Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Netreba nám R2 ani tunel popod Sorošku, rozšírme radšej cesty, ktoré už máme, odkazujú od Kažimíra

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ - Pstruša. Foto- TASR
Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša. Foto- TASR

Debata o R2 je aj skúškou toho, ako vážne berie koalícia názor ekonómov z Hodnoty za peniaze.

Minulý týždeň vyvolala rozruch informácia, podľa ktorej ekonómovia z tímu Hodnoty za peniaze na ministerstve financií radia zvážiť, či treba vôbec stavať niektoré úseky rýchlostnej cesty R2, ktorá vedie od Detvy cez Lučenec, Rimavskú Sobotu až do Košíc.

V liste, ktorý zaslali ministerstvu dopravy, vravia, že namiesto stavby ďalších úsekov rýchlostnej cesty by stačilo rozšíriť cestu prvej triedy alebo postaviť polovičný profil rýchlostnej cesty.

Konkrétne – namiesto ďalšieho úseku R2 Kriváň – Mýtna – Lovinobaňa by možno stačilo rozšíriť existujúcu cestu I/16.

A namiesto ďalšieho úseku Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorého súčasťou je aj tunel Soroška, odporúčajú posúdiť možnosť rekonštrukcie a rozšírenia cesty I. triedy, s prípadnými stúpacími pruhmi cez Sorošku.

Keď sa potom cez médiá ozvali nespokojní starostovia a jeden z nich sa chcel dokonca na protest vzdať starostovskej stoličky, šéf tímu Hodnoty za peniaze Štefan Kišš odkázal, že to najlepšie riešenie stále hľadajú s ministerstvom dopravy.

Zaujímavé je to hneď dvakrát. Stavbu R2 si síce Ficova vláda dala do programového vyhlásenia ako jednu z priorít, no zároveň sa v ňom prihlásila k princípom hodnoty za peniaze.

A práve projekt rýchlostnej cesty R2 môže byť príkladom, keď sa ukáže, že sú aj efektívnejšie riešenia, ktoré môžu byť aj lacnejšie, a že žiadnu investičnú výnimku z dlhovej brzdy netreba.

Pýtajú si vysvetlenie

„Spolu s ministerstvom dopravy hľadáme riešenie, ktoré môže byť postavené skôr a lacnejšie ako pôvodný návrh rýchlostnej cesty v plnom profile. Riešením môže byť rýchlostná cesta v polovičnom profile alebo modernizácia cesty prvej triedy s vybudovaním obchvatov miest a obcí,“ vysvetlil Kišš v RTVS. To by podľa vládnych ekonómov vytvorilo priestor na financovanie ďalších priorít, ktoré región potrebuje.

O detailnejšie vysvetlenie požiadal Kišša splnomocnenec vlády pre rýchlostné cesty Igor Janckulík (Most-Híd). Ešte v piatok mu poslal list, v ktorom ho žiada o stretnutie a vysvetlenie, ako jednotlivé alternatívy rátali.

Janckulík ešte pred polrokom vytvoril pre každú rýchlostnú cestu pracovnú skupinu zloženú z miestnych starostov a poslancov a bol by rád, keby sa Kišš s kolegami stretli s dotknutými starostami a primátormi a objasnili im svoje prepočty.

„Nemali by sme stavať nezmyselné veci, vždy by sa mal nájsť kompromis. No myslím si, že R2 je potrebná. Treba o tom debatovať,“ hovorí Janckulík. Myslí si, že mohli vychádzať zo starých plánov Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré len nedávno prerobila.

Ak ide o rýchlostné cesty a diaľnice, starostovia a primátori zvyknú argumentovať najmä tým, že bez nich investori do priemyselných parkov neprídu. Analýza o tom, ako rýchlostná cesta pomohla zamestnanosti v niektorom regióne, však zatiaľ chýba.

Janckulík uviedol aj príklad, kde nemá problém s názorom vládnych ekonómov, že by namiesto štvorprúdovej rýchlostnej cesty bola cesta v polovičnom profile. Ide o úsek R3 Tvrdošín – Nižná.

„Každý by bol, samozrejme, radšej, keby sa postavil plný profil, aj pre motoristov by to bolo bezpečnejšie pri predbiehaní. Ale berieme to reálne, že na tú intenzitu dopravy, ktorá tam je, stačí polovičný profil,“ hovorí splnomocnenec pre rýchlostné cesty.

Jesenná debata o výnimke

Zistenie, ako sa vážne berú odporúčania tímu vládnych ekonómov, bude dôležité aj pre jesennú debatu o zmene zákona o dlhovej brzde. Minister financií Peter Kažimír (Smer) na nedávnej konferencii Trendu povedal, že na jeho ministerstve debatujú o troch riešeniach, jedným z nich je aj investičná výnimka. Kažimír si myslí, že ak by už mala byť, nemala by sa vzťahovať len na infraštruktúrne projekty, ale trebárs aj na obranu. No necháva to na posúdení poslancov v parlamente po prázdninách.

Tí sa k investičnej výnimke zatiaľ postavili po svojom. Kažimírovi kolegovia zo Smeru Juraj Blanár a Ján Podmanický spolu s kolegami z koalície predložili dlhý zoznam diaľničných a rýchlostných úsekov, na ktoré pýtajú investičnú výnimku. Zjednodušene – vláda by ich mala stavať bez ohľadu na to, ako rýchlo rastie dlh krajiny. Poslanci v návrhu spomínajú, že by úseky mali posúdiť aj vládni ekonómovia.

Janckulík sa pod návrh kolegov z koalície nepodpísal. „Taktiež mi to prekážalo, akou formou sa to predkladalo. Je tam 75 úsekov a sú medzi nimi aj také, o ktorých ani nevieme, či sa niekedy budú robiť,“ vyjadril nesúhlas Janckulík.

Tvrdí tiež, že do zoznamu by sa nemali hádzať úseky, ktoré sa možno budú robiť o 20 alebo o 30 rokov, ak vôbec. „Mali by sme mať jasný cieľ, čo chceme robiť. Najprv by sme sa mali pozrieť na úseky, ktoré sú reálne do roku 2020,“ odkazuje vládny splnomocnenec.

Podotkol tiež, že sa málo hovorí o cestách prvej triedy. Vláda síce v programovom vyhlásení hovorí, že má ambíciu zmodernizovať viac ako 180 kilometrov ciest prvej triedy, no podľa Janckulíka je to málo.

Dnes na DennikE.sk

Zmluvu s Brhelovou firmou podpíšeme, kartel dodávateľov však nestrpíme, hovorí šéf SEPS

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štátna firma SEPS chce podpísať ďalšiu zmluvu s firmou Alter Energo Jozefa Brhela. Nie sú s ňou problémy, zo štyroch firiem bola najlacnejšia, hovorí v rozhovore nový šéf SEPS Peter Dovhun. Zákazky SEPS však chce otvoriť viacerým firmám.

Štát by mal odpúšťať sociálne odvody, zvýšiť príspevky a pomôcť s energiami, myslia si podnikatelia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Malým a stredným podnikateľom medzi opatreniami vlády chýba odpustenie odvodov, vyššie príspevky na náhradu straty príjmov či dotácia, ktorá by pokryla napríklad energie. Vyplýva to z ankety, ktorú robila Slovak Business Agency a združenia podnikateľov a živnostníkov.

Minúta po minúte

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

EÚ a USA na štyri mesiace pozastavia clá, ktoré na seba vzájomne uvalili v rámci sporu subvencovania výroby Airbusu a Boeingu. Oznámila to šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Joeom Bidenom.

O čo ide:

  • EÚ a USA sa od roku 2004 vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Airbus a Boeing. Rozpor s pravidlami WTO sa zistil na oboch stranách.
  • USA v roku 2019 ako odvetu za štátnu podporu pre Airbus zaviedli clá na európsky tovar v hodnote 7,5 miliardy dolárov ročne.
  • EÚ zas vlani pre subvencie v prospech Boeingu uvalila clá na americký tovar za štyri miliardy dolárov ročne.

Von der Leyenová telefonát s Bidenom označila za začiatok veľmi dobrej spolupráce. „Znamená to reštart vo vzťahoch s naším najväčším a ekonomicky najdôležitejším partnerom,“ dodal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

USA už vo štvrtok oznámili zrušenie ciel na štyri mesiace voči Británii. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa za ten čas budú snažiť nezhody vyriešiť. Británia je súčasťou sporu ako bývalý člen EÚ. Airbus vyrába v Británii krídla a niektoré ďalšie súčiastky. (čtk)

Mesačne míňame milión žltých lístkov, musí sa to zmeniť, hovorí nový šéf pošty

Martin Ľupták - Foto Slovenská pošta
Martin Ľupták – Foto Slovenská pošta

Nemôžeme už byť v každej obci, pozeráme sa, ako to robia inde, hovorí v rozhovore nový generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Rakúska pošta má 240 vlastných pôšt, nórska 24. My ich zatiaľ máme presne 1569.

Ceny ropy sa dnes posilňujú o zhruba 3 %. Deje sa tak po predĺžení ťažobných škrtov aj na apríl, na ktorom sa dohodli štáty kartelu OPEC+ a ich spojenci. Ceny sú vyššie než v posledných mesiacoch pred pandémiou.

Ako sa dnes menili ceny

  • Krátko pred 17.00 h sa barel severomorskej ropy Brent predával zhruba za 68,85 dolára (+3,2 % oproti predchádzajúcemu záveru). Bol tak blízko 14-mesačného maxima.
  • Barel ľahkej americkej ropy WTI si pridával takmer tri percentá na 65,71 dolára, bol na úrovni zhruba z apríla 2019. (čtk)

Obchodný deficit USA v januári vzrástol, dovoz tovarov sa vďaka oživeniu spotrebiteľského dopytu vyšplhal na rekordné maximum. Politicky citlivý schodok s Čínou klesol o 3,2 % na 27,2 miliardy dolárov.

Vyplýva to z údajov amerického ministerstva obchodu.

Údaje podrobnejšie

  • Schodok USA v obchodovaní s tovarom a so službami v januári vzrástol o 1,9 % na 68,2 miliardy dolárov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters odhadovali len 67,5 miliardy.
  • Vývoz sa zvýšil o 1 % na 191,9 miliardy dolárov, dovoz vzrástol o 1,2 % na 260,2 miliardy dolárov. Dovoz samotných tovarov stúpol o 1,6 % na rekordných 221,1 miliardy dolárov.

Čínske súvislosti

Bývalý americký prezident Donald Trump zavádzal clá na čínsky tovar v snahe prinútiť Peking k zmene obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzovali americké podniky.

Nový prezident Joe Biden zatiaľ koniec obchodnej vojny s Čínou nevyhlásil. Katherine Taiová, ktorú nominoval do pozície obchodnej zástupkyne USA, sľúbila, že zabezpečí, aby z obchodnej politiky USA ťažili americkí zamestnanci. Uviedla tiež, že bude viac spolupracovať so spojencami s cieľom čeliť čoraz priebojnejšej Číne.

Clá označila za legitímny nástroj presadzovania obchodnej politiky. (čtk)

Do prevádzky sa od opätovného povolenia vrátilo viac ako sto lietadiel Boeing 737 Max. Najviac letov s nimi absolvovali American Airlines, takmer tretinu z celkových 1300. Lietadlá mali takmer dva roky nútenú prestávku po dvoch nehodách.

Prevádzku Boeingu 737 Max povolili koncom minulého roka Spojené štáty. Po nich novú certifikáciu strojom udelili aj regulátori v EÚ, Británii, Brazílii, Kanade, Austrálii či SAE.

Ako prvé vrátili 737 Max do prevádzky brazílske aerolínie Gol. Ich osem lietadiel bolo minulý týždeň najvyťaženejších, strávili vo vzduchu v priemere 11 hodín denne.

Lietadlá 737 Max na začiatku roka 2019 najprv vyradila z prevádzky Čína. Tieto stroje tam novú akreditáciu zatiaľ nedostali.

Viac o Boeingu 737 Max:

  • Je najnovšou verziou lietadla na krátke a stredné trate, ktoré v pôvodnej verzii prvý raz vzlietlo v roku 1967.
  • Do komerčnej prevádzky bol uvedený v máji 2017 a stal sa najpredávanejším modelom výrobcu.
  • Podľa spoločnosti Cirium bolo na jar 2019 vo flotile aeroliniek po celom svete okolo 360 kusov.
  • Analytik Richard Aboulafia z firmy Teal Group vlani uviedol, že na návrat do vzduchu čaká 387 lietadiel, ďalších 450 Boeing od jari 2019 vyrobil. (čtk, bloomberg)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať