Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kažimír už nemlčí o dlhovej brzde, ukázal, aké zmeny by boli podľa neho v poriadku

Minister financií Peter Kažimír. Foto – TASR
Minister financií Peter Kažimír. Foto – TASR

„Je to moje prvé a posledné verejné vystúpenie k dlhovej brzde.“ Minister financií Peter Kažimír (Smer), ktorý nerád verejne hovorí o spôsoboch uvoľnenia dlhovej brzdy, spravil výnimku na konferencii Trendu.

Povedal, že na jeho ministerstve debatujú o troch riešeniach – o prechode rátania na čistý dlh, o zrušení klesania sankčných pásiem dlhovej brzdy aj o zavedení investičnej výnimky, prípadne o kombinácii týchto riešení. To znamená, že buď si vláda bude môcť požičiavať viac peňazí na financovanie dlhu, alebo viac míňať napríklad na diaľnice bez toho, aby bola za to viac trestaná.

O možnostiach, ktoré minister predstavil, sa už v kuloároch diskutovalo dlhšie, chýbala verejná debata o detailoch. Kažimír sa napríklad čuduje, že sa už rok debatuje o investičnej výnimke, ktorú, podobne ako Colombovu ženu, nikto nikdy nevidel.

„Po roku voľnej debaty sme mali potrebu dať najavo, čo si o tom myslíme na ministerstve financií,“ vysvetľoval minister financií. On žiadnu z možností verejne nepreferuje, necháva to na odbornú debatu a poslancov parlamentu. Prekáža mu však, že debata sa zužuje na míňanie peňazí a málo sa hovorí o hodnotách.

Čistý dlh pod podmienkou

Kažimír pripomína, že bol pri vzniku dlhovej brzdy a nie je rád, ak sa jej presadenie pripisuje iba Radičovej vláde. Spomínal, že tím ľudí o nej debatoval v jednom z bratislavských hotelov už v decembri 2009. Bol tam aj vtedajší minister Ján Počiatek, ekonómovia Ľudovít Ódor a Michal Horváth, aj bývalý štátny tajomník Vladimír Tvaroška.

Debatu a následný konsenzus malo urýchliť to, že si Slovensko nevedelo koncom roka 2011 požičať peniaze. „Dali sme si džentlmenskú dohodu, že sa vrátime k zmenám, ktoré sme vtedy nevedeli predpokladať,“ zdôvodnil Kažimír, prečo má byť debata o zmene dlhovej brzdy oprávnená.

Ak nejakú debatu odborná verejnosť a časť opozície pripúšťajú, potom je to o čistom dlhu, no muselo by sa zároveň hovoriť aj o sprísnení sankčných pásiem, čo by však cez koalíciu prešlo len ťažko.

Kažimír sprísnenie sankčných pásiem nespomenul. Vysvetlil, že pod čistým dlhom majú na mysli hrubý verejný dlh, ktorý každý rok potvrdzuje Eurostat, znížený o hotovosť štátu. Ak by taký koncept prešiel, štát by si mohol požičať viac peňazí na financovanie dlhu. No to by bolo možné aj vtedy, ak by vláda znižovala dlh rýchlejšie a nedržala by ho blízko sankčných pásiem.

Slovensko malo vlani hrubý dlh 51,9 percenta HDP (čistý dlh bol vlani 47 percent, rozdiel sú zhruba štyri miliardy). Dlh druhý rok po sebe klesol, v roku 2015 bol 52,9 percenta. Prvé sankčné pásmo sa začína od hrubého dlhu 50 percent, ďalšie pri 53 percentách, pre vládu nepríjemné sú sankcie najmä pri dlhu 55 percent a vyššom (najvyšší môže byť 60 percent).

Rizikom je, že ak by sa prešlo na rátanie cez čistý dlh a nesprísnili by sa sankčné pásma, odrazu by mala vláda na beztrestné míňanie zhruba štyri miliardy.

Rozpočtová rada hovorí aj to, že ak by sa malo prejsť na čistý dlh, mali by sa tiež zaviesť výdavkové stropy a zastropovať hrubý dlh (napríklad na 60 %). Ministerstvo financií chce výdavkové stropy najprv niekoľko rokov testovať.

Colombova investičná výnimka

Dlhová brzda je nastavená tak, že od budúceho roka sa sankčné pásma sprísňujú (znižujú) o jeden percentuálny bod ročne. V roku 2027 teda celkový dlh nemôže prevýšiť 50 percent. Debata má byť aj o tom, či by sa toto sprísňovanie limitov nemalo zrušiť, alebo zjemniť. Kažimír hovorí, že ide o „procyklický nástroj“, jeho slabou stránkou je, že nerieši problém riadenia dlhu. „Snáď iba vtedy, keď sa dlh dostane ďaleko od sankčných pásiem.“

Podstata investičnej výnimky má byť zase v tom, že investície, pre ktoré by platila, by nezapínali sankcie dlhovej brzdy. V skutočnosti by však rástol deficit aj dlh a Slovensko sa zaviazalo mať vyrovnaný rozpočet. Ak by vláda dodržala vlastné plány a v roku 2020 by sme mali vyrovnaný rozpočet, hrubý dlh by klesol na 46 percent.

Kažimír priznáva, že na investičnú výnimku sa medzinárodné inštitúcie pozerajú so zvýšeným obočím a hovoria o diskriminácii výdavkových politík. Ani podľa neho by sa nemala vzťahovať iba na infraštruktúru. Ale napríklad aj na obranu a bezpečnosť, teda zase nielen na vzdelávanie a zdravotníctvo.

„Ak by takáto výnimka mala fungovať, odporúčali by sme, aby vznikol osobitný výbor Národnej rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý by mal zastúpenie podľa výsledku volieb a kde by sa rozhodnutia typu výnimiek mali prijímať trojpätinovou väčšinou,“ povedal Kažimír na konferencii Trendu.

Fantómový zoznam

O zmene ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa nakoniec rozhodne v parlamente, treba na to 90 hlasov. Pred prázdninami sa začala v parlamente debata o investičnej výnimke, koaliční poslanci predložili dlhý zoznam diaľničných úsekov, na ktoré by sa mala vzťahovať.

Debatu však prerušili a presunuli na septembrovú schôdzu. Dôvodom mala byť požiadavka opozičnej strany Sme rodina, aby sa vytvoril výbor pre strategické investície, ktorému by šéfoval zástupca opozície. Milan Krajniak zo Sme rodina povedal, že ak by taký výbor vznikol, jeho strana by uznesenie o investičnej výnimke podporila. Koalícia so Sme rodina má spolu 90 hlasov.

SaS aj OĽaNO investičnú výnimku odmietajú. „Nie sme za zvýšenie dlhu, osobitne v super dobrých časoch,“ povedal Eugen Jurzyca z SaS. Tvrdí to aj ĽSNS.

Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček na konferencii Trendu povedal, že prioritné úseky vlády sú odhadom za 7 miliárd eur. Zoznam 75 projektov, ktorý vytvorili poslanci, je za 17 miliárd eur. Kažimír ho nazval fantómovým zoznamom nekonečného počtu stavieb krížom-krážom po krajine. „Potrebujeme sa dostať ku konkrétnemu plánu,“ odkázal minister.

A kde sú priority?

Šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko pripomenul, že od roku 2005 dosahovali investície NDS priemerne menej ako pol miliardy eur ročne. Príprava projektu trvá v priemere sedem rokov.

Povedal tiež, že ak by vláda dodržala svoje plány a v roku 2020 a ďalších rokoch by mala vyrovnaný rozpočet, do roku 2025 by sa vytvoril priestor vo výške 16 miliárd eur bez toho, aby narazila na tvrdšie sankčné pásmo. „Tento postoj rozpočtovej rady ma veľmi prekvapil, vnímam ho veľmi prázdninovo. To sú reputačné náklady, žiadna vláda nechce byť vystavená kritickým správam,“ reagoval Kažimír.

Ak by vláda mala zoznam priorít, dlhovú brzdu by meniť nemusela. „Investičná výnimka nedá v skutočnosti dodatočné zdroje na prioritu, ale na to posledné, čo je v zozname už menej prioritné,“ hovorí šéf odboru výskumu NBS Martin Šuster. Hovorí, že z ekonomického hľadiska by sme boli na tom lepšie, keby sme vyberali vyššie dane z nehnuteľností a keby boli viac zdanené tie drahšie. Dávame dotácie na ťažbu uhlia, ktoré viac škodí životnému prostrediu než pomáha pri výrobe elektriny, alebo máme oveľa viac policajtov než v iných krajinách.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.