Denník N

Ítečkár Suchal: Keby si minister vyskúšal e-schránky, pošta by sa nečítala ako cez tankový priezor

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

V štátnom IT sa trochu zatiahla ručná brzda, ale v nových projektoch veľkú zmenu nevidno, hovorí jeden zo spoluzakladateľov Slovensko.Digital.

Programátor Ján Suchal pred dvoma rokmi na Facebooku opísal, ako chceli na príklade katasterportálu ukázať lacné a efektívne riešenia pre IT systémy štátu a ako to napokon dopadlo. Pár mesiacov na to spoluzakladal Slovensko.Digital. 

Mení sa nálada alebo rozmýšľanie mladých ľudí, kóderov v tom, kde je ich etická hranica? My zvonku to vidíme tak, že zvlášť v Košiciach a Bratislave ich nikto nenúti robiť vo firmách, ktoré dodávajú zlé veci. Môžu ísť do iného bizniscentra, do Viedne a nájdu si robotu.

Povedal by som, že sú tri skupiny ľudí. Prví sú takí, ktorí to berú tak, že o tom naozaj nevedia. Robia si svoju robotu a neriešia, že nad tým je marža 200, 300 percent, ktorá je neopodstatnená. Potom sú ľudia, ktorí to vidia a snažia sa s tým robiť niečo, aby to išlo správnym smerom. To sú spravidla technickí riaditelia, ktorí sa chcú o tom odborne baviť a hľadať správne riešenie. Problém sa začína o poschodie vyššie, keď sa do toho začína montovať biznis a politika. Potom je skupina ítečkárov, ktorí sú oportunisti a berú to tak, že keď to neukradnem ja, ukradne to niekto iný a poďme na tom zarobiť. To je skupina ľudí, ktorá je mi veľmi vzdialená.

Mení sa to?

V skupine morálne krivších nevidím sebareflexiu, ale to nie je ani účel. Špeciálne oni Slovensko.Digital vnímajú ináč. Ale pre nás je zaujímavá masa ľudí, ktorá buď nevie, alebo sa rozhoduje, a tam sa to začalo hýbať. Itečkári sú dnes v situácii, že si môžu vyberať. Ak my itečkári si dnes nevieme sami upratať, čo čakáme od učiteľov?

Poďakovanie od koho vás v Slovensko.Digital potešilo a prekvapilo?

Cítime veľkú podporu od úradníkov, vnímajú nás ako partnera. Pred dvoma rokmi som bol veľký pesimista, že to nemôže fungovať. Teraz, keď sa bavím s úradníkmi, vidím, že robia mravčiu robotu, ktorá aj keď nezlepšuje stav, tak dokáže zabrzdiť najväčšie excesy. Po malých kúskoch sa to hýbe k tomu, že to tu bude lepšie fungovať. Veľmi rád sa s nimi bavím, dávajú mi facku reality. Zvonku to vyzerá jednoducho, zvnútra je to komplikovanejšie. Oni zas nemajú komplexný pohľad zvonku. Je to dobré vzájomné spolupracovanie.

Aj vy ste mali pocit, že strední a nižší úradníci majú veľký pocit nedocenenia a dobre im padne, keď ich niekto pochváli?

Podľa mňa je to veľmi frustrujúca robota. Je to zúfalo zaplatené, nad vami sú ľudia, ktorí majú rôzne motivácie. Keď niečo urobíte zle, je to vaša chyba, keď dobre, pochváli sa šéf nad vami. To je aj vo firmách, ale mám pocit, že úradníci si viac vyžierajú neúspechy a je na nich väčší tlak, aby sa neurobila chyba. Za tie dva roky mám pocit, že sa to s úradníkmi pohlo lepším smerom. Ak by som si mal želať dve veci, aby štátne IT bolo lacnejšie a malo pridanú hodnotu, tak podľa mňa treba uťať veľké projekty a druhá vec sú ľudské kapacity. Treba nájsť spôsob, ako nájsť normálnych ľudí a normálne ich zaplatiť.

Vy máte príjem zo Slovensko.Digital alebo popri tom aj programujete?

Okrem toho nemám iný príjem. Robil som kedysi školenia, predtým vývoj na zákazku, ale teraz je to to hlavné, čo ma živí.

Poškodili ste finančne svoju rodinu tým, že ste išli do Slovensko.Digital?

Na začiatku som bol veľmi veľký investor. Asi pol roka sme naozaj skoro fulltime robili zadarmo. Teraz po roku sa to možno vyrovnalo.

U kamarátov máte za to rešpekt, alebo sa chytajú za hlavu?

To nebolo ohrozenie rodiny. Áno, keby som išiel robiť do komerčného sektora, tak by som zarobil možno aj o polovicu viac peňazí. Neviem. Pre mňa sú v tomto momente dôležitejšie iné vecí. To, čo robím, ma baví, aj keď niekedy frustruje, ale vidím v tom zmysel. To, čo spravili učitelia, keď išli štrajkovať, bola pre mňa oveľa väčšia vec.

Michal Truban a Progresívne Slovensko vám spôsobili veľké alebo malé problémy v autorite pri rokovaniach?

V princípe nám to nepoškodilo nijak. Nestalo sa, že by sme na nejakom rokovaní narazili na to, že veď vy tu robíte politiku. Bavíme sa na technickej a odbornej úrovni a na také veci tam ani nie je miesto. Dávali sme si na to pozor. Pred voľbami nás oslovovali rôzne politické strany, chceli s nami robiť tlačovky a my sme to všetko odmietali. Dohoda s Trubanom bola, že v momente, keď sa začnú meniť na politickú stranu, urobí všetko pre to, aby neohrozil Slovensko.Digital. Neoficiálne už pre nás nerobí, v najbližšom čase od nás odíde aj oficiálne.

Ján Suchal (34)

Je programátor a spoluautor projektov foaf.sk, otvorenezmluvy.sk či datanest.sk. Je jedným zo spoluzakladateľov IT platformy Slovensko.Digital. Vyštudoval informatiku na STU v Bratislave.

Aké máte momentálne príjmy?

Všetkých darcov zverejňujeme na našom webe. Gro tvoria firmy, ktoré sú hlavní sponzori, potom sú tam bežní prispievatelia, tam sme vyzbierali okolo 25-tisíc eur. Ešte máme príjem zo služieb, tie vždy poskytujeme najprv v nejakom režime zadarmo.

Koľko máte platiacich ľudí v službe GovBox na zjednodušenie správy štátnych schránok?

Sú to zatiaľ rádovo stovky. Biznis model máme nastavený tak, že keď nechodia správy, tak firma za to neplatí. Sami sme zvedaví, koľko toho chodí ľuďom. Ja mám schránku aktivovanú rok a zatiaľ mi tam prišli dve veci a obe boli zo Sociálnej poisťovne.

Nový dizajn elektronických schránok sa vám páči?

Podľa mňa to rieši jeden z problémov, že sa tam nedali poriadne prezerať správy. Ja som to volal tankový priezor. Už len to, že sa správy natiahli na celú obrazovku a je ich vidieť, je oveľa lepšie.

Ako sa to môže stať, že niekto naprogramuje do e-mailu tankový priezor?

Ak to niekto videl, musel povedať, že stačí to takto, ak to nevidel, potom sa pýtam, na čo je akceptačné testovanie. Ja by som bol naozaj rád, aby sa tu zaviedlo to, čo je v Anglicku, že minister alebo vyšší štátny úradník to odprezentuje, že takto to funguje a ja som s tým spokojný. Veď to je jeho dieťa. Ja chcem byť hrdý na projekty, ktoré robím. A keď s tým nie som spokojný, tak to nespustím alebo tam dám oznam, že na tom ešte pracujem.

Pred dvoma rokmi ste boli prvý ítečkár, ktorý veľmi kriticky napísal o verejných IT zákazkách a pomohli ste spustiť vlnu verejného záujmu o tú tému. Keď sa dnes pozriete na to, ako vyzerá elektronická verejná správa a IT zákazky, máte radosť?

Nemám výrazne viac informácií, ako som mal pred dvoma rokmi, mám ich možno potvrdené z viacerých strán. Podľa mňa sa zase až tak veľa nezmenilo, aby bol dôvod na veľkú radosť. Trochu sa zatiahla ručná brzda. Až teraz, keď začnú prichádzať nové projekty, sa uvidí, či to malo zmysel.

Kto zatiahol ručnú brzdu?

Jednak to bolo prirodzené, lebo sa skončil OPIS (pozn. operačný program informatizácia spoločnosti), všetko sa vyfakturovalo a začali sa plánovať nové projekty. No, bohužiaľ, vtedy sme to boli iba my v Slovensko.Digital, ktorí kričali. V nových štúdiách vidíme len malý posun oproti tomu, ako to bolo za čias OPIS. Dokumenty sa síce píšu lepším spôsobom, aj veľa dobrých vecí sa podarilo do dokumentov presadiť, Pellegriniho úrad treba pochváliť za otvorený prístup, lebo ten má málokto. Ale my nemáme problém v písaní dokumentov, ale v dodržiavaní toho, čo sa tam napíše a potom v pretavení do ozajstných projektov. Tam sa zatiaľ veľa nemení.

V čom sa ide po starom?

Jedna z vecí, ktoré sme napádali, boli obrovské projekty. Čím väčší projekt, tým je väčšie riziko a špeciálne v IT projektoch, lebo tam sa menia požiadavky za jazdy. Bežný IT projekt aj v štáte vyzerá tak, že nie je jasné zadanie a dopredu preto nevieme dobre odhadnúť reálne náklady. V tom sa nemení skoro nič.

Kto potrebuje veľké zákazky? Sú to objednávatelia, ktorí si myslia, že potrebujú raz a navždy kúpiť hotovú vec a myslia si, že to zvládnu, alebo sa bavíme o tom, že to potrebujú firmy a nahovoria na to ľudí vo verejnej správe?

V pracovných skupinách na Pellegriniho úrade som nezachytil, že by niekto presadzoval veľké projekty. Skôr si myslím, že je to zotrvačnosť. Ďalšia vec je, že agilnejší prístup, teda rozbíjanie veľkých projektov na časti, vyžaduje oveľa väčšie kapacity a znalosť na strane štátu. V tomto si to štát veľmi zľahčuje, ale na úkor výsledku. Celé to hodí na dodávateľa a povie, urobte to nejako, a dodávateľ to urobí, oni to preberú a potom zistia, že tak to vlastne nechceli. Chýba tam niekto, kto vie dodávateľovi oponovať.

Hovoríte o tom, že pri každej malej dokončenej zákazke by sa mal štát zastaviť a spýtať sa, či to je to, čo naozaj potreboval, ako treba ísť ďalej. A to je pre štát komplikované, preto si radšej objedná niečo veľké, hlavne ak sú na to eurofondy. Tak?

Áno. Ale je to dané aj tým, že strop na eurofondové projekty je naozaj veľký. Keby ste chceli spraviť 200-tisícový projekt, čo je v komerčnom sektore start-up a malá firma vie z toho fungovať rok a možno dva, tak tu sa eurofondy za 200-tisíc ani neriešia. A veľký štátny IT projekt som pod milión eur snáď ani nevidel a pritom v komerčnom sektore sú to veľké projekty.

O ktorých veľkých projektoch sa konkrétne rozprávame?

Najbližšie k štandardnému procesu, ako by to malo fungovať, je nový Obchodný register, ale stále je to veľký projekt za takmer 10 miliónov. Taký pálčivejší príklad je Slovensko.sk. Je to obrovský systém, ktorý má možno 20 modulov.

Čo je to vlastne Slovensko.sk z IT pohľadu?

Oficiálne sa to volá ústredný portál verejnej správy a web slovensko.sk, ktorý vidí bežný človek, je len veľmi malá časť toho, čo to robí vnútri. Tam sú najmä spoločné moduly, ktoré používajú iné informačné systémy, najznámejšie sú elektronické schránky, do ktorých  posielajú správy iné orgány verejnej moci. V tom sme predbehli dobu. Vo Veľkej Británii o tom ani nesnívali, keď sme to my už mali naplánované a Slovensko.sk fungovalo. Len nás medzitým stihli predbehnúť iným spôsobom obstarávania a iným vývojom. Máme tak obrovský systém, kde je veľké množstvo modulov a subdodávateľov a celé to zastrešuje GlobalTel, ktorý to dodáva, a NASES, ktorý to spravuje. Je to obrovský systém za 47 miliónov eur a teraz sa tam cez priame rokovacie konanie obstarával rozvoj za 16 miliónov eur.

Bol ten tender v poriadku?

Je to analógia toho, keď sa v minulom období veľa hralo na autorské práva, teraz sa to už nemôže. Teraz to vyzerá, že NASES ukazuje všetkým, ako sa to bude diať po novom. Hrajú to na technickú komplexnosť.

Čo je to technická komplexnosť?

V princípe vyhlásia, že systém je taký komplikovaný, že to nevie dodať iný dodávateľ a ide sa priamym rokovacím konaním. Dali sme na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) námietku, lebo je to obrovský precedens, ktorý ak sa presadí a bude to tak fungovať, tak sme tam, kde sme boli.

Takže všetko, čo sa postavilo z OPIS-u, sa dá vyhlásiť za také zložité, že v tom treba pokračovať?

Jedno z pravidiel, ktorými sa argumentovalo na ÚVO, prečo sa autorské práva nebudú považovať za dôvod na priame rokovacie konanie, bolo, že obstarávateľ sa do tohto stavu dostal svojím pričinením. Od začiatku bolo jasné, že keď systém bude obrovský a budú tam nevyriešené autorské práva, je to ukážkový „vendor lock“ a objednávateľ nemôže spraviť nič. Je to bežná vec aj v komerčnom sektore, len musíte mať jasný plán, či vám to prekáža a ak áno, čo proti tomu idete robiť. Veľmi by ma zaujímalo, čo dnes NASES proti tomu robí, aby sa toho zbavil. Všetko nasvedčuje tomu, že nerobí vôbec nič.

A čo by mohol urobiť?

Dnes už vieme, že jednotlivé moduly pod slovensko.sk sú do značnej miery nezávislé. Sú tam moduly, ktoré veľmi spolupracujú, ale je tam aj notifikačný modul, platobný a ďalšie, ktoré by sa dali obstarať samostatne. V Anglicku majú tie isté moduly a majú ich na starosti rôzne tímy, nad ktorými je možno väčší integrátor. Zložitý systém je veľmi ľahké urobiť. Umenie je spraviť jednoduchý systém, ak to je navyše proti záujmom dodávateľov.

Do akej miery je problém, či bola dokumentácia k projektom urobená profesionálne?

Aj keby ste dali ítečkárovi dokonalú dokumentáciu, preberanie cudzieho projektu je extrémne bolestivý proces a bez toho, aby sa niekto pozrel do zdrojových kódov a urobil seriózny audit, je to skoro samovražda. Trend na západe je taký, že systémy, ktoré sa obstarávajú z verejných peňazí, majú otvorené zdrojové súbory. Je to výhodné preto, aby mohol v projekte pokračovať iný subdodávateľ, je to transparentné, vidíte, čo sa tam deje a čo si občan za verejné peniaze objednal. Otvára sa to open source modelu, čo znamená, že príde niekto a dorobí tam nejakú funkcionalitu a dodávateľ to môže prebrať.

Ako si máme technicky predstaviť zatvorený kód? Znamená to, že časť softvéru je navždy u dodávateľa a on to nepustí?

Zdrojový kód je to, čo sa napíše, ako sa budú vykonávať príkazy. To, kde je to nasadené, je už iná vec. Robili sme pokusne Ekosystém Slovensko.Digital, tam zbierame štátne dáta. Oslovila nás Nadácia Zastavme korupciu, že by chceli dáta o eurofondoch. Spravili sme malé obstarávanie, záujemcom sme poskytli náš otvorený zdrojový kód, ukázali, ako fungujú naše sťahovače dát. Vyhral záujemca s najnižšou cenou, ktorý do nášho kódu dorobil funkcionalitu. My sme potom od neho prebrali kód a už sa o to staráme.

Ako funguje opačná situácia? Hovoríme o tom, že inštitúcia povie, že chce upgradovať softvér, a dodávateľ povie, že jej nedá od toho kľúče?

Jedna vec je zdrojový kód, ktorý vám dnes dajú aj na cédečku. Potom je dôležitá licencia, čo s projektom môžete robiť. A to bol kameň úrazu IT projektov. Aj keď sa v niekoľko málo prípadov odovzdali zdrojové kódy, licencia bola nastavená tak, že objednávateľ nemohol robiť zásahy, lebo by stratil záruku. Posunuli by sme sa ďalej, keby sme mali otvorené zdrojové kódy aspoň pre niečo. Mňa by napríklad zaujímalo, či po ich zverejnení bude na prvý pohľad jasné, že to robili študenti alebo štát kúpil naozaj profesionálny softvér.

Ako to mal NASES urobiť pri zákazke na rozvoj slovensko.sk inak?

Nie je tam veľa ciest von a sú veľmi bolestivé. To, čo NASES urobil, bola podľa mňa najľahšia cesta. Asi to neboli jednoduché rokovania, ale princíp problému, že stále je to vendor lock, sa veľmi nezmenil. Keď mám obrovský monolitický systém ako je tento, jediná cesta von je postupne z neho vyrezávať časti, ktoré sú samostatné a dajú sa samostatne spravovať a dostávať ho pod iného subdodávateľa.

To je ako politika, je to práca na štyri roky a výsledok vidieť veľmi neskoro. Ak rozmýšľame ako politik, je politicky efektívne dodávateľa iba pritlačiť, znížiť cenu a pokračovať ďalej.

Potom sa z tohto kolotoča nikdy nedostaneme von.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Aký veľký problém sú servisné zmluvy?

Je to veľmi podobný problém ako zákazka na rozvoj. Aj tam sa argumentuje technickou komplexnosťou. Aj keby sa neargumentovalo, šanca, že niekto prevezme servis systému, ktorý nepozná, je extrémne malá. Ani v komerčnom sektore sa to nedeje na dennej báze. Preto je veľmi dôležité sa do tejto situácie nedostať.

Čo s tým môže urobiť Pellegrini?

Keď si vo Veľkej Británii povedali, že idú robiť rozumnejšie projekty, urobili veľmi rýchlo a kvalitne niekoľko malých aplikácií možno na úrovni jedného podania. A to sa dá aj politicky lepšie predať. U nás to vyzerá tak, že po schválení reformných zámerov začneme nové systémy obstarávať možno koncom roka a uvidíme ich najskôr o dva roky. Je to nevýhodná stratégia aj pre politikov, aj pre občanov, lebo neuvidia tak skoro nič. Keby som bol politikom, tlačím na rýchlejšie výsledky, ktoré vidieť. Nerobme tu obrovské agendové systémy, ale napríklad poďme zrušiť výpis z obchodného registra alebo výpis trestov, alebo keď zmeníte trvalé bydlisko, nebudete to musieť nikde inde oznamovať.

Je nová aplikácia katastra príkladom, ktorým by sa mohol Pellegrini pochváliť?

Mám s tým tri problémy. Niečo veľmi podobné sme kedysi ponúkali štátu zadarmo. A za 40-tisíc eur spravili mapku. Poviete si, ok, fungovalo to dobre. Teraz to zrušili a nahradili niečím veľmi podobným za 150-tisíc eur. Nerozumiem tomu, prečo to postavili nanovo za tieto peniaze, špeciálne v prípade, že by stačilo dať licenciu na nové dáta, nech to urobí hocikto, nech sa o to pobije konkurencia.

Pri obchodnom registri sa to už dávno vyriešilo, dáta z obchodného vestníka využíva komerčná sféra rutinne.

Áno, no podľa autorského zákona, ktorý platí od minulého roka, si nemôžete len tak stiahnuť verejný register, pokiaľ tam nie je licencia, že to môžete urobiť. Ak dnes niekto sťahuje dáta ministerstva spravodlivosti, nie je to kóšer, aj keď to ministerstvo toleruje. Register účtovných uzávierok má otvorenú licenciu, no iné registre nie. Neplatí, že sa dáta len tak povaľujú na internete a môžete si s nimi hocičo robiť.

A v čom je teda problém katastra?

Kataster je veľmi špeciálny prípad, do veľkej miery sú to údaje o súkromnom majetku. Nie je to úplne čiernobiele. Keby som mal byť diablov advokát, poviem, čo vás má čo zaujímať, čo vlastním.

Tak to bolo aj pri obchodnom registri.

Samozrejme. Keď sa pozrieme na zemeguľu, máme štáty, napríklad Rakúsko, kde vám nič z katastra nepovedia, no na Novom Zélande si môžete stiahnuť dáta aj s vlastníckymi vzťahmi. Trend vo svete je otvárať to. Aj celosvetové rebríčky o otvorených dátach majú kataster zaradený v datasetoch, že by sa to malo otvárať. Tí, ktorí chcú uzavretý kataster, vždy idú rozprávať o listoch vlastníctva, lebo to je naozaj ošemetné. Tam aj ja ako veľký zástupca otvorených dát by som bol opatrný.  Poďme sa rozprávať o všetkom ostatnom. Kde je dnes problém publikovať, ako vyzerajú parcely?

Možno je problém, že existuje celá sféra biznisu, ktorá na tých dátach od štátu zarába už teraz.

Uvidíme, čo sa udeje na konci roka, keď sa končí prechodné obdobie a skončia sa zmluvy. Úrad geodézie, kartografie a katastra predával dáta ďalším subjektom vrátane firiem, ktoré to za peniaze predávali samosprávam, teda tiež štátu. Takže sme všetci prehrali dvakrát. Toto sa uťalo a som zvedavý, čo bude ďalej, lebo o dáta je extrémny záujem. Ja by som chcel znížiť vstupnú bariéru, to znamená dostať sa k dátam, vďaka ktorým by tu vznikla väčšia konkurencia v službách. Tým, že budú otvorené dáta z katastra, budú okolo toho vznikať úplne iné systémy. A máme precedensy z iných krajín, že sa to udialo.

Prečo päť rokov mešká projekt elektronických služieb katastra, teda že si všetko na katastri vybavíte z obývačky?

Počul som aj dodávateľa, aj objednávateľa, každý z nich ukazuje na opačný breh. Jediný spôsob, ako z toho von, je externý arbiter a najlepším je verejnosť. Nech zverejnia o projekte všetko, čo sa dá. Chcel by som vidieť zadanie, čo má dodávateľ dodať a aké má k tomu výhrady. Divím sa, že sa žiadna stolička nezatriasla. Päť rokov sa tvárime, že je to v poriadku, peniaze sa vyčerpali, naťahuje sa to, púšťajú tu kadejaké mapky, hovoria, že tu púšťajú nové služby, ale aké? Vieme na katastri niečo nové, čo sme nevedeli predtým? Dá sa vypýtať list vlastníctva na právne účely? Nedá.

Aká je to symbolika, že šéfa firmy spájanej s Počiatkom navrhli za šéfa IT Asociácie Slovenska (ITAS) a za pár dní to zmenili tak, že ho dali za viceprezidenta? Znamená to, že už majú mieru sebareflexie?

Veľmi sa čudujem slušnejším firmám, čo sú v ITAS-e, že to tolerujú. Na ich mieste by som veľmi uvažoval, či v ITAS-e zostanem, keď sa tam toto udialo. Ten signál to je vtip.

Aké máte vzťahy s ITAS-om? Jej viceprezident a šéf Anextu Jozef Chamraz na ITAPA na otázku, či sa vďaka Slovensko.Digital podarilo ušetriť štvrť miliardy eur, povedal, že nie.

V asociácii sú firmy, ktoré sa s nami normálne bavia a máme spoločný cieľ. Keď si pozriete prezentáciu pána Chamraza, bol tam jeden slide, kde bolo napísané, že sa slabo čerpajú eurofondy. Je úplne jasné, čo zaujíma túto firmu. Všetci vedia, čo Anext znamená a má za sebou projekty ako e-health alebo formuláre na Slovensko.sk cez FormServices, firmu, ktorú majú na polovicu s Ditecom. Otázka znela, či Slovensko.Digital ušetrilo 250 miliónov eur. My to netvrdíme, my sme zastavili projekty za 250 miliónov, mohlo to byť viac aj oveľa menej. Odpovedal v princípe dobre. My si myslíme, že sme zabránili tým škodám. Sme presvedčení, že robíme dobrú vec, že zastavujeme takéto divné projekty ako napríklad zdravotné kartičky. Tam to vyzeralo tak jednoznačne, že je to hlúposť a to povedal aj Chamraz. Ja sa pýtam, kde bol ITAS, keď sme my o tom rozprávali?

Keď si firmy delíte v hlave na viac a menej slušné, čím sa líšia? Líšia sa tým, že tieto sú Brhelove firmy, alebo si ich delíte podľa veľkosti, alebo podľa čoho?

My vieme, čo sa povráva na trhu, ale nás to v princípe veľmi nezaujíma a riešime to v odbornej rovine. A tam vidieť veľké rozdiely. Aj v pracovných skupinách sa to veľmi ukazuje, že ak tam príde človek z firmy a začne rozprávať, akým smerom by sa to malo uberať, často je úplne jasné, že tam má nepriznaný konflikt záujmov a tlačí to tam, kde má biznis. Nemám problém s tým, že si chce zarobiť, ale že to odborne nedáva zmysel. Preto chválim skupiny, že je tam otvorená komunikácia a takéto veci tam neprechádzajú, lebo to odborne nedáva zmysel. Toto mi prekáža na firmách, že pretláčajú biznis záujmy a to komplikuje život ostatným dodávateľom na iných systémoch. Krásny príklad sú formuláre na slovensko.sk. Na finančnej správe sa na mňa nahnevali, keď som im povedal, že by sme sa všetci mali lepšie, keby nič nerobili. Máme tu veľa štátnych IT systémov, ktoré keby neexistovali, tak sa máme lepšie.

Skúste byť diablov advokát pri IT systéme finančnej správy na preclenie dovezeného tovaru z tretích krajín, o ktorom písal Peter Cmorej z SaS.

Keby som bol diablov advokát, tak poviem to, čo povedala finančná správa, že to nikdy nebolo určené pre občanov, ale pre špeditérov. No potom sú zase chudáci špeditéri, ktorí to tiež musia používať. V Anglicku majú pravidlo, že keď sa robí služba, ktorá má byť dostupná pre verejnosť, musí to otestovať minister. Keď to zvládne on, mohol by to zvládnuť aj priemerný človek. Keby sa to stalo na finančnej správe, potom by František Imrecze nepodpisoval tak ľahko preberací protokol.

Imrecze prišiel na úrad z IT firmy. Existuje rozumné vysvetlenie, prečo môže niečo také podpísať?

Museli zlyhať nejaké kontroly. Ja ako IT profesionál si viem predstaviť rôzne deadliny, že to treba rýchlo spustiť, lebo to zákon prikazuje. Viem si predstaviť rôzne faktory, ktoré ma prinútia podpísať niečo, čo nechcem, ale musí tam byť to ale, že je to napríklad dočasné riešenie a hneď zajtra ideme riešiť, ako to vylepšíme. Treba to priznať, áno, ja viem, že to nie je ľahké. Ale už len taká štatistika hovorí, že okolo 50 percent IT projektov vo svete zlyháva. Koľko štátnych IT projektov oficiálne zlyhalo na Slovensku? Nula.

Ministerstvo financií robí veľký projekt Centrálneho ekonomického systému približne za 50 miliónov, čo je jednotné štátne účtovníctvo. Mali by mať výnimku, alebo centrálny ekonomický systém musí byť naozaj veľký?

Problém je, že štát nemá ucelené informácie, koľko má zamestnancov, akú má štruktúru výdavkov. Centrálna myšlienka je zjednotiť spôsob vykazovania. Z IT pohľadu sa to dá urobiť rôznymi spôsobmi. Jeden je, že urobíme jeden systém, do ktorého budú dávať všetci dáta. Druhý spôsob je, že urobíme veľmi silnú štandardizáciu a je nám v princípe jedno, v akom systéme to máte, ale budete to musieť v tomto štandarde odovzdávať. Tam by sa trochu otvoril trh. Naša najväčšia výhrada je, že na analýzu dát má ísť veľa peňazí, ale na migráciu dát a zapojenie inštitúcií to nevychádza, migrácia je podcenená. A už sa otvorene hovorí, že to bude na báze SAP. Keď sa to dobre urobí, SAP dodávateľov je po svete veľa, keby zverejnili zdrojové kódy custom modulov, bolo by to super. Otázka tiež je, či takýto robustný systém potrebujú aj malé úrady. Pre nich to môže byť extrémna komplikácia a malá pridaná hodnota. V každom prípade, zdrojové kódy toho systému by mali zverejniť.

Môže Kažimír povedať, že urobte to tak, aby to bolo otvorené, a viac ma nezaujíma?

Podľa mňa sa tým nemá čo pokaziť. Ak sa tam robí custom vývoj, teda na zelenej lúke pre štát, tak by tam mal byť open source. V Rumunsku platí, že všetky systémy, ktoré sú dodávané pre štát ako custom vývoj, musia byť otvorené. V Amerike na federálnej úrovni, keď sa robí custom vývoj, musia mať otvorené zdrojové kódy.

Kažimírov projekt je prvým IT projektom, ktorý prešiel aj verejným vypočutím. Takáto požiadavka tam neprešla?

Verejné pripomienkovanie veľmi chválime. Veľmi rýchlo sa tam ukážu najväčšie excesy. Keď na to nie sú odpovede, ťažko sa to potom obhajuje. Ale nepáči sa nám, že hoci pošleme pripomienky, málokedy vidíme, že sa s nimi rozumne vyrovnajú. Ak by som to prehnal, robí sa to len pro forma. Ministerstvo spravodlivosti dáva spätnú väzbu, ale napríklad pri informačnom systéme výstavby to vyzerá, že je to rozbehnutý parný valec a sú tam zásadné pripomienky od ľudí, ktorí robia stavebné konania, že to takto nemôže fungovať. Ohlas na túto výčitku je nulový.

Foto N – Tomáš Benedikovič

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Verejné IT zákazky

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie