Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Hodnotiteľ obviňovaný z korupcie: Úplatok som si nepýtal, v eurofondoch sú nečestné praktiky

Peter Klamo z Výskumného ústavu zváračského. Foto – VÚZ
Peter Klamo z Výskumného ústavu zváračského. Foto – VÚZ

Mnou zlý eurofondový projekt neprejde, vraví hodnotiteľ Peter Klamo, ktorého podnikateľ obvinil, že si pýtal úplatok.

Jeho prípad je prvým priamym podozrením z korupcie v škandále eurofondov na vedu a výskum. O hodnotiteľovi Petrovi Klamovi z Výskumného ústavu zváračského neúspešný žiadateľ František Zvrškovec pre Markízu tvrdil, že si pýtal úplatok 20 percent zo žiadanej sumy. Klamo to popiera a rozpráva o tom, ako to bolo z jeho pohľadu, a opisuje aj slabé miesta systému eurofondových projektov. Na podnikateľa podal aj trestné oznámenie. 

Vaše meno sa objavilo v médiách v súvislosti so žiadaním úplatkov. Pýtali ste úplatok?

Nie.

Ako to vnímate?

Viete, firma Prefa Alfa pána Zvrškovca by ani nemala mať možnosť podať projekt. Poznáte parametre firmy, ktoré sú zverejnené na Finstate (stránka o finančných výsledkoch firiem, pozn. red)? Má nula zamestnancov, firma vznikla z firmy Prefa, ktorá bola v konkurze a má ťažké finančné problémy, vychádzajú mu zlé ekonomické parametre, obrat je mizerný. Ak by to dostal on, tak už by to mohol dostať hocikto.

Pri akej príležitosti ste sa stretli s pánom Zvrškovcom?

Stretnutie prebehlo na pôde nášho výskumného ústavu.

Kto ho inicioval?

On.

Viete to dokázať?

Samozrejme.

Prečo si vybral vás? Prečo nie druhého hodnotiteľa?

Možno preto, lebo som z Bratislavy. Aj pán Zvrškovec je väčšinu času v Bratislave.

Kedy vás kontaktoval?

Bolo to počas hodnotenia projektu. Teda v čase, keď hodnotitelia mali byť utajení.

Ako sa o vás dozvedel?

Neviem. Nechcel som s ním o tom komunikovať. Do nášho ústavu prišiel prezentovať svoj projekt, ktorý bol prihlásený do výzvy. Už vtedy vedel, že som hodnotiteľom jeho projektu. Ale viac vám nemôžem povedať, lebo to bude predmetom vyšetrovania.

Budete sa nejako brániť?

Na pána Zvrškovca som hneď v pondelok po odvysielaní informácie podal trestné oznámenie.

Za ohováranie?

Za trestný čin krivého obvinenia a trestný čin ohovárania. A teraz pripravujem občianskoprávnu žalobu. A, samozrejme, aj Výskumný ústav zváračský. Sme jeden z najúspešnejších výskumných ústavov z predchádzajúcej éry a sme už takmer 70 rokov na trhu. Fungujeme v medzinárodných projektoch a okrem iného sme jediná firma, ktorá viedla európsky projekt financovaný Európskym fondom pre uhlie a oceľ a bola v ňom lídrom.

Ako si potom vysvetľujete vyjadrenia firmy Eustream, ktorej projekt ste tiež hodnotili? Vyhlásili: „V kontexte medializovaných informácií môžeme potvrdiť aj to, že v procese prípravy žiadosti bola naša spoločnosť konfrontovaná aj s ponukami, ktoré sa nezlučovali s princípmi nášho podnikania.“

Eustream hovorí o „procese prípravy žiadosti“. To nie je o mne.

Komunikovali ste s Eustreamom počas hodnotenia?

Nie. Ani po ňom.

Prečo vás potom spájajú s obvineniami Eustreamu?

Neviem, asi to ich vyjadrenie nepochopili. Z môjho pohľadu hovorili o firmách, ktoré píšu projekty.

Tých dvadsať percent za vybavenie projektu je takých uveriteľných práve preto, že sa takáto marža pri „vybavovaní projektov“ považuje za pomerne častú. Už ste sa s tým stretli?

Ak áno, tak sa to netýkalo mňa. Ale je to tak, ako to pán Draxler opísal vo vašom článku. Krajšie to neviem povedať.

 

Čiže sú firmy, ktoré vybavujú projekty a sľubujú autorom projektov, že im to za určité percentá vybavia?

Majú pomerne eufemický jazyk. Že im s tým pomôžu, lepšie im to napíšu.

Stretli ste sa s takýmito ponukami aj vo vašom výskumnom ústave?

Počas príprav sme sa tiež stretli s praktikami, ktoré sa nezlučovali s princípmi nášho fungovania, a odmietli sme ich.

Peter Klamo (1968)

Riaditeľ pre vonkajšie vzťahy a medzinárodnú spoluprácu vo Výskumnom ústave zváračskom. V ústave pracuje od roku 2003. Pôsobí tam aj v rade pre vedu a výskum a posledných 12 rokov je hodnotiteľom projektov európskych fondov. Desať rokov bol krízovým manažérom v spoločnosti BKR&MP. Vyštudoval strojníctvo na Katedre automatizácie a merania STU v Bratislave, kde po ukončení štúdia rok pracoval ako odborný asistent.

Keď sa dlhodobo vie, že to takto funguje, prečo potom hodnotíte?

Prečo to hodnotia vysokoškolskí pracovníci? Cítim, že som na tej istej lodi ako ľudia zo SAV. A zároveň vidím vývoj vedy v slovenských podmienkach. Veci nás hnevajú. Bude to znieť ako klišé, ale aspoň tou trochou to viem takto zachrániť. Cezo mňa zlý projekt nemôže prejsť. Ja sa pod to nepodpíšem.

Ste však súčasťou toho systému. Tak ako rektorov kritizujú za to, že spolupracujú s rôznymi zvláštnymi firmami.

Všetci naši partneri, s ktorými sme podávali naše projekty, sú naozaj významné seriózne firmy. Tú chybu, o ktorej teraz hovoríte, my nerobíme. Veľmi pozorne si vyberáme partnerov.

Proti eurofondom sa rektori ozvali ako prví. Prečo sa nikto iný neozval, napríklad vy, keď ste priamo pri tom a hnevá vás to?

Veď práve preto sme pri tom, aby sa také veci nediali. Len otázkou je, či to robiť takto, alebo s rektormi.

Keď sa pozriete na výsledky výzvy, bude 300 miliónov eur dobre investovaných?

Neviem to posúdiť. Neviem, čo je obsahom iných projektov. Môžem povedať, že projekty, ktoré nám schválili, sú super investované peniaze. Keď si pozriete našich partnerov, tak sú to seriózne firmy s konkrétnymi serióznymi výstupmi. To celé má zmysel.

Výskumný ústav zváračský bol tiež žiadateľom o grant. Získali ho?

Žiadateľom sme boli len v jednej výzve, tá sa týkala dlhodobého strategického výskumu. V tej istej výzve sme boli partnerom v dvoch projektoch. V tejto výzve sme však neuspeli. Vo výzve pre priemyselné výskumno-vývojové centrá sme neboli žiadateľmi, len partnermi deviatich podaných žiadostí. Naši partneri boli v piatich úspešní. Neboli sme jedinými partnermi. Vo viacerých tých projektoch je Slovenská technická univerzita, Technická univerzita v Košiciach a ďalšie.

Koľko dostanete peňazí za tých päť úspešných projektov?

Asi do 15 miliónov eur. To sú však peniaze na šesť rokov – predovšetkým na mzdy, a v menšej miere na nákup technológií a výskumnej infraštruktúry. Keď však ušetríte na obstarávaní alebo nepotrebujete niečo z rozpočtu, alebo nezamestnáte toľko ľudí v projekte, peniaze nedostanete. Peniaze nedostanete vopred. Najprv ich musíte minúť, a potom po kontrole vám ich preplácajú. A normálnym javom je, že sa všetky peniaze neminú.

Boli ste pri vašich neschválených projektoch spokojní s tým, ako odôvodnili hodnotenie?

(Ticho) Mali sme len jeden dlhodobý projekt a neboli sme spokojní.

Prečo?

Mysleli sme si, že je napísaný lepšie. Sme presvedčení, že to konzorcium sme vyskladali z mimoriadne fundovaných firiem. Boli tam najvýznamnejšie oceliarske podniky na Slovensku a dve technické univerzity. 

Ako sa z človeka stane hodnotiteľ pre eurofondy?

Agentúra zverejní výzvu na prihlásenie sa na hodnotiteľov. Ľudia, ktorí majú kvalifikáciu, sa prihlásia a pošlú životopis, svoju odbornosť, aké kompetencie majú. V agentúre si to zhodnotia a dajú vás do databázy.

Kto povie, v akých oblastiach môžete hodnotiť?

To si zadáva hodnotiteľ pri prihlásení, ale musí to zdôvodniť dokumentmi.

Viete, ako vyberajú konkrétnych hodnotiteľov na projekty?

Mali by vraj losovať, ale ja som pri tom nebol. Príde mi mail, že som dostal konkrétne projekty. Pozvali ma na školenie, predstavili nám príručku, bolo nás tam asi 65, prešli sme si kritériá a spôsob, ako ich máme hodnotiť. Bolo to celodenné školenie.

Ako to bolo pri hodnotení subjektívnych kritérií, ako je napríklad originalita?

Ako zistíte originalitu? Jeden projekt, ktorý som riešil, bol taký neoriginálny, že keď som si dal do vyhľadávača to, čo chceli skúmať, vybehlo mi 250 odkazov, že ste si to mohli kúpiť na webe. Aká je to originalita? Je to smiešne, ale prvá vec, čo urobím, je, že si to dám do vyhľadávača a uvidím, čo mi nájde. Prezeráme si citácie, vedecké články na stránkach a portáloch, do ktorých máme ako vedci prístup.

Takto vás to učili na školení?

Ja som to tak robil. Povedali nám, že to máme čerpať z dostupných zdrojov. Hodnotím už veľa rokov.

Ak by takto postupovali niektorí hodnotitelia, rôzne firmy bez webových stránok a zamestnancov by zrejme eurofondy nedostali.

S tým súhlasím.

Koľko musel žiadateľ dostať bodov, aby bol úspešný?

Plný počet bodov bol 45, úspešný bol pri 34. Ale peniaze dostali nakoniec len žiadatelia, ktorí mali najmenej 43 bodov.

Ako prebiehalo hodnotenie projektov?

Prebiehalo to v zmysle príručky, ku ktorej sme všetci mali školenie. A v tej príručke bolo dosť podrobne opísané, ako máme jednotlivé kritériá hodnotiť, a pri 85 percentách kritérií nebola nijaká možnosť subjektivizmu.

Ako to vyzerá, keď hodnotia projekt dvaja?

Každý hodnotiteľ svoj projekt oboduje a potom sa stretneme, porovnáme si, kde máme rozdiely a kde ich nemáme. Rozdiely si prediskutujeme a buď je pravda niekde uprostred, alebo si ten druhý niečo nevšimol a upozorníme sa… A normálnou diskusiou prídeme k spoločnému stanovisku a spoločne ho podpisujeme.

Stretli ste sa s tým, že druhý hodnotiteľ nebol odborníkom v oblasti, ktorej sa týkal projekt?

Mojou úlohou nebolo hodnotiť hodnotiteľov. Tých sme dostali natvrdo pridelených. A ja som nemohol povedať, že pane, ale vy tomu nerozumiete. V zásade však nie.

Je hodnotenie platená funkcia?

Áno, dostávame asi 150 eur za projekt.

Je dôležité, aby bol hodnotiteľ odborníkom v oblasti, v ktorej projekt hodnotí, alebo človek pracujúci vo vede dokáže zhodnotiť dobrý vedecký projekt aj z inej oblasti?

Mali by byť aspoň zhruba v tej oblasti. Ťažko si viem predstaviť, že by som hodnotil nejaký medicínsky projekt.

Hodnotili ste projekty vo výzve, v ktorej bol vo viacerých žiadostiach partnerom Výskumný ústav zváračský (VÚZ), kde pracujete. Bolo správne, že ste hodnotili žiadosti?

Myslím, že to je v poriadku. Nikdy som nehodnotil projekty, kde by sme boli priamo zainteresovaní. Zákon, o ktorom hovorí aj pán Beblavý a ktorý opisuje konflikt záujmov, je napísaný tak, že nikto zo Slovenska by projekty prakticky nemohol hodnotiť. Týka sa to nielen štatutárov, ale aj všetkých zamestnancov. Nikto z univerzít, Slovenskej akadémie vied, firiem, ktoré spolupracujú s univerzitami a Akadémiou vied, ani žiadny dodávateľ, odberateľ, ako ani konkurencia ani žiadna osoba im blízka by projekty nemohli hodnotiť.

Na druhej strane, mali ste motiváciu rozhodovať prísnejšie o konkurenčných projektoch. Ak ich neschválite, ostane viac peňazí a mali by ste tak väčšiu šancu získať peniaze s vašimi projektmi.

Keď si to dáte do kalkulačky, hodnotilo sa 200 projektov. Čisto hypoteticky som takto mohol postupovať, ale nepostupoval som. Zvýšil by som naše šance zo 4 na 4,2 percenta. A musím sa zhodnúť aj s mojím partnerom, a ak sa nezhodneme, príde tretí hodnotiteľ.

Koľkokrát ste sa s hodnotiteľom nezhodli?

Vždy sme sa zhodli.

S koľkými rôznymi hodnotiteľmi ste pracovali?

S piatimi alebo šiestimi rôznymi ľuďmi.

Koľko projektov ste hodnotili?

Jedenásť.

Koľko ste ich neschválili?

Dva nesplnili kritériá hodnotenia, boli neschválené. Ostatné boli schválené, ale nedostali peniaze. Pri hodnotení som nevedel, koľko bodov bude na financovanie stačiť.

Prečo mali tak málo bodov?

Nemali všetky málo bodov. Niektoré mali nedostatky vo finančnej situácii, líši sa to od prípadu k prípadu.

Nemali by byť na posudzovanie projektov prizvaní odborníci zo zahraničia?

Boli také návrhy, ale je tu odpor vedeckej obce, lebo sa obávali úniku myšlienok zo Slovenska. Omnoho viac by sa mi páčilo urobiť hodnotenie a projekty vhodné na prefinancovanie by sa mali prehodnotiť pred panelom odborníkov. V Česku napríklad hodnotia len interní hodnotitelia. V zahraničí sú tiež dvaja, ale sú utajené ich identity, zverejňujú sa posudky. Omnoho dôležitejšie však je, aby boli prísne kritériá na vstupe. Ako môže dlhodobý a strategický výskum robiť firma, ktorá vznikla, obrazne povedané, pred dvomi dňami?

Budete po tomto škandále ešte hodnotiť?

Absolútne nie. Ešte som však nepožiadal o vyradenie z databázy. Hodnotitelia sa teraz boja, lebo ich mená zverejnili a čakajú, či za nimi niekto príde a bude sa pýtať, prečo im neschválili projekty.

Rozprávali ste sa s ďalšími hodnotiteľmi po škandále s prideľovaním eurofondov?

Je medzi nimi veľmi hlúpa nálada, lebo nikto z hodnotiteľov, s ktorými sa poznáme z konferencií a z odboru, si nevie vysvetliť, kto takto nezodpovedne hodnotil.

Bol na hodnotiteľov vyvíjaný nátlak, aby rozhodli v prospech niektorej firmy?

Ja som sa s tým nestretol.

Stanovisko Výskumného ústavu zváračského:

Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút (VÚZ – PI SR) je vedeckovýskumná inštitúcia, ktorá má dobré meno nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Už takmer 70 rokov orientujeme svoje činnosti na podporu a rozvoj priemyselnej výroby. Všetky naše projekty na získanie podpory z eurofondov sme pripravovali s cieľom zvýšiť kvalitatívnu úroveň výrobných technológií, výrobkov a objem našich poznatkov.

V rámci operačného programu Výskum a inovácie sme sa uchádzali o dotácie z eurofondov celkovo v dvanástich projektoch, z toho iba v jednom ako žiadateľ, vo zvyšných ako partner. Úspešných bolo nakoniec 5 projektov, v ktorých vystupujeme ako partner, a 7 projektov nám bolo zamietnutých.

Všetky naše projekty boli pripravované dlhodobo a mimoriadne precízne v spolupráci s významnými priemyselnými podnikmi na slovenskom trhu. Tieto spoločnosti sú zároveň aj dôležitými zamestnávateľmi vo svojich regiónoch s ročnými obratmi rádovo v desiatkach miliónov eur.

Peter Klamo je dlhoročným zamestnancom VÚZ – PI SR, ktorý pôsobí v rade pre vedu a výskum a je hodnotiteľom projektov európskych fondov posledných 12 rokov. Spoločne s ním boli hodnotiteľmi projektov naši ďalší dvaja zamestnanci. Žiadostí o nenávratný finančný príspevok zameraných na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier bolo celkovo hodnotených cca 280 a z toho bolo 62 schválených. Naši zamestnanci hodnotili 27 takýchto projektov, z ktorých financovanie získali 4. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj ich odbornosť, skúsenosti a jednoznačné kritériá pri hodnotení projektov, vylučujeme akúkoľvek neobjektívnosť alebo zaujatosť pri hodnotení.

Dovoľujeme si konštatovať, že je zarážajúce, ako mienkotvorné médiá nekriticky a bez ďalšieho skúmania uverejnili ničím nepodložené tvrdenie p. Zvrškovca. Táto osoba je známa tým, že viaceré jeho spoločnosti neplatili záväzky a má vážne problémy s čerpaním eurofondov z minulého programového obdobia, o čom svedčí aj skutočnosť, že je to predmetom vyšetrovania polície.

Peter Klamo nás informoval, že v pondelok 31. 08. 2017 podal trestné oznámenie na pána Zvrškovca za trestný čin krivého obvinenia a ohováranie, v čom ho plne podporujeme. Zároveň pripravujeme občianskoprávnu žalobu za poškodzovanie dobrého mena spoločnosti VÚZ – PI SR.

Dnes na DennikE.sk

Nové fakty pre debatu o voľnej nedeli pre rodinu: najviac vtedy pracujú slobodní muži, najmenej vydaté ženy s deťmi

Foto - Škoda Auto
Foto – Škoda Auto

Nové fakty pre debatu o voľnej nedeli pre rodinu: najviac vtedy pracujú slobodní muži, najmenej vydaté ženy s deťmi, ukazuje analýza dvoch ekonómov Národnej banky Slovenska. Potvrdilo sa však, že práca v nedeľu je na Slovensku častejšia ako v priemere krajín EÚ.

Humenskú bitku politici neukončili. Chemes mal Nexisu povoliť vlastnú výrobu energií v októbri, dodnes sa nedohodli

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spor medzi humenskými firmami Nexis a Chemes dodnes sčasti pretrváva. Dohoda, ktorú pomohol vyrokovať šéf parlamentného výboru pre hospodárstvo Peter Kremský, nie je ani po takmer roku celkom naplnená, Nexis si zatiaľ nemôže vyrábať vlastné energie.

Minúta po minúte

Ľudia na Slovensku zrejme počas tohtoročnej Veľkej noci necestovali viac než vlani. Výdavky na pohonné látky podľa Poštovej banky klesli o 3 %, menej než minulý rok minuli aj na potraviny. Banka vychádzala z dát o svojich klientoch.

Cena benzínu bola tento rok oproti vlaňajšku pritom vyššia, ako ukazujú dáta štatistického úradu. Benzín natural 95 stál v týždni končiacom sa Veľkou nocou vlani 1,12 eura za liter, tento rok 1,35 eura.

Banka hovorí, že oproti predpandemickému roku 2019 boli vlani výdavky na pohonné látky nižšie o 30 %, tento rok sa ešte znížili o 3 %. Na potraviny, naopak, stúpli v minulom roku medziročne o 25 %, tento rok však už klesli (oproti roku 2019 boli vyššie len o 14 %). (tasr, e)

Čínsky štátny regulačný úrad udelil internetovému predajcovi Alibaba pokutu v prepočte 2,3 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia. Suma predstavuje zhruba 4 % tržieb za rok 2019. Alibaba je v hľadáčiku pekinských úradov od konca vlaňajška.

O pokute informovala agentúra Reuters s odvolaním na čínske médiá. Alibaba vo vyhlásení na sociálnej sieti Weibo uviedla, že rozhodnutie úradu „akceptovala“ a podriadi sa mu.

Na Alibabu a jej finančnú dcérsku spoločnosť Ant Group sa úrady zameriavajú po tom, čo zakladateľ Jack Ma v prejave ostro kritizoval čínsky regulačný systém. Regulátori už výrazne zakročili proti Ant a prinútili firmu podniknúť zmeny, ktoré vážne ohrozujú jej výhľad.

Čo teraz tvrdia regulátori o Alibabe

  • Štátny úrad konštatoval, že vyšetrovanie spustené v decembri prišlo k záveru, že spoločnosť Alibaba „zneužívala svoje dominantné postavenie na trhu“ od roku 2015.
  • Firmám, ktoré prostredníctvom nej predávali tovar, bránila v používaní iných platforiem.
  • Úrad tiež uviedol, že internetový predajca porušuje protimonopolný zákon tým, že bráni voľnému obehu tovarov a porušuje obchodné záujmy predajcov. (čtk)

Maltská vláda chce prilákať v lete turistov na vreckové. Najväčší príspevok, 200 eur na osobu, dostanú turisti, ktorí si objednajú aspoň trojdenný pobyt v 5-hviezdičkovom hoteli. Cestovný ruch tvoril 27 % výkonu maltskej ekonomiky.

Rozpočet programu je obmedzený. Hotely sa musia do vládneho programu prihlásiť a vreckové budú spolufinancovať. Vláda na program vyhradila zatiaľ 3,5 milióna eur a nie je jasné, či rozpočet po vyčerpaní peňazí zvýši.

  • Program počíta aj s príspevkom 150 eur pre turistov ubytovaných v 4-hviezdičkovom hoteli a 100 eur v 3-hviezdičkovom.
  • Podporu dostanú len návštevníci, ktorí si naplánujú pobyt od 1. júna.
  • 10-percentný bonus vyplatia turistom, ktorí sa rozhodnú ubytovať mimo hlavného ostrova.

V roku 2019 navštívilo súostrovie 2,7 milióna cestujúcich, vlani sa však turizmus prepadol o 80 %. Vláda podobne ako dalšie štáty na juhu Európy podporuje zavedenie očkovacích certifikátov EÚ. Nalákať chce však aj turistov z Británie, ktorí tvoria tretiu najväčšiu skupinu zahraničných návštevníkov.

Úrady poukazujú na to, že vyše 40 % obyvateľov Malty dostalo aspoň jednu dávku vakcíny proti covidu-19, čo je jeden z najvyšších údajov v EÚ. (čtk)

Primátor Matúš Vallo sa pre neochotu štátu finančne pomôcť bratislavskej MHD obráti na Európsku komisiu. Podľa primátora štát diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, ktorým výpadky pre pandémiu vykryje.

Vallo verí, že EÚ potvrdí, že postup vlády je v rozpore so schválenými schémami pomoci.

K plánovanému štrajku odborov dopravného podniku tvrdí, že „nemôže prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu.“

„Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu,“ dodal primátor.

Celé stanovisko primátora Bratislava Matúša Valla k ohlásenému štrajku:

„Odborové organizácie Dopravného podniku Bratislava (DPB) dnes ohlásili štrajk na pondelok 12.4., ktorý na hodinu medzi 8 a 9 hodinou ráno môže de facto vypnúť MHD pre tisíce obyvateľov hlavného mesta. Dôvodom štrajku je, že Vláda SR aj naďalej odmieta poskytnúť bratislavskému DPB finančnú kompenzáciu za výpadky kvôli korone a zamestnanci DPB sa obávajú hromadného prepúšťania. Deje sa tak napriek tomu, že aj podľa schémy schválenej Európskou komisiou by DPB mohol túto pomoc čerpať rovnako, ako ju dnes môžu čerpať súkromní poskytovatelia verejnej dopravy.

Od apríla 2020, kedy sa schválila prvá schéma štátnej pomoci, rokujeme s vládou, aby táto finančná pomoc bola dostupná aj pre bratislavský DPB, ktorý za normálnych okolností denne prepraví 300 tisíc obyvateľov a návštevníkov mesta. Výpadky tržieb v dôsledku krízy sú už pre DPB aj pre mesto Bratislava neúnosné, keďže od marca 2020 dodnes dosahujú sumu 25 miliónov eur. Je mi veľmi ľúto, že napriek doterajšej veľmi korektnej komunikácii s premiérom a bývalým ministrom financií Eduardom Hegerom, ani po dnešných rokovaniach vláda nezmenila postoj. Nemôžem prijať argumentáciu ministerstva financií, že Bratislava je bohaté mesto a tento výpadok zvládne sanovať z vlastného rozpočtu. Mohlo by sa to diať len na úkor iných funkcií a služieb mesta, ktoré poskytuje svojim obyvateľom. Považujeme za nespravodlivé a diskriminačné, že súkromné dopravné firmy v 54 mestách po celom Slovensku túto kompenzáciu čerpať môžu a 4 samosprávne dopravné podniky (v Bratislave, Košiciach, Prešove a Žiline) ju čerpať nemôžu. V tejto situácii považujem obavy zamestnancov DPB z hromadného prepúšťania za oprávnené, i keď sme ich opakovane uistili, že hromadné prepúšťanie nateraz nepripravujeme a stratu ešte stále sanujeme z vlastného rozpočtu mesta.

DPB aj mesto Bratislava sa snažili výpadky kvôli protiepidemiologickým opatreniam a znižovaniu mobility sanovať vo vlastnej réžii. Racionalizačnými opatreniami, vrátane zníženiu počtu administratívnych pracovníkov o 20%, redukciou prevádzkového režimu a úsporami cez verejné obstarávanie znížil DPB svoje náklady o 11 miliónov eur od začiatku pandémie. To na pokrytie výpadkov ale nestačí. Rozumiem, že pracovníci združení v odboroch sa boja o svoje pracovné miesta, a preto po skoro roku rokovaní s vládou teraz pristúpili k štrajku, aby vyvinuli na vládu tlak. V konečnom dôsledku však dopady štrajku najviac pocítia tisíce obyvateľov, pre ktorých počas jednej hodiny v rannej špičke nebude dostupná MHD a to ma veľmi mrzí.

Urobíme všetko preto, aby dôsledky nekonania vlády obyvatelia nášho mesta pocítili čo najmenej. Odborárov som opakovane informoval, že mesto bude aj naďalej sanovať výpadky príjmov v takej miere, aby sa predišlo hromadnému prepúšťaniu. V konečnom dôsledku to síce bude znamenať upustenie od niektorých iných projektov v meste, ale kvalitná a spoľahlivá verejná doprava je pre nás absolútnou prioritou. S odbormi rokujeme a dúfam, že uistenie, ktoré som im aj dnes dal presvedčí vodičov MHD, aby svojim, i keď oprávneným postojom, nespôsobili komplikácie pre tisícky cestujúcich v pondelok ráno.

Zároveň sa v krátkom čase obrátime na Európsku komisiu aby potvrdila, že postup vlády, kedy diskriminuje dopravný podnik mesta oproti iným dopravcom, je v rozpore so schválenými schémami pomoci. Verím, že nakoniec sa dopracujeme k spravodlivému prístupu vlády k hlavnému mestu našej krajiny.“

Problém s chýbajúcou pomocou pre mestské dopravné podniky bude zrejme riešiť ministerstvo financií. Naznačuje to ministerstvo dopravy, podľa ktorého si ministerstvo financií „po vzájomnej dohode“ vezme problematiku pomoci samosprávam, pod ktoré patria dopravné podniky.

V Bratislave a v Košiciach chystajú zamestnanci dopravných podnikov v pondelok 12. apríla výstražný hodinový štrajk. Sťažujú sa, že počas pandémie dopravným podnikom padli tržby, nezmestili sa však do žiadnej zo štátnych schém pomoci.

Ministrom financií je Igor Matovič (OĽaNO), dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). (tasr, e)

Zamestnanci prešovského dopravného podniku v pondelok nezastavia dopravu, štrajkovať sa bude len v Bratislave a v Košiciach. Autobusy a trolejbusy v Prešove však podľa hovorcu mesta označia stuhami a štrajk kolegov podporia.

V Bratislave a Košiciach štrajk potrvá od 8.00 do 9.00 h. V Prešove budú na vozidlách stuhy a oznamy s vysvetlením.

„Dopravný podnik mesta Prešov a mesto Prešov rešpektujú právo zamestnancov na štrajk. Podľa nášho názoru je však potrebné zvoliť adekvátnu formu štrajku vzhľadom na to, že DPMP nežiadal v súvislosti s pandémiou o žiadnu finančnú kompenzáciu za obdobie roka 2020,“ uviedol hovorca prešovskej radnice Vladimír Tomek.

Dopravné podniky sa sťažujú na pokles tržieb v čase koronkrízy a chýbajúce kompenzácie od štátu. (tasr, e)

Ministerstvo hospodárstva začalo podľa štátneho tajomníka Karola Galeka s reformou úhrad za vyťažené nerasty. Galek tak reagoval na kontrolu NKÚ. Úrad upozorňoval na slabú zákonnú ochranu nerastného bohatstva a vyzval poslancov na zmenu legislatívy.

Štátny tajomník tvrdil, že správa NKÚ poukazuje na aktivity bývalého vedenia ministerstva a banského úradu. Dodal, že podnet podal sám ešte ako opozičný poslanec.

NKÚ uviedol, že ťažobné spoločnosti platia len minimálne úhrady, ktoré sú výrazne nižšie než v Česku. (tasr, e)

Boeing skontroluje niektoré lietadlá 737 Max z dôvodu možného problému s elektrinou. Požiadal preto 16 zákazníkov, aby dočasne odstavili stroje z prevádzky. Firma tvrdí, že porucha sa netýka celej flotily, len konkrétnej skupiny lietadiel.

Porucha prichádza iba niekoľko mesiacov po tom, ako najpredávanejší model Boeingu získal povolenie na návrat do prevádzky po takmer dvojročnej nútenej prestávke.

Stroje 737 Max boli po dvoch nehodách od marca 2019 zhruba dvadsať mesiacov vyradené z prevádzky. Koncom minulého a začiatkom tohto roka získali povolenie na obnovenie letov v USA a ďalších krajinách vrátane štátov EÚ či Kanady.

Podrobnejšie informácie:

  • Hovorkyňa Boeingu Jessica Kowalová uviedla, že súčasný problém nesúvisí s poruchou, pre ktorú mali lietadlá 737 Max nútenú dlhú prestávku.
  • Boeing nespresnil, koľko zo 183 lietadiel, ktoré už boli vrátené do prevádzky, bude nutné skontrolovať. Podľa Bloombergu v súčasnosti zhruba 20 aeroliniek uskutoční so 737 Max okolo 400 letov denne. Sú medzi nimi American Airlines, United Airlines či Southwest.
  • Aerolinky Southwest už oznámili, že stiahli z prevádzky 30 zo svojich 58 lietadiel 737 Max 8. (čtk, bloomberg, reuters)

Facebook zrušil 16-tisíc účtov z dôvodu obchodovania s falošnými recenziami výrobkov a služieb. Podnikol aj zmeny, aby sa dal odhaľovať a odstraňovať platený obsah, ktorý by mohol užívateľa uvádzať do omylu.

Najväčšia sociálna sieť konala na druhý podnet britského úradu na ochranu hospodárskej súťaže CMA, ktorý sa zameral na falošné recenzie od roku 2019.

Vtedy prvý raz požiadal Facebook a internetového predajcu eBay, aby preverili svoje stránky, pretože na nich našiel dôkazy o zavádzajúcich spotrebiteľských recenziách.

Prečo je to dôležité

„Pandémia spôsobila, že čoraz viac ľudí nakupuje online a milióny z nás čítajú recenzie, aby nám umožnili robiť informované rozhodnutia. Preto sú falošné a zavádzajúce recenzie také škodlivé,“ uviedol šéf CMA Andrea Coscelli.

Facebook čelí kritike aj za spôsob, ako zaobchádza s údajmi užívateľov, i za šírenie podvodných informácií a slovných útokov. Minulý týždeň sa na internete objavili už skôr uniknuté osobné údaje vyše pol miliardy užívateľov Facebooku. (čtk, reuters)

Strojárenská spoločnosť Schüle Slovakia plánuje v Levoči výstavbu novej prevádzky na výrobu hliníkových odliatkov. Investícia podľa ministerstva hospodárstva môže dosiahnuť 12,5 milióna eur, ministerstvo navrhuje štátne stimuly 3,9 milióna eur.

Vyplýva to z návrhu, ktorý predložilo ministerstvo do pripomienkového konania. Schüle Slovakia pôsobí v súčasnosti v Poprade, kde podľa materiálu zamestnáva 356 zamestnancov. Ročné tržby má zhruba 20 miliónov eur a vlani a predvlani straty dosiahli do 500-tisíc eur.

Nemecká firma počíta s tým, že do roku 2026 zamestná v Levoči 130 pracovníkov, investičné náklady 12,5 milióna eur sú naplánované do roka 2023.

Odliatky z novej prevádzkarne by mal odoberať najmä automobilový priemysel, výroba bude diverzifikovaná aj na hliníkové odliatky do pneumatických systémov a hliníkové odliatky pre zariadenia na výmenu tepla.

Navrhované štátne stimuly sa skladajú z:

  • daňovej úľavy 1,9 milióna eur,
  • príspevku na nové pracovné miesta 2 milióny eur. (tasr, e)

Prvá veľká fabrika ukázala straty z koronakrízy. Sotákove železiarne prerobili tri milióny, no mohlo byť aj horšie

Foto TASR
Foto TASR

Sotákove železiarne vlani prerobili tri milióny, pričom stratu už znižovali dividendy od zahraničných dcér. Železiarne Podbrezová, ktoré sú s tritisíc ľuďmi najväčším horehronským zamestnávateľom, ako jedna z prvých domácich fabrík zverejnili minuloročné straty.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať