Dôchodky spravuje systém naprogramovaný v roku 1992, na nový pýta Sociálna poisťovňa 33 miliónov

Sociálna poisťovňa používa na spracovanie a výplatu dôchodkov IT systém, ktorý je ešte z roku 1992. Keďže má 25 rokov, jeho základ je v programovacom jazyku Cobol, ktorý sa dnes používa málo. V poisťovni systému, ktorý ovláda kľúčovú databázu dôchodkov, tak rozumie len pár ľudí, pričom niektorí z nich sú už pred dôchodkom.

To však zďaleka nie je jediný veľký problém správy dát Sociálnej poisťovne. Keďže súčasná Sociálna poisťovňa vznikla až v roku 2004, spravuje aj systémy, ktoré si doniesla z Národného úradu práce, či zo Slovenskej poisťovne, či sama vyvinula. Dokopy tak má okrem základnej 25-ročnej databázy dôchodkov ešte 5 veľkých IT systémov, ktoré si navzájom nerozumejú.

Keďže tieto systémy nie sú navzájom prepojené, občan je registrovaný v každom z nich zvlášť – v jednom na výber poistného, v ďalšom ako žiadateľ o nemocenskú alebo úrazovú dávku alebo o dávku v nezamestnanosti, prípadne ako dlžník alebo ako žiadateľ o dôchodok.

Niektoré dáta a evidencie nemá poisťovňa dokonca elektronizované vôbec. Je prirodzené, že poistenci takýto stav vnímajú kriticky. Hoci je Sociálna poisťovňa formálne napojená na slovensko.sk, mnohé formuláre nemá elektronizované, a tak elektronická komunikácia s ňou väčšinou nie je možná.

V praxi to potom vyzerá tak, že keď chce občan niečo vybaviť, napríklad dôchodok, je z neho poštár, ktorý behá od okienka k okienku. Sociálna poisťovňa to chce zmeniť, systémy chce prepojiť cez niekoľko menších projektov a odhaduje, že na to bude potrebovať asi 33 miliónov eur (cena je s DPH). Tvrdí, že celý proces by zvládla do septembra 2021.

Náhrada za zrušenú zákazku

Navrhovaný projekt je náhradou za už zrušený, ktorý mal stáť takmer 70 miliónov eur (cena je s DPH). V cene bola aj päťročná údržba systému.

Zákazku vlani hneď po nástupe do funkcie stopol Ľubomír Vážny, ktorý poisťovni teraz šéfuje. Tlačil na to Pellegriniho tím z nového úradu podpredsedu vlády, lebo veľký projekt poisťovne mal len málo čo spoločné s novými pravidlami, ktorými sa má riadiť informatizácia.

Projektu sa vyčítalo, že nemal kvalitnú štúdiu, chýbalo porovnanie alternatív a zákazka nebola rozdelená na menšie časti. Nakoniec aj Vážny povedal, že jeho architektúra bola stavaná v roku 2011 a počas tohto obdobia sa postupne nabaľoval do veľkého projektu.

Poisťovňa chcela projekt financovať zo starých eurofondov (OPIS), tie sa už však medzitým skončili. Nový informačný systém chce financovať z nových eurofondov.

Výdavky Sociálnej poisťovne na IT dosahovali v rokoch 2010 až 2016 podľa Útvaru hodnoty za peniaze v priemere od 13 do 25 miliónov eur. Dlhodobo tvoria viac ako 14 percent rozpočtu (bez transferov), poisťovňa tak patrí medzi úrady s vysokým podielom výdavkov na IT. Až 90 percent výdavkov poisťovne tvoria prevádzkové výdavky, z nich podstatná časť sú práve IT výdavky.

Sociálna poisťovňa prevádzkuje podľa analytikov ministerstva financií spolu až 14 rôznych informačných systémov, pri šiestich z nich nie je vlastníkom autorských práv alebo nemá udelenú výhradnú licenciu. To napríklad znemožňuje rozvoj systému iným ako pôvodným dodávateľom.

V tomto roku poisťovňa neplánuje žiadnu väčšiu IT investíciu nad 5 miliónov eur, chystá však spomínaný projekt za 33 miliónov.

Len na porovnanie: kým finančná správa investovala do nových IT systémov v posledných rokoch desiatky miliónov eur (podľa jej reformného zámeru asi 63 miliónov), Sociálna poisťovňa asi tri milióny.

Prečítajte si

Vážny o zrušení IT megazákazky: Na Slovensku nenájdete nestranných IT odborníkov

Sľubujú nový prístup

Sociálna poisťovňa hlási v predloženom reformnom zámere, ktorý medzitým schválila komisia na ministerstve vnútra, nový prístup, z ktorého majú profitovať aj bežní občania a podnikatelia. Všetkým má ušetriť čas aj náklady.

Poisťovňa to ukazuje na príklade matky, ktorej po pôrode vznikajú povinnosti aj voči poisťovni, a ak si ich nesplní, môže sa jej pozastaviť vyplácanie materských dávok. V skutočnosti poisťovňa vie získať informáciu o narodení dieťaťa z matriky. Cieľom teda je, aby rodičia po narodení dieťaťa nemuseli bežať na pobočku poisťovne, pretože tá si informácie zistí sama a matke už iba oznámi výsledok.

To isté by malo platiť aj pri vzniku a zániku podnikania, pri zmene identifikačných údajov občana či firmy, alebo ak sa niekto stane nezamestnaným, prípadne mu úrad práce začne vyplácať dávku v hmotnej núdzi. Jednoducho, ak má údaje o občanovi iný úrad, poisťovňa by ich mala získať priamo odtiaľ.

Najväčšia časť z 33 miliónov (17,5 milióna) má ísť na modernizáciu systémov jednotlivých dávok (napr. nemocenské, dôchodky, úrazové dávky, spolu je to 21 typov dávok v 7 oblastiach sociálneho poistenia a sporenia).

Poisťovňa sľubuje aj lepšiu komunikáciu s občanmi, vrátane elektronickej. Ak niekto chce ísť na pobočku, tak tam pôjde, ale ak chce komunikovať elektronicky, poisťovňa by mu to mala umožniť. Hovorí aj o vytvorení vlastného analytického tímu.

V reformnom zámere sa detailnejšie nespomína UNITAS, čo je zjednotenie výberu daní, cla a odvodov. Vyzerá to tiež tak, že zámer poisťovňa robila sama a ministerstvo práce, ktoré pripravuje zákony, jej do procesov veľmi nehovorilo.

V zámere sa hovorí aj o tom, že poisťovňa aktuálne poskytuje len tri elektronické koncové služby, ktoré zabezpečuje ako orgán verejnej moci (neuvádza ktoré).

To všetko sú však len ciele. „Sociálna poisťovňa nedisponuje internou reguláciou, ktorá upravuje prípravu IT investícií. Nedá sa tak posúdiť, podľa akej metodiky sú investície vyberané a či bola vybratá najlepšia možná alternatíva,“ uviedli analytici z Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

Definitívne rozhodnutie o investícii príde až po štúdii uskutočniteľnosti, v ktorej by sa mali detailne porovnať alternatívy projektu.