Elektronické zdravotníctvo ešte ani nespustili a už naň ministerstvo pýta ďalších 37 miliónov

Koncom minulého roka sa šéf Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth verejne posťažoval, že veľký projekt elektronického zdravotníctva (e-health, po novom e-zdravie), nie je pripravený tak, ako dúfal. Šóth je zároveň všeobecný lekár a v tom čase už mesiac testoval projekt, ktorý len doteraz stál viac ako 54 miliónov eur. A bude ešte výrazne viac, lebo ministerstvo zdravotníctva si na projekt teraz pýta ďalších 37 miliónov.

„Zhrozil som sa, keď som zistil, čo všetko obsahuje pacientsky sumár,“ povedal ešte v decembri Šóth. Každý lekár by mal totiž každému pacientovi na počítači vypísať elektronickú zdravotnú kartu.

Dnes už vraví, že je rád, že na ministerstve vypočuli ich výhrady a pacientsky sumár sa začne napĺňať od bodu nula. „Pochopili, že je hlúposť, aby lekári prepisovali údaje často z 20-kilogramových kárt do elektronických formulárov,“ hovorí Šóth.

Projekt má pomôcť liečbe napríklad tým, že lekári by mali vďaka elektronickému zdravotníctvu rýchlejšie zistiť, aké lieky pacient užíva a akú liečbu už podstúpil.

Aj pacient by mal mať lepší prístup k záznamom o svojom zdraví aj o predpísaných receptoch, lebo sa to bude zapisovať do jeho elektronickej zdravotnej knižky na internete. Bude mať tiež informácie o prístupoch lekárov k jeho zdravotnej knižke.

Veľkú zmenu od januára nečaká

Plán je, že systém začne pre občanov, lekárov, nemocnice, lekárne aj poisťovne fungovať od januára 2018, ale už dnes je jasné, že bude nabiehať postupne.

„Máme polrok za sebou a vlastne nevieme, v čom a ako budeme od 1. januára fungovať. Testujeme e-recept, potom zrazu zistíme, že to už nie je treba, testujeme veľký e-health, zrazu zistíme, že to už nie je treba,“ hodnotí šéf Asociácie súkromných lekárov zmenu od decembra. On osobne už systém netestuje.

Od januára 2018 preto nečaká veľkú zmenu. Zatiaľ to vyzerá tak, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré e-health spravuje, spojazdní e-recepty, ktoré budú mať zdravotné poisťovne. To znamená, že ak lekár vypíše recept, pacient aj poisťovňa o tom dostanú informácie, a keď si pacient recept vyberie, znova ich to upozorní.

Šóth si nemyslí ani to, že sa od januára niečo zásadné zmení pre pacientov. „Osobne neviem o tom, že by som od 1. januára 2018 ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti okrem toho, že si vybavím kartičku zdravotného pracovníka, mal mať aj druhú čítačku na to, že keď príde pacient, vloží si do nej eID a spojazdní lekárovi prístup do svojich údajov.“

Znova je to natesno

Na webe si už dnes možno pozrieť stránku národný portál zdravia, cez ktorú sa budú občania prihlasovať do elektronickej zdravotnej knižky (na stránke je vpravo hore odkaz „Moja zdravotná knižka“).

Na to, aby ste sa prihlásili, potrebujete elektronický občiansky preukaz (eID) s bezpečnostným osobným kódom a čítačkou, teda to isté ako na prihlásenie do e-schránky na slovensko.sk.

A tu je ďalší problém, lebo veľa ľudí eID s čítačkou nemá. Ukázalo sa to teraz, keď si ich mali vybaviť štatutári firiem, aby sa dostali do štátneho e-mailu na slovensko.sk, no mnohí z nich si ich stále nevybavili. A čo potom občania nepodnikatelia.

Ak eID máte, v elektronickej zdravotnej knižke teraz ešte s najväčšou pravdepodobnosťou neuvidíte nič, môžete si akurát poprezerať jej štruktúru.

No od januára 2018 už budú musieť všetci v zdravotníctve vkladať dáta do elektronickej zdravotnej knižky občana. Jej súčasťou je aj pacientsky sumár. Všeobecní lekári by ho mali povypĺňať najneskôr do júna 2018.

Neisté je, či sa do systému stihnú pripojiť všetci lekári. Ministerstvo len tvrdí, že systém je na to pripravený.

Do systému je zatiaľ pripojených 18 nemocníc a polikliník a zhruba 300 ambulantných lekárov, teda ani nie desatina. „V procese je pripojenie ďalších asi 70 nemocníc a polikliník,“ uviedlo Národné centrum zdravotníckych informácií. Asi tretina nemocníc je teda v rôznej fáze zapojenia sa do systému, no väčšina teda ani to nie.

Čo znamená, že je lekár pripojený? Má elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka s čítačkou, počítač a širokopásmový internet. Informačný systém lekára musí prejsť testovaním podľa pravidiel v zákone. Každý lekár musí požiadať o elektronický preukaz do konca októbra.

Pýtajú si ďalšie milióny

Správcom projektu e-zdravie je spomínané Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré patrí pod ministerstvo zdravotníctva. Na projekte sa robí už deväť rokov, jeho spustenie sa viackrát odsunulo a nemá dobrú povesť dokonca ani medzi IT firmami.

Museli sme preň vracať eurofondy a kontrola Najvyššieho kontrolného úradu našla také pochybenia, že ich posunula generálnej prokuratúre.

Národné centrum zdravotníckych informácií si na tento projekt teraz pýta ďalších 37 miliónov z eurofondov. Hovorí, že si nepýta žiadne peniaze na opravu doterajšieho systému, ale na nové služby.

Približne 15 miliónov má ísť na zabezpečenie a monitoring koncových zariadení. Takmer 19 miliónov má ísť na nové služby a inovácie, napríklad zavedenie „mobilných aplikácií na predpis“ najmä pre manažment chronických ochorení (napríklad s využitím aplikácie na sledovanie postupu liečby, monitoring životného štýlu pacientov, personalizované dávkovanie liekov a podobne).

V predpokladanej cene sú aj nové e-služby pre zdravotné poisťovne, napríklad možnosť analýz skutočne dodaných výkonov revíznymi lekármi, aj služby pre regulátorov (ÚDZS). V cene je aj integrácia so záchrankami.

Ministerstvo v zámere priznáva obmedzenú schopnosť prevádzkovať e-služby, preto si pýta aj 1,5 milióna na vytvorenie efektívneho prevádzkovateľa kvalitných e-služieb a ďalších 1,5 milióna má ísť na vytvorenie národného kontaktného bodu s dvomi krajinami v zahraničí (Maďarsko a Chorvátsko). Maďarsko je častý cieľ pracovníkov z juhu Slovenska, Chorvátsko je najčastejšia letná destinácia pre občanov Slovenska.

Reformný zámer je zaujímavý aj preto, že hodnotí, čo sa doteraz v skutočnosti podarilo, čo nie a čo treba zlepšiť.

Ministerstvo v zámere priznáva obmedzenú pripravenosť štátu prevádzkovať veľký zdravotnícky informačný systém na celonárodnej úrovni (pozn. jeho súčasťou sú eAlokácia, ePreskripcia, eMedikácia, elektronická zdravotná knižka a národný portál zdravia).

Hovorí aj o tom, že v súčasnosti nie sú všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pripravení komunikovať so systémom, chýba im takzvaná certifikácia či vyhlásenie o zhode overenia informačného systému. Podľa reformného zámeru je v súčasnosti pripojených 10 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, cieľ je 8000.

Ministerstvo už dnes aj priznáva, že robiť veľký megaprojekt bol zlý nápad, lepšie je robiť menšie veci po kúskoch. „Implementácia zmien prostredníctvom veľkých monolitných (40 mil. +) projektov sa ukazuje ako priveľká ambícia s rizikom predlžovania projektu s dosahom na plánované očakávania. Predlžovanie negatívne pôsobí na verejnosť a sťažuje jeho zavedenie do praxe. Projekty navrhnuté v tomto reformnom zámere budú rozdelené na menšie celky,“ píše sa v zverejnenom reformnom zámere.

Do celého systému sa má zaviesť pravidlo jedenkrát a dosť, údaje od ľudí sa majú v zdravotníctve vyžadovať iba raz. Na to potrebuje systém aj prístup k údajom o narodení a úmrtí dieťaťa.

V reformnom zámere sa hovorí aj o tom, že systém treba rozšíriť o nové podporné služby, napríklad o archiváciu. Lekárom sa to bude vysvetľovať asi ťažko, prečo to ešte nefunguje. „Od roku 2005 posielam Národnému centru zdravotníckych informácií štatistické hlásenia, už aj v štruktúrovanej forme cez portál a zrazu zistím, že chcú štatistické zisťovanie pretransformovať na e-archív, na čo pýtajú ďalšie peniaze. Tak načo to tam posielame každý rok?“ hovorí šéf Asociácie súkromných lekárov.

Do roku 2020 by malo byť do systému pripojených aspoň 80 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Čakacie lehoty na zákroky sa majú skrátiť o štvrtinu. Ráta sa aj s úsporami pri predpisovaní liekov, tie majú postupne dosiahnuť 5 percent.