Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Diaľnicu pri Ružomberku mali dokončiť v júni, skôr ako o dva až tri roky určite nebude

Takto začali v septembri 2014 raziť tunel Čebrať. Foto – TASR
Takto začali v septembri 2014 raziť tunel Čebrať. Foto – TASR

Primátor Ružomberka kritizoval Národnú diaľničnú spoločnosť verejne a pred premiérom za to, že nevie pohnúť so stavbou obchvatu mesta.

Rozostavaná diaľnica medzi Hubovou a Ivachnovou mala byť v júni 2017 hotová. Najneskôr v tento mesiac na ňu mali pustiť autá, Národná diaľničná označila po podpise zmluvy jún ako plánovaný termín na dokončenie novej asfaltky.

Jún sa končí a jazdiť sa po nej ešte nedá. Namiesto toho sa šoféri môžu iba pozerať na stavbu, na ktorej sa zosunul svah.

Robotníci na kľúčových častiach tohto úseku nepracujú. Pri Ružomberku vznikajú lieviky a spomaľujú autá – či už na ceste z mesta na diaľnicu, alebo na trase medzi metropolami západu a východu.

Diaľnicu štát objednal ešte v roku 2013. Slávnostne ju začali stavať začiatkom roka 2014, na jeseň začali raziť aj kľúčový tunel Čebrať. Potom sa zosunul svah a problém nie je doposiaľ vyriešený.

Kedy bude hotová?

Odborníci naznačujú, že úsek tak skoro hotový nebude. „Keď poviem optimistický termín, tak dva roky, keď poviem reálny, tak tri roky a pesimistický štyri roky,“ odhaduje bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Juraj Čermák, kedy by sa mohli Ružomberčania dočkať obchvatu.

Ondrej Matej, šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalý poradca expremiérky Ivety Radičovej, to vidí reálne tiež tak na tri roky. Platí to v prípade, ak sa hneď teraz NDS rozhodne, čo bude s poškodenou stavbou robiť.

Diaľničiari avizujú, že už je v podstate rozhodnuté, iba treba počkať, kým všetky inštitúcie schvália nové trasovanie.

„Predpokladáme, že stavebné práce na úseku by sa mali rozbehnúť v druhej polovici tohto roka, po odovzdaní správy EIA (posudok o vplyve novej trasy na životné prostredie, pozn. red.), keď bude definitívne rozhodnuté o trase diaľničného úseku,“ povedala hovorkyňa NDS Michaela Michalová.

V NDS termín nevedia

NDS hovorí, že už urobili geologický prieskum pre alternatívne trasovanie. Okrem posudku EIA potrebujú aj záverečné stanovisko od ministerstva životného prostredia.

Všetko vraj momentálne vyzerá tak, že ideálne by bolo predĺžiť plánovaný tunel Čebrať (pôvodne 2-kilometrový) o 1,6 kilometra. „Celý úsek sa skráti o 300 metrov,“ povedala Michalová.

Kedy bude diaľnica hotová, zatiaľ nevie NDS povedať, práve dohaduje dodatok so stavbármi, potom budú termíny jasnejšie.

Nikto poriadne nepovedal, kde urobili diaľničiari chybu. Tender pripravovali ešte za éry ministra dopravy Jána Počiatka (Smer), vtedy začali aj stavať.

Neskôr stavbu prevzala Sieť, jej nominant v kresle šéfa NDS Róbert Auxt vravel, že niekto zanedbal prieskum geologických pomerov a že ani 150 miliónov eur (vysúťažená cena je 227 miliónov eur bez DPH) navyše nemusí problém vyriešiť. Argumentovalo sa aj plynutím času, počas ktorého sa zmenila klíma.

D1 Hubová – Ivachnová

  • Dĺžka: 15,272 kilometra.
  • Zmluvný začiatok výstavby: 12/2013.
  • Zmluvné ukončenie výstavby: 06/2017.
  • Zhotoviteľ: Konzorcium OHL ŽS a Váhostav (počas stavby si vymenili vedúcu úlohu v konzorciu).

Zdroj: NDS

Meškanie stavby pritom znervózňuje obyvateľov, primátorov a starostov z regiónu. Organizujú sa protestné blokády za výstavbu diaľnic, nielen v Ružomberku, pribúdajú po celom Slovensku.

Do Ružomberka sa v pondelok prišiel pozrieť premiér Robert Fico (Smer). Vypočul si tam, že za meškaním nemusia byť objektívne technické príčiny.

„Protesty budú pokračovať, možno budú aj väčšie a budú nielen v Ružomberku, budú aj na iných miestach Slovenska, pokiaľ sa určité negatívne javy, za ktoré premiér vôbec nemôže a proti nim bojuje, budú akceptovať a nebudú sa odstraňovať,“ povedal na spoločnej tlačovke s Ficom primátor Ružomberka Igor Čombor.

Primátor: Problém je v NDS

Čombor novinárom povedal, že problém vidí skôr v manažéroch Národnej diaľničnej spoločnosti ako v peniazoch na diaľnicu.

„Ak sú peniaze na D1, mohol by sa raziť tunel Čebrať, tak tam nejde len o technické problémy, ale ide aj o problém v samotnej NDS, že nevedia pružne zaujať stanovisko k vzniknutej situácii, že nevedia pohnúť s tou stavbou,“ rečnil Čombor.

Narážal na to, že kým stavba pri Ružomberku stojí, v NDS sa vystriedali už tri vlny manažérov. Tí povymieňali osadenstvo často aj na odborných sekciách firmy.

Premiér povedal, že do Ružomberka posiela ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd), aby domácim vysvetlil, prečo stavba stojí.

„Pokiaľ ide o D1, tú vnímam ako technickú otázku. Nenechám sa zatlačiť do polohy, že teraz budem vysvetľovať, či mal štátny orgán právo niečo odkladať. Môžeme povedať, že je zle, že to mešká, aj preto som došiel dnes a chcem pritlačiť všetkých, aby konečne vysvetlili Ružomberčanom, v čom je problém,“ odpovedal premiér na otázky novinárov.

Na D1 z Bratislavy do Košíc sa stále ešte nezačal ani len tendrovať vedľajší úsek Turany – Hubová. Všetky povolenia potrebné na rozbeh stavby nemá ani juhozápadný obchvat Prešova, ktorý už diaľničiari objednali aj na ňom poklopali základný kameň.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Bratislavské Nové Mesto spúšťa regulované parkovanie v zóne Tehelné pole. Pilotný projekt má priniesť pravidlá a poriadok v parkovaní do jednej z najvyťaženejších lokalít v blízkosti štadiónov a ich širšom okolí. Rezidentská karta stojí 39 eur.

Zóna je ohraničená Trnavskou cestou, Bajkalskou ulicou a ulicami Krížna, Legionárska, Račianska a Kukučínova, informoval hovorca novomestskej samosprávy Marek Tettinger.

Registrácia rezidentov s trvalým pobytom, ktorých nové pravidlá pri parkovaní zvýhodnia, sa začína v utorok. Registrácia bude počas decembra a v tomto období sa pokuty za porušenie pravidiel regulovaného parkovania udeľovať nebudú.

„Rezidentská parkovacia karta bude spoplatnená sumou 39 eur, po jej získaní však budú obyvatelia zóny parkovať počas roka bez obmedzení a ďalších poplatkov. Rezidenti majú nárok na tri karty na jeden byt – za prvú zaplatia ročne 39 eur, za druhú 150 eur a za tretiu 500 eur,“ spresnil Tettinger.

Zadarmo budú môcť rezidenti navyše získať aj návštevnícku kartu, vďaka ktorej budú môcť ich návštevy parkovať v zóne bez poplatkov 100 hodín ročne. V prípade, že rezidenti nemajú auto, a teda ani rezidentskú kartu, budú mať nárok na 150-hodinovú bezplatnú návštevnícku kartu.

Obyvatelia Nového Mesta, ktorí nemajú v zóne trvalý pobyt, majú nárok na bonusovú kartu za desať eur ročne, s ktorou budú môcť v pilotnej zóne parkovať bez ďalšej úhrady dve hodiny denne.

„Návštevníci-nerezidenti, ktorí do Nového Mesta prichádzajú za prácou či na športové alebo kultúrne podujatia, budú môcť v zóne Tehelné pole od decembra parkovať len od 8.00 do 18.00 h, za hodinu zaplatia 1,50 eura,“ poznamenal hovorca.

Parkovací lístok si môžu ľudia kúpiť prostredníctvom mobilnej aplikácie či SMS správy. Podnikatelia, ktorí majú v pilotnej zóne sídlo firmy, si budú môcť za 1500 eur zakúpiť ročnú abonentskú kartu. (tasr)

Rast aktivity spracovateľského priemyslu eurozóny sa v novembri spomalil, dopyt zasiahli obnovené opatrenia proti covidu-19. Údaje naznačujú, že dosahy pandémie na ekonomiku eurozóny budú vo 4. štvrťroku miernejšie, než boli v 2. kvartáli.

Index aktivity spracovateľského priemyslu podľa výsledkov prieskumu IHS Markit klesol na 53,8 z októbrového 32-mesačného maxima 54,8 bodu. Zostal však nad 50-bodovou hranicou oddeľujúcou rast od poklesu aktivity.

„Pokračujúci rast (spracovateľského sektora) by mal pomôcť zmierniť ekonomické dosahy covidových reštrikcií, ktoré ťažko zasiahli sektor služieb,“ uviedol Chris Williamson zo spoločnosti IHS Markit.

HDP eurozóny sa v 2. štvrťroku prepadol o rekordných 11,8 % a v 3. kvartáli sa zvýšil o 12,6 %. Ďalšie oživenie ekonomiky však podkopáva vzostup počtu prípadov nákazy koronavírusom a súvisiace reštrikcie. (čtk, reuters)

Pandémia vytvorila podľa NKÚ v rozpočte na budúci rok riziká v podobe vysokého schodku (7,44 % HDP) a otázneho financovania rozvojových priorít. Rozhodnutie neprijímať na budúci rok úsporné opatrenia považuje úrad za správne.

O rozpočte budú poslanci diskutovať v stredu, môžu ho už aj odhlasovať.

Čo hovorí NKÚ

  • V kapitole ministerstva financií Všeobecná pokladničná správa sú navrhované prostriedky 1,7 miliardy eur, ktoré súvisia s rozpočtami iných ministerstiev. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách by to tak nemalo byť a môže to spôsobiť problémy pri modernizácii nemocníc či stavbe a modernizácii ciest.
  • Rozpočtové krytie chýba napríklad na výstavbu nemocnice Rázsochy a modernizáciu fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, okrem toho hrozí pokračujúce zadlžovanie fakultných a univerzitných nemocníc.
  • Upozorňuje aj na zvýšenie transferov určených na vykrývanie deficitu v dôchodkovom systéme.
  • Kritizuje navrhované škrtanie pracovných miest na regionálnych úradoch práce.
  • Úradu sa nepozdáva navrhované 7-percentné medziročné zníženie výdavkov na zabezpečenie prevádzky vysokých škôl.

Česká ekonomika podľa spresnených údajov v 3. štvrťroku klesla medziročne o päť percent, pôvodne štatistici vykázali 5,9-percentný prepad. HDP v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom stúpol o 6,9 % namiesto odhadovaných 6,2 %.

K medziročnému poklesu hospodárstva prispela hlavne situácia v obchode, ubytovaní, pohostinstve a priemysle. „Negatívne sa vyvíjal domáci dopyt. Klesli podnikové investície do strojov, zariadení a dopravných prostriedkov aj investície domácností do bývania,“ uviedol Vladimír Kermiet z ČSÚ.

V 2. štvrťroku sa český HDP v dôsledku pandémie prepadol medziročne o 11 %, čo bol najhorší výsledok od vzniku samostatnej republiky. (čtk, e)

Viac ako milión cyklistov vo Francúzsku využilo dotáciu 50 eur na opravu starého bicykla. Príspevok zaviedla vláda tento rok v rámci opatrení na boj proti koronavírusu.

Aktuálny dotačný program francúzska vláda predĺžila do konca marca 2021.

Každý deň jazdia na bicykloch asi len tri percentá Francúzov, vláda chce toto číslo strojnásobiť.

Vláda pripravila aj ďalší trojročný program, na ktorý vyčlenila 30 miliónov eur. V rámci neho má vzniknúť aj vyše 20-tisíc bezpečných parkovísk pre bicykle. (čtk, reuters)

Tretí kotol v bratislavskej spaľovni by sa finančne oplatil, mesto ho však na udržanie súčasnej miery skládkovania nepotrebuje. Uviedol to Inštitút environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia v štúdii, ktorú si objednalo mesto.

Mestský podnik Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) by podľa inštitútu na tretí kotol spaľovne vynaložil investičné náklady 60 miliónov eur, prevádzkové náklady by predstavovali ďalších 18 miliónov eur.

Čo tvrdí inštitút

  • Bratislava patrí s mierou približne 10 % dlhodobo medzi mestá s najnižšou mierou skládkovanie, ktoré sa všeobecne považuje za najškodlivejší spôsob nakladania s odpadom. Celoslovenský priemer je 52 %.
  • Projekt tretieho kotla je síce finančne a celospoločensky návratný, ale ak by sa napríklad energeticky využilo o 16 % odpadu alebo investičné náklady narástli o 20 %, už by sa neoplatil.
  • Kotol nie je nutný na udržanie súčasnej miery skládkovania a nezvýšil by ani mieru recyklácie.
  • Viac recyklácie by sa dalo podľa inštitútu dosiahnuť vytvorením centra opätovného použitia a zabezpečením zberných nádob, košíkov a vreciek na kuchynský bioodpad do každej domácnosti. Spolu s výstavbou kompostárne alebo bioplynovej stanice by stála porovnateľnú sumu a miera recyklácie by sa zvýšila z 36 na 42 %.

OPEC a jej spojenci na čele s Ruskom podľa zdrojov agentúry Reuters odložili o dva dni rozhovory o ťažbe ropy. Medzi kľúčovými krajinami stále panujú nezhody. Ceny ropy po správe klesli, severomorský Brent stráca zhruba 1,2 % na 47,6 dolára za barel.

Rozhovory sa mali konať dnes popoludní, namiesto toho sa podľa agentúry Reuters uskutočnia vo štvrtok.

Skupina OPEC+ od mája pre negatívne dosahy koronavírusovej krízy na dopyt znížila ťažbu o 9,7 milióna barelov denne. Od augusta dohodnutý rozsah ťažby predstavuje len 7,7 milióna barelov denne a od januára podľa doterajších plánov klesne o ďalšie dva milióny barelov denne.

Teraz však OPEC+ zvažuje, či by rozsah zníženia nemal zostať na 7,7 milióna barelov denne aj v prvých mesiacoch budúceho roka. Dopyt po rope totiž pre pandémiu covid-19 zostáva pod tlakom.

Analytici z Deutsche Bank predpovedali, že ak by sa ťažiari nedohodli na predĺžení platnosti terajšieho obmedzenia dodávok, mohli by ceny ropy klesnúť až o 10 percent. (čtk)

Krajiny eurozóny sa po niekoľkoročnom rokovaní zhodli na reforme Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), ktorý poskytuje asistenciu krajinám vo finančných problémoch. Fond má od roku 2022 slúžiť aj ako poistka pre krajné prípady záchrany bánk.

Dohodu musia budúci rok schváliť aj parlamenty krajín, v ktorých sa platí eurom.

Reforma, na ktorej sa dohodlo 19 krajín, má záchranný fond posilniť a znížiť riziká pre investorov. Ak by napríklad bolo nutné reštrukturalizovať dlh ohrozenej krajiny, ESM by mohol s investormi rokovať. Vo výnimočných situáciách by mohol pomôcť aj bankám. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať