Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kažimír už nemlčí o dlhovej brzde, ukázal, aké zmeny by boli podľa neho v poriadku

Minister financií Peter Kažimír. Foto – TASR
Minister financií Peter Kažimír. Foto – TASR

Minister financií priznáva, že na investičnú výnimku sa medzinárodné inštitúcie pozerajú so zvýšeným obočím.

„Je to moje prvé a posledné verejné vystúpenie k dlhovej brzde.“ Minister financií Peter Kažimír (Smer), ktorý nerád verejne hovorí o spôsoboch uvoľnenia dlhovej brzdy, spravil výnimku na konferencii Trendu.

Povedal, že na jeho ministerstve debatujú o troch riešeniach – o prechode rátania na čistý dlh, o zrušení klesania sankčných pásiem dlhovej brzdy aj o zavedení investičnej výnimky, prípadne o kombinácii týchto riešení. To znamená, že buď si vláda bude môcť požičiavať viac peňazí na financovanie dlhu, alebo viac míňať napríklad na diaľnice bez toho, aby bola za to viac trestaná.

O možnostiach, ktoré minister predstavil, sa už v kuloároch diskutovalo dlhšie, chýbala verejná debata o detailoch. Kažimír sa napríklad čuduje, že sa už rok debatuje o investičnej výnimke, ktorú, podobne ako Colombovu ženu, nikto nikdy nevidel.

„Po roku voľnej debaty sme mali potrebu dať najavo, čo si o tom myslíme na ministerstve financií,“ vysvetľoval minister financií. On žiadnu z možností verejne nepreferuje, necháva to na odbornú debatu a poslancov parlamentu. Prekáža mu však, že debata sa zužuje na míňanie peňazí a málo sa hovorí o hodnotách.

Čistý dlh pod podmienkou

Kažimír pripomína, že bol pri vzniku dlhovej brzdy a nie je rád, ak sa jej presadenie pripisuje iba Radičovej vláde. Spomínal, že tím ľudí o nej debatoval v jednom z bratislavských hotelov už v decembri 2009. Bol tam aj vtedajší minister Ján Počiatek, ekonómovia Ľudovít Ódor a Michal Horváth, aj bývalý štátny tajomník Vladimír Tvaroška.

Debatu a následný konsenzus malo urýchliť to, že si Slovensko nevedelo koncom roka 2011 požičať peniaze. „Dali sme si džentlmenskú dohodu, že sa vrátime k zmenám, ktoré sme vtedy nevedeli predpokladať,“ zdôvodnil Kažimír, prečo má byť debata o zmene dlhovej brzdy oprávnená.

Ak nejakú debatu odborná verejnosť a časť opozície pripúšťajú, potom je to o čistom dlhu, no muselo by sa zároveň hovoriť aj o sprísnení sankčných pásiem, čo by však cez koalíciu prešlo len ťažko.

Kažimír sprísnenie sankčných pásiem nespomenul. Vysvetlil, že pod čistým dlhom majú na mysli hrubý verejný dlh, ktorý každý rok potvrdzuje Eurostat, znížený o hotovosť štátu. Ak by taký koncept prešiel, štát by si mohol požičať viac peňazí na financovanie dlhu. No to by bolo možné aj vtedy, ak by vláda znižovala dlh rýchlejšie a nedržala by ho blízko sankčných pásiem.

Slovensko malo vlani hrubý dlh 51,9 percenta HDP (čistý dlh bol vlani 47 percent, rozdiel sú zhruba štyri miliardy). Dlh druhý rok po sebe klesol, v roku 2015 bol 52,9 percenta. Prvé sankčné pásmo sa začína od hrubého dlhu 50 percent, ďalšie pri 53 percentách, pre vládu nepríjemné sú sankcie najmä pri dlhu 55 percent a vyššom (najvyšší môže byť 60 percent).

Rizikom je, že ak by sa prešlo na rátanie cez čistý dlh a nesprísnili by sa sankčné pásma, odrazu by mala vláda na beztrestné míňanie zhruba štyri miliardy.

Rozpočtová rada hovorí aj to, že ak by sa malo prejsť na čistý dlh, mali by sa tiež zaviesť výdavkové stropy a zastropovať hrubý dlh (napríklad na 60 %). Ministerstvo financií chce výdavkové stropy najprv niekoľko rokov testovať.

Colombova investičná výnimka

Dlhová brzda je nastavená tak, že od budúceho roka sa sankčné pásma sprísňujú (znižujú) o jeden percentuálny bod ročne. V roku 2027 teda celkový dlh nemôže prevýšiť 50 percent. Debata má byť aj o tom, či by sa toto sprísňovanie limitov nemalo zrušiť, alebo zjemniť. Kažimír hovorí, že ide o „procyklický nástroj“, jeho slabou stránkou je, že nerieši problém riadenia dlhu. „Snáď iba vtedy, keď sa dlh dostane ďaleko od sankčných pásiem.“

Podstata investičnej výnimky má byť zase v tom, že investície, pre ktoré by platila, by nezapínali sankcie dlhovej brzdy. V skutočnosti by však rástol deficit aj dlh a Slovensko sa zaviazalo mať vyrovnaný rozpočet. Ak by vláda dodržala vlastné plány a v roku 2020 by sme mali vyrovnaný rozpočet, hrubý dlh by klesol na 46 percent.

Kažimír priznáva, že na investičnú výnimku sa medzinárodné inštitúcie pozerajú so zvýšeným obočím a hovoria o diskriminácii výdavkových politík. Ani podľa neho by sa nemala vzťahovať iba na infraštruktúru. Ale napríklad aj na obranu a bezpečnosť, teda zase nielen na vzdelávanie a zdravotníctvo.

„Ak by takáto výnimka mala fungovať, odporúčali by sme, aby vznikol osobitný výbor Národnej rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý by mal zastúpenie podľa výsledku volieb a kde by sa rozhodnutia typu výnimiek mali prijímať trojpätinovou väčšinou,“ povedal Kažimír na konferencii Trendu.

Fantómový zoznam

O zmene ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa nakoniec rozhodne v parlamente, treba na to 90 hlasov. Pred prázdninami sa začala v parlamente debata o investičnej výnimke, koaliční poslanci predložili dlhý zoznam diaľničných úsekov, na ktoré by sa mala vzťahovať.

Debatu však prerušili a presunuli na septembrovú schôdzu. Dôvodom mala byť požiadavka opozičnej strany Sme rodina, aby sa vytvoril výbor pre strategické investície, ktorému by šéfoval zástupca opozície. Milan Krajniak zo Sme rodina povedal, že ak by taký výbor vznikol, jeho strana by uznesenie o investičnej výnimke podporila. Koalícia so Sme rodina má spolu 90 hlasov.

SaS aj OĽaNO investičnú výnimku odmietajú. „Nie sme za zvýšenie dlhu, osobitne v super dobrých časoch,“ povedal Eugen Jurzyca z SaS. Tvrdí to aj ĽSNS.

Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček na konferencii Trendu povedal, že prioritné úseky vlády sú odhadom za 7 miliárd eur. Zoznam 75 projektov, ktorý vytvorili poslanci, je za 17 miliárd eur. Kažimír ho nazval fantómovým zoznamom nekonečného počtu stavieb krížom-krážom po krajine. „Potrebujeme sa dostať ku konkrétnemu plánu,“ odkázal minister.

A kde sú priority?

Šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko pripomenul, že od roku 2005 dosahovali investície NDS priemerne menej ako pol miliardy eur ročne. Príprava projektu trvá v priemere sedem rokov.

Povedal tiež, že ak by vláda dodržala svoje plány a v roku 2020 a ďalších rokoch by mala vyrovnaný rozpočet, do roku 2025 by sa vytvoril priestor vo výške 16 miliárd eur bez toho, aby narazila na tvrdšie sankčné pásmo. „Tento postoj rozpočtovej rady ma veľmi prekvapil, vnímam ho veľmi prázdninovo. To sú reputačné náklady, žiadna vláda nechce byť vystavená kritickým správam,“ reagoval Kažimír.

Ak by vláda mala zoznam priorít, dlhovú brzdu by meniť nemusela. „Investičná výnimka nedá v skutočnosti dodatočné zdroje na prioritu, ale na to posledné, čo je v zozname už menej prioritné,“ hovorí šéf odboru výskumu NBS Martin Šuster. Hovorí, že z ekonomického hľadiska by sme boli na tom lepšie, keby sme vyberali vyššie dane z nehnuteľností a keby boli viac zdanené tie drahšie. Dávame dotácie na ťažbu uhlia, ktoré viac škodí životnému prostrediu než pomáha pri výrobe elektriny, alebo máme oveľa viac policajtov než v iných krajinách.

Dnes na DennikE.sk

Zmluvu s Brhelovou firmou podpíšeme, kartel dodávateľov však nestrpíme, hovorí šéf SEPS

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štátna firma SEPS chce podpísať ďalšiu zmluvu s firmou Alter Energo Jozefa Brhela. Nie sú s ňou problémy, zo štyroch firiem bola najlacnejšia, hovorí v rozhovore nový šéf SEPS Peter Dovhun. Zákazky SEPS však chce otvoriť viacerým firmám.

Štát by mal odpúšťať sociálne odvody, zvýšiť príspevky a pomôcť s energiami, myslia si podnikatelia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Malým a stredným podnikateľom medzi opatreniami vlády chýba odpustenie odvodov, vyššie príspevky na náhradu straty príjmov či dotácia, ktorá by pokryla napríklad energie. Vyplýva to z ankety, ktorú robila Slovak Business Agency a združenia podnikateľov a živnostníkov.

Minúta po minúte

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

EÚ a USA na štyri mesiace pozastavia clá, ktoré na seba vzájomne uvalili v rámci sporu subvencovania výroby Airbusu a Boeingu. Oznámila to šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Joeom Bidenom.

O čo ide:

  • EÚ a USA sa od roku 2004 vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Airbus a Boeing. Rozpor s pravidlami WTO sa zistil na oboch stranách.
  • USA v roku 2019 ako odvetu za štátnu podporu pre Airbus zaviedli clá na európsky tovar v hodnote 7,5 miliardy dolárov ročne.
  • EÚ zas vlani pre subvencie v prospech Boeingu uvalila clá na americký tovar za štyri miliardy dolárov ročne.

Von der Leyenová telefonát s Bidenom označila za začiatok veľmi dobrej spolupráce. „Znamená to reštart vo vzťahoch s naším najväčším a ekonomicky najdôležitejším partnerom,“ dodal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

USA už vo štvrtok oznámili zrušenie ciel na štyri mesiace voči Británii. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa za ten čas budú snažiť nezhody vyriešiť. Británia je súčasťou sporu ako bývalý člen EÚ. Airbus vyrába v Británii krídla a niektoré ďalšie súčiastky. (čtk)

Mesačne míňame milión žltých lístkov, musí sa to zmeniť, hovorí nový šéf pošty

Martin Ľupták - Foto Slovenská pošta
Martin Ľupták – Foto Slovenská pošta

Nemôžeme už byť v každej obci, pozeráme sa, ako to robia inde, hovorí v rozhovore nový generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Rakúska pošta má 240 vlastných pôšt, nórska 24. My ich zatiaľ máme presne 1569.

Ceny ropy sa dnes posilňujú o zhruba 3 %. Deje sa tak po predĺžení ťažobných škrtov aj na apríl, na ktorom sa dohodli štáty kartelu OPEC+ a ich spojenci. Ceny sú vyššie než v posledných mesiacoch pred pandémiou.

Ako sa dnes menili ceny

  • Krátko pred 17.00 h sa barel severomorskej ropy Brent predával zhruba za 68,85 dolára (+3,2 % oproti predchádzajúcemu záveru). Bol tak blízko 14-mesačného maxima.
  • Barel ľahkej americkej ropy WTI si pridával takmer tri percentá na 65,71 dolára, bol na úrovni zhruba z apríla 2019. (čtk)

Obchodný deficit USA v januári vzrástol, dovoz tovarov sa vďaka oživeniu spotrebiteľského dopytu vyšplhal na rekordné maximum. Politicky citlivý schodok s Čínou klesol o 3,2 % na 27,2 miliardy dolárov.

Vyplýva to z údajov amerického ministerstva obchodu.

Údaje podrobnejšie

  • Schodok USA v obchodovaní s tovarom a so službami v januári vzrástol o 1,9 % na 68,2 miliardy dolárov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters odhadovali len 67,5 miliardy.
  • Vývoz sa zvýšil o 1 % na 191,9 miliardy dolárov, dovoz vzrástol o 1,2 % na 260,2 miliardy dolárov. Dovoz samotných tovarov stúpol o 1,6 % na rekordných 221,1 miliardy dolárov.

Čínske súvislosti

Bývalý americký prezident Donald Trump zavádzal clá na čínsky tovar v snahe prinútiť Peking k zmene obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzovali americké podniky.

Nový prezident Joe Biden zatiaľ koniec obchodnej vojny s Čínou nevyhlásil. Katherine Taiová, ktorú nominoval do pozície obchodnej zástupkyne USA, sľúbila, že zabezpečí, aby z obchodnej politiky USA ťažili americkí zamestnanci. Uviedla tiež, že bude viac spolupracovať so spojencami s cieľom čeliť čoraz priebojnejšej Číne.

Clá označila za legitímny nástroj presadzovania obchodnej politiky. (čtk)

Do prevádzky sa od opätovného povolenia vrátilo viac ako sto lietadiel Boeing 737 Max. Najviac letov s nimi absolvovali American Airlines, takmer tretinu z celkových 1300. Lietadlá mali takmer dva roky nútenú prestávku po dvoch nehodách.

Prevádzku Boeingu 737 Max povolili koncom minulého roka Spojené štáty. Po nich novú certifikáciu strojom udelili aj regulátori v EÚ, Británii, Brazílii, Kanade, Austrálii či SAE.

Ako prvé vrátili 737 Max do prevádzky brazílske aerolínie Gol. Ich osem lietadiel bolo minulý týždeň najvyťaženejších, strávili vo vzduchu v priemere 11 hodín denne.

Lietadlá 737 Max na začiatku roka 2019 najprv vyradila z prevádzky Čína. Tieto stroje tam novú akreditáciu zatiaľ nedostali.

Viac o Boeingu 737 Max:

  • Je najnovšou verziou lietadla na krátke a stredné trate, ktoré v pôvodnej verzii prvý raz vzlietlo v roku 1967.
  • Do komerčnej prevádzky bol uvedený v máji 2017 a stal sa najpredávanejším modelom výrobcu.
  • Podľa spoločnosti Cirium bolo na jar 2019 vo flotile aeroliniek po celom svete okolo 360 kusov.
  • Analytik Richard Aboulafia z firmy Teal Group vlani uviedol, že na návrat do vzduchu čaká 387 lietadiel, ďalších 450 Boeing od jari 2019 vyrobil. (čtk, bloomberg)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať