Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Môže za to kapitalizmus! Žijeme však vôbec v kapitalizme?

Demonštrácia proti kapitalizmu vo Francúzsku . Foto – TASR
Demonštrácia proti kapitalizmu vo Francúzsku . Foto – TASR

Ani kapitalizmus, ani socializmus. Podstatu ekonomického systému, v ktorom žijeme, lepšie vyjadrí pojem zmiešaná ekonomika.

Autor je politológ a ekonóm, odborný asistent na Katedre politológie UK

Od príjmových nerovností po krízy, ekonomickú stagnáciu, nezamestnanosť a infláciu – skoro za všetko vraj môže kapitalizmus alebo, inak povedané, súčasný „neoliberálny“ systém. Ten však možno nazvať kapitalistickým len vtedy, keď pripustíme iba dva varianty, kapitalizmus a socializmus – buď máme jedno, alebo druhé.

Trošku detailnejší pohľad, viac reflektujúci realitu, však ukazuje niečo iné: miešaninu s kapitalistickou kostrou a s mnohými socialistickými prvkami. To však zásadne nabúrava súčasnú kritiku systému – zlyhania pripisované „neoliberálnemu“ kapitalizmu sú možno dôsledkom práve týchto socialistických prvkov?

Štandardná kapitalistická krajina Západu

Verejné výdavky predstavujú 57 percent HDP, a keďže od roku 1973 každý rok prevýšili štátne príjmy, podarilo sa vytvoriť obrovský verejný dlh, ktorý sa blíži k 100 percentám HDP. Pätina všetkých zamestnaných pracuje vo verejnom sektore, ale štát sa svojimi reguláciami stará o všetkých zamestnaných.

Napríklad minimálnou mzdou na úrovni 1480 eur, 35-hodinovým pracovným týždňom, 5-týždňovou platenou dovolenkou a mnohými ďalšími opatreniami. Naozaj mnohými, lebo dĺžka Zákonníka práce v roku 2015 prevýšila 3 800 strán a je tam naozaj všetko od hygienických prestávok až po vetranie kancelárií.

A keby to nestačilo, sociálne práva nad rámec zákonníka môžu rozširovať kolektívne dohody – napríklad len kolektívna dohoda kaderníkov merala v tom istom roku úctyhodných 198 strán. Štát popritom vlastní ešte kopu podnikov, resp. podielov v súkromných firmách, zachraňuje banky, keď treba, a priemerný príjem zdaňuje v posledných rokoch 48- až 51-percentným daňovým klinom (podiel daní a odvodov na celkových nákladoch zamestnávateľa).

Mnohí ste už asi prišli na to, že ide o Francúzsko – tradične etatistický štát, ktorý však nie je medzi západnými krajinami žiadnym extrémom. Nezdá sa vám, že tu máme priveľa štátneho – výdavkov, deficitu, dlhu, prerozdeľovania a zdaňovania, vlastníctva, zamestnanosti, záchranných balíčkov a regulácií – na to, aby sme tento systém nazvali jednoducho kapitalizmom?

Socializmus v Saudskej Arábii aj v našom zdravotníctve

Samozrejme, stále existuje kopa krajín alebo sektorov v rôznych ekonomikách, kde socializmus nie je ťažké rozoznať, aj keď to možno mnohých prekvapuje. Nie, nemyslím na Severnú Kóreu, tam asi nikto nepochybuje.

Ale čo tak Saudská Arábia? Približne dve tretiny zamestnaných tam pracujú vo verejnom sektore (a až 85 percent zo zvyšnej tretiny pracujúcich v súkromnom tvoria cudzinci). Štátom ovládaný ropno-plynárenský sektor tu vytvára 42 % HDP, 90 % exportu a 87 % verejných príjmov.

Alebo slovenské zdravotníctvo: financované väčšinou z verejných zdrojov, so štátnou poisťovňou s dominantným postavením na „trhu“ (VšZP – vyše 60 % poistencov), skoro bez výnimky všetky veľké nemocnice (fakultné, univerzitné a národné ústavy) sú v štátnom vlastníctve a ešte štátne regulácie (vrátane mnohých cien).

K tomu sa z času na čas prihodia štátne záchranné balíčky (oddlženia zdravotníctva), zákazy ziskov a rôznych poplatkov. Jednoducho socializmus (s prvkami kapitalizmu). Ešte viac to platí pre slovenské školstvo.

Ale napríklad aj pre sekundárny trh amerických hypoték. Áno, v jednej z (ekonomicky) najslobodnejších krajín sveta máte štátom vlastnené firmy (Fannie Mae a Freddie Mac), ktoré kupujú hypotéky a transformujú ich na dlhopisy (tzv. sekuritizácia) so štátnou garanciou, resp. ďalšie vládne agentúry (napr. Ginnie Mae), ktoré garantujú dlhy. V Amerike v posledných rokoch 70 až 80 percent hypoték takto nepriamo a často i priamo financuje a garantuje federálna vláda.

Kapitalistický základ, socialistické prvky

Vo vyspelých krajinách to teda v posledných desaťročiach vyzerá nasledovne: kostra ekonomiky je stále kapitalistická, dominuje súkromné vlastníctvo nad štátnym a súkromná zamestnanosť nad verejnou.

Neviditeľná ruka Adama Smitha je stále silnejšia ako viditeľná ruka štátu, t. j. ekonomické kontrakty väčšinou neriadi štát, ale slobodné trhové sily, ponuka a dopyt, a väčšina cien sa vytvára na tomto trhu a nie je regulovaná štátom. Pre väčšinu podnikov stále platí, že keď budú stratové, tak skôr či neskôr zbankrotujú a štát ich nezachráni.

Avšak na druhej strane od prelomu 19. a 20. storočia postupne pribudlo mnoho socialistických prvkov. Čo teda nie je kapitalistické? Samozrejme štátne vlastníctvo, štátna zamestnanosť, štátna regulácia cien, štátne záchranné balíčky a regulácie.

Ale tiež menový a vo veľkej časti aj finančný systém: štátna centrálna banka s monopolom na tlačenie (nekrytých tzv. fiat) peňazí a komerčné bankovníctvo so štátnymi barlami (štátna garancia vkladov, štátne záchranné balíčky, likvidita od centrálnej banky a regulácie, ktoré umožňujú nízke – takmer žiadne – hotovostné rezervy a nízky kapitál v bankách).

A najväčšia zmena od konca 19. storočia: veľkosť štátu, najmä meraná cez mieru prerozdeľovania. Kým v krajinách, ktoré boli najbližšie ku kapitalistickému ideálu, teda v Británii a USA, pred prvou svetovou vojnou verejné výdavky tvorili 5 – 10 % HDP, teraz sa vo vyspelých krajinách pohybujú okolo 40 – 50 %. Vznikli totiž rozsiahle sociálne štáty s verejnými dôchodkami a dávkami, so školstvom a zdravotníctvom, ale štátne regulácie podnikania, pracovného trhu a trhu produktov sa rozrástli ešte viac.

Keď sa pohybujeme v rovine dichotómie „buď socializmus, alebo kapitalizmus“, tak USA pred prvou svetovou a súčasné Francúzsko sú rovnako kapitalizmom. Keď však chceme reálnejšie opísať súčasný stav vyspelých krajín, tak treba priznať, že ide o zmiešané ekonomiky. Nakoľko sú kapitalistické, dobre ukazujú tzv. rebríčky ekonomickej slobody.

Treba však poznamenať, že aj najslobodnejšie ekonomiky podľa týchto rebríčkov sú sociálnymi štátmi s výrazne vyšším prerozdeľovaním a regulačnou záťažou, než to bolo pred prvou svetovou. Napríklad Hongkong alebo Singapur majú verejné výdavky okolo 20 percent HDP, Nový Zéland, Austrália a Švajčiarsko okolo 35 %.

Obstojí kritika neoliberalizmu?

Keď pripustíme prv opísanú charakteristiku súčasného systému, tak to značne skomplikuje kritiku „neoliberálneho“ kapitalizmu. Finančné krízy môžu byť dôsledkom kapitalizmu, ale aj (značne socialistického) menového a finančného systému. Alebo oboch.

Podobne vysoká nezamestnanosť môže byť inherentným produktom kapitalizmu, ako aj štátnych regulácií a dávok (vysoká minimálna mzda, rigidný pracovný trh, rozsiahly a často demotivujúci systém dávok a podpôr, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce atď.). A môžeme takto pokračovať od príjmových rozdielov až po ekonomické zaostávanie mnohých krajín.

Masy i intelektuálne elity väčšinu času boli a sú skôr negatívne naladené voči kapitalizmu. Často to bolo a je dôsledkom rôznych mylných predstáv a mýtov o kapitalizme. Jeden z týchto mýtov je práve to, že teraz žijeme v kapitalizme. A dokonca v „neoliberálnom“, deregulovanom kapitalizme, kde sa privatizuje a odbúrava sociálny štát.

Zrejme si to myslela i väčšina francúzskych voličov v posledných prezidentských voľbách, keď v prvom kole volila kandidátov s programami „viac štátu a menej trhu“. (Zástancovia trhových reforiem François Fillon a súčasný prezident Emmanuel Macron dokopy v prvom kole získali 44 %.) A to v krajine, ktorá je jednou z najviac etatistických (alebo, inak povedané, najmenej kapitalistických) v posledných desaťročiach.

„Zlyhávajúceho“ kapitalizmu je v očiach kritikov vždy priveľa a nápravných štátnych zásahov nikdy nie je dosť.

Dnes na DennikE.sk

Žilinská Kia je bližšie k výrobe elektromobilov, najprv však zrejme príde nový Sportage

Nové logo značky Kia. Foto – CarBuzz
Nové logo značky Kia. Foto – CarBuzz

Žilinská Kia je bližšie k výrobe elektromobilov, najprv však zrejme príde nový Sportage. Nová stratégia značky Kia znamená pre žilinskú automobilku väčšiu pravdepodobnosť produkcie elektromobilu, hoci tento rok to ešte určite nebude.

Prečo všetci v Európe šetria, len slovenskí spotrebitelia míňajú v kríze viac? Úprimne, neviem, hovorí šéf výskumu NBS

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobré leto nie je optimistický scenár, ale realistický, hovorí šéf výskumu NBS Martin Šuster o tom, kedy bude lepšie. „Dúfam, že v lete už budeme dovolenkovať aspoň na Slovensku. Dovtedy budú vysoko rizikové skupiny zaočkované. Leto navyše vírus spomalí, keďže aj koronavírus je sezónny.“

Minúta po minúte

Nemecký farmaceutický gigant Bayer skúma, či môže pomôcť firme CureVac vyrábať a nielen vyvíjať vakcínu proti covidu. Riaditeľ Bayeru Werner Baumann povedal, že pritom „nejde primárne o finančné dôvody, ale o čo najrýchlejšie sprístupnenie vakcíny“.

Bayer tento mesiac súhlasil s tým, že pomôže nemeckej spoločnosti CureVac s vývojom jej vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorá je už v neskorom štádiu klinických štúdií a ešte nebola schválená.

Koncern, ktorý okrem iného vyrába aj lieky, teraz „intenzívne skúma“, či môže rozšíriť túto spoluprácu z vývoja aj na výrobu vakcíny pre CureVac, povedal Baumann.

„Vďaka našej výrobnej sieti v Nemecku a USA a tomu zodpovedajúcim dodacím lehotám by sme boli v zásade schopní vyrábať vakcíny vo väčšom množstve,“ vyhlásil.

Prečo je to dôležité: Na celom svete sa už začalo s očkovaním proti ochoreniu, a hoci sa pritom používajú rôzne vakcíny, mnoho krajín tvrdí, že ich schopnosť dostať nový koronavírus pod kontrolu je obmedzená pre nižšie objemy dodávok vakcín oproti tým, aké očakávali.

V piatok (15. 1.) americký výrobca liekov Pfizer oznámil, že dôjde k dočasnému spomaleniu dodávok vakcíny, ktorú vyvinul s nemeckým partnerom BioNTech, v dôsledku zmien vo výrobných procesoch zacielených na zvýšenie produkcie.

Veľa bánk v eurozóne podceňuje budúce straty z nesplácaných úverov, varuje člen Rady guvernérov ECB Jannis Stournaras. Problém bude podľa neho najmä s klientmi, ktorí v súčasnosti využívajú odklad splátok.

  • Ďalšia vlna pandémie a nové kolo reštriktívnych opatrení v celej Európe by mohli podľa guvernéra gréckej centrálnej banky viesť k dlhšej a hlbšej recesii spojenej s vlnou firemných bankrotov, rastom zlyhaných úverov a stratou pracovných miest, poznamenal.
  • Stournaras uviedol, že nízke úrokové sadzby spolu s pomalým hospodárskym oživením predstavujú pre európske banky veľkú výzvu „s jasnými dôsledkami na ich základnú ziskovosť a kapacitu generovať kapitál“.

Talianska vláda sa pokúsi požičať si ďalších 32 miliárd eur (zhruba 2 % HDP) na pomoc firmám, ktoré poškodili obmedzenia na zastavenie šírenia nového koronavírusu.

Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré kabinet vydal v noci z piatka na sobotu po skončení zasadnutia. Parlament musí túto novú pomoc schváliť, ale napriek politickej kríze, ktorá ohrozuje prežitie vlády, sa to považuje za formalitu.

Ako zle je na tom Taliansko:

  • Talianska centrálna banka v piatok vo štvrťročnej správe skonštatovala, že ekonomika sa na úroveň pred pandémiou nevráti pred rokom 2023.
  • Podľa odhadov banky by sa mal hrubý domáci produkt (HDP) Talianska tento rok zvýšiť o 3,5 % po poklese o 9,2 % v roku 2020 a v roku 2023 očakáva jeho rast o 2,3 %.
  • Stav verejných financií Talianska, ktorý bol už pred pandémiou zlý, sa dramaticky zhoršil. Oficiálne údaje zo začiatku januára naznačujú, že v 3. štvrťroku 2020 sa rozpočtový deficit vyšplhal na 9,4 % HDP, čo bol strmý nárast z 2,2 % HDP v rovnakom období 2019.
  • Taliansko však patrí medzi hlavných príjemcov pomoci z obrovského fondu obnovy Európskej únie a očakáva pôžičky a granty v hodnote približne 220 miliárd eur. (tasr)

Premiér Matovič hovorí, že za čudné výsledky testovania v Harmanci môžu zlé testy. „V Harmanci testovali testami Eko Test Covid od čínskej firmy Assure Tech z Hangzhou, ktoré nemajú nič spoločné s testami používanými pri plošnom testovaní, ktoré majú chybovosť pri určení falošnej pozitivity 0,32 % (podľa výrobcu) … a 0,05 % podľa testovania v Trenčíne = t. j. z 10 000 testovaných bolo chybne za pozitívnych označených 5 ľudí.“

Ukrajina zvažuje obnovenie výroby nákladných lietadiel Antonov-74. Chce ich dodať ozbrojeným zložkám. Lietadlo je schopné uletieť 4 600 kilometrov rýchlosťou 560 kilometrov za hodinu.

V rokoch 1985 až 2004 vyrobili 62 týchto lietadiel.

Ukrajina je aj konštruktérom najväčšieho dopravného lietadla na svete An-225.

V posledných rokoch však výrobu takmer zastavili pre vážnu ekonomickú krízu a prerušenie vzťahov s Ruskom, kde sa vyrábala významná časť komponentov. (čtk)

Taliansko-americká automobilka Fiat Chrysler (FCA) a francúzska PSA v sobotu oficiálne dokončili dlho očakávané spojenie. Vzniká tak firma Stellantis, ktorá je štvrtým najväčším výrobcom áut na svete.

Automobilky to oznámili cez spoločné vyhlásenie. V pondelok sa s akciami firmy začne obchodovať na burzách v Miláne a Paríži, v utorok v New Yorku.

Nová firma má 14 značiek áut, ročne by mala predať viac než osem miliónov vozidiel a zamestnávať viac ako 400 000 ľudí. Spoločnosti sa na fúzii v hodnote viac než 50 miliárd dolárov dohodli koncom roka 2019. (čtk)

V Harmanci našli antigénové testy 46 percent pozitívnych a PCR nula. Ako sa to stalo?

Ilustračné foto TASR
Ilustračné foto TASR

Antigénové testovanie v harmaneckých papierňach zlyhalo – ukázalo nereálne vysokú, až 46-percentnú mieru nákazy. Následné PCR testy nenašli nákazu ani u jedného. Verejné orgány aj iní odborníci to hodnotia ako anomáliu, ktorá nesmie poškodiť dôveru v testovanie.

Počet pozitívnych prípadov v druhom kole testovania v nitrianskom Jaguari a u jeho dodávateľov klesol o viac ako polovicu. Zo všetkých 4283 vykonaných testov vyšli testy pozitívne u 34 osôb.

To predstavuje 0,79 percenta, teda v porovnaní s minulým týždňom pokles o viac ako polovicu.

Samotná automobilka zaznamenala 12 osôb s pozitívnym výsledkom testu, teda 0,57 percenta zamestnancov, a dodávateľské firmy 22 osôb s pozitívnym výsledkom, teda 1,02 percenta.

V nitrianskom okrese prebieha druhé kolo testovania. Nitrianska automobilka Jaguar Land Rover začala testovať už vo štvrtok 14. januára a testovanie ukončila v piatok o 22:30. Celkovo sa ho zúčastnilo 4 283 zamestnancov Jaguar Land Rover Slovakia a dodávateľských firiem, ktoré vykonávajú činnosť priamo v areáli.

Služba WhatsApp o tri mesiace predĺžila používateľom lehotu, dokedy musia odsúhlasiť nové pravidlá na ochranu osobných údajov. Doteraz tak mali urobiť do 8. februára, v piatok firma uviedla, že im dá čas do 15. mája.

Naďalej platí, že ak používateľ nové pravidlá neodsúhlasí, nebude už môcť WhatsApp používať. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať