Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

ŽSR našli ďalšie milióny na opravu bratislavskej stanice, kde stoja štyri vlaky denne

Po dokončení stavebných prác bude zo stanice Predmestie najmodernejšia a zároveň najmenej vyťažená stanica v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič, Roman Pataj
Po dokončení stavebných prác bude zo stanice Predmestie najmodernejšia a zároveň najmenej vyťažená stanica v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič, Roman Pataj

Na stanici Bratislava Predmestie je už od ôsmej ráno stavebný ruch. Po koľajisku prechádza železničný bager, kúsok od neho čupí skupina robotníkov v oranžových vestách. Renovujú koľajnice a vymieňajú obrubníky na chátrajúcom peróne.

V nasledujúcich týždňoch budú inštalovať nové lavičky, odpadkové koše či novinový stánok. Vymenia aj trakčné vedenie a celý priestor zabezpečia kamerami. To všetko za odhadovanú sumu 2,8 milióna eur, ktoré vyčlenila štátna firma Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

Až robotníci odídu, bude z Predmestia najmodernejšia stanica na území hlavného mesta. Bude mať len jediný nedostatok – nachádza sa mimo hlavných železničných ťahov, preto ju absolútna väčšina vlakov bude obchádzať. Až doteraz tu zastavovali štyri vlaky denne a aj to iba v pracovných dňoch ráno.

Na nový interiér stanice sa môžu cestujúci akurát tak pozerať cez zamknuté dvere. Foto N – Tomáš Benedikovič

Stanica je dlhodobo uzamknutá. Železničiari totiž pred tromi rokmi zistili, že viac než cestujúci by sa im tu zdržiavali asociáli. „Stanica je zatvorená, pretože reálna frekvencia vlakov je minimálna a musíme chrániť majetok železníc pred jeho devastovaním a rozkradnutím,“ vysvetlila hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.

Teraz však už železnice uvažujú aspoň nad tým, že po dokončení rekonštrukcie stanicu na pár hodín denne otvoria. „Uvažujeme o jej čiastočnom otvorení najprv v časoch, keď tam premávajú vlaky,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Ešte pred tým si však budú musieť na stráženie areálu najať súkromnú SBS – na stanici Predmestie totiž nemá železničná polícia svoje pracovisko.

„Je to z dôvodu, aby sa predišlo devastácii majetku, zdržiavaniu sa bezdomovcov a ich obťažovaniu cestujúcich,“ dodávajú železnice.

Len pokračujeme v načatom diele

Stanica Predmestie je jedným z najznámejších príkladov toho, ako nepremyslene sa míňajú peniaze pri železničných projektoch. ŽSR do nej v uplynulých rokoch už stihli investovať necelé štyri milióny eur. Za tieto peniaze opravili fasády hlavnej budovy, ktorá stojí od roku 1971. Vynovili interiér, skultúrnili čakáreň, pribudli nové toalety aj elektronické informačné tabule.

Cestujúci si však o týchto novinkách mohli iba čítať na internete. Stanicu totiž po renovácii neotvorili. Hneď ako v lete 2014 dokončili budovu, tak ju aj zamkli. Pre cestujúcich nechali sprístupnený iba mostík, ktorým sa môžu presúvať na peróny.

Stanica Predmestie bola pred rekonštrukciou v dezolátnom stave. V roku 2014 dokončili opravu hlavnej budovy, teraz začali opravovať nástupištia a koľajisko. Foto – Roman Pataj a Wikipedia

Práce, ktoré sa tu začali v lete, sú len pokračovaním komplexnej prestavby celej stanice. Tú odsúhlasili ešte v roku 2011 za bývalého ministra dopravy Jána Figeľa (KDH) a rozbehli ju za jeho nástupcu Jána Počiatka (Smer).

Manažéri železníc teraz len našli voľných 2,8 milióna, tak sa rozhodli projekt dokončiť renováciou nástupíšť a železničnej infraštruktúry. „Stavebné práce, ktoré momentálne prebiehajú, boli zazmluvnené a naprojektované už v rámci pôvodného kontraktu,“ spresňuje Pavlíková.

Na ceste do Petržalky

Počet prechádzajúcich vlakov by sa tu budúci rok mohol teoreticky zvýšiť o ďalších trinásť párov. Stanica totiž leží na východnom okraji Bratislavy na ťahu, ktorý ďalej pokračuje smerom na stanicu Bratislava-Nové Mesto a ďalej napríklad do Petržalky.

Štátny dopravca, Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) nedávno ohlásila plán, že na tento ťah chce presmerovať niekoľko prímestských vlakov zo Senca a Trnavy. Tie by už nezachádzali na Hlavnú stanicu, ale odbočili by na Predmestie, prešli by Prístavný most a skončili by v Petržalke.

Železničná sieť na území hlavného mesta (mapa z roku 2007). Zdroj – vlaky.net

Presmerovanie vlakov by si však muselo objednať a zaplatiť ministerstvo dopravy, ktoré by sa zase muselo skoordinovať s bratislavským magistrátom i so župou. To sa zatiaľ nestalo.

„Všetky zainteresované strany sa snažia nájsť riešenie, no jednoducho povedané, chce to svoj čas,“ vysvetľuje hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Inými slovami: aj po dokončení súčasnej rekonštrukcie, ktoré je plánované na december tohto roku, budú na stanici pravdepodobne naďalej zastavovať len štyri vlaky denne.

ŽSR argumentujú, že rekonštrukcia aj napriek tomu neznesie odklad. Niektoré peróny sú už totiž v havarijnom stave – odlamujú sa z nich obrubníky a hrozí, že cestujúci by pri nastupovaní alebo vystupovaní spadol do koľajiska.

„Úpravy, ktoré tu momentálne robíme, sú nutné z pohľadu bezpečnosti a plynulosti dopravy,“ vraví hovorkyňa Pavlíková.

ŽSR tvrdia, že opravu stanice Predmestie museli dokončiť, pretože zanedbané peróny ohrozovali ľudí. Foto – Tomáš Benedikovič, ŽSR

Bývalý šéf ŽSR: Nedáva mi to zmysel

Absurdnosť príbehu stanice Predmestie najviac ilustruje porovnanie so zastávkou Bratislava Vinohrady, ktorá sa nachádza hneď na druhej strane cesty. Na nej nezastavujú štyri, ale hneď 160 vlakov denne. Vďaka tomu patria Vinohrady medzi najvyťaženejšie zastávky na Slovensku.

A zároveň medzi tie najhoršie. Zastrešenie na perónoch je deravé, interiér pôsobí zanedbane, fasády budovy ešte zanedbanejšie, čakáreň je malá a toalety len pre nenáročných.

Dojem zo stanice umocňujú bezdomovci, ktorí sa tu pravidelne zdržujú. „Priala by som vám zažiť tu situáciu o štvrtej ráno, keď sa stanica otvorí,“ hovorila nám vlani slečna predávajúca v tamojšom stánku s občerstvením.

Tento kontrast vlani kritizoval aj vtedajší šéf ŽSR Tibor Šimoni, ktorý projekt Predmestia zdedil po predchodcoch.

„Snažil som sa pochopiť dôvod, prečo sa investovalo do stanice Predmestie, logicky mi však vyšlo, že oveľa rozumnejšie by bolo investovať do susednej zastávky Vinohrady. Logika jednoducho nepustí. Vinohrady majú úplne inú dopravnú vyťaženosť. Za tie isté peniaze sme mohli mať túto zastávku zmodernizovanú,“ povedal Šimoni, ktorý neskôr prestúpil na ministerstvo dopravy.

Video: Ako železnice opravili nesprávnu stanicu (2016)
Autorka: Martina Koník

 

Vinohrady sa však rekonštrukcie v najbližších rokoch nedočkajú. ŽSR totiž najprv čakajú na dokončenie „štúdie realizovateľnosti železničného uzla Bratislava“. Tá má ukázať, ako by mala vyzerať železničná doprava na území hlavného mesta vrátane toho, aké parametre by mali mať bratislavské stanice a zastávky.

Podľa železníc preto nemá zmysel investovať do Vinohradov, pokiaľ štúdia neukáže, aká bude ich ďalšia využiteľnosť a napríklad, či ich koľajisko zostane v súčasnej podobe.

Štúdiu síce chcú mať hotovú koncom tohto roka, to však pre cestujúceho nič neznamená. Pokiaľ by sa aj železnice hneď po jej dokončení rozhodli modernizovať Vinohrady, trvalo by najmenej tri roky, než by vôbec nakreslili projekt, získali stavebné povolenia a vysúťažili stavebnú firmu.

Zastávka Vinohrady patrí medzi najväčšie hanby slovenskej železnice, rekonštrukcie sa v najbližších rokoch nedočká. Foto N – Tomáš Benedikovič, Vladimír Šnídl

Mala to byť brána na Filiálku

Ako sa vôbec mohlo stať, že ŽSR investovali do „nesprávnej“ stanice? Prvé plány na modernizáciu vznikli už v roku 2001. Stanica bola totiž v rovnako dezolátnom, ak nie dezolátnejšom stave, než zastávka Vinohrady.

Neskôr sa navyše stala súčasťou nikdy neuskutočneného plánu presmerovať časť dopravy do stredu mesta na opustenú staničku Filiálka. Tá leží blízko frekventovaného Trnavského mýta a pre ľudí dochádzajúcich do Bratislavy by mohlo byť výhodnejšie doviezť sa tam, než na Hlavnú stanicu ako dosiaľ.

Ministerstvo za Jána Figeľa preto pripravilo plán, podľa ktorého by sa Filiálka za 400 miliónov eur z eurofondov obnovila, zmodernizovala a výrazne rozšírila. Stanica Predmestie, ktorá leží na tejto trase, mala byť vstupnou bránou na Filiálku.

Vystupovať tam mohli cestujúci, ktorí dnes vystupujú na Vinohradoch, v jej priestoroch malo byť zároveň pracovisko železničnej polície a dispečing, z ktorého by sa riadila železničná doprava v Bratislave.

„Zo stanice Predmestie sa mal stať dôležitý dopravný uzol v Bratislave,“ hovorí Pavlíková. Plány na jej rekonštrukciu teda na prvý pohľad dávali zmysel.

Investíciu napokon na jeseň 2011 definitívne odsúhlasilo aj vedenie železníc, na ktorých čele stál Figeľov nominant Vladimír Ľupták.

Rekonštrukcia stanice Predmestie bola súčasťou veľkolepého plánu presmerovať značnú časť železničnej dopravy na opustenú stanicu Filiálka, ktorá sa nachádza blízko Trnavského mýta. Foto – TASR

ŽSR vedeli, čo príde

Na jar 2012 však na ministerstvo dopravy nastúpil Ján Počiatek, ktorý sa rozhodol projekt Filiálka zastaviť. Vyčlenené eurofondy namiesto Filiálky išli na obnovu bratislavského Starého mosta a nákup nových trolejbusov a električiek pre bratislavskú MHD.

Železnice Slovenskej republiky, ktoré vtedy viedol už generálny riaditeľ Štefan Hlinka, sa napriek tomu rozhodli, že Predmestie zrekonštruujú – hoci už bolo jasné, že väčšina vlakov bude v najbližších rokoch túto stanicu obchádzať.

Úlohu mohlo zohrať to, že všetko už bolo nakreslené, odsúhlasené a vybraná bola aj stavebná firma. Tou sa stala spoločnosť Texo Partner, ktorú ŽSR využili aj pri modernizácii niektorých ďalších staníc. Ide o nástupkyňu niekdajšej firmy Ikores, ktorá bola spojená s bývalým sponzorom Smeru Jozefom Kopeckým.

V septembri 2012 prišli na Predmestie prví robotníci, ktorí začali rekonštruovať trafostanicu. Na jar nasledujúceho roku sa rozbehli práce aj na staničnej budove, ktoré ukončili v lete 2014. Budovu vzhľadom na minimálny pohyb cestujúcich následne ani neodomkli a tento stav trvá dodnes.

Zatiaľ čo Predmestie rekonštruovali, na priľahlých Vinohradoch urobili železnice len menšie zmeny – predĺžili jeden z perónov, prispôsobili výšku koľajníc a zaplátali niektoré diery. Interiér im bez ich pričinenia pomohli vylepšiť členovia Zelenej hliadky, ktorí tu na jar 2015 zorganizovali čistiacu akciu. Foto – Zelená hliadka

Časom aj ďalšie

Súčasné vedenie ŽSR, ktoré vedie generálny riaditeľ Martin Erdössy, sa nedávno rozhodlo, že nájde peniaze na to, aby mohlo dorobiť aj zostávajúce veci – nástupištia, koľajisko a trakčné vedenie.

„Mať rekonštruovanú iba budovu bez priľahlej infraštruktúry by totiž nedávalo zmysel,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Preto je podľa nej lepšie, keď železnice budú mať stanicu kompletne dokončenú a pripravenú na ďalšie použitie. Počítajú totiž s tým, že dopyt po vlakovej doprave na území Bratislavy bude rásť.

„V blízkom čase bude napríklad obmedzená doprava na diaľnici pre výstavbu križovatky Triblavina, zvažuje sa aj zavedenie mestských vlakových liniek. To všetko zvyšuje potenciál stanice Predmestie,“ dodáva Pavlíková.

ŽSR podľa Pavlíkovej zamýšľajú postupne rekonštruovať aj ďalšie stanice. V uplynulých rokoch napríklad vynovili interiér stanice Nové Mesto, tento rok spustili čiastočnú renováciu Hlavnej stanice a časom by mali prísť na rad aj spomínané Vinohrady.

Tam doteraz stihli len zaplátať niektoré pukliny v asfalte, upraviť výšku koľajníc a predĺžiť jeden perón, aby tam mohli zastavovať bežné rýchliky, ktoré po zavedení Ficových zliav pre dôchodcov a študentov jazdia s trinástimi vozňami.

Stanica z 19. storočia

Cez územie dnešnej stanice Predmestie viedla už prvá konská železnica v Uhorsku, ktorá premávala po trase Bratislava – Trnava – Sereď.

Keď koncom 19. storočia vybudovali v susedstve fabriku Dynamit Nobel, vznikla tam zastávka s názvom Dynamitová továreň, ktorú využívali primárne tamojší robotníci. Stúpajúci objem výroby si vyžiadal rozšírenie zastávky, až v roku 1891 vznikla stanica Pressburg Dynamit Fabrik/Pozsony Dynamit gyár.

Výpravnú budovu vtedy umiestnili ešte na druhej strane koľajiska než dnes – v súčasnosti tam sídli pracovisko Výskumného vývojového ústavu železníc.

Súčasná staničná budova, ktorá nedávno prešla rekonštrukciou, stojí od roku 1971.

Zdroj: Martin Entner, facebooková skupina História dopravy a industriálu

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie a najväčšia chyba 30 rokov podľa Mikloša, Kažimíra a ďalších ekonómov z Panela expertov E

Foto - archív SNM
Foto – archív SNM

Ekonómovia Svorenčík, Mikloš, Vašáková, Kažimír, Čechová, Hirman, Bláhová, Pikus, Haluš, Molnárová, Ovčarik, Suďa, Ježíková, Vlachynský, Melioris a Kahanec píšu o najväčšom víťazstve a najväčšej chybe posledných 30 rokov.

Zdieľať

Pýtať sa po 30 rokoch, či sa máme lepšie, nedáva zmysel. Pýtajme sa: kto, ako a prečo sa má lepšie

  • Po troch dekádach by sme sa z materiálneho hľadiska mali lepšie takmer určite aj pri pokračovaní socializmu. Pýtať sa, či sa dnes máme lepšie, preto nemá veľký význam (jasné, že máme).
  • Produktivita práce na Slovensku aj po 30 rokoch od revolúcie dosahuje v bežných cenách len 57 % priemeru Únie, mzdy sú hlavne preto v priemere stále menej ako polovičné.
  • Slovensko v pokrízových rokoch Úniu v ekonomickej výkonnosti dobieha pomalšie, k Česku sa už nepribližujeme.
  • Pýtajme sa, kto, ako a prečo sa má dnes lepšie. Môže to pomôcť nielen spravodlivosti a spoločenskej súdržnosti, ale aj ďalšiemu dobiehaniu životnej úrovne najvyspelejších krajín.

Minúta po minúte

Zdieľať

Najväčší úspech za 30 rokov? Sme súčasťou väčšieho, veľmi múdreho, kultúrneho a prosperujúceho celku, hovorí  IT špecialista Miro Pikus. „Za najlepšie v našej histórii považujem práve rozhodnutie zbaviť sa časti rozhodovania v prospech EÚ a stať sa trochu nesvojprávnymi,“ píše v Paneli expertov E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny? 

Miroslav Pikus, IT špecialista

Táto otázka sa mi nepáči, lebo navodzuje videnie sveta, kde naše životy riadi hŕstka slovenských politikov, ktorí svojimi „rozhodnutiami“ riadia „premenu našej krajiny“.

Politici na nás vplyv nepochybne majú, ale nielen tí naši, na ktorých otázka zjavne mieri. Akoby zabúdame, že sa Slovensko stalo súčasťou väčšieho, veľmi múdreho, kultúrneho a prosperujúceho celku. Za najlepšie v našej histórii považujem práve rozhodnutie zbaviť sa časti rozhodovania v prospech EÚ a stať sa trochu nesvojprávnymi.

Digitálne technológie naviac presunuli rozhodovanie z vládnúcej elity na široké masy. Vedomosti už nie sú koncentrované v utajených vládnych kabinetoch, ani schované v útrobách knižníc. Vďaka internetu a smartfónu ich má každý z nás vo vrecku.

Či je to ekológia, ekonomika, alebo onkológia, každý sa vie dostať k rovnocenným poznatkom a spraviť vlastné kvalifikované rozhodnutie. Z turistu sa stáva ekológ, z klienta bankár, z pacienta lekár, vedomosti si vie každý získať z kvalitných webov.

Kľúčové pre našu budúcnosť je preto uvedomenie, že viac než rozhodnutia politikov nás formujú tie naše vlastné o tom, ako vplývame na seba a našu spoločnosť. Všetko, čo potrebujeme zmeniť, je naša kultúra. Veď politici sú len jej odrazom a sú výnimoční len sebavedomím a slávou, nie vedomosťami či rozhodnutiami.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Elity nedodržali spoločenskú dohodu, hovorí o ponovembrových chybách ekonóm Martin Kahanec. „V prvej vlne sme cez palubu hodili Rómov a menšiny, hneď nato starších a zdravotne znevýhodnených. Postupne strácali dôstojné postavenie poľnohospodári, robotnícke profesie, učitelia a ďalší. Niekedy celé regióny,“ píše v Paneli expertov E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce

Začnem najlepším rozhodnutím: bolo to rozhodnutie miliónov nebojácnych a odhodlaných ľudí v novembri 1989 vzoprieť sa režimu a vydať sa na ťažkú cestu budovania demokracie a slobody v našej krajine.

Tiež si vážim tých, ktorí sa postavili na čelo tohto hnutia a našli odvahu urobiť veľmi potrebné, aj keď často bolestivé rozhodnutia. Medzi takéto kľúčové ekonomické opatrenia na začiatku transformácie patrili napríklad liberalizácia cien, zavedenie konvertibility meny, otvorenie ekonomiky medzinárodnému obchodu alebo privatizácia.

Úctu si zaslúžia milióny občanov, ktorí sa rozhodli na nastúpenej ceste vydržať a bolestivé dopady týchto opatrení trpezlivo znášali. Aj vďaka nim je dnes Slovensko úspešnou krajinou so silným príbehom.

Hneď na začiatku transformácie však došlo k zásadnému omylu spoločenských elít, ktoré nepochopili, že ich mandát na reformy vyplýva zo spoločenskej dohody, ktorej podmienkami bolo zachovanie dôstojnosti občanov a lepší život pre ich deti.

A že nevyhnutnou podmienkou budovania udržateľnej liberálnej demokracie a trhovej ekonomiky je dodržanie tejto dohody.

V prvej vlne sme cez palubu hodili Rómov a ďalšie menšiny, hneď nato starších a zdravotne znevýhodnených ľudí. Postupne strácali dôstojné postavenie v spoločnosti poľnohospodári, robotnícke profesie, učitelia a ďalší. Niekedy celé regióny.

Táto degradácia ich postavenia je považovaná za ich zlyhanie. Obdivovaní sú tí, ktorí si spoločenské postavenie vydobyli silou.

Je pozitívom trhovej ekonomiky, že umožňuje občanom dosiahnuť úspech. Snaha byť úspešný je úplne legitímnym hnacím motorom ekonomiky.

Koncentrácia bohatstva v rukách úzkej skupiny ľudí je však hrozbou pre demokraciu.

Rozptýlené bohatstvo a následne silná stredná trieda znižujú potrebu vysokých daní a prerozdeľovania a robia ľudí ekonomicky menej závislými na vláde. Tým ich tiež robia ťažšie manipulovateľnými populistickými politikmi.

Vysoká koncentrácia ekonomickej moci koncentruje aj politickú moc a zvyšuje riziko únosu štátu a deštrukcie demokracie.

Preto za najväčšiu chybu posledných 30 rokov považujem to, že sme porušili spoločenskú dohodu a veľkej časti spoločnosti vzali dôstojnosť a sen o lepšom živote pre ich deti, zatiaľ čo inej, úzkej skupine ľudí umožňujeme unášať nám štát.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Posilňovanie pilierov právneho štátu zostáva výzvou aj po tridsiatich rokoch, povedal šéf ÚVO Miroslav Hlivák. „Dôkazom sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do poslednej novely zákona o verejnom obstarávaní. Mám za to, že podkopávajú piliere právneho štátu.“

Celé stanovisko šéfa ÚVO Hliváka:
„To, že si skutočne uvedomujeme a vážime odvahu ľudí, ktorí vybojovali zmenu režimu, dokážeme len svojimi činmi a nie slovami. Zvlášť, keď sme vo verejnej funkcii. Ja mám z tejto pozície, z pozície predsedu nezávislého kontrolného orgánu, aj kompetenciu tvoriť legislatívu, teda pravidlá, ktorými sa potom riadi naša spoločnosť v oblasti verejných nákupov.
Považujem za povinnosť, aby sme ich tvorili tak, že posilňujú piliere právneho štátu, teda tie piliere, ktorých základy sme mohli začať tvoriť po udalostiach, ktoré si dnes pripomíname. Ukazuje sa však, že stále máme čo robiť.
Posilňovanie pilierov právneho štátu zostáva výzvou aj po tridsiatich rokoch. Dôkazom sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do poslednej novely zákona o verejnom obstarávaní. Mám za to, že tieto pozmeňujúce návrhy podkopávajú piliere právneho štátu.
A tak v tieto dni, aj v deň samotného okrúhleho výročia cítim potrebu a ako verejný funkcionár aj povinnosť na to opätovne upozorniť. Urobil som tak aj v prvom podcaste, ktorým úrad chce podporiť otvorenú komunikáciu. V súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie je to spojenie symbolu a reálnych činov pre podporu budovania právneho štátu a pred tridsiatimi rokmi vybojovanej slobody slova.“

Zdieľať

Za nekonfliktný spôsob vyrovnania sa s komunistickou ideológiou sme zaplatili, hovorí o chybách po Novembri hlavný analytik Finstat.sk Pavol Suďa. „Spoločnosť sa príliš zamerala na spolupracovníkov ŠtB, zatiaľ čo si bývalé stranícke a policajné špičky niekedy z úzadia, inokedy úplne otvorene podnikali alebo riadili časť politickej garnitúry.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk

Najväčším omylom bol nekonfliktný spôsob vyrovnania sa s komunistickou ideológiou, ale aj s predchádzajúcim pôsobením významných nomenklatúrnych komunistických kádrov a riadiacich dôstojníkov Štátnej tajnej bezpečnosti (ŠtB).

Spoločnosť sa príliš zamerala na spolupracovníkov ŠtB, zatiaľ čo si bývalé stranícke a policajné špičky niekedy z úzadia, inokedy úplne otvorene podnikali alebo riadili časť politickej garnitúry. Je však možné, že tento ponovembrový spoločenský „konsenzus“ bol (požadovanou) cenou za nenásilnú zmenu režimu.

To najlepšie rozhodnutie politických elít aj samotnej spoločnosti bol vstup do Európskej únie, do NATO a osobitne aj prijatie spoločnej európskej meny. Sú to totiž najpodstatnejšie poistky našej krajiny proti opäť sa rozmáhajúcej ruskej hegemónii a propagande.

A v domácej politickej rovine treba spomenúť aj vzopretie sa podstatnej časti spoločnosti proti mečiarizmu a Ficovej verzii demokracie a riadenia štátu. Svojím spôsobom bol najväčší úspech kultivácia slovenskej občianskej spoločnosti (vrátane médií), ktorá dokáže korigovať nesprávne rozhodnutia zástupcov „ľudu“ alebo nebezpečný politický vývoj.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Pre šéfku Profesia.sk Ivanu Molnárovú boli najlepšie rozhodnutia za posledných 30 rokov reformy a vstup do EÚ. „Najväčšou chybou, ktorá sa nám môže ešte vypomstiť, bolo odsunutie vzdelania a školstva na okraj záujmu politických špičiek,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk

Ak by som mala na výber najlepšie rozhodnutia, ktoré Slovensko za tých 30 rokov urobilo, tak sú to pravicové reformy a jednoznačne náš vstup do Európskej únie.

Posledných 30 rokov vnímam ako obrovský posun, aj keď mnohé veci sa nedarí stále odstrániť. Voľný trh, slobodné cestovanie či jednotná mena sú takmer nespochybniteľné benefity. Ale to, čo nám a našej spoločnosti stále chýba, je schopnosť prebrať zodpovednosť za svoje činy. Dostali sme slobodu, ale nevnímame aj zodpovednosť, ktorú sme získali. Stále sa nevieme zodpovedne správať k verejnému priestoru.

Najväčšou chybou, ktorá sa nám môže ešte vypomstiť, bolo odsunutie vzdelania a školstva na okraj záujmu politických špičiek. Fakt, že naši najšikovnejší študenti odchádzajú do zahraničia a neuvažujú nad návratom, nás núti zamyslieť sa nad tým, či sme atraktívnou krajinou, kde ľudia chcú žiť, pracovať a vytvárať hodnoty.

Pôvodne som chcela označiť aj korupciu, ale v krajine, kde to najmä staršia populácia vníma ako niečo normálne, je to, žiaľ, len zarážajúce.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Dve najväčšie chyby po Novembri podľa Libora Meliorisa: kupónová a mečiarovská privatizácia spolu so zlou reštitúciou pôdy a lesov. „Na papieri sa majetky vrátili a krivdy boli napravené. Avšak v skutočnosti reštituenti so svojím majetkom dodnes nemôžu slobodne nakladať.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Libor Melioris, ekonóm:

Demontáž komunistického režimu bola suverénne najlepším rozhodnutím. Komunisti totiž škodili vám, vašim blízkym a spôsobovali predčasnú smrť.
Po 30 rokoch to máme potvrdené robustnou štatistikou.

Druhým najlepším rozhodnutím bol vstup do Európskej únie, vďaka ktorému sa milióny ľudí mohli pohnúť na Západ a miliardy eur prišli na Východ. Pre obe strany to bolo veľmi výhodné. Dnes je situácia taká, že ľuďom na Západe prekážajú cudzinci, lebo majú pocit, že im berú prácu. U nás ľudia šomrú na zisky zahraničných investorov, keďže majú pocit, že sú vykorisťovaní. Je to zložitý problém. S určitosťou vieme povedať len jednu vec, všetci by si pohoršili, ak by sme sa vrátili do stavu pred vstupom do EÚ.

Najhorším rozhodnutím bola kupónová a potom mečiarovská privatizácia. Zaplatili sme za ňu surovou nezamestnanosťou a 100-miliardovou sekerou v bankách. Nezamestnanosť v období 2000 – 2006 nebola dielom Dzurindu, Mikloša ani Kaníka ale Mečiara, Kozlíka a Keltošovej. Čo sa malo urobiť inak? Stredné a veľké podniky sa mali predávať priamo zahraničným investorom, ktorí v danom sektore pôsobili najmenej dvadsať rokov. Pokojne aj za korunu.

Druhým najhorším rozhodnutím boli reštitúcie. Katastrofálne dopadli reštitúcie pôdy a lesov.

Na papieri sa majetky vrátili a krivdy boli napravené. Avšak v skutočnosti reštituenti so svojím majetkom dodnes nemôžu slobodne nakladať. Štát tento problém dlhodobo ignoruje. Pre nefungujúci trh s pôdou stagnuje naše poľnohospodárstvo a vidiek.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Najväčšia chyba po Novembri podľa audítorky Renáty Bláhovej: „Nepodarilo sa zreformovať justíciu a dostatočne priblížiť západnému systému spravodlivosti, ktorý je menej skorumpovaný a vie sa lepšie brániť oligarchickému spôsobu vládnutia.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku

Začnem pozitívami, ktoré jednoznačne prevažujú, takže si dovolím vymenovať až tri podľa mňa najlepšie rozhodnutia.

🙂 Rozhodnutie vstúpiť do EÚ, ktorým sme si poistili vybojovanú slobodu aj nádej, že budeme dlhodobo žiť západné európske hodnoty vrátane právneho systému, skutočnej demokracie, vzájomného rešpektu a solidarity. Sama veľakrát pripomínam svojim deťom, koľko ľudí do roku 1989 zomrelo pri zakázaných pokusoch prekročiť hranice. Vždy, keď ideme na Devín, zastavíme sa pri symbolickej ostrieľanej stene.

Zdroj – Svetová banka

🙂 Rozhodnutie hneď po vstupe do EÚ urobiť dôležité reformy a zaviesť euro, ktoré nám zabezpečilo jeden z najvyšších hospodárskych rastov od roku 1989, a to nielen v Európe, ale aj vo svete (graf č. 1). Za reformy vďačíme vláde SDKÚ, najmä rovná daň pritiahla po roku 2004 zahraničných investorov, ktorí sú vo veľkej miere aj dnes najdôležitejšími ťahúňmi slovenského hospodárstva a prispievateľmi do štátneho rozpočtu (graf č. 2). Chuť investovať na Slovensku u nich v posledných rokoch aj v dôsledku neochoty vlády počúvať a konať vo verejnom záujme však klesá.

Zdroj – finstat.sk

🙂 Rozhodnutie odvážne bojovať za slobodu slova a tlače, ktorá nie je samozrejmosťou ani v iných krajinách EÚ (graf č. 3). Z pohľadu európskych hodnôt a budúcnosti našich detí je to podľa mňa dôležitejšie než hospodársky rast. Veľmi si preto vážim všetkých redaktorov Denníka N, ktorí pred 5 rokmi preukázali veľkú odvahu pri vstupe Penty do vtedy najčítanejšieho mienkotvorného slovenského denníka. Myslím, že tým pomohli aj samotnému SME, aby sa ubránilo úplnému ovládnutiu. Je mi preto cťou písať pre tento portál, ktorý je v mojich očiach na Slovensku symbolom slobodnej tlače.

Zdroj – Reporters Without Borders

😕 Aj chýb je zrejme viac, ja osobne za tú najväčšiu považujem, že sa nám nepodarilo zreformovať justíciu a dostatočne priblížiť západnému systému spravodlivosti, ktorý je menej skorumpovaný a vie sa lepšie brániť oligarchickému spôsobu vládnutia. Dôsledkom toho je, že veľká časť našich spoluobčanov je frustrovaná, neverí v spravodlivosť ani v to, že ich štát a jeho predstavitelia konajú v ich záujme.

Ale vďaka tomu, že máme na Slovensku z prístupových krajín najslobodnejšiu tlač, a tým kvalitnú slobodu slova, o korupcii a nespravodlivosti sa našťastie nahlas a veľa hovorí. Máme teda najväčšiu nádej to zmeniť, ak sa o ňu nedáme obrať a nepodľahneme „blbej nálade“.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Čo sa po podľa Petra Kažimíra po Novembri zbabralo? Privatizácia energetiky a zdravotníctva. „Cenou za to bola strata väčšinovej podpory pre ďalšie pozitívne zmeny v spoločnosti a otvorilo to priestor pre anti-politiku a lacné sľuby,“ hovorí v Paneli expertov E bývalý minister financií.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Peter Kažimír, guvernér NBS:

Úprimne, nevnímam život ako hitparádu dobrých a zlých skutkov. Náš tridsaťročný príbeh je príbehom úspešným, so všetkými vzostupmi a pádmi, dobrými aj zlými rozhodnutiami, omylmi. Taký je život, pestrofarebný. Kto sa kedy poučil z cudzích chýb?

V tej pestrofarebnosti sú miesta a momenty, ktoré sú výraznejšie a sýtejšie.  Jedným z nich je v mojich očiach naše integračné smerovanie – európske aj euroatlantické. Naše členstvo v Európskej únii, eurozóne a NATO je z tohto pohľadu zavŕšením odkazu pádu železnej opony… stať sa opäť súčasťou modernej Európy. Integrácia je pre mňa synonymom úspechu.

To, čo sa zbabralo, je bezpochyby privatizácia, napríklad energetického sektora alebo zdravotníctva. Áno bola iná doba, ale vždy je iná doba.

Faktom však ostáva, že fušerstvo, zlodejiny a necitlivosť niekoľkých vĺn privatizácie otrávili duše veľkej časti spoločnosti pocitom skrivodlivosti.

Cenou za to bola strata väčšinovej podpory pre ďalšie pozitívne zmeny v spoločnosti a otvorilo to priestor pre anti-politiku a lacné sľuby.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie po Novembri bola podľa Ivana Mikloša Klausova ekonomická reforma. „Ekonomika sa vďaka tomu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou cestou.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Ivan Mikloš, bývalý minister financií

Najlepšie a najdôležitejšie bolo, že sa november 1989 stal. Za najlepšie rozhodnutie po ňom považujem reformu, ktorá sa pripravila v priebehu roka 1990, schválila v parlamentoch (federálnom, slovenskom a českom) na jeseň 1990 a spustila vo vtedajšom Československu od 1. 1. 1991.

Dokument, podľa ktorého sa postupovalo, sa volal Scenár ekonomickej reformy a pripravil ho tím politikov a odborníkov pod vedením vtedajšieho federálneho ministra financií Václava Klausa. Tento ucelený a komplexný prístup (ktorý sa veľmi nespravodlivo vžil ako „šoková terapia“) sa totiž ukázal ako správny a efektívny.

Ekonomika sa vďaka nemu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou (tzv. gradualistickou) cestou, alebo v tých, kde zavládol po rozpade komunistického režimu a centrálne plánovanej ekonomiky nekontrolovaný chaos a zmätok. Takže vďaka „šokovej terapii“ ľudia trpeli omnoho menej ako pri iných možných alternatívach.

Za ďalšie kľúčovo dôležité správne rozhodnutie považujem odvrátenie hrozby európskej a euroatlantickej izolácie Slovenska, vstup do EÚ, NATO a eurozóny spolu s druhou vlnou reforiem po roku 1998, najmä však v rokoch 2002 – 2006.

Za najväčšiu chybu považujem, že sa nám nepodarilo dosiahnuť celospoločenský, alebo aspoň väčšinový konsenzus na potrebe neustálej modernizácie krajiny na základe princípov a hodnôt otvorenej spoločnosti, právneho štátu a politickej a ekonomickej slobody.

Výsledkom toho všetkého (aj úspechov, ale aj chýb a zlyhaní) je, že na jednej strane je posledných 30 rokov od Nežnej revolúcie jednoznačne a nespochybniteľne historicky najúspešnejším obdobím v dejinách Slovenska a Slovákov, no na druhej strane je to aj obdobie obrovských premárnených príležitostí. A to sa žiaľ premieta aj do zvýšeného rizika ohrozenia našej úspešnej budúcnosti.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Lívia Vašáková: Najlepšie rozhodnutie od Novembra bol vstup do EÚ a najväčšia chyba zanedbanie školstva. Vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku odpovedá v Paneli expertov Denníka E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Najlepšie rozhodnutie: vstup do Slovenska do EÚ v roku 2004.

V roku 2004 sa Slovensko spolu s ďalšími 9 krajinami stalo členom Európskej únie. To pre nás znamenalo prístup k 500 miliónovému vnútornému trhu, pritiahnutie zahraničných investícií, EU fondy a stanovenie mantinelov pre domácu politiku.

Stačí pohľad na východ alebo juh od nás na Ukrajinu či Balkán, aby sme si uvedomili, kde sú krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sa do EÚ nedostali.  Slovensko je nielenže krajina, ktorá z členstva výrazne profitovala, ale pomohlo nám aj obdobie pred vstupom, kde sme si museli plniť domáce úlohy spojené s integráciou a realizovali tak viaceré potrebné reformy.

Najväčšia chyba: úpadok školstva, ktoré sme 30 rokov zanedbávali.

Slovensko zaostáva tak v kvalite (pokles v rebríčkoch PISA, žiadna univerzita medzi najlepšími 500 univerzitami sveta, vyše 15% odliv stredoškolákov na zahraničné vysoké  školy,..) ako aj v inkluzívnosti školstva.

Tento trend je dlhotrvajúci, zodpovedá malému politickému záujmu o tento rezort a zároveň bude mať fatálne dôsledky pre našu budúcnosť, a to nielen v slabej pripravenosti našich detí na rýchlo sa meniaci pracovný trh ale aj v politickej či spoločenskej oblasti (nárast populizmu, pokles dôvery v inštitúcie a naopak podliehanie dezinformáciám).

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Šéf ÚVO Miroslav Hlivák sa bráni pred rastúcou kritikou jeho úradu od politikov. Hovorí, že v lete oslovil všetky ministerstvá, aby predniesli svoje požiadavky, no odpovedali mu len dve.

„Za posledné obdobie cítim a vnímam, že politickí predstavitelia častejšie kritizujú Úrad pre verejné obstarávanie. Pritom úrad je pripravený diskutovať o možnostiach, ktoré skvalitnia verejné nakupovanie na Slovensku. Po nástupe do funkcie som zaviedol aj novú kultúru tvorby legislatívy, do ktorej pravidelne prizývam odbornú aj laickú verejnosť, aj tých, ktorí denne so zákonom robia. Takto sme pripravili aj zmenu zákona, ktorá platí od januára a vďaka ktorej sa už dnes dá nakupovať za verejné peniaze rýchlejšie, jednoduchšie a za dodržania transparentnosti. Sme otvorení vecným návrhom, aby sme skvalitňovali oblasť verejných nákupov a zároveň pokrývali strategický záujem štátu. Preto, ak sa politici sťažujú na znenie zákona, v júni tohto roka som v rámci prípravy druhej novely osobne listom vyzval všetkých členov vlády SR, aby definovali strategické záujmy štátu v oblastiach, ktoré majú z titulu svojej funkcie v kompetencii. Do dnešného dňa mi odpovedali len dva rezorty – ministerstvo dopravy a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré nemalo požiadavku na legislatívne zmeny. Rezort dopravy si želal legislatívne pokryť špekulatívne správanie vo verejnom obstarávaní, čo spôsobuje prieťahy vo verejných súťažiach. Rezort dopravy uspokojilo, že na túto situáciu úrad reagoval v druhej novele, v ktorej sme zaviedli viacero opatrení na boj proti nekalým praktikám vo verejných súťažiach. Mrzí ma preto, že novela, ktorá mala opäť veci posunúť vpred, je paralyzovaná škodlivými pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, pre ktoré ju pani prezidentka vrátila do parlamentu,” povedal Miroslav Hlivák.

Predseda úradu zároveň pripomenul, že spolu so svojou pracovnou skupinou z úradu chodí priamo do regiónov a vyhlasovateľov súťaží metodicky usmerňujú, aby kompetentní dokázali obstarať rýchlo a bez porušení zákona.

“Úrad je od môjho nástupu otvorený aj všetkým vyhlasovateľom súťaží. S dôverou sa môžu obrátiť na úrad či už v rámci ex ante posúdenia, či majú v poriadku prípravu súťažných podkladov, alebo v rámci metodiky. Dokonca spolu s kolegami chodíme priamo do terénu, teda po prvý raz zástupcovia úradu chodia školiť aj verejných obstarávateľov/obstarávateľov do ich regiónov a vysvetľujeme im zákon.” (tasr)

Zdieľať

Pellegrini si nemyslí, že zvýšenie a predĺženie bankového odvodu „zruinuje“ banky na Slovensku. Hovorí, že sú v dobrej kondícii. „Pán guvernér už musí hovoriť ako guvernér, iné by vám možno odpovedal, keby bol minister,“ reagoval premiér na Petra Kažimíra, ktorý pripustil, že odvod môže narušiť stabilitu sektora.

Hovorí tiež, že by bolo dobré, keby sa o stratifikácii nemocníc hlasovalo a reforma našla širokú podporu.

„Bola by veľká škoda, keby sme načas reformu zbrzdili tým, že nie je ochota sa politicky baviť. Najlepším signálom by bolo, keby sa o nej hlasovalo a našla by podporu,“ povedal v Sobotných dialógoch RTVS.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať