Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Podozrenie z korupcie, zvláštne firmy a SNS v pozadí. O čom je škandál s eurofondmi na vedu

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Za pochybné rozdelenie eurofondov chce opozícia odstúpenie ministra školstva Petra Plavčana a aj odobranie ministerstva SNS. Koalícia mlčí.

Škandál s eurofondmi na ministerstve školstva trvá tri týždne. Opozícia ho prirovnáva ku kauze nástenkového tendra, ide pritom o násobne väčšie peniaze.

Teraz pribudlo prvé podozrenie z korupcie – výpoveď majiteľa odmietnutej firmy, že hodnotiteľ projektov si od nej za schválenie 7 miliónov eur pýtal úplatok 20 percent.

Škandál je však rozsiahlejší ako jedna žiadosť o úplatok: nejde len o výzvu na dlhodobý výskum, ale aj na iné stámiliónové balíky eurofondov. Spochybnených hodnotiteľov je viac. Okrem rektorov, ktorí poslali ministrovi ostrý list, sú nahnevané aj odstavené firmy, ktoré robia výskum.

Výzvy na eurofondy vyhlasovala Výskumná agentúra, organizácia, ktorá priamo patrí pod ministerstvo školstva. Minister Peter Plavčan (nominant SNS) si vybral aj terajšieho šéfa Rastislava Belianskeho. Dosadil ho do čela agentúry vlani v máji. Beliansky na otázky o hodnotiteľoch a kritériách odmieta odpovedať, odkazuje priamo na ministerstvo školstva.

Fico útočí na opozíciu, Most chce o tom hovoriť

Problém ako závažný vnímajú aj v koalícii, teda aspoň v jej časti. Premiér zaútočil na opozíciu. „Predsedu vlády pri čerpaní eurofondov nezaujíma politikárčenie opozície, ale kvalifikovaný názor európskych inštitúcií, ktoré sa venujú aj spomínaným výzvam. Ďalšie kroky vyplynú z ich záverov,“ odkazuje úrad vlády.

Naopak, Most-Híd chce o eurofondoch hovoriť na najbližšej koaličnej rade. „Očakávame, že ak po preverení výzvy sa pochybnosti potvrdia, ministerstvo bude konať,“ vyhlasuje Most-Híd.

Doteraz najvážnejšie obvinenie je už spomínaný úplatok a súvisí práve s tým, kto projekty hodnotil: Príspevok z eurofondov – sedem miliónov eur na výskum a inovácie – žiadala aj firma Prefa Alfa zo Žiliny, na projekte spolupracovala so Slovenskou technickou univerzitou. Šéf firmy František Zvrškovec televízii Markíza na kameru povedal, že od neho za úspech projektu žiadal jeden z hodnotiteľov, Peter Klamo, dvadsať percent. Šéf firmy odmietol, eurofondy nedostal. Hodnotiteľ Klamo korupciu popiera.

Kto udelil body, rozhodol o miliónoch

Hodnotitelia sú pritom v celom prípade kľúčoví. O tom, kto koľko bodov dostane, a teda či dostane peniaze z eurofondov (často milióny eur), rozhodovali spravidla dvaja ľudia – hodnotitelia. Často však nie sú z oblasti, o ktorej rozhodujú. Ministerstvo tvrdí, že hodnotiteľov vyberajú losovaním a musia spĺňať prísne kritériá.

Hodnotiteľov kritizovali už rektori v liste ministrovi. Hodnotenie bolo podľa nich nekorektné a netransparentné. „Máme vážne výhrady proti odbornej kvalifikovanosti domácich posudzovateľov, celý proces vyhodnotenia projektov považujeme zo strany riadiaceho orgánu za nenáležite predlžovaný. Zdôrazňujeme, že nejde o ojedinelé praktiky,“ napísali.

Napríklad projekt za 23 miliónov eur na zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku hodnotil kardiológ. Internista vraj zasa hodnotil materiálový výskum za 40 miliónov eur zameraný na priemyselné materiály. Projekt na onkológiu a preventívnu medicínu zasa podľa poslankyne OĽaNO Veroniky Remišovej žiadny lekár nehodnotil. Výskum na mobilné siete 5. generácie hodnotila žena, ktorá na vysokej škole učí anglický jazyk a komunikatívne cvičenia.

„Je nezmyselné, aby o takých obrovských výskumných projektoch rozhodovali dvaja hodnotitelia, ktorí často nepracujú v danej oblasti a niekedy sa výskumu a vede nevenujú vôbec,“ povedala Remišová.

Okrem toho projekty hodnotili aj stranícki nominanti. Napríklad nominant vo Výskumnej agentúre Pavol Balžanka a úradníčka Monika Deneva. „Pani s rovnakým menom je na ministerstve pôdohospodárstva a bola vymenovaná do Dozornej rady Lesov SR,“ povedala Remišová.

Kto je tu originálny

Ak by aj štát nemal dostatok odborníkov na komplikované vedecké projekty, pomôcť by mohlo aspoň to, keby rozhodovali podľa jasných pravidiel. Ak by kritériá boli presné a subjektívne hodnotenie by bolo obmedzené na minimum. To však nie je prípad týchto eurofondov. Počet získaných bodov často závisel od subjektívneho názoru hodnotiteľov.

Vo viacerých kritériách vo výzve mohli hodnotitelia udeliť od nula do deväť bodov za „mieru originálnosti a inovatívnosti predkladaného projektu“.

oficiálnom dokumente je vysvetlené prideľovanie bodov za slabý až výborný/excelentný projekt, no nie je jasné, podľa čoho majú hodnotiť kvalitu. A je komplikované vystopovať, či veľa bodov dostal slabý projekt a naopak. Rozdiely v hodnotení sú totiž veľmi malé a závisia len od posúdenia hodnotiteľa.

Ministerstvo neodpovedalo na žiadosť, aby na konkrétnom príklade vysvetlilo, kedy môže dostať firma body za dobrý a veľmi dobrý projekt.

„Odborné hodnotenie prebieha za základe schválených hodnotiacich a výberových kritérií, ktoré schvaľovali členovia monitorovacieho výboru. Odborné hodnotenie prebieha okrem iného aj v zmysle príručky pre odborných hodnotiteľov, pred začiatkom odborného hodnotenia je odborný hodnotiteľ povinný absolvovať  školenie,“ bráni sa ministerstvo.

Spôsob aplikácie každého kritéria je podľa nich uvedený v príručke pre odborných hodnotiteľov. „Je potrebné vziať do úvahy, a to zvlášť v prípade projektov v oblasti výskumu a inovácií, že nie je vždy možné, vzhľadom na unikátnosť a originalitu projektov, aby sa úplne eliminoval prvok subjektivity, preto je každý projekt hodnotený minimálne dvoma hodnotiteľmi,“ dodáva ministerstvo.

Aj keď sa dva body môžu zdať ako malý rozdiel, nie je to tak. Podľa poslankyne Remišovej v niektorých výzvach dva body rozhodli o tom, či ste peniaze z eurofondov dostali, alebo nie.

Konkrétne išlo o výzvu na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier. Tam ministerstvo pod vedením Plavčana dokonca menilo kritériá výzvy a pri posudzovaní „originality“ zvýšili počet možných bodov z päť na deväť. Bolo to teda viac bodov, ako mohli firmy získať napríklad za realizovateľnosť.

Za vágne kritériá tak môžu priamo Plavčanovi ľudia. A ľudia, ktorých si on do Výskumnej agentúry vybral.

Pochybné firmy peniaze dostali

Veľké výskumné univerzity sa sťažovali, že peniaze nedostali ani v iných výzvach. Peniaze na výskum a inovácie išli, naopak, aj firmám, ktoré výskum nikdy nerobili alebo majú nízke tržby či len pár zamestnancov.

Jednou z víťazných firiem je Beta Biotech, upozornil na ňu denník Sme. Táto firma dostala dotáciu 4,1 milióna eur. Pritom mala vlani tržby len 14 500 eur a má len dvoch zamestnancov. Peniaze išli na materiálové vybavenie firmy. „Firma, ktorá nerobila výskum, nemá laboratórium a ide si ho vybaviť za eurofondy. Inštitúcie, ktoré ich majú, peniaze nedostanú,“ kritizuje rozhodnutie Remišová.

Takmer sedem miliónov dostala firma Crystalex, ktorá mala vlani tržby menej ako dvetisíc eur. Firma mala vytvoriť pracovisko výskumu a vývoja v Rajci na adrese Nádražná 62. Remišová priniesla fotografiu, kde na adrese sídla je polorozpadnutá bývalá fabrika na výrobu kobercov.

Budova, kde má byť výskum. Foto – blog Veroniky Remišovej z OĽaNO

Prenajmú si počítačovú infraštruktúru za 5 miliónov

Peniaze išli podľa opozičnej poslankyne aj do výskumných schránok, ktoré si za veľkú časť poskytnutej dotácie objednajú služby od iných firiem. „Spoločnosť GLASS WAY so sídlom v bratislavskom River Parku dostala od ministerstva dotáciu viac ako 5 miliónov eur na pre Slovensko určite veľmi potrebný projekt s názvom Vedecko-technická platforma určená pre výskum, návrh, vývoj a testovanie procesov krízového manažmentu vo verejnej správe,“ povedala Remišová.

Firma už podľa nej vyhlásila verejné obstarávanie, v ktorom si chce za viac ako 5 miliónov eur prenajať počítačovú infraštruktúru na realizáciu projektu. Kto sa chce na verejnom obstarávaní zúčastniť, musí zložiť zábezpeku vo výške 30-tisíc eur. „Som veľmi zvedavá, kto toto verejné obstarávanie vyhrá, pretože si myslím, že ak by niekto chcel vymyslieť systém na vysávanie peňazí z grantu poskytnutého na vedu a výskum, nevymyslel by lepší systém,“ povedala Remišová, ktorá zbiera podpisy na odvolanie Plavčana.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Šanta dostal po Majskom, Kočnerovi a Ruskovi pred súd aj Stopku z Euro-Buildingu
  • Financie: Osobitný bankový odvod sa od 1. januára 2021 zruší, schválil to parlament
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Cestovný ruch: Prepad návštevnosti hotelov a penziónov sa v septembri prehĺbil
  • Pomoc: Nemecká vláda chce v decembri podnikom poskytnúť ďalšiu pomoc 17 miliárd eur v prípade dlhších reštrikcií
  • Nemecko: Ekonomika v 3. kvartáli rástla o 8,5 %
  • Burzy: Americký akciový index Dow Jones prvýkrát v histórii prekročil hranicu 30 000 bodov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám o tom

Sulík uspel spolovice: Heger pošle na dlh zo zelených elektrární 162 miliónov

Prvú fotovoltickú elektráreň na Slovensku, ktorej polohovacie jednotky presne kopírujú pohyb Slnka, otvorili 12. augusta 2010 v Dolnom Bare pri Dunajskej Strede. Foto – TASR
Prvú fotovoltickú elektráreň na Slovensku, ktorej polohovacie jednotky presne kopírujú pohyb Slnka, otvorili 12. augusta 2010 v Dolnom Bare pri Dunajskej Strede. Foto – TASR

Minister Richard Sulík uspel spolovice s požiadavkou na zaplatenie historického dlhu za elektrinu. Jeho štátny tajomník Karol Galek chváli 162-miliónovú dotáciu na úhradu časti dlhu, pomôže znížiť tlak na ceny elektriny.

Minúta po minúte

Zrušenie bankového odvodu označil minister financií Eduard Heger za veľmi dobrý krok. Slovensko podľa neho získa jednu miliardu eur na rozvoj.

„Tieto peniaze, ktoré sa skladali na osobitný účet, boli peniaze bánk, ktoré boli v čase vzniku bankového odvodu určené na riešenie kríz. Vlády Smeru to využívali ako taký krycí manéver na zvyšovanie svojich výdavkov. Toto sa končí,“ podotkol Heger.

Skonštatoval, že v „mešci“ sa nazbieralo viac peňazí, ako bolo potrebné, preto je rád, že sa podarilo s bankami vyrokovať, že „jedna miliarda eur z peňazí, ktoré prináležali im, bude dnes patriť štátu“, aby ich mohol investovať do rozvoja Slovenska.

„Zároveň banky sľúbili a garantovali, že budú naďalej ponechávať tú sumu 0,2 %, rádovo 150 miliónov eur, na svojich účtoch, aby tým spôsobili, že ľudia budú mať väčší prístup k viac peniazom, čo v konečnom dôsledku budú lacnejšie peniaze pre ľudí,“ dodal minister Heger. (tasr)

Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií. Za exteriér bude považovaný len priestor s otvoreným vchodom, ktorý je ohraničený krátkodobými či dlhodobými konštrukciami maximálne z troch bočných strán.

Presnejšie sa definujú aj hromadné podujatia nad šesť osôb, ktoré sa môžu konať. Pôjde o podujatia jednorazovej povahy, ktoré trvajú najviac 48 hodín. Ich účastníci musia mať v čase začiatku negatívny výsledok RT-PCR testu alebo antigénového testu nie starší ako 12 hodín. (tasr)

Americký akciový index Dow Jones prvýkrát v histórii prekročil hranicu 30 000 bodov. Za rastom akcií sú pokroky pri vývoji vakcíny proti covidu-19 aj správa, že Donald Trump poveril svoj tím, aby začal práce na odovzdaní moci Joe Bidenovi.

Okolo 17.45 SEČ si index Dow Jones pripisoval 1,6 % na zhruba 30 065 bodov. Náladu na akciovom trhu podľa agentúry AP podporila aj informácia, že Bidenovou kandidátkou na post ministerky financií bude niekdajšia šéfka americkej centrálnej banky Janet Yellenová. (čtk)

Cigarety od februára 2021 zrejme zdražejú a majú byť pod prísnejšou kontrolou, parlament schválil novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. V priemere by mohla cena jednej škatuľky vzrásť o 40 centov a o 20 centov v rokoch 2022 a 2023.

Sadzba na tabak sa má zvýšiť rovnakým tempom ako sadzba na cigarety.  Dopredávať cigarety má byť umožnené dva mesiace, tabak šesť mesiacov.

Novela zákona má upraviť sadzby spotrebnej dane pri cigaretách, bezdymovom tabakovom výrobku a tabaku v troch krokoch, v prípade cigár a cigariek sa navrhuje jednorazová úprava sadzby spotrebnej dane.

Sadzby dane tabakových výrobkov sa majú zvýšiť k 1. februáru 2021, k 1. februáru 2022 a k 1. februáru 2023.

Na úpravu sadzieb nadväzuje podľa rezortu financií aj nastavenie lehôt dopredaja jednotlivých tabakových výrobkov. Pri cigaretách sa navrhuje dvojmesačná lehota ich dopredaja po zmene sadzby dane, čo bude znamenať, že cigarety zdanené dnes platnou sadzbou dane, ktoré budú uvedené na slovenský trh do konca januára 2021, bude možné dopredávať do konca marca 2021. Rovnaký mechanizmus je pre cigarety navrhnutý aj pri zmene sadzby k 1. februáru 2023. V prípade tabaku má byť umožnený dopredaj počas šiestich mesiacov.

Novelou sa má sprísniť prevoz tabakových výrobkov. Slovensko totiž do praxe zavádza smernicu EÚ, podľa ktorej sa začne využívať elektronická evidencia prepravovaného tovaru.

Kým doteraz boli sprievodné dokumenty v klasickej papierovej podobe, po novom bude celý proces elektronický od začiatku až do konca. K elektronickým dokumentom budú mať jednoduchý prístup dotknuté colné úrady odosielateľa aj príjemcu. (tasr)

Súkromná výroba destilátov z vlastného ovocia sa rušiť nebude, ako pôvodne plánovalo ministerstvo financií. V novele zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorú parlament schválil, od zrušenia upustilo.

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) tento krok avizoval počas predchádzajúcej schôdze Národnej rady.

Domáca výroba destilátov bola na Slovensku zlegalizovaná počas bývalej vlády, presadila ju vtedajšia koaličná strana Most-Híd. Súčasná platná legislatíva presne definuje súkromnú výrobu destilátu, ako i súkromného výrobcu destilátu.

Ministerstvo ako prvý argument na zrušenie ešte v dôvodovej správe uvádzalo, že zavedenie možnosti súkromnej výroby destilátu spôsobuje neefektívne vynakladanie prostriedkov na výkon daňovej kontroly výroby liehu súkromnými osobami. Následne rezort financií vysvetlil, že platný zákon je aj v rozpore s európskym právom.

Európska komisia by však Slovensko už postihovať nemala. „Komunikovali sme s Európskou komisiou, a keďže od 1. januára 2022 má začať platiť európska smernica, ktorá umožní aj súkromné pálenice popri pestovateľských páleniciach a klasickej výrobe liehu, tak môžeme od tohto bodu upustiť.  Počas budúceho roka by teda EK nepristúpila k ‚infringementu‘ z dôvodu, že od 1. januára 2022 bude platiť smernica a tento zákon bude v súlade so smernicou,“ vysvetlil v pléne počas minulej schôdze Heger.

Plénum tak schválilo pozmeňujúci návrh z výborov, ktorým sa zo zákona vypustilo zrušenie súkromnej výroby destilátov. Budúci rok by sa mal tento zákon iba doladiť.

Colnými úradmi je evidovaných približne 26 súkromných výrobcov destilátu, pričom paušálna ročná výška spotrebnej dane je 135 eur.

Novela zákona preberá do slovenskej legislatívy eurosmernicu, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní. V súvislosti s jej prebratím sa zavádza najmä nový typ daňového subjektu, ktorým je schválený odosielateľ a schválený príjemca, a upravuje sa postup pri preprave alkoholických nápojov v daňovom voľnom obehu na podnikateľské účely na základe zjednodušeného elektronického administratívneho dokumentu vyhotoveného prostredníctvom elektronického systému. (tasr)

Osobitný bankový odvod sa od 1. januára 2021 zruší. Za návrh hlasovalo 87 zo 138 prítomných poslancov.

Zrušením osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií sa naplní Memorandum o porozumení, ktoré uzavrelo v júni ministerstvo financií so Slovenskou bankovou asociáciou. V ňom dohodli vypracovanie návrhu legislatívy, ktorou dôjde k úplnému zrušeniu zákona o osobitnom odvode.

Zákon, ktorým sa osobitný odvod zaviedol, nadobudol účinnosť  1. januára 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie a prispieť tak k tomu, aby sa podieľali na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňové subjekty, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz.

Nemocnice majú byť naďalej chránené pred exekúciami, predpokladá to novela zákona, ktorú posunuli poslanci do druhého čítania. Parlament o nej rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. (tasr)

V Poľsku budú počas zimnej sezóny a za prísnych hygienických opatrení fungovať vleky a lanovky. Hotely a penzióny však zostanú zatiaľ zatvorené, oznámil vicepremiér Gowin, ktorý sa na tom dohodol s hlavným hygienikom a prevádzkovateľmi vlekov. (čtk)

Nemecká vláda plánuje v decembri poskytnúť podnikom ďalšiu finančnú pomoc 17 miliárd eur v prípade predpokladaného predĺženia pandemických reštrikcií. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje z vládnych kruhov.

Šéfovia spolkových krajín sa v pondelok večer dohodli, že obmedzenia proti šíreniu pandémie predĺžia do 20. decembra. Konečné rozhodnutie má padnúť v stredu na ich porade s kancelárkou Angelou Merkelovou.

Pôvodne mali mať reštaurácie a voľnočasové a kultúrne zariadenia zatvorené len do konca novembra.

Na novembrovú finančnú pomoc podnikom vláda plánuje vynaložiť 14 až 15 miliárd eur. Peniaze majú kompenzovať výpadok tržieb, väčšinou vo výške 75 % príjmov z vlaňajšieho novembra.

Prvú časť finančnej pomoci by mali firmy a samostatne zárobkovo činné osoby dostať koncom mesiaca vo forme zálohových platieb. (čtk, dpa)

Na oddlženie nemocníc dostane minister zdravotníctva od ministerstva financií 575 miliónov eur. Aké budú pravidlá oddlženia, minister Krajčí nepovedal.

Spoločnosť Skanska SK ukončila práce na dočasnej obchádzkovej trase cez Národný park Muránska planina. Banskobystrický samosprávny kraj ju zazmluvnil ako zhotoviteľa rekonštrukcie na ceste II/531 medzi Muráňom a Prednou Horou.

Od stredy sa semafory vrátia do pravidelného režimu, ktorý vodiči s povolením na prejazd poznajú ešte z leta. Župa sa dohodla tiež s autobusovým dopravcom na zabezpečení zimnej prevádzky pravidelných prímestských liniek.

Príspevky z Prvej pomoci+ brzdia komplikované podmienky aj ich nesprávny výklad

Pri podávaní výkazov a žiadostí z Prvej pomoci k opatreniu č. 2 a 4A budú musieť podnikatelia posielať novú tabuľku. V nej vyznačia, kedy podávali daňové priznanie a či a odkedy platia odvody. Ústredie práce chce takto riešiť chaos pri posudzovaní plnenia podmienok jednotlivých opatrení.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať