Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Netreba nám R2 ani tunel popod Sorošku, rozšírme radšej cesty, ktoré už máme, odkazujú od Kažimíra

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ - Pstruša. Foto- TASR
Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša. Foto- TASR

Debata o R2 je aj skúškou toho, ako vážne berie koalícia názor ekonómov z Hodnoty za peniaze.

Minulý týždeň vyvolala rozruch informácia, podľa ktorej ekonómovia z tímu Hodnoty za peniaze na ministerstve financií radia zvážiť, či treba vôbec stavať niektoré úseky rýchlostnej cesty R2, ktorá vedie od Detvy cez Lučenec, Rimavskú Sobotu až do Košíc.

V liste, ktorý zaslali ministerstvu dopravy, vravia, že namiesto stavby ďalších úsekov rýchlostnej cesty by stačilo rozšíriť cestu prvej triedy alebo postaviť polovičný profil rýchlostnej cesty.

Konkrétne – namiesto ďalšieho úseku R2 Kriváň – Mýtna – Lovinobaňa by možno stačilo rozšíriť existujúcu cestu I/16.

A namiesto ďalšieho úseku Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorého súčasťou je aj tunel Soroška, odporúčajú posúdiť možnosť rekonštrukcie a rozšírenia cesty I. triedy, s prípadnými stúpacími pruhmi cez Sorošku.

Keď sa potom cez médiá ozvali nespokojní starostovia a jeden z nich sa chcel dokonca na protest vzdať starostovskej stoličky, šéf tímu Hodnoty za peniaze Štefan Kišš odkázal, že to najlepšie riešenie stále hľadajú s ministerstvom dopravy.

Zaujímavé je to hneď dvakrát. Stavbu R2 si síce Ficova vláda dala do programového vyhlásenia ako jednu z priorít, no zároveň sa v ňom prihlásila k princípom hodnoty za peniaze.

A práve projekt rýchlostnej cesty R2 môže byť príkladom, keď sa ukáže, že sú aj efektívnejšie riešenia, ktoré môžu byť aj lacnejšie, a že žiadnu investičnú výnimku z dlhovej brzdy netreba.

Pýtajú si vysvetlenie

„Spolu s ministerstvom dopravy hľadáme riešenie, ktoré môže byť postavené skôr a lacnejšie ako pôvodný návrh rýchlostnej cesty v plnom profile. Riešením môže byť rýchlostná cesta v polovičnom profile alebo modernizácia cesty prvej triedy s vybudovaním obchvatov miest a obcí,“ vysvetlil Kišš v RTVS. To by podľa vládnych ekonómov vytvorilo priestor na financovanie ďalších priorít, ktoré región potrebuje.

O detailnejšie vysvetlenie požiadal Kišša splnomocnenec vlády pre rýchlostné cesty Igor Janckulík (Most-Híd). Ešte v piatok mu poslal list, v ktorom ho žiada o stretnutie a vysvetlenie, ako jednotlivé alternatívy rátali.

Janckulík ešte pred polrokom vytvoril pre každú rýchlostnú cestu pracovnú skupinu zloženú z miestnych starostov a poslancov a bol by rád, keby sa Kišš s kolegami stretli s dotknutými starostami a primátormi a objasnili im svoje prepočty.

„Nemali by sme stavať nezmyselné veci, vždy by sa mal nájsť kompromis. No myslím si, že R2 je potrebná. Treba o tom debatovať,“ hovorí Janckulík. Myslí si, že mohli vychádzať zo starých plánov Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré len nedávno prerobila.

Ak ide o rýchlostné cesty a diaľnice, starostovia a primátori zvyknú argumentovať najmä tým, že bez nich investori do priemyselných parkov neprídu. Analýza o tom, ako rýchlostná cesta pomohla zamestnanosti v niektorom regióne, však zatiaľ chýba.

Janckulík uviedol aj príklad, kde nemá problém s názorom vládnych ekonómov, že by namiesto štvorprúdovej rýchlostnej cesty bola cesta v polovičnom profile. Ide o úsek R3 Tvrdošín – Nižná.

„Každý by bol, samozrejme, radšej, keby sa postavil plný profil, aj pre motoristov by to bolo bezpečnejšie pri predbiehaní. Ale berieme to reálne, že na tú intenzitu dopravy, ktorá tam je, stačí polovičný profil,“ hovorí splnomocnenec pre rýchlostné cesty.

Jesenná debata o výnimke

Zistenie, ako sa vážne berú odporúčania tímu vládnych ekonómov, bude dôležité aj pre jesennú debatu o zmene zákona o dlhovej brzde. Minister financií Peter Kažimír (Smer) na nedávnej konferencii Trendu povedal, že na jeho ministerstve debatujú o troch riešeniach, jedným z nich je aj investičná výnimka. Kažimír si myslí, že ak by už mala byť, nemala by sa vzťahovať len na infraštruktúrne projekty, ale trebárs aj na obranu. No necháva to na posúdení poslancov v parlamente po prázdninách.

Tí sa k investičnej výnimke zatiaľ postavili po svojom. Kažimírovi kolegovia zo Smeru Juraj Blanár a Ján Podmanický spolu s kolegami z koalície predložili dlhý zoznam diaľničných a rýchlostných úsekov, na ktoré pýtajú investičnú výnimku. Zjednodušene – vláda by ich mala stavať bez ohľadu na to, ako rýchlo rastie dlh krajiny. Poslanci v návrhu spomínajú, že by úseky mali posúdiť aj vládni ekonómovia.

Janckulík sa pod návrh kolegov z koalície nepodpísal. „Taktiež mi to prekážalo, akou formou sa to predkladalo. Je tam 75 úsekov a sú medzi nimi aj také, o ktorých ani nevieme, či sa niekedy budú robiť,“ vyjadril nesúhlas Janckulík.

Tvrdí tiež, že do zoznamu by sa nemali hádzať úseky, ktoré sa možno budú robiť o 20 alebo o 30 rokov, ak vôbec. „Mali by sme mať jasný cieľ, čo chceme robiť. Najprv by sme sa mali pozrieť na úseky, ktoré sú reálne do roku 2020,“ odkazuje vládny splnomocnenec.

Podotkol tiež, že sa málo hovorí o cestách prvej triedy. Vláda síce v programovom vyhlásení hovorí, že má ambíciu zmodernizovať viac ako 180 kilometrov ciest prvej triedy, no podľa Janckulíka je to málo.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Nemecký export sa v októbri nečakane zvýšil o 1,2 percenta. Priaznivé údaje prichádzajú v čase rastúcich obáv z recesie nemeckej ekonomiky. Minulý týždeň štatistici oznámili, že priemyselná produkcia v októbri prekvapujúco klesla o 1,7 %.

Analytici počítali v októbri s poklesom vývozu v priemere o 0,7 percenta, píše Reuters.

V medziročnom porovnaní nemecký export vzrástol o 1,9 percenta.

Prebytok obchodnej bilancie vzrástol podľa sezónne upravených údajov na 20,6 miliardy eur, v septembri dosiahol 19,2 miliardy eur.

Analytici predpokladali jeho zníženie na 19 miliárd eur.

Nemecko sa v 3. štvrťroku tesne vyhlo recesii, HDP sa oproti predchádzajúcim trom mesiacom zvýšil o 0,1 percenta.

V 2. kvartáli nemecká ekonomika klesla o 0,2 percenta.

K útlmu nemeckého priemyslu prispieva spomaľovanie globálneho ekonomického rastu. Situáciu zhoršuje neistota okolo brexitu a obchodná vojna Spojených štátov s Čínou.

Nemecká ekonomika vlani stúpla o 1,4 percenta, na tento rok vláda očakáva spomalenie rastu na 0,5 percenta. V budúcom roku prognózuje zrýchlenie na 1 percento.

Zdieľať

Francúzska centrálna banka očakáva spomalenie ekonomiky. Banka ponechala odhad rastu HDP krajiny v posledných troch mesiacoch 2019 na úrovni 0,2 %, čo je spomalenie po jeho zvýšení o 0,3 % v 3. štvrťroku. Z prieskumov banky tiež vyplynulo, že index podnikateľskej dôvery vo výrobnom sektore sa v októbri znížil na 97 z 98 bodov. (tasr)

Zdieľať

Tesco zvažuje ústup z Ázie. Okrem Británie a Írska by zostalo už len v strednej Európe

Tesco zvažuje odchod z Thajska a Malajzie, svojich posledných dvoch ázijských trhov. Podľa odhadu analytikov by za obe divízie dohromady mohlo utŕžiť okolo 9 miliárd dolárov. Thajsko a Malajzia generujú necelú desatinu tržieb Tesca.

Prehodnocovanie podnikania na ázijskom trhu potvrdilo Tesco na svojej webovej stránke.

Firma uvádza, že o jej budúcnosti v Thajsku a Malajzii zatiaľ nepadli žiadne rozhodnutia.

K úvahám o odchode z Ázie postrčil Tesco záujem o jeho aktíva od nemenovaných firiem.

Najväčší britský maloobchodník sa chce viac sústrediť na kľúčový domáci trh, čo opakuje už niekoľko rokov. Hryzú ho diskontné siete Aldi a Lidl aj rastúca online konkurencia.

Ak by Tesco opustilo Áziu, okrem predajní v Británii a Írsku by mu zostala v portfóliu už len stredná Európa, kde mu kazí biznis problémový poľský trh.

Aká je pozícia Tesca v Ázii:

  • má najväčšiu sieť hypermarketov v Thajsku dohromady prevádzkuje takmer 2000 predajní, v Malajzii 74 obchodov, píše Bloomberg;
  • v oboch krajinách zamestnáva spolu zhruba 60-tisíc ľudí, uvádza BBC;
  • za finančný rok do konca februára dosiahlo tržby 4,9 miliardy libier a zisk 286 miliónov libier, čo je zhruba pätina globálneho zisku Tesca.

Ešte v októbri Tesco načrtlo plán, podľa ktorého plánovalo v Thajsku expandovať s malým formátom predajní. Videlo príležitosť na otvorenie 750 prevádzok.

Čo už predali:

V roku 2015 Tesco opustilo juhokórejský trh, od skupiny vedenej private equity firmou MBK Partners zinkasovalo 6,1 miliardy dolárov, pripomína Reuters.

Pred tromi rokmi predalo turecké aktíva pod názvom Kipa lokálnej firme Migros.

V rovnakom čase sa Tesco zbavilo siete reštaurácií Giraffe na britskom trhu, len tri roky po tom, ako ju kúpilo.

V minulosti sa stiahlo tiež zo Spojených štátov, Japonska a Číny.

Ozdravovanie biznisu:

Tesco už niekoľko rokov podstupuje proces reštrukturalizácie podnikania.

V roku 2014 ho naštartoval súčasný šéf Dave Lewis. Bolo to v období, keď sa reťazec zmietal v historických stratách a bol pod tlakom účtovného škandálu.

Lewis firmu zoštíhlil a škrtal pracovné miesta. Siahol aj po expanzii, keď kúpil za takmer 4 miliardy libier britský veľkoobchod Booker.

V októbri Lewis oznámil, že rezignuje na pozíciu výkonného šéfa Tesca.

Na budúci rok ho má nahradiť Ken Murphy, bývalý manažér amerického reťazca Walgreens Boots Alliance.

Zdieľať

Nezamestnanosť v Česku zostala v novembri na úrovni 2,6 %. Počet ľudí bez práce od októbra stúpol o 771 na 197 289, čo je zároveň najnižšia novembrová hodnota od roku 1996. (čtk)

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Na liečbu rakoviny prsníka prispeje EÚ, na Slovensku však oceňovaný startup nepochodil +

  • Saudská Arábia chce mať najdrahšiu firmu na svete, preto tlačí cenu ropy hore
  • V globálnom pohľade vyzerá stredoeurópsky export veľmi dobre
  • Mnohí oddlžení sa štátu vracajú s novými dlhmi
Zdieľať

Slovákov, ktorí nakupujú cez internet, za posledných desať rokov výrazne pribudlo. V roku 2008 zhruba 23 % ľudí, ktorí využívali internet, nakupovalo online. Aktuálne je tento podiel na úrovni 59 %.

Z najnovšieho prieskumu Slovenskej sporiteľne vyplýva, že až dve tretiny ľudí nakupujú prevažne knihy; najmenej, a to ani nie štvrtina, si objednáva prostredníctvom internetu potraviny.

Prieskum pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International počas septembra tohto roka.

„Online obchody využívajú Slováci na nákup oblečenia, obuvi či rôznych doplnkov, vysoký podiel z celkových nákupov na internete má aj elektronika ako TV, počítače, tablety či smartfóny. Najmenej nakupujeme prostredníctvom internetu jedlo. Až dve tretiny Slovákov si nevie predstaviť, že by si práve jedlo objednávali online,“ povedala Lenka Buchláková, analytička banky.

Až 60 % opýtaných Slovákov nakupuje cez internet letenky alebo platí za hotel či iné cestovné položky. Napríklad Česi najčastejšie nakupujú cez internet oblečenie, obuv či rôzne doplnky (70 %), Maďari zase elektroniku (43 %). Nakupovanie kníh cez internet zaznamenalo na Slovensku najvyšší medziročný rast, a to až o vyše 15 %. V Čechách rovnako vysoký medziročný nárast zaznamenali online nákupy leteniek alebo platby za hotel či iné cestovné položky.

Podľa analytičky v porovnaní s okolitými krajinami je Slovensko jasne lídrom v nakupovaní online. Dokonca aj Rakúšania sú v tomto smere za Slovenskom. Súvisí to s tým, že Slováci radi využívajú zľavy, ktoré internetové obchody ponúkajú v porovnaní s kamennými obchodmi. Najmenej z okolitých krajín využívajú nakupovanie online Maďari – je ich len polovica z tých, ktorí sú na internete.

Aj podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je nakupovanie online v krajinách EÚ čoraz obľúbenejšie. Spotrebitelia oceňujú jeho výhody, ako napríklad možnosť nakupovať kedykoľvek a kdekoľvek, prístup k širšej škále výrobkov a schopnosť ľahko porovnávať ceny. Až 60 % ľudí v EÚ vo veku 16 až 74 rokov nakupovalo vlani online. Ide o dvojnásobný nárast oproti roku 2008.

Hoci muži majú tendenciu nakupovať online o niečo viac ako ženy, podiel nakupujúcich online sa za posledných 10 rokov zvýšil viac medzi ženami (z 30 % v roku 2008 na 59 % v roku 2018) ako medzi mužmi (z 35 % v roku 2008 na 61 % v roku 2018).

Za posledných 10 rokov sa podiel online nakupujúcich v EÚ zvýšil vo všetkých vekových skupinách, ale najmä v prípade mladších používateľov internetu vo veku 16 až 24 rokov (zo 40 % v roku 2008 na 72% v roku 2018) a tých vo veku 25 až 34 rokov (zo 46 % v roku 2008 na 78 % v roku 2018). Najvyšší podiel ľudí, ktorí nakupovali online v predchádzajúcom roku, bol v Dánsku (84 %), vo Veľkej Británii (83 %), v Holandsku (80 %), vo Švédsku (78%) ) a v Nemecku (77 %).

(tasr)

Zdieľať

MMF sa dohodol s Ukrajinou na novom trojročnom úverovom programe vo výške 5,5 miliardy dolárov. Dohodu ešte musí schváliť vedenie fondu a členské štáty. Pôžička závisí aj od naplnenia podmienok Ukrajinou, najmä pokiaľ ide o posilnenie nezávislosti súdnictva a boj proti korupcii.

Podporu MMF považuje vláda za vyjadrenie dôvery Ukrajine.

Pôžička by mala nahradiť krátkodobý program, ktorý pomohol krajine počas náročného roka, keď sa konali prezidentské a parlamentné voľby.

MMF a západní spojenci poskytli Ukrajine po revolúcii v roku 2014 miliardy dolárov. MMF pôvodne Ukrajine sľúbil 17,5 miliardy dolárov, no dostala iba 8,7 miliardy. Úver bol v apríli 2017 zmrazený pre pomalé zavádzanie požadovaných hospodárskych reforiem, pomalý pokrok v boji proti korupcii a neochote Ukrajiny zvýšiť ceny plynu. Vlani v decembri však MMF schválil pre Ukrajinu krátkodobú úverovú pomoc vo výške 3,9 miliardy dolárov. (čtk)

Zdieľať

Vo Francúzsku pokračuje štrajk a protesty proti dôchodkovej reforme. Doprava v krajine je štrajkom ovplyvnená už štvrtý deň. Francúzska vláda dnes bude mať mimoriadne rokovanie, podľa premiéra je odhodlaná reformu presadiť.

Odborári chcú protestovať, kým vláda plány na reformu neodvolá.

Francúzska vláda chce zreformovať ťažkopádny dôchodkový systém. Zmien sa obávajú hlavne štátni zamestnanci, ktorí by prišli o viaceré výhody.

Reforma dôchodkového systému bola súčasťou Macronovho predvolebného sľubu. Francúzsky dôchodkový systém je podľa neho finančne náročný a nespravodlivý a zvýhodňuje štátnych zamestnancov.

Napríklad zamestnanci Parížskej opery alebo štátnych železníc by reformou prišli o špeciálny režim, v ktorom majú napríklad garantovaný predčasný odchod do dôchodku a môžu naň odísť o desať rokov skôr ako priemerný zamestnanec. (čtk, n)

Viac o reforme čítajte tu.

Zdieľať

V druhom pilieri je oveľa závažnejšia otázka, ako pomôcť sporiteľom, ktorí už v systéme sú a hrozia im v budúcnosti nízke dôchodky. Do väčšieho rizika by sme ich tlačiť nemali, ale čiastočne by sa strata z príliš konzervatívneho prístupu mohla znížiť upravením programového výberu pri dosiahnutí dôchodkového veku, tvrdí v Paneli expertov Branislav Žúdel.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Branislav Žúdel, ekonóm IFP

Najväčším problémom druhého piliera sú dnes príliš konzervatívne portfóliá sporiteľov, na čo upozornila už revízia výdavkov sociálnej politiky v roku 2017. Veľká väčšina majetku druhého piliera je investovaná do menej rizikových dlhopisov, čomu však zodpovedá v dlhšom horizonte aj nižší výnos.

Nie je to pritom ani tak dôsledok racionálneho rozhodnutia sporiteľov ako dôsledok nevhodnej regulácie. A hoci je možné investičnú stratégiu z vlastnej vôle jednoducho zmeniť, sporitelia tak nerobia. Finančná gramotnosť obyvateľstva je v priemere nízka a sporitelia sú pasívni.

Riešenie pre nových sporiteľov je pomerne jednoduché: napravme reguláciu a zaveďme dynamickejšiu predvolenú investičnú stratégiu.

IFP už na jar navrhlo zvoliť ako predvolenú celoživotnú stratégiu, keď si človek prvú polovicu kariéry odkladá výhradne do globálnych akciových indexov a až následne do dlhopisových fondov. Možnosť voľby vlastnej stratégie by zostala pritom zachovaná.

Oveľa závažnejšia otázka však je, ako pomôcť sporiteľom, ktorí už v systéme sú a hrozia im v budúcnosti nízke dôchodky. Mali by zariskovať a snažiť sa dobehnúť stratu agresívnejšou stratégiou?

V tomto momente by sme existujúcich sporiteľov do väčšieho rizika tlačiť nemali. Odporúčame ich aj presun do dynamickejších fondov podľa kľúča celoživotnej stratégie.

Čiastočne by sa však strata z príliš konzervatívneho prístupu mohla znížiť upravením programového výberu pri dosiahnutí dôchodkového veku. Sporitelia by si doživotnú rentu nemuseli kupovať ihneď po dosiahnutí dôchodkového veku, ale istý čas by mohli nechať investované peniaze pracovať a čerpali by z nich mesačne len obmedzenú sumu.

Osobitnú pozornosť treba venovať aj výške zakúpenej renty v životných poisťovniach. Tá by mala byť opretá o transparentný odhad dĺžky života seniorov, aby sa dala posúdiť primeranosť výšky dôchodku za nasporené peniaze.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nápady o rozpočtovom provizóriu v roku 2020 sú scestné, uviedol minister financií Ladislav Kamenický v RTVS. Poslanec OĽaNO Eduard Heger rozpočet označil za najhorší, aký Slovensko malo.

„Nápady, aby sme mali radšej rozpočtové provizórium, považujem za absolútne scestné, čo viem aj argumentačne podložiť. Keď som preberal v máji tohto roku kreslo ministra financií, tak už v tomto období mi Národná banka Slovenska (NBS) hovorila o tom, že budeme mať deficit na úrovni 0,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ja som sa snažil doručiť v tomto roku deficit na úrovni O,68 % HDP, budúcoročný rozpočet sme nastavili na úrovni, ktorú predpokladá zákon o rozpočtových pravidlách, čiže na úrovni 0,49 % HDP. Ja si za týmto rozpočtom stojím,“ povedal Kamenický.

Podľa Hegera je schválený štátny rozpočet na rok 2020 asi najhorším rozpočtom, aký Slovensko kedy malo, a to z dvoch dôvodov. „Jednak preto, že ‚zanecháva úplne prázdnu špajzu‘ a jednak preto, že je v ňom veľa klamlivých údajov, a to najmä nadhodnotené príjmy a podhodnotené výdavky. Budúci minister financií sa na tento rozpočet nebude môcť vôbec spoľahnúť a bude ho musieť celý prepracovať,“ zdôraznil Heger.

„Ak by sa slovenské zlato aj dostalo na Slovensko, tak ho štát určite nebude používať ako prvú rezervu. Použije akékoľvek iné rezervy. Zlato by sa dalo použiť v prípade nejakých geopolitických napätí, teda keď je cena zlata najvyššia,“ poznamenal Kamenický k téme možného prevezenia slovenského zlata z Bank of England.

Slovenské zlato je podľa Hegera „zástupnou politickou témou“. „NBS nie je viazaná žiadnym uznesením Národnej rady SR. Ona urobí tak, ako uzná za vhodné. Ona sama od tejto témy ‚dáva ruky preč‘ a povedala, že (prevoz do SR) nedáva zmysel. Ak sa zlato dovezie na Slovensko, doplatia na to občania, pretože sa s ním nebude dať obchodovať, navyše ho bude treba skladovať a strážiť, čo bude stáť peniaze. V súčasnosti generuje aspoň 5 miliónov eur ročne,“ upozornil Heger.

Zvýšenie minimálneho dôchodku, keď sa zároveň rozšíri aj počet jeho poberateľov, nebude podľa Kamenického stáť diskutovaných 150 miliónov eur. „Nie je to pravda. Inštitút pre finančnú politiku prepočítal a zistil dosah na štátny rozpočet vo výške 80,5 milióna eur,“ spresnil Kamenický. Pripustil, že sa novým spôsobom výpočtu minimálneho dôchodku oslabuje princíp zásluhovosti, je to však „prosociálne opatrenie“.

Podľa Hegera majú v súčasnosti ľudia problém vyžiť aj zo zvýšených minimálnych dôchodkov. „My ako hnutie OĽaNO jasne hovoríme, že minimálne 2 miliardy eur sú vo výbere DPH (dane z pridanej hodnoty), ktoré každý rok uchádzajú. Tu by sa dalo pre ľudí urobiť omnoho viac,“ dodal opozičný poslanec NR SR Heger. (tasr, rtvs)

Zdieľať

Nedostatočná finančná gramotnosť Slovákov je obrovským problémom a zásadnou prekážkou, píše v Paneli expertov o 2. dôchodkovom pilieri guvernér NBS Peter Kažimír a dodáva, že začiatkom budúceho roka NBS spustí intenzívnu ofenzívu proti finančnej negramotnosti a bude sa aj aktívnejšie venovať vplyvu starnutia obyvateľstva na ekonomiku.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený, alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Peter Kažimír, guvernér NBS

Idea aktívnejšie investovať, a nielen si sporiť, zo svojho súčasného príjmu na dôchodok je správna a podporujem ju. Obzvlášť vo svetle pretrvávajúceho problému starnutia populácie v Európe a nízkych úrokových sadzieb, ktoré ostanú na súčasných úrovniach ešte nejaký ten čas.

Filozoficky podporujem zachovanie súkromného piliera, no treba ho zmodernizovať a vylepšiť jeho fungovanie.

Jeho dnešné nastavenie ide pod potenciál a nenapĺňa očakávania, špeciálne očakávania sporiteľov. Nedostatočná finančná gramotnosť Slovákov je obrovským problémom a zásadnou prekážkou. Ak chceme lepší, efektívnejší a výnosnejší dôchodkový systém, potrebujeme, aby ľudia viac rozumeli investovaniu, tomu, ako narábať so svojimi peniazmi.

Toto vylepšenie a modernizácia, s ktorými netreba otáľať, si zároveň vyžadujú široký politický dialóg a konsenzus. Rád by som veril, že to bude možné dosiahnuť.

Čo sa týka Národnej banky Slovenska a nášho príspevku k pozitívnej zmene… začiatkom budúceho roka spustíme intenzívnu ofenzívu proti finančnej negramotnosti a budeme sa aj aktívnejšie venovať vplyvu starnutia obyvateľstva na ekonomiku.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Pavol Suďa: Odmena správcov v 2. dôchodkovom pilieri by sa nemala odvodzovať od hodnoty spravovaných aktív, ale od zhodnotenia investícií. Hlavný analytik Finstat.sk pridáva svoj názor v aktuálnom Paneli expertov.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Je 15 rokov po zavedení druhého dôchodkového piliera čas nechať ho nezmenený alebo ho treba zrušiť, alebo ho treba zmeniť (ak zmeniť, tak ako)?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk

Správna štruktúra dôchodkového systému pozostáva z verejného piliera, ktorý garantuje rovnaký minimálny dôchodok pre všetkých, a zo súkromného piliera, kam patria všetky možné alternatívy dobrovoľného individuálneho sporenia.

Vybrané typy úspor môže štát pokojne podporovať napríklad daňovými úľavami. Mohol by si pritom klásť podmienky, že podporuje iba úspory v inštitúciách kolektívneho investovania, že výber úspor je možný iba v určitom minimálnom veku (napríklad po 65. roku) a že správcovia úspory investujú do uznaných typov aktív (z hľadiska renomé emitentov a splatnosti).

V rozpore s týmto podporujúcim postojom dnes štát úspory kumulované vo finančnom sektore zdaňuje. Napríklad formou špeciálneho bankového odvodu (SR) alebo zamýšľaného zdanenia technických rezerv komerčných poisťovní (Česká republika). A zároveň znižuje ich atraktivitu príliš uvoľnenou menovou politikou.

Na Slovensku sa z prvého dôchodkového piliera, ktorý poskytuje základné dôchodky v určitom nemalom intervale (čiže nie jednotné minimum!) odštiepila časť odvodov a odklonila do nového, povinného, špeciálne legislatívne upraveného piliera, ktorý podľa predloženej analýzy nefunguje optimálne. Hlavne pre časté politické zásahy.

Napriek tomu a napriek mojej ideálnej predstave by som druhý pilier nerušil. Ale zmenil tak, aby vytváral čo najlepší doplnok k základnej penzii.

Tvorbu investičnej stratégie by som nenechal na sporiteľov, ale na správcov fondov. Ich odmena, čiže legislatívne definované poplatky za správu, by sa však nemali odvodzovať od hodnoty spravovaných aktív, ale od zhodnotenia investícií, čiže od hodnoty peňazí, ktoré správcovia k zvereným úsporám pridajú.

Správcovia by mali mať zároveň povinnosť pravidelne informovať sporiteľa o výške mesačného dôchodku (pri vopred stanovených štandardných parametroch, ako je napríklad dôchodkový vek 65 rokov či priemerný vek dožitia). Rovnakú povinnosť by mala mať Sociálna poisťovňa.

Dnes totiž budúci dôchodcovia netušia (ani teoreticky), aký dôchodok im v budúcnosti zabezpečí štát a koľko im k tomu pridá dôchodkový správca.

Z predstavených možností vylepšenia druhého piliera sa mi pozdáva najviac tzv. paternalistický scenár, ktorý počíta so zrušením garantovaných fondov a s povinným vstupom do systému pre každého novovstupujúceho na trh práce.

Korekcie investičnej stratégie pre konkrétne vekové kategórie sporiteľov (utlmovanie akciovej zložky v prospech dlhopisovej) by však mal určovať zákon, nie arbitrárna voľba sporiteľa.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

S akciami Saudi Aramco sa začne obchodovať na burze v Rijáde na budúcu stredu. Firma by mala z predaja 1,5-percentného podielu získať 25,6 miliardy dolárov, čo bude historicky najvyšší výnos z primárnej verejnej ponuky (IPO) akcií.

Termín začiatku obchodovania s akciami Aramca zverejnila saudskoarabská burza Tadawul na svojej internetovej stránke.

Firma stanovila cenu jednej akcie na 32 rijálov (zhruba 7,7 eura).

Rekordy Aramca:

  • pravdepodobne prekoná rekordné IPO čínskeho e-shopu Alibaba, ktorý získal v roku 2014 pri vstupe na newyorskú burzu 25 miliárd dolárov;
  • stane sa najhodnotnejšou firmou s akciami na burze s trhovou kapitalizáciou 1,7 bilióna dolárov (súčasné maximum Applu je 1,2 bilióna dolárov);
  • je najväčším producentom ropy, na globálnej produkcii sa podieľa zhruba 10 percentami;
  • vlani vytvorilo najvyšší čistý zisk na svete 111 miliárd dolárov.

Vstup Aramca na burzu bol dlho očakávanou udalosťou.

Saudská Arábia sa rozhodla ponúknuť akcie investorom, aby získala peniaze na zníženie závislosti ekonomiky od ropy a tvorbu nových pracovných miest.

Korunný princ Muhammad bin Salmán sa usiloval o vyšší výťažok z IPO zodpovedajúci trhovej hodnote 2 bilióny dolárov.

Zdieľať

Slovensko má 15. najkomplexnejšiu ekonomiku na svete, vyplýva z rebríčka zverejneného Svetovým ekonomickým fórom. Predbieha v ňom aj vyspelé západné krajiny, ako sú Francúzsko, Belgicko či Holandsko.

Atlas komplexity svetových ekonomík zostavuje Growth Lab z Harvadskej univerzity, na svojom webe ho zverejnilo Svetové ekonomické fórum.

Skúma, do akej miery jednotlivé krajiny disponujú sofistikovanými a unikátnymi poznatkami, ktoré sa pretavujú do ich rôznorodého exportného potenciálu.

Na špičke sa dlhodobo drží Japonsko, nasledujú Švajčiarsko a Južná Kórea.

Svetové ekonomické fórum si všíma vysoké umiestnenie Česka (6. pozícia) ako najatraktívnejšej výrobnej destinácie v Európe.

Dobré umiestnenie stredoeurópskych krajín podopiera najmä ich silná orientácia na autopriemysel.

Z krajín V4 nechalo Slovensko za sebou v rebríčku iba Poľsko.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať