Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Koľko zarobí mesačne zamestnanec Volkswagenu u nás? Pozrite si príklady

Za platy sa štrajkovalo prvé štyri dni pred závodom. Potom zostali zamestnanci doma. Foto N – Tomáš Benedikovič
Za platy sa štrajkovalo prvé štyri dni pred závodom. Potom zostali zamestnanci doma. Foto N – Tomáš Benedikovič

Obedy sú dotované, stravné a ďalšie položky sa odrátajú, až potom príde plat na účet. Vybrali sme tri modelové príklady, koľko sa zarába priamo vo výrobe.

Informácie o výplatách vo Volkswagene na Slovensku a aj pohľady na ne sa medzi štrajkujúcimi zamestnancami a vedením automobilky rôznia. Štrajkujúci zamestnanci naznačujú, že sumy, o ktorých hovorí vedenie, na výplatách nevidia.

Požiadali sme automobilku, aby nám ukázala modelové príklady výplat zamestnancov v rôznych tarifných triedach a aj aby vysvetlila, čo vstupuje do výplat a koľko približne môžu dostávať na účet ich zamestnanci vo výrobe.

1. Zamestnanec na linke, tarifná trieda číslo 3

V tarifnej triede číslo 3 je bežný zamestnanec výrobnej linky. Volkswagen má 12 taríf; ten, kto pracuje na linke, spravidla nemá vyššiu než šiestu platovú triedu.

Keď nastupuje do fabriky, dostáva druhú, niekedy tretiu tarifnú triedu.

Základný plat v triede číslo 3 je 797 eur.

K tomu sa priráta práca nadčas. V tomto príklade ide zhruba o 100 eur za nadčasy, ale prípad od prípadu sa líši.

Zamestnanci dostávajú aj takzvané príplatky za osobné a skupinové hodnotenie. Vypočítajú sa ako percento zo základného platu.

O príplatkoch rozhodujú šéfovia – tímlídri (vedú skupinu ľudí a ovládajú ich funkcie na linke, v prípade potreby ich zastupujú) a najmä supervízori (stoja nad tímlídrami).

Ak je osobné hodnotenie napríklad 5 %, k platu to znamená 39 eur navyše. Ak je skupinové hodnotenie napríklad 9 percent, priráta sa približne 70 eur.

Tento typ hodnotenia štrajkujúci zamestnanci v debatách často kritizujú. Je to hlavný nástroj, ako môžu supervízori alebo aj tímlídri podriadených ovplyvňovať.

„K hodnoteniu som dosť skeptický, dáva sa väčšinou podľa toho, ako dobre vychádza supervízor či tímlíder so zamestnancom,“ naznačil zamestnanec Kamil.

Za prácu na zmeny mimo rannej sa pripláca. Za prácu v poobednej zmene rátame v tomto prípade 13 eur, za tretiu, teda nočnú zmenu je navyše 37 eur mesačne (podľa toho, koľko kto v danom mesiaci v ktorej zmene pracuje).

Tí zamestnanci, ktorí vyrábajú luxusné SUV typu Audi Q7 alebo VW Touareg, pracujú v nepretržitej prevádzke. To znamená, že dva dni pracujú ráno, dva dni poobede a dva dni v noci, potom nasleduje voľno. Takáto práca má špeciálny príplatok, v tomto prípade 106 eur.

Nepretržitá prevádzka znamená, že sa ľudia v zmenách striedajú bez ohľadu na to, či je sobota, nedeľa alebo sviatok. Ak padne zmena na sviatok, môže to znamenať prírastok ku mzde v modelovom príklade 80 eur.

Hrubá mzda zamestnanca sa tak dostáva na úroveň približne 1240 eur.

Z hrubej mzdy odvádza zamestnanec odvody – približne 165 eur – a preddavok na daň – 144 eur.

Čistá mzda bude v tomto prípade zhruba 930 eur.

Toto však nie je suma, ktorá príde zamestnancovi na účet.

Odráta sa z nej totiž napríklad stravné. V závode majú zamestnanci predplatené karty, to znamená, že na obede iba priložia čip. Najviac sa dá z karty denne minúť 7 eur.

Obedy v podobe denného menu Volkswagen dotuje, jeden preto stojí zamestnanca asi 1,15 eura. Za celý mesiac ho vyjdú obedy obvykle na 30 eur. Toľko sa mu strhne z karty a o toľko menej peňazí príde zamestnancovi na účet.

Iná je situácia, ak okrem denného menu kupuje zamestnanec aj iné, nedotované produkty z ponuky v kantíne. V extrémnych prípadoch sa to môže dostať aj na sumu takmer 70 eur. Treba odrátať aj príspevok na odbory, teda niečo vyše 9 eur.

Ak budeme počítať s vyššou sumou v kantíne, dostane zamestnanec na účet 854 eur.

Korešponduje to s tvrdeniami niektorých štrajkujúcich zamestnancov, že po piatich rokoch dostávajú na účet 800 eur v čistom.

Zamestnanec v tejto tarife je pod firemným priemerom, ktorý spomína Volkswagen. Ten totiž uvádza priemernú hrubú mzdu vo výške 1 800 eur. V nej je už zarátaný aj trinásty a štrnásty plat i bonus za hospodárske výsledky.

Spomínaný zamestnanec z tretej tarify dostáva pri zarátaní bonusov priemerný hrubý plat 1360 eur.

Koľko približne predstavujú špeciálne bonusy, sa dočítate v nasledujúcom príklade.

Foto N – Tomáš Benedikovič

2. Pracovník vo výrobe, tarifná trieda číslo 4

Pozícia so základným platom približne 860 eur (príklad rátame na rok 2016).

Prirátame vyššie spomínané príplatky za zmeny či nadčasy, ako aj osobné ohodnotenia.

Dostaneme sa k hrubej mzde okolo 1 180 eur.

V tomto prípade sme vychádzali z toho, že zamestnanec pracuje na tri zmeny, ale cez víkend má voľno, pretože nevyrába SUV. Dostal však mimoriadnu odmenu 36 eur a do hry vstupujú nadčasy.

Zaplatí všetky odvody, teda 157 eur, a preddavok na daň vo výške 134 eur.

Jeho čistá mzda sa dostane na úroveň 888 eur.

Odrátajme 48 eur za stravné, necelých 9 eur na odbory (rátajú sa percentom zo mzdy) a náklady na dopravu autobusmi, ktoré objednáva Volkswagen.

Za dopravu zamestnancovi strhnú 55 eur, to je 30 % z celkových nákladov na dopravu, ktoré Volkswagen nedotuje. Príspevky na dopravu nie sú, ak dochádza do práce vlastným autom. V ponuke je zdarma miestna bratislavská linka.

Dotovanú autobusovú dopravu využíva 7940 z celkového počtu 12 300 zamestnancov VW.

V tomto prípade príde zamestnancovi na účet 776 eur.

Vo výplate za jún dostáva v júli takzvaný dovolenkový bonus. Je naviazaný na počet odpracovaných rokov; ten, kto pracuje vo firme menej ako 10 rokov, dostáva 60-percentný dovolenkový bonus.

Ráta sa ako priemer miezd z prvého polroka daného roka. V tomto prípade to vychádza na 762 eur.

Do výpočtu dovolenkového bonusu vstupuje odmena za hospodársky výsledok. Jej preddavok dostávajú zamestnanci koncom roka, minimálne 250 eur. Zvyšok prichádza s výplatou za marec, ráta sa ako koeficient bonusu z predchádzajúceho roka.

V tomto modelovom príklade z tarify číslo 4 to vyjde na niečo vyše 1000 eur.

V závode sa vypláca ešte vianočný bonus, opäť ide o percentá z platov podľa odpracovaných rokov. Kto pracuje vo firme menej ako štyri roky, dostáva 50 percent, kto viac ako 20 rokov, dostáva 100 percent.

V modelovom príklade z tarify 4 ide o 835 eur.

Keď sa hrubé mzdy (rôzne vysoké v jednotlivých mesiacoch) zrátajú, vychádza to na približne 1350 eur v priemere mesačne, v čistom na niečo vyše 1000 eur.

3. Tímlíder, pracuje vo firme 5 rokov, tarifná trieda 6

Táto pozícia má na rozdiel od nižších už aj funkčný príplatok – približne 60 eur mesačne.

Za jej základ rátame plat vo výške 918 eur.

Tímlídri však majú aj o stupeň vyššiu tarifu a aj výška tarifných miezd sa v posledných rokoch menila.

V mesiaci, do ktorého vstupuje väčšia časť odmeny za pracovné výsledky, môže hrubá mzda tímlídra prekonať 2700 eur.

V tomto prípade využíva autobusy od zamestnávateľa a má aj tretí pilier, na ktorý prispieva zamestnávateľ.

V mesiaci s mimoriadnou odmenou za hospodárske výsledky je jeho čistý príjem blízko priemerného hrubého platu, ktorý uvádza VW, teda 1800 eur.

So zarátaním všetkých bonusov a ostatných hrubých platov sa človek v tejto pozícii môže dostať na podnikový priemer v hrubej mzde, konkrétne okolo 1850 eur.

Šesťdesiat percent zamestnancov automobilky pracuje v tarifnej triede 6 a vyššie.

Dnes na DennikE.sk

Návod pre firmy: Koľko respirátorov dať zamestnancovi, kam s nimi cez obed a kedy stačí aj KN95?

Ilustračné foto – TASR/DPA
Ilustračné foto – TASR/DPA

Aký rozdiel je medzi respirátorom s označením FFP2 a KN95? Ako dlho ich môžeme nosiť a čo znamenajú ďalšie údaje na nich? V rozhovore s odborníčkou na ochranné pracovné prostriedky prinášame odpovede na veľa praktických otázok.

Týždeň v európskej ekonomike: Čo vieme o očkovacích pasoch? Prídu možno v lete, budú digitálne a nie od Google či Apple

Foto - TASR / AP
Foto – TASR / AP

Týždeň v európskej ekonomike od Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ smeruje k vakcinačným pasom, nejasnosti však ostávajú.
  • Systematické zneužívanie poľnohospodárskych subvencií v strednej a východnej Európe.
  • Zelená premena čaká aj profesionálny šport.

Minúta po minúte

Akcie amerických technologických gigantov sa dnes výrazne oslabili, index Nasdaq Composite si pohoršil o 2,7 %. Pokles Microsoftu, Applu či Amazonu prevážil nad rastom finančných, energetických či priemyselných podnikov.

Investori podľa agentúry Reuters presúvali peniaze z technologických firiem do odvetví, ktoré podľa nich budú viac ťažiť z oživovania ekonomiky.

Ako klesli indexy na Wall Street

  • Dowov-Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, stratil 0,39 % a uzavrel na 31 270,09 bodu.
  • Širší index S&P 500 klesol o 1,31 % na 3819,72 bodu.
  • Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa prepadol o 2,70 % na 12 997,75 bodu.

Výrazný pokles utrpel Microsoft, Apple či Amazon, posilňovali sa naopak banky JPMorgan a Goldman Sachs či ropné spoločnosti Exxon Mobil a Chevron. (čtk)

Zdroj - Google
Zdroj – Google

Streamovacia spoločnosť Anghami vstúpi ako prvá arabská technologická firma na americkú burzu Nasdaq. Rival Spotify je populárny na Blízkom východe a v severnej Afrike, na burzu pôjde prostredníctvom firmy založenej na účely akvizície.

Firma to podľa agentúry Reuters oznámila v dnešom vyhlásení.

  • Anghami hovorí, že jej príjmy sa v posledných troch rokoch zvýšili o 80 % a v najbližších troch rokoch očakáva ich späťnásobenie.
  • Spoločnosť sídli v emiráte Abú Zabí (Spojené arabské emiráty), má viac než 70 miliónov registrovaných používateľov a spolupracuje s firmami Universal Music Group, Sony Music a Warner Music Group.

Na burzu pôjde prostredníctvom takzvanej SPAC (Special Purpose Acquisition Companies), teda prázdnej firmy založenej len na účely akvizície. Tá vydá najprv akcie v rámci primárnej verejnej ponuky (IPO), vstúpi na burzu a potom hľadá vhodný cieľ na prevzatie. Investori nevedia, aký podnik nakoniec firma prevezme.

V posledných mesiacoch firiem SPAC pribúda rýchlym tempom. (čtk)

Od pondelka už nebudú môcť ísť pozitívni na covid-19 na nákup potravín a drogérie. Vyplýva to z vyhlášky úradu verejného zdravotníctva. Odísť z domu môžu len kvôli neodkladnej zdravotnej starostlivosti či testovaniu.

„Túto možnosť sme do vyhlášky stanovili v čase, keď sme zaznamenávali sťažnosti od občanov, ktorí nemali možnosť zabezpečiť si nevyhnutné životné potreby cez iné osoby, zároveň nemali možnosť využiť online nákupy a nebola im garantovaná ani pomoc donášky zo strany samospráv,“ vysvetlila hovorkyňa úradu Daša Račková.

Uznesenie vlády z 28. februára starostom a primátorom odporúča prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie základných životných potrieb pre odkázané osoby, ktoré sú pozitívne testované na covid-19. „ÚVZ SR aj z tohto dôvodu a z dôvodu výskytu nových mutácií pristúpil k zrušeniu uvedenej možnosti,“ doplnila.

Ostatné možnosti opustenia karantény ostávajú pre pozitívne osoby zachované. „Vo všetkých prípadoch však musí mať pozitívne testovaná osoba prekryté horné dýchacie cesty respirátorom FFP2 bez výdychového ventilu, povinné je aj dodržiavanie hygieny rúk,“ uviedla.

Medzi osoby v osobitnom režime úrad po novom zaraďuje aj pracovníkov bánk, ktorí sú zodpovední za prevádzku prvkov kritickej infraštruktúry vo finančných službách. (tasr)

Nemecká vláda schválila návrh zákona, ktorý tlačí na dodržiavanie ľudských práv a ekologických noriem u zahraničných dodávateľov. Zabezpečiť to majú nemecké podniky pod hrozbou pokút. O návrhu bude rokovať ešte spolkový snem. Podnikateľské združenia ho kritizujú a žiadajú zmeny.

  • Zákon by mal napríklad zabezpečiť, aby za produktmi, ktoré ponúkajú nemecké podniky, nestála detská práca. V prípade porušenia by nemecké firmy mohli dostať pokutu do 2 % svojich ročných tržieb.
  • Nové pravidlá majú platiť od roku 2023 pre nemecké podniky s viac než tromi tisíckami zamestnancov a o rok neskôr pre firmy s viac než tisíckou zamestnancov. V prvej fáze by sa zákon mal týkať viac než 600 firiem, v druhej viac než 2900.

Spolkový zväz zamestnávateľov (BDA), ktorý reprezentuje podniky zo všetkých odvetví nemeckej ekonomiky, nový zákon kritizuje a označuje ho za príliš ďalekosiahly a prísny.

Varuje, že mnoho firiem sa pre hrozbu postihu bude musieť stiahnuť z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré majú problémy s dodržiavaním ľudských práv. Tvrdí tiež, že nemecké podniky budú znevýhodnené voči zahraničnej konkurencii. (čtk, reuters, dpa)

Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová kandiduje do predstavenstva ruského koncernu Rosnefť. V roku 2018 jej prišiel na svadbu Vladimir Putin. Vo vedení firmy pôsobí od roku 2017 aj bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.

O nominácii Kneisslovej informovala ruská agentúra Interfax, jej meno podľa nej figuruje na vládnom zozname kandidátov.

Kneisslová je novinárka a odborníčka na Blízky východ. Členkou FPÖ (ktorá má dohodu o spolupráci so stranou Jednotné Rusko Vladimira Putina) nebola, ruský prezident však prišiel v auguste 2018 na jej svadbu. Post ministerky zastávala v prvej vláde Sebastiana Kurza v rokoch 2017 až 2019.

Hlavným akcionárom firmy Rosnefť je ruská štátna holdingová spoločnosť Rosneftegaz. Spoločnosť opakovane čelila kritike za vysoké odmeny, ktoré členom predstavenstva platí, napísal portál Nastojaščeje vremja. (čtk)

Shell sa chystá na éru „po rope“. Firma plánuje vyrábať biopalivá, ako letecký benzín a naftu z poľnohospodárskych plodín a obnoviteľnej energie, a rozšíriť v komerčnom rozsahu elektrolyzéry na výrobu vodíka bez použitia fosílnych palív.

Kedy sa vyplatí zamestnancovi podať daňové priznanie, aj keď by to mohol nechať tak (+ návod)

Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou - TASR
Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou – TASR

Ľuďom s príjmami zo zamestnania sa môže niekedy oplatiť podať daňové priznanie, aj keď by nemuseli. Napríklad keď pracovali len časť roka a nemajú uplatnenú celú nezdaniteľnú časť. Denník E pripravil návod na vyplnenie a modelovú situáciu.

Nemecká centrálna banka prvý raz od roku 1979 nepošle peniaze do štátneho rozpočtu, keďže za minulý rok nevykázala zisk. Dôvodom boli obavy z dôsledkov pandémie, pre ktoré si vytvárala rezervy a miliardová pomoc na záchranu ekonomiky.

„Vyššie zabezpečovanie rizík je hlavným dôvodom, prečo Bundesbanka vykazuje za rok 2020 vyrovnaný výsledok,“ povedal prezident centrálnej banky Jens Weidmann.

Za rok 2019 nepoznačený pandémiou poslala Bundesbanka do štátneho rozpočtu 5,85 miliardy eur, čo bol najvyšší dosiahnutý zisk od finančnej krízy.

Ministerstvo financií tradične počíta s tým, že centrálna banka posiela do rozpočtu ročne 2,5 mld. eur. Od zavedenia eura v roku 1999 vykazovala zisk každoročne. Najvyšší bol v roku 2001, keď dosiahol 11,2 mld. eur. (čtk, dpa)

Cyprus chce spriehľadniť vlastníctvo tisícok firiem. V najbližších mesiacoch rozbehne register skutočných majiteľov podnikov. Bude sa doň vkladať konečný vlastník v biznise označovaný ako ultimate beneficial owner.

Detaily o spoločnostiach, z ktorých mnohé majú väzby na Rusko, sa začnú zhromažďovať od 16. marca. Firmy majú šesť mesiacov na to, aby si obstarali dáta a zadali ich do systému.

Prečo je to dôležité

Zoznam, ktorý v rámci boja proti praniu špinavých peňazí požaduje EÚ, môže zásadne zmeniť situáciu na ostrove. Cyprus s nízkymi daňami umožňoval skryť bohatstvo vo fiktívnej firme s nepriehľadnou vlastníckou štruktúrou.

Odborníci očakávajú, že niektoré podniky radšej z ostrova odídu, než by mali odkryť vlastnícku štruktúru. Niektoré to už urobili, keď banky vlani zaviedli prísnejšie kontroly.

Maira Martiniová z Transparency International pripomenula, že register nebude verejný, ako vyžaduje Brusel. Podľa aktivistov by mal byť prepojený s ďalšími databázami, napríklad s katastrom nehnuteľností. (čtk, reuters)

Bratislavský magistrát hovorí, že rokuje s ministrom financií Eduardom Hegerom o kompenzáciách pre mestský dopravný podnik. DPB spolu s dopravnými podnikmi v Košiciach, Prešove a Žiline upozorňovali na výpadky tržieb počas koronakrízy, varovali pred rušením spojov či prepúšťaním.

Bratislava verí, že rokovanie bude úspešné, pretože situáciu považuje pre DPB za diskriminačnú a výpadky financií v takom objeme samospráva bez pomocnej ruky štátu neutiahne, uviedla podľa TASR hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.

DPB výpadok tržieb vyčíslil na 21 miliónov eur od začiatku koronakrízy. Ročné tržby podniku pritom v roku 2019 predstavovali zhruba 46 miliónov eur.

MHD si objednáva a financuje mesto. Ministerstvo dopravy dvakrát reagovalo, že pomôcť nemôže, pretože si dopravu neobjednáva. (tasr, e)

Coop Jednota sa pridala k reťazcom, ktoré oddnes skrátili čas predaja do 20.00. Otváracie hodiny skrátila v 21 predajniach, na regionálnej úrovni niektoré obchody zatvorí už o 19.00 h.

„Rešpektujeme nariadenie a skracujeme otvárací čas predajní do maximálne 20.00 h,“ potvrdil Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie COOP Jednoty Slovensko.

Upravené otváracie hodiny sa týkajú supermarketov a Tempo supermarketov v okresoch Žilina, Trenčín, Nové Zámky, Levice, Zlaté Moravce, Nitra, Spišská Nová Ves, Liptovský Mikuláš, Senec, Šaľa, Galanta, Kysucké Nové Mesto a Čadca.

Na regionálnej úrovni niektoré spotrebné družstvá skracujú otváracie hodiny vo svojich predajniach do 19.00 h., napríklad COOP Jednota Krupina upravila z 20.00 na 19.00 h. otváracie hodiny vo svojich siedmich prevádzkach.

Skrátenie otváracích hodín na základe nariadenia, ktorým sa sprísnil zákaz vychádzania od stredy 3. marca od 20.00 h, už ohlásili reťazce Lidl, Kaufland, Tesco a Billa. Veľkoobchod Metro posunul otváracie hodiny predajní do 20.00 h. už od 1. marca.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka sa britská ekonomika vráti na úroveň pred pandémiou o pol roka skôr, než sa očakávalo. Podľa nového odhadu by k tomu malo dôjsť v polovici budúceho roka.

Podľa odhadu úradu pre rozpočtovú zodpovednosť britský HDP tento rok stúpne o 4 %, ešte v novembri predpovedal rast o 5,5 %. V roku 2022 by mal dosiahnuť 7,3 %, čo by bolo najrýchlejšie tempo v histórii meraní od roku 1949.

Sunak predstavil návrh štátneho rozpočtu na budúci fiškálny rok, ktorý sa začne v apríli. Počíta s výrazne vyššími pôžičkami, než odhadoval pred niekoľkými mesiacmi. Deficit by mal dosiahnuť 10,3 % HDP v porovnaní s predchádzajúcou prognózou 7,4 %.

Ako podporujú firmy v koronakríze:

  • Nový systém podpory pre podniky ponúkne pôžičky od 25-tisíc do 10 miliónov libier s 80-percentnou štátnou zárukou.
  • Podrobnosti o úrokových sadzbách ani kritériách nie sú známe, podľa skorších správ budú nové pravidlá pravdepodobne prísnejšie.
  • Nová schéma nahradí súčasné programy, v rámci ktorých si dotknuté firmy požičali 73 miliárd libier. (čtk, bbc)

Prechod na čistejšie zdroje energie bude Poľsko do roku 2045 stáť odhadom 100 miliárd eur. Krajina vyrába väčšinu elektriny z uhlia, jeho podiel chce znížiť v súvislosti s rastúcimi nákladmi na emisie oxidu uhličitého.

Poľsko v najbližších 30 rokoch zavrie uhoľné elektrárne a nahradí ich zdrojmi na plyn, veternými elektrárňami na mori a jadrovými elektrárňami.

So stavbou prvej jadrovej elektrárne plánuje začať v roku 2026, v prevádzke by mala byť o sedem rokov neskôr. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať