Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vymyslel anatomickú aplikáciu a verí, že vďaka technológiám raz lekári porazia liečiteľov

Tomáš Brngál. Foto – TEDxBratislava
Tomáš Brngál. Foto – TEDxBratislava

Kým bol Tomáš Brngál medikom, priviedlo ho ťažké a nudné učenie lekárskych tém k nápadu vytvoriť aplikáciu, ktorá by pomohla študentom i lekárom.

Absolvent medicíny Tomáš Brngál (25) si počas štúdia kreslil na ruku svaly, nervy či kosti, aby učivu lepšie porozumel. Dnes niečo podobné robí aplikácia Human Anatomy VR, ktorú vyvinul s programátorom Milošom Svrčekom. Používajú ju už desiatky tisíc ľudí. Funguje na princípe virtuálnej reality. Tá prakticky nemá obmedzenia a má obrovskú budúcnosť, dodáva absolvent medicíny, ktorý nedávno vystúpil na konferencii TEDxBratislava.

Budú nás o 50 rokov miesto lekárov liečiť technológie či stroje?

A prečo nie? Ak budú efektívnejšie a budú robiť lekárske výkony lepšie ako človek, prečo by nemali? Avšak stále si myslím, že pacient bude v konečnom dôsledku potrebovať aj empatického lekára, ktorý ho pohladí, pochopí, porozumie mu. Medicína nie je len o technológiách. Vidíme to aj dnes, keď sa veľmi rozmáhajú všelijakí liečitelia. Nikomu nič nezazlievam, je to ich voľba, ale osobne si myslím, že dôvodom môže byť aj to, že lekári často nemajú na pacientov dosť času. Majú veľmi veľa administratívy a povinností, a pacient môže mať dojem, že je ako na bežiacom páse – príde k lekárovi, ten ho rýchlo vybaví a ani mu poriadne nemá čas vysvetliť veci, ktoré sa týkajú jeho zdravia. A potom príde k liečiteľovi a ten ho pozoruje, venuje sa mu, dáva mu čas, pýta sa ho. Nemusí zo zákona vypĺňať nijakú dokumentáciu, nemá žiadnu zodpovednosť. Je potom jasné, že pacient môže mať pocit, že sa mu venuje viac ako lekár a že má o neho väčší záujem. Môže si napríklad pomyslieť, že ho lepšie vylieči, keď sa mu toľko venuje. Myslím si však, že aj toto môžu pomôcť vyriešiť technológie.

Tomáš Brngál. Foto – TEDxBratislava

Ako?

Napríklad v Rakúsku som videl personál, ktorý pomáhal lekárovi s dokumentáciou. Nahral si, čo počas vyšetrenia hovoril, a prepísali to. Lekár sa zatiaľ naplno venoval pacientovi. Myslím si, že ani na to už nebude treba ľudí navyše. Môže to vyriešiť aj softvér, ktorý prepíše hovorenú reč do textu, a lekár maximálne vyladí nezrovnalosti. Alebo si predstavte, že môžete mať okuliare s rozšírenou realitou a keď k vám príde pacient, hneď vám vyskočí jeho dokumentácia a vďaka umelej inteligencii si ju môžete rýchlo prehľadať a nájsť v nej, čo je dôležité. Často sa stáva, že pacienti aj na rôzne dôležité detaily zabudnú, čo môže v konečnom dôsledku sťažiť diagnostický proces, ktorý v tomto prípade spomínaná technológia uľahčí. Alebo si predstavte, že zatiaľ čo píšete dokumentáciu, môžete dať pacientovi okuliare, v ktorých uvidí svoju diagnózu jednoducho a interaktívne vysvetlenú, a napríklad vďaka tomu lepšie pochopí, ako funguje liek, ktorý ste mu predpísali, čo môže zvýšiť jeho ochotu dodržiavať liečebný režim. To môže v konečnom dôsledku ušetriť veľa peňazí.

Ako ste sa učili anatómiu?

Ešte tým klasickým spôsobom – kniha, atlas a počas semestra pitevné cvičenia. Stále mi vŕtalo v hlave, ako je možné, že sa v dobe technológií učíme iba týmto spôsobom. Keďže som chcel anatómiu lepšie pochopiť, kreslil som si rôzne štruktúry na vlastné telo. Napríklad som si pokreslil ruky a predstavoval som si, že mám zariadenie, cez ktoré vidím rôzne anatomické štruktúry v reálnom čase. Nielen kosti, svaly, cievy, nervy, ale aj ich popis spolu s možnosťou s nimi interaktívne manipulovať. Tam skrsla myšlienka na vznik našej aplikácie.

Kedy ste s vašou aplikáciou začali?

Už sú to takmer tri roky, odkedy sme spolu s kamarátom, programátorom Milošom Svrčekom, začali vyvíjať našu VR aplikáciu na internáte. Hovoril som mu, ako si to predstavujem, čo by to malo robiť, a on to kódoval. Neskôr sme si uvedomili, že potrebujeme ďalších ľudí – boli sme denní študenti a potrebovali sme urýchliť vývoj. Začali sme oslovovať rôzne firmy, hľadali granty, až sme získali strategického investora, a tak sme mohli pribrať do tímu ďalších ľudí.

Boli firmy ochotné dať vám na to peniaze?

Boli. Na začiatku som posielal veľa e-mailov. Hovoril som si, že veď nemám čo stratiť. Mnohí ani neodpísali, podpora prišla od desať, možno 15 percent firiem. Začali sme sa prihlasovať do grantových programov, hľadali sme, kde môžeme získať peniaze. Myslím si, že keď dnes máte dobrú myšlienku a viete ju pretaviť aspoň do prototypu, tak sa vám peniaze podarí získať. Ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť, je veľa.

Koľko ľudí dnes používa vašu aplikáciu?

Desaťtisíce ľudí zo 136 krajín sveta.

Čo všetko môže v aplikácii študent nájsť?

Máme dve verzie – mobilnú a počítačovú. V počítačovej verzii máme už kompletne všetky štruktúry, plus k nim ešte dorábame popis a text. Na globálnom VR store máme vydanú mobilnú verziu, ktorá je zatiaľ stále jedinou mobilnou anatomickou VR aplikáciou svojho druhu na svete. Asi aj pre to, že je veľmi náročné optimalizovať takúto aplikáciu tak, aby fungovala v požadovanej kvalite na smartfónoch, ktoré majú omnoho nižší výkon ako počítače. Musíme vymýšľať, čo a kedy skryjeme, čo odokryjeme, aby sme to optimalizovali. V mobilnej aplikácii majú užívatelia k dispozícii celú kostru, svaly a nervy. Cievy vyjdú v najbližších dňoch.

Je aplikácia platená?

Momentálne používame veľmi úspešný model freemium. Aplikáciu si stiahnete zadarmo, pričom máte k dispozícii celý systém kostry, na ktorom nájdete až 2500 podštruktúr, čo je pre užívateľa veľká pridaná hodnota. Keď sa mu aplikácia páči, môže si dokúpiť svaly či nervy, ako ďalšie balíčky.

Koľko stoja svaly?

4,99 eura.

Najviac zahraničných užívateľov máte z USA?

Virtuálna realita je tam oveľa viac rozšírená. USA sú obrovský trh a myslím si, že ľudia tam majú aj väčší vzťah k technológiám. Najviac sťahovaní máme z Kalifornie, ktorá je technologickou mekkou, potom z Texasu, ktorý je jedným z najbohatších štátov, ďalej nasledujú Florida, New York. Myslím si, že ľudia sa tam neboja skúšať nové technológie.

V akých oblastiach by sa dala ešte uplatniť virtuálna realita?

Virtuálna realita je obmedzená iba veľkosťou vašej predstavivosti, takže vo všetkom, čo si viete predstaviť. Možno ju uplatniť v automobilovom priemysle, v psychológii, v obchode. Predstavte si, že raz budete nakupovať online, a vďaka naskenovaniu si vášho tela do 3D si budete môcť na sebe virtuálne vyskúšať napríklad šaty, a tak budete mať lepšiu predstavu o tom, ako vám daná vec sedí.

Na druhej strane je obava, že ľudia ostanú vo virtuálnej realite a nebudú sa chcieť vrátiť do normálnej reality. Vnímate to ako riziko?

Riziko je tu vždy. Všetko má pozitívne aj negatívne stránky. Takisto ako sa kedysi ľudia báli, že budú závislí od televízie alebo počítačových hier. Áno, nejaká skupina obyvateľstva tým bude asi viac poznačená, ale zameriavam sa skôr na to, koľko benefitov môžeme pomocou virtuálnej reality získať a ako nám môže výrazne pomôcť.

V rámci aplikácie využívate aj herné prvky. Čo si u vás môžu užívatelia zahrať?

Môžete sa hrať so všetkými štruktúrami. Napríklad môžete rozbiť kostru a potom ju začať stavať odznova. Študenti pri učení často radi prokrastinujú, a to môžu aj v našej aplikácii. Napríklad môžu začať zostreľovať okolo letiace asteroidy. Ak sa chcú popri hraní učiť, môžu zostreľovať kosti podľa toho, ako im ich aplikácia určí. Napríklad im napíše, že zostreľ os sacrum (krížová kosť), a oni ju musia nájsť, správne určiť a trafiť.

Prečo je dôležité, aby sa vo vašej aplikácii dalo hrať?

Gamifikácia vo vzdelávaní je momentálne veľkým svetovým trendom. Pri hraní zapájate viacero zmyslov, takže učenie je efektívnejšie a navyše aj zábavnejšie. Dnešná generácia mladých ľudí je navyše zvyknutá na interaktívne prvky a kniha pre nich predstavuje veľmi pasívne médium. Ak ich chcete naozaj zaujať, musíte im ponúknuť to, čo vyžadujú.

Čo vám na štúdiu medicíny najviac chýbalo?

Interaktivita a vizualizácie. Pri veľmi abstraktných predmetoch, ako napríklad imunológia či biochémia, som si hľadal na internete rôzne videá, ktoré vysvetľovali tieto procesy. V našich knihách to bolo podľa môjho názoru napísané často až príliš komplikovane. Stávalo sa, že som si trikrát čítal jedno súvetie, aby som ho vôbec pochopil. Potom som sa zvykol pýtať seba samého, či im naozaj ide o to, aby to napísali čo najkomplikovanejšie. Raz som bol taký frustrovaný, že som si stiahol americkú učebnicu mikrobiológie, kde mali mikróby nakreslené hravou formou podľa toho, čo spôsobovali. Bolo to skvelé. Raz ste sa pozreli na obrázok mikróba a vedeli ste si ho zaradiť k ochoreniu, ktoré vyvolával. K tomu mali napísaný text, ktorý obsahoval všetky podstatné informácie. Jednoducho ste to pochopili na prvé prečítanie.

Prečo u nás také učebnice nie sú?

To je asi skôr otázka pre akademickú obec. Osobne si myslím, že je to otázka financií a motivácie. Avšak svet sa výrazne zmenil a myslím si, že keď chcete dnes napísať vysokoškolské skriptá, nepotrebujete už ani vydavateľstvo a ani tlač. Študenti majú smartfóny, tablety a počítače. Môžete napísať interaktívnu online knihu, ktorú si študenti budú môcť stiahnuť a pokojne za poplatok aj kúpiť. Veď napríklad cez iTunes sú zvyknutí sťahovať si a kupovať všetok online obsah, od hudby až po knihy. Navyše v takejto forme publikácie sa vám otvárajú ďalšie možnosti, ako zaujať študentov. Môžete tam spraviť rôzne levely náročnosti študovaného obsahu, ktoré sa budú postupne otvárať, môžete tam pridať videá, obrázky a animácie. Tak by mala podľa mňa v dnešnom svete vyzerať učebnica. Taktiež nechcem generalizovať, že všetko sa dá úplne zľahčiť, ale myslím si, že treba hľadať spôsob, ako to zjednodušiť. A navyše, ako som už spomínal, vo svete sú príklady toho, že to ide.

Môžu sa medici učiť len s vašou aplikáciou alebo potrebujú aj knihy?

Naším cieľom nie je nahradiť knihy, ale ponúknuť medikom niečo nové. Študenti si už potom sami vyberú, čo im viac vyhovuje. Navyše v našej aplikácii v podstate spájame interaktívny 3D atlas s knihou, takže študent si nemusí dať dole okuliare z očí a všetky potrebné informácie nájde na jednom mieste.

Budete niekedy lekárom?

To sa ma pýta každý. Verím, že pomocou technológií budem vedieť pomôcť viac ľuďom. Preto plánujeme robiť aj pokročilejšie, klinické medicínske aplikácie. A preto by som s klinickou medicínou nechcel stratiť kontakt. Myslím si, že keď človek nie je v tom prostredí, potom asi ťažko vymyslí ďalšie inovácie. Intenzívne rozmýšľam nad tým, ako to zrealizujem. Máme výhodu, že naším strategickým investorom je Svet zdravia, ktorý má nemocnice aj kliniky, takže verím, že vymyslíme nejaké riešenie.

Sú aplikácie rentabilné?

Majú obrovský potenciál. Trh ešte zatiaľ nie je masový, ale rastie podľa odhadov. Máme už príjmy, ale odhadujeme, že ešte asi rok alebo rok a pol potrvá, kým si povieme, že nebudeme potrebovať ďalšie investície.

Dnes na DennikE.sk

Prečo je rusko-nemecký plynovod Nord Stream 2 taký kontroverzný a čo s tým

Nemecko sa ocitlo v plynovej pasci. Teraz spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s projektom Nord Stream 2. Archívne foto z roku 2011 - TASR/AP
Nemecko sa ocitlo v plynovej pasci. Teraz spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s projektom Nord Stream 2. Archívne foto z roku 2011 – TASR/AP

Berlín spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s nemecko-ruským plynovodom Nord Stream 2. Nemecko sa totiž ocitlo po predčasnom odstavení jadrových elektrární a výraznom obmedzení uhoľných zdrojov v plynovej pasci.

Minúta po minúte

Americké akcie dnes výrazne posilnili, podporil ich pokles výnosov pri dlhopisoch. Index S&P 500 v prudko stúpol a dosiahol najsilnejší jednodňový zisk od júna. Výrazne posilnili akcie výrobcu lietadiel Boeing, ktoré si pripísali takmer 6%.

Dow Jonesov index si pripísal 1,95 percenta a uzavrel na 31 535,51 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 2,38 percenta na 3901,82 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil dokonca o 3,01 % na 13 588,83 bodu.

Výnosy pri desaťročných dlhopisoch americkej vlády klesli po tom, čo sa minulý týždeň vyšplhali na ročné maximum. (reuters, čtk)

Klocok z OFZ sa bojí, že pri vyšších pandemických dávkach bude mať problém s výrobou

Ľudia začali karanténnu PN-ku využívať špekulatívne, lebo rozdiel medzi ňou a platom nie je veľký, hovorí šéf oravskej OFZ Branislav Klocok. Zvýšením dávky sa to iba zhorší, preto chce OFZ chodenie do práce nejako zatraktívniť.

Do redakcie prišla správa, podľa ktorej v oravskej hutníckej fabrike OFZ chodia do práce aj ľudia s covidom a vedia o tom aj ich nadriadení.

Nevieme naisto, či to je pravda, dôkazy nie sú. Výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok hovorí, že si také niečo nevie predstaviť a nemalo by to ani logiku. „Ak by ktorýkoľvek nadriadený pustil do práce preukázateľne chorého zamestnanca, o niekoľko dní si vyrobí ešte väčší problém,“ hovorí Klocok.

Ani šéf odborárov Michal Uhorskaj neverí, že by nadriadený nechal pracovať pozitívne testovaného a už vôbec si nemyslí, že by také niečo presadzovalo vedenie fabriky. „My by sme boli prví proti tomu,“ povedal Uhorskaj.

Čo sa deje určite

Fakt je, že OFZ má opäť problém s nedostatkom zamestnancov, keďže mnohí sú pre koronu práceneschopní. „Zhoršilo sa to minulý týždeň – vypadla nám podstatná časť zamestnancov oddelenia dopravy a počet ľudí v karanténe stále pribúda. Pokiaľ viem, boli aj firmy na dolnej Orave, ktoré pre absencie museli výrobu zastaviť,“ vraví Klocok.

Čo tiež môže byť za tým

Klocok vraví, že ľudia začali karanténne PN-ky využívať aj špekulatívne. „Rozdiel medzi príjmom v karanténnej PN a chodením do práce nie je až taký veľký,“ vysvetľuje. Navyše nikto nekontroluje, či zamestnanec, ktorý tvrdí, že prišiel do kontaktu s nakazeným, hovorí pravdu.

Špekulovanie s PN-kami sa podľa neho ešte znásobí, keďže vláda plánuje zvýšiť zamestnancom kompenzáciu príjmu, keď zostanú doma na pandemickej PN-ke. Možno bude firma nútená svojim ľuďom za prácu priplatiť.

„Ešte nevieme presne, ako bude ten príplatok vyzerať, ale, žiaľ, neostane nám asi nič iné, ako chodenie do práce pre tých, čo do práce chcú a môžu ísť, zatraktívniť.“

Obchod medzi Írskom a Británou sa výrazne prepadol, objem prepravených tovarov v januári a februári klesol medziročne o 40 %. Priama výmena Írska s európskym kontinentom stúpla o 80 %, uviedla írska vláda. Vývoj nejde iba na vrub brexitu.

Mnohé firmy koncom minulého roka v očakávaní odchodu Británie zo spoločného trhu výrazne zvýšili zásoby. Obchod naďalej obmedzuje aj pandémia.

Británia s platnosťou od 1. januára prestala byť členom colnej únie a spoločného trhu EÚ. V jej obchode s členskými krajinami vrátane Írska začali v niektorých oblastiach platiť clá. Ďalšou bariériou sú kontroly tovaru. (tasr)

Viaceré reštaurácie namietajú proti výške provízie za donášku jedál, ktoré zabezpečujú Bolt, Wolt alebo Bistro.sk. Donáškové služby si vraj ceny diktujú, provízie sa pohybujú od 25 do 40 % .

Poskytovatelia služieb však tvrdia, že aj oni majú s donáškou výdavky a na druhej strane reštauráciám časť ich nákladov šetria, píše portál finweb. hnonline.sk.

Mnohé reštaurácie pritom aktuálne nemajú na výber. Časť z nich nemá zabezpečený vlastný rozvoz, ďalšia si ho nemôže v tejto situácii dovoliť rozbiehať. Ak si však chcú udržať klientov, musia im zostať nablízku aj počas krízy. A preto sa prispôsobujú podmienkam, ktoré im Bolt, Wolt či Bistro.sk diktujú.

Pre ich neochotu rokovať o cenách sa medzi gastrohráčmi začalo šíriť, či medzi sebou firmy neuzavreli dohodu, ktorá im nedovoľuje percentá znížiť. „Nemám informácie o karteli, ale snažia sa dohadovať rovnakým spôsobom,“ uviedli pre finweb zástupcovia podniku zameraného na taliansku kuchyňu.

Protimonopolný úrad však zatiaľ žiadne podozrenia na kartel nemá. „V súčasnosti neeviduje podnet ani neuskutočňuje šetrenie súvisiace s možnou protisúťažnou dohodou spoločností poskytujúcich donáškové služby,“ povedala pre HN hovorkyňa Adriana Oľšavská. (hnonline)

Nemecké banky pomáhajú klientom ukladať si peniaze inde. Za vysoké vklady musia platiť, kým v iných krajinách EÚ môžu mať kladný úrok. Banky platia negatívny úrok za úložky v ECB, zatiaľ sa však zdráhali preniesť náklady na klientov.

Situácia sa vyostrila, keď si tradične sporiví Nemci v dôsledku pandémie, ktorá im znemožnila utrácať za návštevy reštaurácií a dovolenky, odložili do bánk ešte viac peňazí, píše The Wall Street Journal.

Najväčšie nemecké banky Deutsche Bank a Commerzbank vyberajú od vlani od nových klientov za vysoké vklady poplatok 0,5 %. Predtým boli zákaznícke úložky pre banky lacným prostriedkom financovania, teraz o ne nestoja a ponúkajú zákazníkom spôsoby, ako ich previesť inam.

Prečo sa to deje

ECB zaviedla bankám negatívny úrok na ich vklady v roku 2014. Peňažné ústavy ich však v dôsledku obáv z odlivu klientov nepremietali do zákazníckych vkladov. Niektoré začali účtovať tieto náklady firemným klientom.

Podľa porovnávacieho portálu Verivox vyberá záporný úrok od súkromných sporiteľov 237 bánk. To je o 57 viac od začiatku pandémie v marci minulého roka. Poplatky za vklady vyššie ako 25-tisíc až nad 100-tisíc eur sa pohybujú od 0,4 do 0,6 %. (čtk)

Slovenskí vinári a vinohradníci nemajú ani po roku od vypuknutia pandémie vyplatené sľúbené odškodné za povinné zatvorenie predajní, tvrdí ich zväz. Vinársky sektor je pritom jeden z najviac poškodených.

Výpadok príjmov v ňom bol v priemere až 40 %.

Situácia je podľa zväzu kritická aj preto, že sľúbené odškodné, na ktorom ministerstvo pôdohospodárstva a Pôdohospodárska platobná agentúra pracujú od júna, doteraz nebolo vyplatené.

Zväz tvrdí, že krajiny ako Francúzsko, Taliansko či Rakúsko mali odškodnenie z prvej vlny vyplatené v máji a júni.
O odškodnení počas druhého zatvorenia prevádzok sa podľa zväzu zatiaľ ani neuvažuje.

Vinári pritom nedostávajú dostatočné kompenzácie ani cez schému Prvá pomoc plus, pretože ich zamestnanci musia chodiť do práce, aby spracovali úrodu, venovali sa vinohradom, ošetrovali vyrábaný produkt, takže im zamestnávatelia musia vyplácať 100 % mzdy. Náhradu však dostávajú iba vo výške 80 % z 80 % mzdy, čiže približne 64 %. Zvyšné peniaze na výplaty si musia požičať.
Sektor má takmer 700 registrovaných vinárstiev a viac ako 26-tisíc registrovaných vinohradníkov.
Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska navrhuje, aby boli špeciálne odškodnení tí producenti, ktorí vyrábajú menej ako 400-tisíc litrov vína a dodávajú výhradne prostredníctvom HoReCa segmentu, vlastných predajní, eventov a agroturistiky za vínom. (tasr)

Výrobcovia zelenej elektriny zrejme dostanú možnosť predĺžiť si štátnu podporu o ďalších päť rokov. Podmienkou bude zníženie ceny a zachovanie výkonu zariadenia. Vyplýva to z návrhu novely zákona, ktorú ministerstvo hospodárstva dalo do pripomienkového konania.

Navrhovaná novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby rieši zníženie ročného objemu finančných nákladov predĺžením doby podpory a súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky, uviedol rezort v predkladacej správe. Predĺženie podpory za súčasného zníženia ceny energie bude dobrovoľné. Výrobcovia musia podľa predloženého návrhu požiadať o zníženie ceny energie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a ten zároveň prepočíta cenu elektriny na zostávajúce a predĺžené obdobie podpory.
Právo na podporu doplatkom je súčasťou tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá zohľadňuje pomernú časť nákladov na výrobu elektriny z OZE, vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, ale napríklad aj na výrobu elektriny z domáceho uhlia.

Hoci podľa rezortu patrí TPS na Slovensku k najvyšším v EÚ, čo zvyšuje koncovú cenu elektriny najmä pre podnikateľov, nestačila v minulosti jej výška na pokrytie zmluvných záväzkov voči výrobcom.

Ministerstvo tak evidovalo ročný dlh štátu voči distribučným spoločnostiam alebo organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) vo výške od 80 až po viac ako 100 miliónov eur.
Úlohu predložiť vláde návrh právnej úpravy, ktorým by sa znížil ročný objem finančných nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory výroby elektrickej energie z OZE a kombinovanej výroby doplatkom, dostal rezort v decembri minulého roka.

Pokiaľ novelu schváli vláda a parlament, ráta ministerstvo hospodárstva s jej účinnosťou od začiatku júla. (tasr)

Medziročná inflácia v Nemecku vo februári stagnovala na 1,6 %, vyplýva z predbežných údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu EÚ. Výsledok je v súlade s odhadmi analytikov.

Predbežné údaje o februárovej inflácii zverejnil štatistický úrad Destatis.

„Miera inflácie nezostane dlhodobo taká nízka ako vlani,“ povedal novinám Augsburger Allgemeine Zeitung prezident nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann.

Čo hýbe cenami

Od januára sa v Nemecku vrátila DPH na pôvodnú úroveň 19 a 7 %. Jej zníženie od júla do konca minulého roka, ktorým vláda chcela podporiť spotrebu počas pandémie, zatiaľ bránilo rastu cien rovnako ako silný prepad cien energií.

Vlani si väčšina Nemcov šetrila peniaze, pretože sa obávali krízy. Utrácaniu bránili aj zavreté obchody, reštaurácie a obmedzené možnosti cestovania, čo by sa po otvorení ekonomiky malo zmeniť.

Podľa analytika inštitútu IfW Nilsa Jannsena by vyšší dopyt mohol viesť k prechodnému zvýšeniu inflácie. (čtk, dpa)

Viaceré firmy už dnes používajú vo výrobe respirátory, komentuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták nové opatrenia vlády. Podľa nich by mali byť respirátory povinné v interiéroch od polovice marca.

Na trhu sú podľa Hoštáka respirátory relatívne dostupné, pri väčších objednávkach sa ceny môžu začínať pri 70 centoch a končiť niekde na úrovni 1,2 eura.

Pokiaľ to bude zabezpečovať zamestnávateľ, tak je možné, že niektorí sa obrátia na štát so žiadosťou o preplatenie,  povedal Hošták.

Väčší problém vidí v hrozbe, že ak nové opatrenia nezaberú, vláda uvažuje aj nad zatváraním výroby.

„Kľúčová otázka je, na základe čoho si my myslíme, že ak zavrieme firmy, tak sa epidemická situácia zlepší? Myslíme si, že ľudia budú sedieť doma?“ pýta sa Hošták s tým, že vo firmách sú aspoň zavedené bezpečnostné predpisy reagujúce na výskyt covidu.

Problém vidí aj v detailoch takéhoto prípadného opatrenia.

„Môžete mať aj kritickú infraštruktúru, napríklad elektráreň, ale aj ona potrebuje obsluhu, sú tam subdodávatelia, ktorí robia údržbu, servis. Keď tých odstavíme, tak odstavíme aj elektráreň,“ povedal Hošták s tým, že ďalší problém je napríklad v živočíšnej výrobe, pretože o zvieratá sa treba starať.

Eliminovať škody by podľa neho nemuselo ani skoré vysvetlenie detailov takéhoto plánu, napríklad ktoré firmy by sa mali vypínať.

Firmy podľa Hoštáka často pracujú v režime just-in-time, a to sa nedá rýchlo zmeniť. Sú často uprostred medzinárodného dodávateľského reťazca – napríklad keď firma zo Slovenska vyrába súčiastku, ktorá putuje na ďalšie spracovanie do Nemecka, a potom sa finálne zariadenie kompletizuje inde v Európe. Ani vysokú pec nemožno podľa Hoštáka rýchlo zapnúť a vypnúť.

EK chce predstaviť návrh vakcinačných pasov na uľahčenie cestovania už v letnej turistickej sezóne. Na ich základe budú môcť ľudia zaočkovaní proti covidu-19 bez testov, karantén či ďalších podmienok cestovať v rámci Únie.

Mnoho najmä juhoeurópskych štátov, ktoré sa spoliehajú na návrat turistov, volá po tom, aby EÚ čo najskôr pripravila kritériá na jednotné digitálne osvedčenie.

„Digitálny zelený pas by mal uľahčiť Európanom život. Cieľom je im postupne dať možnosť pohybovať sa po EÚ či za jej hranice – za prácou či turistikou,“ uviedla šéfka EK Ursula vod der Leyenová. Návrh podoby digitálneho dokumentu by mal byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Aké sú pozície štátov

Na stranu juhoeurópskych krajín sa v posledných týždňoch prikláňa čoraz viac štátov. Napríklad Rakúsko oznámilo, že očkovacie pasy začne využívať a uznávať bez ohľadu na výsledok spoločnej snahy.

Časť krajín vrátane Nemecka a Francúzska zatiaľ volí opatrnejší prístup. Zdôrazňujú, že vakcinačné certifikáty na cestovanie nesmú diskriminovať ľudí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú očkovať proti covidu-19. Pas by podľa nich mohol preukazovať napríklad aj to, kedy a s akým výsledkom bol človek naposledy testovaný.

Kontext

Turizmus tvorí desatinu ekonomickej produkcie EÚ, v prípade krajín na juhu regiónu je to niekedy až pätina. Portugalsko, ktoré v 1. polroku predsedá Únii, sa preto snaží presvedčiť o vakcinačných pasoch a ďalších stimuloch na záchranu odvetvia celú dvadsaťsedmičku. (čtk)

Obchodné reťazce sa snažia zabezpečiť dostatok respirátorov FFP2, Lidl má na najbližšie týždne objednaných niekoľko miliónov kusov, napriek tomu  podobne ako Kaufland obmedzuje maximálny počet pre jedného zákazníka.  FFP2 respirátory predáva aj Terno a Kraj. (tasr)

Prímestské autobusy SAD Lučenec budú v okresoch Revúca a Rimavská Sobota premávať v prázdninovom režime. Nepôjdu teda niektoré školské spoje. Banskobystrický kraj to zdôvodnil priveľkým počtom vodičov v karanténach.

Kraj si od dopravcu spoje objednáva a financuje. Opatrenie potrvá od 2. do 10. marca.

V súčasnosti jazdia autobusy v kraji v takzvanom posilnenom prázdninovom režime. To znamená, že nepremáva toľko spojov ako v bežný pracovný deň pred pandémiou, ale v porovnaní s prázdninami ide autobusov viac.

Okres Revúca patrí medzi najviac zasiahnuté „čierne“ okresy, Rimavská Sobota je na tom o stupeň lepšie.

Príjmy z hazardu v Macau stúpli prvý raz za 17 mesiacov, vo februári medziročne o 135 % na 915 miliónov dolárov, medzimesačne klesli. Širšiemu oživeniu bráni pretrvávajúca pandémia, ktorá obmedzuje cestovanie.

V porovnaní s januárom tržby kasín klesli o 8,9 %. Oproti vlaňajšiemu februáru, teda obdobiu pred pandémiou, boli o 71 % nižšie.

Viac o hazarde v Macau:

  • Bývalé závislé územie pod správou Portugalska je jediným miestom v Číne, kde sú legálne hazardné hry a je aj najväčším hráčskym centrom na svete.
  • Od roku 1999 je pod správou Číny a rovnako ako Hongkong má status zvláštnej správnej oblasti.
  • Vláda mala pôvodne monopol na prevádzku kasín, ten sa skončil v roku 2001. (čtk, bloomberg)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať