Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Exminister Draxler: Plavčan sa nikdy nemal stať ministrom, pri eurofondoch je korupcia

Juraj Draxler. Foto N – Tomáš Benedikovič
Juraj Draxler. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ste predchodcom Petra Plavčana na ministerstve školstva. V akom štádiu boli eurofondy, keď ste odchádzali z funkcie?

Štyri mesiace pred skončením vo funkcii som ukončil prípravy na nové eurofondové projekty, bolo tam totiž príliš veľa tlakov zvonku, ako majú vyzerať jednotlivé projekty a čerpanie. Tak som povedal, že to takto nemôže pokračovať. Zrušil som to s tým, že po voľbách sa zmenia ľudia na sekcii na ministerstve a začne sa nanovo. Týkalo sa to najmä operačného programu Ľudské zdroje a národných projektov. Jedna veľká výzva bola počas môjho ministrovania vyhlásená – tú však hneď po voľbách za zvláštnych okolností zrušili a vyhlásili v pozmenenej verzii. To bol prvý signál, že sa tam bude diať niečo zvláštne.

Ako vyzerali tlaky, o ktorých hovoríte?

Vidíte, že na stôl odniekiaľ prichádzajú rôzne druhy projektov, za ktorými nie vždy viete, kto naozaj je, a nie sú to projekty, ktoré majú hlavu a pätu. A ľudia, ktorí majú na starosti čerpanie, sa správajú veľmi zvláštne.

Vy ste vyhlásili výzvu na priemyselné parky. Po voľbách ju zrušili a nanovo ju vypísali. Bola veľmi podobná, ale trochu sa zmenilo bodovanie kritérií. Ako hodnotíte tento postup?

Bolo to veľmi zvláštne. Už pred rokom som hovoril, že sú obrovské boje, aby sa rozobrali eurofondy na vedu rôznymi súkromnými záujmami. A to bol prvý povolebný signál. Nik to nevysvetlil, prestalo sa transparentne komunikovať o tom, ako sa pripravujú výzvy. Hneď po voľbách boli veľmi silné signály, že tam dochádza k niečomu, čo nie je čisté.

Keď vidíte, kam smerujú eurofondy, čo bude výsledkom čerpania eurofondov za ministrovania SNS?

Dopadne to veľmi zle bez ohľadu na to, čo sa v nasledujúcich mesiacoch udeje. Je dosť pravdepodobné, že Plavčan bude musieť skončiť, ale, povedzme si úprimne, Plavčan je len špička ľadovca. Obrovské objemy peňazí, ktoré sú k dispozícii na rozvoj vedy, za akýchkoľvek okolností budú využité neefektívne. To sme videli aj v minulom období. Dnes máte niektoré dobre využité budovy, ktoré sa postavili z eurofondov, ale máte aj poloprázdne budovy, alebo veľmi drahé zariadenie, ktoré sa nakúpilo s tým, že až po nákupe sa začalo riešiť, ako by sa mohlo využiť. Toto sa zopakuje.

Mali ste skúsenosť, že za vami prišiel niekto s tým, kto má dostať eurofondy?

To nie, ani si nemyslím, že by si to vtedy niekto trúfol, ale vždy sú nejaké poznámky od nejakých ľudí, čo by bolo dobré, aby vyhralo, aký projekt je dobrý.

Je pri čerpaní eurofondov korupcia?

S veľkou pravdepodobnosťou áno.

Markíza priniesla svedectvo šéfa firmy, za ktorým vraj prišiel priamo hodnotiteľ a vypýtal si 20 percent zo sumy, aby uspel. Stretli ste sa priamo s takýmto žiadaním úplatku?

K tomuto konkrétnemu prípadu sa neviem vyjadriť. Vždy sú nejaké signály, že nejakí ľudia chodia a ponúkajú vybavenie konkrétnych projektov. Vhodné je mať dôkaz a potom začať konať.

Je bežná prax, že hodnotitelia či sprostredkovateľské firmy chodia a aktívne ponúkajú, že vybavia schválenie projektu za percentá?

Jedna vec je, že sú firmy, ktoré sa tým zaoberajú, a nie je na tom nič nečisté – pomáhajú pripravovať projekty, pretože je to často veľmi zložitý proces. Na druhej strane je vysoko pravdepodobné, a vie o tom každý, kto sa v tom pohybuje, že sú firmy, ktoré sa tvária, že robia čistý biznis, ale je to o tom, že chcú schválenie politicky vybaviť a potom si za to vezmú percentá. Ale treba na to dôkazy.

Juraj Draxler (41)

Vo vláde Smeru bol rok a štyri mesiace ministrom školstva. V parlamentných voľbách za Smer nekandidoval, nie je ani členom strany. Teraz je šéfom Inštitútu strategických analýz, ktorý vznikol na jeseň 2016 v Slovenskej akadémii vied, momentálne sa zaoberá projektom, prečo ľudia na Slovensku veria konšpiračným teóriám.  

Vyštudoval Jacobs University Bremen v Nemecku a University of York vo Veľkej Británii. Pracoval ako novinár v agentúre Reuters. V rokoch 2007 až 2013 bol vysokoškolským pedagógom na University of New York v Prahe a na Angloamerickej univerzite v Prahe. Pracoval ako výskumník v Centre for European Policy Studies (CEPS). Vlani mu vyšla beletristická kniha Petra, ktorú označuje za politický thriller. Pochádza z Bratislavy.

 

Koalícia zatiaľ obhajuje ministra Plavčana. Nemali by ho odvolať?

Rešpektujú koaličné dohody.

Mal by Plavčan odstúpiť?

Nejde len o túto kauzu. Keď si pozriete aj druhý operačný program, Ľudské zdroje, aj tam sú problémy. A to už nehovorím o tom, aký chaos vládne na samotnom ministerstve a v jeho organizáciách. Ak sa opýtate kohokoľvek, komu záleží na kompetentnom riadení školstva, tak vám povie, nie že by mal Plavčan odísť, on tam nikdy nemal prísť.

Mal by teda odstúpiť?

Určite áno.

Ako si vysvetľujete, že ho koalícia neodvolala?

Po voľbách trvalo niekoľko mesiacov, kým sa v koalícii dohodli na všetkých podrobnostiach politického rozdelenia vplyvu naprieč rezortmi. Nikomu sa nechce tú rovnováhu akýmkoľvek krokom rozhojdávať, čo by prípadne znamenalo znovu vstupovať do rôznych rokovaní. Berie sa to tak, že je to čisto záležitosť SNS.

Boli ste nominantom Smeru, viete, aké bolo čerpanie eurofondov počas vlády Smeru, teraz vidíte, aké to je počas SNS. Je to dnes viac korupčné?

Nebudeme si klamať, eurofondy boli vždy extrémne problematické. Nikdy nebola situácia ružová, vždy dochádzalo k tomu, že sa tvorili projekty, ktoré boli všetko iné, len nie efektívne. Ale aj pri tejto histórii sa dá povedať, že teraz je to horšie ako kedykoľvek predtým.

Video: OĽaNO žiada, aby SNS prišlo o ministerstvo školstva
autorka: Martina Koník

Čím si vysvetľujete, že to je teraz ešte horšie?

Na jednej strane ministerstvo ovládli bezškrupulózni ľudia. Využívajú aj to, že vďaka chaosu, ktorý tu bol pred voľbami, je verejnosť prejedená školských tém a nik nepôjde do ulíc protestovať z dôvodu, že sa tu zvláštnym spôsobom rozoberie niekoľko sto miliónov eurofondov určených na rozvoj slovenskej vedy.

Jeden z veľkých problémov pri eurofondoch za Plavčana sú hodnotitelia, ktorí nie sú odborníci v danej téme, alebo majú blízko k SNS. Je to v poriadku?

Určite nie.

Ako by to malo fungovať?

Prinajmenšom by mali byť kritériá na hodnotiteľov nastavené tak, aby tam nebol možný konflikt záujmov.

V záujme ministerstva školstva by malo byť, aby peniaze išli na zmysluplné projekty, ktoré rozvinú vedu. Preto by o žiadostiach mali rozhodovať hodnotitelia, ktorí tomu rozumejú. Prečo to v niektorých prípadoch tak nie je?

Môže to byť práve preto, že sú tam záujmy, aby sa projekty „správne vybrali“. Ale to nie je celý problém. Keď sa bavíme o Operačnom programe Výskum a inovácie, treba zdôrazniť, že na Slovensku nemáme naozajstnú stratégiu rozvoja vedy. To je tá komplikovanejšia časť celej tejto kauzy – aj keby ste z čerpania vybrali celý korupčný element, stále vám to nezabezpečí, že tie fondy budú využívané efektívne. Jednoducho nemáme, ak nepočítam čisto formálnu Stratégiu inteligentnej špecializácie, strategickú predstavu, čo s tými peniazmi vlastne robiť.

Ministerstvo školstva je spolu so životným prostredím najhoršie vo využívaní eurofondov. Do konca roka majú na školstve vyčerpať 76 miliónov eur. Mnohí to vyčítajú aj vám, že ste peniaze nečerpali, a preto je to v takom stave.

My sme ani nemohli začať čerpať. Operačný program Výskum a inovácie nadväzuje na predošlý program, tak to bolo koncipované už dávno, a ten nebol dočerpaný, Keď som bol ministrom, zažívali sme obrovské drámy, keď sme sa snažili, aby sa nám podarilo dočerpať predošlý program. Po mojich predchodcoch to bolo v takom stave, že sme sa museli v posledných mesiacoch veľmi snažiť, aby nedošlo k obrovským problémom.

Čo také napríklad? 

Hrozilo, že jednotlivé univerzity by v dôsledku rôznych chýb museli zaplatiť desiatky miliónov eur. Hľadali sme riešenia, aby k tomu nedošlo. Všetky budovy sa, chvalabohu, postavili. Ale s dnešným programom som z hľadiska samotného čerpania nemohol nič robiť, to povie každý, kto eurofondom rozumie.

Video: Odchod Plavčana žiada aj SaS, hovorí o machináciách
autorka: Martina Koník

Je dostatočné tempo, ktorým dnes čerpá ministerstvo školstva?

Nie. V tomto programe bol problém, že sa nesplnili ex ante kondicionality. Napríklad sa neprijal akčný plán Stratégie inteligentnej špecializácie. Keď som nastúpil ako minister, rázne som ho pretláčal. Prešiel aj radou vlády, boli sme pripravení začať čerpať tak, ako sa podľa pravidiel malo. Po voľbách pre externé tlaky, aby sa zmenil celý plán čerpania, sa začali meniť dokumenty. Začalo sa naťahovať prijatie akčného plánu na úrovni vlády a nakoniec sa upravoval aj rámcový dokument, teda Stratégia inteligentnej špecializácie. Jednoducho je tam veľmi veľa záujmov, po voľbách do toho znovu všetci začali hovoriť tak ako pred mojím príchodom, minister to nevedel rozseknúť a to spôsobovalo prieťahy a celkovo problematickú komunikáciu s Európskou komisiou.

Stihneme podľa vás vyčerpať do konca roka 76 miliónov na vedu a výskum?

To hlavné, čo hrozí, ak bude čerpanie pomalé, je, že sa presunie operačný program pod podpredsedu vlády, lebo tak sa zmenil zákon. Potom by sa čerpanie kontrolovalo odtiaľ.

Aký je najväčší problém pri čerpaní eurofondov?

Základný problém, ak sa bavíme o programe Výskum a inovácie, je, že Slovensko nemá štátnu vednú politiku, a potom je priestor na korupčné konanie. Ale aj keby ste ho vylúčili, stále to nezabezpečí, že budú schvaľované dobré projekty. Môžete mať nekorupčné a pritom nezmyselné projekty, to sa nijako nevylučuje. Základné minimum je, že treba stratégiu rozvoja vedy.

Pôsobíte v Slovenskej akadémii vied. Aká je tam atmosféra potom, čo nedostali eurofondy na dlhodobý a strategický výskum?

SAV svojím spôsobom funguje lepšie ako v minulosti, lebo má viac peňazí. Atmosféra je tam pokojnejšia. Horšie to je vo vysokom školstve, tam si ľudia, síce s oneskorením, začínajú uvedomovať, že to je veľmi zlé.

Čo by pre SAV znamenalo, ak tie peniaze naozaj nedostane?

SAV potrebuje niektoré špecifické projekty, ktoré dlhodobo plánovala. Uvidíme, či ich dostane. Je to rovnaký problém ako pri univerzitách. Sú nejaké kapacity – budovy, ľudia, prístroje –, a ak nedostanú peniaze na svoj chod, tak sa budú niektoré pracoviská tváriť, že niečo robia, ale za tie peniaze, čo majú teraz, nebudú robiť žiadnu skutočnú vedu.

Niektorí vedci kritizujú, že rektori sa dnes sťažujú, že peniaze majú dostať pochybné firmy, ale v minulosti s nimi spolupracovali. Prečo s nimi podľa vás univerzity spolupracovali?

Na Slovensku nemáme také výskumné kapacity, aby ste mohli prísť s extra prísnymi kritériami, takže sa vždy bude diať, že vzniknú firmy len pre účely daného projektu. Do istej miery je to v poriadku. Ale je pravda, že univerzity v poslednom období vstúpili do veľmi zvláštnych partnerstiev. Prečo to robili, je otázka pre rektorov. Ich sa treba pýtať, prečo dochádza k veľmi silným nezrovnalostiam pri rozdeľovaní peňazí z eurofondov, alebo pri fungovaní Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Sú spoluzodpovední za tento stav, lebo o ňom zväčša mlčia, pritom by ich malo byť počuť čo najčastejšie.

Pri výzve na dlhodobý a strategický výskum žiadna z veľkých výskumných univerzít peniaze nedostala. Prečo to tak na ministerstve urobili? Ak by peniaze dostali aspoň niektoré univerzity, tak by sa rektori tak ostro ozvať nemohli.

Viem, že to prekvapilo aj viacerých vysoko postavených ľudí v akademickom prostredí, ktorí rátali s tým, že časť peňazí sa rozoberie veľmi zvláštne, ale časť dostanú aj univerzity. Že v tom rozdeľovaní bude až tak veľa drzosti, šokovalo aj ich. Je to tým, že ľudia, ktorí sa na ministerstvo dostali, sú úplne bezškrupulózni a využívajú, že verejnosť nemá o vedu záujem. A aj tým, že je unavená školskými témami. K tomu, znovu pripomínam, pomohol aj ten zbytočný cirkus, ktorý tu bol pred voľbami. Potešil najmä tých, ktorí potrebovali iné vedenie ministerstva.

Koho myslíte? Ministra Plavčana alebo úradníkov pod ním?

Minister Plavčan zas o tak veľa veciach nerozhoduje. Sú to ľudia, ktorí mu hovoria z externého prostredia, čo treba robiť, alebo ľudia, ktorí sa dostali na niektoré posty.

O akých úradníkov ide?

Je ich viac. Minimálne vedenie Výskumnej agentúry je niečo, čo by sa malo dostať pod drobnohľad.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Odvolaný šéf ŽSR: Odnášam si dobrý pocit, žiadne zbohatnutie ani kšefty

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Juraja Tkáča v októbri odvolal minister dopravy Árpád Érsek z pozície šéfa ŽSR bez riadneho vysvetlenia. Dôvody si nevie vysvetliť ani sám Tkáč. „To, čo sa udialo, je pre mňa celkom málo pochopiteľné,“ vysvetľuje Tkáč v rozhovore.

Minúta po minúte

Zdieľať

Prečo najväčšia oceliarska firma na svete zrušila taliansku expanziu, a ako sa to dotýka aj nás

Oceliareň Ilva v meste Taranto Foto - Wikipedia
Oceliareň Ilva v meste Taranto Foto – Wikipedia

Najväčšia oceliarska firma sveta Arcellor Mittal odstúpila od kúpy talianskej hute Ilva. Vláda totiž stiahla prísľub imunity pre jej manažérov pri trestných konaniach spojených so starými ekologickými ohrozeniami. Energetický expert vysvetľuje, prečo tento príbeh treba pozorne sledovať aj na Slovensku.

Zdieľať

Podcast z diskusie Denníka N o ľuďoch bez domova. Diskutovala riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová, odborník z bratislavského magistrátu Martin Freund a Ján Dráb, spoluautor novej analýzy o bezdomovectve.

Diskusiu moderovala novinárka Denníka N Lucia Osvaldová. Diskusiu si môžete vypočuť tu.

Jedno euro investované do práce s ľuďmi bez domova vie ušetriť verejným financiám až 12 eur a to najmä v prípade zdravotnej prevencie a intervencie u mladých ľudí. Aj keď náklady spojené so životom bez domova predstavujú rádovo tisíce eur ročne, pre štát sú takmer neviditeľné, lebo ich znášajú rôzne inštitúcie verejnej správy. Celá nová štúdia o bezdomovectve tu.

Novinka: Spúšťame nové podcasty. Na ich odber sa môžete prihlásiť tu:

Zdieľať

Trump opäť kritizoval obchodnú politiku EÚ. Počas prejavu v Hospodárskom klube v New Yorku hovoril o „hrozných“ obchodných bariérach v EÚ, ktoré sú podľa neho v mnohých smeroch horšie ako v prípade Číny. (čtk)

Zdieľať

O online nákupoch budú daniari vedieť viac, môžu odhaliť podvody s DPH

Banky a platobné služby ako PayPal či Amazon Payment budú musieť po roku 2024 daniarom poskytovať dáta o platbách v e-commerce s DPH. V únii by sa tak malo predchádzať online daňovým podvodom.

Rada Európskej únie sa predbežne dohodla na nových pravidlách výmeny údajov o platbách DPH koncom minulého týždňa, čaká ich už len formálne prijatie.

„Vlani vlády EU prišli na online podvodoch s DPH v príjmoch o päť miliárd eur,“ povedal európsky komisár pre dane Pierre Moscovicsi počas ministerských debát.

  • Nové pravidlá majú uľahčiť odhaľovanie daňových podvodov pri cezhraničných transakciách elektronického obchodu.
  • Umožnia členským štátom harmonizovaným spôsobom zhromažďovať záznamy, ktoré v elektronickej podobe sprístupňujú poskytovatelia platobných služieb, napríklad banky.
  • Vznikne nový centrálny elektronický systém na uchovávanie informácií o platbách a na ďalšie spracúvanie v boji proti podvodom.

Poskytovatelia platobných služieb sú podľa fínskeho ministra financií Mika Lintilä kľúčovým článkom reťazca online nákupov. „So svojimi informáciami môžu pomáhať vnútroštátnym daňovým orgánom odhaľovať podvody v oblasti DPH a bojovať proti nim,“ hovorí. Keď sa zjednotí zhromažďovanie týchto informácií a prístup k nim získajú členské štáty, budú efektívnejší.

Tieto novinky doplnia pravidlá pre DPH v elektronickom obchode, ktorý nadobudne účinnosť v januári 2021. Vtedy sa zavedú nové povinnosti týkajúce sa DPH pre elektronické trhoviská a zjednodušené pravidlá dodržiavania predpisov v oblasti DPH pre online podniky.

Zdieľať

Malí podnikatelia sú menší pesimisti

Nálada slovenských podnikateľov už najmenej rok a pol klesá, ukazuje prieskum na reprezentatívnej vzorke 617 podnikateľov pre ČSOB. Padá aj predpoklad objemu nových investícií, aj rozširovania podnikania, aj nových zákaziek.

Ďalšie zistenia:

  • Čím menší majú firmy či živnostníci obrat, tým sú optimistickejší.
  • Nedostatok pracovnej sily sa medzi rizikami podnikania v malých a stredných firmách dostal až na tretie miesto po vývoji ekonomického prostredia a legislatívnom vývoji.
  • Naopak, najmenší strach majú slovenské podniky z potreby technologických inovácií a obchodných vojen.

Výsledky priskumu medzi vyše 600 podnikateľmi  podľa analytika banky Mareka Gábriša kopíruje vývoj iných predstihových ukazovateľov, ktoré hovoria o postupnom spomaľovaní ekonomickej aktivity na Slovensku aj v eurozóne. Aj keď Slovensko má v európskom kontexte stále solídny rast. I keď dynamika sa viditeľne zvoľnila.

V rámci indexu klesli všetky jeho čiastkové subindexy, najvýraznejšie v oblasti očakávaného dopytu, až o 19,2 bodu. Zvýšenie dopytu očakáva 32 % zástupcov živnostníkov a malých alebo stredne veľkých firiem. Ide o zatiaľ najnižšiu zistenú hodnotu. Naopak, menší dopyt predpokladá 27% firiem.

„Najpesimistickejšie sa javia firmy s obratom nad dvestotisíc eur, kde očakáva nižší dopyt až polovica opýtaných. Z osobného kontaktu s klientmi evidujeme obavy z poklesu objednávok napríklad v sektore automotive alebo logistika, našťastie sa klientom zatiaľ darí nahrádzať výpadky v objednávkach “ hovorí Koloman Buzgó z banky.

Zdieľať

Zakladateľ Exisportu Bél sa vracia do veľkého biznisu. Bude rozdeľovať eurofondy pre startupy

Jeden zo zakladateľov Exisportu Tomáš Bél sa po čase vracia do veľkého biznisu. Firma Vision Ventures, v ktorej je spolumajiteľom, získala zákazku na správu eurofondov na financovanie startupov.

Vision Ventures má v nasledujúcich 5 rokoch investovať do perspektívnych začínajúcich firiem a projektov 22,7 milióna eur z verejných zdrojov, píše portál Index.

Rovnakú sumu majú k dispozícii aj ďalší dvaja správcovia, Limerock Advisory a Crowdberry, ktorí uspeli v tendri Slovak Investments Holdingu (SIH) zo štruktúr štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

Do súťaže o rozdeľovanie celkovo 68 miliónov eur pre startupy sa zapojilo 9 záujemcov. Neuspeli v nej zabehnuté investičné firmy, ako sú Neulogy Ventures, IPM či Wood & Company.

Námietky voči víťazovi:

Neulogy Ventures upozorňovala na potenciálny konflikt záujmov Gabriela Horvátha, jedného zo zakladateľov Vision Ventures, keďže v minulosti pracoval pre SIH, a tak mohol mať prístup k informáciám z predchádzajúcich startupových eurofondov.

Úrad pre verejné obstarávanie námietku neuznal a výsledky tendra potvrdil.

Niektorí neúspešní uchádzači spochybňovali kredibilitu Béla. Pod jeho vedením Exisport spadol v roku 2013 do reštrukturalizácie po problémovej expanzii v Poľsku.

Vision Ventures plánujú oznámiť prvé investície nového investičného fondu do konca tohto roka.

Zdieľať

Babišovi schválila Únia výnimku, Česko bude pri veľkých platbách vyberať DPH až na konci

Českému premiérovi Andrejovi Babišovi sa po päťročnom vyjednávaní podarilo v EÚ presadiť výnimku, ktorá mu má pomôcť ďalej eliminovať úniky na DPH. Česko ako jediná krajina EÚ zavedie tzv. plošnú reverse charge. Všetci platcovia DPH budú vystavovať faktúry nad 17 500 eur bez tejto dane, vyberie ju nakoniec až posledná firma v reťazci.

Zmena začne platiť po schválení príslušnej legislatívy v ČR, čo by podľa ihned.cz mohlo byť v polovici budúceho roka. Česko dostalo výnimku do roku 2022, pretože v tom čase sa v EÚ má zaviesť nový režim DPH.

Ako to má fungovať:

Systém má zabrániť karuselovým podvodom s DPH vo vysokých čiastkach. Bude sa preto týkať všetkých firiem, ak ich faktúra presiahne 17 500 eur.
V súčasnosti je platenie DPH v dodávateľskom reťazci nastavené tak, že odberateľ platí svojmu dodávateľovi cenu vrátane DPH. Dodávateľ túto daň odvádza finančnému úradu. DPH si firmy zúčtovávajú, a ak za príslušné obdobie zaplatia viac, ako prijali od svojich dodávateľov, požiadajú o tzv. vratku.

Ako sa robia podvody:

Karuselové podvody spočívajú v tom, že firma si uplatní vratku, ale sama daň neodvedie a majitelia, často nastrčené biele kone, z trhu zmiznú.
V režime reverse charge si firmy vystavujú faktúry bez DPH, takže túto daň neposielajú štátu a nemôžu si od neho pýtať vratky. DPH zaplatí vždy až posledná firma v reťazci.

V čom je český experiment nový:

  • V Česku, a podobne aj vo viacerých štátoch vrátane Slovenska, takýto systém funguje pre firmy z rezortu stavebníctva a takisto pri obchodoch s určitými komoditami, napríklad so zlatom.
  • Žiadna krajina ho však neuplatňuje vo veľkom, pretože je to v rozpore s harmonizovanými pravidlami pre DPH.
  • Babiš je presvedčený, že práve tento systém môže výrazne eliminovať karuselové podvody, a o výnimku bojoval 5 rokov.
  • Musel pritom presvedčiť každý štát Únie, pretože v oblasti daní sa Únia rozhoduje jednomyseľne.

Babiš tvrdí, že reverse charge Česku ušetrí ročne 5 mld. Kč (zhruba 200 mil. eur). Dotknúť sa má dovedna pol milióna firiem.

Oponenti tohto návrhu na druhej strane tvrdia, že pôjde o zbytočný experiment a ďalšie administratívne komplikácie pre firmy. Nižšie platby pôjdu naďalej po starom a onedlho sa systém aj tak znova zmení.

Zdieľať

Disney spustila očakávanú streamovaciu službu, do Európy príde vo veľkom až na jar

Disney spustila streamovaciu službu Disney+ s bohatým obsahom, na začiatok ju ponúka v Spojených štátoch, Kanade a Holandsku. Mesačné predplatné na americkom trhu stojí 6,99 dolára, lacnejší je len streaming videa Apple TV+.

Cieľom Disney je presvedčiť ľudí, že jej streaming nie je iba pre detského diváka, ale aj pre dospelých, píše Reuters.

Disney+ bude do konca roka dostupná len v niekoľkých krajinách, na viaceré západoeurópske trhy by mala doraziť na jar 2020.

Do piatich rokov Disney plánuje nazbierať 90 miliónov predplatiteľov, najväčšia streamovacia služba Netflix ich má v súčanosti zhruba 160 miliónov.

Čo ponúka Disney+:

  • nielen klasické rozprávky typu Popoluška či Mary Poppinsová, ale aj tituly Star Wars, Iron Man, Hulk, Toy Story, filmy s marvelovskými hrdinami či prírodopisný program National Geographic;
  • staršie filmy a seriály, ako sú napríklad Simpsonovci;
  • chýbať bude obsah, ktorý je „príliš“ pre dospelých, v ponuke napríklad nebude snímka Deadpool. Tento typ programov Disney zaraďuje pod platformu Hulu, ktorú vlastní tiež;
  • spája do jedného balíka služby Disney+, Hulu a ESPN+ (športový obsah) za zvýhodnených 12,99 dolára, samostatne by stáli o 5 dolárov viac.

Zákazníci si budú môcť uložiť heslo k Disney+ na 10 zariadeniach a súčasne sledovať program na štyroch zariadeniach, uvádza Bloomberg.

Výskumná spoločnosť MoffettNathanson odhaduje, že streaming Disney bude stratový najbližších päť rokov. V roku 2024 by mohol priniesť tržby 23 miliárd dolárov, čo bude približne polovica celkového obratu Disney.

Cenové vojny:

Disney nastupuje streamovacou službou do vlaku, v ktorom sa tiesni čoraz viac poskytovateľov video obsahu. Konkurencia sa zostruje, firmy platia za výrobu originálnych programov stále vyššie sumy.

Éru cenových vojen odštartoval v roku 2013 Netflix, ktorý preplatil HBO, aby mohol ponúknuť divákom politickú drámu House of Cards.

Konkurenti naskočili na rovnakú stratégiu, čo vyústilo do ostrých cenových súbojov. Súperi už bežne porážajú Netflix, napríklad WarnerMedia (vlastní AT&T) mu uchmatla streamovacie práva na seriál Priatelia, píšu FT.

Vedenie Netflixu tvrdí, že ceny najatraktívnejšieho obsahu stúpli za uplynulý rok o tretinu.

Koľko dávajú na streaming:

  • Netflix plánuje v tomto roku minúť na obsah 15 miliárd dolárov;
  • Disney a HBO Max (plánovaný štart na jar 2020) počítajú každá s rozpočtom na tento rok vo výške 11 miliárd dolárov;
  • Apple by mal do nedávno spustenej služby Apple TV+ investovať viac ako 6 miliárd dolárov.

Investori vítajú preteky v utrácaní peňazí. Akcie Disney sa napríklad v tomto roku vyšvihli na historické maximá, hoci jej zisky budú v najbližších rokoch pod tlakom vysokých výdavkov na streaming.

Morgan Stanley odhaduje, že počet Američanov, ktorí platia za video streamingové služby, o päť rokov stúpne na 305 miliónov zo súčasných zhruba 180 miliónov.

Koho to nakoniec vyjde draho:

Disney aj Apple tlačia ceny streamingu nadol, obe služby výrazne podliezajú Netflix. Apple TV+ je za necelých 5 dolárov mesačne. AT&T  zasa zdvojnásobuje množstvo obsahu, ktorý pripravuje pre službu HBO Max, za nezmenenú cenu 15 dolárov za mesiac.

Sú to skvelé správy pre konzumentov obsahu, no zároveň diskutabilné finančné stratégie pre jeho poskytovateľov.

„Môžeme byť svedkami multimiliardovej autonehody, financovanej americkými kapitálovými trhmi,“ varuje Claire Enders zo spoločnosti Enders Analysis.

V hollywoodskej manažérskej komunite sa už skloňuje vlna konsolidácie. Na strane kupujúcich by mali byť úspešní poskytovatelia streamingu či veľkí technologickí hráči, ako je Apple, ktorí pohltia menšie mediálne skupiny a filmové štúdiá.

„Keď sa prach usadí, na trhu môžu zostať štyria, piati veľkí hráči,“ cituje FT nemenovaného manažéra z Hollywoodu.

Zdieľať

Nemecká prokuratúra obvinila štyroch súčasných a bývalých vysokých predstaviteľov Volkswagenu z porušenia dôvery v súvislosti s neprimerane vysokými odmenami pre členov odborov.

Manažéri zodpovední za personálne záležitosti podľa obvinení neprimerane zvýšili členom vplyvnej závodnej rady mzdy a odmeny v rokoch 2011 až 2016 a spôsobili firme škodu 5,05 milióna eur.

Vyplýva to z vyhlásenia štátneho zastupiteľstva v Braunschweigu. (čtk)

Zdieľať

Chorvátsko chce zaviesť euro do začiatku roka 2024. Povedal to premiér Andrej Plenković. Za prínosy členstva v eurozóne považuje odstránenie kurzového rizika, nižšie náklady na pôžičky a silnejšiu konkurencieschopnosť ekonomiky. (čtk)

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v novembri v porovnaní s októbrom výrazne vzrástol (o 20,7 bodu na -2,1 bodu). Naďalej však zostáva značne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,3 bodu), uviedla Národná banka Slovenska.

„Výrazné zlepšenie v očakávaniach finančných expertov na nasledujúcich 6 mesiacov vyplýva z ich rastúcej nádeje, že v blízkej budúcnosti sa zlepší medzinárodné ekonomické prostredie,“ uviedla NBS.

Tu sú dôvody:

  • Rastie predpoklad, že dôjde k dohode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a tým k riadenému brexitu.
  • Je menej pravdepodobné ako pred niekoľkými týždňami, že USA zavedú sankčné clá na autá dovážané z EÚ.
  • Zároveň je aj väčšia nádej na obchodnú dohodu medzi USA a Čínou.

Zlepšilo sa aj hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie (o 0,6 bodu na -24,7 bodu), keď po piatich mesiacoch vzrástlo. Napriek tomu zotrváva na jednej z najnižších úrovní za posledných takmer 9 rokov.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať