Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Litva ukázala Dankovým ľuďom, ako kupovať transportéry za 300 miliónov

Litva si vybrala nemecké vozidlo Boxer, ktorým sa už vyzbrojil nemecký Bundeswehr či armáda v Holandsku. Nie je to však jediná alternatíva – celkovo sa Litovci rozhodovali medzi desiatimi strojmi. Foto - Bundeswehr
Litva si vybrala nemecké vozidlo Boxer, ktorým sa už vyzbrojil nemecký Bundeswehr či armáda v Holandsku. Nie je to však jediná alternatíva – celkovo sa Litovci rozhodovali medzi desiatimi strojmi. Foto – Bundeswehr

Moderné osemkolesové obrnené vozidlá považujú slovenskí vojaci za kľúčovú vec, ktorá im dodnes chýba.

Umožňujú rýchlu prepravu jednotiek na bojisko, mali by ich chrániť pred mínami a ručnými zbraňami. A pokiaľ to bude nutné, zasypú nepriateľa raketami a streľbou z kanónu.

Na slovenskom ministerstve obrany, ktoré riadia nominanti SNS, v súčasnosti vrcholia prípravy na nákup takýchto strojov. Má ísť o celkovo 81 kusov, ich odhadovaná hodnota dosahuje 330 miliónov eur bez DPH.

Pôjde o jednu z najväčších vojenských zákaziek od vzniku Slovenska a strategicky najdôležitejšiu, o ktorej kedy rozhodovali ľudia z SNS.

Pre Slovensko to zároveň bude unikátna šanca, aby sa vyhlo chybám, ktorých sa pri nákupe týchto vozidiel dopustilo napríklad Česko.

Litovčania odmietli pandura

Zisťovali sme, ako sa takéto nákupy vyzerajú v porovnateľných krajinách. Ako príklad sme si vybrali Litvu, ktorá si koncom roku 2015 objednala podobný počet transportérov, aký dnes požaduje slovenská armáda.

Litva je jednou z krajín, ktorá sa cíti priamo ohrozená ruskou vojenskou agresiou. Má preto motiváciu, aby pri nákupe zbraní nehazardovala a kupovala to, čo skutočne považuje za najlepšie pre armádu.

Aké sú zistenia, ktoré by mohli zaujímať aj Slovensko?

Po prvé: Litovčania posudzovali desať rôznych typov vozidiel, čo ukazuje, že na trhu je dnes bohatý výber. Pokiaľ by teda slovenské ministerstvo vypísalo férový tender, mohlo by si vyberať medzi viacerými uchádzačmi a tým tlačiť cenu dole.

Po druhé: litovské ministerstvo o svojich krokoch ochotne informovalo a s predstihom poskytovalo potrebné údaje novinárom.

Jedným z prihlásených vozidiel v litovskom tendri bol americký Stryker, ktorí môžu poznať aj na Slovensku. Týmito strojmi sú vyzbrojené americké jednotky v Európe, ktoré sa pravidelne presúvajú aj cez Slovensko. Foto – US Army.

A po tretie: medzi desiatich finalistov sa nedostal rakúsky Pandur, ktorý je na Slovensku jedným z hlavných favoritov.

Namiesto toho Litovčania vyberali medzi transportérmi z Nemecka, Fínska, Švajčiarska, Turecka, USA a ďalších krajín (ich zoznam na konci článku).

Nakoniec si vybrali nemecké stroje Boxer. Výsledná cena dosiahla 386 miliónov eur za 88 kusov a je porovnateľná s tým, čo podľa vládneho materiálu plánuje do vozidiel investovať Slovensko.

„Vozidlo Boxer sme vybrali preto, lebo spĺňalo požiadavky našich ozbrojených síl, podmienky zákazky boli pre nás akceptovateľné,“ napísala Denníku N Asta Galdikaitė, hovorkyňa litovského ministerstva obrany.

Radšej piraňa

Litva nerobila otvorený tender, do ktorého by sa mohol prihlásiť ktokoľvek. Tamojšie ministerstvo si samo vytypovalo desať vozidiel, ktoré by mohli armáde vyhovovať.

Ich výrobcom v lete 2014 poslali výzvu, aby predložili cenové ponuky. „Následne dostali štyri mesiace na vyjadrenie,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Ďalším z prihlásených vozidiel bolo vozidlo Piranha. Vyrába ho švajčiarska zbrojovka Mowag, ktorú vlastní americký General Dynamics. Foto – Wikipedia

Prečo sa do užšieho výberu nedostalo vozidlo Pandur, nechce litovské ministerstvo komentovať.

Vysvetlenie sa však ponúka. Pandur vyvinula rakúska firma Steyr, ktorú pred desiatimi rokmi kúpil americký gigant General Dynamics. Táto skupina vlastní viacero zbrojoviek v USA i v Európe, ktoré vyrábajú pozemnú techniku.

General Dynamics sa rozhodol prihlásiť radšej iné vozidlá zo svojej skupiny, pri ktorých mohol cítiť väčšie šance, napríklad švajčiarsky transportér Piranha.

„Piranha má vyššiu odolnosť aj viac vnútorného priestoru než Pandur. Vývojári sa ho stále snažia vylepšovať. Naopak, Pandur už nepovažujú za perspektívny a skúšajú sa ho zbaviť,“ hovorí vojenský publicista Vladimír Bednár.

Skupina MSM predviedla na bratislavskom veľtrhu IDEB v roku 2016 vozidlo označené ako Corsac 8 x 8. Uvezie šesť vojakov a trojčlennú posádku. Foto N – Vladimír Šimíček

Len pre šiestich vojakov

Tieto súvislosti sa už priamo týkajú aj Slovenska. Američania totiž licenciu na výrobu pandurov pred časom predali českému zbrojárovi Jaroslavovi Strnadovi, ktorý na Slovensku spoluvastní firmu MSM Group. Ovláda vojenské podniky v Trenčíne, Dubnici nad Váhom, Novákoch či v Martine.

Strnadovi obchodníci minulý rok predstavili licenčnú verziu pandura, ktorú pomenovali Corsac a ponúkli ju slovenskému ministerstvu obrany.

Či by to bol vhodný stroj, je na debatu. Pandur vo viacerých smeroch zaostáva nielen za švajčiarskou Piranhou, ale napríklad aj za poľskými transportérmi Rosomak, ktoré si pôvodne chcela objednať druhá vláda Roberta Fica.

Uvezie napríklad len šiestich vojakov, zatiaľ čo Rosomak ôsmich. „Rosomak má väčší vnútorný objem, vyššiu odolnosť proti pozemným mínam i lepšiu prejazdnosť v teréne. Pandur je však zase ľahší,“ vysvetľuje Bednár.

Vozidlom Rosomak je vyzbrojená poľská armáda. Ide o vozidlo fínskej zbrojovky Patria, ktorú Poliaci vyrábajú v licencii. Foto – Wikipedia

Česko dalo pred desiatimi rokmi prednosť práve transportérom Pandur a objednalo si 107 vozidiel. Každé z nich vyšlo v prepočte na 4,3 milióna eur, čo je zhruba toľko, koľko zaplatí Litva za nemecké Boxery.

Pandury sú však považované za horšie stroje. Keď Česi v roku 2010 chceli štyri pandury poslať do Afganistanu, museli si na ne objednať ďalšie ochranné prvky za milión eur pre každé vozidlo.

Nákup pandurov bol v Česku spojený aj so známou úplatkárskou aférou, do ktorej sa zaplietol aj Ficov kamarát, zbrojár Miroslav Výboh. Bývalí manažéri zbrojovky Steyr ho označili za človeka, ktorý si mal v súvislosti s nákupom vypýtať mnohomiliónovú províziu. Rakúska polícia neskôr jeho stíhanie zastavila.

Výroba na Považí

Nákup pandurov by napriek všetkému jednu výhodu pre Slovensko priniesol. Český zbrojár Strnad deklaruje, že by pandury vyrábali v jeho slovenských fabrikách.

„V prípade objednávky zo strany ministerstva obrany bude výroba prebiehať výhradne na Slovensku, a to hlavne v prevádzke v Trenčíne,“ sľúbili vlani Strnadovi manážeri.

Jaroslav Strnad (vpravo) je vplyvný český zbrojár, ktorý spoluvlastní napríklad automobilku Tatra. Od Ficovej vlády si v uplynulých rokoch prenajal opravárenské podniky Nováky a Trenčín. Foto N – Tomáš Benedikovič

Domáca výroba by mohla štátu značnú časť nákladov vrátiť. „To je síce jediná výhoda vozidiel Pandur, ktorú vidím, ale zato veľmi zásadná. Veľká časť vynaložených peňazí by sa totiž vrátila vo forme daní a odvodov,“ hovorí Bednár.

Napríklad Litva žiadnu takúto požiadavku nemala, od víťaza nežiadala ani zapojenie domáceho priemyslu – litovskému ministerstvu šlo výlučne o to, aby získala kvalitný stroj pre armádu.

Má prednosť armáda či ekonomika?

Slovensko teda stojí pred dilemou: dívať sa na nákup primárne očami armády a dať prednosť čo možno najlepšiemu stroju? Alebo zvýhodniť toho uchádzača, ktorý prinesie čo najviac pracovných miest?

Obe cesty sa môžu zdať legitímne. Problém však je, že pokiaľ sa aj takáto diskusia vedie, vedú ju v tichosti na ministerstve obrany nominanti SNS, prípadne do nej prizývajú spriatelených lobistov a podnikateľov.

Médiám a odborníkom mimo rezort obrany poskytujú len čiastkové informácie. Ministerstvo vedené Petrom Gajdošom (nominant SNS) v máji predložilo do vlády materiál, kde oznamuje, že s obstarávaním chce začať už budúci rok. Doteraz však nepovedalo, či vyhlási súťaž alebo zvolí iný spôsob nákupu.

Denník N sa spýtal ministerstva, či s dostatočným predstihom zverejní, medzi ktorými vozidlami sa rozhoduje. Hovorkyňa Danka Capáková napísala len toľko, že budúci týždeň možno ministerstvo poskytne novinárom bližšie informácie.

Ako pravdepodobný je nákup pandurov, preto stále nie je známe. Podľa zdrojov Denníka N úradníci ministerstva nedávno neoficiálne kontaktovali aj fínsku zbrojovku Patria, ktorej vozidlami sa vyzbrojilo napríklad Poľsko.

Oficiálne stojí v čele ministerstva obrany Peter Gajdoš (vpravo), reálne má však veľký vplyv na nákupy vedúci služobného úradu Ján Hoľko (vzadu v strede), ktorý je blízkym človekom predsedu SNS Andreja Danka. Foto – MOSR

Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska požiadal ministerstvo cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aby zverejnilo štúdiu realizovateľnosti, ktorú si nechalo v súvislosti s nákupom vypracovať.

„Táto štúdia by mala vysvetľovať napríklad to, aké konkrétne vozidlá prichádzajú pre nás do úvahy a akým spôsobom ich nakúpiť,“ hovorí Dubéci.

Ministerstvo jeho žiadosť odmietlo s argumentom, že zverejnenie štúdie by údajne ohrozilo rovné podmienky uchádzačov v súťaži.

Česko: ľudia majú vedieť, čo kupujeme

Inšpiráciu, ako by mohli nominanti SNS postupovať, nemusí ponúkať len Litva, ale najnovšie aj Česko. Česká armáda je už vďaka nákupu pandurov prezbrojená kolesovými vozidlami a v súčasnosti plánuje tender na pásové transportéry.

České ministerstvo poslalo výrobcom pozvánky, aby svoje vozidlá prišli nezáväzne ukázať českým vojakom aj novinárom. Štyria súhlasili, a tak budúci týždeň vo vojenskom priestore Libavá by mali pred televíznymi štábmi jazdiť transportéry, z ktorých by si následne Česko mohlo vyberať.

„Prostredníctvom médií chceme tieto vozidlá ukázať aj verejnosti, aby ľudia vedeli, čo sa za pridelený rozpočet chystáme nakúpiť,“ napísal Denníku N hovorca českého ministerstva Jan Pejšek.

Aké vozidlá zvažovala Litva

(názov vozidla – výrobca – krajina)

  • Boxer – Artec – Nemecko
  • SuperAV – Iveco – Taliansko
  • VBCI – Nexter – Francúzsko
  • Piranha III – General Dynamics European Land Systems – Švajčiarsko/USA
  • LAV III 6.0. – General Dynamics – USA/Kanada
  • Arma Mizrak – Otokar – Turecko
  • Pars – FNSS – Turecko
  • Rosomak – Wojskowe Zakłady Mechaniczne Spółka – Poľsko
  • Stryker – General Dynamics – USA
  • Patria UT – Patria – Fínsko

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať