Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Netreba nám R2 ani tunel popod Sorošku, rozšírme radšej cesty, ktoré už máme, odkazujú od Kažimíra

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ - Pstruša. Foto- TASR
Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša. Foto- TASR

Debata o R2 je aj skúškou toho, ako vážne berie koalícia názor ekonómov z Hodnoty za peniaze.

Minulý týždeň vyvolala rozruch informácia, podľa ktorej ekonómovia z tímu Hodnoty za peniaze na ministerstve financií radia zvážiť, či treba vôbec stavať niektoré úseky rýchlostnej cesty R2, ktorá vedie od Detvy cez Lučenec, Rimavskú Sobotu až do Košíc.

V liste, ktorý zaslali ministerstvu dopravy, vravia, že namiesto stavby ďalších úsekov rýchlostnej cesty by stačilo rozšíriť cestu prvej triedy alebo postaviť polovičný profil rýchlostnej cesty.

Konkrétne – namiesto ďalšieho úseku R2 Kriváň – Mýtna – Lovinobaňa by možno stačilo rozšíriť existujúcu cestu I/16.

A namiesto ďalšieho úseku Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorého súčasťou je aj tunel Soroška, odporúčajú posúdiť možnosť rekonštrukcie a rozšírenia cesty I. triedy, s prípadnými stúpacími pruhmi cez Sorošku.

Keď sa potom cez médiá ozvali nespokojní starostovia a jeden z nich sa chcel dokonca na protest vzdať starostovskej stoličky, šéf tímu Hodnoty za peniaze Štefan Kišš odkázal, že to najlepšie riešenie stále hľadajú s ministerstvom dopravy.

Zaujímavé je to hneď dvakrát. Stavbu R2 si síce Ficova vláda dala do programového vyhlásenia ako jednu z priorít, no zároveň sa v ňom prihlásila k princípom hodnoty za peniaze.

A práve projekt rýchlostnej cesty R2 môže byť príkladom, keď sa ukáže, že sú aj efektívnejšie riešenia, ktoré môžu byť aj lacnejšie, a že žiadnu investičnú výnimku z dlhovej brzdy netreba.

Pýtajú si vysvetlenie

„Spolu s ministerstvom dopravy hľadáme riešenie, ktoré môže byť postavené skôr a lacnejšie ako pôvodný návrh rýchlostnej cesty v plnom profile. Riešením môže byť rýchlostná cesta v polovičnom profile alebo modernizácia cesty prvej triedy s vybudovaním obchvatov miest a obcí,“ vysvetlil Kišš v RTVS. To by podľa vládnych ekonómov vytvorilo priestor na financovanie ďalších priorít, ktoré región potrebuje.

O detailnejšie vysvetlenie požiadal Kišša splnomocnenec vlády pre rýchlostné cesty Igor Janckulík (Most-Híd). Ešte v piatok mu poslal list, v ktorom ho žiada o stretnutie a vysvetlenie, ako jednotlivé alternatívy rátali.

Janckulík ešte pred polrokom vytvoril pre každú rýchlostnú cestu pracovnú skupinu zloženú z miestnych starostov a poslancov a bol by rád, keby sa Kišš s kolegami stretli s dotknutými starostami a primátormi a objasnili im svoje prepočty.

„Nemali by sme stavať nezmyselné veci, vždy by sa mal nájsť kompromis. No myslím si, že R2 je potrebná. Treba o tom debatovať,“ hovorí Janckulík. Myslí si, že mohli vychádzať zo starých plánov Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré len nedávno prerobila.

Ak ide o rýchlostné cesty a diaľnice, starostovia a primátori zvyknú argumentovať najmä tým, že bez nich investori do priemyselných parkov neprídu. Analýza o tom, ako rýchlostná cesta pomohla zamestnanosti v niektorom regióne, však zatiaľ chýba.

Janckulík uviedol aj príklad, kde nemá problém s názorom vládnych ekonómov, že by namiesto štvorprúdovej rýchlostnej cesty bola cesta v polovičnom profile. Ide o úsek R3 Tvrdošín – Nižná.

„Každý by bol, samozrejme, radšej, keby sa postavil plný profil, aj pre motoristov by to bolo bezpečnejšie pri predbiehaní. Ale berieme to reálne, že na tú intenzitu dopravy, ktorá tam je, stačí polovičný profil,“ hovorí splnomocnenec pre rýchlostné cesty.

Jesenná debata o výnimke

Zistenie, ako sa vážne berú odporúčania tímu vládnych ekonómov, bude dôležité aj pre jesennú debatu o zmene zákona o dlhovej brzde. Minister financií Peter Kažimír (Smer) na nedávnej konferencii Trendu povedal, že na jeho ministerstve debatujú o troch riešeniach, jedným z nich je aj investičná výnimka. Kažimír si myslí, že ak by už mala byť, nemala by sa vzťahovať len na infraštruktúrne projekty, ale trebárs aj na obranu. No necháva to na posúdení poslancov v parlamente po prázdninách.

Tí sa k investičnej výnimke zatiaľ postavili po svojom. Kažimírovi kolegovia zo Smeru Juraj Blanár a Ján Podmanický spolu s kolegami z koalície predložili dlhý zoznam diaľničných a rýchlostných úsekov, na ktoré pýtajú investičnú výnimku. Zjednodušene – vláda by ich mala stavať bez ohľadu na to, ako rýchlo rastie dlh krajiny. Poslanci v návrhu spomínajú, že by úseky mali posúdiť aj vládni ekonómovia.

Janckulík sa pod návrh kolegov z koalície nepodpísal. „Taktiež mi to prekážalo, akou formou sa to predkladalo. Je tam 75 úsekov a sú medzi nimi aj také, o ktorých ani nevieme, či sa niekedy budú robiť,“ vyjadril nesúhlas Janckulík.

Tvrdí tiež, že do zoznamu by sa nemali hádzať úseky, ktoré sa možno budú robiť o 20 alebo o 30 rokov, ak vôbec. „Mali by sme mať jasný cieľ, čo chceme robiť. Najprv by sme sa mali pozrieť na úseky, ktoré sú reálne do roku 2020,“ odkazuje vládny splnomocnenec.

Podotkol tiež, že sa málo hovorí o cestách prvej triedy. Vláda síce v programovom vyhlásení hovorí, že má ambíciu zmodernizovať viac ako 180 kilometrov ciest prvej triedy, no podľa Janckulíka je to málo.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Dobrá správa – dáta o DPH ukazujú, že ľudia sa už neboja nakupovať
  • Mýto: Únia autodopravcov Slovenska žiada zveriť kontrolu výberu mýta autodopravcom
  • Bývanie: Ceny nehnuteľností v druhom kvartáli medziročne stúpli o 11,2 %, najviac od roku 2008
  • Komodity: Cena zlata dnes dosiahla nový rekord, prvýkrát v histórii prekonala hranicu 2000 dolárov za uncu
  • Turizmus: Booking.com plánuje po celom svete prepustiť 25 % zamestnancov, dôvodom je koronakríza
  • Dlhy: Argentína sa dohodla s viacerými veriteľmi na reštrukturalizácii štátneho dlhu za vyše 65 miliárd dolárov
Zdieľať

Minister financií Heger: Ak vám 15 minút klikania nestojí za 180 eur, tak tú pomoc nepotrebujete

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak vám 15 minút klikania nestojí za 180 eur, tak tú pomoc nepotrebujete, hovorí minister financií Heger v debate o tom, či vláda zvládla pomoc podnikateľom. Vraví aj, že za rozhodnutím nezvýšiť limity pomoci nebol premiér Matovič, ako sa traduje.

Minúta po minúte

Zdieľať

Americké akcie dnes posilnili vďaka nádeji na dohodu politikov ohľadom ďalších stimulačných opatrení, ktoré by americkej ekonomike pomohla čeliť negatívnym vplyvom koronavírusu.

  • Dow Jonesov index si pripísal 0,62 percenta a uzavrel na 26 828,47 bodu
  • Index S&P 500 vzrástol o 0,36 percenta na 3306,51 bodu
  • index Nasdaq sa zvýšil o 0,35 percenta na 10 941,17 bodu

Šéf demokratickej senátnej menšiny Chuck Schumer dnes vyhlásil, že rokovania s Bielym domom o nových opatreniach na podporu ekonomiky sa vyvíjajú správnym smerom.

Na devízovom trhu dnes americký dolár mierne oslaboval voči košu popredných mien. Samotné euro si voči doláru okolo 22:00 SELČ pripisovalo zhruba 0,3 percenta a pohybovalo sa tesne nad hranicou 1,18 USD.

Dolár je v poslednom čase pod tlakom kvôli obavám, že hospodárstvo USA sa bude z koronakrízy zotavovať pomalšie ako iné vyspelé ekonomiky. „Postoj k doláru zostáva negatívny kvôli prevládajúcim obavám ohľadom rozsahu pandémie v USA a jej ničivých vplyvoch na ekonomiku,“ uviedol analytik Piotr Matys zo spoločnosti Rabobank. (čtk, reuters)

Zdieľať

Svetový obchod tento rok vinou koronavírusu klesne o 13 %, predpokladá odchádzajúci šéf WTO. Pokles by mal byť omnoho miernejší ako prepad o 32 percent, o ktorom hovoril najpesimistickejší scenár.

Roberto Azevedo upozornil, že vo WTO panujú čím ďalej väčšie obavy z toho, že krajiny majú ako reakciu na koronakrízu tendenciu posilňovať svoju sebestačnosť. Varoval, že koncentrácia produkcie v určitej krajine prináša nebezpečenstvo rôznych šokov.

Krajiny by sa tak mali podľa neho snažiť diverzifikovať svojich dodávateľov. (čtk, reuters)

Zdieľať

Írska letecká spoločnosť Ryanair v júli prepravila 4,4 milióna cestujúcich, to predstavuje medziročný pokles o približne 70 %. Odborníci však takýto výsledok očakávali vzhľadom na cestovné obmedzenia spojené s pandémiou.

Najväčšia nízkonákladová letecká spoločnosť v Európe sa po zmiernení blokád od 1. júla vrátila k pravidelnejšiemu letovému poriadku. Napriek tomu vypravila minulý mesiac len asi 40 % z „normálneho“ júlového počtu letov. Takzvaný faktor obsadenosti írskej leteckej spoločnosti dosiahol pritom 72 %.

Ryanair zároveň uviedol, že počas prvého mesiaca od návratu na oblohu očakával viac cestujúcich, vyše 4,5 milióna. Letecká spoločnosť minulý týždeň znížila svoj ročný cieľ v počte cestujúcich o štvrtinu a varovala, že druhá vlna nového koronavírusu by mohla viesť k ešte väčšiemu úbytku pasažierov. (tasr)

Zdieľať

Britániu zasiahol následkom brexitu odliv mozgov do EÚ, tvrdí štúdia sociológov. Tento exodus je porovnateľný s tými, ktoré spôsobili veľké sociálne alebo ekonomické krízy.

Rozbor oficiálnych štatistík, vypracovaný Oxfordskou univerzitou a Berlínskym výskumným partnerstvom, ako aj Sociologickým centrom WZB so sídlom v Berlíne, ukázal, že migrácia zo Spojeného kráľovstva do ostatných krajín EÚ stúpla o 30 percent, z približne 57 000 ročne v rokoch 2008 – 2015 na vyše 73 000 ročne v rokoch 2016 – 2018.

Najväčší počet ľudí prišiel zo Spojeného kráľovstva do Španielska, za ním nasledovalo Francúzsko.

„Tento nárast v počtoch má rozsah, aký by človek čakal, keď krajinu zasiahne veľká ekonomická alebo politická kríza,“ uviedol spoluautor správy Daniel Auer.

Migrácia medzi 27 krajinami, ktoré teraz tvoria EÚ, bola v rovnakom období pomerne ustálená, zistili výskumníci.

Počet Britov snažiacich sa získať pas niektorej z krajín EÚ takisto prudko stúpol, a to o vyše 50 percent. V Nemecku vzrástol počet žiadostí o 2000 percent. (tasr, čtk, ap)

Zdieľať

Zamestnávatelia združení v Asociácii strojárskeho a elektrotechnického priemyslu navrhujú zrušiť koncesionárske poplatky. Financovanie RTVS prostredníctvom poplatkov považujú za neefektívne a zaťažujúce občanov i zamestnávateľov.

Negatívny efekt sa podľa nich pritom zvýrazňuje práve v súčasnom ekonomicky neistom období. Asociácia to uviedla v reakcii na pripravovanú legislatívnu novelu, ktorá má riešiť model financovania RTVS.

„Vláda by v súčasnej situácii nemala zamestnávateľom odčerpávať finančné zdroje, ktoré tak nutne potrebujú na udržanie svojej prevádzkyschopnosti. Ak má záujem o služby, ktoré poskytuje RTVS, oveľa efektívnejšie by bolo priame financovanie zo štátneho rozpočtu,“ uviedol prezident ASEP Jozef Špirko.

Takéto financovanie prijaté ústavným zákonom by bolo podľa asociácie nielen systematickým opatrením pomáhajúcim občanom a zamestnávateľom, ale aj garanciou stabilného financovania RTVS, nezávislého od vôle politikov, ktorí sú aktuálne pri moci.

Ministerstvo kultúry avizovalo prípravu novely týkajúcu sa úpravy modelu financovania RTVS, na portáli právnych predpisov vydalo predbežné oznámenie. Cieľom úpravy je podľa rezortu vytvoriť optimálne podmienky na naplnenie zákonných úloh, modernizáciu a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb pri zachovaní verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS.

Modelom financovania sa zaoberá aj pracovná skupina zriadená ministerkou kultúry Natáliou Milanovou. Šéfka rezortu je zástankyňou zachovania aspoň určitej formy úhrad verejnosti.

Súčasný šéf RTVS Jaroslav Rezník preferuje koncesionárske poplatky ako súčasť hybridného systému, ktorým sa financuje väčšina verejnoprávnych médií v členských krajinách Európskej vysielacej únie. Koncesionárske poplatky dopĺňa suma, ktorou sa zo štátneho rozpočtu vykrýva výpadok v príjmoch z úhrad verejnosti, ktorý vzníká úplným alebo čiastočným oslobodením niektorých skupín obyvateľstva od povinnosti platby. (tasr)

Zdieľať

Cena zlata dnes dosiahla nový rekord, keď prvýkrát v histórii prekonala hranicu 2000 dolárov za uncu. Dôvodom sú obavy z druhej vlny pandémie a jej dôsledkov pre ekonomiku.

Investori preto vyhľadávajú tzv. bezpečné prístavy pre svoje peniaze a práve zlato je v neistých časoch považované za bezpečnú investíciu.

Cena zlata dosiahla v utorok o 18.20 h SELČ rekordných 2018,80 dolára (1715,94 eura) za uncu. Bola tak o 1,64 % vyššia ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.

Následne sa však vrátila späť pod dvojtisícovú hranicu. Krátko pred 19.00 SELČ sa pohybovala okolo 1997 dolárov, oproti pondelku si tak pripisovala zhruba percento.

Od začiatku roku už vzrástla cena zlata takmer o tretinu, podporujú ju negatívne hospodárske dôsledky koronavírusovej krízy. (tasr, čtk)

Zdieľať

Na určenie výšky dotácie na výstavbu nájomných bytov by sa mohli stanoviť dve pásma. Dotácia by mohla byť vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nepresahuje 52 štvorcových metrov, a 35 % z obstarávacích nákladov, ak je od 52 do 60 m2.

Vyplýva to z návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní z dielne ministerstva dopravy a výstavby, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu navrhuje rezort stanoviť ďalšie pásmo – dotácia môže byť do výšky 75 % z obstarávacích nákladov bez ohľadu na priemernú podlahovú plochu. Podľa predbežných vyčíslení rezortu si vytvorenie ďalších pásiem môže vyžadovať ďalšie finančné zdroje vo výške jedného milióna eur.

Rezort si od novej legislatívy sľubuje zjednodušenie pravidiel, čo znamená zvýšenie poskytovanej dotácie. Nový zákon by okrem iného mal ošetriť aj výklad niektorých pojmov. Môžu sa zmeniť napríklad „oprávnené náklady“ na „obstarávacie náklady“.

Vďaka novému zákonu by sa mali rozšíriť aj možnosti poskytovania dotácie na obstaranie nájomného bytu nadstavbou alebo prístavbou ďalšej budovy na bývanie. Zo zákona sa zároveň môže vypustiť podmienka, na základe ktorej museli žiadatelia obstarávať minimálne štyri nájomné byty, ak ich nadstavovali, pristavovali alebo vznikli stavebnou úpravou existujúcej budovy.

Mohla by sa zmeniť i definícia kúpy nájomného bytu – žiadatelia by mohli obstarať nájomný byt aj od druhého, respektíve neskoršieho vlastníka bytu. Takto by sa mohli na nájomné byty zmeniť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby. Naďalej to však budú musieť byť novostavby, ktoré boli stavebným úradom dané do užívania menej ako tri roky pred podaním žiadosti.

Z legislatívy rezort navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať a predložiť záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby. Tvrdí, že táto povinnosť v praxi stratila svoje opodstatnenie.

Zákon však môže priniesť aj nové povinnosti. Na rozšírenie možností výstavby nájomných bytov aj nadstavbou by chcel rezort zaviesť povinnosť, aby všetky technické zariadenia budovy boli vymenené najviac päť rokov pred podaním žiadosti alebo aby boli vymenené počas realizácie stavebných úprav.

Nový zákon by mohol začať platiť od 1. januára budúceho roka. Pre žiadosti podané od 1. januára 2023 by mohla pribudnúť ďalšia podmienka poskytnutia dotácie – minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov bude musieť byť vhodných pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. (tasr)

Zdieľať

Hays Travel zvažuje prepustenie 878 ľudí, čo je takmer pätina zamestnancov. Britskú cestovku, ktorá kúpila touroperátora Thomas Cook, tlačí do škrtov karanténa pre ľudí prichádzajúcich zo Španielska a ďalšie opatrenia súvisiace s koronakrízou.

Od soboty sa britské firmy musia podieľať na vládnej podpore zamestnancov na nútenej dovolenke a odvádzať im zdravotné a sociálne poistenie.

Hays po krachu Thomasa Cooka prevzala sieť jeho britských kamenných pobočiek aj 2-tisíc zamestnancov. Majitelia John a Irene Haysovci uviedli, že povinná karanténa cestujúcich zo Španielska viedla k zrušeniu tisícov prázdninových pobytov.

Dvojtýždňovú karanténu zaviedla britská vláda pre ľudí prichádzajúcich zo Španielska 25. júna. Neskôr bolo opatrenie rozšírené popri pevnine aj na španielske ostrovy. (čtk, bbc)

Zdieľať

Po získaní kolaudačného rozhodnutia na prvú etapu križovatky Jarovce, ako súčasti stavby diaľnice D4 a cesty R7, sa v stredu začne s otváraním novopostavených rámp. Začne sa aj príprava druhej etapy križovatky Jarovce v Bratislave, informovala spoločnosť D4R7 Construction.

V stredu bude otvorená diaľnica D4 v smere Kittsee – Jarovce, zároveň však bude uzatvorený zjazd Jarovce – diaľnica D2 Maďarsko a zjazd Kittsee – D2 Maďarsko.

Vo štvrtok (6. augusta) bude otvorený zjazd D2 Maďarsko – Jarovce a taktiež zjazd D2 Petržalka – Jarovce.

„Zjazd v smere Jarovce – D2 Petržalka zostáva otvorený, a to do znovuotvorenia cesty III/1020 Jarovce – Petržalka, ktoré je predpokladané koncom augusta,“ doplnila spoločnosť. (tasr)

Zdieľať

Francúzsko vyplatí poskytovateľom domácej starostlivosti príplatok 500 eur za zvýšené úsilie v období pandémie koronavírusu, oznámil prezident Emmanuel Macron. Odmeny v celkovej výške 160 mil. eur dostane 320-tisíc pracovníkov.

„Títo muži a ženy boli opomenutí pri vyplácaní koronavírusových prémií,“ vyhlásil Macron. Združenie poskytovateľov domácej starostlivosti v júni kritizovalo rozhodnutie vlády vyplatiť koronaprémie iba zdravotníkom a pracovníkom v domovoch s opatrovateľskou službou.

Štát argumentoval, že tieto príplatky nemôže vyplácať, pretože domácu starostlivosť majú v gescii miestne samosprávy. Podľa dohody napokon peniaze poskytnú rovným dielom štát a samospráva.

Poskytovatelia domácej stratostlivosti sa vo Francúzsku starajú o 800-tisíc ľudí so zníženou schopnosťou pohybu a 300-tisíc osôb so zdravotným postihnutím. Bonus má byť vyplatený do Vianoc. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať