Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Netreba nám R2 ani tunel popod Sorošku, rozšírme radšej cesty, ktoré už máme, odkazujú od Kažimíra

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ - Pstruša. Foto- TASR
Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša. Foto- TASR

Minulý týždeň vyvolala rozruch informácia, podľa ktorej ekonómovia z tímu Hodnoty za peniaze na ministerstve financií radia zvážiť, či treba vôbec stavať niektoré úseky rýchlostnej cesty R2, ktorá vedie od Detvy cez Lučenec, Rimavskú Sobotu až do Košíc.

V liste, ktorý zaslali ministerstvu dopravy, vravia, že namiesto stavby ďalších úsekov rýchlostnej cesty by stačilo rozšíriť cestu prvej triedy alebo postaviť polovičný profil rýchlostnej cesty.

Konkrétne – namiesto ďalšieho úseku R2 Kriváň – Mýtna – Lovinobaňa by možno stačilo rozšíriť existujúcu cestu I/16.

A namiesto ďalšieho úseku Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorého súčasťou je aj tunel Soroška, odporúčajú posúdiť možnosť rekonštrukcie a rozšírenia cesty I. triedy, s prípadnými stúpacími pruhmi cez Sorošku.

Keď sa potom cez médiá ozvali nespokojní starostovia a jeden z nich sa chcel dokonca na protest vzdať starostovskej stoličky, šéf tímu Hodnoty za peniaze Štefan Kišš odkázal, že to najlepšie riešenie stále hľadajú s ministerstvom dopravy.

Zaujímavé je to hneď dvakrát. Stavbu R2 si síce Ficova vláda dala do programového vyhlásenia ako jednu z priorít, no zároveň sa v ňom prihlásila k princípom hodnoty za peniaze.

A práve projekt rýchlostnej cesty R2 môže byť príkladom, keď sa ukáže, že sú aj efektívnejšie riešenia, ktoré môžu byť aj lacnejšie, a že žiadnu investičnú výnimku z dlhovej brzdy netreba.

Pýtajú si vysvetlenie

„Spolu s ministerstvom dopravy hľadáme riešenie, ktoré môže byť postavené skôr a lacnejšie ako pôvodný návrh rýchlostnej cesty v plnom profile. Riešením môže byť rýchlostná cesta v polovičnom profile alebo modernizácia cesty prvej triedy s vybudovaním obchvatov miest a obcí,“ vysvetlil Kišš v RTVS. To by podľa vládnych ekonómov vytvorilo priestor na financovanie ďalších priorít, ktoré región potrebuje.

O detailnejšie vysvetlenie požiadal Kišša splnomocnenec vlády pre rýchlostné cesty Igor Janckulík (Most-Híd). Ešte v piatok mu poslal list, v ktorom ho žiada o stretnutie a vysvetlenie, ako jednotlivé alternatívy rátali.

Janckulík ešte pred polrokom vytvoril pre každú rýchlostnú cestu pracovnú skupinu zloženú z miestnych starostov a poslancov a bol by rád, keby sa Kišš s kolegami stretli s dotknutými starostami a primátormi a objasnili im svoje prepočty.

„Nemali by sme stavať nezmyselné veci, vždy by sa mal nájsť kompromis. No myslím si, že R2 je potrebná. Treba o tom debatovať,“ hovorí Janckulík. Myslí si, že mohli vychádzať zo starých plánov Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré len nedávno prerobila.

Ak ide o rýchlostné cesty a diaľnice, starostovia a primátori zvyknú argumentovať najmä tým, že bez nich investori do priemyselných parkov neprídu. Analýza o tom, ako rýchlostná cesta pomohla zamestnanosti v niektorom regióne, však zatiaľ chýba.

Janckulík uviedol aj príklad, kde nemá problém s názorom vládnych ekonómov, že by namiesto štvorprúdovej rýchlostnej cesty bola cesta v polovičnom profile. Ide o úsek R3 Tvrdošín – Nižná.

„Každý by bol, samozrejme, radšej, keby sa postavil plný profil, aj pre motoristov by to bolo bezpečnejšie pri predbiehaní. Ale berieme to reálne, že na tú intenzitu dopravy, ktorá tam je, stačí polovičný profil,“ hovorí splnomocnenec pre rýchlostné cesty.

Jesenná debata o výnimke

Zistenie, ako sa vážne berú odporúčania tímu vládnych ekonómov, bude dôležité aj pre jesennú debatu o zmene zákona o dlhovej brzde. Minister financií Peter Kažimír (Smer) na nedávnej konferencii Trendu povedal, že na jeho ministerstve debatujú o troch riešeniach, jedným z nich je aj investičná výnimka. Kažimír si myslí, že ak by už mala byť, nemala by sa vzťahovať len na infraštruktúrne projekty, ale trebárs aj na obranu. No necháva to na posúdení poslancov v parlamente po prázdninách.

Tí sa k investičnej výnimke zatiaľ postavili po svojom. Kažimírovi kolegovia zo Smeru Juraj Blanár a Ján Podmanický spolu s kolegami z koalície predložili dlhý zoznam diaľničných a rýchlostných úsekov, na ktoré pýtajú investičnú výnimku. Zjednodušene – vláda by ich mala stavať bez ohľadu na to, ako rýchlo rastie dlh krajiny. Poslanci v návrhu spomínajú, že by úseky mali posúdiť aj vládni ekonómovia.

Janckulík sa pod návrh kolegov z koalície nepodpísal. „Taktiež mi to prekážalo, akou formou sa to predkladalo. Je tam 75 úsekov a sú medzi nimi aj také, o ktorých ani nevieme, či sa niekedy budú robiť,“ vyjadril nesúhlas Janckulík.

Tvrdí tiež, že do zoznamu by sa nemali hádzať úseky, ktoré sa možno budú robiť o 20 alebo o 30 rokov, ak vôbec. „Mali by sme mať jasný cieľ, čo chceme robiť. Najprv by sme sa mali pozrieť na úseky, ktoré sú reálne do roku 2020,“ odkazuje vládny splnomocnenec.

Podotkol tiež, že sa málo hovorí o cestách prvej triedy. Vláda síce v programovom vyhlásení hovorí, že má ambíciu zmodernizovať viac ako 180 kilometrov ciest prvej triedy, no podľa Janckulíka je to málo.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Maroš Šefčovič vyhlásil, že Rusko a Ukrajina ukázali dobrú vôľu do ďalších rokovaní, ktoré by mohli viesť k uzavretiu novej zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Podpredseda eurokomisie pre energetickú úniu to uviedol po ďalšom kole rokovaní so zástupcami oboch krajín. (čtk)

Zdieľať

Líder strany Za ľudí Andrej Kiska obvinil vládu zo zlyhania v súvislosti s prepúšťaním v košických oceliarňach U. S. Steel. Premiér Peter Pellegrini mu odkázal, že ako prezident mohol pomôcť riešiť situáciu vo fabrike, a vyčítal mu, že počas cesty do USA navštívil centrálu Facebooku namiesto U. S. Steelu.

Čo navrhuje Kiska: Podľa Kisku musí vláda v súvislosti s prepúšťaním v U. S. Steele, ako i v ďalších podnikoch na Slovensku, prijať konkrétne aj legislatívne opatrenia.

„Po prvé, už dnes je potrebné pripraviť legislatívny rámec na prácu v skrátenom pracovnom čase – ‚kurzarbeit‘, ako je to v Nemecku a iných krajinách, aby podniky nemuseli prepúšťať ľudí, ale mohli ich nechať pracovať, a aby štát vykryl prípadné finančné straty,“ uviedol bývalý prezident. V prípade straty práce vzniká podľa neho pre ľudí obrovský problém.

Zároveň je podľa neho potrebné pripraviť prepusteným ľuďom reálnu rekvalifikáciu. Uviedol, že podľa portálu ponúkajúceho voľné miesta bolo v Košiciach tento rok 12-tisíc voľných pracovných miest. Neobsadené miesta zahŕňajú oblasť informačnej techniky, programátorov do výroby či montérov.

„My potrebujeme automaticky, keď človek príde o miesto, pripraviť preňho skutočnú rekvalifikáciu. Nie administratívnu budovu, kde ľudia budú sedieť a niekto im bude hovoriť, ako sa majú motivovať v živote, ale skutočnú fabriku na reálne preškoľovanie podľa požiadaviek praxe,“ konštatoval.

V čom vidí zlyhanie: Kiska uviedol, že v košickom U. S. Steel už prišlo o prácu tento rok 1400 ľudí, pričom plánované zníženie stavu zamestnancov do roku 2021 je o 2500.

„Kríza postihuje nielen U. S. Steel, ale valí sa na celú našu krajinu, no tu už prepukla naplno,“ povedal.

Vládu obvinil, že zlyháva. Konštatoval, že sú aj objektívne dôvody problémov, ako je prepad ceny ocele, americko-čínska obchodná vojna i celkové znižovanie objednávok.

„Na druhej strane treba povedať, že vláda dala tomuto podniku opakovane finančnú podporu. Ak mu dala podporu, tak má právo klásť aj nepríjemné otázky: čo sa stalo, že sa vyviezla viac ako miliarda eur zisku zo Slovenska preč, prečo sa neinvestovalo strategicky do rozvoja fabriky, a prečo fabrika nie je pripravená na takéto obdobie?“ vyhlásil.

Premiérova odpoveď: Pellegrini reagoval, že Kiska mohol vo funkcii prezidenta priložiť ruku k spoločnému dielu a prispieť konkrétnymi činmi k riešeniu situácie v továrni.

„To by však počas svojej návštevy USA musel navštíviť centrálu tejto spoločnosti v Pittsburghu alebo nastoliť tento problém na stretnutiach na najvyššej úrovni, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Pán Kiska totiž pred týmito štátnickými povinnosťami uprednostnil návštevu Facebooku a iné osobné priority, ktorým podriadil aj program cesty v USA,“ vyhlásil premiér. (tasr)

Zdieľať

Premiér Pellegrini sa stretol s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, debatovali o spomalení ekonomického rastu. „Už zajtra zverejní ministerstvo hospodárstva akčný plán na podporu slovenskej ekonomiky a slovenského priemyslu,“ rečnil Pellegrini.

Za jeden z najvážnejších problémov označili na stretnutí slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

„Slovenský legislatívny proces je koncipovaný tak, že nielen vláda, ale aj parlament má svoju legislatívnu právomoc a rokovací poriadok umožňuje prijať zásadné zmeny v zásadných zákonoch tejto krajiny v priebehu dvoch mesiacov,“ povedal Pellegrini.

Aktuálne sa debatuje napríklad aj o minimálnej mzde.

„Veľkou témou bola síce minimálna mzda, ale ani jeden z predstaviteľov slovenských zamestnávateľov nemal problém s minimálnou mzdou ako takou,“ povedal Pellegrini, podľa ktorého je problém skôr v desiatkach iných zákonov, ktoré sú s minimálnou mzdou previazané.

Zdieľať

Ceny ropy dnes obnovili rast. Obchodníci vyhodnocujú riziká, ktoré prináša výpadok dodávok zo Saudskej Arábie po víkendovom útoku dronmi na jej ropnú infraštruktúru. Brent pridával pred 17:00 1,5 percenta na 64,14 dolára. (reuters)

Zdieľať

Tender na opravy za 200 miliónov bol nefér, rozhodol ÚVO. Cesty zostanú deravé

Sľubované opravy ciest za 200 miliónov za tejto vlády nebudú, lebo štátni cestári vyberali stavbárov cez diskriminačnú súťaž, ktorú musia zrušiť, informoval Trend.

Širší kontext: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo zvykne odporúčať aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

Čo sa stalo:

Minister dopravy Árpád Érsek zabezpečil na opravy ciest peniaze zo štátneho rozpočtu. Súťaž vyhlásila Slovenská správa ciest v máji.

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch.

Počas štyroch rokov po podpise zmluvy štát plánoval opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa chceli pri výbere stavebných firiem vyhnúť nekonečným výberovým konaniam, ktoré stále niekto napáda a brzdí.

Preto plánovali vybrať v jednom veľkom tendri tri firmy a s nimi podpísať rámcové zmluvy na štyri roky.

Potom by im zadávali čiastkové zákazky na konkrétne cestné úseky, o ktoré mali tri firmy medzi sebou súťažiť v elektronickej aukcii.

Argumenty proti:

Takéto podmienky nevyhovovali menším stavebným firmám. Jeden z nich namietal na Úrade pre verejné obstarávanie, že pravidlá súťaže vytvárajú riziko „ťažkého kartelu“ a neodôvodnene diskriminujú väčšinu súťažiteľov.

Nespokojná firma podľa rozhodnutia úradu namietala, že súťaž „fakticky umožňuje splnenie podmienok výlučne rádovo pár hospodárskym subjektom s vysokou ekonomickou silou a vylučuje z hospodárskej súťaže malé a stredné podniky, čo je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní“.

Rozhodnutie o zrušení súťaže je už právoplatné. „Podľa navrhovateľa rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ uvádza sa v rozhodnutí.

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR
Zdieľať

Tržbu v systéme eKasa aktuálne eviduje vyše 124 000 pokladníc z celkového počtu približne 220 000 evidovaných v systéme eKasa. Najviac nepripojených pokladníc je v sektore maloobchodu, tvrdí finančná správa.

Zo štatistík finančnej správy vyplýva, že 28,58 % z nepripojených pokladníc je v sektore maloobchod (potraviny, nápoje, textil, domáce potreby), nasleduje veľkoobchod s 12,89 % a ubytovacie a stravovacie zariadenia s 12 %.

Finančná správa upozorňuje podnikateľov, ktorí evidujú tržby v pokladnici a ešte neprešli na systéme eKasa, aby to urobili čo najskôr. Čas majú len do konca roka.

Počet pokladníc zapojených do systému eKasa stúpa. Aktuálne je v systéme eKasa evidovaných 218 154 pokladníc, z toho 124 204 už aj v systéme eKasa eviduje tržbu, teda vydáva pokladničné doklady.

Zdieľať

Na splatnosti pohľadávok zatiaľ nevidno žiadne problémy, v 3. kvartáli sa splatnosť dokonca skracovala

Platobné termíny v slovenskom strojárstve sú oveľa dlhšie ako pred rokom. Pred rokom si podľa platobného barometra firmy Atradius dovoľovali firmy svojim odberateľom splatiť faktúry do 33 dní, teraz je to až 44 dní. Podniky si tým zrejme chcú udržať konkurencieschopnosť v zahraničí.

Firma Atradius, ktorá sa venuje poisťovaniu pohľadávok, robila prieskum v treťom kvartáli tohto roka v siedmich krajinách na viac ako 1,5 tisícke firiem.

Z jej aktuálneho platobného barometra vyplýva, že firmy ešte stále zažívajú dobré časy, peniaze inkasujú včas častejšie ako pred rokom.

No snažia sa viac zaujať svojich obchodných partnerov tým, že im poskytujú obchodný úver. Jednoducho im dovolia zaplatiť s odloženou splatnosťou. A to nielen v strojárstve, ale celkovo.

Kým vlani podľa prieskumu dávalo obchodný úver svojim odberateľom viac ako 51 percent klientov, tento rok dovolilo platiť neskôr 91,5 percent firiem.

Je to najviac v tomto regióne, kde priemer predajov s úverom presahuje 67 percent.

Hlavné zistenia:

  • Firmy dávajú viac obchodných úverov, aby lepšie obstáli v konkurencii na zahraničných trhoch.
  • Potrebujú však stabilitu platobných podmienok ako kompromis medzi výhodami a nákladmi poskytovania úveru zákazníkom.
  • Preto vo všeobecnosti nie sú naklonení voľnejším platobným podmienkam. Väčšina slovenských podnikov v prieskume (77 %) vyžaduje zaplatenie faktúry od biznis klientov v priemere do 33 dní od fakturácie.
  • Je to síce viac oproti 31 dňom v minulom roku, no stále pod 37-dňovým regionálnym priemerom.
  • Firmy sa starajú o to, aby náklady na rozšírenie úverov neprevážili nad jeho výhodami. Napríklad pri upomienkovaní k neuhradeným faktúram sú oveľa aktívnejšie (57 %) ako ich kolegovia v krajinách strednej a východnej Európy (36%).

V ktorých sektoroch sa ukazuje najviac problémov:

  • Najvyššiu úroveň obchodného úverového rizika na domácom trhu vykazuje podľa prieskumu firmy Atradius slovenské stavebníctvo, kde je štvrtina faktúr po splatnosti.
  • Segmenty s najvyšším podielom pohľadávok odpísaných ako nevymožiteľných sú chémia a strojárstvo, ktoré prichádzajú o približne dve percentá pohľadávok.

Celkový obraz platobného sveta firiem je stále celkom pozitívny a firmy sú optimistické vo svojich očakávaniach.

  • Za posledný rok sa priemerná platobná disciplína biznis zákazníkov zlepšila. Zvýšili sa platby včas z 72,1 % pred rokom na aktuálnych 76,2 % faktúr.
  • Podniky na Slovensku tak zinkasujú oneskorené platby v priemere o tri dni skôr ako minulý rok (41 dní od fakturácie, oproti 45 dňom vlani).
  • Napriek tomu zostalo 22 percent  z celkovej hodnoty faktúr biznis odberateľom ku dňu termínu splatnosti bez úhrady.
  • Ak podnikom vypadnú príjmy pre zlú platobnú morálku, na 54 percent z nich to nemalo žiadne závažné dôsledky. Štvrtina však musela vyplatiť svojich vlastných dodávateľov s oneskorením alebo požiadať o predĺženie kontokorentného úveru.
  • Oveľa viac respondentov (81%) než v krajinách strednej a východnej Európy (60 %) očakáva, že platobná morálka ich biznis zákazníkov zostane počas nasledujúcich mesiacov bez zmeny.