Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Netreba nám R2 ani tunel popod Sorošku, rozšírme radšej cesty, ktoré už máme, odkazujú od Kažimíra

Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ - Pstruša. Foto- TASR
Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša. Foto- TASR

Minulý týždeň vyvolala rozruch informácia, podľa ktorej ekonómovia z tímu Hodnoty za peniaze na ministerstve financií radia zvážiť, či treba vôbec stavať niektoré úseky rýchlostnej cesty R2, ktorá vedie od Detvy cez Lučenec, Rimavskú Sobotu až do Košíc.

V liste, ktorý zaslali ministerstvu dopravy, vravia, že namiesto stavby ďalších úsekov rýchlostnej cesty by stačilo rozšíriť cestu prvej triedy alebo postaviť polovičný profil rýchlostnej cesty.

Konkrétne – namiesto ďalšieho úseku R2 Kriváň – Mýtna – Lovinobaňa by možno stačilo rozšíriť existujúcu cestu I/16.

A namiesto ďalšieho úseku Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorého súčasťou je aj tunel Soroška, odporúčajú posúdiť možnosť rekonštrukcie a rozšírenia cesty I. triedy, s prípadnými stúpacími pruhmi cez Sorošku.

Keď sa potom cez médiá ozvali nespokojní starostovia a jeden z nich sa chcel dokonca na protest vzdať starostovskej stoličky, šéf tímu Hodnoty za peniaze Štefan Kišš odkázal, že to najlepšie riešenie stále hľadajú s ministerstvom dopravy.

Zaujímavé je to hneď dvakrát. Stavbu R2 si síce Ficova vláda dala do programového vyhlásenia ako jednu z priorít, no zároveň sa v ňom prihlásila k princípom hodnoty za peniaze.

A práve projekt rýchlostnej cesty R2 môže byť príkladom, keď sa ukáže, že sú aj efektívnejšie riešenia, ktoré môžu byť aj lacnejšie, a že žiadnu investičnú výnimku z dlhovej brzdy netreba.

Pýtajú si vysvetlenie

„Spolu s ministerstvom dopravy hľadáme riešenie, ktoré môže byť postavené skôr a lacnejšie ako pôvodný návrh rýchlostnej cesty v plnom profile. Riešením môže byť rýchlostná cesta v polovičnom profile alebo modernizácia cesty prvej triedy s vybudovaním obchvatov miest a obcí,“ vysvetlil Kišš v RTVS. To by podľa vládnych ekonómov vytvorilo priestor na financovanie ďalších priorít, ktoré región potrebuje.

O detailnejšie vysvetlenie požiadal Kišša splnomocnenec vlády pre rýchlostné cesty Igor Janckulík (Most-Híd). Ešte v piatok mu poslal list, v ktorom ho žiada o stretnutie a vysvetlenie, ako jednotlivé alternatívy rátali.

Janckulík ešte pred polrokom vytvoril pre každú rýchlostnú cestu pracovnú skupinu zloženú z miestnych starostov a poslancov a bol by rád, keby sa Kišš s kolegami stretli s dotknutými starostami a primátormi a objasnili im svoje prepočty.

„Nemali by sme stavať nezmyselné veci, vždy by sa mal nájsť kompromis. No myslím si, že R2 je potrebná. Treba o tom debatovať,“ hovorí Janckulík. Myslí si, že mohli vychádzať zo starých plánov Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré len nedávno prerobila.

Ak ide o rýchlostné cesty a diaľnice, starostovia a primátori zvyknú argumentovať najmä tým, že bez nich investori do priemyselných parkov neprídu. Analýza o tom, ako rýchlostná cesta pomohla zamestnanosti v niektorom regióne, však zatiaľ chýba.

Janckulík uviedol aj príklad, kde nemá problém s názorom vládnych ekonómov, že by namiesto štvorprúdovej rýchlostnej cesty bola cesta v polovičnom profile. Ide o úsek R3 Tvrdošín – Nižná.

„Každý by bol, samozrejme, radšej, keby sa postavil plný profil, aj pre motoristov by to bolo bezpečnejšie pri predbiehaní. Ale berieme to reálne, že na tú intenzitu dopravy, ktorá tam je, stačí polovičný profil,“ hovorí splnomocnenec pre rýchlostné cesty.

Jesenná debata o výnimke

Zistenie, ako sa vážne berú odporúčania tímu vládnych ekonómov, bude dôležité aj pre jesennú debatu o zmene zákona o dlhovej brzde. Minister financií Peter Kažimír (Smer) na nedávnej konferencii Trendu povedal, že na jeho ministerstve debatujú o troch riešeniach, jedným z nich je aj investičná výnimka. Kažimír si myslí, že ak by už mala byť, nemala by sa vzťahovať len na infraštruktúrne projekty, ale trebárs aj na obranu. No necháva to na posúdení poslancov v parlamente po prázdninách.

Tí sa k investičnej výnimke zatiaľ postavili po svojom. Kažimírovi kolegovia zo Smeru Juraj Blanár a Ján Podmanický spolu s kolegami z koalície predložili dlhý zoznam diaľničných a rýchlostných úsekov, na ktoré pýtajú investičnú výnimku. Zjednodušene – vláda by ich mala stavať bez ohľadu na to, ako rýchlo rastie dlh krajiny. Poslanci v návrhu spomínajú, že by úseky mali posúdiť aj vládni ekonómovia.

Janckulík sa pod návrh kolegov z koalície nepodpísal. „Taktiež mi to prekážalo, akou formou sa to predkladalo. Je tam 75 úsekov a sú medzi nimi aj také, o ktorých ani nevieme, či sa niekedy budú robiť,“ vyjadril nesúhlas Janckulík.

Tvrdí tiež, že do zoznamu by sa nemali hádzať úseky, ktoré sa možno budú robiť o 20 alebo o 30 rokov, ak vôbec. „Mali by sme mať jasný cieľ, čo chceme robiť. Najprv by sme sa mali pozrieť na úseky, ktoré sú reálne do roku 2020,“ odkazuje vládny splnomocnenec.

Podotkol tiež, že sa málo hovorí o cestách prvej triedy. Vláda síce v programovom vyhlásení hovorí, že má ambíciu zmodernizovať viac ako 180 kilometrov ciest prvej triedy, no podľa Janckulíka je to málo.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Audítorka Renáta Bláhová kritizuje nízku úroveň recyklovania: „Je dobré, že na Slovensku utlmujeme ťažbu uhlia, ale je hanba, ako sme na jednej strane dovolili rúbať naše lesy a na druhej sa nikto nezaujímal o to, ako biedne triedime a recyklujeme odpad.“ 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku: 

Ochrana planéty je veľmi emotívna téma a prináša veľa paradoxov. Slovensko by určite malo v základnej stratégii rešpektovať stratégiu EK, aj keď nie všetky jej opatrenia sú racionálne.

Je dobré, že na Slovensku utlmujeme ťažbu uhlia, ale je hanba, ako sme na jednej strane dovolili rúbať naše lesy a na druhej sa nikto nezaujímal o to, ako biedne triedime a recyklujeme odpad. Tam si naša vláda za posledné desaťročie svoje základné povinnosti voči planéte neplnila. Napriek tomu, že motivovať ľudí recyklovať je určite jednoduchšie aj lacnejšie, ako poskytovať im daňové a dotačné stimuly na kúpu elektrických áut.

Na druhej strane si myslím, že veľa aktivít za záchranu planéty je iracionálnych. Smutne zábavný sa mne napríklad javí aj posledný nápad tímu Grety Thunbergovej, ktorej inak veľmi držím palce. Táto sympatická, svetu známa 16-ročná dievčina bola presvedčená, že keď pocestuje do New Yorku plachetnicou, a nie lietadlom, ušetrí emisie CO2 a pôjde dobrým príkladom.

Jej tím však pozabudol na to, že kým lietadlom by cestovala sama, na plavbe dlhej 2500 námorných míľ ju musia sprevádzať dvaja profesionálni skipperi, ktorí sa budú musieť do Európy vrátiť lietadlom. V skutočnosti sa teda emisií na jej cestu spotrebuje dvojnásobok, ako keby Greta letela do Ameriky sama.

Obdobných paradoxov je pri diskusiách o klimatickej politike veľa. Navyše vedecké analýzy prínosu rôznych opatrení často absentujú. Hľadať zlatú strednú cestu bude ťažké, ale treba sa o to neustále pokúšať. Dôležité je, aby ľuďom na našej planéte záležalo.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Slovensko je konečne aktívne pri ochrane klímy +

  • Žigov plán pre firmy neberie spomalenie ekonomiky vážne
  • Nebezpečný kokteil vo financiách Slovákov: veľmi chudobní a veľmi zadlžení
  • Banky sa učia znova zarábať na poplatkoch
Zdieľať

Britská cestovná kancelária Thomas Cook skrachovala, spoločnosti sa nepodarilo zabezpečiť financie na svoju záchranu. Na dovolenke v zahraničí je s ňou v súčasnosti okolo 600-tisíc ľudí, bude tak potrebná spoločná operácia vlád aj poisťovní. 

Zrušené budú tiež všetky lety jej štyroch aerolínií a o prácu príde 21-tisíc zamestnancov v 16 krajinách sveta vrátane 9000 v Británii.

Britský úrad pre civilné letectvo oznámil, že už začal s operáciou, v priebehu ktorej čo najskôr dopraví domov okolo 150-tisíc britských turistov.

Najstaršia cestovná kancelária na svete, ktorá zápasila s problémami, piatok potvrdila, že žiadala akcionárov o ďalších 225,39 milióna eur na dokončenie plánu reštrukturalizácie a záchranu spoločnosti.

„Je nám veľmi ľúto, že sme neboli úspešní,“ povedal šéf firmy Peter Fankhauser.

Firma minulý týždeň požiadala o pomoc vládu v Londýne a v posledných dňoch rokovala s veriteľmi aj s britskou vládou o finančnú pomoc.

Thomas Cook si už minulý mesiac dohodla finančnú injekciu v sume jednej miliardy eur. Veriteľské banky však potom požiadali, aby si firma zabezpečila ďalších 225 miliónov eur ako rezervu na zimné mesiace. (reuters)

Zdieľať

Zmena klímy by mala byť v prioritách slovenskej hospodárskej politiky až za školstvom a zdravotníctvom, hovorí v šéf Hodnoty za peniaze Štefan Kišš. „Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Štefan Kišš, riaditeľ Útvaru hodnota za peniaze:

Pred odoslaním mojej odpovede som si prečítal príspevky Ľuda Ódora a Martina Haluša. Plne ich podpisujem.

Je veľa opatrení, ktorými môže štát motivovať ľudí k zelenému správaniu. Dizajn aj ich realizácia ale nie je elementárna otázka.

Preto je dobrá správa, že Inštitút environmentálnej politiky na MŽP sa v uplynulých rokoch ukazuje ako kvalitná fungujúca analytická inštitúcia, má za sebou revíziu výdavkov na životné prostredie, tvorbu envirostratégie aj niekoľko špecifických analýz, napríklad analýzu k zálohovaniu plastových fliaš.

Výrazne by som posilnil ich činnosť a pri zadaniach konkrétnych otázok myslel na témy súvisiace s klímou, ako sú energetika, lesy alebo priemyselná politika.

Zároveň by som však zmenu klímy zaradil v poradí priorít slovenskej hospodárskej politiky až za školstvo a zdravotníctvo, práve preto, že v tom nie sme sami.

Aj na medzinárodnej scéne by sme mali presadzovať najlepšie možné politiky, ale predsa len, školstvo a zdravotníctvo si môžeme opraviť sami. V zmene klímy máme len menší hlas, ktorý sa ťažšie presadí pri nezodpovedných hráčoch ako Čína alebo USA.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Frankfurtský automobilový veľtrh IAA tento rok prilákal rekordne nízky počet návštevníkov. Nemecké združenie automobilového priemyslu pri ukončení veľtrhu oznámilo, že napočítalo zhruba 560-tisíc návštevníkov. Pred dvomi rokmi ich bolo 810-tisíc a v roku 2015 prišlo až 932-tisíc ľudí.

Tohtoročný prepad pripisuje prezident združenie Bernhard Mattes okrem iného neúčasti dôležitých automobiliek z Japonska, USA, Francúzska a Talianska. Počet vystavovateľov klesol z takmer 1000 na 838.

Diskusia o ochrane klímy vyvoláva na automobilky a ich dodávateľov zvýšený finančný tlak. Počas prvého výstavného víkendu navyše ekologickí aktivisti blokovali hlavný vstup na výstavisko. Po novinárskych a odborných dňoch si verejnosť mohla od 14. septembra urobiť názor na novinky, napríklad v oblasti elektrickej mobility.

Zatiaľ nie je jasné, či sa IAA bude o dva roky opäť konať vo Frankfurte nad Mohanom. Diskutuje sa o novom koncepte s meniacimi sa lokalitami. Mattes chce rozhodnutie o budúcom mieste konania veľtrhu dosiahnuť do konca tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Z hľadiska investícií patríme podľa Allianzu k najchudobnejším a najzadĺženejším

Celková hodnota finančného majetku ľudí minulý rok celosvetovo klesla prvý raz od roku 2008. Z nových dát Allianzu vyplýva aj to, že Slovensko je najzadlženejšia krajina v regióne. 

Kým pre rozvíjajúce sa krajiny bol pokles majetku v tomto storočí novinkou, vyspelé trhy to zažili už tretíkrát.

Podľa štúdie Allianz Global Wealth Report 2019, ktorú zhrnul týždenník Trend, zostal finančný majetok 53 krajín na úrovni 172,5 bilióna eur. Klesol nepatrne o desatinu percenta.

Finančnú situáciu ľudí ovplyvnila neistota, ktorú spôsobili hlavne obchodná vojna medzi Spojenými štátmi americkými a Čínou, neistá situácia okolo brexitu či menová politika. Na výšku finančného majetku mal vplyv aj vývoj na akciových trhoch, ktoré podľa štúdie klesli minulý rok o 12 percent.

Čo ukazuje indikátor bohatstva, ktorý ráta Allianz:

  • Slovensko je najchudobnejšie spomedzi všetkých 53 skúmaných krajín.
  • Najbohatšie štáty sú USA, Dánsko, Juhoafrická republika a Rusko, kde je index finančného bohatstva dvojnásobne vyšší.

Čo vstupuje do indexu bohatstva podľa Allianzu:

  • podiel bohatstva strednej triedy na celkových finančných aktívach,
  • podiel najbohatšieho decilu populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • podiel chudobnejšej polovice populácie na celkových finančných aktívach a jeho zmena od roku 2000,
  • medián finančných aktív ako percento z priemeru finančných aktív a jeho zmena od roku 2000.

Štúdia Allianzu opakuje to, na čo upozorňuje aj Národná banka Slovenska – sme príliš zadlžení a máme málo finančného majetku (peniaze na účte, cenné papiere, fondy a iné).

To sa môže ukázať ako problém pri najbližšej kríze. Pri tej poslednej ešte Slováci veľké dlhy nemali.

  • Dlh: Slováci sú najzadlženejší v regióne a majú skoro najmenší finančný majetok. Dlh priemerného Slováka je 7 437 eur. Priemerný Čech má dlh skoro 6 676 eur, Poliak 4 675 eur a Maďari necelých tritisíc.
  • Dobrá správa je, že finančný majetok Slovákov stúpa – vlani o päť a pol percenta na 13 692 eur. No i tak bolo Slovensko v poradí na 36. mieste v rebríčku finančného majetku.
  • Priemerný Čech má podľa Allianzu finančný majetok až takmer 23 461 eur (25. miesto).
  • Na čele rebríčka zostaveného podľa finančného majetku sú Američania a Švajčiari.

Čistý finančný majetok:

  • Čistý finančný majetok (rozdiel finančného majetku a dlhov) Slováka je 6 255 eur, menej v rámci regiónu má len priemerný Rumun (takmer 4 900 eur). Podľa toho je Slovensko 40. v rebríčku
  • Priemer všetkých krajín je 23 330 eur, takže Slovák je z hľadiska finančných investícií 3,7-násobne chudobnejší ako priemerný človek vo svete.
  • Iba Slovák má v regióne dlhy vyššie, ako je jeho čistý finančný majetok.

O tom, prečo Slováci patria k najchudobnejším v Európe, písal v lete aj Denník N. Dôvodov je viacero: jednak sa Slováci stihli veľmi rýchlo zadlžiť, pretože to je atraktívne. Pri nízkych úrokových sadzbách, ktoré predurčuje Európska centrálna banka a ktoré tlačí nadol aj konkurencia, sú pôžičky lacné.

Na druhej strane, väčšinu zadlženia tvoria hypotéky – Slováci radi žijú vo svojom (a často veľa iných možností ani nemajú, pretože nájomných bytov je veľmi málo).

Do tretice, Slováci si nestihli našetriť veľký majetok, lebo nikdy nemali vysoké príjmy. Pri súčasnom raste platov a vysokej zamestnanosti sa situácia mierne zlepšuje.

Finančný majetok domácností koncom roka 2017 predstavoval len 83 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Priemer Únie je 230 percent HDP.

Zdieľať

U Kmotríka porušili zákon, píše vplyvný úrad. Kmotrík sa odvolal

Dvaja zo šiestich členov Rady ÚVO priznali konflikt záujmov a nebudú rozhodovať o spore úradu s Ivanom Kmotríkom. Spor je o podozrení, že pri nákupe videotechniky na futbalový štadión Slovanisti porušili zákon. Z odvolania bola vylúčená manželka Kmotríkovho topmanažéra a jeho bývalý právnik.

Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto - TASR
Ivan Kmotrík a jeho syn Ivan Kmotrík ml. Foto – TASR
Zdieľať

Počítač Googlu asi naozaj prekonal míľnik zvaný kvantová nadvláda, ale okrem šifrovania to zatiaľ nič neovplyvní 

Kvantový počítač naozaj dosiahol míľnik nazývaný „kvantová nadvláda“. „Neznamená to však, že je výkonnejší či múdrejší než ten klasický. Len sa zhotovil prototyp a našiel taký výpočtový problém, ktorý dokázal vyrátať v rozumnom čase len kvantový stroj,“ hovorí odborník na IT Miroslav Pikus.

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú, a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)