Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vrátil sa z USA, kde skúmal rakovinu, žiadal 7 miliónov z eurofondov, ale nedostal ich: Súťaž nebola fér

Pavol Čekan je zakladateľom spoločnosti MultiplexDX na vývoj presnejších metód na diagnostiku rakoviny. Foto – archív Pavla Čekana
Pavol Čekan je zakladateľom spoločnosti MultiplexDX na vývoj presnejších metód na diagnostiku rakoviny. Foto – archív Pavla Čekana

Pavol Čekan (38) je vedec, ktorý sa po 20 rokoch vrátil na Slovensko. Má americko-slovenskú firmu, je úspešný, pôsobil v USA aj na Islande. Študoval chémiu a biochémiu na University of Iceland a University of Washington. Od roku 2013 pôsobil v Laboratóriu bunkovej a molekulovej biológie, ktoré patrí pod Národné inštitúty zdravia (National Institutes of Health) a Národný inštitút rakoviny (National Cancer Institute) v Spojených štátoch amerických. Robí výskum na tému vývoja molekulárnych diagnostík a prognostík nádorov. Podieľal sa na vynájdení diagnostickej technológie na vizualizáciu mikroRNA v bunkách a tkanivách.

Predložili ste projekt Multiplex DX Inštitút za 6,9 milióna eur v prvej výzve za 300 miliónov na ministerstve školstva. Nakoniec ste neuspeli. Prečo?

V administratívnej časti sme boli v poriadku. V odbornej časti sme nesplnili kritérium 1.4 opísané v príručke žiadateľa a má to asi 30 strán.

Čo to je?

Neviem. Do desiatich dní sme sa odvolali, bol začiatok júna. Ale neexistuje žiadna zákonná lehota, dokedy by nám mali odpovedať, tak nám neodpovedali.

S čím ste do výzvy išli?

Sme mladá firma, pôsobíme v USA a na Slovensku od roku 2015. V USA máme laboratóriá, a keď sme sa dozvedeli o výzvach, povedali sme si, že to je veľmi dobrá príležitosť, ako naše skúsenosti a nové diagnostické technológie preniesť na Slovensko. Prvý termín, keď sme mali odovzdať našu žiadosť, bol 31. marca 2016. Potom sa posunul termín na jún, potom až júl. Medzitým boli voľby.

Vašu žiadosť zamietli 11. mája tohto roku, takže im skoro rok trvalo, kým ju vyhodnotili?

Áno, bolo to zhruba desať mesiacov. My sme s nimi počas toho komunikovali, lebo stále niečo chceli.

Aký bol cieľ výskumu, na ktorý ste žiadali peniaze?

Náš zámer bol vytvoriť personalizovanú diagnostiku pre onkologických pacientov. Mal pomáhať správnemu a precíznemu nastaveniu liečby. Diagnostika, ktorá je ušitá na mieru pre každého pacienta. Hlavný problém rakoviny je nesprávna diagnostika alebo sú diagnostikovaní neskoro a rakovina je už vo veľmi vážnom štádiu a nedá sa liečiť. My sme chceli eliminovať nesprávnu diagnostiku na nula percent, ľudia by tak nezomierali pre chyby v diagnostike a výslednú terapiu.

Okrem toho ste mali v projekte aj iné úlohy.

Napríklad sme chceli priniesť inovatívne technológie, ale inovatívne nielen na Slovensku, ale na svete.  Jedna vec je 3D vizualizácia ľudského genómu, našej DNA, ktorá sa nachádza v jadre bunky.

Foto – archív Pavla Čekana

Na čo by to bolo dobré?

Je to počiatok úplne novej diagnostickej metódy, možno až prognostickej, keď sa u ľudí dá predvídať, ktorá možná rakovina môže vzniknúť. Dalo by sa tak aj predísť rakovine, ktorá by mohla byť dedičná. A druhá inovácia bola 3D vizualizácia ľudských tkanív. Vezmete tkanivo a neskenuje sa v 2D ako dnes, ale v 3D. My vyvíjame inovatívne farbenie tkanív na molekulárnej úrovni – teda najprecíznejšie získavanie informácií, čo sa týka tkaniva, ukáže to, ktoré onkogény sú vo vysokých hladinách, a zisťujete sa, o aký presne typ alebo subtyp rakoviny ide. Navyše, pri stopercentne presnej kvantifikácii určitého počtu onkogénov chceme pre každú rakovinu nájsť takzvaný čiarový kód, podľa ktorého by sa správne nastavila onkologická liečba, prípadne by sa pacient vyhol možno zbytočnej chemoterapii.

Ako vnímate rozdeľovanie eurofondov na ministerstve školstva?

Ja som bol 20 rokov v zahraničí, v júli 2017 som sa vrátil. Pre mňa je to obrovský škandál. Neviem sa vyjadriť ku grantom v priemysle, ale granty, ktoré som videl z biomedicíny, teda z oblasti, ktorej rozumiem, tie sú podvrhy. Je to sedem alebo osem grantov a sú podľa mňa vyslovene vymyslené.

Foto – archív Pavla Čekana

Ktoré?

Napríklad biomedicínsky výskum, kde bola vo vedení firmy súťažiaca Miss Slovensko. Alebo jedna firma z Ružomberku – zapísali si vedu a výskum do obchodného registra v januári a predtým ich vôbec nerobili. Je tam konateľ lekár, ktorý sa javí ako odborník na ochorenia chrbtice, ale neviem, či je to výskum na takej úrovni ako napríklad laboratórium profesora Nováka v Bratislave, ktoré vyrába liek proti Alzheimerovej chorobe, alebo ako vedecký a medicínsky tím profesora Rudinského, ktorý je najlepší neurochirurg na Slovensku. Firmu Beta Biotech ste už v Denníku N aj inde rozobrali. Ďalšia firma, na ktorú sa treba pozrieť, je Realtime. Pri tejto pravdepodobne IT firme vôbec neviem nájsť, či majú v obchodnom registri zapísanú vedu a výskum v predmetoch podnikania. Keď si to tam nedali pred podaním žiadosti, ako potom môžu získať financovanie na projekt v biomedicíne? Jeden grant získalo O2 Slovakia na aplikáciu na monitorovanie problémov pri tehotenstve. To je možno na hrane, ale to nie je čistá biomedicína. Ja ju vnímam tak, že má mať konkrétny výstup do klinickej praxe – má priniesť nový postup, diagnostiku alebo špeciálny lekársky postup. Z vyše 60 grantov, ktoré boli schválené, má biomedicína šesť či sedem, a pritom to bola jedna z hlavných oblastí výzvy. Vláda sa zaviaže kreovať nový priemysel, ako sú biologické technológie, zaviaže sa k určitým témam a nakoniec to dostane niekto iný.

Čo pre vás znamená neschválenie vašej žiadosti?

Nás to spomalí, ale neznamená to koniec firmy. Mala to byť forma pomoci. Tým, že sme vyhrali Startup Awards 2016, sme známa firma u nás aj v Česku. Teraz zbierame peniaze a investori nám už ponúkli oveľa viac ako to, čo sme od nich žiadali. Nie sme životne odkázaní iba na granty.

Ako si vysvetľujete, že firma ako vy peniaze nedostane, ale firmy, ktoré si výskum zapísali pár dní pred podaním žiadosti alebo nemajú s výskumom žiadne skúsenosti, ich získali?

Neexistuje férová súťaž. Nevyhrajú tí najlepší, ale „tí, čo v tom vedia chodiť“. Ale ja v tom chodiť neviem. Pre mňa nie je problém prehrať v súťaži, nedostať grant. Ak viem, že je súťaž nastavená poctivo, tak viem, že bolo 60 firiem lepších ako som ja, a to ma môže motivovať. Môžem zlepšiť výsledky výskumu, budem viac pracovať, publikovať, budem sa snažiť o patent, zamestnám viac ľudí a budem efektívnejší, a keď príde ďalšia výzva, tak sa posnažím grant napísať lepšie. Ale keď nie je súťaž férová, čo mám urobiť, aby som grant dostal?

Čo je odpoveď?

Ja neviem. Ak to znamená, že mám dať úplatok, tak to u mňa neprejde. Celý život som to nerobil a nebudem to robiť. Ak to urobím raz, tak to budem musieť robiť celý život.

Žiadal si od vás niekto úplatok?

Kto by bol taký odvážlivec, aby si to prišiel vypýtať od chlapcov zo zahraničia? Hneď by sme to zverejnili. Nik si to nevypýtal. My sme podali tri projekty. Jeden pre podniky, tam sme boli žiadatelia, a potom v dvoch sme boli partneri v dlhodobom a strategickom výskume. V jednom sme boli s Univerzitou Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Nemocnicou Košice-Šaca. V tomto konzorciu sa o úplatkoch nehovorilo. Hovorilo sa o lobingu, že pôjdu na ministerstvo tlačiť. V druhom projekte sme boli s firmou Coloseo, vysokou školou sv. Alžbety a so Slovenskou akadémiou vied, tam sa niečo spomínalo. Že sú indície, že sa má ísť za nejakým človekom a možno niečo mu ponúknuť, ale ja som s tým nič nemal, sedel som na stretnutí a nevenoval som tomu pozornosť.

Dva projekty na dlhodobý a strategický výskum uspeli?

Nie, oba zamietli. Dokonca projekt Univerzity Pavla Jozefa Šafárika tiež dostal nula bodov, nerozumiem, ako taký projekt mohol dostať nulu. Išlo o grant pre nový vedecký park Medipark, je to druhé kolo financovania parku, ktorý sa postavil z predchádzajúceho obdobia. Pre Medipark a biomedicínsky výskum v Košiciach je to devastujúce. S Coloseom sme získali 42 bodov a strhli nám jeden bod za to, že sa nepokúšame o lepšiu medzinárodnú aktivitu. My sme medzinárodná americko-slovenská firma, máme časť výskumu v USA. Neviem, ako sa máme viac snažiť. Tri body sme stratili, lebo opis úplne nekorešponduje s cieľmi, ktoré uvádzame. Na to už nie je ani čo povedať. Veď sme ponúkali vývoj inovatívneho detektora pre rakovinu mozgu a miechy, ktorý v klinickej praxi chýba, a navyše sme to prepájali aj s molekulárnou diagnostikou, ktorá pri týchto závažných onkologických ochoreniach často nefunguje alebo neexistuje, keď hovoríme o včasnej diagnostike. A to je jediná žiadosť z troch, kde sme aspoň vedeli, za čo nám strhli body.

Váš projekt vo výzve pre podniky, kde ste žiadatelia, hodnotili Stanislav Žiaran a Ivan Varga. Poznáte ich? Sú to odborníci?

Pán Žiaran je urológ, chcel by som vedieť, ako rozumie personalizovanej diagnostike rakoviny a vývoju nových technológií pri diagnostike, napríklad 3D vizualizácii ľudského genómu. Pán Varga je na lekárskej fakulte v odbore histológia a embryológia. Sčasti by mal rozumieť nášmu grantu a mal by vedieť, o čo ide. Ale na Slovensku okrem asi dvoch ľudí nie sú odborníci, ktorí by vedeli posúdiť náš grant. Ale Slovensko nie je izolovaný ostrov, sme v Európskej únii. Keď chcete zodpovedne rozdať verejné peniaze, tak si najmete odborníkov naprieč Európou. To predsa nie je problém. Ešte horšie vidím hodnotenie grantu na dlhodobý a strategický výskum s UPJŠ pre personalizovanú medicínu. Ten hodnotil poľnohospodár z vysokej školy v Nitre a expert v oblasti poisťovníctva a bankovníctva.

Uchádzali ste sa aj o iné typy grantov?

V EÚ sme sa uchádzali aj o grant v Horizonte 2020. Boli sme blízko, prešli sme do druhej fázy. Výhodou týchto grantov je, že je veľmi rýchle hodnotenie. Podali sme to 2. júna a vyhodnotenie sme mali o mesiac a pol. Je tam niekoľko kôl. Pre našu tému biotechnológie vyčlenili na tento rok asi 70 miliónov eur. Funguje to tak, že si môžete dať žiadosť trikrát alebo štyrikrát za jeden rok – podáte si žiadosť, niečo vám skritizujú, podľa pripomienok si to opravíte a môžete si podať žiadosť znova. Keď to budete skúšať, grant v konečnom dôsledku asi získate. Je to spravodlivejší spôsob ako pri eurofondoch. Lebo tie fungujú úplne zle.

Foto – archív Pavla Čekana

Prečo?

Predstavte si, že ste firma – príde výzva a v marci 2016 musíte presne vedieť, čo chcete robiť, a opísať to v projekte s konkrétnymi prístrojmi a infraštruktúrou. Musíte si vyžiadať parametre strojov, ktoré sú podľa vás vhodné, plus cenové ponuky. Hodnotenie trvá rok, verejné obstarávanie ďalší pol rok. Po roku a pol konečne môžete kúpiť stroje. Tie treba vyrobiť, firma dá dodaciu lehotu 3 až 6 mesiacov – to už sú dva roky. Keď príde stroj, musíte ho nastaviť, zaučiť sa a zrazu ubehlo dva a pol roka, kým môžete začať pracovať. Po takom dlhom čase sú už stroje, ktoré ste si museli vybrať pred dva a pol rokom, úplne morálne zastarané. Ako keby ste si kúpili auto, ale kým ho kúpite, všade už sú elektromobily. Ak chcete súťažiť so zahraničím, takto to nemôže fungovať. Ani jeden grant, ktorý je z biomedicíny a uspel, nemôže súťažiť pri takto nastavených pravidlách so zahraničím.

Mal by po tomto škandále minister školstva Peter Plavčan odstúpiť?

Nemyslím si, že on rozhodoval. Jeho odstúpenie podľa mňa nič nerieši, a už vôbec nerieši rozdelenie grantov. Ja by som si posvietil na Výskumnú agentúru.

Prečo?

Oni sú orgán, ktorý za to zodpovedá a nastavuje pravidlá. Majú to urobiť tak, aby hodnotitelia téme rozumeli. Nemôžu nechať kardiológa riešiť priemyselné granty. Plavčan je ten, čo to podpíše, ale nezadáva hodnotiteľov. Prečo to Výskumná agentúra nevysvetlí? Však ju vedie človek, ktorý mal v minulosti na starosti elektronizáciu zdravotníctva, to úplne stačí na to, aby ste mali predstavu o tom, čo to je za človeka. Možno by bolo riešenie, aby SNS prišla o školstvo. Ale to sa asi nestane. Jediné riešenie tak vidím, že sa ľudia prestanú báť, a keď sa zorganizuje protikorupčný pochod, tak tam bude 200-tisíc ľudí. To už musí naozaj vystrašiť aj vládu a pohnúť veci vpred.

Ako by to malo fungovať?

Ak by to bolo na mne, ja by som granty takto nerozdeľoval. Za tú sumu 2,2 miliardy eur by som zaplatil, aby sem prišla svetová firma, ktorá sa napríklad venuje biomedicíne. Výhodou Slovenska je, že je veľmi malé. Nepotrebujete investovať veľmi veľa peňazí, aby bolo vidieť výsledky. Ak by sem priviedli takúto firmu, za päť rokov by sa tu rozbehol výskum, boli by tu mladí vedci. Toto sa stalo na Islande a tam sme po piatich rokoch všetci robili v moderných laboratóriách špičkový výskum. Máme tu generáciu vedcov, ktorí sa vracajú zo zahraničia alebo majú za sebou úspechy doma, teraz by spoločnosť mala z nás vyťažiť čo najviac, aby sme sa posunuli. Ale to sa nedeje.

Vy ste sa pred mesiacom vrátili z USA na Slovensko – je to nastálo?

Zatiaľ. Stále som šéfom firmy, ktorá má jednu nohu v USA a jednu na Slovensku. Presun na Slovensko pre mňa znamená, že som sem prišiel s manželkou a tromi deťmi a vyskúšame. Ja budem cestovať medzi Slovenskom a USA. Na ako dlho sme prišli, to teraz neviem povedať. Neviem, či sa dokážeme etablovať v tejto krajine, či nás táto krajina prijme.

Prečo ste sa vrátili?

Jeden dôvod je súkromný – deti majú šesť, tri a pol a takmer dva roky, obaja s manželkou sme Prešovčania a bývalí folklóristi a aj počas 20 rokov v zahraničí som bol vždy blízko slovenských komunít. Vždy som mal k Slovensku blízko. Detstvo na Slovensku podľa mňa nemajú deti zlé, folklórne súbory, krúžky majú lepšie ako v zahraničí, aspoň pre mňa ako Slováka. A druhý dôvod je, že sme mladý startup, do ktorého investovala skupina Neulogy Ventures, ktorá použila aj verejné zdroje z ministerstva financií. Zaviazali sme sa, že na Slovensko donesieme skúsenosti a budeme tu zamestnávať ľudí, vychovávať špičkových výskumníkov a vytvoríme tu silnejšiu pobočku.

Foto – archív Pavla Čekana

20 rokov ste tu nežili – čo vás najviac prekvapilo?

Pasivita ľudí, marazmus, únava z toho všetkého. Ľudia sa boja ozvať, povedať pravdu. Viditeľne im pred nosom kradnú 600 miliónov eur a ľudia kývnu plecami a povedia: „Čo ste čakali? Takto to tu chodí.“ Takto to tu však nemôže chodiť. Je to naša krajina, ktorá nám má stáť za to, aby sme sa ozvali.

Na čo sa vám tu ťažko zvyká?

Nemyslím si, že Slovensko je ďaleko od úrovne, ako keď som žil na Islande alebo v USA. Je pravda, že keby som v zahraničí hovoril, že takto to nemôže fungovať, poukázal na zlodejiny, tak by mi nehovorili, že som naivný, a tu mi to hovoria. Ale na Islande by sa takéto veci ani nemohli diať, už by bol celý Reykjavík na ulici a politici by boli už vo väzení. Na to sa ťažko zvyká. Ale ešte som nezačal pracovať v laboratóriu, neviem vám povedať, aké to bude, keď prídem na vysokú školu a uvidím to tam. Možno budem prekvapený, aké sú tam zastarané stroje a akí sú tam ľudia, či sa mi podarí nájsť odborníkov pre našu firmu. To budem vedieť tak o rok.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Huawei výrazne zvýšil tržby aj napriek americkým sankciám

Huawei zvýšil tržby za prvé tri štvrťroky medziročne o 24,4 percenta na 86 miliárd dolárov, a to aj napriek americkým sankciám. Dodal 185 miliónov smartfónov, o štvrtinu viac než vlani, a udržal si pozíciu globálnej trhovej dvojky segmentu.

Huawei nezverejnil čísla za samotný 3. kvartál, len za obdobie od januára do septembra.

Firme rezko rastú tržby napriek obmedzeniam spojeným s nákupom softvéru a komponentov od amerických firiem, píše Bloomberg.

V auguste Huawei uviedol, že dosah amerických sankcií bude menší, než sa pôvodne obával.

Tržby divízie smartfónov by mu však v tomto roku mohli okresať o zhruba 10 miliárd dolárov, uvádza Reuters.

Ako sa vysporiadali so sankciami

  • Huawei kompenzuje pokles predaja smartfónov na zahraničných trhoch zvýšením odbytu v Číne;
  • podľa Bloombergu mieri k získaniu polovičného podielu na čínskom trhu;
  • v roku 2018 Huawei predal celosvetovo viac ako 206 miliónov smartfónov, vyplýva z údajov výskumnej spoločnosti IDC.

Boj o 5G sieť

USA sa snažia vytlačiť Huawei z budovania mobilnej 5G siete novej generácie, pretože ho podozrievajú zo špionáže v prospech čínskej vlády.

Na jar Washington zaradil Huawei na čiernu listinu. Americké firmy tak potrebujú zvláštne povolenie, pokiaľ mu chcú dodávať svoje produkty.

Huawei tvrdí, že uzavrel viac ako 60 komerčných kontraktov na siete 5G. Podľa Reuters zhruba polovicu podpísal s európskymi zákazníkmi.

Z budovania 5G siete Huawei nevylúčilo Nemecko. Británia to zvažuje. Huawei je najväčším svetovým výrobcom telekomunikačných zariadení.

Zdieľať

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv prijala s rozpakmi návrh štátneho rozpočtu. Podľa nej sa bude ďalej prehlbovať rozdiel v podporách v rámci krajín EÚ aj V4.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vkladá nádeje do vyjadrení ministra financií Ladislava Kamenického, že sa aj pre budúci rok počíta so štátnou podporou pre agropotravinársky priemysel vo výške 80 miliónov eur.

Slovenskí poľnohospodári a potravinári dostávali počas tohto roka verejné prísľuby politikov o stabilnom a silnom rozpočte pre rok 2020. V kapitole ministerstva pôdohospodárstva je podľa nich vyčlenených 30 mil. eur na systémové riešenie Zelená nafta pre poľnohospodárov. V rámci štátnej pomoci je však pre poľnohospodárov deklarovaný len 1 milión eur.

Rada tvrdí, že podľa ministra financií majú agropotravinári ďalšiu podporu vo výške 25 mil. eur sľúbenú zo zdrojov na tovary a služby a 25 miliónov eur by mali predstavovať financie zo všeobecnej pokladničnej správy. Spolu tak podľa nich vychádza pre poľnohospodárov a potravinárov na budúci rok 81 mil. eur, približne rovnaká suma, ktorú im deklaroval rozpočet na rok 2019.

„Požadujeme, aby vyčlenené peniaze boli exaktne prenesené do kategórie štátnej pomoci pre agropotravinársky sektor. Dovtedy podľa nás ide len o nejasnú formu sľubu. Nikde nemáme jasne zadefinované, že tieto financie naozaj pôjdu do podpory konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov a potravinárov. Peniaze navrhujeme smerovať do výraznejšej podpory poddimenzovaného potravinárskeho sektora a ďalšej výraznejšej podpory živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby. Žiaduce je rovnako pokračovať v podpore poistenia pre poľnohospodárske podniky a zároveň dotiahnuť do konca výzvy na likvidáciu kadáverov a podporu chovu hydiny a ošípaných,“ reagoval na návrh rozpočtu na rok 2020 predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Česká cestovná kancelária Zanzo plánuje expanziu na slovenský trh. Dcérska spoločnosť zľavového portálu Slevomat.cz funguje od novembra 2018, zameriava sa na predaj luxusných zájazdov do exotických destinácií. (čtk)

 

Zdieľať

Juraj Karpiš z INESS spochybňuje tézy, že prestarnuté obyvateľstvo spôsobuje nízke úroky:  „Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Juraj Karpiš, INESS 
„Jeden zo zakladateľov rakúskej ekonomickej školy Eugen von Böhm Bawerk, ekonóm pôsobiaci v druhej polovici 19. storočia vo Viedni, poznamenal, že ‚vyspelosť národa‘ sa odzrkadľuje v jeho úrokovej miere – čím vyššia ‚inteligencia obyvateľstva a jeho morálna‘ sila, tým nižší je úrok. Moderní centrálni bankári tento vzťah postavili na hlavu. Umelým znižovaním úroku sa snažia dosiahnuť to, čo nízke úroky vyvoláva. Napodobňovaním hrmenia sa snažia vytvoriť blesk,“ písal som v Zlých peniazoch.

A že posledné roky burácajú. Na dlhopisových(úrokových) trhoch je dominantným hráčom štát.

Podľa vlastného výskumu ECB, jej nákupy dlhopisov za novovytvorené eurá v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania znížili napríklad Taliansku úroky o viac než 2 percentné body a nafúkli ceny európskych akcií o 20 %. V prípade nemeckého štátneho dlhu sa odhaduje, že už len 10 % jeho celkového objemu je v súkromných rukách a zvyšok vlastnia rôzne štátne inštitúcie.

Veľa relevantných informácií ohľadom budúcnosti by som preto dnes v cenách na dlhopisových trhoch nehľadal. Trhy, ktoré nakupujú argentínske 100-ročné dlhopisy plnými priehrštiami len dva roky pred ich ďalším hroziacim defaultom alebo aktuálne grécke dlhopisy so záporným výnosom, treba brať s rezervou. Sú chronicky krátkozraké, zábudlivé a teraz aj opité monetárnou politikou.

Problémom eurozóny neboli vysoké úroky, ale príliš veľa dlhu a nízky rast. Aktívne znižovanie úrokov centrálnou bankou, ktorá pri tom skúpila takmer tretinu štátnych dlhov členských krajín, je potláčaním príznakov choroby. Táto kúra má vedľajšie účinky v podobe lákania ľudí do dlhových pascí, prerozdelenia bohatstva smerom k bohatým vlastníkom finančných aktív a vyjedania dôchodkových úspor populácie.

Ja na japonský scenár pre celý svet neverím. Demografia a z nej vyplývajúca záplava sveta úsporami ako príčina nízkych úrokov? Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor.

Nízke úroky sú výsledkom pokusov so štátnymi peniazmi. Masívna cenová inflácia už prebehla v akciách, dlhopisoch a nehnuteľnostiach. U nás infláciu cítime aj v spotrebných statkoch, kde sa šplhá k 3 %. Keď ku koncu cyklu cenová inflácia v spotrebných statkoch zavíta aj do starých členských krajín, úroky začnú opäť rásť. Dlhová japonská nirvána sa potom môže zmeniť na španielsku čižmu.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nahrávky Gorily obsahujú aj pasáže, kde diskutuje šéf Penty Jaroslav Haščák a predseda Smeru Robert Fico. Stretnutie biznismena a politika trvá približne hodinu a tiež zodpovedá doteraz zverejneným prepisom vrátane pitia koly.

Zdieľať

Nízke úroky zvýšia príjmovú nerovnosť a narušia sociálny zmier, myslí si analytik Finstat.sk Pavol Suďa. “V prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk
Príklad japonskej centrálnej banky ukazuje, že politika extrémne nízkych úrokov môže trvať desaťročia (viď. obrázok). Bank of Japan sa k nej uchýlila, keď začiatkom 90. rokov prepukla v krajine kríza sprevádzaná nevídaným prepadom cien nehnuteľností. V tamojšej ekonomike však jej „inovatívny“ prístup k menovej politike viedol k ére pomalšieho rastu alebo dokonca stagnácie. Ére, ktorá sa zvykne označovať ako stratené dekády.

Západné centrálne banky (hlavne americký Federálny rezervný systém a Európska centrálna banka) sa dlhoročnou politikou extrémne nízkych úrokových sadzieb dostali do podobnej pasce.

Odviazané rozpočtové politiky v časoch hojnosti nevytvárali rezervy, ktoré by národné vlády mohli využívať v recesii na kompenzáciu poklesu podnikových investícií a spotreby domácností. Naopak, viedli k prudkému nárastu verejných dlhov, ktorý by zvyšovanie základných úrokových sadzieb centrálnych bánk ešte viac zhoršilo.

Menové autority sa tak ocitli v akejsi úrokovej pasci, ktorá limituje ich úrokový arzenál v boji s ekonomickými cyklami a núti ich využívať iné nástroje, ako sú napríklad priamy nákup aktív (takzvané kvantitatívne uvoľňovanie) alebo administratívne regulácie (napríklad v oblasti poskytovania hypoték).

Keďže väčšina národných vlád svoje rozšafné rozpočtové správanie zásadne nemení, je vysoko pravdepodobné, že extrémne nízke úroky budú vo svetovej ekonomike pretrvávať. Zrejme aj celé desaťročia. To však prináša mnohé negatívne dopady. Nízke úroky síce stimulujú dnešnú spotrebu, no zároveň znižujú atraktivitu sporenia a v dôsledku slabých výnosov podkopávajú budúcu spotrebu (dôchodcov).

Ukazuje sa, že v prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy. To prehlbuje príjmovú nerovnosť a narúša sociálny zmier.

Politika dlhodobo nízkych úrokov však podkopáva aj rast produktivity a zvyšuje koncentráciu trhu. Upozorňuje na to napríklad aktuálna analýza amerických ekonómov pod názvom Nízke úroky, trhová sila a rast produktivity. Podľa nich „nízke úroky motivujú trhových lídrov k agresívnejšej investičnej aktivite, ktorá však odrádza od investovania menších konkurentov. To vedie k oslabovaniu trhovej súťaže a následne i k znižovaniu ekonomického rastu.“

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: 5-tisíc eur za štvorcový meter v mrakodrape? Záujemcov je dosť +

  • Pellegrini sa vyhráža poslancom vetom vlastného rozpočtu
  • VW pre vojnu s Kurdmi stopol investíciu v Turecku
  • Svetová ekonomika je najpomalšia od veľkej krízy
Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Éry nízkych úrokov by sme sa skôr mali báť, hovorí Ivan Mikloš v Paneli expertov. “Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:
Skôr by sme sa mali báť. Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.

Takáto politika je z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pričom mnohé jej priame aj nepriame negatívne dôsledky a náklady vidíme už dnes. Za veľmi presnú považujem analógiu s chorobou a spôsobom liečenia.

Ak namiesto odstránenia príčiny choroby len utlmujeme bolesť analgetikami, tak síce zmierňujeme utrpenie pacienta, ale v konečnom dôsledku odkladaním potrebnej terapie zhoršujeme jeho skutočný zdravotný stav a najmä perspektívu úspešného vyliečenia. Analgetík pritom potrebujeme stále viac a viac a ich účinnosť postupne klesá.

Vidím tu analógiu s ekologickou a sociálnou (politickou) udržateľnosťou doterajšieho modelu ekonomického rastu. Bez rastu sa nezaobídeme, rast však nie je možný bez dôvery. Dôvera vo vyliečenie choroby analgetikami klesá, narastá pesimizmus a nedôvera, dostatočne nerastú investície do reálnej ekonomiky a do predmetov dlhodobej spotreby, nerastú tým dostatočne ani pracovné miesta a mzdy.

Jediné, čo vďaka pumpovaniu lacných peňazí do ekonomiky rýchlo rastie, sú ceny aktív, najmä akcií a nehnuteľností. Tie však vlastnia najmä bohatší a starší. V dôsledku toho narastá príjmová nerovnosť, medzigeneračné napätie, nespokojnosť ľudí a nedôvera v budúcnosť. To má potom súvislosť s nárastom politickej podpory protisystémových politikov a strán.

Zaujímavé je, že v pozadí ekonomickej (finančnej) a ekologickej neudržateľnosti nie je často a čoraz viac kritizovaný „neregulovaný trh“, ale štátom vytvorené alebo tolerované deformácie v cenách. Ceny fosílnych energií sú príliš nízke a nezohľadňujú všetky náklady spojené s udržateľnosťou životného prostredia (negatívne externality) a cena peňazí, ktoré sú v trhovej ekonomike najdôležitejším „tovarom“, nie sú určované trhom, ale manipulované štátom, ktorého sú centrálne banky agentom.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Indikátor ekonomického sentimentu ZEW pre Nemecko v októbri v porovnaní so septembrom nepatrne klesol o 0,3 bodu (na -22,8 bodu). Zostáva tak výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,4 bodu), informuje Národná banka Slovenska.

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa opäť zhoršilo (o 5,4 bodu na -25,3 bodu) a už piaty mesiac za sebou klesá (kumulovane za 5 mesiacov o 33,5 bodu).

Úroveň hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie je najnižšia úroveň za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

MMF očakáva najslabší rast ekonomiky od globálnej finančnej krízy

Rast svetovej ekonomiky sa v tomto roku zvoľní na 3 percentá, čo bude najslabšie tempo od globálnej finančnej krízy spred 10 rokov, uvádza v jesennom výhľade Medzinárodný menový fond. V júli ešte počítal s rastom o 3,2 %.

MMF skresal aj prognózu rastu globálneho hospodárstva na rok 2020 na 3,4 percenta z júlového odhadu 3,5 percenta, píše Bloomberg.

Budúcoročná akcelerácia ale nebude mať široké základy, fond ich hodnotí ako neisté.

Vlani svetové hospodárstvo vzrástlo o 3,6 percenta.

Čo vidí MMF za spomalením hospodárstva:

  • rastúce obchodné bariéry;
  • zvýšená geopolitická neistota;
  • štrukturálne faktory, napríklad nízky rast produktivity a starnutie populácie vo vyspelých krajinách.

MMF upozornil, že negatívne vplyvy obchodného napätia medzi USA a Čínou na svetové hospodárstvo pomohli zmierniť stimulačné opatrenia centrálnych bánk.

Spor dvoch mocností môže podľa odhadov odkrojiť z globálneho HDP 0,8 percenta.

MMF vydáva výhľad svetovej ekonomiky dvakrát ročne, na jar a na jeseň. V júli aktualizuje jarnú prognózu, v januári jesennú.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať