Nový šéf IT asociácie: Nepoviem nikdy, že IT branža je niečoho páchateľom, zlyhali konkrétne firmy

Emil Fitoš z firmy Atos Slovakia je od konca júna novým šéfom IT Asociácie Slovenska (ITAS). Zmeny vo vedení najväčšieho IT združenia s viac ako 90 členmi sa dožadovali niektoré firmy, ktorým začalo prekážať, že štátnych eurofondových zákaziek je málo a IT trh nerastie. Fitoš avizuje, že chce pracovať aj na zlepšení imidžu IT branže, pripraviť etický kódex, chcú viac vysvetľovať aj lobovať  a zabrániť ďalším pochybným projektom.

Zvonku vyzerá dianie vo vašom združení tak, že IT firmy si povedali, že treba zastaviť pád tržieb z eurofondov, preto vymeníme šéfa asociácie. Za nového prezidenta sa tlačil Jozef Chamraz z Anextu, ktorý má povesťou Počiatkovho bieleho koňa. Ak by ho firmy zvolili, na verejnosti by to vyzeralo zle, tak z neho urobili nového viceprezidenta a vás vybrali ako kompromisného kandidáta za prezidenta. Správne sme prečítali vašu pozíciu?

Zodpovednosť som zobral za všetky firmy, teda aj za tie, ktoré až tak veľmi zmenu nechceli, ale po vyjednávaní súhlasili s tým, aby sme sa v tejto zostave ocitli vo vedení ITAS-u. Zobral som zodpovednosť aj za firmy, ktoré sa prudko dožadovali zmeny a ktorých primárnym záujmom je, aby sa IT trh oživil, začal rásť a aby sa firmy podľa možnosti ocitli mimo ohrozenia, v ktorom sa teraz nachádzajú.

Vy ste boli kde v tejto debate?

Ja som tiež jeden zo signatárov iniciatívy za zmeny v ITAS-e. Nechcel by som figurovať ako niekto, kto má byť vnímaný ako najmenšie zlo, ako kompromis, ktorý nevadí ani jedným, ani druhým.

Bola vo vnútri ITAS-u debata, že šéf Anextu Jozef Chamraz nie je celkom prijateľný, lebo firma je spájaná s Počiatkom?

Vo viacerých diskusiách sme si povedali aj to, že Jozef Chamraz je vzhľadom na to, ako je mediálne vnímaný, ľahší terč, že je niekým, kto by popri veciach, ktoré chceme urobiť, musel ešte pravdepodobne riešiť to, s kým je spájaný a v akom svetle je videný.

Úplne legitímny záujem firiem je, aby mali vyššie tržby, o tom nie je žiadna debata. Ale očakávali by sme, že ten signál navonok bude taký, že chceme trh nielen oživiť, ale napríklad aj profesionalizovať. Navonok to vyzerá tak, ako keby celý problém trhu bol, že sa čerpá málo eurofondov.

My tu zmenu ale vnímame inak. Napríklad vnímame imidž IT priemyslu, s ktorým treba niečo robiť. To sa nedá dosiahnuť z večera do rána. Imidž vznikal dlho na základe projektov, z ktorých sa nie všetky podarili, pri niektorých vznikli rôzne podozrenia, čo malo vplyv na vnímanie celej branže. Uvedomujeme si, že aj verejnosť, aj naši zákazníci od nás očakávajú, že sa budeme hlásiť k nejakým štandardom, k vyššej miere transparentnosti, k dištancovaniu sa od praktík, s ktorými si tento priemysel kde-kto spája. Jedna z prvých vecí, ktorú som viackrát deklaroval, je, že si zrejme do septembra vytvoríme etický kódex, ktorý si v IT priemysle osvojíme a budeme sa snažiť primäť našich členov, aby sa k nemu takisto prihlásili a aby na základe neho začali korigovať svoje správanie.

Povedzte dve, tri veci, ktoré by sa tým dali korigovať.

Napríklad stret záujmov, keď je niekto v pozícii, že aj navrhuje znenie zákona, a potom ho aj pripomienkuje. Alebo ak niekto lobuje za to, aby verejná inštitúcia zmenila zákon alebo aby nejakým iným spôsobom postupovala, tak by sa mal k tomu verejne prihlásiť a povedať, že zastupuje tento záujem a že chce dosiahnuť túto zmenu.

Aj firma ATOS, pre ktorú pracujete, patrí medzi firmy, ktorým vlani výrazne klesli tržby, lebo sa nečerpali eurofondy. Aká veľká nervozita je z toho na trhu?

Poznám firmy, ktoré v prípade, že situácia bude pokračovať ešte polroka alebo rok, budú možno musieť svoje podnikanie zatvoriť, lebo nebudú mať na výplaty. Ide o firmy, u ktorých boli príjmy z verejných zákaziek dominantné a nevytvorili si dostatočné rezervy. Väčšinou ide o firmy, ktoré nemajú medzinárodných vlastníkov, ktorí dokážu udržiavať balans vo financiách.

Keď sa na to pozrieme z pohľadu vicepremiéra Pellegriniho zodpovedného za IT, jeho by to nemuselo stresovať. Vie, že ak zaniknú firmy, pracovné miesta nezaniknú a to know-how, ktoré tu je, sa úplne nestratí. Keď prídu zákazky neskôr, tak sa nestane nič. Tak či tak chýba asi 30-tisíc zamestnancov v IT sektore.

Vicepremiéra Pellegriniho by však malo určite zaujímať, či sa stihne čerpať balík eurofondov. Môže sa zopakovať rok 2015, keď sa minulo všetko veľmi rýchlo, čo nebolo dobré. To nechce nikto, lebo to znižuje kvalitu. Nám to spôsobilo prudký výkyv v tržbách nahor, aj príjmy jednotlivcov boli vtedy pomerne pekné, bolo aj na odmeny, dávali sa bonusy a potom bol prepad nadol. Prudký výkyv nahor spôsobil aj to, že naši majitelia očakávali podobný rast. Ak by sme to mali rovnomerne rozložené, bolo by to oveľa zdravšie.

Pellegrini má ako politik úlohu všetky eurofondy využiť, ale už si nemôže dovoliť škandalóznu nekvalitu, ktorá bola v minulom eurofondovom období. Vyzerá, že tomu rozumie – pomerne jasne a rýchlo povedal nové pravidlá tendrov, ale meškajú skôr samotné ministerstvá. Lebo to jednoducho nevedia na potrebnej úrovni zorganizovať.

Áno. Zatiaľ bolo schválených niekoľko reformných zámerov a štúdie uskutočniteľnosti by sa dali zrátať na jednej ruke. Jedna z vecí, ktoré sme aj preto v ITAS-e otvorili, je, že nám nevyhovuje, ak sú inštitúcie, ktoré sú na druhej strane stola, pri zmluvných  rokovaniach a pri riadení projektov slabé. Jedným z dôvodov, prečo viaceré projekty v minulom programovom období nedopadli dobre, bola veľká nerovnováha medzi know-how na strane firmy a na strane zadávateľa. Máme tu veľký nepomer, keď ľudia vo firmách vedia o potrebách zadávateľa niekedy viac ako samotný zadávateľ.

Áno, a ak firma nie je čestná, tak to aj zneužije. Povesť vášho sektora je potom ešte horšia.

Jedna z úloh, ktoré sme si dali, je posilňovať obstarávateľov, to znamená pracovať na tom, aby sa tam ocitol kvalifikovanejší personál. Chceme ho vzdelávať, prinášať „best practices“ z riadenia projektov, aj z obstarávania. A to nemusí byť len zo zahraničia. Keď obstaráva banka, oproti vám sedí človek z biznisu, ktorý presne vie, čo chce, človek z informatiky, ktorý to dokáže naformulovať naším jazykom, a ešte obstarávateľ, ktorý je od toho, aby z nás strhal šaty a dostal nás tam, kam im to bude finančne vyhovovať. Na konci dňa smerujeme ku kontraktu, ktorý ak podpíšeme, je férový pre obidve strany.

Emil Fitoš

Vyštudoval stavebnú fakultu STU v Bratislave. V rokoch 1998 až 2011 pracoval v Siemense, venoval sa projektovému riadeniu, marketingu a najmä obchodu. Po 1. júli 2011 sa na základe medzinárodnej akvizície divízia Siemens IT Solutions stala súčasťou koncernu Atos, E. Fitoš bol riaditeľom divízie High-tech Transaction Services. Vo februári 2014 sa stal konateľom a country manažérom Atos IT Solutions and Services na Slovensku a v Česku. Momentálne už bývalý riaditeľ Atosu vo firme zostal, stará sa o kľúčových zákazníkov, rozvoj strategického biznisu a koordináciu výskumných a inovačných projektov. Od júna 2017 je prezidentom IT Asociácie Slovenska (ITAS).

Eurofondy sa na Slovensku čerpajú už od roku 2004. Prečo až teraz ako asociácia hovoríte, že chcete pomáhať vzdelávať IT-čkárov vo verejnom sektore, prinášať dobré skúsenosti z trhu a meniť veci k lepšiemu?

Ja som už na prelome rokov 2014 a 2015, keď bolo jasné, že eurofondy skončia a že niektoré projekty nedopadnú dobre, chcel urobiť v ITAS-e prieskum, či firmy boli v eurofondových projektoch, či dopadli dobre, ak nedopadli dobre, čo je príčina. Či to bolo v nesúčinnosti zákazníka, neexistujúcej legislatíve alebo v podcenení projektu. Vtedy to vo vedení ITAS-u zapadlo prachom. Potom prišla jeseň 2015, prezentácia pána prezidenta Kisku na konferencii ITAPA, vzniklo Slovensko.Digital a zrazu sme boli v značne inom prostredí. V roku 2015 sa pre obrovské množstvo projektov každý pozeral na to, že do Silvestra musí niečo odovzdať, lebo ináč zákazníkovi prepadnú peniaze a firmy nebudú vedieť zaplatiť zamestnancov. V roku 2016 sme stále nemali od vlastného členstva zozbierané fakty o projektoch, takže vo verejnej diskusii sme začali ťahať za kratší koniec. Vedenie ITAS-u prišlo vtedy s konceptom, že na kritiku netreba reagovať, čoho sa držali po celý rok 2016, čo nám tiež nepomohlo. To je jeden z dôvodov zmeny. Okrem toho aj také firmy, ktoré vždy boli finančne pomerne v pohode, odrazu v pohode nie sú. A čo je horšie, nedovidia na koniec tejto nepohody. Tak usúdili, že  s tým treba niečo robiť. A nepomôžeme si iba s tým, že sa budeme snažiť prelobovať, aby sa konečne rozhýbali eurofondy, lebo to už dávno nestačí.

Povedzte dve, tri veci, pri ktorých podľa vás verejnosť mimo IT vás ako brandžu kritizuje neprávom. Čo je také, kde ste si istí, že tam to dostávate neférovo?

Jedna vec, ktorá nás vyrušuje a kde si myslíme, že diskusii chýba racio, sú servisné zmluvy a staranie sa o projekty, ktoré boli dodané. Aj naši zákazníci z rezortov hovoria, že dodané systémy boli vysúťažené za podmienok, ktoré automaticky predpokladali, že sa o systémy bude starať ich dodávateľ, lebo nič iné nemá zmysel. Tak to funguje aj v komerčnom sektore. Banku by v živote nenapadlo bez veľmi dobrých dôvodov meniť dodávateľa len preto, že jej to predpisujú nejaké regule alebo očakávania verejnosti. Každopádne priame rokovacie konanie je škaredé slovo, ku ktorému sa nechce nikto prihlásiť. Sme v situácii, že aby informačné systémy nespadli, pracujeme zadarmo. Takmer každá firma vám môže na konkrétnych projektoch potvrdiť, že nemá podpísanú servisnú zmluvu, ale v záujme toho, aby riešenie nezhavarovalo, pracuje zadarmo. To sa dá robiť len istú dobu a s istými očakávaniami.

Môžu byť iba dve príčiny, prečo rezorty stoja. Buď ich niekto tlačí kvôli tomu, že nemajú proces na obstaranie projektu, alebo vy ponúkate ceny, ktoré sú vysoké. V čom je problém?

Oni si ceny v niektorých prípadoch ani neoverili. Ani nenaštartovali proces, kde by si mohli ceny overiť. Vedia, že keď sa dajú na stôl fakty, budú musieť s veľkou pravdepodobnosťou možno nie celé, ale významné fragmenty riešenia nechať servisovať tomu, kto ich vytvoril. Ale momentálne je to nepopulárne, okamžite sa to ocitne v médiách a nikto nechce ísť do týchto rizík.

Ako to pre vás skončí? Ľudí musíte platiť, ale viete ísť na dlh a vyfakturujete si to potom.

To sa nám asi nepodarí.

Myslíte si, že hlavný problém nie sú vysoké ceny alebo nejaká pomsta za minulosť, ale je to alibizmus obstarávateľov?

Do veľkej miery áno a možno nepochopenie a nedostatočné vysvetlenie toho, aká je bežná prax. Boli tu ľudia z Európskej komisie, oni tiež majú problém s priamym rokovacím konaním, ale vôbec nemajú problém s tým, aby projekty servisoval ten, kto ich dodával. Akurát hovoria, že sa to malo vysúťažiť tak, že tam bude vždy, povedzme, dvojročná opcia, trebárs aj na 10 rokov. Ak vás dodávateľ naštve, opciu nepoužijete a urobíte súťaž. To je samozrejme vždy zložité a drahé, ale tá možnosť by tu bola. Ibaže takto sa to nesúťažilo a opciu nevieme spätne zapracovať do zmlúv, takže možností, ktoré máme, nie je veľa.

Oni sú zrejme tlačení tým, že my médiá by sme ich za to kritizovali, lebo potrebujú na to teraz peniaze z rozpočtu. Minister Kažimír a vicepremiér Pellegrini to však musia nejako zorganizovať. Čo im poradíte?

Musíme hovoriť s Kažimírom aj s Pellegrinim. Peniaze sa musia nájsť, pretože skôr či neskôr dôjde k tomu, a nemám na mysli organizovanú akciu, že spadne najprv jeden systém potom ďalší. Počul som názor, že je dnes je už viac-menej náhoda, že sa ešte na Slovensku vydávajú osobné doklady a že to ešte nezhavarovalo.

V čom ešte podľa vás je vaša povesť neprávom zlá?

Nechcem sa veľmi vracať do minulosti. Ale máme mnoho verejných zákazníkov, ktorí neprijímajú rozhodnutia, nepripravujú si okolie projektu a nie sú schopní dostať projekty k užívateľom. To znamená, nenaplánujú si školenia, zmeny metodiky a legislatívy a veľa projektov, ktoré majú problém s užívateľskou akceptáciou, je presne tohto charakteru. My budeme tlačiť na to, na čo všetko majú ešte myslieť.

Skúste povedať jeden príklad verejného obstarávateľa, ktorý rozmýšľa dopredu a takého, ktorý minie peniaze a niečo sa stane.

Určite je obstarávateľom, ktorý to v minulosti nemal pod kontrolou, ministerstvo zdravotníctva. Asi je to verejné tajomstvo a je otázka, či e-health vôbec mohol dopadnúť dobre, aj keby ho dodával hocikto. Osobne za najpozitívnejší príklad kvalitného zákazníka považujem projekt pre monitorovanie štrukturálnych fondov Centrálneho koordinačného orgánu. Ten sme dodávali my, preto neviem, či je ho férové chváliť.

Teraz opačne. Čo hovoríte kolegom, že toto je neobhájiteľné a musíme s tým prestať?

Zatiaľ sme sa držali v obecnej rovine. Ale máme dokonca aj z politických kruhov signály, že od ITAS-u sa očakáva, že bude možno nie ostrakizovať, ale minimálne upozorňovať svojich členov, že teraz sa projekt uberá zlým smerom, že im nebudeme môcť kryť chrbát a budeme sa musieť od toho dištancovať. Ak prídu nejaké  nové e-healthy alebo podobné projekty, som pripravený toto urobiť a taká je momentálne nálada aj v prezídiu.

Chápeme to tak, že to buď zvýši disciplínu u vašich firiem, alebo sami odídu.

Chceme skôr upozorňovať svojich členov, že tým, že idú v projektoch do neúmerného rizika alebo za hranu v kvalite dodávky, tak vystavujú problémom celú IT branžu.

Bežní ľudia si teraz čítajú blog pána Cmoreja, ktorý dvakrát písal o IT na preclenie tovaru z tretích krajín. Tam aj bežný človek, ktorý nie je z IT, chápe, že špičková firma ako Ditec dodala finančnej správe, ktorá je skúsený zadávateľ a má za šéfa človeka z IT branže projekt, ktorý je prepísaný papierový formulár do elektronickej podoby a viac-menej nepoužiteľný. Je toto niečo, čo sa nedá obhájiť, alebo čo to potom je?

Vysvetlenie, ktoré som počul, je, že to bol formulár, ktorý boli povinní implementovať.

To povedal šéf finančnej správy Imrecze.

Neviem posúdiť, či tam bola súvislosť vyplývajúca zo záväzku v rámci colnej únie. Ale povedzme si, že máme príklad, kde by firma flagrantne nezvládla alebo odflákla riešenie. V prvom rade by som asi hovoril so zástupcami firmy v IT asociácii a snažil sa ich upozorniť, že tu vytvárajú riziko pre nás všetkých, nielen pre seba. Ak by ma odbili a bola by tam nezvládnutá analýza, podcenené kapacity alebo čokoľvek podobné, tak by sme pravdepodobne na nich apelovali verejne. Ale chcem, aby toto určil etický kódex, ktorý vytvoríme.

Iný príklad sú elektronické schránky, ktoré teraz zmenili dizajn. No predtým, keď ste si otvorili poštu, otvoril sa len absurdne malý rámček s obsahom správy. Až teraz to zlepšili. Čo to je za firmu, keď dokáže prijať zadanie, v ktorom niečo, čo je takmer e-mailom, má takéto malé okno pre samotnú správu? To je niečo, čo my ako užívatelia vidíme, nechce sa nám veriť, že niekto za peniaze dodá niečo tak evidentne zlé.

Väčšinou dodávateľ ide tam, kam ho zákazník pustí, aj v kvalite, dizajne, v čomkoľvek. Som presvedčený, že ak by zadávateľom bol skúsený komerčný subjekt, tak by to skončilo ako beta verzia na otestovanie toho, či správy lietajú hore-dole, a potom by sa pracovalo na dizajne. Dizajn je oblasť, ktorá sa veľmi často pri kalkuláciách podcení. Keďže je to niečo, čo každý vidí, tak každý sa cíti oprávnený zaujať k tomu stanovisko a sú tam nekonečné diskusie a prerábania. A v istom momente dodávateľovi dôjdu zdroje a dôjde mu čas, ktorý mal na dizajn naplánovaný. Pri črevách na pozadí sa dá odhad urobiť podstatne lepšie. Na začiatku sa asi nevytvorili dostatočné rezervy, alebo zadanie bolo natoľko nepresné, to si tiež viem predstaviť. Časté bývajú prípady, že riešiteľ pripúšťa opakované diskusie, ktoré ho dostanú do stavu, že už to treba spustiť, aj keď to je nedokonalé.

Agentúra NASES, ktorá spravuje slovensko.sk, dala koncom minulého roka zákazku na rozvoj slovensko.sk priamym zadaním firmám GlobalTel a Swan. Zdôvodnením je technická náročnosť. Obava je, či sa nestane z toho nový štandard a firmy, ktoré boli v OPISe, zostanú kompletne všade v nových eurofondoch?

Akonáhle máte niečo vytvorené a chcete to ďalej prevádzkovať, dá sa uvažovať aj nad tým, že otvoríte súťaž a dokonca sa to dá aj vysúťažiť. Slovensko.Digital prišlo s príkladmi, kde vymenili dodávateľa. Hneď prvá referencia bola, že správa diaľnic vo Veľkej Británii vymenila v roku 2014 firmu Atos za Lockheed Martin. Bola to otvorená súťaž, zúčastnil sa jej aj pôvodný dodávateľ Atos a ďalšie firmy, trvalo to pomerne dlho a boli tam nastavené veľmi striktné pravidlá. Samotný proces bol transparentný, otvorený, ale bol mimoriadne profesionálne riadený. Toto je vec, ktorou sa môžeme zaoberať, ale obnáša to na začiatku veľmi veľký náklad, ktorý si treba obhájiť. Máte tam minimálne ročnú prevádzku, keď platíte dvom firmám naraz, lebo sa projekt odovzdáva. Tento proces je celý čas monitorovaný zákazníkom. Je to vysoko profesionálna práca a pravdu povediac, dnes tu nevidím veľa verejných obstarávateľov, ktorí by to zvládli. Aj banky, kým do toho idú, tak si to veľmi dobre rozmyslia.

Slovensko.Digital kritizuje možný návrat veľkých IT projektov. Aký je na to váš názor?

Rozprával som sa o tom aj s ľuďmi zo Slovensko.Digital a nepopreli mi, že v prípade, že je to ucelené veľké riešenie, ktoré obsluhuje veľkú agendu, musí byť projekt veľký. Napríklad správu štrukturálnych fondov ani veľké štátne registre nerozsekáte. Môžete z toho vybrať fragmenty, čomu by som sa ja možno až tak nebránil a robíme to pri niektorých projektoch sami. Povieme si, že webdizajn nebudeme riešiť vlastnými ľuďmi a najmeme si na to externú firmu. My sa koncentrujeme na to, aby bežal bezpečný proces na pozadí. Viem si predstaviť, že to môže byť aj koncept obstarávania, akurát si nemyslím, že dobre nastavili sumu pre malé projekty na 5 miliónov. Podľa mňa by to malo byť do 1,5 milióna.

Všetci vidíme výsledok OPIS-u, ale všetky firmy dostali zaplatené a takmer nikto neplatil pokutu. No nemohla byť predsa vina iba u obstarávateľa. Štát bol na firmy mäkký. Súhlasíte?

V niektorých prípadoch áno, ale poznám prípady, keď to tak nebolo. No v princípe áno, štát mal vyžadovať dodanie, tam, kde nebolo dodané, a mal sankcionovať, tam kde to zmluva umožňovala.

Štát urobil také zadanie, že nedokázal potom nič vymáhať, alebo to bol iba obyčajný politický tlak, že sa úradníci báli dodávateľov?

V projektoch, ktoré sú na Slovensku bežné, vie dodávateľ preukázať takú veľkú mieru chýbajúcej súčinnosti zo strany zákazníka, že potom sa niečo ťažko vymáha. Keď sa povie, no ale ja som tu mal mať vtedy a vtedy analýzu, stanovisko k nej a pripravené rozhranie od tretej strany a to ste mi dodali so štvrťročným oneskorením, tak je ťažké, aby ste ma pokutovali napríklad za meškanie.

Teda úradník si povie, že ani nebude navrhovať, aby sa štát s firmou napríklad súdil, keď ešte navyše vie, že ide povedzme o Brhelovu firmu?

Áno, ale neviem, či vôbec hrá úlohu, koho je tá firma.

Aj keď počúvame vaše všetky výhrady k diskusii, ak by ste chceli začať odznova, aspoň v nejakej veci by ste mali chcieť povedať verejnosti, že prepáčte, sme spoluvinníkmi toho, ako tu dnes vyzerá. Je to prehnané?

Nemôžem povedať, že IT brandža sú spoluvinníci.

Môžete, máte asociáciu, ktorá zastupuje 99 percent verejných IT kontraktov a vy ste zvolený za ňu hovoriť.

Ale ja zároveň zastupujem aj členov, ktorí nemali žiadne takéto kontrakty alebo mali kontrakty, ktoré dopadli dobre. Nepoviem nikdy, že IT brandža je niečoho páchateľom, lebo nie je. Ak niekde niečo zlyhalo, tak to sú buď konkrétne firmy, alebo konkrétni ľudia.

Takže hovoríte, že zlyhali niektorí vaši členovia a majú teraz šancu byť naďalej s vami v asociácii, ale povedzme o dva roky už takéto správanie by nebolo možné. Tak?

Áno. Nemyslím si, že by som sa mal v mene priemyslu ospravedlňovať, môžem pripustiť, že sa udiali projekty, ktoré sú čudné a ktoré nezvládli s veľkou pravdepodobnosťou aj IT firmy. Takýmto situáciám chceme v budúcnosti zabrániť. Toto je môj postoj.