Podozrenie z korupcie, zvláštne firmy a SNS v pozadí. O čom je škandál s eurofondmi na vedu
Za pochybné rozdelenie eurofondov chce opozícia odstúpenie ministra školstva Petra Plavčana a aj odobranie ministerstva SNS. Koalícia mlčí.
Škandál s eurofondmi na ministerstve školstva trvá tri týždne. Opozícia ho prirovnáva ku kauze nástenkového tendra, ide pritom o násobne väčšie peniaze.
Teraz pribudlo prvé podozrenie z korupcie – výpoveď majiteľa odmietnutej firmy, že hodnotiteľ projektov si od nej za schválenie 7 miliónov eur pýtal úplatok 20 percent.
Škandál je však rozsiahlejší ako jedna žiadosť o úplatok: nejde len o výzvu na dlhodobý výskum, ale aj na iné stámiliónové balíky eurofondov. Spochybnených hodnotiteľov je viac. Okrem rektorov, ktorí poslali ministrovi ostrý list, sú nahnevané aj odstavené firmy, ktoré robia výskum.
Výzvy na eurofondy vyhlasovala Výskumná agentúra, organizácia, ktorá priamo patrí pod ministerstvo školstva. Minister Peter Plavčan (nominant SNS) si vybral aj terajšieho šéfa Rastislava Belianskeho. Dosadil ho do čela agentúry vlani v máji. Beliansky na otázky o hodnotiteľoch a kritériách odmieta odpovedať, odkazuje priamo na ministerstvo školstva.
Fico útočí na opozíciu, Most chce o tom hovoriť
Problém ako závažný vnímajú aj v koalícii, teda aspoň v jej časti. Premiér zaútočil na opozíciu. „Predsedu vlády pri čerpaní eurofondov nezaujíma politikárčenie opozície, ale kvalifikovaný názor európskych inštitúcií, ktoré sa venujú aj spomínaným výzvam. Ďalšie kroky vyplynú z ich záverov,“ odkazuje úrad vlády.
Naopak, Most-Híd chce o eurofondoch hovoriť na najbližšej koaličnej rade. „Očakávame, že ak po preverení výzvy sa pochybnosti potvrdia, ministerstvo bude konať,“ vyhlasuje Most-Híd.
Doteraz najvážnejšie obvinenie je už spomínaný úplatok a súvisí práve s tým, kto projekty hodnotil: Príspevok z eurofondov – sedem miliónov eur na výskum a inovácie – žiadala aj firma Prefa Alfa zo Žiliny, na projekte spolupracovala so Slovenskou technickou univerzitou. Šéf firmy František Zvrškovec televízii Markíza na kameru povedal, že od neho za úspech projektu žiadal jeden z hodnotiteľov, Peter Klamo, dvadsať percent. Šéf firmy odmietol, eurofondy nedostal. Hodnotiteľ Klamo korupciu popiera.
Kto udelil body, rozhodol o miliónoch
Hodnotitelia sú pritom v celom prípade kľúčoví. O tom, kto koľko bodov dostane, a teda či dostane peniaze z eurofondov (často milióny eur), rozhodovali spravidla dvaja ľudia – hodnotitelia. Často však nie sú z oblasti, o ktorej rozhodujú. Ministerstvo tvrdí, že hodnotiteľov vyberajú losovaním a musia spĺňať prísne kritériá.
Hodnotiteľov kritizovali už rektori v liste ministrovi. Hodnotenie bolo podľa nich nekorektné a netransparentné. „Máme vážne výhrady proti odbornej kvalifikovanosti domácich posudzovateľov, celý proces vyhodnotenia projektov považujeme zo strany riadiaceho orgánu za nenáležite predlžovaný. Zdôrazňujeme, že nejde o ojedinelé praktiky,“ napísali.
Napríklad projekt za 23 miliónov eur na zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku hodnotil kardiológ. Internista vraj zasa hodnotil materiálový výskum za 40 miliónov eur zameraný na priemyselné materiály. Projekt na onkológiu a preventívnu medicínu zasa podľa poslankyne OĽaNO Veroniky Remišovej žiadny lekár nehodnotil. Výskum na mobilné siete 5. generácie hodnotila žena, ktorá na vysokej škole učí anglický jazyk a komunikatívne cvičenia.
„Je nezmyselné, aby o takých obrovských výskumných projektoch rozhodovali dvaja hodnotitelia, ktorí často nepracujú v danej oblasti a niekedy sa výskumu a vede nevenujú vôbec,“ povedala Remišová.
Okrem toho projekty hodnotili aj stranícki nominanti. Napríklad nominant vo Výskumnej agentúre Pavol Balžanka a úradníčka Monika Deneva. „Pani s rovnakým menom je na ministerstve pôdohospodárstva a bola vymenovaná do Dozornej rady Lesov SR,“ povedala Remišová.
Kto je tu originálny
Ak by aj štát nemal dostatok odborníkov na komplikované vedecké projekty, pomôcť by mohlo aspoň to, keby rozhodovali podľa jasných pravidiel. Ak by kritériá boli presné a subjektívne hodnotenie by bolo obmedzené na minimum. To však nie je prípad týchto eurofondov. Počet získaných bodov často závisel od subjektívneho názoru hodnotiteľov.
Vo viacerých kritériách vo výzve mohli hodnotitelia udeliť od nula do deväť bodov za „mieru originálnosti a inovatívnosti predkladaného projektu“.
V oficiálnom dokumente je vysvetlené prideľovanie bodov za slabý až výborný/excelentný projekt, no nie je jasné, podľa čoho majú hodnotiť kvalitu. A je komplikované vystopovať, či veľa bodov dostal slabý projekt a naopak. Rozdiely v hodnotení sú totiž veľmi malé a závisia len od posúdenia hodnotiteľa.
Ministerstvo neodpovedalo na žiadosť, aby na konkrétnom príklade vysvetlilo, kedy môže dostať firma body za dobrý a veľmi dobrý projekt.
„Odborné hodnotenie prebieha za základe schválených hodnotiacich a výberových kritérií, ktoré schvaľovali členovia monitorovacieho výboru. Odborné hodnotenie prebieha okrem iného aj v zmysle príručky pre odborných hodnotiteľov, pred začiatkom odborného hodnotenia je odborný hodnotiteľ povinný absolvovať školenie,“ bráni sa ministerstvo.
Spôsob aplikácie každého kritéria je podľa nich uvedený v príručke pre odborných hodnotiteľov. „Je potrebné vziať do úvahy, a to zvlášť v prípade projektov v oblasti výskumu a inovácií, že nie je vždy možné, vzhľadom na unikátnosť a originalitu projektov, aby sa úplne eliminoval prvok subjektivity, preto je každý projekt hodnotený minimálne dvoma hodnotiteľmi,“ dodáva ministerstvo.
Aj keď sa dva body môžu zdať ako malý rozdiel, nie je to tak. Podľa poslankyne Remišovej v niektorých výzvach dva body rozhodli o tom, či ste peniaze z eurofondov dostali, alebo nie.
Konkrétne išlo o výzvu na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier. Tam ministerstvo pod vedením Plavčana dokonca menilo kritériá výzvy a pri posudzovaní „originality“ zvýšili počet možných bodov z päť na deväť. Bolo to teda viac bodov, ako mohli firmy získať napríklad za realizovateľnosť.
Za vágne kritériá tak môžu priamo Plavčanovi ľudia. A ľudia, ktorých si on do Výskumnej agentúry vybral.
Pochybné firmy peniaze dostali
Veľké výskumné univerzity sa sťažovali, že peniaze nedostali ani v iných výzvach. Peniaze na výskum a inovácie išli, naopak, aj firmám, ktoré výskum nikdy nerobili alebo majú nízke tržby či len pár zamestnancov.
Jednou z víťazných firiem je Beta Biotech, upozornil na ňu denník Sme. Táto firma dostala dotáciu 4,1 milióna eur. Pritom mala vlani tržby len 14 500 eur a má len dvoch zamestnancov. Peniaze išli na materiálové vybavenie firmy. „Firma, ktorá nerobila výskum, nemá laboratórium a ide si ho vybaviť za eurofondy. Inštitúcie, ktoré ich majú, peniaze nedostanú,“ kritizuje rozhodnutie Remišová.
Takmer sedem miliónov dostala firma Crystalex, ktorá mala vlani tržby menej ako dvetisíc eur. Firma mala vytvoriť pracovisko výskumu a vývoja v Rajci na adrese Nádražná 62. Remišová priniesla fotografiu, kde na adrese sídla je polorozpadnutá bývalá fabrika na výrobu kobercov.
Prenajmú si počítačovú infraštruktúru za 5 miliónov
Peniaze išli podľa opozičnej poslankyne aj do výskumných schránok, ktoré si za veľkú časť poskytnutej dotácie objednajú služby od iných firiem. „Spoločnosť GLASS WAY so sídlom v bratislavskom River Parku dostala od ministerstva dotáciu viac ako 5 miliónov eur na pre Slovensko určite veľmi potrebný projekt s názvom Vedecko-technická platforma určená pre výskum, návrh, vývoj a testovanie procesov krízového manažmentu vo verejnej správe,“ povedala Remišová.
Firma už podľa nej vyhlásila verejné obstarávanie, v ktorom si chce za viac ako 5 miliónov eur prenajať počítačovú infraštruktúru na realizáciu projektu. Kto sa chce na verejnom obstarávaní zúčastniť, musí zložiť zábezpeku vo výške 30-tisíc eur. „Som veľmi zvedavá, kto toto verejné obstarávanie vyhrá, pretože si myslím, že ak by niekto chcel vymyslieť systém na vysávanie peňazí z grantu poskytnutého na vedu a výskum, nevymyslel by lepší systém,“ povedala Remišová, ktorá zbiera podpisy na odvolanie Plavčana.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
