Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Plavčan chcel vysvetliť škandál s eurofondmi, z tlačovky utiekol

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister po dvoch týždňoch škandálu s eurofondmi na vedu pre školy prvýkrát zvolal tlačovku. Po druhej otázke odišiel.

Pre škandál s balíkom 300 miliónov eur na dlhodobý a strategický výskum dostal minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) ostrý list od rektorov výskumných univerzít, opozícia ho chce pre to odvolať. Po takmer dvoch týždňoch k tomu minister zvolal tlačovú konferenciu. Povedal svoje stanovisko, dal priestor na dve otázky a odišiel.

Ďalší priestor na otázky novinárom nedal, aj keď sa chceli pýtať. Minister povedal, že má ďalší program. Ale jeho hovorkyňa Ivana Skokanová nevedela povedať, aký konkrétny program minister má.

Neskôr popoludní hovorkyňa odkázala, že minister „mal neodkladné pracovné povinnosti kvôli vysokoškolským zákonom, ktoré v tomto roku pripravilo ministerstvo školstva. Vzhľadom na to, že pri týchto zákonoch pokračuje legislatívny proces, je potrebné dodržať určité časové termíny, preto sa tento program nedal odložiť“.

Video: Minister Plavčan vysvetľuje škandál okolo eurofondov
Autorka: Martina Koník

Kontrolujú sami seba

Výzva na dlhodobý výskum je zatiaľ pozastavená, kým nebude skontrolovaná riadiacim orgánom výzvy. Problém je, že riadiacim orgánom je ministerstvo školstva. Takže výzvu vyhlasovala Výskumná agentúra, a teraz to skontroluje ministerstvo školstva. Kontrola by sa mohla skončiť do konca augusta.

Výskumná agentúra pritom patrí priamo pod ministerstvo školstva. Je to veľmi podobné ako pri policajnej inšpekcii na ministerstve vnútra.

Kontrola Európskej komisie zatiaľ neprebieha. Kto ju inicioval, či Slovensko, alebo sama Komisia, nie je jasné.

Ministerstvo školstva tvrdí, že čerpanie eurofondov je ohrozené, a dáva to za vinu opozičnej poslankyni Veronike Remišovej (OĽaNO), ktorá na tlačovej konferencii v utorok poukázala na mnohé pochybenia pri eurofondoch a aj začala zbierať podpisy na odvolanie ministra. Ministerstvo tvrdí, že problémy spôsobila Remišová tým, že robí Slovensku zlé meno, a mohli by sme teda o peniaze z EÚ prísť.

Eurofondy sú už pritom v sklze. Má ísť o dlhodobý a strategický výskum, výzvu zverejnili vlani a eurofondy majú byť vyčerpané do roku 2020. Už dnes univerzity hovoria, že na to nemajú dosť času.

Minister: Nechajme ich robiť

Dnes hovorí Plavčan, že eurofondy skontroluje Komisia aj Najvyšší kontrolný úrad.

Komisia tvrdí, že už s ministerstvom komunikuje, viac však povedať nechcela, lebo prebieha konanie.

Minister Plavčan kritizoval na tlačovej besede aj rektorov, že list, ktorý mu poslali, mali médiá skôr ako on. Práve tento list odštartoval diskusiu o eurofondoch na ministerstve školstva. Dnes minister nehovorí, ako dlho bude kontrola trvať.

„Nechajme odborníkov robiť,“ zopakoval Plavčan viackrát vo svojom vyhlásení. Netreba ich podľa ministra znervózňovať a treba ich nechať pracovať. „Ak sa zistia pochybenia, budem konať,“ hovorí minister.

Čo to konkrétne znamená, nepovedal. Na otázku, či odstúpi, neodpovedal priamo. „Ja keby som teraz odstúpil, kto sa mi ospravedlní? Ak by bolo všetko v poriadku, kto sa mi potom ospravedlní? A odporúčam všetkým, aby sami radšej urobili niečo pre naše školy, napríklad čítali deťom knihy.“

Dnes na DennikE.sk

  • Výberové konanie: Finančná správa bude mať do septembra nového šéfa
  • Ropa: OPEC+ sa dohodol na nižšej ťažbe do konca júla
  • Program obnovy:  Nemecko bude počas predsedníctva v EÚ tlačiť na dodržiavanie práva EÚ
  • Automobilový priemysel: Trump opäť Európe hrozí clami
  • Energie pre firmy: Vláda sa bude zaoberať vysokými cenami, sľúbil premiér Matovič počas návštevy trnavskej automobilky
  • Správa o stave republiky: prezidentka Čaputová v parlamente aj o chorej ekonomike
  • Štatistika: Slovenská ekonomika klesla v 1. štvrťroku medziročne o 3,7 %, menej než odhad z mája
  • Dotácie: Vláda schválila pomoc štátu s nájmami, parlament ho prerokuje v skrátenom konaní

Minúta po minúte

Zdieľať

Richard Sulík hovorí aj o možnosti zmraziť minimálnu mzdu. „Prezentoval som aj iný návrh – aby sme mali minimálnu mzdu podľa okresov,“ povedal v TA3. Očakáva totiž, že priemerná mzda môže vplyvom prepúšťania ľudí s nižšími príjmami rásť.

Zdieľať

Boris Kollár tvrdí, že sa rokuje o všetkých sociálnych opatreniach, ktoré má Sme rodina v programe. Nájomné byty, prenájom auta od štátu, zrušenie doplatkov za lieky pre niektoré skupiny či autobusy pre školákov sú podľa ministra Krajniaka v prvom balíčku pomoci, ktorý bude súvisieť s krízou po epidémii.

„Možno to ešte pôjde v krátenom legislatívnom konaní, aby sme stihli zareagovať na to, že majú ľudia výpadok príjmov,“ dodal Krajniak s tým, že kľúčové body programu sú ďalej než pred dvoma mesiacmi. „Robí sa na nich. Nie je to tak, že sú len napísané v programovom vyhlásení vlády. Sme v predprípravnej fáze, musíme to prepočítať a dať všetko dokopy.“

Krajniak diskutuje s ministrom financií Hegerom o tom, „ako sociálne opatrenia urobiť, a nie ako ich vyškrtnúť“.

Na margo nájomných bytov podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý uviedol, že momentálne sa rieši aj niekoľko problematických oblastí, ktoré bránia masívnejšej výstavbe. Jednou je reforma stavebného práva, ktorá zamedzuje vydávaniu stavebného povolenia v určitých počtoch. Druhou je finančný model, ktorý má v budúcnosti zdynamizovať systém výstavby nájomných bytov vo veľkých počtoch, vysvetlil Holý. (tasr)

Zdieľať

Richard Sulík je naďalej proti zákazu nedeľného predaja. „Neexistujú žiadne relevantné ekonomické argumenty,“ povedal v TA3. Podľa jeho slov ide skôr o ideologickú debatu.

Zdieľať

Minister práce Krajniak tvrdí, že nezamestnanosť za máj bude nižšia ako v apríli, presné čísla však ešte nemá. Argumentuje štátnou pomocou aj tvorbou nových pracovných miest.

„Ak by sa kríza týkala iba odvetví, ktoré sú na Slovensku a ktoré museli byť zavreté pre epidemiologickú situáciu, s istotou vám viem povedať, že toto by sme zvládli. Na to sme pripravení, máme na to zdroje,“ uviedol.

Iná je situácia na svetových trhoch. „Čo bude v ďalších mesiacoch, sa uvidí na situácii v Európe a podľa toho, ako sa podarí naštartovať ekonomiku v Nemecku, Francúzsku, Taliansku či Číne. Tam naše fabriky vyvážajú,“ povedal minister práce. (tasr)

Zdieľať

Richardovi Sulíkovi neprekáža, ak núdzový stav potrvá do 15. júna, keď sa má zo zákona skončiť. „Určite to nebude žiadna tragédia,“ povedal minister hospodárstva a vicepremiér v relácii TA3 V politike.

Dodal, že núdzový stav do 15. júna je v súlade s opatrnosťou. Potom sa podľa jeho slov treba pozerať na to, čo robiť, aby sa ekonomika opäť vrátila na predkrízovú úroveň.

Zdieľať

Nemecko chce podmieniť peniaze na obnovu po pandémii dodržiavaním práva EÚ. Nemecko 1. júla prevezme rotujúce predsedníctvo a jeho politické vyhlásenie jasne mieri na Poľsko a Maďarsko.

Berlín bude na čele EÚ práve v čase, keď členské štáty budú diskutovať o programe, ktorého cieľom je podpora ekonomík zasiahnutých koronavírusom. Jeho schválenie si však vyžaduje jednohlasnú zhodu.

„Plán obnovy sa musí zakladať na solidarite, kohézii a konvergencii pri plnom rešpektovaní našich hodnôt, práv a právneho poriadku,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré podpísali aj Slovinsko a Portugalsko, teda krajiny, ktoré prevezmú predsedníctvo v roku 2021.

Lídri EÚ budú prvýkrát diskutovať o návrhu programu obnovy v hodnote 750 miliárd eur na samite 19. júna. Podľa návrhu môže Európska komisia odporučiť zastavenie alebo zrušenie finančnej podpory pre niektorú krajinu, ak porušuje európske právo, pričom blokovanie takéhoto trestu musí podporiť väčšina členských štátov EÚ.

Tento systém by poľskej, maďarskej alebo inej vláde sťažil vyhnutie sa trestu v porovnaní s pôvodným plánom, ktorý predpokladal, že väčšina členských štátov musí sankcie navrhované EÚ podporiť.

Nepôjde však o jediný sporný bod pri diskusiách o programe obnovy. Kriticky sa k návrhu stavajú fiškálne konzervatívne štáty – Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, ktorým prekáža, že plán počíta aj s dotáciami. Tieto krajiny podporujú poskytnutie pomoci či stimulov len vo forme lacných úverov. (tasr)

Zdieľať

Cestovný ruch na Slovensku sa do normálu nedostane skôr ako v roku 2022, tvrdí prezident Zväzu cestovného ruchu Marek Harbuľák. „Reštart bude veľmi bolestivý a dlhý, bez pomoci štátu v nasledujúcich mesiacoch to mnohé podniky nezvládnu. Hrozí vlna krachov, druhá vlna prepúšťania, druhotná platobná neschopnosť mnohých dodávateľov.“

Ozdravenie podľa neho závisí od rušenia obmedzení aj núdzového stavu. „Keď sa na to pozrieme z toho ekonomického pohľadu, tak aj keď by som chcel byť optimista, skôr ako v roku 2022 to nebude,“ hovorí Harbuľák.

Zväz avizoval, že podnikatelia a zamestnávatelia v cestovnom ruchu budú potrebovať pomoc nielen počas leta, ale aj počas nasledujúcich mesiacov, pravdepodobne aj rokov. Navrhli niektoré opatrenia, ktoré by mohli pomôcť cestovnému ruchu. Zahŕňajú napríklad zníženie DPH na stravovacie služby, financovanie rekreačných poukazov štátom či flexibilné čerpanie dotácií pre oblastné organizácie cestovného ruchu. Cestovnému ruchu, ktorý tvoria tisíce mikro- a malých podnikov, podľa Harbuľáka nepomôžu všeobecné opatrenia.

Ministerstvo dopravy tvrdí, že aktívne rokuje s viacerými profesiovými organizáciami či už v oblasti hotelierstva, gastronómie, ale aj s poskytovateľmi iných voľnočasových aktivít.

„Máme záujem, aby sme aj s prichádzajúcou letnou sezónou pomohli oživiť najmä domáci cestovný ruch, a s postupným otváraním hraníc chceme vytvoriť také podmienky, aby aj občania iných krajín mohli navštíviť Slovensko. Už teraz pracujeme na letnej dovolenkovej kampani a pripravujeme systém opatrení na podporu domáceho cestovného ruchu,“ uviedol rezort dopravy s tým, že v tomto smere úzko spolupracuje aj s ďalšími ministerstvami, aby konkrétne riešenia na pomoc turizmu nastavili efektívne a adresne.

Ministerstvo financií tiež uviedlo, že sa intenzívne zaoberá situáciou v jednotlivých sektoroch, ktoré boli negatívne zasiahnuté pandémiou. „O možnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu intenzívne komunikujeme s príslušnými ministerstvami.“ (tasr)

Zdieľať

Trnavská automobilka PSA dnes spustí produkciu aj na poslednej, štvrtej pracovnej zmene. Závod hlási dostatok objednávok do konca júla. (tasr)

Zdieľať

Prečo je bankový odvod v rozpore s európskym právom

Premiér Igor Matovič, minister financií Eduard Heger a generálny riaditeľ SLSP Peter Krutil po rokovaní vlády a bánk začiatkom apríla. Foto - TASR
Premiér Igor Matovič, minister financií Eduard Heger a generálny riaditeľ SLSP Peter Krutil po rokovaní vlády a bánk začiatkom apríla. Foto – TASR

Ak sa potvrdí avizovaná dohoda medzi vládou a bankami o zrušení bankového odvodu, urobí vláda správny krok, píšu právnici Roman Hamala a Michal Davala. Súčasné nastavenie bankového odvodu podľa nich s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje nedovolenú štátnu pomoc.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať