Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Plavčan dostal ďalšiu ranu, za zmeny pre vysoké školy ho kritizujú úrad vlády, Kažimír aj školy

Minister školstva Peter Plavčan (vľavo) a premiér Robert Fico (vpravo). Foto – TASR
Minister školstva Peter Plavčan (vľavo) a premiér Robert Fico (vpravo). Foto – TASR

Aktualizované 20. 7. o 8:43. – Zákony, ktoré mali výrazne zmeniť vysoké školy, chcel predložiť na vládu už v máji, dodnes tak neurobil.

Ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi (nominant SNS) sa veľmi nedarí. Nedávno stiahol svoj zámer, aby deti v prvom ročníku museli písať písaným spojitým písmom. Rektori mu napísali nahnevaný list, že veľkým výskumným univerzitám neostalo z eurofondov na strategický výskum ani euro a za to sa doň pustil aj prezident Andrej Kiska.

A jasný odkaz mu poslal aj úrad vlády. V oficiálnom dokumente mu píše, aby stiahol návrhy svojich dvoch zákonov, ktorými chcel zmeniť vysoké školy.

Plavčanovo ministerstvo ešte začiatkom apríla ukázalo, ako chce zmeniť vysoké školy. Minister tvrdil, že v máji by mala zákony prijať vláda. Zákony, ktoré napríklad navrhovali zrušenie Akreditačnej komisie, zmierňovali platenie za dlhšie štúdium alebo zavádzali, že nebol potrebný titul docent alebo profesor, však dodnes na vládu nedorazili.

Stiahnite to

V pripomienkovom konaní prišlo k dvom Plavčanovým zákonom dokopy 520 pripomienok, z toho 177 zásadných.

Jednu z pripomienok, ktorú sa dá nájsť v oficiálnom dokumente, poslal úrad vlády. Ficov úrad napísal, že Plavčanove zákony nie sú „časovo ani vecne skoordinované“ s tvorbou ani so schvaľovaním reformného dokumentu Učiace sa Slovensko. To je návrh zásadnej reformy celého školstva, na ktorom pracujú aj významní odborníci.

Pre tento rozpor by podľa úradu vlády ministerstvo malo predložiť zákony až po schválení reformy.

Na otázku, či Plavčan zákony stiahne, ministerstvo neodpovedalo. Meškanie ospravedlňuje tým, že sa vyhodnocujú pripomienky, ktoré im prišli. Chcú nájsť kompromis „pri niektorých sporných bodoch“.

Minister Plavčan pôvodne ohlasoval, že zmeny na vysokých školách by mali začať platiť od januára budúceho roku. Jeho hovorkyňa Ivana Skokanová už dnes termín tak jasne nehovorí. „Účinnosť zákona je navrhnutá od 1. januára 2018, samozrejme, definitívny termín bude závisieť od skončenia legislatívneho procesu.“

Aj školy a vedci

Veľká kritika prišla aj z akademickej obce. Klub dekanov kritizuje dokumenty podobne ako úrad vlády. Navrhli, aby minister zákon stiahol, lebo je vo viacerých oblastiach v rozpore s Učiacim sa Slovenskom.

„Dlhodobo vyjadrujeme znepokojenie nad úrovňou kvality slovenského vysokého školstva. Hoci predkladané návrhy zákonov deklarujú, že chcú prispieť ku kvalite vzdelávania, nazdávame sa, že konkrétne predkladané opatrenia idú v mnohých prípadoch opačným smerom,“ napísala naša najväčšia a najúspešnejšia Univerzita Komenského v Bratislave. K stanovisku sa pripojila aj Slovenská akadémia vied.

Slovenská rektorská konferencia napísala, že návrhy ohrozujú akademické prostredie vecnými chybami a aj preto žiadalo stihnutie noviel.

„Návrhy v znení, v ktorom boli predložené do pripomienkového konania, by neboli prínosné pre skvalitnenie vysokých škôl,“ hovorí Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum.

„Legislatíva, ako je teraz navrhnutá ministerstvom, nenasmeruje vysoké školy k zvýšeniu kvality. Koncepcia nových zákonov je zlá a zlepšiť sa nedá,“ kritizuje návrh aj Akreditačná komisia, ktorú by zákonmi zrušili. Navrhli, aby minister zákon stiahol a pripravil iný, ktorý by zabezpečil prechod „od masového vzdelávania ku kvalite“.

Rok štúdia zadarmo? To nie

Univerzity napríklad nesúhlasili s tým, aby sa zmiernilo platenie za predĺženie štúdia. Ak dnes študent v dennej forme študuje dlhšie, ako je predpísané – teda napríklad bakalár dlhšie než tri roky a magister ako dva –, za roky, ktoré študuje navyše, musí platiť. Minister Plavčan navrhoval, aby študent nemusel platiť za rok štúdia navyše. Platil by až za ďalší rok.

Školy to odmietajú: „Vidíme v tom podporu slabších študentov. Opatrenie spôsobí komplikácie v organizácii štúdia a bez doplňujúcich finančných zdrojov bude znamenať pre vysoké školy viac práce pri rovnakom objeme finančných prostriedkov,“ napísala Univerzita Komenského.

Pridáva sa Klub dekanov, ktorý tvrdí, že „platba za nadštandardnú dĺžku štúdia je pre študentov motivačným faktorom, aby ukončovali svoje štúdium riadne a včas a aby študovali poctivo a kvalitne“.

Súhlasí s nimi aj ministerstvo financií. Takáto zmena by mala vplyv na to, koľko peňazí vysoké školy majú. Preto s návrhom ministerstvo financií, ktoré vedie Peter Kažimír zo Smeru, nesúhlasí.

Návrhy minister podľa Univerzity Komenského s nimi ani nevydiskutoval, preto mu navrhujú, aby zákon stiahol a upravil.

A čo s peniazmi?

Zákonom podľa Univerzity Komenského chýba aj prepočítanie, koľko by stáli a kto to bude platiť. „Požadujeme, aby finančné dosahy tohto opatrenia ako aj zvýšené náklady ministerstva a univerzít na činnosť Akreditačnej agentúry boli posúdené aj ministerstvom financií,“ napísala najväčšia univerzita.

Zle finančné prepočty kritizuje aj ministerstvo financií. V novelách je návrh nového systému akreditácie vysokých škôl – Akreditačná komisia, ako ju poznáme dnes, by zanikla. Namiesto nej by vznikla Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo ako verejnoprávna inštitúcia. Po novom by si mali vysoké školy vytvoriť vnútorné systémy na zlepšenie kvality. Funkčnosť týchto vnútorných systémov by mala kontrolovať nová agentúra a pomáhať im v zlepšovaní. Akreditačná agentúra by už neurčovala, či je škola odborná, vysoká škola, alebo univerzita.

Nový systém akreditácie by mohol stáť 900-tisíc eur. Ministerstvo financií chce, aby si to platilo ministerstvo školstva zo svojich peňazí bez toho, aby žiadalo z rozpočtu ďalšie peniaze.

Napríklad aj na platy v agentúre. „S takto navrhovaným platom siedmich členov výkonnej rady a vedúceho kancelárie agentúry zásadne nesúhlasím, pretože výrazne prevyšuje plat viacerých ústavných činiteľov,“ napísalo ministerstvo financií.

Peter Plavčan. Foto – TASR

Akreditáciu treba zmeniť

Aj keby minister Plavčan zákony stiahol alebo by neprešli, vysoké školy potrebujú zmenu, najmä v tom, ako dnes prebieha akreditácia. Akreditačná komisia má dnes na starosti posudzovanie kvality vysokých škôl.

Jej výrazné zmeny odporúčajú aj vládni analytici, ktorí hodnotili, ako účelne sa používajú peniaze v školstve.  V rozsiahlom dokumente navrhujú aj reformu inštitúcie, ktorá by mala mať na starosti akreditáciu tak, aby bol tento proces podobný ako v iných krajinách, lebo naša akreditácia nespĺňa medzinárodné štandardy.

„Hodnotenia a odporúčania komisie, rovnako ako finálne rozhodnutia v rámci akreditačných procesov sú síce deklarované ako nezávislé, väčšina členov komisie však pochádza a aktívne pôsobí v domácom vysokoškolskom prostredí, zo zahraničia má iba jedného člena,“ napísali v hodnotiacej správe. Akreditačná komisia pred piatimi rokmi stratila aj plnohodnotné členstvo v európskom združení akreditačných komisií.

Okrem pochybnej nezávislosti je problém aj to, že je akreditačný proces administratívne náročný a aj preto podľa analytikov končí tak, že sa hodnotia len formálne kritériá a nie ozajstná kvalita.

A ako by to malo fungovať? Analytici navrhujú, aby sa Akreditačná komisia zmenila z poradného orgánu ministra na nezávislý rozhodovací akreditačný orgán. Rozhodovací proces by sa mal zmeniť tak, aby bol transparentný, mali by o kvalite škôl rozhodovať rôznorodí experti, ktorí budú mať čo najmenší konflikt záujmov a dôraz sa prenesie z formálnych kritérií na kritériá obsahu. Činnosť agentúry by mali pravidelne externe posudzovať.

Návrhy zákonov aj s pripomienkami si môžete pozrieť tutu

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností;
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.
Zdieľať

Tržby v priemysle sa v októbri oproti septembru mierne zvýšili (o 0,4 %). Výrazne k tomu prispel najmä automobilový priemysel, kým ostatným významným odvetviam sa darilo menej, uviedol Inštitút finančnej politiky.

Z menších odvetví dynamicky rástli aj potravinársky a chemický priemysel. Mesačná dynamika zatiaľ potvrdzuje stabilizáciu doterajšieho negatívneho vývoja.

V medziročnom porovnaní sú však tržby stále nižšie (−5,4 %), pričom táto situácia pretrvá pravdepodobne až do jari.

Zamestnanosť v priemysle v októbri stagnovala, medziročne ubudlo 1,3 % zamestnaných.

Rast miezd v priemysle sa v októbri výrazne spomalil. Zamestnanci si v tomto sektore medziročne polepšili len o 1,3 %. Ochladenie v Nemecku v najväčšej miere zasahuje práve exportne orientovaný priemysel. Vývoj miezd odráža skracovanie pracovných týždňov a zníženie počtu nadčasov.

Tržby v stavebníctve v októbri korigovali silný septembrový rast a medzimesačne klesli o 1,8 %. Zamestnanosť v stavebníctve stúpla o 4 %. Po polroku v červených číslach sa medzimesačne zvýšila už druhý mesiac po sebe. Mzdy v sektore v porovnaní s októbrom minulého roka vzrástli o 5,5 %.

Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: V znamení klimatických cieľov – uhlíkové clo, Madrid, zdaňovanie energií

Najkontroverznejšie reakcie na európsky Green Deal, ktorý včera predstavila Európska komisia, vyvolá pravdepodobne uhlíkové clo, na ktorého príprave sa podieľa aj slovenský podpredseda EK Maroš Šefčovič. EÚ chce uvaliť clo či inú formu opatrení na dovozy z krajín, ktoré vyrábajú s vyššou uhlíkovou stopou.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať