Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Podozrenie z korupcie, zvláštne firmy a SNS v pozadí. O čom je škandál s eurofondmi na vedu

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Za pochybné rozdelenie eurofondov chce opozícia odstúpenie ministra školstva Petra Plavčana a aj odobranie ministerstva SNS. Koalícia mlčí.

Škandál s eurofondmi na ministerstve školstva trvá tri týždne. Opozícia ho prirovnáva ku kauze nástenkového tendra, ide pritom o násobne väčšie peniaze.

Teraz pribudlo prvé podozrenie z korupcie – výpoveď majiteľa odmietnutej firmy, že hodnotiteľ projektov si od nej za schválenie 7 miliónov eur pýtal úplatok 20 percent.

Škandál je však rozsiahlejší ako jedna žiadosť o úplatok: nejde len o výzvu na dlhodobý výskum, ale aj na iné stámiliónové balíky eurofondov. Spochybnených hodnotiteľov je viac. Okrem rektorov, ktorí poslali ministrovi ostrý list, sú nahnevané aj odstavené firmy, ktoré robia výskum.

Výzvy na eurofondy vyhlasovala Výskumná agentúra, organizácia, ktorá priamo patrí pod ministerstvo školstva. Minister Peter Plavčan (nominant SNS) si vybral aj terajšieho šéfa Rastislava Belianskeho. Dosadil ho do čela agentúry vlani v máji. Beliansky na otázky o hodnotiteľoch a kritériách odmieta odpovedať, odkazuje priamo na ministerstvo školstva.

Fico útočí na opozíciu, Most chce o tom hovoriť

Problém ako závažný vnímajú aj v koalícii, teda aspoň v jej časti. Premiér zaútočil na opozíciu. „Predsedu vlády pri čerpaní eurofondov nezaujíma politikárčenie opozície, ale kvalifikovaný názor európskych inštitúcií, ktoré sa venujú aj spomínaným výzvam. Ďalšie kroky vyplynú z ich záverov,“ odkazuje úrad vlády.

Naopak, Most-Híd chce o eurofondoch hovoriť na najbližšej koaličnej rade. „Očakávame, že ak po preverení výzvy sa pochybnosti potvrdia, ministerstvo bude konať,“ vyhlasuje Most-Híd.

Doteraz najvážnejšie obvinenie je už spomínaný úplatok a súvisí práve s tým, kto projekty hodnotil: Príspevok z eurofondov – sedem miliónov eur na výskum a inovácie – žiadala aj firma Prefa Alfa zo Žiliny, na projekte spolupracovala so Slovenskou technickou univerzitou. Šéf firmy František Zvrškovec televízii Markíza na kameru povedal, že od neho za úspech projektu žiadal jeden z hodnotiteľov, Peter Klamo, dvadsať percent. Šéf firmy odmietol, eurofondy nedostal. Hodnotiteľ Klamo korupciu popiera.

Kto udelil body, rozhodol o miliónoch

Hodnotitelia sú pritom v celom prípade kľúčoví. O tom, kto koľko bodov dostane, a teda či dostane peniaze z eurofondov (často milióny eur), rozhodovali spravidla dvaja ľudia – hodnotitelia. Často však nie sú z oblasti, o ktorej rozhodujú. Ministerstvo tvrdí, že hodnotiteľov vyberajú losovaním a musia spĺňať prísne kritériá.

Hodnotiteľov kritizovali už rektori v liste ministrovi. Hodnotenie bolo podľa nich nekorektné a netransparentné. „Máme vážne výhrady proti odbornej kvalifikovanosti domácich posudzovateľov, celý proces vyhodnotenia projektov považujeme zo strany riadiaceho orgánu za nenáležite predlžovaný. Zdôrazňujeme, že nejde o ojedinelé praktiky,“ napísali.

Napríklad projekt za 23 miliónov eur na zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku hodnotil kardiológ. Internista vraj zasa hodnotil materiálový výskum za 40 miliónov eur zameraný na priemyselné materiály. Projekt na onkológiu a preventívnu medicínu zasa podľa poslankyne OĽaNO Veroniky Remišovej žiadny lekár nehodnotil. Výskum na mobilné siete 5. generácie hodnotila žena, ktorá na vysokej škole učí anglický jazyk a komunikatívne cvičenia.

„Je nezmyselné, aby o takých obrovských výskumných projektoch rozhodovali dvaja hodnotitelia, ktorí často nepracujú v danej oblasti a niekedy sa výskumu a vede nevenujú vôbec,“ povedala Remišová.

Okrem toho projekty hodnotili aj stranícki nominanti. Napríklad nominant vo Výskumnej agentúre Pavol Balžanka a úradníčka Monika Deneva. „Pani s rovnakým menom je na ministerstve pôdohospodárstva a bola vymenovaná do Dozornej rady Lesov SR,“ povedala Remišová.

Kto je tu originálny

Ak by aj štát nemal dostatok odborníkov na komplikované vedecké projekty, pomôcť by mohlo aspoň to, keby rozhodovali podľa jasných pravidiel. Ak by kritériá boli presné a subjektívne hodnotenie by bolo obmedzené na minimum. To však nie je prípad týchto eurofondov. Počet získaných bodov často závisel od subjektívneho názoru hodnotiteľov.

Vo viacerých kritériách vo výzve mohli hodnotitelia udeliť od nula do deväť bodov za „mieru originálnosti a inovatívnosti predkladaného projektu“.

oficiálnom dokumente je vysvetlené prideľovanie bodov za slabý až výborný/excelentný projekt, no nie je jasné, podľa čoho majú hodnotiť kvalitu. A je komplikované vystopovať, či veľa bodov dostal slabý projekt a naopak. Rozdiely v hodnotení sú totiž veľmi malé a závisia len od posúdenia hodnotiteľa.

Ministerstvo neodpovedalo na žiadosť, aby na konkrétnom príklade vysvetlilo, kedy môže dostať firma body za dobrý a veľmi dobrý projekt.

„Odborné hodnotenie prebieha za základe schválených hodnotiacich a výberových kritérií, ktoré schvaľovali členovia monitorovacieho výboru. Odborné hodnotenie prebieha okrem iného aj v zmysle príručky pre odborných hodnotiteľov, pred začiatkom odborného hodnotenia je odborný hodnotiteľ povinný absolvovať  školenie,“ bráni sa ministerstvo.

Spôsob aplikácie každého kritéria je podľa nich uvedený v príručke pre odborných hodnotiteľov. „Je potrebné vziať do úvahy, a to zvlášť v prípade projektov v oblasti výskumu a inovácií, že nie je vždy možné, vzhľadom na unikátnosť a originalitu projektov, aby sa úplne eliminoval prvok subjektivity, preto je každý projekt hodnotený minimálne dvoma hodnotiteľmi,“ dodáva ministerstvo.

Aj keď sa dva body môžu zdať ako malý rozdiel, nie je to tak. Podľa poslankyne Remišovej v niektorých výzvach dva body rozhodli o tom, či ste peniaze z eurofondov dostali, alebo nie.

Konkrétne išlo o výzvu na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier. Tam ministerstvo pod vedením Plavčana dokonca menilo kritériá výzvy a pri posudzovaní „originality“ zvýšili počet možných bodov z päť na deväť. Bolo to teda viac bodov, ako mohli firmy získať napríklad za realizovateľnosť.

Za vágne kritériá tak môžu priamo Plavčanovi ľudia. A ľudia, ktorých si on do Výskumnej agentúry vybral.

Pochybné firmy peniaze dostali

Veľké výskumné univerzity sa sťažovali, že peniaze nedostali ani v iných výzvach. Peniaze na výskum a inovácie išli, naopak, aj firmám, ktoré výskum nikdy nerobili alebo majú nízke tržby či len pár zamestnancov.

Jednou z víťazných firiem je Beta Biotech, upozornil na ňu denník Sme. Táto firma dostala dotáciu 4,1 milióna eur. Pritom mala vlani tržby len 14 500 eur a má len dvoch zamestnancov. Peniaze išli na materiálové vybavenie firmy. „Firma, ktorá nerobila výskum, nemá laboratórium a ide si ho vybaviť za eurofondy. Inštitúcie, ktoré ich majú, peniaze nedostanú,“ kritizuje rozhodnutie Remišová.

Takmer sedem miliónov dostala firma Crystalex, ktorá mala vlani tržby menej ako dvetisíc eur. Firma mala vytvoriť pracovisko výskumu a vývoja v Rajci na adrese Nádražná 62. Remišová priniesla fotografiu, kde na adrese sídla je polorozpadnutá bývalá fabrika na výrobu kobercov.

Budova, kde má byť výskum. Foto – blog Veroniky Remišovej z OĽaNO

Prenajmú si počítačovú infraštruktúru za 5 miliónov

Peniaze išli podľa opozičnej poslankyne aj do výskumných schránok, ktoré si za veľkú časť poskytnutej dotácie objednajú služby od iných firiem. „Spoločnosť GLASS WAY so sídlom v bratislavskom River Parku dostala od ministerstva dotáciu viac ako 5 miliónov eur na pre Slovensko určite veľmi potrebný projekt s názvom Vedecko-technická platforma určená pre výskum, návrh, vývoj a testovanie procesov krízového manažmentu vo verejnej správe,“ povedala Remišová.

Firma už podľa nej vyhlásila verejné obstarávanie, v ktorom si chce za viac ako 5 miliónov eur prenajať počítačovú infraštruktúru na realizáciu projektu. Kto sa chce na verejnom obstarávaní zúčastniť, musí zložiť zábezpeku vo výške 30-tisíc eur. „Som veľmi zvedavá, kto toto verejné obstarávanie vyhrá, pretože si myslím, že ak by niekto chcel vymyslieť systém na vysávanie peňazí z grantu poskytnutého na vedu a výskum, nevymyslel by lepší systém,“ povedala Remišová, ktorá zbiera podpisy na odvolanie Plavčana.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

USA pozastavia plánované clo na ďalší tovar z Číny a znížia existujúce tarify na čínsky dovoz. Čína sa výmenou za to zaviaže, že na budúci rok nakúpi viac amerických poľnohospodárskych produktov.

Obojstranné ústupky sú súčasťou návrhu prvej fázy obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi a Čínou, píše Reuters.

Biely dom zatiaľ nevydal k rokovaniam oficiálne vyhlásenie, mlčí aj Čína.

Podľa zdrojov Reuters sa americký prezident Donald Trump a jeho poradcovia dohodli iba na konečnej podobe vlastného návrhu a čakajú na reakciu Pekingu.

Čo je v hre:

  • USA majú pozastaviť plánované uvalenie ciel na čínsky dovoz za takmer 160 miliárd dolárov ročne (cla majú začať platiť 15. decembra);
  • Spojené štáty by mali zároveň znížiť existujúce tarify na čínsky import o 50 percent;
  • Čína by mala na budúci rok nakúpiť americké poľnohospodárske produkty za 50 miliárd dolárov, čo je dvojnásobok oproti roku 2017 pred vypuknutím obchodnej vojny.

Cieľom opatrení je zmierniť obchodnú vojnu medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta, v ktorej od minulého roka vzájomne na seba uvaľujú dovozné clá.

Spor dvoch mocností negatívne vplýva na globálnu ekonomiku a prispieva k spomaľovaniu jej rastu.

Zdieľať

Výbohov fond znova nakupuje, tentoraz elektrotechnickú firmu BBF Tech

Realitno-investičný fond MiddleCap Group Miroslava Výboha kupuje firmu BBF Tech, spišskonovoveského výrobcu elektrotechnických zariadení. Ovládne tak jedného z najväčších hráčov v oblasti elektrických inštalácií a významného dodávateľa pre veľké developerské a priemyselné stavby. Informáciu zverejnil portál hnonline.sk.

V prípade kúpy BBF Tech MiddleCapom ide podľa hnonline.sk o klasickú investíciu nahromadeného kapitálu. Výbohov fond už kúpil aj český startup InsightArt. Ten overuje pravosť umeleckých diel cez využitie kozmických technológií. V lete zase prikúpil v Česku a na Slovensku siete očných optík Fokus.

Kto je BBF Tech a Miroslav Biroš:

  • Firma založená východoslovenským podnikateľom Miroslavom Birošom, ktorý ju aj vedie a do ktorej pribral ako 70-percentného investora britskú schránku Hillsbram Freight & Logistics Ltd. podnikateľa Ivana Petríčeka známeho zo železničného biznisu.
  • BBF Tech projektuje, vyrába a inštaluje elektrické zariadenia, zamestnáva vyše sto ľudí. Ide o vysoko ziskový biznis s vysokou pridanou hodnotou. Vlani firma utŕžila takmer 30 miliónov eur, až tretinu tržieb dokázala pretaviť do čistého zisku.
  • Aktuálne dodáva inštalácie na projekt Stanica Nivy v Bratislave aj najväčšiu výrobnú halu pre papierenskú výrobu v Ružomberku. Vlani získala veľkú zákazku na modernizáciu trafostaníc na bratislavskom letisku.
  • Birošove firmy pripájali stovky trafostaníc a desiatky fotovoltických elektrární na Slovensku, v Česku, v Bulharsku aj Bielorusku. Ako dodávatelia slovenských stavebných gigantov zabezpečovali elektroinštaláciu v tuneloch na Slovensku (Branisko), v Česku aj Poľsku.

Ivan Petríček ovláda minoritný podiel v logistickej skupine Budamar, ktorá v posledných rokoch nakúpila do svojho portfólia podiely v najväčšom európskom producentovi vagónov Tatravagónka Poprad či vo výrobcovi osobných vlakových súprav ŽOS Vrútky.

Miroslav Výboh je oligarcha blízky Smeru a osobný priateľ Roberta Fica. Vyrástol na zbrojárskom biznise, jeho meno zarezonovalo aj v medzinárodnej korupčnej kauze nákupu transportérov Pandur pre Česko. Teraz veľmi aktívne investuje do realít v Bratislave a Londýne, nedávno jeho nová firma Sytiq získala lukratívnu netransparentnú zákazku na  opravy pôšt. Špičky slovenského stavebníctva považujú Výboha za faktického majiteľa Doprastavu, on sám to popiera.

Akvizíciu BBF Techu skupinou MiddleCap musí ešte posúdiť Protimonopolný úrad SR.

Zdieľať

Európske akcie po víťazstve konzervatívcov v britských parlamentných voľbách rekordne stúpli. Investorov povzbudili aj správy o nádejnom vývoji ohľadne americko-čínskej obchodnej dohody.

Konzervatívci premiéra Borisa Johnsona získali absolútnu väčšinu v Dolnej snemovni. Ich víťazstvo otvorilo cestu k brexitu do konca januára 2020.

Ako reagovali akcie:

  • paneurópsky akciový index Stoxx Europe 600 si pripísal 1,6 percenta a prekonal tak rekordnú zatváraciu hodnotu z apríla 2015;
  • hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 stúpol o 1,7 percenta;
  • index menších britských firiem FTSE250 vzrástol o 5,4 percenta, najviac od mája 2010.

„Niektorí investori vnímajú dnešok ako predčasné Vianoce, pretože sa črtá skoré riešeneie dvoch zásadných politických rizík,“ cituje Bloomberg Deana Turnera zo spoločnosti UBS Wealth Management.

Na devízových trhoch sa výrazne posilňuje libra.

Dopoludnia sa voči doláru zhodnotila o približne 1,8 percenta na 1,34 USD. Euro voči libre strácalo zhruba 1,4 percenta na 0,8342 GBP.

Zdieľať

Qantas chcú na ultra dlhé lety Airbusy. Testovali ich s Boeingom

Airbus A350-1000 Foto - Airbus
Airbus A350-1000 Foto – Airbus

Aerolinky Qantas uprednostnili pre najdlhšie komerčné lety stroje Airbusu pred Boeingom. Spoločnosť plánuje prevádzkovať pravidelné spojenie medzi Austráliou a New Yorkom či Londýnom bez medzipristátia.

Európsky a americký výrobca lietadiel súperili o prestížnu zákazku od roku 2017, píše Bloomberg.

Qantas pripravuje pre ultradlhé lety objednávku 12 Airbusov A350-1000 (v hre bol konkurenčný Boeing 777X). Spoločnosť Citi odhaduje hodnotu zákazky na 3,5 miliardy austrálskych dolárov (2,2 miliardy eur).

Konečné rozhodnutie sa očakáva v marci budúceho roka. Prvý komerčný let by sa mal uskutočniť v prvej polovici roka 2023.

Ako testovali ultradlhé lety:

V októbri Qantas uskutočnil rekordné dlhý skúšobný let medzi New Yorkom a Sydney so svojím Boeingom 787 Dreamliner.

Stroj pristál po vyše 19 hodinách vo vzduchu. Letu sa zúčastnilo iba niekoľko desiatok ľudí, prevažne zamestnanci aeroliniek a členovia posádky.

Cieľom bolo preveriť dosah dlhých letov na ľudský organizmus. V lietadle sa monitorovali mozgové vlny, hladina melatonínu a bdelosti pilotov či vplyv osvetlenia, jedla a cvičenia na pasažierov.

Najdlhší komerčný let v súčasnosti prevádzkujú Singapore Airlines na linke medzi Singapurom a New Yorkom. Lietadlo Airbus A350-900 zvláda trastu za takmer 19 hodín.

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať