Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vrátil sa z USA, kde skúmal rakovinu, žiadal 7 miliónov z eurofondov, ale nedostal ich: Súťaž nebola fér

Pavol Čekan je zakladateľom spoločnosti MultiplexDX na vývoj presnejších metód na diagnostiku rakoviny. Foto – archív Pavla Čekana
Pavol Čekan je zakladateľom spoločnosti MultiplexDX na vývoj presnejších metód na diagnostiku rakoviny. Foto – archív Pavla Čekana

Ak nevyhrám vo férovej súťaži, posunie ma to k zlepšeniu, hovorí úspešný vedec Pavol Čekan, ktorý sa vrátil po 20 rokoch zo zahraničia. Ale u nás v tom musia firmy „vedieť chodiť“, aby peniaze získali, dodal.

Pavol Čekan (38) je vedec, ktorý sa po 20 rokoch vrátil na Slovensko. Má americko-slovenskú firmu, je úspešný, pôsobil v USA aj na Islande. Študoval chémiu a biochémiu na University of Iceland a University of Washington. Od roku 2013 pôsobil v Laboratóriu bunkovej a molekulovej biológie, ktoré patrí pod Národné inštitúty zdravia (National Institutes of Health) a Národný inštitút rakoviny (National Cancer Institute) v Spojených štátoch amerických. Robí výskum na tému vývoja molekulárnych diagnostík a prognostík nádorov. Podieľal sa na vynájdení diagnostickej technológie na vizualizáciu mikroRNA v bunkách a tkanivách.

Predložili ste projekt Multiplex DX Inštitút za 6,9 milióna eur v prvej výzve za 300 miliónov na ministerstve školstva. Nakoniec ste neuspeli. Prečo?

V administratívnej časti sme boli v poriadku. V odbornej časti sme nesplnili kritérium 1.4 opísané v príručke žiadateľa a má to asi 30 strán.

Čo to je?

Neviem. Do desiatich dní sme sa odvolali, bol začiatok júna. Ale neexistuje žiadna zákonná lehota, dokedy by nám mali odpovedať, tak nám neodpovedali.

S čím ste do výzvy išli?

Sme mladá firma, pôsobíme v USA a na Slovensku od roku 2015. V USA máme laboratóriá, a keď sme sa dozvedeli o výzvach, povedali sme si, že to je veľmi dobrá príležitosť, ako naše skúsenosti a nové diagnostické technológie preniesť na Slovensko. Prvý termín, keď sme mali odovzdať našu žiadosť, bol 31. marca 2016. Potom sa posunul termín na jún, potom až júl. Medzitým boli voľby.

Vašu žiadosť zamietli 11. mája tohto roku, takže im skoro rok trvalo, kým ju vyhodnotili?

Áno, bolo to zhruba desať mesiacov. My sme s nimi počas toho komunikovali, lebo stále niečo chceli.

Aký bol cieľ výskumu, na ktorý ste žiadali peniaze?

Náš zámer bol vytvoriť personalizovanú diagnostiku pre onkologických pacientov. Mal pomáhať správnemu a precíznemu nastaveniu liečby. Diagnostika, ktorá je ušitá na mieru pre každého pacienta. Hlavný problém rakoviny je nesprávna diagnostika alebo sú diagnostikovaní neskoro a rakovina je už vo veľmi vážnom štádiu a nedá sa liečiť. My sme chceli eliminovať nesprávnu diagnostiku na nula percent, ľudia by tak nezomierali pre chyby v diagnostike a výslednú terapiu.

Okrem toho ste mali v projekte aj iné úlohy.

Napríklad sme chceli priniesť inovatívne technológie, ale inovatívne nielen na Slovensku, ale na svete.  Jedna vec je 3D vizualizácia ľudského genómu, našej DNA, ktorá sa nachádza v jadre bunky.

Foto – archív Pavla Čekana

Na čo by to bolo dobré?

Je to počiatok úplne novej diagnostickej metódy, možno až prognostickej, keď sa u ľudí dá predvídať, ktorá možná rakovina môže vzniknúť. Dalo by sa tak aj predísť rakovine, ktorá by mohla byť dedičná. A druhá inovácia bola 3D vizualizácia ľudských tkanív. Vezmete tkanivo a neskenuje sa v 2D ako dnes, ale v 3D. My vyvíjame inovatívne farbenie tkanív na molekulárnej úrovni – teda najprecíznejšie získavanie informácií, čo sa týka tkaniva, ukáže to, ktoré onkogény sú vo vysokých hladinách, a zisťujete sa, o aký presne typ alebo subtyp rakoviny ide. Navyše, pri stopercentne presnej kvantifikácii určitého počtu onkogénov chceme pre každú rakovinu nájsť takzvaný čiarový kód, podľa ktorého by sa správne nastavila onkologická liečba, prípadne by sa pacient vyhol možno zbytočnej chemoterapii.

Ako vnímate rozdeľovanie eurofondov na ministerstve školstva?

Ja som bol 20 rokov v zahraničí, v júli 2017 som sa vrátil. Pre mňa je to obrovský škandál. Neviem sa vyjadriť ku grantom v priemysle, ale granty, ktoré som videl z biomedicíny, teda z oblasti, ktorej rozumiem, tie sú podvrhy. Je to sedem alebo osem grantov a sú podľa mňa vyslovene vymyslené.

Foto – archív Pavla Čekana

Ktoré?

Napríklad biomedicínsky výskum, kde bola vo vedení firmy súťažiaca Miss Slovensko. Alebo jedna firma z Ružomberku – zapísali si vedu a výskum do obchodného registra v januári a predtým ich vôbec nerobili. Je tam konateľ lekár, ktorý sa javí ako odborník na ochorenia chrbtice, ale neviem, či je to výskum na takej úrovni ako napríklad laboratórium profesora Nováka v Bratislave, ktoré vyrába liek proti Alzheimerovej chorobe, alebo ako vedecký a medicínsky tím profesora Rudinského, ktorý je najlepší neurochirurg na Slovensku. Firmu Beta Biotech ste už v Denníku N aj inde rozobrali. Ďalšia firma, na ktorú sa treba pozrieť, je Realtime. Pri tejto pravdepodobne IT firme vôbec neviem nájsť, či majú v obchodnom registri zapísanú vedu a výskum v predmetoch podnikania. Keď si to tam nedali pred podaním žiadosti, ako potom môžu získať financovanie na projekt v biomedicíne? Jeden grant získalo O2 Slovakia na aplikáciu na monitorovanie problémov pri tehotenstve. To je možno na hrane, ale to nie je čistá biomedicína. Ja ju vnímam tak, že má mať konkrétny výstup do klinickej praxe – má priniesť nový postup, diagnostiku alebo špeciálny lekársky postup. Z vyše 60 grantov, ktoré boli schválené, má biomedicína šesť či sedem, a pritom to bola jedna z hlavných oblastí výzvy. Vláda sa zaviaže kreovať nový priemysel, ako sú biologické technológie, zaviaže sa k určitým témam a nakoniec to dostane niekto iný.

Čo pre vás znamená neschválenie vašej žiadosti?

Nás to spomalí, ale neznamená to koniec firmy. Mala to byť forma pomoci. Tým, že sme vyhrali Startup Awards 2016, sme známa firma u nás aj v Česku. Teraz zbierame peniaze a investori nám už ponúkli oveľa viac ako to, čo sme od nich žiadali. Nie sme životne odkázaní iba na granty.

Ako si vysvetľujete, že firma ako vy peniaze nedostane, ale firmy, ktoré si výskum zapísali pár dní pred podaním žiadosti alebo nemajú s výskumom žiadne skúsenosti, ich získali?

Neexistuje férová súťaž. Nevyhrajú tí najlepší, ale „tí, čo v tom vedia chodiť“. Ale ja v tom chodiť neviem. Pre mňa nie je problém prehrať v súťaži, nedostať grant. Ak viem, že je súťaž nastavená poctivo, tak viem, že bolo 60 firiem lepších ako som ja, a to ma môže motivovať. Môžem zlepšiť výsledky výskumu, budem viac pracovať, publikovať, budem sa snažiť o patent, zamestnám viac ľudí a budem efektívnejší, a keď príde ďalšia výzva, tak sa posnažím grant napísať lepšie. Ale keď nie je súťaž férová, čo mám urobiť, aby som grant dostal?

Čo je odpoveď?

Ja neviem. Ak to znamená, že mám dať úplatok, tak to u mňa neprejde. Celý život som to nerobil a nebudem to robiť. Ak to urobím raz, tak to budem musieť robiť celý život.

Žiadal si od vás niekto úplatok?

Kto by bol taký odvážlivec, aby si to prišiel vypýtať od chlapcov zo zahraničia? Hneď by sme to zverejnili. Nik si to nevypýtal. My sme podali tri projekty. Jeden pre podniky, tam sme boli žiadatelia, a potom v dvoch sme boli partneri v dlhodobom a strategickom výskume. V jednom sme boli s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Nemocnicou Košice-Šaca. V tomto konzorciu sa o úplatkoch nehovorilo. Hovorilo sa o lobingu, že pôjdu na ministerstvo tlačiť. V druhom projekte sme boli s firmou Coloseo, vysokou školou sv. Alžbety a so Slovenskou akadémiou vied, tam sa niečo spomínalo. Že sú indície, že sa má ísť za nejakým človekom a možno niečo mu ponúknuť, ale ja som s tým nič nemal, sedel som na stretnutí a nevenoval som tomu pozornosť.

Dva projekty na dlhodobý a strategický výskum uspeli?

Nie, oba zamietli. Dokonca projekt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika tiež dostal nula bodov, nerozumiem, ako taký projekt mohol dostať nulu. Išlo o grant pre nový vedecký park Medipark, je to druhé kolo financovania parku, ktorý sa postavil z predchádzajúceho obdobia. Pre Medipark a biomedicínsky výskum v Košiciach je to devastujúce. S Coloseom sme získali 42 bodov a strhli nám jeden bod za to, že sa nepokúšame o lepšiu medzinárodnú aktivitu. My sme medzinárodná americko-slovenská firma, máme časť výskumu v USA. Neviem, ako sa máme viac snažiť. Tri body sme stratili, lebo opis úplne nekorešponduje s cieľmi, ktoré uvádzame. Na to už nie je ani čo povedať. Veď sme ponúkali vývoj inovatívneho detektora pre rakovinu mozgu a miechy, ktorý v klinickej praxi chýba, a navyše sme to prepájali aj s molekulárnou diagnostikou, ktorá pri týchto závažných onkologických ochoreniach často nefunguje alebo neexistuje, keď hovoríme o včasnej diagnostike. A to je jediná žiadosť z troch, kde sme aspoň vedeli, za čo nám strhli body.

Váš projekt vo výzve pre podniky, kde ste žiadatelia, hodnotili Stanislav Žiaran a Ivan Varga. Poznáte ich? Sú to odborníci?

Pán Žiaran je urológ, chcel by som vedieť, ako rozumie personalizovanej diagnostike rakoviny a vývoju nových technológií pri diagnostike, napríklad 3D vizualizácii ľudského genómu. Pán Varga je na lekárskej fakulte v odbore histológia a embryológia. Sčasti by mal rozumieť nášmu grantu a mal by vedieť, o čo ide. Ale na Slovensku okrem asi dvoch ľudí nie sú odborníci, ktorí by vedeli posúdiť náš grant. Ale Slovensko nie je izolovaný ostrov, sme v Európskej únii. Keď chcete zodpovedne rozdať verejné peniaze, tak si najmete odborníkov naprieč Európou. To predsa nie je problém. Ešte horšie vidím hodnotenie grantu na dlhodobý a strategický výskum s UPJŠ pre personalizovanú medicínu. Ten hodnotil poľnohospodár z vysokej školy v Nitre a expert v oblasti poisťovníctva a bankovníctva.

Uchádzali ste sa aj o iné typy grantov?

V EÚ sme sa uchádzali aj o grant v Horizonte 2020. Boli sme blízko, prešli sme do druhej fázy. Výhodou týchto grantov je, že je veľmi rýchle hodnotenie. Podali sme to 2. júna a vyhodnotenie sme mali o mesiac a pol. Je tam niekoľko kôl. Pre našu tému biotechnológie vyčlenili na tento rok asi 70 miliónov eur. Funguje to tak, že si môžete dať žiadosť trikrát alebo štyrikrát za jeden rok – podáte si žiadosť, niečo vám skritizujú, podľa pripomienok si to opravíte a môžete si podať žiadosť znova. Keď to budete skúšať, grant v konečnom dôsledku asi získate. Je to spravodlivejší spôsob ako pri eurofondoch. Lebo tie fungujú úplne zle.

Foto – archív Pavla Čekana

Prečo?

Predstavte si, že ste firma – príde výzva a v marci 2016 musíte presne vedieť, čo chcete robiť, a opísať to v projekte s konkrétnymi prístrojmi a infraštruktúrou. Musíte si vyžiadať parametre strojov, ktoré sú podľa vás vhodné, plus cenové ponuky. Hodnotenie trvá rok, verejné obstarávanie ďalší pol rok. Po roku a pol konečne môžete kúpiť stroje. Tie treba vyrobiť, firma dá dodaciu lehotu 3 až 6 mesiacov – to už sú dva roky. Keď príde stroj, musíte ho nastaviť, zaučiť sa a zrazu ubehlo dva a pol roka, kým môžete začať pracovať. Po takom dlhom čase sú už stroje, ktoré ste si museli vybrať pred dva a pol rokom, úplne morálne zastarané. Ako keby ste si kúpili auto, ale kým ho kúpite, všade už sú elektromobily. Ak chcete súťažiť so zahraničím, takto to nemôže fungovať. Ani jeden grant, ktorý je z biomedicíny a uspel, nemôže súťažiť pri takto nastavených pravidlách so zahraničím.

Mal by po tomto škandále minister školstva Peter Plavčan odstúpiť?

Nemyslím si, že on rozhodoval. Jeho odstúpenie podľa mňa nič nerieši, a už vôbec nerieši rozdelenie grantov. Ja by som si posvietil na Výskumnú agentúru.

Prečo?

Oni sú orgán, ktorý za to zodpovedá a nastavuje pravidlá. Majú to urobiť tak, aby hodnotitelia téme rozumeli. Nemôžu nechať kardiológa riešiť priemyselné granty. Plavčan je ten, čo to podpíše, ale nezadáva hodnotiteľov. Prečo to Výskumná agentúra nevysvetlí? Však ju vedie človek, ktorý mal v minulosti na starosti elektronizáciu zdravotníctva, to úplne stačí na to, aby ste mali predstavu o tom, čo to je za človeka. Možno by bolo riešenie, aby SNS prišla o školstvo. Ale to sa asi nestane. Jediné riešenie tak vidím, že sa ľudia prestanú báť, a keď sa zorganizuje protikorupčný pochod, tak tam bude 200-tisíc ľudí. To už musí naozaj vystrašiť aj vládu a pohnúť veci vpred.

Ako by to malo fungovať?

Ak by to bolo na mne, ja by som granty takto nerozdeľoval. Za tú sumu 2,2 miliardy eur by som zaplatil, aby sem prišla svetová firma, ktorá sa napríklad venuje biomedicíne. Výhodou Slovenska je, že je veľmi malé. Nepotrebujete investovať veľmi veľa peňazí, aby bolo vidieť výsledky. Ak by sem priviedli takúto firmu, za päť rokov by sa tu rozbehol výskum, boli by tu mladí vedci. Toto sa stalo na Islande a tam sme po piatich rokoch všetci robili v moderných laboratóriách špičkový výskum. Máme tu generáciu vedcov, ktorí sa vracajú zo zahraničia alebo majú za sebou úspechy doma, teraz by spoločnosť mala z nás vyťažiť čo najviac, aby sme sa posunuli. Ale to sa nedeje.

Vy ste sa pred mesiacom vrátili z USA na Slovensko – je to nastálo?

Zatiaľ. Stále som šéfom firmy, ktorá má jednu nohu v USA a jednu na Slovensku. Presun na Slovensko pre mňa znamená, že som sem prišiel s manželkou a tromi deťmi a vyskúšame. Ja budem cestovať medzi Slovenskom a USA. Na ako dlho sme prišli, to teraz neviem povedať. Neviem, či sa dokážeme etablovať v tejto krajine, či nás táto krajina prijme.

Prečo ste sa vrátili?

Jeden dôvod je súkromný – deti majú šesť, tri a pol a takmer dva roky, obaja s manželkou sme Prešovčania a bývalí folklóristi a aj počas 20 rokov v zahraničí som bol vždy blízko slovenských komunít. Vždy som mal k Slovensku blízko. Detstvo na Slovensku podľa mňa nemajú deti zlé, folklórne súbory, krúžky majú lepšie ako v zahraničí, aspoň pre mňa ako Slováka. A druhý dôvod je, že sme mladý startup, do ktorého investovala skupina Neulogy Ventures, ktorá použila aj verejné zdroje z ministerstva financií. Zaviazali sme sa, že na Slovensko donesieme skúsenosti a budeme tu zamestnávať ľudí, vychovávať špičkových výskumníkov a vytvoríme tu silnejšiu pobočku.

Foto – archív Pavla Čekana

20 rokov ste tu nežili – čo vás najviac prekvapilo?

Pasivita ľudí, marazmus, únava z toho všetkého. Ľudia sa boja ozvať, povedať pravdu. Viditeľne im pred nosom kradnú 600 miliónov eur a ľudia kývnu plecami a povedia: „Čo ste čakali? Takto to tu chodí.“ Takto to tu však nemôže chodiť. Je to naša krajina, ktorá nám má stáť za to, aby sme sa ozvali.

Na čo sa vám tu ťažko zvyká?

Nemyslím si, že Slovensko je ďaleko od úrovne, ako keď som žil na Islande alebo v USA. Je pravda, že keby som v zahraničí hovoril, že takto to nemôže fungovať, poukázal na zlodejiny, tak by mi nehovorili, že som naivný, a tu mi to hovoria. Ale na Islande by sa takéto veci ani nemohli diať, už by bol celý Reykjavík na ulici a politici by boli už vo väzení. Na to sa ťažko zvyká. Ale ešte som nezačal pracovať v laboratóriu, neviem vám povedať, aké to bude, keď prídem na vysokú školu a uvidím to tam. Možno budem prekvapený, aké sú tam zastarané stroje a akí sú tam ľudia, či sa mi podarí nájsť odborníkov pre našu firmu. To budem vedieť tak o rok.

Dnes na DennikE.sk

  • Koronavírus: Finanční predstavitelia G20 podniknú kroky na obmedzenie vplyvov vírusu na globálne hospodárstvo (reuters)
  • Cesty: Otváranie obálok pre všetky tri časti v súťaži na veľkoplošné opravy ciest prvej triedy bude 28. februára
  • Brexit: Nové britské pasy sa budú vyrábať v Poľsku (čtk)
  • Investície: Spoločnosť miliardára Warrena Buffetta vďaka rastu akcií dosiahla rekordný zisk 81,5 miliardy dolárov (reuters)
  • Dane: Kedy sa vyplatí podať daňové priznanie a ako získať zaplatenú daň späť
Zdieľať

Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook, hodnotí Danko anketu o diaľničných známkach

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Andrej Danko v reakcii na vlastnú anketu na Facebooku povedal, že nebude tlačiť na zrušenie diaľničných známok. „Ukázalo sa, aká hlúposť je celý Facebook,“ komentoval predbežné výsledky, podľa ktorých 15- z vyše 16-tisíc hlasujúcich hlasovalo proti zrušeniu známok. Podľa predsedu SNS v ankete hlasujú ľudia z Ameriky a Afriky.

Minúta po minúte

Zdieľať

Epidémia koronavírusu má výrazný negatívny vplyv na cestovný ruch vo Francúzsku. Počet turistov je o 30 až 40 % nižší, než sa očakávalo.

„Samozrejme, že my vo Francúzsku máme menej turistov, asi o 30 %, 40 % menej, než sme očakávali,“ povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire v rozhovore pre CNBC na stretnutí ministrov financií a centrálnych bankárov skupiny G20 v Rijáde. „To má, samozrejme, veľký vplyv na francúzsku ekonomiku.“

Nákaza koronavírusom sa objavila koncom roka 2019 v čínskom meste Wu-chan a odvtedy na infekciu v Číne zomrelo takmer 2500 ľudí. Epidémia spôsobila hromadné rušenie letov a má negatívny vplyv na cestovný ruch prakticky po celom svete.

Francúzsko patrí medzi najnavštevovanejšie krajiny na svete. V roku 2018 krajinu navštívilo 89,4 milióna turistov a na cestovný ruch pripadá takmer 8 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Do Francúzska ročne prichádza okolo 2,7 milióna čínskych turistov. „V roku 2020 to, samozrejme, nebude to isté,“ uviedol Le Maire.

Francúzsko zatiaľ zaznamenalo 12 prípadov nákazy koronavírusom, z toho jeden smrteľný, vyplýva zo správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) datovanej 22. februára. (tasr)

Zdieľať

Otváranie obálok pre všetky tri časti v súťaži na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy bude 28. februára, uviedla Slovenská správa ciest. Úrad pre verejné obstarávanie evidoval v súťaži tri námietky.

Podľa hovorkyne SSC Lucie Karelovej ich zamietol a v jednom prípade zastavil konanie z dôvodu späťvzatia námietky.

„ÚVO síce zamietol námietky uchádzačov, ale to neznamená, že vieme predpovedať výsledok, keďže celý proces obstarávania je ešte pred nami,“ poznamenala Karelová.

Budúci týždeň by sa tak mali otvárať obálky pre všetky tri časti, uskutočniť sa má aj vyhodnotenie ponúk a vyhodnotenie podmienok účasti, prípadné doplnenie ponúk a vysvetľovanie. „Ponuky všetkých uchádzačov musí komisia posúdiť. A až potom je možné zverejniť výsledok,“ dodala hovorkyňa.

Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) ešte v januári uviedol, že začiatok prác na veľkoplošných opravách ciest 1. triedy predpokladá na jar.

SSC v októbri vyhlásila novú súťaž na veľkoplošné opravy ciest 1. triedy, ktorá je rozdelená na časti. Cenu odhadla na 166,56 milióna eur bez DPH. SSC musela pôvodnú súťaž zrušiť na základe rozhodnutia ÚVO pre nerozdelenie zákazky na časti.

Zákazka zahŕňa opravy vozoviek na cestách 1. triedy výmenou degradovaných vrstiev krytu vozovky. Cieľom je zlepšenie prevádzkovej spôsobilosti krytu vozovky a predĺženie životnosti so zohľadnením vplyvu porúch na nižšie položené vrstvy vozovky.

Na cesty 1. triedy bolo zabezpečených 200 miliónov eur nad rámec rozpočtu na obdobie štyroch rokov. Za túto sumu sa malo každý zo štyroch rokov opraviť alebo zrekonštruovať približne 130 kilometrov ciest 1. triedy. (tasr)

Zdieľať

Nemecko, Francúzsko a ďalšie európske krajiny sa snažia zaviesť rýchlu celosvetovú daňovú reformu, ktorá by zabezpečila spravodlivejšie zdaňovanie veľkých digitálnych spoločností, ako sú Google, Apple, Amazon či Facebook, píše agentúra DPA.

Veľké digitálne firmy teraz dosahujú vysoké zisky v štátoch, kde nemajú oficiálne sídlo. Podľa odhadov vďaka tomu platia na daniach menej ako polovicu v porovnaní s priemyselnými podnikmi.

Celosvetové pravidlá, ktoré by zabezpečili, že digitálne podniky budú platiť dane tam, kde vytvárajú zisky, a nie v krajinách, kde majú registrované dcérske firmy, pripravuje Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Tá odhaduje, že nové pravidlá by mohli zvýšiť ročné daňové príjmy o 100 miliárd dolárov, podotýka agentúra Reuters.

„V tomto roku musíme dospieť k rozhodnutiu,“ uviedol dnes nemecký minister financií Olaf Scholz na stretnutí finančných predstaviteľov skupiny najväčších hospodárstiev sveta G20 v Rijáde. Aj francúzsky minister financií Bruno Le Maire sa domáha dosiahnutia kompromisnej dohody ohľadne daňovej reformy do konca tohto roka. Spojené štáty však majú voči plánovanému vyššiemu zdaneniu digitálnych spoločností výhrady. (čtk)

Zdieľať

Samsung zavrel v Južnej Kórei v súvislosti s koronavírusom továreň na mobilné telefóny. U jedného zo zamestnancov sa totiž potvrdila nákaza; zvyšku pracovníkov preto firma nariadila karanténu.

Naopak, v Číne, odkiaľ sa nákaza vlani v decembri začala šíriť, sa chystajú obnoviť prevádzku ďalšie podniky. Tie z odvetvia dopravy prevažne koncom februára a začiatkom marca.

„Tých kolegov, ktorí boli v kontakte s nakazeným zamestnancom, umiestnila firma do karantény a zabezpečila, aby ich testovali na prípadnú infekciu,“ uviedol Samsung.

Továreň, ktorá bude zatvorená iba do pondelka, sa nachádza v meste Kumi. Samsung tam vyrába len obmedzený počet najdrahších smartfónov, určených najmä pre domáci trh. Väčšinu mobilov vyrába Samsung vo Vietname a v Indii. (reuters, čtk)

Zdieľať

Neúspech rozpočtového samitu EÚ je pre Slovensko úspechom, povedal premiér Pellegrini. Dvojdňový samit o rozpočte na roky 2021 až 2027 sa skončil bez dohody. „Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ vyhlásil.

Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.

Slovensko podľa Pellegriniho neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.

Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.

„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.

Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.

„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.

Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR. (tasr)

Zdieľať

Slovensko a Maďarsko zvýšia kapacitu vzájomného plynovodného prepojenia na 5,3 miliardy kubických metrov zemného plynu za rok. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísali ministri Peter Žiga a Péter Szijjartó.

O čo ide:

  • Memorandum sa týka zatiaľ nie naplno využívaného plynovodu, ktorý od roku 2015 prepája slovenskú a maďarskú sústavu (spája Veľké Zlievce v okrese Veľký Krtíš a maďarskú obec Vecsés).
  • Zvýši sa najmä kapacita smerom z Maďarska na Slovensko – súčasná kapacita je 4,5 miliardy m3 plynu v smere do Maďarska a 1,8 miliardy m3 na Slovensko. Podľa projektu sa kapacita obojstranne zvýši na vyše 5 miliárd m3 plynu ročne.
  • Maďarsku projekt umožní prepraviť plyn prichádzajúci z južných prepojení a tento plyn sa môže distribuovať na západné alebo východné trhy.

Politické súvislosti:

  • Existuje konkurenčný návrh prepojenia sústav Rakúska a Maďarska. Presadzovala ho rakúska OMV, v Maďarsku však projekt narazil.
  • Žigovo vyjadrenie naznačuje, že Slovensko stojí za Maďarskom. Podľa Žigu z memoranda vyplýva, že netreba budovať plynovodné prepojenie medzi Maďarskom a Rakúskom. „Pretože tu je existujúca infraštruktúra, a pokiaľ sme v Európskej únii a EÚ podporuje využívanie existujúcich trás, tak nie je na takéto niečo dôvod,“ povedal. (tasr, n)
Zdieľať

Spoločnosť EP Power Europe (EPPE) z Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínskeho sa stane jediným vlastníkom nemeckej hnedouhoľnej elektrárne Schkopau.

ČTK to dnes povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.

EPPE prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Saale Energie podpísala dohodu o odkúpení zhruba 58-percentného podielu v elektrárni od spoločnosti Uniper a celú elektráreň prevezme s účinnosťou od októbra 2021.

Dosiaľ mala Saale Energie v elektrárni podiel asi 42 percent.

Hnedouhoľná elektráreň Schkopau leží v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a disponuje čistým inštalovaným výkonom približne 900 megawattov (MW).

Na porovnanie, hnedouhoľná elektráreň Počerady, ktorá patrí k najväčším uhoľným elektrárňam v ČR, má inštalovaný výkon päťkrát 200 MW. (čtk)

Zdieľať

Danko o hlasovaní na straníckom Facebooku týkajúcom sa zrušenia diaľničných známok: „Či to prejde, či nie, nie je téma dňa. Nik tu s nikým nerokuje,“ povedal. S Kotlebovcami podľa neho nerokujú tiež a nechávajú tomu voľný priebeh. Ešte stále by zákon mohla nepodpísať prezidentka, dodal.

Zdieľať

Andrej Danko ohlásil hlasovanie o diaľničných známkach. Ľudia majú hlasovať na Facebooku SNS o tom, či ich má strana podporiť. Čas majú do utorka do 10. hodiny, keď má parlament hlasovať aj o skrátenom konaní k 13. dôchodku.

Podobnú anketu nedávno s 11 otázkami spustil Igor Matovič. Diaľničné známky nepodporí Most-Híd ani Sme rodina.

„Nebudem s nikým rokovať, kto chce, nech hlasuje, kto nie, nech nehlasuje,“ povedal Danko o utorkovom hlasovaní.

Zdieľať

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v januári zrýchlil na 1,4 percenta z decembrových 1,3 percenta. Potvrdili to dnes konečné údaje štatistického úradu Eurostat.

K zrýchleniu rastu prispelo zdražovanie energie. Inflácia však naďalej zostáva pod oficiálnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý sa nachádza tesne pod dvomi percentami.

ECB sa vlani v septembri rozhodla podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupu dlhopisov. Na januárovom zasadaní ponechala menovú politiku bez zmeny, oznámila však spustenie prvej revízie svojej stratégie od roku 2003.

Európska komisia minulý týždeň predpovedala, že v celom tomto roku sa rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 1,3 percenta z vlaňajších 1,2 percenta. V budúcom roku by potom inflácia mala podľa Európskej komisie dosiahnuť 1,4 percenta. (čtk)

Medziročná miera inflácie v eurozóne a EÚ.
Medziročná miera inflácie v januári 2020. Zahrnuté je aj Spojené kráľovstvo, pretože ešte bolo členom EÚ.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať