Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Keď je biznis silnejší ako sankcie: Prečo nikto nezastavil ruský plynovod Nord Stream 2

Fotografia z roku 2011, keď sa otváral prvý Nord Stream, bol tam bývalý francúzsky premiér Francois Fillon aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a vtedajší prezident Ruska Dmitrij Medvedev. Foto – TASR/AP
Fotografia z roku 2011, keď sa otváral prvý Nord Stream, bol tam bývalý francúzsky premiér Francois Fillon aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a vtedajší prezident Ruska Dmitrij Medvedev. Foto – TASR/AP

Európska únia aj Spojené štáty na začiatku leta automaticky predĺžili sankcie proti Ruskej federácii. Podľa svetových politikov sa na správaní Moskvy voči Ukrajine nič nezmenilo, a preto nevidia dôvod na ich rušenie.

Prísny postoj voči Kremľu medzi európskymi politikmi je však veľmi obmedzený a stráca na sile, keď ide o biznis s plynom. Najmä ten spojený s plánovaným plynovom Nord Stream 2.

Príprava podmorského projektu, ktorý by mal cez Baltské more dovážať plyn do Nemecka a obchádzať Ukrajinu i viaceré stredoeurópske krajiny, je v plnom prúde. A to aj napriek nesúhlasu viacerých členských krajín a obáv Európskej komisie, že ohrozuje energetickú bezpečnosť v Európe.

Spasibo vám, Putin

Ide o nástupcu plynovodu, ktorý funguje od roku 2011. Jeho kritici sa obávajú, že len zvýši ruský monopol v Európe, vystaví Ukrajinu riziku vydierania a zrúti plány Bruselu na diverzifikáciu zdrojov – teda, bruselsky povedané, energetickú úniu.

Otázkou vôbec je, či je nový plynovod nutný, keďže ani pôvodný Nord Stream nie je využívaný naplno.

A to ešte nerátame obavy environmentalistov, ktorí upozorňujú, že plynovod sa začína v prírodnej rezervácii Kurgalsky v Leningradskej oblasti na severe Ruska. Greenpeace podľa Washington Post dodáva, že krajiny, ktoré projekt podporia, tým tak de facto tiež porušujú medzinárodné právo a Helsinské dohody o ochrane Baltského mora.

Napriek týmto obavám sa nemeckí či rakúski politici stretávajú pravidelne s ruskými predstaviteľmi a dolaďujú plynový biznis. Veľké európske firmy sa už v apríli zaviazali, že zaplatia polovicu z 9,5-miliardového projektu.

Ide o rakúsky OMV, francúzsky Engie, holandsko-britský Royal Dutch Shell a nemecké firmy Uniper a Wintershall. Druhá polovica by zostala na Gazprome, ktorý by mal celý projekt pod kontrolou.

„Teraz som prišiel do Moskvy, aby som povedal spasibo vám, pán prezident, Rusku, za dôveru, a privítanie, ktoré sme si užívali 125 rokov. A prišiel som aj povedať, že som optimista, čo sa týka nášho biznisu a budúcnosti nášho biznisu v Rusku,“ povedal šéf Royal Dutch Shell Ben van Beurden počas nedávnej návštevy u Putina.

Nord Stream je podľa neho veľmi dobrý projekt, ktorý zvýši bezpečnosť energetických dodávok v Európe. Presný opak toho, čo tvrdí Európska komisia na čele s komisárom pre energetiku – Marošom Šefčovičom.

S kapacitou 55 miliárd kubických metrov ročne by zdvojnásobil plynové zásobovanie Nemecka. 

Diplomat: Do roku 2019 to určite nestihnú

Rakúski aj nemeckí politici podľa energetického experta Karla Hirmana priamo obhajujú korporátne záujmy, ktoré rozhodne nie sú v záujme celej EÚ.

Na papieri sa hovorí, že projekt by mohol byť hotový do roku 2019. Ak ho napríklad nespomalia právne spory. Proti nemu sa súdi napríklad Poľsko na Európskom súdnom dvore.

V pripravovaných, no ešte stále neschválených sankciách Spojených štátov by sa tento projekt mohol stať novým cieľom, čo veľmi podráždilo politikov v Berlíne či vo Viedni. V pripravenom návrhu zo senátu sa totiž hovorí o sankcionovaní tých, čo podporujú výstavbu ruských energetických potrubí.

Teda aj Nord Stream 2, ktorý je vlajkovou loďou Gazpromu, kde by chcel pumpovať plyn už o dva roky.

„Ten termín určite nestihnú. Zatiaľ je isté len odhodlanie investorov do toho ísť. Ide to proti energetickej politike EÚ aj záujmom viacerých krajín, od Slovenska cez pobaltské krajiny a Poľsko až po Ukrajinu, ktorá by stratila význam ako prepravca plynu. Je to veľká geopolitická hra,“ povedal Denníku N jeden z európskych vysoko postavených diplomatov.

Podľa neho sa projekt zdrží minimálne do roku 2021, ak vôbec prejde. Jedna z vecí, o ktoré sa teraz bude hrať, je vyrokovanie novej zmluvy o dodávkach plynu medzi Ruskom a Ukrajinou. Veľmi podobne to vidí aj think tank Bruegel, podľa ktorého s Nord Streamom 2 treba počkať, kým sa naozaj neukáže potreba vybudovania nového plynovodu. V tejto chvíli by podľa neho spôsobil Únii viac škody než dobra.

Proti EÚ aj Slovensku

Nord Stream 2 nie je ani v záujme Slovenska, ktoré by tiež mohlo prísť o svoje výhody tranzitnej krajiny. „Postoj Bratislavy je legitímny. Keď ho požiadali o reverzný tok do Ukrajiny, tak to Slovensko urobilo napriek veľkému riziku. Prečo by sa malo teraz na vlastné obchádzanie pozerať bez slov?“ hovorí diplomatický zdroj.

Šéf Európskej rady Donald Tusk napísal podľa Financial Times o Nord Streame 2 Komisii veľmi kritický list. Podľa neho „nebude najlepšie slúžiť európskym záujmom a nechá Ukrajinu v ruskej milosti“.

Proti Nord Streamu sa ešte predtým vyjadrili aj lídri z deviatich krajín EÚ, značne závislých od ruského plynu – Chorvátska, Česka, Slovenska, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska.

„Umožní to Rusku zatvoriť tranzitnú cestu cez Ukrajinu a nechá našich partnerov v ruskej milosti, pričom jeho agresia sa neskončila,“ napísal Tusk.

Tri muchy jednou ranou

Podľa Politica by Rusko zabilo Nord Streamom tri muchy jednou ranou. Zvýšilo by si vplyv na Nemecko a viacero západných krajín. Obišlo by Ukrajinu – a ak by ju znovu chcelo potrestať, už by to Nemecko nepocítilo plynovou krízou.

A do tretice by rozdelilo jednotu EÚ a oslabilo jej postoj voči Rusku po anexii Krymu a vojne na Donbase.

Projekt Nord Stream, ktorý vedie bývalý agent Stasi a Putinov blízky kamarát Matthias Warnig, sa podľa Guardianu inak ako geopolitická zbraň ani nedá brať.

Akokoľvek Moskva tvrdí, že nejde o politický projekt, ale iba čistý biznis, stačí si pripomenúť, že dohodu o výstavbe prvého Nord Streamu podpísal v roku 2005 bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder. Ten istý človek je teraz v zastúpení predstavenstva Nord Streamu.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla z 1671 až na 1800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente? Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať