Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Železnice idú nahradiť lôžkové vozne z NDR. Miesto nich chcú repasované za 47 miliónov

Priemerný vek lôžkových vozňov Železničnej spoločnosti Slovensko je dnes 32 rokov. Foto – Richard Jakl/Vagonweb.cz
Priemerný vek lôžkových vozňov Železničnej spoločnosti Slovensko je dnes 32 rokov. Foto – Richard Jakl/Vagonweb.cz

V rýchliku Zemplín platí nepísané pravidlo: kto leží v strede, obsluhuje okno. Do tohto vlaku, ktorý ide z Humenného do Bratislavy, bývajú totiž zapriahnuté východonemecké vozne z 80. rokov, ktorým chýba klimatizácia. Cestovať v lete bez otvoreného okna by znamenalo utrpenie.

Zákazník na strednom lôžku má smolu, že leží najbližšie pri okne. Spolucestujúci nad ním a pod ním preto očakávajú, že sa oň postará – napríklad ho zavrie, keď prechádzajú popod Tatry a vonku sa náhle ochladí.

Aj takto vyzerá letné cestovanie v lôžkových vozňoch Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). V zime zase bývajú prekúrené a ťažko sa v nich dýcha. Alebo občas kúrenie vypadne a cestujúci mrznú.

Napriek všetkým nepríjemnostiam ľudia tieto vlaky využívajú. Vďaka lôžkam môžu teoreticky stráviť až osem hodín cesty spánkom, ktorý potom nemusia doháňať cez deň. Na spríjemnenie cesty im personál rozdáva croissant, balenú vodu a ponúka horúce nápoje.

„Tieto vozne sa síce snažíme udržiavať v čo najlepšom stave, avšak cestujúci už oprávnene žiadajú viac,“ pripúšťa hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

V kupé majú cestujúci k dispozícii vlastné umývadlo. To sa dá prikryť doskou a priestor môže slúžiť ako stolček. Foto – Pavel Dvořák/Vagonweb.cz
Cestujúci si za lôžko pripláca osem eur k cene lístka, pokiaľ cestuje v trojmiestnom kupé. Pokiaľ si zvolí dvojmiestne alebo jednomiestne kupé, pripláca si dvanásť až 25 eur. V cene je aj menšie pohostenie. Foto – Wagon Slovakia Košice

Pribudne WiFi aj sprchy

Železnice sa teraz chystajú staré lôžkové vozne nahradiť modernejšími, ktoré by už pripomínali 21. storočie. Celkovo plánujú získať 23 vozňov s opciou na ďalších 13.

„Súčasný stav potrebujeme naliehavo riešiť. Medzi Bratislavou a východným Slovenskom nasadzujeme takmer výlučne vozne spred roka 1989, ktorým chýba klimatizácia, elektrické zásuvky aj toalety s uzavretým odpadovým systémom,“ vysvetľuje Kováč.

V novo obstarávaných vozňoch by už tieto civilizačné výdobytky nemali chýbať. Väčšina z nich má byť navyše v kategórii „komfort“, v ktorej bude podľa železníc aj WiFi pripojenie a najmenej štyri pohodlné kupé pre dve osoby so samostatným sedením, WC a sprchou.

Nepôjde o klasický nákup, ale o prenájom na osem rokov. ZSSK si naň vyčlenila až 47 miliónov eur, ktorými chce vozne postupne splácať.

O tom, kto ich dodá, sa má rozhodnúť v tendri, ktorý práve prebieha. „Cena 47 miliónov zahŕňa 36 vozňov vrátane opcie aj všetky náklady potrebné na ich prevádzku a náklady na vytvorenie dostatočnej zálohy,“ vysvetľuje hovorca.

Staré lôžkové vozne nesú označenie WLAB, vyrábala ich v prvej polovici osemdesiatych rokov východonemecká vagónka Waggonbau Görlitz. Foto – Richard Jakl, Pavel Dvořák/Vagonweb.cz

Na prvý pohľad vyzerá byť všetko v poriadku – s tým, že retro vozne z NDR treba nahradiť, súhlasia všetci. Samotný tender však už pochybnosti vzbudzuje.

Na niektoré z nich v piatok poukázali aj poslanci OĽaNO Ján Marosz, Eduard Heger, ktorí pre súťaž zvolali tlačovú konferenciu.

„Tá zákazka je predražená o 45 percent,“ vyhlásili poslanci. ZSSK sa voči tomu ohradila: „Poslanci nepredložili žiadne dôkazy.“

Vie to Andrej Danko?

Čo sa dá s istotou povedať: Tender je špecifický v tom, že železnice nevyžadujú nové vozne. Dali si podmienku, že môžu byť vyrobené aj v 90. rokoch.

„Vozne pre triedu štandard musia byť vyrobené po roku 1990, vozne pre triedu komfort po roku 1995,“ píše sa v súťažných podmienkach.

ZSSK takýmto nastavením zrejme reaguje na vývoj na trhu. Koncom minulého roku totiž v Nemecku plošne zrušili nočné vlaky. K dispozícii sú tak stovky lôžkových vozňov, s ktorými doteraz jazdili Deutsche Bahn.

Predstava železníc teda pravdepodobne je, že vyberú firmu, ktorá tieto vozne vykúpi. Následne ich dovezie na Slovensko, kde ich „vykuchá“, zrenovuje im interiér a bude ich osem rokov udržiavať pre potreby štátu.

Reálny vyzerá byť prenájom napríklad vozňov radu WLABm171 , ktoré predtým využívali nemecké železnice. Nočné vlaky v Nemecku zrušili, lebo boli dlhodobo stratové – pri dlhších vzdialenostiach im konkurovali nízkonákladové aerolínie. Foto – Wikipedia

Pokiaľ sa renovácia podarí, cestujúci si ani nemusia všimnúť, že spia vo vozni, ktorý už dlhé roky predtým jazdil v Nemecku.

Táto drobnosť by však mohla zaujať predsedu SNS Andreja Danka. Danko totiž vyčítal súkromnému RegioJetu, že Slovákov vozí v repasovaných vozňoch, ktoré získal od rakúskych železníc. Preto vraj nemusí ľudí mrzieť, že odišiel z linky Bratislava – Košice.

„My Slováci sme si tak zdegradovali štát, že sa dneska tešíme zo západných repasovaných vlakov. Tak sa nám ten štát rozpadá,“ sťažoval sa opakovane Danko v televízii TA3.

Teraz rovnaký model zvažuje aj ZSSK, ktorá si nedávno pridala k názvu súslovie „národný dopravca“. Rozdiel oproti RegioJetu spočíva len v tom, že neplánuje Slovákov voziť v štyridsaťročných repasovaných vozňoch z Rakúska, ale v dvadsaťpäťročných repasovaných vozňoch z Nemecka.

Nákup vs. prenájom

S tým súvisí podstatnejšia otázka: oplatí sa do takýchto vozňov investovať 47 miliónov eur? Problém nemusí byť v tom, že ide o staršie vozne, ale v tom, že sa ZSSK rozhodla pre prenájom.

V predpokladanej cene má byť síce zahrnutý aj servis, stále však ide len o prenájom maximálne na osem rokov. Po ich uplynutí bude dopravca tam, kde je dnes. „Tá predpokladaná cena za prenájom je výrazne nadsadená,“ hovorí Jiří Kubáček, bývalý riaditeľ sekcie železníc na ministerstve dopravy.

Nový vozeň sa dá podľa Kubáčka na trhu zohnať za sumu okolo 2,3 milióna eur. „To je suma, za ktorú pred niekoľkými rokmi kupovali lôžkové vozne aj České dráhy,“ hovorí. Takýto vozeň má životnosť tridsať rokov, jeho servis vychádza podľa Kubáčka na 60-tisíc eur ročne.

Čo z toho vyplýva? Ak sa cena v aktuálnom tendri nezníži, štát bude za každý z 36 vozňov ročne platiť 162-tisíc eur.

Pokiaľ by si ZSSK kúpila nové vozne a využívala ich tridsať rokov, ročne by každý vagón aj so servisom vyšiel na 140-tisíc eur.

„Nákupom by si teda ZSSK vyriešila problémy na tri dekády dopredu a ešte by z dlhodobého hľadiska výrazne ušetrila,“ dodáva Kubáček.

Na porovnanie: takto napríklad vyzerajú lôžkové vozne, ktoré štandardne jazdia na slávnej Transsibírskej magistrále. Foto N – Vladimír Šnídl

ZSSK namieta, že takýto scenár by vyžadoval veľké jednorazové investície, na ktoré firma nemá peniaze. Jej manažéri to prirovnávajú k situácii, keď si človek kúpi byt na hypotéku, hoci vie, že si za ňu priplatí.

„Jednoducho povedané: ak nemáte na kúpu, idete do prenájmu – to platí nielen v železničnej doprave,“ argumentuje hovorca Kováč s tým, že prenájom vozňov v obmedzenej miere využívajú aj teraz.

Firma zároveň odmieta Kubáčkove prepočty. „Keď sa pozrieme na niektoré kontrakty z poslednej doby, tak napríklad španielsky výrobca CAF dodával jeden vozeň v prepočte za 2,66 milióna, švajčiarsky Stadler dokonca za viac než tri milióny,“ dodáva Kováč.

Nepotrebná Slovakia?

Potom je tu druhá otázka: potrebuje ZSSK až 36 lôžkových vozňov? Kubáček vypočítal, že by dopravcovi reálne stačilo dvadsať. „Počet 23 vozňov s opciou na ďalších trinásť nezodpovedá súčasným potrebám,“ myslí si.

ZSSK má dnes celkovo 45 lôžkových vozňov, ktoré nasadzuje na vnútroštátne linky do Bratislavy a na medzinárodné linky do Prahy a Viedne.

Nie všetky sú zastarané – napríklad na linke do Prahy sa točí desať lôžkových vagónov vyrobených v roku 1997. Tie majú modernejší dizajn, je v nich aj klimatizácia i elektrické zásuvky.

Na trase do Prahy nasadzuje Železničná spoločnosť Slovensko relatívne moderné vagóny WLABmee. Vyrobili ich v Nemecku v roku 1997. Pôvodne ich mali odobrať ruské železnice, nakoniec ich kúpili Slováci. Foto – ZSSK

Nočné vlaky do Prahy sú však zároveň veľmi spornou záležitosťou. ZSSK v súčasnosti prevádzkuje s Českými dráhami hneď dva páry – nočný rýchlik Slovakia medzi Prahou a Košicami a nočný rýchlik Bohemia medzi Prahou a Humenným.

Podľa Kubáčka by bolo optimálne jeden z nich zrušiť a jeho vozne použiť na iných trasách. „Obzvlášť rýchlik Slovakia býva slušnejšie obsadený iba počas turistickej sezóny,“ hovorí.

Medzi Prahou a Košicami im totiž konkurujú nočné vlaky súkromných dopravcov RegioJet a Leo Express, ktorí na rozdiel od ZSSK nejazdia za štátne dotácie. Ponuka teda počas mnohých dní prevyšuje dopyt.

ZSSK: Chceme jazdiť aj do Poľska

To naznačuje aj analýza, ktorú nedávno vypracovalo slovenské ministerstvo dopravy. Jeho úradníci skúmali, či medzi Prahou a Košicami je nutná prevádzka v súčasnom rozsahu, a dospeli k názoru, že práve na nočných rýchlikoch by sa dalo ušetriť.

„Nočné vlaky na trase Praha – Košice dosahujú priemernú obsadenosť lôžkových a ležadlových vozňov 52 percent. To sú nízke hodnoty, ktoré poukazujú na to, že kapacita vlakov je tu nadsadená,“ píše ministerstvo v analýze zo začiatku tohto roku.

Ďalšiu „vatu“ vidí Kubáček na vnútroštátnych linkách. Napríklad na trase Bratislava – Košice zapriahajú lôžkový vozeň aj v niektorých denných rýchlikoch. Cestujúci ho využívajú málo a podľa Kubáčka je zbytočný. „Pokiaľ by ZSSK začala efektívnejšie jazdiť, stačilo by jej o tretinu menej lôžkových vozňov, než sa chystá prenajať,“ hovorí.

Chodbičky v súčasných východonemeckých lôžkových vozňoch. Foto – Richard Jakl/Vagonweb.cz

Vedenie firmy nesúhlasí. Prenájom 36 vozňov podľa hovorcu zohľadňuje súčasné potreby a výkyvy počas roka – napríklad situácie, keď na niektorej linke v jednom smere cestuje viac cestujúcich než v opačnom. „Pokiaľ by sme počet vozňov znižovali, tak by sme na to nemohli reagovať,“ hovorí Kováč.

ZSSK okrem toho zvažuje, že pridá do cestovného poriadku ďalšie nočné rýchliky. „Rokujeme o možnosti nasadenia lôžkových vozňov do štátov, ako je Poľsko, Maďarsko či Rakúsko,“ dodáva Kováč.

Vlastnú analýzu, ako si predstavuje efektívne využitie všetkých 36 vozňov, ale firma neukázala.

Kde je Poór?

Isté je, že takto nastavený prenájom prinesie dlhodobú istotu pre firmu, ktorá v tendri uspeje. Kto to bude, nie je známe. ZSSK zatiaľ tají, kto sa prihlásil a aj to, kedy ho chce ukončiť.

„Podľa zákona o verejnom obstarávaní sa informácie z vyhodnotenia ponúk do ukončenia procesu neposkytujú,“ tvrdí Kováč.

To však nie je úplne pravda. Zákon železniciam nariaďuje iba to, aby verejne nehovorili o obsahu samotných ponúk. Nič im nebráni zverejniť, aké firmy sa do tendra prihlásili.

Reálne takéto zákazky môžu na Slovensku zvládnuť len dvaja veľkí hráči. Prvým je vagónka ŽOS Vrútky, ktorú vlastní rodina bývalého politika SNS Víťazoslava Morica, druhým je ŽOS Trnava, za ktorou stojí veľkopodnikateľ blízky Smeru Vladimír Poór – v minulosti aj krajský šéf HZDS v Trnave.

Okrem lôžkových vozňov jazdia v nočných vlakoch aj ležadlové vozne. Líšia sa napríklad v tom, že tu nie sú oddelené kupé pre mužov a ženy. V jednom z nich môže byť až šesť ľudí, príplatok za ležadlo je zároveň o dva až tri eurá nižší než príplatok za najlacnejšie lôžko. Foto – ZSSK

Moricova vagónka potvrdila, že sa do súťaže prihlásila. „Naša spoločnosť je účastníkom výberového konania, okrem iného sme ponúkli vozne od Deutsche Bahn,“ napísala marketingová manažérka firmy Jana Horníková.

Jej rival z Trnavy naopak účasť odmietol. „Prenájom vozňov nie je naším biznisom, do súťaže sme sa neprihlásili,“ hovorí majiteľ ŽOS Trnava Vladimír Poór.

To ale ešte nemusí znamenať, že Poórovu firmu zákazka obíde. Do súťaže sa totiž pravdepodobne prihlásil iný hráč, bratislavská firma Wagon Service Travel, ktorá sa dlhodobo venuje prenájmu vozňov pre osobnú dopravu.

„Bežne poskytujeme napríklad vozne, ktorými jazdia pútnici do francúzskeho mesta Lourdes. Štandardne sa prihlasujeme do tendrov nielen na Slovensku, ale aj v EÚ,“ hovorí šéf firmy Ivan Gálik.

Lenže firma Wagon Service nemá kapacity na to, aby vlastnými silami dokázala vozne modernizovať a opravovať. Denník N sa Gálika spýtal, či by si tieto práce v prípade víťazstva objednával v ŽOS Trnava.

„V súčasnosti súťaž stále prebieha, a preto zo strategických dôvodov na túto otázku nebudeme odpovedať,“ reagoval Gálik.

Aké sú požiadavky na lôžkové vozne

Kategória komfort

  • počet vozňov 15 ks + možnosť opcie v počte maximálne 5 ks
  • vozeň musí byť vyrobený v roku resp. až po roku 1995
  • rýchlosť vozňa aspoň 160 km/h
  • klimatizácia (vykurovanie + chladenie)
  • WiFi pripojenie
  • zabudované automatické hlásiče požiaru
  • uzatvorený vákuový systém WC
  • v oddieloch zabudované zásuvky 230 V
  • podvozky s rozchodom 1 435 mm vybavené kotúčovou brzdou
  • oddiel vybavený umývadlom s teplou a studenou vodou
  • dĺžka vozňa max. 27 m
  • počet lôžok minimálne 25
  • komfortné kupé v počte min. 4x pre dve osoby so samostatným sedením, WC a sprchou
  • možnosť úpravy min. 2 + 2 oddielov na spoločný veľkopriestor i s možnosťou sedenia
  • kuchynská časť vybavená chladničkou a zariadením na prípravu teplých nápojov
  • automatické blokovanie dverí počas jazdy rýchlosťou nad 5 km/h
  • stena oddielu v smere od chodbičky musí byť nepriehľadná
  • oddiely musia byť uzamykateľné

Kategória štandard

  • počet vozňov 8 ks + možnosť opcie v počte maximálne 8 ks
  • vozeň musí byť vyrobený v roku resp. až po roku 1990
  • rýchlosť vozňa aspoň 160 km/h
  • klimatizácia (vykurovanie + chladenie)
  • zabudované automatické hlásiče požiaru
  • uzatvorený vákuový systém WC
  • v oddieloch zabudované zásuvky 230 V
  • podvozky s rozchodom 1 435 mm vybavené kotúčovou brzdou
  • oddiel vybavený umývadlom s teplou a studenou vodou
  • dĺžka vozňa max. 27 m
  • počet lôžok minimálne 30
  • možnosť úpravy min. 2 + 2 oddielov na spoločný veľkopriestor i s možnosťou sedenia
  • minimálne 10 oddielov pre cestujúcich a pre sprievodcu kuchynská časť a skladový priestor
  • kuchynská časť vybavená chladničkou a zariadením na prípravu teplých nápojov
  • automatické blokovanie dverí počas jazdy rýchlosťou nad 5 km/h
  • stena oddielu v smere od chodbičky musí byť nepriehľadná
  • oddiely musia byť uzamykateľné

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Na trati Bratislava – Komárno začali v špičke jazdiť poschodové vozne. „Som veľmi rád, že sa nám zasa podarilo zvýšiť kapacitu na tejto trati. Vlaky na juh využíva veľa ľudí a hlavne v rannej špičke je ich kapacita nedostatočná,“ povedal minister dopravy Árpád Érsek.

Trať je mimoriadne vyťažená a možnosti jej skapacitnenia sú obmedzené.

Poschodové vozne budú nasadené na ranný vlak 4308 s odchodom z Dunajskej Stredy do Bratislavy vo všedné dni o 6:15.

Podľa ministra novinka zvýši možnosti vlakov na sedenie predovšetkým v ranných hodinách o stovky miest.

Súpravy zostavené z poschodových vozňov budú ťahať dieselové lokomotívy Siemens Eurorunner.

Zdieľať

Európska únia plánuje zaviesť digitálnu daň aj v prípade, že nedôjde ku globálnej dohode. Povedal to Paolo Gentiloni, nominovaný na post komisára pre hospodárske záležitosti.

„Mojou prvou úlohou bude zistiť, či je možné zaviesť webovú daň na úrovni Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík), teda na globálnej úrovni, pretože by to bolo najefektívnejšie riešenie,“ povedal Gentiloni, bývalý predseda talianskej vlády v rozhovore pre denník La Stampa.

„Komisia sa bude snažiť dosiahnuť dohodu do roku 2020, ale ak to nebude možné, bude mojou úlohou navrhovať európsku webovú daň. Nie sme pripravení čakať,“ dodal.

Gentiloni tiež uviedol, že bude dohliadať aj na snahu o harmonizáciu daní z príjmu právnických osôb vo všetkých členských štátoch EÚ a prehodnotí súčasné nariadenie o zdaňovaní energie.

Ocenil menovú politiku Európskej centrálnej banky, ale domnieva sa, že len jej opatrenia nebudú stačiť na to, aby sa zastavilo spomaľovanie európskeho hospodárstva.

„Potrebujeme aj hospodárske a rozpočtové politiky, ktoré podporia rast,“ uzavrel.

Čítajte tiež: Česko zdaní internetové giganty, Slovensko ešte analyzuje možnosti

Zdieľať

Ceny ropy sú v reakcii na útoky na ropné zariadenia v Saudskej Arábii najvyššie za posledné štyri mesiace. Severomorská ropa Brent vystúpila o 19 % na 71,95 dolára a americká ľahká ropa WTI stúpla o 15 percent na 63,34 dolára za barel.

Ceny následne mierne klesli. Dôvodom bolo oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že schválil uvoľnenie ropy zo strategických rezerv, ak to bude potrebné. (čtk, bbc)

Vývoj ceny ropy Brent za posledný polrok. Zdroj: finance.yahoo.com
Vývoj ceny ropy Brent za posledný polrok. Zdroj: finance.yahoo.com
Zdieľať

Útok dronov na najväčšie ropné zariadenie na svete zrejme zdvihne ceny komodity

Dva útoky na veľké saudskoarabské ropné zariadenia spôsobia výpadok zhruba 5 % svetovej produkcie ropy. Po víkende tak zrejme stúpnu ceny ropy na svetových trhoch.

Prečo je to dôležité: Saudská Arábia dodáva v súčasnosti trhu asi 10 percent svetových dodávok ropy, aktuálny výpadok by mal byť vo výške 5 miliónov barelov denne.

Financial Times tvrdí, že výpadky by mohli byť relatívne rýchlo nahradené, no trhy budú minimálne v prvých dňoch tak či tak zasiahnuté.

Spoločnosť Saudi Aramco ani saudskoarabské oficiálne orgány ani 15 hodín  po útoku nepovedali, aký je odhadovaný rozsah škôd.

Problémom sú aj pochybnosti, či Saudská Arábia dokáže zabezpečiť ochranu svojich zariadení pred útokmi dronov v budúcnosti. To by mohlo ceny ropy ovplyvňovať dlhšie.

Útočili jemenskí povstalci: K sobotňajšiemu útoku na dve veľké ropné zariadenia v Saudskej Arábii sa prihlásili jemenskí šiitskí povstalci húsíovia.

Ich vojenský hovorca vyhlásil, že vyslali desať dronov, aby zaútočili na závod na spracovanie ropy v Búkjaku a ropné pole Churajs na východe krajiny. Informovala o tom agentúra AP.

Hovorca súčasne varoval, že útoky húsíov proti Saudskej Arábii sa len zintenzívnia, ak bude vojna v Jemene pokračovať. „Jedinou možnosťou pre saudskoarabskú vládu je prestať na nás útočiť,“ vyhlásil vo vystúpení, ktoré odvysielala satelitná televízia húsíov.

Saudskou Arábiou vedená vojenská koalícia bojuje proti povstalcom v susednom Jemene od marca 2015.

Útok na najväčšie ropné zariadenie na svete:       

Terčom jedného útoku bol spracovateľský závod štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Saudi Aramco v Búkjaku, ležiacom neďaleko pobrežného mesta Dammán vo Východnej provincii.

Firma označuje svoje zariadenie v Búkjaku za „najväčší závod na stabilizáciu ropy na svete“. Závod spracováva tzv. kyslú ropu na sladkú, ktorú potom prepravujú na prekládkové stanice na pobreží Perzského zálivu a Červeného mora. Podľa odhadov dokáže spracovať až sedem miliónov barelov ropy denne.

Závod bol v minulosti terčom militantov. Samovražední bomboví útočníci al-Káidy sa neúspešne pokúsili zaútočiť na tento ropný komplex vo februári 2006.

Druhým miestom útoku bolo podľa ministerstva ropné pole Churajs.

Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.