Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dvaja spolumajitelia Esetu prišli o väčšinu v Carltone. Spoločník ich vytlačil zvýšením základného imania

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Väčšinovým vlastníkom Carltonu je podľa obchodného registra od 29. júna podnikateľ v realitách Erik Mikurčík. Svojich partnerov zbavil kontroly nad hotelom štýlom známym z 90. rokov. Prípad vyšetruje polícia.

Minulý rok v lete oznámili spolumajitelia spoločnosti Eset Rudolf Hrubý a Maroš Grund, ktorí sú zároveň aj akcionármi Denníka N, že prostredníctvom spoločnosti Carlton Property kúpili luxusný bratislavský hotel Carlton na Hviezdoslavovom námestí.

Podľa informácií Trendu bola cena za hotel 80 miliónov eur. Hrubý a Grund boli investormi. Ich tretím spoločníkom vo firme ADS Property, ktorá vlastnila firmu Carlton Property, bol Erik Mikurčík. Ide o šéfa realitnej kancelárie Arthur Real Estate Company.

Erik Mikurčík. Foto – Arthur Real Estate Company

V spoločnosti ADS mal každý z nich troch rovnaký podiel. Na investíciu požičala VÚB banka, ktorá má na budovy hotela záložné právo.

„Pán Grund a pán Hrubý zabezpečili financie, čo je investorská pozícia, ja príležitosť a realizáciu, čo je pozícia developera,“ povedal v auguste 2016 Trendu Mikurčík.

Trend špekuloval, že partneri z Esetu zaplatili za hotel priveľa: „V každom prípade si treba uvedomiť, že naši finanční partneri nemusia vždy pozerať na krátkodobú návratnosť, ktorá je v priestore a čase len istou premennou. Nájdite mi lepšiu budovu, či už polohou, historicky, alebo fasádou, ako je Carlton,“ povedal vtedy Mikurčík.

Okradnutí

Kým na začiatku investície bol Mikurčík „developerom“, koncom tohto júna sa z neho stal väčšinový majiteľ.

Stalo sa to 21. 6. 2017. Mikurčík zvýšil základné imanie Carlton Property o 55-tisíc eur a stal sa novým spoločníkom firmy, čím hotel prakticky ovládol. Vklad spoločnej firmy ADS do základného imania bol totiž len 5-tisíc eur.

Ako sa to mohlo stať bez súhlasu partnerov z Esetu? Objavil sa istý Tomáš Hvožďara, ktorý vyhlásil, že má splnomocnenie od firmy ADS, v mene ktorej môže konať.

Ide o splnomocnenie ešte z 2. októbra 2015, keď bol ešte jediným konateľom ADS Mikurčík bez investorov Grunda a Hrubého. Hvožďara podľa dokumentu, ktorý je verejne prístupný v obchodnom registri, vyhlásil, že prijíma rozhodnutie o zvýšení základného imania.

Rudolf Hrubý a Maroš Grund. Foto – Eset

„Z dôvodu, že spoločník listom zo dňa 21. 6. 2017 vyhlásil, že si neuplatňuje prednostné právo prevziať záväzok na nový vklad v Carlton Property, spoločník rozhodol tak, že súhlasí, aby záväzok na nový vklad v spoločnosti Carlton Property bol prevzatý osobou Erik Mikurčík,“ píše sa vo verejne dostupnom dokumente.

Mikurčík tak teraz vlastní 91,6 percenta hotela.

„Situácia okolo hotela Carlton nesúvisí s aktivitami spoločnosti Eset. Jediné, čo v tejto chvíli môžu Maroš Grund a Rudolf Hrubý potvrdiť, je, že situáciu riešia právnou cestou,“ povedal hovorca Esetu Branislav Ondrášik.

Kým rozhodnutie o prevzatí hotela Mikurčíkom je v obchodnom registri ako verejná listina, plná moc pre Hvožďaru nie. Dokument by mal byť notársky overený a je otázne, či a kedy sa tak stalo.

Z verejných dokumentov nie je možné zistiť, kto je Hvožďara. Na adrese, kde býva, nevlastní byt. Denníku N sa s ním nepodarilo spojiť.

V roku 2015 dodal dve zákazky pre finančnú správu za dokopy 2500 eur. Dodával čistiace tablety a vazelínu.

Podľa informácií Denníka N z polície podali Grund a Hrubý viacero trestných oznámení pre podozrenia z rôznych trestných činov – podvodu, krádeže, obmedzovania osobnej slobody alebo neoprávneného zachytávania počítačových údajov. Časť vyšetruje NAKA, časť bratislavská polícia.

Mikurčík sa podľa trestného oznámenia pokúsil previesť z Carltonu 2 milióny eur na svoj účet a rovnako previesť aj nehnuteľnosti patriace pod Carlton Property. S pomocou SBS obsadil aj budovu Carltonu a prednedávnom tam preto zasahovala polícia.

Mikurčík transakciu nechce komentovať. Denník N ho kontaktoval už pred niekoľkými týždňami so žiadosťou o stretnutie alebo zodpovedanie otázok. V piatok redakcii napísal: „V tejto chvíli prebiehajú mimosúdne rokovania, na ktorých sa všetky zúčastnené strany dokonca zaviazali, že spor nebudú verejne komentovať. Ubezpečujem však, že k podvodom ani k nekalým úmyslom z našej strany neprišlo. Rešpektujeme záujmy všetkých strán sporu, ako i rozhodnutia verejných orgánov.“ Novinám navrhoval stretnutie budúci týždeň.

Kto je Mikurčík?

Erik Mikurčík sa spomínal v médiách pred dvoma rokmi. Jeho firma vlastní polovicu budovy Klubu slovenských spisovateľov a Mikurčík v nej chcel zriadiť striptízový bar. Spisovatelia sa proti tomu búrili. Mikurčík argumentoval, že budova potrebuje zarábať a je v zlom stave, pretože sa do nej neinvestovalo.

V júni 2016 sa Mikurčík stal majiteľom Akadémie médií. Škola nedávno prišla o akreditáciu.

Denník N kontaktoval aj VÚB banku, či bude žiadať predčasné splatenie úveru. „Informácie tohto charakteru sú viazané bankovým tajomstvom. Isto preto chápete, že sa nemôžeme vyjadrovať,“ napísala hovorkyňa.

Rudolf Hrubý a Maroš Grund sú spolumajitelia Denníka N.

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať