Denník N

Exminister Draxler: Plavčan sa nikdy nemal stať ministrom, pri eurofondoch je korupcia

Juraj Draxler. Foto N – Tomáš Benedikovič
Juraj Draxler. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tlaky a korupcia v eurofondoch sú, hovorí bývalý minister školstva Juraj Draxler, ktorého do funkcie nominoval počas minulej vlády Smer. Dnes pôsobí na Slovenskej akadémii vied, ktorá sa tiež sťažovala na rozdelenie eurofondov, pretože jej neschválili projekty.

Ste predchodcom Petra Plavčana na ministerstve školstva. V akom štádiu boli eurofondy, keď ste odchádzali z funkcie?

Štyri mesiace pred skončením vo funkcii som ukončil prípravy na nové eurofondové projekty, bolo tam totiž príliš veľa tlakov zvonku, ako majú vyzerať jednotlivé projekty a čerpanie. Tak som povedal, že to takto nemôže pokračovať. Zrušil som to s tým, že po voľbách sa zmenia ľudia na sekcii na ministerstve a začne sa nanovo. Týkalo sa to najmä operačného programu Ľudské zdroje a národných projektov. Jedna veľká výzva bola počas môjho ministrovania vyhlásená – tú však hneď po voľbách za zvláštnych okolností zrušili a vyhlásili v pozmenenej verzii. To bol prvý signál, že sa tam bude diať niečo zvláštne.

Ako vyzerali tlaky, o ktorých hovoríte?

Vidíte, že na stôl odniekiaľ prichádzajú rôzne druhy projektov, za ktorými nie vždy viete, kto naozaj je, a nie sú to projekty, ktoré majú hlavu a pätu. A ľudia, ktorí majú na starosti čerpanie, sa správajú veľmi zvláštne.

Vy ste vyhlásili výzvu na priemyselné parky. Po voľbách ju zrušili a nanovo ju vypísali. Bola veľmi podobná, ale trochu sa zmenilo bodovanie kritérií. Ako hodnotíte tento postup?

Bolo to veľmi zvláštne. Už pred rokom som hovoril, že sú obrovské boje, aby sa rozobrali eurofondy na vedu rôznymi súkromnými záujmami. A to bol prvý povolebný signál. Nik to nevysvetlil, prestalo sa transparentne komunikovať o tom, ako sa pripravujú výzvy. Hneď po voľbách boli veľmi silné signály, že tam dochádza k niečomu, čo nie je čisté.

Keď vidíte, kam smerujú eurofondy, čo bude výsledkom čerpania eurofondov za ministrovania SNS?

Dopadne to veľmi zle bez ohľadu na to, čo sa v nasledujúcich mesiacoch udeje. Je dosť pravdepodobné, že Plavčan bude musieť skončiť, ale, povedzme si úprimne, Plavčan je len špička ľadovca. Obrovské objemy peňazí, ktoré sú k dispozícii na rozvoj vedy, za akýchkoľvek okolností budú využité neefektívne. To sme videli aj v minulom období. Dnes máte niektoré dobre využité budovy, ktoré sa postavili z eurofondov, ale máte aj poloprázdne budovy, alebo veľmi drahé zariadenie, ktoré sa nakúpilo s tým, že až po nákupe sa začalo riešiť, ako by sa mohlo využiť. Toto sa zopakuje.

Mali ste skúsenosť, že za vami prišiel niekto s tým, kto má dostať eurofondy?

To nie, ani si nemyslím, že by si to vtedy niekto trúfol, ale vždy sú nejaké poznámky od nejakých ľudí, čo by bolo dobré, aby vyhralo, aký projekt je dobrý.

Je pri čerpaní eurofondov korupcia?

S veľkou pravdepodobnosťou áno.

Markíza priniesla svedectvo šéfa firmy, za ktorým vraj prišiel priamo hodnotiteľ a vypýtal si 20 percent zo sumy, aby uspel. Stretli ste sa priamo s takýmto žiadaním úplatku?

K tomuto konkrétnemu prípadu sa neviem vyjadriť. Vždy sú nejaké signály, že nejakí ľudia chodia a ponúkajú vybavenie konkrétnych projektov. Vhodné je mať dôkaz a potom začať konať.

Je bežná prax, že hodnotitelia či sprostredkovateľské firmy chodia a aktívne ponúkajú, že vybavia schválenie projektu za percentá?

Jedna vec je, že sú firmy, ktoré sa tým zaoberajú, a nie je na tom nič nečisté – pomáhajú pripravovať projekty, pretože je to často veľmi zložitý proces. Na druhej strane je vysoko pravdepodobné, a vie o tom každý, kto sa v tom pohybuje, že sú firmy, ktoré sa tvária, že robia čistý biznis, ale je to o tom, že chcú schválenie politicky vybaviť a potom si za to vezmú percentá. Ale treba na to dôkazy.

Juraj Draxler (41)

Vo vláde Smeru bol rok a štyri mesiace ministrom školstva. V parlamentných voľbách za Smer nekandidoval, nie je ani členom strany. Teraz je šéfom Inštitútu strategických analýz, ktorý vznikol na jeseň 2016 v Slovenskej akadémii vied, momentálne sa zaoberá projektom, prečo ľudia na Slovensku veria konšpiračným teóriám.  

Vyštudoval Jacobs University Bremen v Nemecku a University of York vo Veľkej Británii. Pracoval ako novinár v agentúre Reuters. V rokoch 2007 až 2013 bol vysokoškolským pedagógom na University of New York v Prahe a na Angloamerickej univerzite v Prahe. Pracoval ako výskumník v Centre for European Policy Studies (CEPS). Vlani mu vyšla beletristická kniha Petra, ktorú označuje za politický thriller. Pochádza z Bratislavy.

 

Koalícia zatiaľ obhajuje ministra Plavčana. Nemali by ho odvolať?

Rešpektujú koaličné dohody.

Mal by Plavčan odstúpiť?

Nejde len o túto kauzu. Keď si pozriete aj druhý operačný program, Ľudské zdroje, aj tam sú problémy. A to už nehovorím o tom, aký chaos vládne na samotnom ministerstve a v jeho organizáciách. Ak sa opýtate kohokoľvek, komu záleží na kompetentnom riadení školstva, tak vám povie, nie že by mal Plavčan odísť, on tam nikdy nemal prísť.

Mal by teda odstúpiť?

Určite áno.

Ako si vysvetľujete, že ho koalícia neodvolala?

Po voľbách trvalo niekoľko mesiacov, kým sa v koalícii dohodli na všetkých podrobnostiach politického rozdelenia vplyvu naprieč rezortmi. Nikomu sa nechce tú rovnováhu akýmkoľvek krokom rozhojdávať, čo by prípadne znamenalo znovu vstupovať do rôznych rokovaní. Berie sa to tak, že je to čisto záležitosť SNS.

Boli ste nominantom Smeru, viete, aké bolo čerpanie eurofondov počas vlády Smeru, teraz vidíte, aké to je počas SNS. Je to dnes viac korupčné?

Nebudeme si klamať, eurofondy boli vždy extrémne problematické. Nikdy nebola situácia ružová, vždy dochádzalo k tomu, že sa tvorili projekty, ktoré boli všetko iné, len nie efektívne. Ale aj pri tejto histórii sa dá povedať, že teraz je to horšie ako kedykoľvek predtým.

Video: OĽaNO žiada, aby SNS prišlo o ministerstvo školstva
autorka: Martina Koník

Čím si vysvetľujete, že to je teraz ešte horšie?

Na jednej strane ministerstvo ovládli bezškrupulózni ľudia. Využívajú aj to, že vďaka chaosu, ktorý tu bol pred voľbami, je verejnosť prejedená školských tém a nik nepôjde do ulíc protestovať z dôvodu, že sa tu zvláštnym spôsobom rozoberie niekoľko sto miliónov eurofondov určených na rozvoj slovenskej vedy.

Jeden z veľkých problémov pri eurofondoch za Plavčana sú hodnotitelia, ktorí nie sú odborníci v danej téme, alebo majú blízko k SNS. Je to v poriadku?

Určite nie.

Ako by to malo fungovať?

Prinajmenšom by mali byť kritériá na hodnotiteľov nastavené tak, aby tam nebol možný konflikt záujmov.

V záujme ministerstva školstva by malo byť, aby peniaze išli na zmysluplné projekty, ktoré rozvinú vedu. Preto by o žiadostiach mali rozhodovať hodnotitelia, ktorí tomu rozumejú. Prečo to v niektorých prípadoch tak nie je?

Môže to byť práve preto, že sú tam záujmy, aby sa projekty „správne vybrali“. Ale to nie je celý problém. Keď sa bavíme o Operačnom programe Výskum a inovácie, treba zdôrazniť, že na Slovensku nemáme naozajstnú stratégiu rozvoja vedy. To je tá komplikovanejšia časť celej tejto kauzy – aj keby ste z čerpania vybrali celý korupčný element, stále vám to nezabezpečí, že tie fondy budú využívané efektívne. Jednoducho nemáme, ak nepočítam čisto formálnu Stratégiu inteligentnej špecializácie, strategickú predstavu, čo s tými peniazmi vlastne robiť.

Ministerstvo školstva je spolu so životným prostredím najhoršie vo využívaní eurofondov. Do konca roka majú na školstve vyčerpať 76 miliónov eur. Mnohí to vyčítajú aj vám, že ste peniaze nečerpali, a preto je to v takom stave.

My sme ani nemohli začať čerpať. Operačný program Výskum a inovácie nadväzuje na predošlý program, tak to bolo koncipované už dávno, a ten nebol dočerpaný, Keď som bol ministrom, zažívali sme obrovské drámy, keď sme sa snažili, aby sa nám podarilo dočerpať predošlý program. Po mojich predchodcoch to bolo v takom stave, že sme sa museli v posledných mesiacoch veľmi snažiť, aby nedošlo k obrovským problémom.

Čo také napríklad? 

Hrozilo, že jednotlivé univerzity by v dôsledku rôznych chýb museli zaplatiť desiatky miliónov eur. Hľadali sme riešenia, aby k tomu nedošlo. Všetky budovy sa, chvalabohu, postavili. Ale s dnešným programom som z hľadiska samotného čerpania nemohol nič robiť, to povie každý, kto eurofondom rozumie.

Video: Odchod Plavčana žiada aj SaS, hovorí o machináciách
autorka: Martina Koník

Je dostatočné tempo, ktorým dnes čerpá ministerstvo školstva?

Nie. V tomto programe bol problém, že sa nesplnili ex ante kondicionality. Napríklad sa neprijal akčný plán Stratégie inteligentnej špecializácie. Keď som nastúpil ako minister, rázne som ho pretláčal. Prešiel aj radou vlády, boli sme pripravení začať čerpať tak, ako sa podľa pravidiel malo. Po voľbách pre externé tlaky, aby sa zmenil celý plán čerpania, sa začali meniť dokumenty. Začalo sa naťahovať prijatie akčného plánu na úrovni vlády a nakoniec sa upravoval aj rámcový dokument, teda Stratégia inteligentnej špecializácie. Jednoducho je tam veľmi veľa záujmov, po voľbách do toho znovu všetci začali hovoriť tak ako pred mojím príchodom, minister to nevedel rozseknúť a to spôsobovalo prieťahy a celkovo problematickú komunikáciu s Európskou komisiou.

Stihneme podľa vás vyčerpať do konca roka 76 miliónov na vedu a výskum?

To hlavné, čo hrozí, ak bude čerpanie pomalé, je, že sa presunie operačný program pod podpredsedu vlády, lebo tak sa zmenil zákon. Potom by sa čerpanie kontrolovalo odtiaľ.

Aký je najväčší problém pri čerpaní eurofondov?

Základný problém, ak sa bavíme o programe Výskum a inovácie, je, že Slovensko nemá štátnu vednú politiku, a potom je priestor na korupčné konanie. Ale aj keby ste ho vylúčili, stále to nezabezpečí, že budú schvaľované dobré projekty. Môžete mať nekorupčné a pritom nezmyselné projekty, to sa nijako nevylučuje. Základné minimum je, že treba stratégiu rozvoja vedy.

Pôsobíte v Slovenskej akadémii vied. Aká je tam atmosféra potom, čo nedostali eurofondy na dlhodobý a strategický výskum?

SAV svojím spôsobom funguje lepšie ako v minulosti, lebo má viac peňazí. Atmosféra je tam pokojnejšia. Horšie to je vo vysokom školstve, tam si ľudia, síce s oneskorením, začínajú uvedomovať, že to je veľmi zlé.

Čo by pre SAV znamenalo, ak tie peniaze naozaj nedostane?

SAV potrebuje niektoré špecifické projekty, ktoré dlhodobo plánovala. Uvidíme, či ich dostane. Je to rovnaký problém ako pri univerzitách. Sú nejaké kapacity – budovy, ľudia, prístroje –, a ak nedostanú peniaze na svoj chod, tak sa budú niektoré pracoviská tváriť, že niečo robia, ale za tie peniaze, čo majú teraz, nebudú robiť žiadnu skutočnú vedu.

Niektorí vedci kritizujú, že rektori sa dnes sťažujú, že peniaze majú dostať pochybné firmy, ale v minulosti s nimi spolupracovali. Prečo s nimi podľa vás univerzity spolupracovali?

Na Slovensku nemáme také výskumné kapacity, aby ste mohli prísť s extra prísnymi kritériami, takže sa vždy bude diať, že vzniknú firmy len pre účely daného projektu. Do istej miery je to v poriadku. Ale je pravda, že univerzity v poslednom období vstúpili do veľmi zvláštnych partnerstiev. Prečo to robili, je otázka pre rektorov. Ich sa treba pýtať, prečo dochádza k veľmi silným nezrovnalostiam pri rozdeľovaní peňazí z eurofondov, alebo pri fungovaní Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Sú spoluzodpovední za tento stav, lebo o ňom zväčša mlčia, pritom by ich malo byť počuť čo najčastejšie.

Pri výzve na dlhodobý a strategický výskum žiadna z veľkých výskumných univerzít peniaze nedostala. Prečo to tak na ministerstve urobili? Ak by peniaze dostali aspoň niektoré univerzity, tak by sa rektori tak ostro ozvať nemohli.

Viem, že to prekvapilo aj viacerých vysoko postavených ľudí v akademickom prostredí, ktorí rátali s tým, že časť peňazí sa rozoberie veľmi zvláštne, ale časť dostanú aj univerzity. Že v tom rozdeľovaní bude až tak veľa drzosti, šokovalo aj ich. Je to tým, že ľudia, ktorí sa na ministerstvo dostali, sú úplne bezškrupulózni a využívajú, že verejnosť nemá o vedu záujem. A aj tým, že je unavená školskými témami. K tomu, znovu pripomínam, pomohol aj ten zbytočný cirkus, ktorý tu bol pred voľbami. Potešil najmä tých, ktorí potrebovali iné vedenie ministerstva.

Koho myslíte? Ministra Plavčana alebo úradníkov pod ním?

Minister Plavčan zas o tak veľa veciach nerozhoduje. Sú to ľudia, ktorí mu hovoria z externého prostredia, čo treba robiť, alebo ľudia, ktorí sa dostali na niektoré posty.

O akých úradníkov ide?

Je ich viac. Minimálne vedenie Výskumnej agentúry je niečo, čo by sa malo dostať pod drobnohľad.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie