Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Pacienti nebudú doplácať viac a drahé lieky budú dostupnejšie, sľubuje Drucker

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Nie je pravda, že ak prejde nový Druckerov zákon o lieku, budú pacienti za drahé lieky doplácať stovky až tisíce eur, ako hlásili posledné dni titulky. Pravda je len to, že poisťovne za niektoré lieky zaplatia naozaj len 70 percent oficiálnej ceny. Zvyšok zaplatia najmä farmafirmy, ktoré dajú na niektoré veľmi drahé lieky zľavu. Od nemocníc a lekárov sa očakáva, že v týchto výnimočných prípadoch nájdu peniaze, aby zaplatili päť percent z oficiálnej ceny lieku.

No hlavne reč je len o veľmi úzkej skupine liekov, ku ktorým niektorí pacienti doteraz nemali prístup, lebo ich poisťovne preplácali len na výnimku. Predpokladaný dôsledok novely však je, že liekov dostupných pre pacientov by malo byť viac a mali by byť lacnejšie alebo za rovnaké ceny.

Novela zákona o lieku, ktorá je v pripomienkovom konaní, navrhuje viacero veľkých zmien v preplácaní liekov. Slabá komunikácia ministerstva zdravotníctva k týmto zmenám však spôsobila, že viaceré pacientske organizácie mali pocit, že sa situácia pre ľudí prudko zhorší.

Dôkazy, že zmeny navrhované Druckerom môžu v praxi fungovať, dáva súkromná poisťovňa Dôvera, ktorá už zľavy pri veľmi drahých liekoch úspešne vyjednáva s firmami, a tento jej postup pacientov nepoškodzoval.

Okrem poriadku v liekoch na výnimku sú najdôležitejšie zmeny v navrhovanom zákone, ako zvýšenie sumy, ktorú je štát za najdrahšie lieky ochotný zaplatiť, firmy budú môcť bojovať o pacientov znižovaním doplatkov, ceny generík sa budú povinne znižovať od momentu ich vstupu na trh, ťažko chorí budú platiť už len symbolické doplatky. Zdraženie pre pacientov by mohlo nastať v prípade niektorých zdravotných pomôcok, ktoré však budú môcť nahradiť inými, ktoré sa preplácajú vo väčšine krajín Únie.

1. Cena roku života, ktorú sme ochotní platiť, sa zvýši

V slovenskom systéme preplácania liekov existuje hranica, nad ktorou už považujeme liek za taký drahý, že sa neoplatí ho preplácať z verejného zdravotného poistenia.

Máme, podobne ako iné krajiny, určenú hranicu, koľko sme ako krajina ochotní platiť za rok kvalitného života. Táto hranica by sa mala zvýšiť. Dnes je to 24-násobok priemernej mzdy, teda približne 22-tisíc eur. Pri niektorých liekoch bola hranica 35-násobok, teda 32-tisíc eur. Teraz sa hranica výrazne zvýši. Začne sa od 35-násobku, najdrahšie lieky budú môcť byť normálne kategorizované aj za cenu 41-násobku, teda približne 40-tisíc.

Čo to znamená? Mnohé drahé lieky, ktoré sa dnes nedostali do systému na preplácanie z verejného poistenia, sa tam dostanú. Dnes lieky, ktoré boli príliš drahé na to, aby sa zmestili do bežného systému preplácania, sa platili na takzvané výnimky.

Poisťovne ročne takto mimo systému zaplatili 30 miliónov eur. Problém bol, že výnimky nemali pravidlá. Každú jednu individuálne schvaľovala poisťovňa, ale neexistovali verejné kritériá, na základe ktorých žiadosť schválila alebo neschválila.

Teraz by však aj drahšie lieky mali spadnúť do štandardného systému. Ministerstvo zdravotníctva odhaduje, že vďaka týmto zmenám pôjde na lieky o 120 miliónov eur ročne viac ako teraz. Časť by sa do systému mala vrátiť cez zľavy a prísnejšie pravidlá, ktoré by zákon mal zaviesť. Na lieky ide zhruba miliarda z verejných peňazí ročne.

2. Firmy budú dávať zľavy tak, aby im to nepokazilo oficiálne čísla

Ako by mal podľa navrhovaného zákona fungovať systém zliav na drahé lieky: Pri procese určenia sumy, ktorú bude preplácať poisťovňa a aký bude mať doplatok pacient – takzvanej kategorizácie, sa určuje takzvaná nákladová efektívnosť. Teda aký veľký je prínos lieku pre zdravie pacienta za danú cenu.

Dnes ak liek nie je efektívny, teda za rok kvalitného života treba zaplatiť viac ako 24-násobok priemernej mzdy, nespadne do štandardného systému. Od budúceho roku sa to tak nemusí skončiť. Firma totiž bude môcť dať zľavu z ceny. Uzavrie zmluvu s poisťovňou a dohodnú sa na zľave, napríklad o 20 percent. Tak sa cena pre slovenských pacientov a ich poisťovne zníži, ale v oficiálnych celoeurópskych výkazoch ostane vyššia.

Prečo sú pre firmy dôležité vysoké oficiálne ceny pred zľavami? Dnes mnohé európske krajiny vrátane Slovenska určujú cenu, ktorú sú ochotné zaplatiť podľa toho, koľko za liek platia iné krajiny. Tento proces sa volá referencovanie.

U nás to funguje tak, že cena sa určí ako priemer troch najlacnejších cien v iných krajinách Únie. Ak chce byť konkrétny liek preplácaný z poistenia, štát si pozrie, že zaň krajiny v Únii platia napríklad od 10 do 50 eur. Zoberie tri najnižšie ceny – napríklad 10,11 a 13 eur – a urobí z nich priemer, v tomto konkrétnom prípade by tak Slovensko zaplatilo 11,67.

Práve z dôvodu porovnávania nechcú firmy výrazne znižovať ceny svojich liekov, lebo ak to v jednej krajine urobia, ovplyvní to ceny aj v iných štátoch. Preto radšej mimo systému znížia cenu zľavou.

Zľavy dnes už firmy dávajú aj na Slovensku, súkromná poisťovňa Penty Dôvera už takto znižuje ceny. „Ak dostaneme žiadosť o úhradu nekategorizovaného lieku a je to jediná terapeutická alternatíva, snažíme sa s výrobcom lieku dohodnúť na zľave. Vo väčšine prípadov sa nám s výrobcom darí dosiahnuť dohodu,“ povedal hovorca Dôvery Matej Štepiansky. Nekonkretizoval, ako dlho to už robia, na otázku odpovedal len, že dlhodobo.

„Zľavy sú pomerne bežné aj v iných vyspelých krajinách. Výrobca poskytne zľavu zdravotnej poisťovni a jeho drahý moderný  liek tak môže byť k dispozícii pacientom bez toho, aby čokoľvek doplácali,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

3. Za najdrahšie lieky na výnimku bude musieť doplatiť nemocnica

Tým, že sa zvýši hranica a do štandardného systému sa dostanú aj drahšie lieky, výrazne ubudne liekov, ktoré budú stále poisťovne schvaľovať cez výnimky. „Takýchto liekov bude minimum a budú sa podávať najmä v špecializovaných centrách. Napríklad lieky pre detských onkologických pacientov budú aj po novom plne hradené zdravotnými poisťovňami bez ohľadu na cenu,“ povedala hovorkyňa ministerstva Eliášová.

Aj tu sa však zmenia pravidlá. Dnes väčšinou poisťovne preplatia celý liek na výnimku. Podľa nových pravidiel bude môcť poisťovňa zaplatiť od 70 do 90 percent. Firma bude musieť dať zľavu až do 25 percent. Posledných päť percent by mali zaplatiť lekári a nemocnice. Je to nástroj na obmedzovanie predpisovania týchto liekov a aj prebratia časti rizika. Vlani zaplatili poisťovne za lieky na výnimku 30 miliónov eur.

Takáto zmena zrejme spôsobí, že nemocnice prestanú žiadať výnimky na najdrahšie a najmenej účinné lieky, alebo sa k nim dostanú len pacienti, ktorí presvedčia nemocnicu, aby za ne doplatila. Podľa predbežných prepočtov bude v tomto kritickom režime len asi desať liekov, pretože väčšina terajších drahých liekov sa vďaka novým pravidlám dostane do normálneho systému preplácania.

4. Ide na ne veľa peňazí, budú ich viac kontrolovať

Ak ročne ide na nejaký liek viac ako 1,5 milióna, bude v takzvanej podmienenej kategorizácii. Znamená to, že výrobca bude musieť predkladať predpovede budúcej spotreby lieku. Podľa ministerstva pôjde o zhruba 200 liekov.

Cieľom je, aby štát mal prehľad o tom, koľko v budúcnosti môže potrebovať peňazí na tieto lieky. Pre firmy by to nemal byť problém, lebo už dnes si interne vedia plánovať budúcu spotrebu pomerne presne.

Ak štát za liek zaplatí viac, ako bola prognóza, firma to bude musieť vrátiť.

Do takéhoto režimu sa môžu dostať lieky, za ktoré poisťovne platia viac ako 1,5 milióna, alebo ktorákoľvek firma, ktorá bude chcieť. Výhoda, ktorú za to firma získa, je, že bude môcť znižovať doplatok svojho lieku. Dnes sa totiž určuje fixný doplatok – napríklad že 80 percent zaplatí poisťovňa a 20 je doplatok. Ak aj firma zníži cenu, doplatok ostáva. Po novom, keď bude liek v podmienenej kategorizácii, fixný doplatok tu nebude, a teda ak by mal liek mať doplatok 5 eur a firma zníži cenu o 5 eur, liek bude bez doplatku.

5. Generiká povinne s väčšími zľavami

Na trhu máme originálne a generické lieky. Originálne vznikli tak, že firma vynašla novú molekulu. Bývajú spravidla drahšie a majú aj ochranný čas, keď sa nemôžu vyrábať generiká s danou účinnou látkou.

Generické lieky využívajú už objavenú molekulu účinnej látky. Generikum býva spravidla lacnejšie ako originálny liek. Od januára budú pravidlá pre generické lieky ešte prísnejšie.

Keď dnes chcú byť zaradené do zoznamu liekov, ktoré poisťovne preplácajú, musia mať cenu nižšiu o tretinu oproti originálnemu lieku. Po novom ju budú musieť znížiť o 45 percent.

Ak liek stojí sto eur, bude musieť prvý generický liek dať najvyššiu sumu 55 eur. Ak príde ďalší liek s rovnakou účinnou látkou, bude musieť znížiť cenu o aspoň desať percent oproti najlacnejšiemu generickému lieku. V tomto prípade by tak musel dať najviac 49,50 eura.

A ak by chcel prísť tretí liek, musí znížiť cenu o aspoň 5 percent. Táto cena ovplyvní všetky lieky v tejto skupine. Teda aj originálny liek by buď musel sám znížiť cenu, alebo by sa musel liek predávať s vyšším doplatkom.

6. Ťažko postihnutým vrátia peniaze skôr

Zmení sa aj suma, odkedy poisťovne budú vracať peniaze zdravotne ťažko postihnutým. Ak dnes zaplatia postihnutí na doplatkoch viac ako 25 eur, poisťovne im raz za štvrťrok doplatky nad túto sumu vrátia. Od budúceho roka sa táto hranica zníži na desať eur. A nebudú sa do nej počítať len lieky, ale aj pomôcky a dietetické potraviny.

7. Pomôcky musia preplácať aj inde

Sprísňujú sa aj podmienky pre zdravotné pomôcky. Pomôcky budú musieť, tak ako lieky, ukázať ceny z aspoň troch krajín Únie. Ak pomôcku nepreplácajú v aspoň dvoch krajinách, poisťovňa bude môcť preplatiť najviac pätinu ceny.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Disponibilná miera nezamestnanosti si aj napriek prírastku absolventov udržala 5 % aj v septembri. Po sezónnom očistení miera nezamestnanosti zopakovala 4,9 %, informuje Inštitút finančnej politiky.

Miera nezamestnanosti ostáva nezmenená už päť mesiacov v rade. Spomalenie v Nemecku jej čísla zatiaľ výrazne neovplyvnilo.

Počet voľných pracovných miest dosiahol v auguste nový rekord: úrady práce evidovali takmer 98-tisíc voľných pracovných miest.

Vyše dvoch tretín voľných pozícií hlási západné Slovensko s mierou nezamestnanosti pod 4 %. Najviac žiadaní sú stále operátori a montéri strojov a zariadení a kvalifikovaní remeselníci a pracovníci.

Zdieľať

Pellegrini reaguje na množstvo prijímaných zákonov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte: „Takúto smršť poslaneckých návrhov zákonov na sklonku volebného obdobia som nevidel už dávnejšie.“ Pozmeňujúce návrhy podľa neho pribúdajú veľmi rýchlo.

„Strácam v tom prehľad,“ povedal premiér, ktorý je momentálne v Bruseli. Viaceré návrhy sú podľa neho ekonomicky náročné a neráta s nimi rozpočet.

Príkladom je minimálny dôchodok, ktorý má stáť navyše 150 miliónov eur.

Návrhy, ktoré predkladajú poslanci, nie sú podľa neho koordinované s vládou. „Niektoré by sme si mohli dovoliť o rok alebo o dva,“ povedal.

Obáva sa nielen ekonomických dosahov, ale aj toho, že zákony môžu mať chyby, pretože sa prijímajú rýchlo.

„Zaváňa mi to viac predvolebným súbojom ako snahou o zlepšenie situácie na Slovensku,“ povedal premiér. Privítal by, aby zákony išli štandardným procesom.

„Nerád by som bol, aby sa posledné mesiace v parlamente rozbehli preteky, kto príde so senzačnejším návrhom,“ povedal premiér.

Zdieľať

Najväčší boom nákupných centier v Európe zažíva Turecko

Najaktívnejšou krajinou v plánovanej výstavbe nákupných centier v Európe je Turecko, kde má do konca roka 2020 pribudnúť 1,5 milióna štvorcových metrov nákupnej plochy. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Cushman & Wakefield.

V prvom polroku 2019 bola výstavba nákupných centier vo väčšine európskych krajín stabilná.

Výrazné pribrzdenie aktivity v Turecku sa však zaslúžilo o celkový pokles dokončených nových priestorov o 18 percent na zhruba 860-tisíc štvorcových metrov

„Napriek poklesu v tomto roku má Turecko naplánované zvýšenie svojej aktivity a táto krajina má momentálne najväčší objem naplánovanej výstavby v Európe,“ tvrdí v analýze realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield (C&W).

Ako je na tom Slovensko

Aj napriek vysokej saturácii nákupných centier, najmä v regionálnych mestách, je nemalá časť ďalšej výstavby naplánovaná na najbližšie 2 až 3 roky.

„Je to výsledok zdravého fungovania maloobchodného sektora v našom regióne a stále relatívne malého vplyvu online predaja na trh,“ hovorí Katarína Paule, vedúca retailového tímu C&W na Slovensku.

Čo sa stavia v Bratislave:

  • druhá fáza nákupného centra Eurovea (pribudne 25-tisíc štvorcových metrov, plánované dokončenie 2021);
  • plánované rozšírenie Auparku (+ 10-tisíc štvorcových metrov);
  • v tomto roku otvára prístavbu Tesco Extra v Petržalke (+ 4000 štvorcových metrov);
  • vo výstavbe je projekt Stanica Nivy (70-tisíc štvorcových metrov maloobchodných priestorov).

Podľa prieskumu je v Európe vo výstavbe približne 5,4 milióna štvorcových metrov nových priestorov s ukončením do konca roka 2020.

Výstavba nákupných centier je výrazne polarizovaná na úrovni krajín a miest.

Mestá s veľkým počtom obyvateľov sú cieľovými pre výstavbu nákupných centier, zatiaľ čo pre menšie centrá sa vyhľadávajú lokality s vysokou návštevnosťou, konštatuje autorka správy Silvia Jodlowski, senior analytička C&W.

Zdieľať

Nezamestnanosť sa po polroku vrátila nad 5 percent

Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri po pol roku opäť stúpla nad 5 percent. Podiel ľudí bez práce od júna do augusta stagnoval na 4,97 percenta, v deviatom mesiaci vzrástol o 0,07 percentuálneho bodu.

Septembrové štatistiky nezamestnanosti zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa neho nezamestnanosť v prvom mesiaci po letných prázdninách ovplyvnili absolventi stredných škôl.

„Je tu isté ochladenie, strata dynamiky na trhu práce, ale nie je to stagnácia, nemôžeme hovoriť o kríze,“ vyhlásil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Čo hovoria štatistiky:

  • v porovnaní s augustom nezamestnanosť stúpla vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského;
  • ku koncu septembra mohlo okamžite nastúpiť do práce 138 893 osôb, úrady práce evidovali 97 589 voľných miest;
  • medziročne nezamestnanosť klesla o 0,34 percentuálneho bodu

Najviac voľných pracovných miest úrady registrovali na pozíciách operátor a montér strojov a zariadení, kvalifikovaný pracovník a remeselník a pomocný a nekvalifikovaný pracovník.

Spomedzi okresov bola v septembri najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (15,04 %), najnižšia v Nitre (2,08 %).

Zdieľať

Pozrite si, ktoré Érsekove sľuby sa naplnili, a ktoré diaľnice prenechá ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek stíha do volieb vyhlásiť zhruba polovicu diaľničných zákaziek, ktoré sľuboval predvlani voličom. Ide najmä o úseky na južnej rýchloceste R2.

Čo je reálne vyhlásiť ešte do volieb: Národná diaľničná spoločnosť sa chce do volieb pustiť už iba do jedného úplne nového stavebného projektu. Je ním úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška na južnej rýchloceste R2 s odhadovanou hodnotou 300 miliónov eur.

Tento zámer nie je úplne istý, lebo úsek podľa odhadov nebude mať vysoké dopravné intenzity. Preto sa zrejme nebude dať financovať z eurofondov a nemusí sa dostať do pripravovaného rebríčka prioritných ciest.

Okrem toho sa NDS chystá do volieb začať tri súťaže, v ktorých pôjde o pokračovanie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline.

V úvode tohto roka z tejto stavby odišlo združenie Salini – Dúha, ktoré neplnilo termíny a sporilo sa s NDS o peniaze. Diaľničiari chcú zákazku rozdeliť na tri časti, o ktoré sa má súťažiť samostatne: 1. hlavná trasa, 2. technológia tunela Višňové a 3. stredisko správy a údržby diaľnic a regionálne operátorské pracovisko.

Poslednou zákazkou v tomto volebnom období bude rozširovanie D1 v úseku Bratislava – Triblavina.

Čo presne Érsek sľúbil:

Minister Érsek predvlani prezentoval oveľa smelšie zámery. Plánoval vyhlásiť tendre na 9 úplne nových úsekov. Spolu šlo o 90,5 kilometra.

Vyhlásenie súťaže je pritom len prvým krokom k začatiu výstavby. Tendre NDS zvyknú trvať  1 – 2 roky, niektoré ešte dlhšie.

Denník E vtedy jeho víziu znázornil v tejto prehľadnej mapke, ktorá už dnes neplatí:

Čo sa z toho podarilo, čo sa nepodarilo a čo je ešte otvorené? Tu je stručný prehľad:

Tendre, ktoré NDS vyhlásila

  • Kriváň – Mýtna
  • Mýtna – Lovinobaňa
  • Prešov, severný obchvat, 1. etapa
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 2. etapa
  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – most ponad diaľničný obchvat D4

Tendre, ktoré plánuje vyhlásiť do volieb:

  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – obchádzkové trasy
  • Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška)

Tendre, ktoré nestihne:

  • Úsek R4 Prešov, severný obchvat, 2. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v lete 2020.
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 1. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v druhom polroku 2020.
  • Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote. NDS plánuje vyhlásiť tendre najskôr v roku 2021, ak sa nájdu peniaze.
Zdieľať

Francúzi štartujú privatizáciu lotérie FDJ. Môžu získať 1,5 mld. eur

Štátna lotériová spoločnosť Française des Jeux (FDJ) získala súhlas s uvedením akcií na parížsku burzu. Oficiálne tak odštartovala proces privatizácie, z ktorej by francúzska vláda mohla získať zhruba 1,5 miliardy eur.

Registračné dokumenty FDJ schválil regulátor trhu AMF, píše Bloomberg.

Francúzsko plánuje znížiť svoj 72-percentný podiel v FDJ na 20 %.

Obchodovať s akciami by sa mohlo začať o mesiac. Cena pre primárnu verejnú ponuku zatiaľ nebola stanovená.

Podľa šéfky FDJ Stéphanie Pallezovej bude určená v novembri, hovorí sa skôr o desiatkach než stovkách eur, uvádza Reuters.

Prečo predávajú lotériu:

  • privatizácia je súčasťou snahy prezidenta Emmanuela Macrona na skresanie štátneho dlhu, získanie peňazí na inovatívne projekty a celkové posilnenie ekonomiky;
  • spoločne s FDJ vláda začala minulý rok pripravovať aj na zníženie svojho podielu v letiskovej spoločnosti Aeroports de Paris (ADP);
  • zákon, ktorým si kabinet pripravil pôdu na predaj podielov v FDJ a ADP, umožňuje tiež privatizáciu energetiky Engie.

Privatizácia francúzskych podnikov prichádza v hektickej dobe pre vstup na európsky akciový trh.

Plánovanú premiéru na burze naposledy zrušil taliansky výrobca luxusných jácht Ferretti. Dôvodom bolo globálne obchodné napätie a obavy z dosahu brexitu.

FDJ v kocke:

  • vlani hospodárila so ziskom 170 miliónov eur pri tržbách 1,8 miliardy eur (v tomto roku očakáva 1,9 mld. eur);
  • jej korene siahajú do roku 1933, keď vznikla jej predchodkyňa Národná lotéria na pomoc vojnovým invalidom;
  • okrem lotérie prevádzkuje aj športové stávky a celkovo má 2 500 zamestnancov.
Zdieľať

Bubeníková teraz riadi developerské projekty v Corwine

Anna Bubeníková sa pohybuje v pozadí developerskej skupiny Corwin, píše ekonomický web Index. Bývalá šéfka Fondu národného majetku známa z kauzy Gorila je v akciovej spoločnosti Corwin od roku 2012 a podľa developera „je zodpovedná za riadenie niektorých projektov“.

Prečo je to dôležité: Spoločnosť Corwin (predtým Corwin Capital) sa v posledných rokoch veľmi viditeľne etablovala na bratislavskom realitnom trhu.

Postavila viacero prestížnych projektov, nedávno dokončila veľký projekt Blumental Rezidencia a Blumental Offices na mieste voľakedajšej tabakovej továrne medzi Mýtnou a Radlinského ulicou, teraz finišuje na petržalskom Einpark Rezidencia a Einpark Offices priamo oproti výstavisku Incheba. Má za sebou projekty Dúbravy v Dúbravke, Rinzle v Rači, Záhrady Devín a štartuje Guthaus oproti Mladej garde.

Aktuálne ohlásila aj svoj prvý zahraničný projekt v Slovinsku.

Kontext správy: Či je Bubeníková, ktorá mala podľa Gorily spolupracovať s Jaroslavom Haščákom a inkasovať za to vysoké čiastky, aj akcionárkou spoločnosti, nie je známe.

Majitelia Corwinu nie sú ľahko identifikovateľní, firmu podľa poslednej zverejnenej výročnej správy za rok 2017 z 90 percent vlastní cyperská schránka Corwin Group Limited.

Zdieľať

Slovensku hrozí odpadová kríza, varuje riaditeľka organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK Hana Nováková. Keďže ázijské trhy postupne zatvárajú svoje trhy pred dovozom odpadu, prepadávajú sa výkupné ceny surovín. (euractiv)

Zdieľať

Pozor na doklady o práci pred brexitom

Slováci, ktorí pracujú vo Veľkej Británii a Severnom Írsku, by si mali odložiť pracovné zmluvy, výplatné pásky či číslo sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že ich budú po brexite potrebovať pri vybavovaní dávok na Slovensku.

V prípade Spojeného kráľovstva je ešte situácia špecifická v tom, že na inštitúcie, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje povinnosť spolupracovať v oblasti sociálneho zabezpečenia s inštitúciami členských štátov EÚ, sa po brexite táto povinnosť vzťahovať nemusí.

Nemajú napríklad povinnosť potvrdzovať existenciu poistenia. Týka sa to aj starobného dôchodku, pri ktorom sa Slovákovi v budúcnosti zohľadní aj obdobie, ktoré odpracoval v Spojenom kráľovstve.

Zdieľať

Akcie Renaultu sa po znížení prognózy tohtoročných tržieb a zisku zosunuli o viac ako 12 percent. Podľa spoločnosti na odbyt vozidiel dolieha zhoršovanie kondície ekonomiky, náklady jej zvyšujú aj prísnejšie emisné normy.

Renault nedávno vymenil šéfa. Na čelo automobilky sa dočasne postavila finančná riaditeľka Clotilde Delbosová, podľa ktorej firma potrebuje prehodnotiť stratégiu.

V novej prognóze Renault počíta na tento rok so znížením tržieb o 3 až 4 percentá, doposiaľ počítal so zhruba rovnakým výsledkom ako vlani, píše Bloomberg.

Akcie automobilky klesli o 12,2 %, najviac od novembrového zatknutia bývalého šéfa Carlosa Ghosna, ktorý je obvinený z finančných podvodov.

V 3. kvartáli Renault zaznamenal tržby 11,3 miliardy eur, pred rokom boli o 200 miliónov vyššie.

Zdieľať

Výsledky kontroly v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ukázali nehospodárnosť a neefektívnosť počas rokov 2015 až 2018 – neopodstatnené navyšovanie počtu vozidiel, nerešpektovanie legislatívy aj obstaranie predražených áut, ktorým spoločnosť prišla o vyše 4,5 milióna eur.

Ide o kontrolu mestského kontrolóra.

O výsledkoch píše magistrát:

„Počet áut v BVS vzrástol z 217 v roku 2015 na 242 vozidiel v roku 2018. Z áut, ktoré pribudli, bola väčšina (24) osobných vozidiel. Autá si Bratislavská vodárenská prenajímala od spoločnosti Infra Services, a. s., na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy. Infra Services, a. s., dodávala autá pre BVS prostredníctvom subdodávateľov. Tento postup kontrolná skupina vyhodnotila ako obchádzanie účelu zákona o verejnom obstarávaní, keďže verejné peniaze sa takýmto spôsobom bez procesu verejného obstarávania dostávajú k tretím subjektom,“ píše magistrát.

„Závažné zistenie sa týkalo aj sumy, ktorú BVS vynaložila na nájom vozidiel počas uvedeného obdobia 2015 – 2018. Ide o čiastku 9 151 737,44 eura bez DPH. Kontrolná skupina porovnala ceny nájmu vozidiel, ktoré pre BVS dodala Infra Services, a. s., s trhovou ponukou operatívneho leasingu iných dodávateľov. Výsledkom tohto porovnania je, že ak by BVS riadne obstarala motorové vozidlá napr. formou operatívneho leasingu cez verejnú súťaž, mohla ušetriť viac ako 50 percent nákladov. Čiže BVS takýmto prenajímaním si vozidiel prišla o viac ako 4,5 milióna eur.“

Na základe výsledkov kontroly mestský kontrolór odporučil Bratislavskej vodárenskej, aby rokovala so spoločnosťou Infra Services, a. s., o zmene cenníka z rámcovej zmluvy alebo o ukončení tejto zmluvy.

„Vzhľadom na závažnosť zistení však vedenie mesta zvažuje aj ďalšie kroky v danej veci. Zároveň primátor plánuje uložiť mestskému kontrolórovi vykonanie komplexnej kontroly v BVS,“ píše magistrát.

K vlastníckemu podielu v Infra Services sa musel priznať Ivan Kmotrík.

Zdieľať

USA zavádzajú clo na európsky tovar za 7,5 mld. dolárov

Spojené štáty od piatka zaťažujú clom dovoz európskeho tovaru v ročnom objeme 7,5 miliardy dolárov. Nové tarify sú odvetou za nezákonné dotácie pre výrobcu lietadiel Airbus, odobrila ich Svetová obchodná organizácia (WTO).

Clo vo výške 10 percent sa vzťahuje na európske lietadlá, vyššou sadzbou 25 % Američania zaťažujú dovoz poľnohospodárskeho a priemyselného tovaru, pripomína Reuters.

Clá sa zameriavajú najmä na výrobky z krajín, v ktorých sa vyrábajú Airbusy, teda Britániu, Francúzsko, Nemecko a Španielsko.

Dotýkajú sa prevažne produktov s ochrannou známkou, ako sú škótska a írska whisky, francúzske vína alebo španielske syry.

Spor okolo nezákonných subvencií pre Airbus a americký Boeing, v ktorom sa navzájom obviňujú USA a EÚ, sa ťahá od roku 2004. WTO v oboch prípadoch potvrdila porušenie pravidiel.

V prípade podpory pre Airbus povolila USA zaviesť clá na európsky tovar. Rozhodnutie WTO v spore v opačnom garde (o európskych clách na americké výrobky) sa očakáva na budúci rok.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať