Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Stihnete za 20 minút dôjsť do kantíny, aj sa naobedovať? hnevajú sa štrajkujúci vo Volkswagene

Foto – TASR
Foto – TASR

Život vo Volkswagene si vyžaduje presnosť, žiadnych päť minút hore, päť minút dole, vysvetľuje Štefan, jeden z tisícov robotníkov v Devínskej Novej Vsi. „Linka sa pohne vždy presne,“ hovorí presvedčivo. Nemôže prísť ani o pár minút skôr ani o pár minút neskôr, nech je to už ranná zmena či nočná. Musí to byť presne na čas.

A čo by sa stalo, ak by zmeškal autobus, na ktorý niektorí vstávajú už o tretej ráno? Linka by sa spustila aj tak a našiel by sa niekto, kto by ho zaskočil. Na riešenie takýchto situácií majú vo fabrike tímlídov a tí musia ovládať všetky operácie, ktoré robia ľudia na ich pracovných úsekoch. Ale je to len výnimka, že niekto nestihne prísť včas.

Bratislavský závod Volkswagenu. foto – TASR

Odísť od linky, keď nie je prestávka, sa dá len vo výnimočných situáciách. Zvyky v jednotlivých halách sú rozdielne. V niektorých prichádza prvá prestávka po dve a pol hodine po štarte výroby. Trvá desať minút, na iných prevádzkach aj 15 minút.

Umenie užiť si prestávku

Zákonom daných 30 minút voľna sa podľa odborov rozdelilo na 20 minút na obed a desať minút na prestávku, ktorá prišla približne po dvoch hodinách práce, vysvetľujú odborári z bratislavského Volkswagenu. Ak je viac ako 30 stupňov, pribúda ešte jedna desaťminútová prestávka.

Zákon a kolektívna zmluva sú teda dodržané, no nie všetci sú spokojní s tým, aké majú v závode pracovné podmienky. „Skúste sa za 20 minút najesť, keď sedem minút stojíte v rade,“ vysvetľuje Ladislav. Pri štrajku mu nejde len o vyšší plat, ale aj o dĺžku pracovných prestávok.

Sú prípady, keď obed majú už pred desiatou, a tak sa už zlúči s časom na prvú pauzu. Robotníci tak majú polhodinu na jedlo, no po nej dlho žiadny oddych.

Na plánovanie náročnej prestávkovej logistiky sú už zjavne zvyknutí. Pred závodom počúvate, že v noci, keď sa nevyrábajú malé mestské autá, je ich kantína zatvorená. To si človek rozmyslí, či si vôbec pôjde dať niečo pod zub do tej vzdialenejšej.

Čo ešte ľuďom, ktorí štrajkujú pred závodom prekáža? Tvrdia, že sa neustále zhoršujú mnoho detailov ich pracovných podmienok.

Opisujú, ako sa zlučovali pracovné pozície v časoch, keď klesal dopyt po autách, no keď opäť začala výroba stúpať, tak ľudia na pracovné pozície už nepribudli. V praxi to znamená, že ak niekto na linke niečo do auta vmontoval, po novom si diel už musel napríklad aj priniesť (napríklad kapotu).

Všetko sa zrýchľuje

V celkových číslach počet zamestnancov rástol, ale výroba rástla ešte viac, hovoria štrajkujúci. Nevykompenzovala menej ľudí na linke robotizácia?  Nie, prichádza hneď odpoveď. Práve naopak, linky sa zrýchlili, akoby sa stopkami odmeral ideálny čas na daný úkon, a nebralo sa do úvahy, že niekto niekedy v práci aj chýba, vysvetľujú štrajkujúci zamestnanci.

Šport a štrajk pred fabrikou. foto N – Daniela Krajanová

Niektorí majú pocit, že nemeckí manažéri ani nemusia poriadne vedieť, ako sa zmenili pomery v bratislavskej firme. Na jednej strane sú supervízori, pod nimi sú tímlídri a pod nimi členovia ich tímov – motivácia ľudí z vrchných pozícií firemnej hierarchie je mať čo najlepšie čísla, ktoré môžu ukázať vrcholovému manažmentu.

Hlavný nástroj, ako môžu supervízori alebo aj tímlídri podriadených ovplyvňovať, je osobné hodnotenie. „K hodnoteniu som dosť skeptický, dáva sa väčšinou podľa toho, ako dobre vychádza supervízor alebo tímlíder so zamestnancom,“ uvažuje Kamil. Exaktné hodnotiace tabuľky existujú, ale štrajkujúci o nich hovoria ako o málo záväzných a ťažko odkontrolovateľných.

Štrajkujúci muži však upozorňujú, že vzťahy medzi radovými robotníkmi a ich najbližšími šéfmi netreba vnímať automaticky ako zlé. Na štrajku padli aj slová o tom, že viacerí supervízori a tímlídri tiež podporili štrajk. „Oni sú vzorom,“ znelo vo štvrtok z tribúny s tým, že ukázali ľuďom cestu, čo robiť so zlými pracovnými podmienkami.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kolíska Audi, domov Trabantu aj elektrická budúcnosť VW na jednom mieste. Vitajte v Zwickau

Volkswagen dá 1,2 miliardy eur na premenu fabriky v Zwickau na závod vyrábajúci výlučne elektrické autá. Produkciu modelu ID. 3 plánuje spustiť v novembri, k prvým zákazníkom sa auto dostane na budúci rok.

Foto - Volkswagen
Foto – Volkswagen

Minúta po minúte

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Pri zmene ekonomiky na nízkouhlíkovú nezabúdajme na najviac postihnutých, radí ekonómka zastúpenia Európskej Komisie Lívia Vašáková. „Podporné schémy pre „porazených“, napríklad pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku 

Klimatická zmena je asi najväčšou hrozbou súčasnosti. Mimoriadne potrebná je akcia na globálnej úrovni, ale každý štát a jednotlivec môže prispieť.

Čo by mohlo spraviť Slovensko?

  • Správne transponovať už prijatú európsku legislatívu

Na európskej úrovni bol nedávno schválený obrovský balíček legislatívy v oblasti energetiky, ochrany klímy a dopravy, ktorý by mali členské štáty implementovať. Ten obsahuje konkrétne ciele na znižovanie emisií, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov a zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj opatrenia na zlepšenie regulačného prostredia, podporu inovácií či financovania nízkouhlíkovej ekonomiky. Novozvolená prezidentka Európskej komisie U. von der Leyenová si ochranu klímy dala ako svoju hlavnú prioritu a počas prvých 100 dní chce predložiť Európsky ekologický dohovor,  tzv. Green Deal, kde už avizovala navýšenie ambicióznosti cieľa znižovania emisií zo súčasných 40 % na minimálne 50. Ambicióznosť zo strany EÚ bude narastať.

  • Podporiť väčšinové hlasovanie v Rade ministrov v otázke daní

Táto téma je na Slovensku prezentovaná hlavne cez zosúladenie daňových sadzieb, čo rozhodne nie je na programe dňa. Naopak, medzi aktuálne témy patrí práve cezhraničná daň z uhlíka, ktorá by zaťažila tovary a služby, čo nespĺňajú európske klimatické štandardy, ale aj digitálna daň. Tieto dane pri súčasnom spôsobe hlasovania – jednomyseľne – majú len minimálnu šancu prejsť radou. Práve jasné cenové signály vo forme daní však dokážu výrazne zmeniť správanie spotrebiteľov či firiem. Zaviesť takéto dane na národnej úrovni, ako sa už ukázalo, má oveľa menší efekt a význam.

  • Zmena rétoriky – Slovensko v boji proti klimatickým zmenám môže patriť k lídrom!

Slovensko už teraz dosahuje v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov veľmi dobré výsledky. Výrazne prekročilo svoj cieľ na zníženie emisií skleníkových plynov mimo ETS do roku 2020 (namiesto povoleného zvýšenia o 13 % sa emisie znížili o 14 % v porovnaní s rokom 1990); je pravda, že aj v dôsledku transformácie slovenského hospodárstva v 90. rokoch. O toto historické zníženie sa však v ďalšom období Slovensko už nebude môcť oprieť, napriek tomu v nedávno schválenej Envirostratégii Slovensko veľmi výrazne zvyšuje svoj záväzok znížiť emisie skleníkových plynov z -12 % na -20 % v porovnaní s rokom 2005, čím sa približuje k ambícii oveľa bohatších krajín EÚ. Ďalej podiel nízkouhlíkových zdrojov v elektroenergetike je okolo 80 %, čím sa výrazne odlišujeme od ostatných krajín V4, ale napríklad aj Nemecka. Po náhrade uhlia sa naša pozícia ešte zlepší. Slovensko už je a naďalej môže byť v mnohých oblastiach nízkouhlíkovej ekonomiky lídrom a rozhodne by sme nemali preberať rétoriku našich tradičných spojencov z V4, pre ktorých bude znižovanie emisií či dosiahnutie uhlíkovej neutrality oveľa ťažším orieškom.

  • Zabezpečiť predvídateľné a stabilné financovanie nízkouhlíkovej ekonomiky

Transformácia si bude vyžadovať nemalé financie. Transparentný a predvídateľný prístup k financiám uľahčujú firmám plánovanie a spolu so stanovenými cieľmi znižujú politické a regulačné riziko a znižuje finančné náklady. Nedávno schválených 30 % z príjmov z obchodovania s emisiami, ktoré by mali ísť naspäť do sektora, je krokom vpred, ale európska legislatíva hovorí o minimálne 50 % a niektoré štáty dávajú dokonca 100 %. Ďalšie možnosti financovania pre podniky budú k dispozícii z Inovačného a Modernizačného fondu. Spolu s fondmi EÚ by mohli predstavovať až 4,5 mld. eur. Dôležité preto bude správne nastavenie podmienok na využitie týchto prostriedkov a dostatok kvalitných projektov zo strany podnikov.

  • Nezabúdajme na najviac postihnutých

Tak ako pri každej transformácii, aj v prípade nízkouhlíkovej ekonomiky sú/budú víťazi a porazení. Podporné schémy pre „porazených“, napr. pre baníkov na Hornej Nitre alebo pomoc pre nízkopríjmové skupiny pri zatepľovaní či výmene kotlov môžu znížiť odpor voči zmenám a zrýchliť transformáciu. Aj tu sa dajú čerpať európske prostriedky. Celkovo EÚ vyčlenila 25 % z nového rozpočtu práve na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Eduard Heger z OĽaNO: Kamenického sme pozvali na výbor, aby predstavil skutočné opatrenia

Ekonomický expert OĽaNO radí ministrovi financií, čo robiť, ak mu Smer nepomáha v tlaku na kolegov vo vláde. „Keď sa nevie oprieť o politické krytie lídrov koalície, mal by vyťažiť zo svojej funkcie. Tá má veľkú politickú váhu,“ hovorí Eduard Heger.

Eduard Heger. Foto N - Tomáš Benedikovič
Eduard Heger. Foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Priorita pre Slovensko by mali byť lesy a jadrová energetika, komentuje klimatickú krízu ekonóm INESS Radovan Ďurana.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Radovan Ďurana, INESS 

V prvom rade si nesmieme nič nahovárať. Vplyv Slovenska na dianie EÚ (náš podiel je 1 %) a klimatickú zmenu je minimálny (náš podiel na emisiách je 0,1 %). Predovšetkým by sa vláda mala vyvarovať priamych dotácií a to sa týka investičných stimulov, ťažby uhlia, ako aj podpory elektromobilov.

Na politiku EK sa nedá spoľahnúť, aj ona podlieha lobistickým tlakom, ale Slovensko sa jej proste nevyhne. Pre malú, stále zaostávajúcu ekonomiku je efektívne a zmysluplné počkať na overené riešenia. Už raz slovenský daňový poplatník, ale aj priemysel doplatili na neefektívnu a unáhlenú podporu solárnych zariadení. Lesy zase doplatili na sfušovanú politiku podpory biomasy.

Najväčší potenciál Slovenska v kontexte klimatickej zmeny je rozvoj lesov, ktoré sú významným faktorom v sťahovaní uhlíka z atmosféry, a politická podpora jadrovej energetiky. Aj tých pár talentov, ktoré svojimi mozgami dokážu prispieť k snahe hľadania efektívnejších technológií, by vláda mohla podporiť.

Treba si priznať, že Slovensko má problémy s investíciami a dotačnými schémami do životného prostredia, pozri zostatok na účte Environmentálneho fondu takmer 0,5 miliardy eur. Je veľké riziko, že masívne rozpúšťanie týchto zdrojov by bolo dnes neefektívne. Najlepší spôsob, ako sa zbaviť starých neefektívnych budov verejnej správy, je jej zoštíhlenie.

Z ekonomického hľadiska by sa EK mala snažiť eliminovať vplyv štátnych autorít, ktoré často nezmyselnými regulačnými požiadavkami predražujú výstavbu jadrových elektrární. Uhlíková daň sa v tomto kontexte javí ako nevyhnutná, zvyšuje atraktivitu výstavby týchto zdrojov.

Nezabúdajme tiež, že dnes už uhlíkovú daň na palivá máme, a vysokú – volá sa daň z minerálnych olejov. Len polovica výnosov sa pritom používa na cesty. Vláda tak už dnes reguluje spotrebu a má zdroje na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Len ich využíva iným spôsobom.

Je zaujímavé, že súčasná politika označovaná slovami „hodnota za peniaze“ nachádza širokú podporu, pokiaľ ide o investície štátu do IT, čiastočne do zdravotníctva. Oblasť klímy však získala osobitné postavenie a namiesto hľadania efektívnych riešení sa začínajú presadzovať politiky typu „niečo musíme urobiť za každú cenu“. Tento prístup je z ekonomického pohľadu zvrátený, čo tuší väčšina daňových poplatníkov pri pohľade na slovenské solárne elektrárne. Jednou z úloh vlády by malo byť zachovať chladnú hlavu a nepodliehať emóciám vystrašeného davu.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Peter Kažimír o tom, ako reagovať na klimatické zmeny: „Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:  

Na začiatok postačí prestať sa tváriť, že je to výmysel a že sa nás to netýka.

Vplyv klimatických zmien na spoločnosť a ekonomiku je už dnes viditeľný a bude rásť. Potrebujeme postupovať koordinovane, na globálnej aj európskej úrovni.

To ale neznamená, že nemôžeme robiť veci sami doma proaktívne a znižovať našu uhlíkovú stopu. Je tu silnejúci tlak na vlády, medzinárodné inštitúcie, ale aj centrálne banky, aby konali, a ja vítam tento tlak.

Za svet centrálnych bánk môžem povedať, že sa touto témou čoraz intenzívnejšie zaoberáme. Špecificky sa pozeráme na riziká pre stabilitu ekonomiky a finančného sektora. Mojou ambíciou je pridať sa k skupine NGFS – Network for Greening the Financial System.

Je to skupina združujúca centrálne banky spolupracujúce pri identifikácii a nastavovaní nástrojov a politík, ktoré nám pomôžu sa pripraviť a zvládnuť dosahy klimatických zmien. Dnes má tento formát už 42 členov a z toho je 13 centrálnych bánk členských krajín eurozóny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Štefanec: Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet

Od roku 2006, keď sa Smer dostal do vlády, sa výdavky verejných financií viac ako zdvojnásobili, ale nemáme lepšie nemocnice, školy ani diaľnice. Pomaly budeme tipovať, či bude skôr diaľnica z Bratislavy do Košíc alebo vyrovnaný rozpočet. Dôvodom je, že Smer nevie hospodáriť, hovorí v seriáli predvolebných rozhovorov ekonomický expert KDH Ivan Štefanec.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Vplyv poľnohospodárstva je v debate o klíme nespravodlivo v závetrí, hovorí ekonóm Andrej Svorenčík.  „Tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry: 

Globálny pohľad

Poľnohospodárstvo síce tvorí iba 3,4 % svetového hospodárstva, ale na globálnom otepľovaní sa podieľa priamo až 17 % a nepriamo ďalšími 7 až 14 percentami. Napriek tomu je akosi v závetrí, veď ani najnovšia otázka pre panelistov nespomína explicitne poľnohospodárstvo, ale len priemysel a dopravu.

Globálne otepľovanie má negatívny spätný vplyv na poľnohospodárstvo, ktoré tak musí okrem iného zápasiť s častejším výskytom extrémnych udalostí, výkyvmi počasia a problémami spojenými so znečistením pôdy a ovzdušia.

Poľnohospodárstvo prispieva ku globálnemu otepľovaniu emisiami skleníkových plynov aj premenou lesov na poľnohospodársku pôdu. Najväčší negatívny príspevok ku klimatickej kríze majú odlesňovanie, pestovanie ryže, chov hovädzieho dobytka a využívanie hnojív.

Samotná živočíšna výroba je zodpovedná najmä za produkciu oxidu uhličitého a metánu, znižovanie úrodnosti pôdy, stratu miesta na život pre rastliny a živočíchy a následný pokles ich rôznorodosti. Rastlinná výroba má výrazne nižšie externality, aj keď problematické sú rozsiahle monokultúry.

Sen a skutočnosť

V zelenej politike sú plány často na míle vzdialené od reality. Koniec fosílnych palív je stále v nedohľadne. Z globálneho pohľadu sa o osude planéty nerozhodne u nás na Slovensku. O jej osude sa predovšetkým rozhodne v nenasýtených, populačne obrovských hospodárstvach (India a Čína) a v plytvajúcich USA.

Napriek tomu je značný priestor na osobnej úrovni, ale aj na našej národnej.

Menej mäsa

Priemerná ročná CO2 bilancia ľudí na Zemi je v súčasnosti takmer 5 ton. Hodnoty sa značne líšia od toho, kde človek žije. Kým na Slovensku je to 5,7 tony a priemer EÚ je 6,4 tony, tak v USA je to až 16,5 t, v Číne 7,5 t. V najchudobnejších krajinách, ktoré sú často najohrozenejšie a najmenej pripravené na dôsledky klimatickej krízy, je to len 0,3 t.

Na dosiahnutie dvojstupňového cieľa Parížskej dohody je potrebné znížiť tento priemer na nie viac ako 2,1 tony ročne a trvalo neprekročiť túto úroveň do roku 2050. Jonathan Safran Foer, autor knihy We are the Climate: Saving the Planet Begins at Breakfast (2019)a Eating Animals (2010), tvrdí v tohtotýždňovom rozhovore v časopise Stern, že už prechod na vegánsku stravu na raňajky a na obed (večera môže byť mäsitá), ročne ušetrí až 1,3 tony CO2 ročne, čo je viac ako 40 percent toho, čo je potrebné v globále na jednu osobu ušetriť.

Carbon tax

Osobné stravovacie rozhodnutia sa dajú podporiť cez postihovanie producentov negatívnych klimatických externalít. Medzi ekonómami je široký konsenzus, že cenový signál prostredníctvom zdaňovania CO2 producentov je najefektívnejší spôsob, ako ľudí motivovať ku klímu menej zaťažujúcej spotrebe.

Okrem efektívnosti netreba zabúdať aj na distribučné efekty. V štúdii z roku 2017 v prestížnom časopise Environmental Research Letters sa autori pozreli na dosah uhlíkovej dane na ceny potravín a potravinovú infláciu. Z komodít by si to neprekvapivo najviac odniesli hovädzie mäso, ryža a mlieko. Oveľa vážnejším záverom je, ktoré krajiny by zažili najväčší nárast cien — krajiny Oceánie, južnej a juhovýhodnej Ázie a subsaharskej Afriky.

To by so sebou nieslo pravdepodobne značné politické a migračné riziká. A ukazuje tiež, že riešenie klimatickej krízy musí byť nielen globálne, ale aj spravodlivé.

Zdroj: https://iopscience.iop.org/article/10.1088/1748-9326/aa8c83

Slovenský kontext

Slovenské poľnohospodárstvo má nižší negatívny vplyv na životné prostredie ako poľnohospodárstvo väčšiny krajín EÚ. Na globálne otepľovanie vplývame menšou mierou ako priemer EÚ. Navyše Slovensko zaznamenalo jeden z najmenších poklesov biodiverzity v EÚ. Napriek tomu má slovenské pôdohospodárstvo mnohé problémy.

Čelíme vysokému ohrozeniu pôdy eróziou, nedostatočnému zalesňovaniu a zatrávňovaniu, nízkou informovanosťou medzi poľnohospodármi o postupoch znižujúcich únik skleníkových plynov z pôdy a veľmi nízkou kvalitou a finančnou poddimenzovanosťou slovenského poľnohospodárskeho výskumu.

Čo plánuje robiť EÚ?

Poľnohospodárska politika v EÚ sa riadi spoločnými pravidlami, ktoré sa v sedemročných cykloch vždy pripravujú nanovo. Návrh Európskej komisie týkajúci sa novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zvyšuje od roku 2021 ambície v oblasti životného prostredia a tlak na dosahovanie merateľných výsledkov.

Zároveň bude poskytovať väčšiu voľnosť pre členské štáty, čo sa týka jej implementácie. Slovensko bude mať možnosť do väčšej miery zohľadniť environmentálny aspekt, nemusí sa spoliehať len na minimálne nároky EÚ. Na environmentálnu oblasť by členské štáty mali vyčleniť aspoň 40 % zdrojov.

Jedným z hlavných prvkov budú nové podmienky vyplácania (na Slovensku neslávne známych) priamych platieb, ktoré majú byť podmienené prísnejším uplatňovaním postupov šetrných k životnému prostrediu a klíme. Ďalším systémovým krokom majú byť agro-environmentálne klimatické opatrenia. Ich cieľom je obnova, ochrana a podpora ekosystémov, efektívne využívanie vstupov a prechod na nízko uhlíkovú produkciu.

Revízia výdavkov na pôdohospodárstvo

Počas posledného roka a pol sme sa v Inštitúte pôdohospodárskej politiky spolu s kolegami z Útvaru hodnoty za peniaze venovali revízii výdavkov na pôdohospodárstvo vrátane súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na Slovensku a odporúčaní pre budúcu SPP.

Revízia identifikovala viacero opatrení s vplyvom na životné prostredie a klimatickú krízu. Rozvediem len dve.

Odporúčame napríklad zaviesť schémy, v ktorých beneficienti prijmú sériu záväzkov s vopred stanovenými cieľovými hodnotami environmentálnych indikátorov. Uvedený prístup implementujú už viaceré členské štáty v súčasnej SPP.

V jednej schéme sa tak budú spájať viaceré prvky, ako napríklad obmedzenie použitia priemyselných hnojív, obmedzenie použitia rizikových prípravkov na ochranu rastlín alebo vykonávanie protieróznych opatrení. Subjekty by mali voľnosť pri výbere jednotlivých záväzkov. Poskytnutá flexibilita by však ovplyvňovala výšku kompenzačnej platby.

Revízia tiež odporúča zaviesť cieľovo orientovanú podporu na ochranu a zlepšenie kvality pôdy, vody a biotopov. Z hľadiska kvality pôdy na Slovensku prevládajú problémy ohrozenia veľkej časti pôdneho fondu vodnou a veternou eróziou (43 % pôdy), zvýšenou acidifikáciou (47 %), zhutnením (33 %) a zníženým obsahom humusu v pôde (30 % deficit). Deficit organického uhlíka je problémom najmä v podnikoch bez živočíšnej výroby a s nízkou diverzifikáciou plodín.

Na záver len dodám, že sme len na začiatku komplexného chápania a prepojenia do verejných politík vzájomných a početných vplyvov klimatickej krízy, poľnohospodárstva, lesníctva, znečisťovanie vody, ovzdušia a pôdy, poklesu biodiverzity, kvality potravín, ľudského zdravia, ale aj zdravia zvierat.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.