Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dankov úradník vraví, že stíhačky Gripen sa nám nehodia. Ohrozujú ich vtáky

Ministerstvo ubezpečuje, že vysoký úradník Ján Hoľko vyslovil iba svoj „súkromný technický názor“. Slovensko sa v nasledujúcich mesiacoch rozhodne, či zostane verné ruských migom, alebo prejdeme na švédske stíhačky.

Vojenské letisko Sliač je obklopené stredoslovenskými pohoriami, medzi ktorými sa vyníma slávna Poľana. Poletuje tu množstvo vtákov, ako je sova dlhochvostá, bocian čierny a občas aj orol skalný.

Práve vtáky podľa vysokého úradníka ministerstva obrany Jána Hoľka môžu ohrozovať švédske stíhačky JAS 39 Gripen, o ktorých prenájme v súčasnosti rokuje slovenská vláda.

Hoľko tento týždeň na stretnutí s novinármi povedal, že pre slovenskú armádu by neboli vhodné jednomotorové stíhačky (medzi ktoré patrí práve gripen). Miesto toho by mala uprednostniť stíhačky s dvomi motormi, čo je napríklad ruský MiG 29.

Jedným z jeho argumentov je špecifická stredoslovenská fauna. „Jednomotorové stroje sú zlé kvôli letisku Sliač, ktoré je obklopené bohatou faunou. Je tam veľa vtákov, ktoré ten jeden motor môže nasať,“ vysvetľoval Hoľko.

Po strete s vtákom sa lietadlo môže stať ťažko ovládateľným a pilotovi nezostane nič iné, než sa katapultovať.

„Zatiaľ čo ak má dva motory a nasaje do jedného z nich vtáky, tak sa síce poškodí, ale pomocou druhého, zvyšného motora je ešte schopné pristáť. Z tohto pohľadu sú výhodnejšie dvojmotorové lietadlá,“ dodal Hoľko.

Ján Hoľko (v strede) je verejnosti takmer neznámy, ministra Petra Gajdoša (vpravo) však často sprevádza pri dôležitých vystúpeniach. V januári sa zúčastnil na oficiálnom otvorení pracoviska NATO vo Vajnoroch, na ktoré priletel americký generál Steven Shepro. Foto – MO SR

Technický názor úradníka

Hovorkyňa ministerstva následne zdôraznila, že Hoľko prezentoval iba svoj „súkromný technický názor“. „Vysvetlil z technického hľadiska, aký je rozdiel medzi jednomotorovým a dvojmotorovým stíhacím lietadlom,“ odpovedala hovorkyňa Danka Capáková.

Tento názor podľa oficiálnej línie ministerstva „nemal nič spoločné s modernizáciou stíhacieho letectva“. „Oficiálne vyhlásenia prezentuje minister obrany Peter Gajdoš,“ dodala hovorkyňa.

V skutočnosti však Hoľkov názor nemusí byť len náhodným výstrelom naslepo. Hoľko pôsobí na poste vedúceho služobného úradu, ktorý je po novom premenovaný na generálneho tajomníka služobného úradu.

Ficova vláda začala začiatkom roku 2015 rokovať so Švédmi o tom, že by si Slovensko miesto ruských migov (vpravo) kúpilo alebo prenajalo stíhačky Gripen.

Ľudia v tejto pozícii sú zvyčajne „najvyššími personalistami“, teda úradníkmi, ktorí prijímajú alebo prepúšťajú zamestnancov rezortu. Pre verejnosť sú prakticky neznámi.

Hoľko je však oveľa vplyvnejšou osobou. Aktívne zasahuje do komunikácie ministerstva obrany smerom k verejnosti alebo do zámerov, ako spravovať majetky ministerstva.

Je považovaný za človeka predsedu SNS Andreja Danka, s ktorým v minulosti aj podnikal v jeho rodinnej firme. Umožňuje mu to uplatňovať si vplyv na nestraníckeho ministra Gajdoša, ktorý sa neradí medzi silných ministrov s autonómnym rozhodovaním.

Gripen alebo MiG?

Medzi zásadné otázky týchto mesiacov patrí aj otázka, či si Slovensko ponechá ruské migy, alebo prezbrojí letectvo švédskymi gripenmi, ako to už urobilo Česko a Maďarsko.

Na túto tému v súčasnosti prebieha vo Ficovej vláde debata. Podľa zdrojov Denníka N chcú gripen niektorí ministri za Smer – za jednofarebnej vlády Smeru, keď ministerstvo viedol Martin Glváč, sa už aj rozbehlo oficiálne rokovanie so Švédmi.

Na druhej strane stoja niektorí nominanti SNS na ministerstve obrany, ktorí by aspoň pár rokov ešte chceli pokračovať s ruskou technikou.

Ani v SNS však vo veci stíhačiek nie je jednoznačná zhoda. „Susedné štáty, ako Poľsko, Maďarsko i Česko, už majú západné stroje, to je fakt, ktorý nemôžeme ignorovať,“ hovorí napríklad podpredseda SNS, šéf obranného výboru parlamentu a predtým dlhoročný zamestnanec ministerstva obrany Anton Hrnko.

Dvanásť stíhačiek MiG-29, ktoré dnes armáda využíva, získalo Slovensko v 90. rokoch v rámci deblokácií ruského dlhu. Za Dzurindových vlád prešli čiastočnou modernizáciou, ich technická životnosť sa predĺžila do roku 2025. Dlhodobo sa však objavujú problémy s ich prevádzkou, počas vlády Ivety Radičovej boli istý čas letuschopné len tri stroje. Foto – TASR

Definitívne rozhodnutie musí padnúť na jeseň. Slovensko má do konca roku 2019 podpísanú takzvanú abonentnú zmluvu s Rusmi na zabezpečenie servisu migov.

Pokiaľ by chcelo ruské stroje vymeniť, musí príslušný kontrakt podpísať aspoň s dvojročným predstihom. Toľko by totiž trvala výroba švédskych stíhačiek, preškolenie pilotov, pozemného personálu a prispôsobenie leteckej základne Sliač na nový typ.

Je preto možné, že Hoľko svoje argumenty poskytol novinárom, aby tak ovplyvnil verejnú debatu o gripenoch v médiách.

Český generál: Vtáky sme neriešili

Je však na jeho argumentoch niečo opodstatnené?

Denník N oslovil českého generála vo výslužbe Pavla Bulanta, ktorý v roku 2012 viedol oficiálne rokovania so Švédmi o prípadnom pokračovaní prenájmu gripenov. Česko vtedy zvažovalo rôzne možnosti, vrátane prezbrojenia na dvojmotorové stíhačky Eurofighter alebo na jednomotorové americké stroje F-16.

Nakoniec sa rozhodlo zostať pri gripenoch. Bulant hovorí, že rozhodlo najmä finančné hľadisko. „Dvojmotorová stíhačka má dvojnásobné náklady na palivo, to je jednoduchá matematika.“

Otázkou, či je jednomotorová stíhačka zraniteľná vtákmi, sa nezaoberali. „Toto nepovažujem za vec, ktorá by stála za nejakú serióznu debatu,“ reaguje generál Bulant.

Dva motory pre vojnu

Moderné stíhačky sú konštruované tak, aby vydržali aj poškodenie v boji, nie to bežný stret s vtákmi. „Gripen využíva motor, ktorý má spevnené lopatky turbíny, aby mu nespôsobilo škodu ani nasatie vtáka s hmotnosťou 500 gramov. Pre porovnanie: napríklad sokol myšiar váži 250 gramov,“ hovorí vojenský publicista Vladimír Bednár.

Téza, že dvojmotorové lietadlo je bezpečnejšie, podľa Bednára neplatí. Skôr naopak, sú technicky zložitejšie a majú preto aj viac súčiastok, ktoré sa môžu pokaziť.

„Štatisticky majú dvojmotorové lietadlá 1,6-krát viac nehôd na rovnaký počet letových hodín. Ich výhodou môže byť, že havária nemusí mať vždy fatálne dôsledky, pretože druhý motor zabezpečí prežitie lietadla,“ hovorí Bednár.

Dvojmotorové stíhačky sú celkovo robustnejšie a môžu byť vhodnejšie na bojové operácie.

Z okolitých krajín majú jednomotorové stíhačky Česko, Maďarsko a Poľsko (hlavnou stíhačkou poľského letectva je F-16), Rakúsko má dvojmotorový Eurofighter, Ukrajina dvojmotorové ruské migy a suchoje.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Začína sa veľká diskusia o obnove Slovenska a bude musieť byť veľmi rýchla
  • Doprava: Od nedele 19. júla začína lietať dvakrát týždenne z Bratislavy do chorvátskeho Splitu AirExplore
  • Personálne: Šéfa Iuventy Róberta Hronského po kauze podivných nákupov odvolali
  • Burzy: Akcie v USA zahájili týždeň zmiešane, prevažne oslabili vinou poklesu technologických firiem
  • Pomoc: Eurokomisia schválila štátnu pomoc v objeme 3,4 miliardy eur pre aerolínie KLM
  • Dane: Desiatky milionárov z USA a šiestich ďalších krajín vyzvali vlády, aby zvýšili zdanenie bohatých
  • Úspory: Ako si sporiť postupne na vyšší dôchodok?
Zdieľať

Štátny rozpočet po oprave ráta s deficitom 12 miliárd eur, čo je historicky najviac

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Hotovostný schodok štátneho rozpočtu dosiahne v tomto roku 12 miliárd eur. Vláda počíta s tým, že výdavky stúpnu oproti pôvodnej verzii rozpočtu o necelých 8 miliárd, daňové príjmy klesnú o 1,3 miliardy. O novele rozpočtu bude v utorok rokovať parlament.

Minúta po minúte

Zdieľať

Akcie v USA zahájili týždeň zmiešane, prevažne však oslabili vinou poklesu technologických firiem. Index Dow Jones si pripísal 0,04 %, index S&P 500 klesol o 0,94 %, ale počas dňa sa vyšplhal najvyššie od 25. februára.

Investori vítajú pokrok vo vývoji vakcíny proti Covid-19 a pozitívny začiatok výsledkovej sezóny za druhý štvrťrok. Obavy však budí sprísňovanie opatrení proti šíreniu koronavírusu v niektorých častiach Spojených štátov. Na devízovom trhu slabol dolár.

Dow Jonesov index si pripísal 0,04 % a obchodovanie uzavrel na 26.085,80 bodu. Širší index S&P 500 klesol o 0,94 % na 3155,22 bodu, aj keď sa počas dňa vyšplhal najvyššie od 25. februára. Index Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených veľa firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa znížil o 2,13 % na 10.390,84 bodu.

Zhruba tri percentá odpísali akcie veľkých technologických firiem, ako je Amazon a Microsoft. Podľa analytikov reagujú na správy o nárastu koronavírusového ochorenia v USA, uzatváranie niektorých podnikov a oznamovanie prepúšťania.

So ziskom 0,3 % uzavrel obchodovanie výrobca nealkoholických nápojov PepsiCo.

S výrazným ziskom zakončili deň biotechnologické firmy BioNTech a Pfizer, ktoré vyvíjajú vakcínu proti koronavírusu a zaznamenali pokrok pri schvaľovaní zo strany amerického úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA). Pripísali si takmer 11 a 4 %. (čtk)

Zdieľať

Šéfa Iuventy Róberta Hronského po kauze podivných nákupov odvolali. Organizácia, ktorá pracuje s mládežou, nakupovala kancelárske potreby od riaditeľovej svokry, upozornila Nadácia Zastavme korupciu.

Hronský v zverejnenom článku na Index.sk argumentoval, že ako generálny riaditeľ nevstupuje do procesu obstarávania. „Všetky hospodárske subjekty, ktoré boli oslovené na predloženie ponúk v rámci prieskumu trhu, boli identifikované na základe referencií,“ uviedol.

Zdieľať

Úseky ciest tretej triedy spoplatnené nulovou sadzbou by sa mali od septembra vypustiť zo siete spoplatnených úsekov. Cieľom je znížiť náklady súvisiace s prevádzkou mýtneho systému, vyplýva to z návrhu vyhlášky ministerstva dopravy.

Návrh vyhlášky rezort zverejnil na medzirezortné pripomienkové konanie. Účinnosť navrhuje na 1. septembra.

Navrhnutá vyhláška zároveň reflektuje na odovzdanie diaľničných úsekov D4 Rovinka – Ketelec, R7 Ketelec – Dunajská Lužná, R7 Dunajská Lužná – Holice a nového dunajského mosta na štátnej hranici Slovensko/ Maďarsko – Komárno do užívania.

„Využívaním novovybudovaných úsekov nedôjde v konečnom dôsledku k zvýšeniu nákladov dopravcov, nakoľko náklady na úhradu mýta budú kompenzované úsporou jazdného času a s tým spojených nákladov,“ konštatuje ministerstvo v predkladacej správe.

Návrh predpokladá zvýšenie celkových výnosov z výberu mýta. „Mýto vybrané na koncesných úsekoch diaľnice D4 a R7 bude v súlade s legislatívou odvedené do štátneho rozpočtu a použité na úhradu záväzkov štátu vyplývajúcich z koncesnej zmluvy pokrývajúcej výstavbu a prevádzku diaľnice D4 a R7,“ priblížil rezort dopravy.

V súvislosti s vypustením úsekov ciest tretej triedy zo siete vymedzených úsekov návrh predpokladá úsporu finančných prostriedkov Národnej diaľničnej spoločnosti v dôsledku zníženia nákladov na mýtne transakcie. (tasr)

Zdieľať

Boris Johnson sa chystá zakázať Huaweiu účasť na výstavbe 5G sietí v Británii. Ak vláda čínsku firmu skutočne vylúči, ešte viac rozhnevá Peking, no poteší amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na Britániu v tejto záležitosti tlačil.

Johnson začiatkom roka napriek požiadavkám amerického prezidenta rozhodol, že Huawei sa môže v obmedzenej miere podieľať na budovaní 5G sietí.

Britská Národná bezpečnostná rada NSC sa má v utorok zaoberať budúcnosťou Huaweia v Británii. Očakáva sa, že po rokovaní oznámi svoje rozhodnutie parlamentu.

Prečo Británia mení postoj

Dôvodom zmeny britskej politiky môže byť dosah amerických sankcií na čipovú technológiu. Londýn tvrdí, že krok ovplyvní schopnosť Huaweia zostať do budúcnosti spoľahlivým dodávateľom.

Zatiaľ však nie je jasné, ako ďaleko zájde Johnson. Operátori už začali obmedzovať úlohu Huaweia v 5G sieťach, do roku 2023 má byť podiel čínskej firmy na nich najviac 35 %. Teraz sa rokuje o tom, že v ďalších dvoch až štyroch rokoch by klesol až na nulu.

Johnson v júni uviedol, že bude chrániť dôležitú infraštruktúru pred „nepriateľskými štátnymi dodávateľmi“. Podľa ministra spravodlivosti Roberta Bucklanda bude prioritou pri rozhodovaní národná bezpečnosť.

Aký je problém s Huaweiom

Huawei je najväčší svetový dodávateľ telekomunikačného zariadenia. Spojené štáty tvrdia, že je agentom čínskej komunistickej vlády a nedá sa mu veriť.

Huawei popiera, že by mohol robiť špionáž pre Čínu a tvrdí, že USA chcú zastaviť jeho silný rast a zahraničnú expanziu.

Rozhodnutie zakázať Huawei by postavilo Britániu späť na stranu jej najbližšieho spojenca USA. Znamenalo by tiež koniec britského spojenectva s Čínou. (reuters, čtk)

Zdieľať

Nový most v Trstenej na ceste I/59 postaví spoločnosť MBM-Group, vyhrala s najnižšou ponukou vo výške 1,27 milióna eur. Zmluvu s ňou podpísala Slovenská správa ciest, výstavba sa začne v najbližších dňoch.

Do súťaže sa prihlásilo desať uchádzačov, spoločnosť MBM-Group vyhrala s najnižšou predloženou ponukou vo výške 1,27 milióna eur. „Predpokladaná hodnota zákazky bola vyčíslená na 1,69 milióna eur, čo predstavuje úsporu 418 000 eur,“ povedala hovorkyňa SSC Lucia Karelová.

Lehota výstavby je podľa Karelovej stanovená na osem mesiacov, mimo zimného obdobia. Nový most tak začne motoristom slúžiť v druhom štvrťroku 2021. „Dĺžka mosta dosahuje 39,5 metra. Okrem motoristickej verejnosti ho využijú aj chodci, počíta sa s chodníkmi po oboch stranách,“ dodala.

Most na ceste I/59 v Trstenej uzavreli 28. októbra 2019 po tom, ako miestny obyvateľ nahlásil na polícii známky jeho poškodenia. Statik vtedy uviedol, že most je v dezolátnom stave. V meste v súvislosti s mostom zasadal aj krízový štáb, mimoriadnu situáciu však nevyhlásil.

V marci tohto roka sa most zrútil do rieky, k zraneniam ľudí nedošlo. Obchádzka vedie po ceste R3, I/59 a II/520. Pre chodcov postavili dočasnú lávku, ktorá je osadená na mostných oporách, a ostatná pešia doprava využíva externé chodníky a lávky. (tasr)

Zdieľať

Ministerstvo práce pripravuje niekoľko zmien pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, chce otvoriť verejnú diskusiu o nastavení príspevkov pre ne. Vláda však nechce rušiť či znižovať príspevok na osobnú asistenciu.

Diskusia o zmenách by sa mala skončiť do jesene, na jar budúceho roka by sa mala pripraviť legislatíva tak, aby mohla platiť od júla budúceho roka. „Máme na to rok prípravy. Hovoríme o tom dopredu, aby nevznikali šumy. Ak si niekto myslel, že či nemáme náhodou zámer zrušiť asistentské príspevky alebo ich prípadne znižovať na úroveň opatrovateľského príspevku, tak náš zámer je opačný. Zvyšovať opatrovateľský príspevok tak, aby sme našli spravodlivú mieru toho, aby za rovnakú diagnózu každý mal nárok na rovnaké peniaze,“ povedal minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).

Podľa neho je fér, ak ŤZP chce mať čo najväčšiu slobodu pri rozhodovaní o finančných prostriedkoch, ako ich chce použiť na zlepšovanie kvality svojho života. „Vo všeobecnosti platí, že drvivá väčšina tých, ktorí poberajú akýkoľvek príspevok, môže očakávať, že cieľom je výrazné zlepšenie ich situácie a služieb,“ povedal Krajniak.

Cieľom pri pomoci ŤZP zo strany štátu je dosiahnuť spravodlivosť. Ministerstvo plánuje na zmeny využiť peniaze z balíka EÚ, o ktorých s Bruselom rokuje Slovensko.

Vláda tiež rozhodla o navýšení pomoci pre tých, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. „Chceme otvoriť verejnú diskusiu so zástupcami tých, ktorí poberajú opatrovateľský príspevok, tých, ktorí poberajú príspevok na osobnú asistenciu, ale aj zariadení sociálnych služieb, ako spravodlivo nastaviť výšku tohto príspevku,“ podotkol minister.

Celkovo k máju poberalo príspevok na osobnú asistenciu 11 106 ľudí a príspevok na opatrovanie poberalo 62 036 ľudí. V samotných výškach príspevkov je však badať rozdiel. Zatiaľ, čo v prípade 50-ročného človeka na vozíku, ktorý potrebuje 12-hodinovú starostlivosť, bol príspevok na asistenciu 1504,80 eura mesačne, v prípade toho istého človeka, ktorého opatruje napríklad matka, je opatrovateľský príspevok 238,37 eura.

Poverená generálna riaditeľka sekcie sociálnej politiky na ministerstve práce Katarína Fedorová podotkla, že výška opatrovateľského príspevku je značne nižšia ako pri osobnej asistencii, pričom medzi činnosťami ľudí, ktorí pomáhajú ŤZP, nie je zásadný rozdiel. „Rozdiel, na ktorý sa poukazuje, je tzv. ideový. To znamená, že účelom osobnej asistencie má byť aktivizácia, zapojenie do spoločnosti. Problém, ktorému čelíme, však je, že v súčasnosti podľa zákona pri osobnej asistencii nie sú žiadne podmienky. Užívateľ osobnej asistencie nemusí ani pracovať, ani sa vzdelávať. Nie je ani vekové, ani príjmové obmedzenie, čiže to vytvára určitý tlak na udržateľnosť systému,“ podotkla Fedorová s tým, že cieľom zmien však nie je rušiť osobnú asistenciu. „Ide nám o to, aby bol systém spravodlivý a udržateľný,“ priblížila Fedorová.

Ministerstvo tiež pripravuje aj ďalšiu pomoc v oblasti pomoci ŤZP. „Spoločne s ministerstvom zdravotníctva pripravujeme zákon o dlhodobej starostlivosti. Chceme pripraviť zákon o integrovanej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Cieľom je v tomto volebnom období pripraviť aj zákon o jednotnej posudkovej činnosti,“ vymenovala štátna tajomníčka rezortu práce Soňa Gaborčáková. Ministerstvo chce podľa nej pripraviť aj nový zákon o sociálnych službách. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať