Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Fico sa vrátil k obľúbenej téme, oznámil víťazstvo v spore o Gabčíkovo

O zrušení HM Manažmentu rozhodnú šéfovia Smeru. Foto – TASR
O zrušení HM Manažmentu rozhodnú šéfovia Smeru. Foto – TASR

Približne pred dvomi rokmi premiér Robert Fico (Smer) oznámil, že štát berie gabčíkovské vodné dielo spod kontroly súkromníka. Dnes oznámil, že štát vyhral arbitráž o to, či by nemal súkromníka odškodniť, keďže ten tvrdil, že má na prenájom riadnu zmluvu.

„Arbitrážny súd (…) celý návrh zamietol,“ povedal Fico. Arbitrážny súd vo Viedni podľa jeho slov už v piatok potvrdil, že zmluva z roku 2006 na prevádzku gabčíkovskej elektrárne je celá neplatná. So štátom ju podpisovali Slovenské elektrárne, ktoré v tom čase ovládal taliansky Enel.

Výsledok prišiel Fico oznámiť poobede do Gabčíkova, spolu s ministrom hospodárstva Petrom Žigom. Žiga doplnil, že štát nemusí hradiť odškodné. „Žiadne peniaze Slovenská republika platiť nebude, teraz to máme aj medzinárodne potvrdené,“ dodal.

Ako odškodné pýtali elektrárne 588 miliónov eur. Tak vyčíslili zisk, o ktorý prichádzajú predčasným ukončením zmluvy, ktorá mala pôvodne platiť ešte niekoľko rokov.

Fico a Žiga sa v Gabčíkove objavili po tom, ako úrad vlády zrušil plánované rokovanie ministrov koalície. Ako dôvod sa spomínala nezhoda so šéfom národniarov Andrejom Dankom.

Ten chcel mať príhovor na Devíne počas osláv Sviatku sv. Cyrila a Metoda, no premiérova kancelária jeho účasť odmietla. Danko ministrom nominovaným za SNS povedal, aby nešli na vládu.

Slovenské elektrárne avizujú, že arbitrážne rozhodnutie zatiaľ skúmajú. Pripomenuli, že všetky ďalšie žaloby, ktoré na štát podali, stále platia.

Ďalšia Pandorina skrinka?

„Ak to bude chcieť Robert Fico prezentovať ako víťazstvo, tak je to Pyrrhovo víťazstvo. Práve naopak, (je to) otvorenie ďalšej Pandorinej skrinky,“ myslí si opozičný poslanec Karol Galek (SaS).

Spor o Gabčíkovo

  • Gabčíkovské turbíny ročne inkasujú v priemere asi 100 miliónov eur za elektrinu, ktorú vyrobia.
  • Výnosy závisia najmä od ceny elektriny na burze, pri jej dnešnej výške viac než 30 eur za megawatthodinu  by mohlo vodné dielo utŕžiť vyše 70 miliónov eur pri ročnej výrobe zhruba 2,2 terawatthodiny elektriny. Pre ilustráciu, to je asi 7 percent elektriny, ktorú ročne na Slovensku spotrebujeme.
  • Ceny elektriny však boli v minulosti aj dvakrát vyššie, a tak aj tržby vodného diela mohli byť aj dvojnásobné.
  • Z výnosov dostávala 65 % (asi 65 miliónov eur) štátna Vodohospodárska výstavba, zvyšok patril Slovenským elektrárňam.
  • Dohodlo sa to v čase privatizácie Slovenských elektrární. Fico zmluvu o prevádzke vypovedal. 

Arbitrážny súd podľa Galeka rozhodol, že zmluva, ktorou sprivatizované Slovenské elektrárne dostali na starosť prevádzku vodného diela, je od začiatku neplatná. Preto investor nemá ani právo na 600 miliónov eur, ktoré žiadal ako náhradu za ušlý zisk.  Ten by dosiahol, keby zmluva platila 30 rokov, ako bolo dohodnuté.

To však môže do budúcnosti teoreticky znamenať aj to, že štát bude musieť vrátiť súkromníkovi peniaze, ktoré mu platil ako nájomné.

Ak totiž neplatí zmluva a ani doložky o odškodnení, nemusí platiť ani dohovor o tom, že sa gabčíkovské turbíny vyberajú von z majetku Slovenských elektrární. To znamená, že by boli kompletne v ich vlastníctve po celú lehotu a nie iba v prenájme.

Podľa medzinárodných zmlúv nemôže súkromník vlastniť takúto elektráreň. Preto sa štát so súkromnou firmou dohodli na prenájme a deľbe tržieb.

Fico chce 500 miliónov eur

Slovenské elektrárne si za starostlivosť o vodné dielo brali 65 percent tržieb, vodohospodári dostávali zvyšok. Podľa Galeka neplatnosť zmlúv otvára väčšie možnosti na to, aby si Enel pýtal späť peniaze, ktoré odviedol. Diskusia môže byť aj o nákladoch.

Naopak, štát avizuje, že si nárokuje od súkromníka takmer 500 miliónov eur. Argumentuje, že mu patria všetky tržby, ktoré počas neoprávneného nájmu inkasovala elektráreň pod kontrolou privátneho investora.

„Myslím si, že ak rozhodcovský súd neriešil vrátenie si vzájomných plnení z neplatnej zmluvy, budú si môcť elektrárne uplatňovať protinávrhom v konaní, ktoré vedie štát voči ním o vrátenie tržieb, to, čo na prevádzku Gabčíkova v minulosti vynaložili,“ hovorí Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie  TaylorWessing.

To znamená, že si teoreticky bude môcť pýtať naspäť napríklad to, čo do cudzieho investovali a tiež prevádzkové a mzdové náklady, ktoré súviseli s Gabčíkovom. Možnosť, že by celá zmluva o vyňatí vodného diela z majetku elektrární bola neplatná, považuje za nepravdepodobnú.

Debata o tom, kto komu a koľko peňazí má zaplatiť, sa môže teoreticky ťahať dlho a výsledok je ťažko predvídateľný.

Štát postavil svoju argumentáciu o neplatnosti zmluvy na tom, že na prevádzkovateľa vodných turbín nebol riadny tender, súdy mu v tom doposiaľ dali za pravdu. Nie je jasné, či a do akej miery sa zohľadňuje, že ten, kto môže za to, že tender nebol, je samotný štát.

Šéfredaktorka portálu energia.sk Lenka Ferenčáková naznačila, že čo sa odškodnenia pre elektrárne týka, ďalší vlečúci sa spor na inej inštitúcii už neočakáva. „V súvislosti s Gabčíkovom však prebiehajú ďalšie procesy na slovenských súdoch, preto bude zaujímavé sledovať aj ich rozuzlenie, resp. výsledok štátom avizovaného vymáhania peňazí, ktoré podľa Vodohospodárskej výstavby predstavuje bezdôvodné obohatenie pre Slovenské elektrárne, v ktorých má samotné ministerstvo hospodárstva svoj minoritný podiel,“ povedala.

Báli sa o turbíny, ktoré stále neopravili

Ako jeden z kľúčových argumentov, prečo sa dielo musí vrátiť do štátnych rúk, spomínala druhá vláda Roberta Fica zanedbané turbíny. Súkromníkovi Fico vyčítal, že mešká so sľubovanou generálnou opravou.

Bolo to v čase, keď sa na opravy chystala súťaž. Štátni vodohospodári začali pracovať na tendri, potom zistili, že je elektráreň v horšom stave, ako sa zdá, a plánovali podať trestné oznámenie.

Posudky o stave turbín mala za úlohu urobiť znalecká firma JHS, ktorá sídli v Martine a v jej orgánoch v minulosti pôsobil bývalý šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík.

Súčasné vedenie Vodohospodárskej výstavby nemá informácie o trestnoprávnej dohre. „Podklady pre verejné obstarávanie na generálnu opravu turbín sa pripravujú, pričom sa hľadá možnosť financovania zákazky z prostriedkov EÚ, ktoré v prípade úspešnosti ovplyvní aj zadávacie podmienky,“ odpísali z firmy v máji tohto roku.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

VW odložil rozhodnutie o fabrike v Turecku. Dôvodom je ofenzíva v Sýrii

Andreas Tostmann. Foto - TASR
Andreas Tostmann. Foto – TASR

Volkswagen odložil konečné rozhodnutie o výstavbe novej továrne na výrobu áut v Turecku. Dôvodom je politické napätie vyplývajúce z tureckej vojenskej ofenzívy na severe Sýrie.

„Pozorne sledujeme situáciu a sme znepokojení súčasným vývojom,“ cituje Bloomberg vyjadrenie Volkswagenu (VW).

Vo fabrike v Turecku (investícia 1,3 miliardy eur) sa má ročne vyrábať 300-tisíc vozidiel VW Passat a Škoda Superb. Automobilka ich chce exportovať do východnej Európy a na Blízky východ.

V poradí 123. závod VW má zlepšiť konkurencieschopnosť firmy na týchto trhoch, najmä vo vzťahu k ázijským značkám.

Ako ďaleko je VW v Turecku:

  • Člen predstavenstva Andreas Tostmann koncom septembra tvrdil, že firma je blízko rozhodnutiu o výstavbe továrne v Turecku. Rozhovory mali byť dokončené do dvoch týždňov;
  • Spoločnosť zaregistrovala svoju dcérsku spoločnosť v západnej provincii Manisa. Podľa zápisu v obchodnom registri sa sústredí na projektovanie, výrobu a montáž osobných a nákladných áut.

V tureckej fabrike by mohlo pracovať približne 4-tisíc ľudí. Podľa skorších informácií sa výroba mala rozbehnúť v roku 2022.

Kontroverzný plán

Investícia VW v Turecku by mohla byť kontroverzná aj vzhľadom na obavy EÚ, že v krajine je obmedzovaná sloboda prejavu a právo na demonštrácie.

VW odbíja kritiku tým, že Turecko je naďalej kandidátom na členstvo v Únii.

Minúta po minúte

Zdieľať

Hyundai plánuje do roku 2025 vložiť zhruba 35 miliárd dolárov do technológií mobility a strategických investícií. Cieľom je dohnať konkurenciu vo vývoji samojazdiacich vozidiel.

Plán Hyundaiu zahŕňa vývoj autonómnych a elektrických áut i vozidiel prepojených s internetom, uvádza Reuters.

Automobilka dostane finančnú podporu od kórejskej vlády, ktorá v rokoch 2021 až 2027 podporí technológiu autonómnych vozidiel sumou 1,3 miliardy dolárov.

Koncom septembra Hyundai oznámil investíciu 1,6 miliardy dolárov do spoločného podniku na vývoj technologií pre samojazdiace autá s firmou Aptiv.

Zdieľať

V parlamente zasadá koaličná rada, hovoriť by mali aj o reforme nemocníc. Premiér na koaličnej rade nie je, je v Košiciach.

Zdieľať

RegioJet chystá druhú emisiu dlhopisov. Chce si požičať 500 miliónov korún

RegioJet pripravuje na prvý polrok 2020 ďalšiu emisiu dlhopisov, tentoraz vo výške zhruba 19 miliónov eur. Zo získaných zdrojov plánuje financovať ďalšiu expanziu na železničnom trhu.

V poradí druhú emisiu dlhopisov avizuje RegioJet v tlačovej správe.

Prvý raz si týmto spôsobom požičal od investorov tento rok v júni 921 miliónov korún (v prepočte okolo 36 miliónov eur).

Splatnosť druhej emisie dlhopisov bude znovu päťročná. RegioJet ponúkne držiteľom výnos 4 percentá nad sadzbou PRIBOR, ktorú zverejňuje Česká národná banka.

Podľa Petra Kohoutka, finančného riaditeľa holdingu Student Agency, do ktorého RegioJet patrí, chcú osloviť najmä finančné inštitúcie.

Časť dlhopisov by firma rada ponúkla drobným investorom, napríklad klientom privátneho bankovníctva.

Aké plány má RegioJet:

  • chce byť najsilnejším súkromným dopravcom na železnici v strednej a východnej Európe. V súčasnosti podniká v Česku, Rakúsku, na Slovensku, chystá sa do Maďarska;
  • plánuje si posilniť pozíciu na nových aj existujúcich trasách;
  • za peniaze z predaja dlhopisov nakúpi lokomotívy a vagóny.

Tržby RegioJetu v 1. polroku dosiahli 905 miliónov korún (35 miliónov eur), zisk 102 miliónov korún (zhruba 4 milióny eur).

Zdieľať

Palubný personál Lufthansy plánuje na nedeľu päťhodinový štrajk, dôvodom je spor s vedením v súvislosti so mzdami. Aerolinky označili protest za nezákonný a uviedli, že sa budú snažiť zabezpečiť všetky plánované lety.

Štrajk vyhlásil odborový zväz UFO. Má sa konať v nedeľu od 6.00 do 11.00 h, píše Reuters.

Do protestnej akcie by sa mal zapojiť palubný personál vo Frankfurte a v Mníchove, čo sú dve najväčšie centrá Lufthansy.

Najväčšia nemecká letecká spoločnosť sa snaží znižovať náklady, pretože čelí ostrej konkurencii a vysokým cenám palív.

Lufthanse v 2. štvrťroku klesol zisk pred úrokmi a zdanením na 754 miliónov eur z 1 miliardy eur pred rokom. V lete predpokladala, že podmienky na európskom trhu leteckej prepravy zostanú náročné až do konca roka.

Zdieľať

Rozmeňte problém na drobné, odskúšajte riešenie, a až potom pomáhajte, radia noví nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu

Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr
Esther Duflo Foto Kris Krüg / Flickr

Nobelovu cenu za ekonómiu získala len druhá žena v histórii. Esther Duflo z MIT je zároveň druhým najmladším laureátom tejto ceny. S dvoma kolegami ju získala za experimentálne výskumné metódy, ktoré už v praxi pomohli boju proti chudobe.

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať