Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Škandál s eurofondmi je podľa Európskej komisie vážny, poslala nám varovný list

Foto – TASR
Foto – TASR

Keď po koaličnej rade vo štvrtok premiér Robert Fico a predseda SNS Andrej Danko hovorili o tom, ako vyriešia škandál s eurofondmi, zrejme už vedeli, že na Slovensko mieri z Európskej komisie takzvaný varovný list (warning letter). Tým komisia žiada, aby sme preverili výzvy na vedu, ktoré sú posledné tri týždne v médiách. To, že komisia poslala varovný list, potvrdilo Denníku N viacero zdrojov z prostredia komisie a inštitúcií, ktoré sa eurofondmi zaoberajú.

O liste od komisie premiér po rokovaní koaličnej rady nehovoril, ale sťažoval sa, že Brusel berie „ako hotovú vec“ to, ako o prípade informujú slovenské médiá. Viackrát zopakoval, že rokovanie koaličnej rady bolo dlhodobo vopred plánované a že s návrhom na riešenie prišiel predseda SNS Andrej Danko.

Video: Ako koaličná trojka podržala Plavčana a nadávala na kritické články
autorka: Martina Koník

Veľký problém

„Ak poslali varovný list, indikuje to veľký problém,“ hovorí opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO), ktorá v minulosti v Európskej komisii pracovala. Varovné listy podľa nej Európska komisia neposiela len tak a musí byť na to dobrý dôvod.

Európska komisia v piatok na otázky ohľadne varovného listu neodpovedala. Komisia však bežne nekomentuje, keď niektoré krajiny napomína.

Na otázky o varovnom liste neodpovedalo ani ministerstvo školstva. Jeho hovorkyňa Ivana Skokanová v piatok napísala, že vie odpovede na otázky Denníka N poslať až v pondelok.

V piatok na otázky nereagoval ani Úrad vlády.

Peniaze nám nateraz nevyplatia

Hodinu a pol po začiatku štvrtkovej tlačovej konferencie koaličných lídrov vydala komisia oficiálne stanovisko. Oznámila v ňom dve vážne veci: vo výzve na strategický a dlhodobý výskum a aj pri výzve pre podniky nebude preplácať peniaze a to, že s prípadom sa obrátila na vlastných vyšetrovateľov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), aby to celé preveril.

Brusel zároveň napísal, že v ten deň o svojom postupe informoval aj slovenské orgány. Je teda vysoko pravdepodobné, že túto informáciu dostali slovenskí politici skôr ako novinári, ešte pred poobedňajším rokovaním koaličnej rady.

Komisia vo svojom stanovisku informovala aj o tom, že eurofondy nám nepreplatí, kým nebude „ukončená kontrola výberového procesu a prijaté primerané nápravné opatrenia“.

Most si počká na vyšetrenie, Smer a SNS mlčia

Nie je toto už dôvod na odvolanie ministra školstva?

„Upozornili sme aj na to, že Európska komisia k preskúmaniu celej záležitosti pristúpila kvôli medializovaným informáciám. Dajme čas bruselským audítorom, aby ich dôkladne preverili,“ reaguje Most-Híd.

„Pokiaľ sa nedokáže jeho vina. Nemôžete popraviť človeka na základe neoverených informácií,“ vysvetľuje kritikom Béla Bugár na svojom Facebooku, prečo netlačia na pád Plavčana.

SNS a Úrad vlády sa k tomu nevyjadrili.

Premiér o škandále hovoril už v pondelok, útočil pritom na opozíciu a nechával posúdenie na Európsku komisiu. „Predsedu vlády pri čerpaní eurofondov nezaujíma politikárčenie opozície, ale kvalifikovaný názor európskych inštitúcií, ktoré sa venujú aj spomínaným výzvam. Ďalšie kroky vyplynú z ich záverov,“ odkázal na začiatku týždňa Úrad vlády. Premiér okrem toho pri tejto téme opakovane ľudí vyzýval, nech hlásia podozrenie z korupcie priamo polícii a nie novinárom, menovite „džihádu“ z Denníka N a denníka SME.

Opozičná poslankyňa Remišová hovorí, že takýmito škandálmi kazíme meno Slovensku, ale aj Únii. Aj keď sa teraz koalícia obracia na komisiu, tieto veci by sme si mali vedieť vyriešiť domácimi inštitúciami, tvrdí.

Ešte stále minister školstva. Peter Plavčan. Foto N – Tomáš Benedikovič

Eurofondové problémy sme už mali, skončili sa len pred týždňom

„Komisia je zrejme opatrná, lebo tieto výzvy majú dlhodobé problémy, a chce nám tak dať vedieť, že si v nich máme upratať,“ povedal bývalý minister školstva za Smer Juraj Draxler.

Už predtým mala totiž komisia výhrady, že výzvy ministerstva nespĺňajú podmienky Únie na efektívne čerpanie, takzvané ex ante kondicionality. Definujú podmienky, bez ktorých nie je možné na základe skúseností z predchádzajúcich období efektívne čerpať eurofondy. Komisia len pred týždňom povedala, že sme to splnili.

Bolo by pre nás najlepšie, aby sa zrušili obe výzvy, nielen na dlhodobý a strategický výskum, ale aj pre podniky, myslí si opozičná poslankyňa Remišová.

Zmenu podmienok a pravidiel ohlásil aj Danko. Konkrétny nebol, ale „chce dosiahnuť efektívnejšie čerpanie pre vysoké školy“. Nechce, aby spoločne súťažili školy a súkromné spoločnosti.

Danko povedal, že v „priebehu nasledujúcich hodín navrhne ministrovi, aby úplne prehodnotil čerpanie eurofondov a zastavenie výzvy“. To znie ako jasný pokyn ministrovi výzvu zrušiť. Ide o 300 miliónov eur, ktoré mali podporovať špičkový výskum, ale veľké výskumné univerzity nedostali žiadne eurofondy.

Rektori nechcú naťahovanie času, sú proti zrušeniu výzvy

Rektori s rušením výzvy nesúhlasia. „Zrušenie výzvy môže ohroziť čerpanie eurofondov, čo Európska komisia dôrazne sleduje. Môže to spôsobiť komplikácie. Skôr sa prikláňam k prehodnoteniu výsledkov výzvy,“ hovorí rektor Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Kmeť.

Rektori pripomínajú, že eurofondy treba vyčerpať do roku 2020. Toto vyhodnotenie trvalo ministerstvu zhruba rok. Keď sa zruší a nanovo vypíše s prihlasovaním od začiatku, môžu byť výsledky známe až koncom roka 2018. Ide o peniaze na „dlhodobý a strategický výskum“, ale školy by naň v skutočnosti dostali len dva roky a za taký krátky čas sa podľa nich dlhodobý výskum robiť nedá.

„Zrušenie výzvy časovo ohrozí čerpanie,“ hovorí aj Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Výzva podľa neho nebola tak zle vyhlásená, problém bol s hodnotením projektov, keď rozhodovali hodnotitelia v konflikte záujmov alebo takí, ktorí neboli odborne spôsobilí.

Ministerstvo školstva je pritom pri čerpaní eurofondov spolu s ministerstvom životného prostredia najhoršie. K 1. augustu tohto roka vyčerpali 37,2 milióna a do konca tohto roka majú vyčerpať ešte 68,5 milióna eur. Pomalé čerpanie spôsobilo podľa ministerstva to, že sa stretli dve výzvy. Dočerpávala sa prvá, a preto sa nezačalo s čerpaním druhej. A tiež zložitý proces prípravy dokumentov.

Prorektor UK od ministrov SNS veľa nečaká

Prorektor pre rozvoj Univerzity Komenského Vincent Múcska vníma výsledky koaličnej rady „v podstate s uspokojením, lebo je to vlastne potvrdenie neprehliadnuteľných chýb a dubióznych rozhodnutí, ktoré sa viazali na vyhlásenie výsledkov“.

Ani pri vypísaní novej výzvy však nie je veľký optimista. „Osobne by som však, a to najmä na základe doterajších skúseností – zvlášť s ministrami školstva, ktorých za ostatné desaťročia nominovalo SNS – nemal nijaké prehnane optimistické očakávania,“ povedal Múcska.

Po rokovaní koalície Danko rektorom ponúkol ešte 80 miliónov eur, keď by malo ísť o peniaze len pre vysoké školy. Nejde o nič nové, už pred dvomi týždňami minister školstva Peter Plavčan rektorom tieto peniaze sľúbil. Bolo to po ich spoločnom rokovaní, kde im sľúbil, že výzvu skontroluje. Výzvu na 80 miliónov sľúbil vypísať na jeseň a mala byť určená na udržateľnosť a rozvoj vedeckých parkov a podporu mladých vedcov.

To však nezaručuje, že či budú mať školy šancu dostať sa aj k pôvodnému 300-miliónovému balíku, v ktorom neuspeli.

Plavčan Pellegriniho obišiel

S predsedami strán rokoval o európskych peniazoch aj podpredseda vlády Peter Pellegrini, ktorý má na starosti aj eurofondy. Od začiatku škandálu sa k tomu nevyjadril. Danko rokovania s ním po stretnutí koaličnej rady chválil. „Hoci ja som ako človek veľmi nerozumel tejto pozícii, ktorú sme vytvárali, dnes som veľmi rád,“ hovoril Danko. Je rád, že takýto inštitút na Úrade vlády zriadili a považuje to za „prezieravý krok“.

Minister školstva Plavčan pritom pri dvoch sporných výzvach tento úrad obišiel – ešte na začiatku volebného obdobia. Obe výzvy vyhlásil 31. mája 2016, teda deň predtým, ako vznikol úrad podpredsedu vlády. Peter Pellegrini tak nemal možnosť, aby výzvy skontroloval tak, ako to robí s výzvami vyhlásenými po 1. júni 2016.

Ministerstvo školstva však tvrdí, že to nebolo zámerné. „Dátum vyhlásenia predmetných výziev nemá nič spoločné so zriadením Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, jeho zriadenie, naopak, vítame,“ tvrdí hovorkyňa Skokanová. Akýmkoľvek kontrolám sú vraj otvorení.

„Termíny boli plánované tak, aby sme čo najefektívnejšie využili dostupný čas programového obdobia, vzhľadom na časovú náročnosť administratívneho overenia a následného odborného hodnotenia prijatých žiadostí o nenávratný finančný príspevok,“ tvrdí Skokanová.

Remišová v tom naopak vidí zámer. „Keďže to bolo jeden deň pred vznikom úradu, ja v tom vidím úmysel vyhnúť sa kontrole a nastavovať kritériá podľa svojho,“ hovorí opozičná poslankyňa.

Ak vedeli na ministerstve, že bude zriadený úrad, ktorý má koordinovať eurofondy, je podľa nej slušné, aby počkali pár dní, kým začne fungovať. „Aj teraz musíme čakať na preverenie, tak sme žiadny čas neušetrili a ešte máme problémy,“ dodala.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Dlhodobo nízke úroky prerozdeľujú bohatstvo od sporiteľov k dlžníkom. A živia súčasný blahobyt na úkor budúceho, hovorí Ján Kovalčík, analytik INEKO.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO:

Z dlhodobo nízkych sadzieb sa môžu tešiť hlavne:

  • korporácie, ktoré masívne využívajú dlhové financovanie,
  • vlády, ktorým sa nechce robiť potrebné reformy a lepšie hospodáriť – radšej míňajú viac a účet vo forme rastúceho štátneho dlhu nechávajú zaplatiť ďalším generáciám a
  • skupiny, ktoré benefitujú z rastu vládnych výdavkov.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlhé obdobie nízkych úrokov pomáha aj ľuďom, ktorí si financujú bývanie. V skutočnosti však rekordne lacné hypotéky zdvihli ceny nehnuteľností. A tak nemalú časť budúcej úspory na úrokoch zhltne už na začiatku vyššia kúpna cena bytu či domu.
Myslím si, že pre väčšinu ľudí sú dlhodobo nízke úroky zlou správou. Prichádzame o zhodnotenie úspor. V dlhodobom horizonte to znamená, že si buď musíme z príjmu odkladať viac, alebo sa pripraviť, že zo slabo zhodnocovaných úspor si prilepšíme k dôchodku menej.
To nie je najlepšia perspektíva, ak si uvedomíme, že oproti súčasnosti budú dôchodky v pomere k platom nižšie. Prečo? Lebo vybraté odvody od pracujúcich sa budú deliť medzi výrazne väčší počet dôchodcov. Navyše schopnosť štátu dofinancovať dôchodky z daňových príjmov bude oslabená pre zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, a tiež pre náklady, ktoré si vyžiada zmena klímy.
Dlhodobo nízke úroky teda prerozdeľujú bohatstvo od sporiteľov k dlžníkom. A živia súčasný blahobyt na úkor budúceho.
Chcel by som veriť, že tento scenár sa nenaplní a ECB sa od plnenia želaní politikov včas vráti k zodpovednej menovej politike.
Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Rumuni začali promptne rokovať s VW o fabrike, ktorú plánoval postaviť v Turecku

Rumunsko začalo s Volkswagenom nové rozhovory týkajúce sa fabriky, ktorú automobilka plánovala pôvodne postaviť v Turecku. Nemecký koncern konečné rozhodnutie o tejto lokalite odložil pre turecké vojenské operácie v Sýrii.

Rokovania s Volkswagenom (VW) potvrdil rumunskému periodiku Ziarul Financiar minister obchodu Ștefan Radu Oprea.

„Odštartovali sme nové rozhovory s Volkswagen Group. Rumunsko má teraz veľmi dobrú technickú povesť a nemáme problémy s pracovnou silou,“ hovorí Oprea.

Rumunsko je domovom automobiliek Dacia, ktorú vlastní Renault, a Ford Romania.

Investíciu VW by rado získalo aj Bulharsko, ktoré je pripravené zdvojnásobiť finančné stimuly na prilákanie investície, píše Reuters s odvolaním sa na informácie Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Nový závod VW by mal ročne vyrábať 300-tisíc áut pre stredoeuróspsky a ázijský trh. Automobilka pri ňom počíta s investíciou viac ako 1 miliarda eur a vytvorením zhruba 4000 pracovných miest.

Zdieľať

Huawei výrazne zvýšil tržby aj napriek americkým sankciám

Huawei zvýšil tržby za prvé tri štvrťroky medziročne o 24,4 percenta na 86 miliárd dolárov, a to aj napriek americkým sankciám. Dodal 185 miliónov smartfónov, o štvrtinu viac než vlani, a udržal si pozíciu globálnej trhovej dvojky segmentu.

Huawei nezverejnil čísla za samotný 3. kvartál, len za obdobie od januára do septembra.

Firme rezko rastú tržby napriek obmedzeniam spojeným s nákupom softvéru a komponentov od amerických firiem, píše Bloomberg.

V auguste Huawei uviedol, že dosah amerických sankcií bude menší, než sa pôvodne obával.

Tržby divízie smartfónov by mu však v tomto roku mohli okresať o zhruba 10 miliárd dolárov, uvádza Reuters.

Ako sa vysporiadali so sankciami

  • Huawei kompenzuje pokles predaja smartfónov na zahraničných trhoch zvýšením odbytu v Číne;
  • podľa Bloombergu mieri k získaniu polovičného podielu na čínskom trhu;
  • v roku 2018 Huawei predal celosvetovo viac ako 206 miliónov smartfónov, vyplýva z údajov výskumnej spoločnosti IDC.

Boj o 5G sieť

USA sa snažia vytlačiť Huawei z budovania mobilnej 5G siete novej generácie, pretože ho podozrievajú zo špionáže v prospech čínskej vlády.

Na jar Washington zaradil Huawei na čiernu listinu. Americké firmy tak potrebujú zvláštne povolenie, pokiaľ mu chcú dodávať svoje produkty.

Huawei tvrdí, že uzavrel viac ako 60 komerčných kontraktov na siete 5G. Podľa Reuters zhruba polovicu podpísal s európskymi zákazníkmi.

Z budovania 5G siete Huawei nevylúčilo Nemecko. Británia to zvažuje. Huawei je najväčším svetovým výrobcom telekomunikačných zariadení.

Zdieľať

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv prijala s rozpakmi návrh štátneho rozpočtu. Podľa nej sa bude ďalej prehlbovať rozdiel v podporách v rámci krajín EÚ aj V4.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vkladá nádeje do vyjadrení ministra financií Ladislava Kamenického, že sa aj pre budúci rok počíta so štátnou podporou pre agropotravinársky priemysel vo výške 80 miliónov eur.

Slovenskí poľnohospodári a potravinári dostávali počas tohto roka verejné prísľuby politikov o stabilnom a silnom rozpočte pre rok 2020. V kapitole ministerstva pôdohospodárstva je podľa nich vyčlenených 30 mil. eur na systémové riešenie Zelená nafta pre poľnohospodárov. V rámci štátnej pomoci je však pre poľnohospodárov deklarovaný len 1 milión eur.

Rada tvrdí, že podľa ministra financií majú agropotravinári ďalšiu podporu vo výške 25 mil. eur sľúbenú zo zdrojov na tovary a služby a 25 miliónov eur by mali predstavovať financie zo všeobecnej pokladničnej správy. Spolu tak podľa nich vychádza pre poľnohospodárov a potravinárov na budúci rok 81 mil. eur, približne rovnaká suma, ktorú im deklaroval rozpočet na rok 2019.

„Požadujeme, aby vyčlenené peniaze boli exaktne prenesené do kategórie štátnej pomoci pre agropotravinársky sektor. Dovtedy podľa nás ide len o nejasnú formu sľubu. Nikde nemáme jasne zadefinované, že tieto financie naozaj pôjdu do podpory konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov a potravinárov. Peniaze navrhujeme smerovať do výraznejšej podpory poddimenzovaného potravinárskeho sektora a ďalšej výraznejšej podpory živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby. Žiaduce je rovnako pokračovať v podpore poistenia pre poľnohospodárske podniky a zároveň dotiahnuť do konca výzvy na likvidáciu kadáverov a podporu chovu hydiny a ošípaných,“ reagoval na návrh rozpočtu na rok 2020 predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Česká cestovná kancelária Zanzo plánuje expanziu na slovenský trh. Dcérska spoločnosť zľavového portálu Slevomat.cz funguje od novembra 2018, zameriava sa na predaj luxusných zájazdov do exotických destinácií. (čtk)

 

Zdieľať

Juraj Karpiš z INESS spochybňuje tézy, že prestarnuté obyvateľstvo spôsobuje nízke úroky:  „Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Juraj Karpiš, INESS 
„Jeden zo zakladateľov rakúskej ekonomickej školy Eugen von Böhm Bawerk, ekonóm pôsobiaci v druhej polovici 19. storočia vo Viedni, poznamenal, že ‚vyspelosť národa‘ sa odzrkadľuje v jeho úrokovej miere – čím vyššia ‚inteligencia obyvateľstva a jeho morálna‘ sila, tým nižší je úrok. Moderní centrálni bankári tento vzťah postavili na hlavu. Umelým znižovaním úroku sa snažia dosiahnuť to, čo nízke úroky vyvoláva. Napodobňovaním hrmenia sa snažia vytvoriť blesk,“ písal som v Zlých peniazoch.

A že posledné roky burácajú. Na dlhopisových(úrokových) trhoch je dominantným hráčom štát.

Podľa vlastného výskumu ECB, jej nákupy dlhopisov za novovytvorené eurá v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania znížili napríklad Taliansku úroky o viac než 2 percentné body a nafúkli ceny európskych akcií o 20 %. V prípade nemeckého štátneho dlhu sa odhaduje, že už len 10 % jeho celkového objemu je v súkromných rukách a zvyšok vlastnia rôzne štátne inštitúcie.

Veľa relevantných informácií ohľadom budúcnosti by som preto dnes v cenách na dlhopisových trhoch nehľadal. Trhy, ktoré nakupujú argentínske 100-ročné dlhopisy plnými priehrštiami len dva roky pred ich ďalším hroziacim defaultom alebo aktuálne grécke dlhopisy so záporným výnosom, treba brať s rezervou. Sú chronicky krátkozraké, zábudlivé a teraz aj opité monetárnou politikou.

Problémom eurozóny neboli vysoké úroky, ale príliš veľa dlhu a nízky rast. Aktívne znižovanie úrokov centrálnou bankou, ktorá pri tom skúpila takmer tretinu štátnych dlhov členských krajín, je potláčaním príznakov choroby. Táto kúra má vedľajšie účinky v podobe lákania ľudí do dlhových pascí, prerozdelenia bohatstva smerom k bohatým vlastníkom finančných aktív a vyjedania dôchodkových úspor populácie.

Ja na japonský scenár pre celý svet neverím. Demografia a z nej vyplývajúca záplava sveta úsporami ako príčina nízkych úrokov? Ale choďte. Naopak, dôchodca je dokonalý, čistý spotrebiteľ: nemá príjem, žije len z míňania svojich alebo cudzích úspor.

Nízke úroky sú výsledkom pokusov so štátnymi peniazmi. Masívna cenová inflácia už prebehla v akciách, dlhopisoch a nehnuteľnostiach. U nás infláciu cítime aj v spotrebných statkoch, kde sa šplhá k 3 %. Keď ku koncu cyklu cenová inflácia v spotrebných statkoch zavíta aj do starých členských krajín, úroky začnú opäť rásť. Dlhová japonská nirvána sa potom môže zmeniť na španielsku čižmu.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Nízke úroky zvýšia príjmovú nerovnosť a narušia sociálny zmier, myslí si analytik Finstat.sk Pavol Suďa. “V prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk
Príklad japonskej centrálnej banky ukazuje, že politika extrémne nízkych úrokov môže trvať desaťročia (viď. obrázok). Bank of Japan sa k nej uchýlila, keď začiatkom 90. rokov prepukla v krajine kríza sprevádzaná nevídaným prepadom cien nehnuteľností. V tamojšej ekonomike však jej „inovatívny“ prístup k menovej politike viedol k ére pomalšieho rastu alebo dokonca stagnácie. Ére, ktorá sa zvykne označovať ako stratené dekády.

Západné centrálne banky (hlavne americký Federálny rezervný systém a Európska centrálna banka) sa dlhoročnou politikou extrémne nízkych úrokových sadzieb dostali do podobnej pasce.

Odviazané rozpočtové politiky v časoch hojnosti nevytvárali rezervy, ktoré by národné vlády mohli využívať v recesii na kompenzáciu poklesu podnikových investícií a spotreby domácností. Naopak, viedli k prudkému nárastu verejných dlhov, ktorý by zvyšovanie základných úrokových sadzieb centrálnych bánk ešte viac zhoršilo.

Menové autority sa tak ocitli v akejsi úrokovej pasci, ktorá limituje ich úrokový arzenál v boji s ekonomickými cyklami a núti ich využívať iné nástroje, ako sú napríklad priamy nákup aktív (takzvané kvantitatívne uvoľňovanie) alebo administratívne regulácie (napríklad v oblasti poskytovania hypoték).

Keďže väčšina národných vlád svoje rozšafné rozpočtové správanie zásadne nemení, je vysoko pravdepodobné, že extrémne nízke úroky budú vo svetovej ekonomike pretrvávať. Zrejme aj celé desaťročia. To však prináša mnohé negatívne dopady. Nízke úroky síce stimulujú dnešnú spotrebu, no zároveň znižujú atraktivitu sporenia a v dôsledku slabých výnosov podkopávajú budúcu spotrebu (dôchodcov).

Ukazuje sa, že v prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy. To prehlbuje príjmovú nerovnosť a narúša sociálny zmier.

Politika dlhodobo nízkych úrokov však podkopáva aj rast produktivity a zvyšuje koncentráciu trhu. Upozorňuje na to napríklad aktuálna analýza amerických ekonómov pod názvom Nízke úroky, trhová sila a rast produktivity. Podľa nich „nízke úroky motivujú trhových lídrov k agresívnejšej investičnej aktivite, ktorá však odrádza od investovania menších konkurentov. To vedie k oslabovaniu trhovej súťaže a následne i k znižovaniu ekonomického rastu.“

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: 5-tisíc eur za štvorcový meter v mrakodrape? Záujemcov je dosť +

  • Pellegrini sa vyhráža poslancom vetom vlastného rozpočtu
  • VW pre vojnu s Kurdmi stopol investíciu v Turecku
  • Svetová ekonomika je najpomalšia od veľkej krízy
Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Éry nízkych úrokov by sme sa skôr mali báť, hovorí Ivan Mikloš v Paneli expertov. “Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:
Skôr by sme sa mali báť. Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.

Takáto politika je z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pričom mnohé jej priame aj nepriame negatívne dôsledky a náklady vidíme už dnes. Za veľmi presnú považujem analógiu s chorobou a spôsobom liečenia.

Ak namiesto odstránenia príčiny choroby len utlmujeme bolesť analgetikami, tak síce zmierňujeme utrpenie pacienta, ale v konečnom dôsledku odkladaním potrebnej terapie zhoršujeme jeho skutočný zdravotný stav a najmä perspektívu úspešného vyliečenia. Analgetík pritom potrebujeme stále viac a viac a ich účinnosť postupne klesá.

Vidím tu analógiu s ekologickou a sociálnou (politickou) udržateľnosťou doterajšieho modelu ekonomického rastu. Bez rastu sa nezaobídeme, rast však nie je možný bez dôvery. Dôvera vo vyliečenie choroby analgetikami klesá, narastá pesimizmus a nedôvera, dostatočne nerastú investície do reálnej ekonomiky a do predmetov dlhodobej spotreby, nerastú tým dostatočne ani pracovné miesta a mzdy.

Jediné, čo vďaka pumpovaniu lacných peňazí do ekonomiky rýchlo rastie, sú ceny aktív, najmä akcií a nehnuteľností. Tie však vlastnia najmä bohatší a starší. V dôsledku toho narastá príjmová nerovnosť, medzigeneračné napätie, nespokojnosť ľudí a nedôvera v budúcnosť. To má potom súvislosť s nárastom politickej podpory protisystémových politikov a strán.

Zaujímavé je, že v pozadí ekonomickej (finančnej) a ekologickej neudržateľnosti nie je často a čoraz viac kritizovaný „neregulovaný trh“, ale štátom vytvorené alebo tolerované deformácie v cenách. Ceny fosílnych energií sú príliš nízke a nezohľadňujú všetky náklady spojené s udržateľnosťou životného prostredia (negatívne externality) a cena peňazí, ktoré sú v trhovej ekonomike najdôležitejším „tovarom“, nie sú určované trhom, ale manipulované štátom, ktorého sú centrálne banky agentom.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať