Litva ukázala Dankovým ľuďom, ako kupovať transportéry za 300 miliónov

Moderné osemkolesové obrnené vozidlá považujú slovenskí vojaci za kľúčovú vec, ktorá im dodnes chýba.

Umožňujú rýchlu prepravu jednotiek na bojisko, mali by ich chrániť pred mínami a ručnými zbraňami. A pokiaľ to bude nutné, zasypú nepriateľa raketami a streľbou z kanónu.

Na slovenskom ministerstve obrany, ktoré riadia nominanti SNS, v súčasnosti vrcholia prípravy na nákup takýchto strojov. Má ísť o celkovo 81 kusov, ich odhadovaná hodnota dosahuje 330 miliónov eur bez DPH.

Pôjde o jednu z najväčších vojenských zákaziek od vzniku Slovenska a strategicky najdôležitejšiu, o ktorej kedy rozhodovali ľudia z SNS.

Pre Slovensko to zároveň bude unikátna šanca, aby sa vyhlo chybám, ktorých sa pri nákupe týchto vozidiel dopustilo napríklad Česko.

Prečítajte si

Slovensko chystá rekordné nákupy obrnených vozidiel, dohliadnu na ne Dankovi ľudia

Litovčania odmietli pandura

Zisťovali sme, ako sa takéto nákupy vyzerajú v porovnateľných krajinách. Ako príklad sme si vybrali Litvu, ktorá si koncom roku 2015 objednala podobný počet transportérov, aký dnes požaduje slovenská armáda.

Litva je jednou z krajín, ktorá sa cíti priamo ohrozená ruskou vojenskou agresiou. Má preto motiváciu, aby pri nákupe zbraní nehazardovala a kupovala to, čo skutočne považuje za najlepšie pre armádu.

Aké sú zistenia, ktoré by mohli zaujímať aj Slovensko?

Po prvé: Litovčania posudzovali desať rôznych typov vozidiel, čo ukazuje, že na trhu je dnes bohatý výber. Pokiaľ by teda slovenské ministerstvo vypísalo férový tender, mohlo by si vyberať medzi viacerými uchádzačmi a tým tlačiť cenu dole.

Po druhé: litovské ministerstvo o svojich krokoch ochotne informovalo a s predstihom poskytovalo potrebné údaje novinárom.

A po tretie: medzi desiatich finalistov sa nedostal rakúsky Pandur, ktorý je na Slovensku jedným z hlavných favoritov.

Namiesto toho Litovčania vyberali medzi transportérmi z Nemecka, Fínska, Švajčiarska, Turecka, USA a ďalších krajín (ich zoznam na konci článku).

Nakoniec si vybrali nemecké stroje Boxer. Výsledná cena dosiahla 386 miliónov eur za 88 kusov a je porovnateľná s tým, čo podľa vládneho materiálu plánuje do vozidiel investovať Slovensko.

„Vozidlo Boxer sme vybrali preto, lebo spĺňalo požiadavky našich ozbrojených síl, podmienky zákazky boli pre nás akceptovateľné,“ napísala Denníku N Asta Galdikaitė, hovorkyňa litovského ministerstva obrany.

Radšej piraňa

Litva nerobila otvorený tender, do ktorého by sa mohol prihlásiť ktokoľvek. Tamojšie ministerstvo si samo vytypovalo desať vozidiel, ktoré by mohli armáde vyhovovať.

Ich výrobcom v lete 2014 poslali výzvu, aby predložili cenové ponuky. „Následne dostali štyri mesiace na vyjadrenie,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Prečo sa do užšieho výberu nedostalo vozidlo Pandur, nechce litovské ministerstvo komentovať.

Vysvetlenie sa však ponúka. Pandur vyvinula rakúska firma Steyr, ktorú pred desiatimi rokmi kúpil americký gigant General Dynamics. Táto skupina vlastní viacero zbrojoviek v USA i v Európe, ktoré vyrábajú pozemnú techniku.

General Dynamics sa rozhodol prihlásiť radšej iné vozidlá zo svojej skupiny, pri ktorých mohol cítiť väčšie šance, napríklad švajčiarsky transportér Piranha.

„Piranha má vyššiu odolnosť aj viac vnútorného priestoru než Pandur. Vývojári sa ho stále snažia vylepšovať. Naopak, Pandur už nepovažujú za perspektívny a skúšajú sa ho zbaviť,“ hovorí vojenský publicista Vladimír Bednár.

Len pre šiestich vojakov

Tieto súvislosti sa už priamo týkajú aj Slovenska. Američania totiž licenciu na výrobu pandurov pred časom predali českému zbrojárovi Jaroslavovi Strnadovi, ktorý na Slovensku spoluvastní firmu MSM Group. Ovláda vojenské podniky v Trenčíne, Dubnici nad Váhom, Novákoch či v Martine.

Strnadovi obchodníci minulý rok predstavili licenčnú verziu pandura, ktorú pomenovali Corsac a ponúkli ju slovenskému ministerstvu obrany.

Či by to bol vhodný stroj, je na debatu. Pandur vo viacerých smeroch zaostáva nielen za švajčiarskou Piranhou, ale napríklad aj za poľskými transportérmi Rosomak, ktoré si pôvodne chcela objednať druhá vláda Roberta Fica.

Uvezie napríklad len šiestich vojakov, zatiaľ čo Rosomak ôsmich. „Rosomak má väčší vnútorný objem, vyššiu odolnosť proti pozemným mínam i lepšiu prejazdnosť v teréne. Pandur je však zase ľahší,“ vysvetľuje Bednár.

Česko dalo pred desiatimi rokmi prednosť práve transportérom Pandur a objednalo si 107 vozidiel. Každé z nich vyšlo v prepočte na 4,3 milióna eur, čo je zhruba toľko, koľko zaplatí Litva za nemecké Boxery.

Pandury sú však považované za horšie stroje. Keď Česi v roku 2010 chceli štyri pandury poslať do Afganistanu, museli si na ne objednať ďalšie ochranné prvky za milión eur pre každé vozidlo.

Nákup pandurov bol v Česku spojený aj so známou úplatkárskou aférou, do ktorej sa zaplietol aj Ficov kamarát, zbrojár Miroslav Výboh. Bývalí manažéri zbrojovky Steyr ho označili za človeka, ktorý si mal v súvislosti s nákupom vypýtať mnohomiliónovú províziu. Rakúska polícia neskôr jeho stíhanie zastavila.

Výroba na Považí

Nákup pandurov by napriek všetkému jednu výhodu pre Slovensko priniesol. Český zbrojár Strnad deklaruje, že by pandury vyrábali v jeho slovenských fabrikách.

„V prípade objednávky zo strany ministerstva obrany bude výroba prebiehať výhradne na Slovensku, a to hlavne v prevádzke v Trenčíne,“ sľúbili vlani Strnadovi manážeri.

Domáca výroba by mohla štátu značnú časť nákladov vrátiť. „To je síce jediná výhoda vozidiel Pandur, ktorú vidím, ale zato veľmi zásadná. Veľká časť vynaložených peňazí by sa totiž vrátila vo forme daní a odvodov,“ hovorí Bednár.

Napríklad Litva žiadnu takúto požiadavku nemala, od víťaza nežiadala ani zapojenie domáceho priemyslu – litovskému ministerstvu šlo výlučne o to, aby získala kvalitný stroj pre armádu.

Má prednosť armáda či ekonomika?

Slovensko teda stojí pred dilemou: dívať sa na nákup primárne očami armády a dať prednosť čo možno najlepšiemu stroju? Alebo zvýhodniť toho uchádzača, ktorý prinesie čo najviac pracovných miest?

Obe cesty sa môžu zdať legitímne. Problém však je, že pokiaľ sa aj takáto diskusia vedie, vedú ju v tichosti na ministerstve obrany nominanti SNS, prípadne do nej prizývajú spriatelených lobistov a podnikateľov.

Médiám a odborníkom mimo rezort obrany poskytujú len čiastkové informácie. Ministerstvo vedené Petrom Gajdošom (nominant SNS) v máji predložilo do vlády materiál, kde oznamuje, že s obstarávaním chce začať už budúci rok. Doteraz však nepovedalo, či vyhlási súťaž alebo zvolí iný spôsob nákupu.

Denník N sa spýtal ministerstva, či s dostatočným predstihom zverejní, medzi ktorými vozidlami sa rozhoduje. Hovorkyňa Danka Capáková napísala len toľko, že budúci týždeň možno ministerstvo poskytne novinárom bližšie informácie.

Ako pravdepodobný je nákup pandurov, preto stále nie je známe. Podľa zdrojov Denníka N úradníci ministerstva nedávno neoficiálne kontaktovali aj fínsku zbrojovku Patria, ktorej vozidlami sa vyzbrojilo napríklad Poľsko.

Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska požiadal ministerstvo cez zákon o slobodnom prístupe k informáciám, aby zverejnilo štúdiu realizovateľnosti, ktorú si nechalo v súvislosti s nákupom vypracovať.

„Táto štúdia by mala vysvetľovať napríklad to, aké konkrétne vozidlá prichádzajú pre nás do úvahy a akým spôsobom ich nakúpiť,“ hovorí Dubéci.

Ministerstvo jeho žiadosť odmietlo s argumentom, že zverejnenie štúdie by údajne ohrozilo rovné podmienky uchádzačov v súťaži.

Prečítajte si

Zbojník Danko a Pandury

Česko: ľudia majú vedieť, čo kupujeme

Inšpiráciu, ako by mohli nominanti SNS postupovať, nemusí ponúkať len Litva, ale najnovšie aj Česko. Česká armáda je už vďaka nákupu pandurov prezbrojená kolesovými vozidlami a v súčasnosti plánuje tender na pásové transportéry.

České ministerstvo poslalo výrobcom pozvánky, aby svoje vozidlá prišli nezáväzne ukázať českým vojakom aj novinárom. Štyria súhlasili, a tak budúci týždeň vo vojenskom priestore Libavá by mali pred televíznymi štábmi jazdiť transportéry, z ktorých by si následne Česko mohlo vyberať.

„Prostredníctvom médií chceme tieto vozidlá ukázať aj verejnosti, aby ľudia vedeli, čo sa za pridelený rozpočet chystáme nakúpiť,“ napísal Denníku N hovorca českého ministerstva Jan Pejšek.