Denník N

Hodnotiteľ obviňovaný z korupcie: Úplatok som si nepýtal, v eurofondoch sú nečestné praktiky

Peter Klamo z Výskumného ústavu zváračského. Foto – VÚZ
Peter Klamo z Výskumného ústavu zváračského. Foto – VÚZ

Mnou zlý eurofondový projekt neprejde, vraví hodnotiteľ Peter Klamo, ktorého podnikateľ obvinil, že si pýtal úplatok.

Jeho prípad je prvým priamym podozrením z korupcie v škandále eurofondov na vedu a výskum. O hodnotiteľovi Petrovi Klamovi z Výskumného ústavu zváračského neúspešný žiadateľ František Zvrškovec pre Markízu tvrdil, že si pýtal úplatok 20 percent zo žiadanej sumy. Klamo to popiera a rozpráva o tom, ako to bolo z jeho pohľadu, a opisuje aj slabé miesta systému eurofondových projektov. Na podnikateľa podal aj trestné oznámenie. 

Vaše meno sa objavilo v médiách v súvislosti so žiadaním úplatkov. Pýtali ste úplatok?

Nie.

Ako to vnímate?

Viete, firma Prefa Alfa pána Zvrškovca by ani nemala mať možnosť podať projekt. Poznáte parametre firmy, ktoré sú zverejnené na Finstate (stránka o finančných výsledkoch firiem, pozn. red)? Má nula zamestnancov, firma vznikla z firmy Prefa, ktorá bola v konkurze a má ťažké finančné problémy, vychádzajú mu zlé ekonomické parametre, obrat je mizerný. Ak by to dostal on, tak už by to mohol dostať hocikto.

Pri akej príležitosti ste sa stretli s pánom Zvrškovcom?

Stretnutie prebehlo na pôde nášho výskumného ústavu.

Kto ho inicioval?

On.

Viete to dokázať?

Samozrejme.

Prečo si vybral vás? Prečo nie druhého hodnotiteľa?

Možno preto, lebo som z Bratislavy. Aj pán Zvrškovec je väčšinu času v Bratislave.

Kedy vás kontaktoval?

Bolo to počas hodnotenia projektu. Teda v čase, keď hodnotitelia mali byť utajení.

Ako sa o vás dozvedel?

Neviem. Nechcel som s ním o tom komunikovať. Do nášho ústavu prišiel prezentovať svoj projekt, ktorý bol prihlásený do výzvy. Už vtedy vedel, že som hodnotiteľom jeho projektu. Ale viac vám nemôžem povedať, lebo to bude predmetom vyšetrovania.

Budete sa nejako brániť?

Na pána Zvrškovca som hneď v pondelok po odvysielaní informácie podal trestné oznámenie.

Za ohováranie?

Za trestný čin krivého obvinenia a trestný čin ohovárania. A teraz pripravujem občianskoprávnu žalobu. A, samozrejme, aj Výskumný ústav zváračský. Sme jeden z najúspešnejších výskumných ústavov z predchádzajúcej éry a sme už takmer 70 rokov na trhu. Fungujeme v medzinárodných projektoch a okrem iného sme jediná firma, ktorá viedla európsky projekt financovaný Európskym fondom pre uhlie a oceľ a bola v ňom lídrom.

Ako si potom vysvetľujete vyjadrenia firmy Eustream, ktorej projekt ste tiež hodnotili? Vyhlásili: „V kontexte medializovaných informácií môžeme potvrdiť aj to, že v procese prípravy žiadosti bola naša spoločnosť konfrontovaná aj s ponukami, ktoré sa nezlučovali s princípmi nášho podnikania.“

Eustream hovorí o „procese prípravy žiadosti“. To nie je o mne.

Komunikovali ste s Eustreamom počas hodnotenia?

Nie. Ani po ňom.

Prečo vás potom spájajú s obvineniami Eustreamu?

Neviem, asi to ich vyjadrenie nepochopili. Z môjho pohľadu hovorili o firmách, ktoré píšu projekty.

Tých dvadsať percent za vybavenie projektu je takých uveriteľných práve preto, že sa takáto marža pri „vybavovaní projektov“ považuje za pomerne častú. Už ste sa s tým stretli?

Ak áno, tak sa to netýkalo mňa. Ale je to tak, ako to pán Draxler opísal vo vašom článku. Krajšie to neviem povedať.

 

Čiže sú firmy, ktoré vybavujú projekty a sľubujú autorom projektov, že im to za určité percentá vybavia?

Majú pomerne eufemický jazyk. Že im s tým pomôžu, lepšie im to napíšu.

Stretli ste sa s takýmito ponukami aj vo vašom výskumnom ústave?

Počas príprav sme sa tiež stretli s praktikami, ktoré sa nezlučovali s princípmi nášho fungovania, a odmietli sme ich.

Peter Klamo (1968)

Riaditeľ pre vonkajšie vzťahy a medzinárodnú spoluprácu vo Výskumnom ústave zváračskom. V ústave pracuje od roku 2003. Pôsobí tam aj v rade pre vedu a výskum a posledných 12 rokov je hodnotiteľom projektov európskych fondov. Desať rokov bol krízovým manažérom v spoločnosti BKR&MP. Vyštudoval strojníctvo na Katedre automatizácie a merania STU v Bratislave, kde po ukončení štúdia rok pracoval ako odborný asistent.

Keď sa dlhodobo vie, že to takto funguje, prečo potom hodnotíte?

Prečo to hodnotia vysokoškolskí pracovníci? Cítim, že som na tej istej lodi ako ľudia zo SAV. A zároveň vidím vývoj vedy v slovenských podmienkach. Veci nás hnevajú. Bude to znieť ako klišé, ale aspoň tou trochou to viem takto zachrániť. Cezo mňa zlý projekt nemôže prejsť. Ja sa pod to nepodpíšem.

Ste však súčasťou toho systému. Tak ako rektorov kritizujú za to, že spolupracujú s rôznymi zvláštnymi firmami.

Všetci naši partneri, s ktorými sme podávali naše projekty, sú naozaj významné seriózne firmy. Tú chybu, o ktorej teraz hovoríte, my nerobíme. Veľmi pozorne si vyberáme partnerov.

Proti eurofondom sa rektori ozvali ako prví. Prečo sa nikto iný neozval, napríklad vy, keď ste priamo pri tom a hnevá vás to?

Veď práve preto sme pri tom, aby sa také veci nediali. Len otázkou je, či to robiť takto, alebo s rektormi.

Keď sa pozriete na výsledky výzvy, bude 300 miliónov eur dobre investovaných?

Neviem to posúdiť. Neviem, čo je obsahom iných projektov. Môžem povedať, že projekty, ktoré nám schválili, sú super investované peniaze. Keď si pozriete našich partnerov, tak sú to seriózne firmy s konkrétnymi serióznymi výstupmi. To celé má zmysel.

Výskumný ústav zváračský bol tiež žiadateľom o grant. Získali ho?

Žiadateľom sme boli len v jednej výzve, tá sa týkala dlhodobého strategického výskumu. V tej istej výzve sme boli partnerom v dvoch projektoch. V tejto výzve sme však neuspeli. Vo výzve pre priemyselné výskumno-vývojové centrá sme neboli žiadateľmi, len partnermi deviatich podaných žiadostí. Naši partneri boli v piatich úspešní. Neboli sme jedinými partnermi. Vo viacerých tých projektoch je Slovenská technická univerzita, Technická univerzita v Košiciach a ďalšie.

Koľko dostanete peňazí za tých päť úspešných projektov?

Asi do 15 miliónov eur. To sú však peniaze na šesť rokov – predovšetkým na mzdy, a v menšej miere na nákup technológií a výskumnej infraštruktúry. Keď však ušetríte na obstarávaní alebo nepotrebujete niečo z rozpočtu, alebo nezamestnáte toľko ľudí v projekte, peniaze nedostanete. Peniaze nedostanete vopred. Najprv ich musíte minúť, a potom po kontrole vám ich preplácajú. A normálnym javom je, že sa všetky peniaze neminú.

Boli ste pri vašich neschválených projektoch spokojní s tým, ako odôvodnili hodnotenie?

(Ticho) Mali sme len jeden dlhodobý projekt a neboli sme spokojní.

Prečo?

Mysleli sme si, že je napísaný lepšie. Sme presvedčení, že to konzorcium sme vyskladali z mimoriadne fundovaných firiem. Boli tam najvýznamnejšie oceliarske podniky na Slovensku a dve technické univerzity. 

Ako sa z človeka stane hodnotiteľ pre eurofondy?

Agentúra zverejní výzvu na prihlásenie sa na hodnotiteľov. Ľudia, ktorí majú kvalifikáciu, sa prihlásia a pošlú životopis, svoju odbornosť, aké kompetencie majú. V agentúre si to zhodnotia a dajú vás do databázy.

Kto povie, v akých oblastiach môžete hodnotiť?

To si zadáva hodnotiteľ pri prihlásení, ale musí to zdôvodniť dokumentmi.

Viete, ako vyberajú konkrétnych hodnotiteľov na projekty?

Mali by vraj losovať, ale ja som pri tom nebol. Príde mi mail, že som dostal konkrétne projekty. Pozvali ma na školenie, predstavili nám príručku, bolo nás tam asi 65, prešli sme si kritériá a spôsob, ako ich máme hodnotiť. Bolo to celodenné školenie.

Ako to bolo pri hodnotení subjektívnych kritérií, ako je napríklad originalita?

Ako zistíte originalitu? Jeden projekt, ktorý som riešil, bol taký neoriginálny, že keď som si dal do vyhľadávača to, čo chceli skúmať, vybehlo mi 250 odkazov, že ste si to mohli kúpiť na webe. Aká je to originalita? Je to smiešne, ale prvá vec, čo urobím, je, že si to dám do vyhľadávača a uvidím, čo mi nájde. Prezeráme si citácie, vedecké články na stránkach a portáloch, do ktorých máme ako vedci prístup.

Takto vás to učili na školení?

Ja som to tak robil. Povedali nám, že to máme čerpať z dostupných zdrojov. Hodnotím už veľa rokov.

Ak by takto postupovali niektorí hodnotitelia, rôzne firmy bez webových stránok a zamestnancov by zrejme eurofondy nedostali.

S tým súhlasím.

Koľko musel žiadateľ dostať bodov, aby bol úspešný?

Plný počet bodov bol 45, úspešný bol pri 34. Ale peniaze dostali nakoniec len žiadatelia, ktorí mali najmenej 43 bodov.

Ako prebiehalo hodnotenie projektov?

Prebiehalo to v zmysle príručky, ku ktorej sme všetci mali školenie. A v tej príručke bolo dosť podrobne opísané, ako máme jednotlivé kritériá hodnotiť, a pri 85 percentách kritérií nebola nijaká možnosť subjektivizmu.

Ako to vyzerá, keď hodnotia projekt dvaja?

Každý hodnotiteľ svoj projekt oboduje a potom sa stretneme, porovnáme si, kde máme rozdiely a kde ich nemáme. Rozdiely si prediskutujeme a buď je pravda niekde uprostred, alebo si ten druhý niečo nevšimol a upozorníme sa… A normálnou diskusiou prídeme k spoločnému stanovisku a spoločne ho podpisujeme.

Stretli ste sa s tým, že druhý hodnotiteľ nebol odborníkom v oblasti, ktorej sa týkal projekt?

Mojou úlohou nebolo hodnotiť hodnotiteľov. Tých sme dostali natvrdo pridelených. A ja som nemohol povedať, že pane, ale vy tomu nerozumiete. V zásade však nie.

Je hodnotenie platená funkcia?

Áno, dostávame asi 150 eur za projekt.

Je dôležité, aby bol hodnotiteľ odborníkom v oblasti, v ktorej projekt hodnotí, alebo človek pracujúci vo vede dokáže zhodnotiť dobrý vedecký projekt aj z inej oblasti?

Mali by byť aspoň zhruba v tej oblasti. Ťažko si viem predstaviť, že by som hodnotil nejaký medicínsky projekt.

Hodnotili ste projekty vo výzve, v ktorej bol vo viacerých žiadostiach partnerom Výskumný ústav zváračský (VÚZ), kde pracujete. Bolo správne, že ste hodnotili žiadosti?

Myslím, že to je v poriadku. Nikdy som nehodnotil projekty, kde by sme boli priamo zainteresovaní. Zákon, o ktorom hovorí aj pán Beblavý a ktorý opisuje konflikt záujmov, je napísaný tak, že nikto zo Slovenska by projekty prakticky nemohol hodnotiť. Týka sa to nielen štatutárov, ale aj všetkých zamestnancov. Nikto z univerzít, Slovenskej akadémie vied, firiem, ktoré spolupracujú s univerzitami a Akadémiou vied, ani žiadny dodávateľ, odberateľ, ako ani konkurencia ani žiadna osoba im blízka by projekty nemohli hodnotiť.

Na druhej strane, mali ste motiváciu rozhodovať prísnejšie o konkurenčných projektoch. Ak ich neschválite, ostane viac peňazí a mali by ste tak väčšiu šancu získať peniaze s vašimi projektmi.

Keď si to dáte do kalkulačky, hodnotilo sa 200 projektov. Čisto hypoteticky som takto mohol postupovať, ale nepostupoval som. Zvýšil by som naše šance zo 4 na 4,2 percenta. A musím sa zhodnúť aj s mojím partnerom, a ak sa nezhodneme, príde tretí hodnotiteľ.

Koľkokrát ste sa s hodnotiteľom nezhodli?

Vždy sme sa zhodli.

S koľkými rôznymi hodnotiteľmi ste pracovali?

S piatimi alebo šiestimi rôznymi ľuďmi.

Koľko projektov ste hodnotili?

Jedenásť.

Koľko ste ich neschválili?

Dva nesplnili kritériá hodnotenia, boli neschválené. Ostatné boli schválené, ale nedostali peniaze. Pri hodnotení som nevedel, koľko bodov bude na financovanie stačiť.

Prečo mali tak málo bodov?

Nemali všetky málo bodov. Niektoré mali nedostatky vo finančnej situácii, líši sa to od prípadu k prípadu.

Nemali by byť na posudzovanie projektov prizvaní odborníci zo zahraničia?

Boli také návrhy, ale je tu odpor vedeckej obce, lebo sa obávali úniku myšlienok zo Slovenska. Omnoho viac by sa mi páčilo urobiť hodnotenie a projekty vhodné na prefinancovanie by sa mali prehodnotiť pred panelom odborníkov. V Česku napríklad hodnotia len interní hodnotitelia. V zahraničí sú tiež dvaja, ale sú utajené ich identity, zverejňujú sa posudky. Omnoho dôležitejšie však je, aby boli prísne kritériá na vstupe. Ako môže dlhodobý a strategický výskum robiť firma, ktorá vznikla, obrazne povedané, pred dvomi dňami?

Budete po tomto škandále ešte hodnotiť?

Absolútne nie. Ešte som však nepožiadal o vyradenie z databázy. Hodnotitelia sa teraz boja, lebo ich mená zverejnili a čakajú, či za nimi niekto príde a bude sa pýtať, prečo im neschválili projekty.

Rozprávali ste sa s ďalšími hodnotiteľmi po škandále s prideľovaním eurofondov?

Je medzi nimi veľmi hlúpa nálada, lebo nikto z hodnotiteľov, s ktorými sa poznáme z konferencií a z odboru, si nevie vysvetliť, kto takto nezodpovedne hodnotil.

Bol na hodnotiteľov vyvíjaný nátlak, aby rozhodli v prospech niektorej firmy?

Ja som sa s tým nestretol.

Stanovisko Výskumného ústavu zváračského:

Výskumný ústav zváračský – Priemyselný inštitút (VÚZ – PI SR) je vedeckovýskumná inštitúcia, ktorá má dobré meno nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Už takmer 70 rokov orientujeme svoje činnosti na podporu a rozvoj priemyselnej výroby. Všetky naše projekty na získanie podpory z eurofondov sme pripravovali s cieľom zvýšiť kvalitatívnu úroveň výrobných technológií, výrobkov a objem našich poznatkov.

V rámci operačného programu Výskum a inovácie sme sa uchádzali o dotácie z eurofondov celkovo v dvanástich projektoch, z toho iba v jednom ako žiadateľ, vo zvyšných ako partner. Úspešných bolo nakoniec 5 projektov, v ktorých vystupujeme ako partner, a 7 projektov nám bolo zamietnutých.

Všetky naše projekty boli pripravované dlhodobo a mimoriadne precízne v spolupráci s významnými priemyselnými podnikmi na slovenskom trhu. Tieto spoločnosti sú zároveň aj dôležitými zamestnávateľmi vo svojich regiónoch s ročnými obratmi rádovo v desiatkach miliónov eur.

Peter Klamo je dlhoročným zamestnancom VÚZ – PI SR, ktorý pôsobí v rade pre vedu a výskum a je hodnotiteľom projektov európskych fondov posledných 12 rokov. Spoločne s ním boli hodnotiteľmi projektov naši ďalší dvaja zamestnanci. Žiadostí o nenávratný finančný príspevok zameraných na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier bolo celkovo hodnotených cca 280 a z toho bolo 62 schválených. Naši zamestnanci hodnotili 27 takýchto projektov, z ktorých financovanie získali 4. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj ich odbornosť, skúsenosti a jednoznačné kritériá pri hodnotení projektov, vylučujeme akúkoľvek neobjektívnosť alebo zaujatosť pri hodnotení.

Dovoľujeme si konštatovať, že je zarážajúce, ako mienkotvorné médiá nekriticky a bez ďalšieho skúmania uverejnili ničím nepodložené tvrdenie p. Zvrškovca. Táto osoba je známa tým, že viaceré jeho spoločnosti neplatili záväzky a má vážne problémy s čerpaním eurofondov z minulého programového obdobia, o čom svedčí aj skutočnosť, že je to predmetom vyšetrovania polície.

Peter Klamo nás informoval, že v pondelok 31. 08. 2017 podal trestné oznámenie na pána Zvrškovca za trestný čin krivého obvinenia a ohováranie, v čom ho plne podporujeme. Zároveň pripravujeme občianskoprávnu žalobu za poškodzovanie dobrého mena spoločnosti VÚZ – PI SR.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Eurofondy v školstve

Ekonomika, Slovensko, Veda

Teraz najčítanejšie