Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

ŽSR našli ďalšie milióny na opravu bratislavskej stanice, kde stoja štyri vlaky denne

Po dokončení stavebných prác bude zo stanice Predmestie najmodernejšia a zároveň najmenej vyťažená stanica v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič, Roman Pataj
Po dokončení stavebných prác bude zo stanice Predmestie najmodernejšia a zároveň najmenej vyťažená stanica v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič, Roman Pataj

Železničiari sľubujú, že po preinvestovaní ďalších troch miliónov eur už môžu uzamknutú stanicu Bratislava Predmestie otvoriť pre ľudí – aspoň na pár hodín.

Na stanici Bratislava Predmestie je už od ôsmej ráno stavebný ruch. Po koľajisku prechádza železničný bager, kúsok od neho čupí skupina robotníkov v oranžových vestách. Renovujú koľajnice a vymieňajú obrubníky na chátrajúcom peróne.

V nasledujúcich týždňoch budú inštalovať nové lavičky, odpadkové koše či novinový stánok. Vymenia aj trakčné vedenie a celý priestor zabezpečia kamerami. To všetko za odhadovanú sumu 2,8 milióna eur, ktoré vyčlenila štátna firma Železnice Slovenskej republiky (ŽSR).

Až robotníci odídu, bude z Predmestia najmodernejšia stanica na území hlavného mesta. Bude mať len jediný nedostatok – nachádza sa mimo hlavných železničných ťahov, preto ju absolútna väčšina vlakov bude obchádzať. Až doteraz tu zastavovali štyri vlaky denne a aj to iba v pracovných dňoch ráno.

Na nový interiér stanice sa môžu cestujúci akurát tak pozerať cez zamknuté dvere. Foto N – Tomáš Benedikovič

Stanica je dlhodobo uzamknutá. Železničiari totiž pred tromi rokmi zistili, že viac než cestujúci by sa im tu zdržiavali asociáli. „Stanica je zatvorená, pretože reálna frekvencia vlakov je minimálna a musíme chrániť majetok železníc pred jeho devastovaním a rozkradnutím,“ vysvetlila hovorkyňa ŽSR Martina Pavliková.

Teraz však už železnice uvažujú aspoň nad tým, že po dokončení rekonštrukcie stanicu na pár hodín denne otvoria. „Uvažujeme o jej čiastočnom otvorení najprv v časoch, keď tam premávajú vlaky,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Ešte pred tým si však budú musieť na stráženie areálu najať súkromnú SBS – na stanici Predmestie totiž nemá železničná polícia svoje pracovisko.

„Je to z dôvodu, aby sa predišlo devastácii majetku, zdržiavaniu sa bezdomovcov a ich obťažovaniu cestujúcich,“ dodávajú železnice.

Len pokračujeme v načatom diele

Stanica Predmestie je jedným z najznámejších príkladov toho, ako nepremyslene sa míňajú peniaze pri železničných projektoch. ŽSR do nej v uplynulých rokoch už stihli investovať necelé štyri milióny eur. Za tieto peniaze opravili fasády hlavnej budovy, ktorá stojí od roku 1971. Vynovili interiér, skultúrnili čakáreň, pribudli nové toalety aj elektronické informačné tabule.

Cestujúci si však o týchto novinkách mohli iba čítať na internete. Stanicu totiž po renovácii neotvorili. Hneď ako v lete 2014 dokončili budovu, tak ju aj zamkli. Pre cestujúcich nechali sprístupnený iba mostík, ktorým sa môžu presúvať na peróny.

Stanica Predmestie bola pred rekonštrukciou v dezolátnom stave. V roku 2014 dokončili opravu hlavnej budovy, teraz začali opravovať nástupištia a koľajisko. Foto – Roman Pataj a Wikipedia

Práce, ktoré sa tu začali v lete, sú len pokračovaním komplexnej prestavby celej stanice. Tú odsúhlasili ešte v roku 2011 za bývalého ministra dopravy Jána Figeľa (KDH) a rozbehli ju za jeho nástupcu Jána Počiatka (Smer).

Manažéri železníc teraz len našli voľných 2,8 milióna, tak sa rozhodli projekt dokončiť renováciou nástupíšť a železničnej infraštruktúry. „Stavebné práce, ktoré momentálne prebiehajú, boli zazmluvnené a naprojektované už v rámci pôvodného kontraktu,“ spresňuje Pavlíková.

Na ceste do Petržalky

Počet prechádzajúcich vlakov by sa tu budúci rok mohol teoreticky zvýšiť o ďalších trinásť párov. Stanica totiž leží na východnom okraji Bratislavy na ťahu, ktorý ďalej pokračuje smerom na stanicu Bratislava-Nové Mesto a ďalej napríklad do Petržalky.

Štátny dopravca, Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) nedávno ohlásila plán, že na tento ťah chce presmerovať niekoľko prímestských vlakov zo Senca a Trnavy. Tie by už nezachádzali na Hlavnú stanicu, ale odbočili by na Predmestie, prešli by Prístavný most a skončili by v Petržalke.

Železničná sieť na území hlavného mesta (mapa z roku 2007). Zdroj – vlaky.net

Presmerovanie vlakov by si však muselo objednať a zaplatiť ministerstvo dopravy, ktoré by sa zase muselo skoordinovať s bratislavským magistrátom i so župou. To sa zatiaľ nestalo.

„Všetky zainteresované strany sa snažia nájsť riešenie, no jednoducho povedané, chce to svoj čas,“ vysvetľuje hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Inými slovami: aj po dokončení súčasnej rekonštrukcie, ktoré je plánované na december tohto roku, budú na stanici pravdepodobne naďalej zastavovať len štyri vlaky denne.

ŽSR argumentujú, že rekonštrukcia aj napriek tomu neznesie odklad. Niektoré peróny sú už totiž v havarijnom stave – odlamujú sa z nich obrubníky a hrozí, že cestujúci by pri nastupovaní alebo vystupovaní spadol do koľajiska.

„Úpravy, ktoré tu momentálne robíme, sú nutné z pohľadu bezpečnosti a plynulosti dopravy,“ vraví hovorkyňa Pavlíková.

ŽSR tvrdia, že opravu stanice Predmestie museli dokončiť, pretože zanedbané peróny ohrozovali ľudí. Foto – Tomáš Benedikovič, ŽSR

Bývalý šéf ŽSR: Nedáva mi to zmysel

Absurdnosť príbehu stanice Predmestie najviac ilustruje porovnanie so zastávkou Bratislava Vinohrady, ktorá sa nachádza hneď na druhej strane cesty. Na nej nezastavujú štyri, ale hneď 160 vlakov denne. Vďaka tomu patria Vinohrady medzi najvyťaženejšie zastávky na Slovensku.

A zároveň medzi tie najhoršie. Zastrešenie na perónoch je deravé, interiér pôsobí zanedbane, fasády budovy ešte zanedbanejšie, čakáreň je malá a toalety len pre nenáročných.

Dojem zo stanice umocňujú bezdomovci, ktorí sa tu pravidelne zdržujú. „Priala by som vám zažiť tu situáciu o štvrtej ráno, keď sa stanica otvorí,“ hovorila nám vlani slečna predávajúca v tamojšom stánku s občerstvením.

Tento kontrast vlani kritizoval aj vtedajší šéf ŽSR Tibor Šimoni, ktorý projekt Predmestia zdedil po predchodcoch.

„Snažil som sa pochopiť dôvod, prečo sa investovalo do stanice Predmestie, logicky mi však vyšlo, že oveľa rozumnejšie by bolo investovať do susednej zastávky Vinohrady. Logika jednoducho nepustí. Vinohrady majú úplne inú dopravnú vyťaženosť. Za tie isté peniaze sme mohli mať túto zastávku zmodernizovanú,“ povedal Šimoni, ktorý neskôr prestúpil na ministerstvo dopravy.

Video: Ako železnice opravili nesprávnu stanicu (2016)
Autorka: Martina Koník

 

Vinohrady sa však rekonštrukcie v najbližších rokoch nedočkajú. ŽSR totiž najprv čakajú na dokončenie „štúdie realizovateľnosti železničného uzla Bratislava“. Tá má ukázať, ako by mala vyzerať železničná doprava na území hlavného mesta vrátane toho, aké parametre by mali mať bratislavské stanice a zastávky.

Podľa železníc preto nemá zmysel investovať do Vinohradov, pokiaľ štúdia neukáže, aká bude ich ďalšia využiteľnosť a napríklad, či ich koľajisko zostane v súčasnej podobe.

Štúdiu síce chcú mať hotovú koncom tohto roka, to však pre cestujúceho nič neznamená. Pokiaľ by sa aj železnice hneď po jej dokončení rozhodli modernizovať Vinohrady, trvalo by najmenej tri roky, než by vôbec nakreslili projekt, získali stavebné povolenia a vysúťažili stavebnú firmu.

Zastávka Vinohrady patrí medzi najväčšie hanby slovenskej železnice, rekonštrukcie sa v najbližších rokoch nedočká. Foto N – Tomáš Benedikovič, Vladimír Šnídl

Mala to byť brána na Filiálku

Ako sa vôbec mohlo stať, že ŽSR investovali do „nesprávnej“ stanice? Prvé plány na modernizáciu vznikli už v roku 2001. Stanica bola totiž v rovnako dezolátnom, ak nie dezolátnejšom stave, než zastávka Vinohrady.

Neskôr sa navyše stala súčasťou nikdy neuskutočneného plánu presmerovať časť dopravy do stredu mesta na opustenú staničku Filiálka. Tá leží blízko frekventovaného Trnavského mýta a pre ľudí dochádzajúcich do Bratislavy by mohlo byť výhodnejšie doviezť sa tam, než na Hlavnú stanicu ako dosiaľ.

Ministerstvo za Jána Figeľa preto pripravilo plán, podľa ktorého by sa Filiálka za 400 miliónov eur z eurofondov obnovila, zmodernizovala a výrazne rozšírila. Stanica Predmestie, ktorá leží na tejto trase, mala byť vstupnou bránou na Filiálku.

Vystupovať tam mohli cestujúci, ktorí dnes vystupujú na Vinohradoch, v jej priestoroch malo byť zároveň pracovisko železničnej polície a dispečing, z ktorého by sa riadila železničná doprava v Bratislave.

„Zo stanice Predmestie sa mal stať dôležitý dopravný uzol v Bratislave,“ hovorí Pavlíková. Plány na jej rekonštrukciu teda na prvý pohľad dávali zmysel.

Investíciu napokon na jeseň 2011 definitívne odsúhlasilo aj vedenie železníc, na ktorých čele stál Figeľov nominant Vladimír Ľupták.

Rekonštrukcia stanice Predmestie bola súčasťou veľkolepého plánu presmerovať značnú časť železničnej dopravy na opustenú stanicu Filiálka, ktorá sa nachádza blízko Trnavského mýta. Foto – TASR

ŽSR vedeli, čo príde

Na jar 2012 však na ministerstvo dopravy nastúpil Ján Počiatek, ktorý sa rozhodol projekt Filiálka zastaviť. Vyčlenené eurofondy namiesto Filiálky išli na obnovu bratislavského Starého mosta a nákup nových trolejbusov a električiek pre bratislavskú MHD.

Železnice Slovenskej republiky, ktoré vtedy viedol už generálny riaditeľ Štefan Hlinka, sa napriek tomu rozhodli, že Predmestie zrekonštruujú – hoci už bolo jasné, že väčšina vlakov bude v najbližších rokoch túto stanicu obchádzať.

Úlohu mohlo zohrať to, že všetko už bolo nakreslené, odsúhlasené a vybraná bola aj stavebná firma. Tou sa stala spoločnosť Texo Partner, ktorú ŽSR využili aj pri modernizácii niektorých ďalších staníc. Ide o nástupkyňu niekdajšej firmy Ikores, ktorá bola spojená s bývalým sponzorom Smeru Jozefom Kopeckým.

V septembri 2012 prišli na Predmestie prví robotníci, ktorí začali rekonštruovať trafostanicu. Na jar nasledujúceho roku sa rozbehli práce aj na staničnej budove, ktoré ukončili v lete 2014. Budovu vzhľadom na minimálny pohyb cestujúcich následne ani neodomkli a tento stav trvá dodnes.

Zatiaľ čo Predmestie rekonštruovali, na priľahlých Vinohradoch urobili železnice len menšie zmeny – predĺžili jeden z perónov, prispôsobili výšku koľajníc a zaplátali niektoré diery. Interiér im bez ich pričinenia pomohli vylepšiť členovia Zelenej hliadky, ktorí tu na jar 2015 zorganizovali čistiacu akciu. Foto – Zelená hliadka

Časom aj ďalšie

Súčasné vedenie ŽSR, ktoré vedie generálny riaditeľ Martin Erdössy, sa nedávno rozhodlo, že nájde peniaze na to, aby mohlo dorobiť aj zostávajúce veci – nástupištia, koľajisko a trakčné vedenie.

„Mať rekonštruovanú iba budovu bez priľahlej infraštruktúry by totiž nedávalo zmysel,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Preto je podľa nej lepšie, keď železnice budú mať stanicu kompletne dokončenú a pripravenú na ďalšie použitie. Počítajú totiž s tým, že dopyt po vlakovej doprave na území Bratislavy bude rásť.

„V blízkom čase bude napríklad obmedzená doprava na diaľnici pre výstavbu križovatky Triblavina, zvažuje sa aj zavedenie mestských vlakových liniek. To všetko zvyšuje potenciál stanice Predmestie,“ dodáva Pavlíková.

ŽSR podľa Pavlíkovej zamýšľajú postupne rekonštruovať aj ďalšie stanice. V uplynulých rokoch napríklad vynovili interiér stanice Nové Mesto, tento rok spustili čiastočnú renováciu Hlavnej stanice a časom by mali prísť na rad aj spomínané Vinohrady.

Tam doteraz stihli len zaplátať niektoré pukliny v asfalte, upraviť výšku koľajníc a predĺžiť jeden perón, aby tam mohli zastavovať bežné rýchliky, ktoré po zavedení Ficových zliav pre dôchodcov a študentov jazdia s trinástimi vozňami.

Stanica z 19. storočia

Cez územie dnešnej stanice Predmestie viedla už prvá konská železnica v Uhorsku, ktorá premávala po trase Bratislava – Trnava – Sereď.

Keď koncom 19. storočia vybudovali v susedstve fabriku Dynamit Nobel, vznikla tam zastávka s názvom Dynamitová továreň, ktorú využívali primárne tamojší robotníci. Stúpajúci objem výroby si vyžiadal rozšírenie zastávky, až v roku 1891 vznikla stanica Pressburg Dynamit Fabrik/Pozsony Dynamit gyár.

Výpravnú budovu vtedy umiestnili ešte na druhej strane koľajiska než dnes – v súčasnosti tam sídli pracovisko Výskumného vývojového ústavu železníc.

Súčasná staničná budova, ktorá nedávno prešla rekonštrukciou, stojí od roku 1971.

Zdroj: Martin Entner, facebooková skupina História dopravy a industriálu

Dnes na DennikE.sk

Zmluvu s Brhelovou firmou podpíšeme, kartel dodávateľov však nestrpíme, hovorí šéf SEPS

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štátna firma SEPS chce podpísať ďalšiu zmluvu s firmou Alter Energo Jozefa Brhela. Nie sú s ňou problémy, zo štyroch firiem bola najlacnejšia, hovorí v rozhovore nový šéf SEPS Peter Dovhun. Zákazky SEPS však chce otvoriť viacerým firmám.

Štát by mal odpúšťať sociálne odvody, zvýšiť príspevky a pomôcť s energiami, myslia si podnikatelia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Malým a stredným podnikateľom medzi opatreniami vlády chýba odpustenie odvodov, vyššie príspevky na náhradu straty príjmov či dotácia, ktorá by pokryla napríklad energie. Vyplýva to z ankety, ktorú robila Slovak Business Agency a združenia podnikateľov a živnostníkov.

Minúta po minúte

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

EÚ a USA na štyri mesiace pozastavia clá, ktoré na seba vzájomne uvalili v rámci sporu subvencovania výroby Airbusu a Boeingu. Oznámila to šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Joeom Bidenom.

O čo ide:

  • EÚ a USA sa od roku 2004 vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Airbus a Boeing. Rozpor s pravidlami WTO sa zistil na oboch stranách.
  • USA v roku 2019 ako odvetu za štátnu podporu pre Airbus zaviedli clá na európsky tovar v hodnote 7,5 miliardy dolárov ročne.
  • EÚ zas vlani pre subvencie v prospech Boeingu uvalila clá na americký tovar za štyri miliardy dolárov ročne.

Von der Leyenová telefonát s Bidenom označila za začiatok veľmi dobrej spolupráce. „Znamená to reštart vo vzťahoch s naším najväčším a ekonomicky najdôležitejším partnerom,“ dodal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

USA už vo štvrtok oznámili zrušenie ciel na štyri mesiace voči Británii. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa za ten čas budú snažiť nezhody vyriešiť. Británia je súčasťou sporu ako bývalý člen EÚ. Airbus vyrába v Británii krídla a niektoré ďalšie súčiastky. (čtk)

Mesačne míňame milión žltých lístkov, musí sa to zmeniť, hovorí nový šéf pošty

Martin Ľupták - Foto Slovenská pošta
Martin Ľupták – Foto Slovenská pošta

Nemôžeme už byť v každej obci, pozeráme sa, ako to robia inde, hovorí v rozhovore nový generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Rakúska pošta má 240 vlastných pôšt, nórska 24. My ich zatiaľ máme presne 1569.

Ceny ropy sa dnes posilňujú o zhruba 3 %. Deje sa tak po predĺžení ťažobných škrtov aj na apríl, na ktorom sa dohodli štáty kartelu OPEC+ a ich spojenci. Ceny sú vyššie než v posledných mesiacoch pred pandémiou.

Ako sa dnes menili ceny

  • Krátko pred 17.00 h sa barel severomorskej ropy Brent predával zhruba za 68,85 dolára (+3,2 % oproti predchádzajúcemu záveru). Bol tak blízko 14-mesačného maxima.
  • Barel ľahkej americkej ropy WTI si pridával takmer tri percentá na 65,71 dolára, bol na úrovni zhruba z apríla 2019. (čtk)

Obchodný deficit USA v januári vzrástol, dovoz tovarov sa vďaka oživeniu spotrebiteľského dopytu vyšplhal na rekordné maximum. Politicky citlivý schodok s Čínou klesol o 3,2 % na 27,2 miliardy dolárov.

Vyplýva to z údajov amerického ministerstva obchodu.

Údaje podrobnejšie

  • Schodok USA v obchodovaní s tovarom a so službami v januári vzrástol o 1,9 % na 68,2 miliardy dolárov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters odhadovali len 67,5 miliardy.
  • Vývoz sa zvýšil o 1 % na 191,9 miliardy dolárov, dovoz vzrástol o 1,2 % na 260,2 miliardy dolárov. Dovoz samotných tovarov stúpol o 1,6 % na rekordných 221,1 miliardy dolárov.

Čínske súvislosti

Bývalý americký prezident Donald Trump zavádzal clá na čínsky tovar v snahe prinútiť Peking k zmene obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzovali americké podniky.

Nový prezident Joe Biden zatiaľ koniec obchodnej vojny s Čínou nevyhlásil. Katherine Taiová, ktorú nominoval do pozície obchodnej zástupkyne USA, sľúbila, že zabezpečí, aby z obchodnej politiky USA ťažili americkí zamestnanci. Uviedla tiež, že bude viac spolupracovať so spojencami s cieľom čeliť čoraz priebojnejšej Číne.

Clá označila za legitímny nástroj presadzovania obchodnej politiky. (čtk)

Do prevádzky sa od opätovného povolenia vrátilo viac ako sto lietadiel Boeing 737 Max. Najviac letov s nimi absolvovali American Airlines, takmer tretinu z celkových 1300. Lietadlá mali takmer dva roky nútenú prestávku po dvoch nehodách.

Prevádzku Boeingu 737 Max povolili koncom minulého roka Spojené štáty. Po nich novú certifikáciu strojom udelili aj regulátori v EÚ, Británii, Brazílii, Kanade, Austrálii či SAE.

Ako prvé vrátili 737 Max do prevádzky brazílske aerolínie Gol. Ich osem lietadiel bolo minulý týždeň najvyťaženejších, strávili vo vzduchu v priemere 11 hodín denne.

Lietadlá 737 Max na začiatku roka 2019 najprv vyradila z prevádzky Čína. Tieto stroje tam novú akreditáciu zatiaľ nedostali.

Viac o Boeingu 737 Max:

  • Je najnovšou verziou lietadla na krátke a stredné trate, ktoré v pôvodnej verzii prvý raz vzlietlo v roku 1967.
  • Do komerčnej prevádzky bol uvedený v máji 2017 a stal sa najpredávanejším modelom výrobcu.
  • Podľa spoločnosti Cirium bolo na jar 2019 vo flotile aeroliniek po celom svete okolo 360 kusov.
  • Analytik Richard Aboulafia z firmy Teal Group vlani uviedol, že na návrat do vzduchu čaká 387 lietadiel, ďalších 450 Boeing od jari 2019 vyrobil. (čtk, bloomberg)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať