Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Slovák z Európskej komisie: Nevidno, že by eurofondy Slovensko posúvali

Vladimír Šucha. Foto N – Vladimír Šimíček
Vladimír Šucha. Foto N – Vladimír Šimíček

Vladimír Šucha je druhý najvyššie postavený Slovák v Európskej komisii, je generálnym riaditeľom Spoločného výskumného centra. V medzinárodnom grantovom programe Horizont 2020 patríme k najslabším, tvrdí.

Ako hodnotíte rozdelenie eurofondov na výskum a inovácie, ktoré spravilo ministerstvo školstva?

Nemám mandát to hodnotiť. Nemôžem sa odosobniť od toho, že som generálnym riaditeľom v Komisii a toto je vec členskej krajiny. Súčasná kauza je príliš živá a treba ju nechať kompetentným orgánom vyšetriť. Možno by však bola dobrým dôvodom, aby niekto kvantitatívne zhodnotil, aký mali peniaze z eurofondov dosah, ako boli použité. To by malo zaujímať aj občanov, lebo sú to naše peniaze.

O aké peniaze ide? 

Je to zhruba päť miliárd eur za 13 rokov a to je vážna vec. Pritom na ich zhodnotenie máme dáta, stačí sa pozrieť na počet študentov v zahraničí, atraktivitu našich vysokých škôl, publikácie v kvalitných vedeckých časopisoch, patenty, novovytvorené high-tech firmy či úspech v programe Horizont 2020. Trinásť rokov je už taký dlhý čas, že aj výskum musí priniesť hmatateľné výsledky a inovácie, a treba sa pozrieť, či ich teda priniesol.

Vidíte, že by peniaze na vedu pomohli? Posunuli sme sa?

Keď sa pozriem na čísla, nemám pocit, že by sa tieto ukazovatele zlepšovali a peňazí na vedu z externých zdrojov nebolo nikdy tak veľa. Nikdy sa nenakúpilo toľko prístrojov, nevybudovalo toľko vedeckých parkov.

 Vladimír Šucha (55)

Generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra, ktoré patrí pod Európsku komisiu. V roku 2002 sa stal najmladším profesorom a doktorom vied. Pôsobil ako profesor Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. V rokoch 2005 až 2006 viedol Agentúru na podporu výskumu a vývoja v Bratislave. V roku 2010 neúspešne kandidoval za rektora UK.

Čím to je, že peniaze nepriniesli reálny efekt?

Asi nemali dobrý zámer. Bolo by dobré, aby naše výzvy nehodnotili domáci hodnotitelia. To je môj názor, teraz nehovorím názor Komisie. Excelentnosť a kvalitu treba hodnotiť na medzinárodnej úrovni. Sú krajiny, ktoré to tak robia – Írska vedecká agentúra má takmer sto percent hodnotiteľov zo zahraničia. Rovnako Fínsko. To sú krajiny veľkosťou porovnateľné so Slovenskom. Sme malá krajina, ak hovoríme, že peniaze majú dostať excelentní vedci, nemôžu si to tí istí excelentní vedci aj hodnotiť. Alebo menej excelentní. A treba aj, aby mal každý projekt napísaný vplyv, aký chce dosiahnuť – to môžu hodnotiť domáce firmy, vedci. Ale nie vedeckú kvalitu, tá musí byť svetová, nemôže byť slovenská.

Európska komisia vo varovnom liste napísala, aby sme preverili hodnotiteľov. Máme prípady, že biomedicínsky výskum hodnotil urológ alebo projekt za 23 miliónov eur na zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku hodnotil kardiológ. Je to v poriadku?

Ak je to tak, ako hovoríte, tak nie. Nie je to tak, že projekt nedokáže ohodnotiť niekto, kto nie je stopercentným odborníkom v danej oblasti. Lebo projekt musí mať základné kritériá, na ich posúdenie potrebujete odborníka, ale nie špecialistu v danej oblasti. Ale musí to byť človek, ktorý má skúsenosti s výskumnými projektmi a má excelentnosť výskumníka. Lebo len excelentní výskumníci vedia posúdiť, či výskum je excelentný. Aby sa nestalo, že ideme skúmať niečo, čo už dávno niekde vyskúmali.

Je v poriadku, aby hodnotiteľ bol zo spoločnosti, ktorá si sama žiada o peniaze? Je to konflikt záujmov?

Je to komplikovaná vec a zas narazíme na rozmery Slovenska. Ak by sme vzali hodnotiteľov z Európy, takýto problém nemáme. Je však úplne legálne, aby to hodnotili len hodnotitelia zo Slovenska, ale vtedy narazíme presne na tieto problémy.

Vladimír Šucha. Foto Denník N – Vladimír Šimíček

Ktorá krajina dokáže najlepšie čerpať eurofondy na vedu?

Neexistuje oficiálne hodnotenie úspechu, ale pre mňa sú vynikajúcim príkladom Írsko a Fínsko. Obe vďaka peniazom dobehli európske krajiny. Fínsko bolo ešte pred rokmi chudobná krajina. Mnohí ľudia v mojom veku mi povedali, že v mladosti nevedeli, ako vyzerá pomaranč, poznali ho len z obrázkov. A rovnako Írsko, bola to relatívne málo rozvinutá krajina. Obe krajiny sa dali na cestu vzdelávania, inovácií, tvorivosti a dostali sa veľmi ďaleko. Vzdelávací systém vo Fínsku je svetový model. Je to jedna z mála krajín, kde to funguje vynikajúco. Peniaze z EÚ majú pomôcť urobiť veľký krok vpred, ale krajina sa musí rozhodnúť, čo sú jej priority, a investovať do nich. Žiadna malá krajina nemôže robiť výskum vo všetkých oblastiach. Tieto oblasti by mali priniesť aj ekonomický dosah, eurofondy sú na to, aby krajina aj ekonomicky dobehla priemer Únie, nie sú na to, aby sa tým platil základný výskum. Treba ho robiť, ale na to nie sú eurofondy.

Na čo by teda konkrétne mali ísť?

Môžu ísť napríklad na vybudovanie infraštruktúry, ale neznamená to, že si kúpim prístroj, ktorý by som chcel mať. Musí tam byť najskôr vedecká vízia, čo chcem dosiahnuť. Tá môže byť založená len na najlepších vedcoch. Nestanete sa excelentnou vedkyňou len preto, lebo máte excelentný prístroj. Je to dôležité, ale nie nevyhnutné. Vedec môže byť vynikajúci aj v krajine, kde nemá také vybavenie, lebo môže spolupracovať so zahraničím.

Máme u nás excelentných vedcov, ktorí dokážu takéto vízie pripraviť?

Určite. Neviem, či ich je dosť a či sa práve k nim dostanú peniaze z eurofondov. Ale ak by ich bolo dosť a mali by podporu, akú potrebujú, výstupy by boli asi iné.

Slovenská veda je vo veľmi veľkej miere financovaná z eurofondov. Ma to takto fungovať?

Nepoznám, koľko z rozpočtu ide na vedu, ale keď sa na to budem pozerať globálne, veda nemôže dlhodobo fungovať len z eurofondov. Tie sú zo svojej podstaty dočasné a majú slúžiť na dobehnutie priemeru EÚ.

Rektori výskumných vysokých škôl sa ozvali pri výzve na dlhodobý a strategický výskum, lebo postavili vedecké parky za eurofondy v minulom období, a ak nedostanú peniaze v tomto, nebudú ich mať z čoho financovať. To je dobrý spôsob investovania eurofondov?

Nie, máte mať víziu, ktorá pôjde ďaleko za programové obdobie. Ak dáte peniaze na vedecký park, máte vedieť, z čoho ho budete financovať po vyčerpaní eurofondov. Nemôžem dnes niečo stavať a počítať, že eurofondy to budú financovať donekonečna. Keď som sa zúčastňoval rokovaní o vstupe do Únie, tak sme hovorili, že náš výskum nie je konkurencieschopný a potrebujeme dobehnúť ostatné krajiny, aby sme významným spôsobom vedeli zvýšiť úspešnosť napríklad v Horizonte 2020 (schéma, kde sa prideľujú peniaze na výskum, ale je to európsky program s ich pravidlami a konkurujú si projekty zo všetkých krajín). Má rozpočet 80 miliárd eur, je to najväčší program na podporu výskumu na svete. Môžeme z neho získať veľmi veľa, ak budeme dobrí. Teraz, po 13 rokoch, je možno čas zostaviť štatistiku úspešnosti a posúdiť, či nám tie peniaze pomohli byť úspešnejší.

Koľko z Horizontu 2020 získavame?

Nemám v hlave čísla. My zaplatíme do rozpočtu Únie peniaze, ale môžeme získať aj desaťnásobne viac. Len musíme podať kvalitné projekty. Napríklad Izrael získava veľa peňazí, oni si platia vstupenku do tohto programu a sú schopní, majú veľmi kvalitné projekty a získavajú relatívne veľa peňazí.

My patríme k úspešným krajinám v Horizonte 2020?

Patríme k najslabším.

Ako sme na tom v rámci V4?

V4 nemá celkovo veľmi vysokú úspešnosť a Slovensko je v rámci V4 vo väčšine ukazovateľov štvrté.

Eurofondy investované u nás teda nemajú efekt. Ovplyvňujú to politické rozhodnutia alebo za to môže nedostatok excelentných vedcov?

Zo zdrojov EÚ sa vybudovalo obrovské množstvo veľmi užitočných vecí s pozitívnym vplyvom na slovenskú ekonomiku. O tom niet pochýb. Veď v niektorých oblastiach zdroje EÚ presahujú 80 percent verejných výdavkov. Tu hovoríme len o istej časti zdrojov pre vedu a len o niektorých aspektoch efektívnosti. Vízie môžu robiť len dobrí vedci, musí na tom spolupracovať štát, veda a biznis s podporou občianskych organizácií. Ale vízia pre vedu musí byť postavená na silných stránkach vedy a ekonomiky. Sú príklady ako Taiwan či Singapur, kde sa rozbehli vedecké projekty na zelenej lúke a vedcov si doviezli. Ale obvykle sa to stavia na domácich vedcoch. Musíme však vedieť, kam smerujeme. Napríklad ak predpokladáme, že v roku 2030 bude väčšina áut elektrická a naša ekonomika je do značnej miery závislá od produkcie automobilov, tak vidíme, kde je naša možná vízia. Každopádne je to beh na dlhé trate, lebo na inovácie založené na vede treba päť až desať rokov.

Podporujú slovenskí politici existenciu vízií, nech sa eurofondy investujú tak, aby mali dlhodobý efekt?

Mám na to svoj súkromný názor, ale nemôžem ho povedať, bolo by to veľmi neadekvátne.

Premiér Robert Fico povedal v súvislosti s eurofondmi, že Európska komisia sa rozhoduje na základe novinových článkov. Je to tak? Rozhoduje sa Komisia na základe novinových článkov, že krajine pošle napríklad varovný list?

Komisia sa rozhoduje na základe podkladov a overených faktov. Reprezentujem organizáciu, ktorá má vyše tritisíc ľudí a ktorá Komisii vytvára vedecké podklady na jej rozhodovanie. Zdroj informácií môžu byť aj novinové články. Ale Komisia sa na základe nich nerozhoduje. Môžu poukazovať na to, že nejakú vec treba prešetriť, ale každé rozhodnutie Komisie je vždy podložené detailnými podkladmi, ktoré vychádzajú z auditov, zo šetrenia. Nepoznám iný orgán v Európe, ktorý by mal takú prísnu analýzu vplyvu. Chcel by som vidieť krajinu, kde to robia detailnejšie.

Hovorí sa v Komisii o tom, ako sa u nás čerpajú eurofondy na výskum?

Nemyslím si, že Slovensko je téma. Je témou, či sa eurofondy čerpajú efektívne ako také, ale nemyslím si, že Slovensko nejako vybočuje. Pri rozdelení veľkého balíka peňazí sú vždy nejaké otázniky.

Aj bývalý minister školstva Juraj Draxler povedal, že pri eurofondoch je korupcia. Je to tak aj v iných krajinách? Spája sa korupcia s eurofondmi naprieč Európou?

Ak to hovorí bývalý minister, je otázka, prečo sa tým nezaoberal. Je to hypotetická otázka, neviem na ňu odpovedať. Každé podozrenie z korupcie preveruje osobitný na to určený úrad (OLAF), ktorý pri prešetrovaní spolupracuje s národnými orgánmi činnými v trestnom konaní.

Univerzity, ktoré na čudné prerozdelenie eurofondov upozornili, s niektorými pochybnými firmami spolupracovali. Ozvali sa teraz, lebo nemali dostať žiadne peniaze. Ako hodnotíte prístup rektorov?

Ak niekto spolupracuje s firmou, ktorá nemá vedecký zámer, nie je to v poriadku. Ale nemám konkrétne údaje. Niekedy sa dá spolupracovať aj s firmami, ktoré s vedou nemajú skúsenosti, lebo môžu implementovať výsledky výskumu. Ale treba si uvedomiť, že to, ako sa míňajú peniaze na výskum, nie je len zodpovednosť vlády, ani minister, ani premiér nerobia projekty. Tí vytvárajú priestor, rámec a zodpovednosť je aj na akademickej obci, výskumníkoch a aj firmách, ktoré výskum robia.

Máme u nás kvalitné vysoké školy, ktoré sú konkurencieschopné v rámci európskeho priestoru?

Mám svoj osobný názor, ale nemôžem vám ho povedať. Musíme sa pozrieť na indikátory – koľko zahraničných študentov prichádza na Slovensko, koľko našich, naopak, odchádza, aká je vedecká výkonnosť, aká je úspešnosť v medzinárodných grantoch, kde sa umiestnia v rebríčkoch. Z toho vám vyjde, či sú školy konkurencieschopné.

Z toho by vyšlo, že vo všetkých štatistikách zaostávame aj v porovnaní s Českom.

Vyzerá to tak.

Prečo sa naše univerzity nelepšia?

Asi preto, lebo systém nie je nastavený tak, aby do vedenia jednotlivých inštitúcií prinášal najschopnejších ľudí. A nie je nastavený tak, aby stimuloval tých najschopnejších, nech tam pracujú. Univerzita, výskumná inštitúcia, je aj o infraštruktúre, prístrojoch, ale v prvom rade je o ľuďoch. Najcennejší sú najschopnejší ľudia. Nik nevymyslel iný liek na to, aby sa zlepšilo vzdelávanie a veda. Len cez excelentných ľudí. Najlepšie univerzity na svete zháňajú najlepších ľudí a okolo nich vytvoria celú školu. Investícia do jedného excelentného človeka vytvorí celý roj študentov, doktorandov, asistentov, z ktorých je veľká šanca, že sa stanú rovnako excelentní ľudia. Tento jeden človek prinesie sieť, kontakty, excelentnosť. Nemôže to byť postavené na inštitúciách a prístrojoch, tie sú užitočné, ale hlavní sú ľudia. A ten najrozhľadenejší musí byť na čele, lebo inak to nejde.

Sú takí naši rektori?

Na toto vám nebudem odpovedať.

Na to, prečo u nás nie sú excelentní vedci, sú často dva argumenty. Prvý, že nie sú peniaze a vedci nebudú pracovať za pár eur. Druhý, že to väčšine akademickej obce vyhovuje, lebo aspoň nemajú konkurenciu. Ktorý argument je podľa vás správny?

Myslím, že druhý je dôležitejší. Étos inštitúcií je najdôležitejší. Platy sú relatívne nízke, ale na univerzitách si možno získať peniaze aj inak. Keď som bol profesor, pracoval som na rôznych projektoch, kde boli aj peniaze na mzdy. Máte možnosť spolupracovať s inými organizáciami aj s biznisom. Nemyslím si, že plat u kreatívnych pracovníkov je hlavný dôvod, aby niekde robili. Excelentný vedecký pracovník nerobí vedu preto, že dostáva peniaze a prestal by ju robiť, keby dostal o pár eur menej. Má ich dostať a tí najkvalitnejší najviac. Ale nesmú byť tabuľky, ktoré predpokladajú, že všetci pracujú rovnako. Ak je profesor schopný a potiahne celý odbor a vytvorí školu, musí byť podľa toho ohodnotený.

Ak toto nie je hlavný dôvod, väčší problém je, že excelentných vedcov medzi seba neprijmú ostatní ľudia z univerzity?

Počas slovenského predsedníctva som hovoril s mnohými mladými vedcami o tom, ako ich prijali. Pamätám si, keď sme zakladali Agentúru na podporu výskumu a vývoja a vytvorili program na pritiahnutie vedcov zo zahraničia. Ak niektorý bol aspoň dva roky v zahraničí a chcel sa zaradiť späť do slovenskej vedeckej obce, mohol dostať príplatok k platu a peniaze na svoju činnosť. A už vtedy bolo veľmi ťažké presadiť príplatok k platu. Lebo to nik nechcel. Ale my by sme sa nemali báť pritiahnuť najlepších ľudí a dať im výnimočné podmienky.

Prečo je tam problematické prilákať ľudí?

Chýba nám systém hodnôt, ktorý by staval na excelentnosti, a nie na priemernosti.

Čo bol pre vás na univerzite najväčší problém?

Keď som chodil po školách v zahraničí, mal som pocit, že je tam inšpiratívny étos, snaha pracovať a byť excelentný. Mal som pocit, že sa to dá a nie je to také ťažké. Ale nemal som možnosť to u nás zmeniť, tak som zmenil miesto.

Keď sa pozrieme na Masarykovu univerzitu v Brne, za pár rokov sa z nej stala veľmi dobrá univerzita, kde chodí veľké množstvo našich študentov. Čo je dôvod, prečo sa im to podarilo a nám nie?

Masarykovu univerzitu si pamätám zo svojich študentských čias, keď sme sa na ňu dívali trochu zvrchu. Učitelia z Univerzity Komenského tam chodili učiť, aby sa tam udržala kvalita. Za tie roky sa na ňu pozerám s obdivom. Keď sa pozriem, ako tam prebieha pedagogický proces, ako investujú do vedy, ako využili eurofondy na dobehnutie a predbehnutie, je to dynamická univerzita, ktorá ide dobrým smerom.

Čo spôsobilo ten pokrok?

Na to, samozrejme, nie je jednoduché odpovedať, ale určite podstatnú úlohu dlhodobo zohrávalo vedenie univerzity.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Slovensko má šancu na obrovské peniaze
  • Cestovný ruch: Chorvátsko otvorí hranice pre občanov desiatich krajín vrátane Slovenska, dátum nie je známy
  • Makro: Nálada v slovenskej ekonomike padla v máji najnižšie za 11 rokov
  • Bratislava: Mestskí poslanci schválili kúpu 49 % v dcére vodární od firmy Ivana Kmotríka
  • Firmy: SES Tlmače ohlásili prepúšťanie, ukončenie výroby je jeden z dvoch scenárov
  • Výroba: Boeing obnovil výrobu problematických lietadiel 737 Max, ktorú zastavil v januári
  • Vývoj: Ekonomika USA v 1. štvrťroku klesla v prepočte na celý rok o 5 %, najviac od krízy v roku 2009
  • Radíme: Ako odmietnuť odklad dovolenky a kedy sa dajú získať peniaze
Zdieľať

Ochranu pred konkurzom nikomu neodporúča. Prišiel o nemeckých dodávateľov, a tak ju zasa rýchlo zrušil

O ochranu pred veriteľmi už požiadal aj vlastník celého nákupného centra Styla, v ktorom sídli aj firma We-Tec. Foto N - Tomáš Benedikovič
O ochranu pred veriteľmi už požiadal aj vlastník celého nákupného centra Styla, v ktorom sídli aj firma We-Tec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislavský predajca nábytku We-Tec je prvou firmou, ktorej súdy na vlastnú žiadosť spätne zrušili dočasnú vládnu ochranu pred konkurzmi. Využívala ju len dva týždne, no rýchlo prišla o dodávky od zneistených zahraničných dodávateľov.

Zdieľať

Ako mám odmietnuť odklad dovolenky a získať peniaze? (otázky a odpovede)

Foto N - Denisa Čimová
Foto N – Denisa Čimová

Ak máte 65 a viac rokov a cestovka vám ponúka zmenu zmluvy k objednanej dovolenke, ale vy chcete radšej späť peniaze, treba dodatok písomne odmietnuť. Prinášame otázky a odpovede k novele zákona, ktorá umožňuje cestovkám vracať peniaze neskôr.

Minúta po minúte

Zdieľať

Firmy dostali usmernenie hygienika na bezpečný návrat ľudí do práce

Na pracoviskách by sa v spoločných priestoroch a pri kontakte s inými osobami mali nosiť rúška a zamestnávateľ by sa mal snažiť zabezpečiť  aspoň dvojmetrové vzdialenosti medzi ľuďmi, uvádza sa v usmernení  k ochranných opatreniam na pracoviskách, ktoré dnes vydal Úrad verejného zdravotníctva.

Pretože každá organizácia má iné podmienky vykonávania práce, podľa úradu je na zamestnávateľovi a na jeho dohode so zástupcom zamestnancov, ktoré z opatrení uvedie do praxe. Tak, aby jeho prevádzka aspoň čiastočne fungovala, no zároveň sa znížilo riziko šírenia infekcie.

Čo odporúča hlavný hygienik:

  • Pre rúška platia už skoršie opatrenia o zákaze pohybovať sa na verejnosti bez prekrytia horných dýchacích ciest. Verejnosťou sa rozumie aj pracovisko.
  • Zamestnávateľ nie je povinný rúška poskytnúť, ak nejde o pracoviská ako nemocnice či laboratóriá.
  • Dezinfekciu rúk je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pri vstupe na pracovisko, pravidelne musí dezinfikovať podlahy a dotykové plochy.
  • Spoločné používanie zariadení a pomôcok (písacích potrieb, klávesníc) by sa malo zredukovať na nevyhnutné minimum.
  • Meranie teploty nie je povinné, ale odporúča sa.
  • Vhodnejšie ako klimatizácia je prirodzené vetranie, pri vetraní vzduchotechnikou sa odporúča zvýšiť výmenu vzduchu vo všetkých priestoroch. Ak bola dva mesiace vypnutá, mala by bežať aspoň deň pred nástupom ľudí do práce.
  • Pracovné postupy by mal zamestnávateľ prehodnotiť tak, aby sa skrátili časy, ktoré zamestnanci strávia v menšom
    odstupe a zredukovala sa frekvencia kontaktov na najnižšiu mieru. Odporúča sa práca on-line a telefonická komunikácia, nemalo by dochádzať k nadbytočnému zhromažďovaniu.
  • Úrad zároveň odporúča opatrenia kombinovať. Napríklad zabezpečiť odstupy medzi zamestnancami minimálne dva metre, v prípade vyššieho počtu zamestnancov striedať zamestnancov pracujúcich na pracovisku a zamestnancov pracujúcich v režime home office tak, aby sa dali dodržiavať bezpečné vzdialenosti.
  • Inou možnosťou je doplniť bariéry, ak to charakter práce a bezpečnostné predpisy umožnia.
  • Používanie výťahov by sa malo obmedziť a kapacitu úrad odporúča využívať len na štvrtinu.
Zdieľať

American Airlines prepustí 30 % zamestnancov v administratíve, viac než 5000 ľudí. Firma reaguje na pokles záujmu o leteckú dopravu spôsobený koronavírusom.

Škrty sa dotknú zamestnancov v manažmente a v podporných profesiách, ktorých spoločnosť zamestnáva 17 000. American Airlines uviedla, že bude prijímať žiadosti o dobrovoľné odchody s odstupným do 10. júna. Keď sa neprihlási dosť ľudí, pristúpi k nedobrovoľnému prepúšťaniu. Dotknutým zamestnancom rozhodnutie oznámi v júli, platení budú do konca septembra. (čtk)

Zdieľať

V novele zákona o zájazdoch nevidí prezidentka Čaputová protiústavnosť. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa bolo pre ňu na podpis dostatočné to, že obsahuje množstvo výnimiek, takže zohľadňuje skupiny spotrebiteľov, ktoré nebudú znášať záťaž v podobe nevyplatených peňazí.

Súčasne si je vedomá aj stanoviska Európskej komisie k tejto téme. „Bolo to stručné, pokiaľ viem, upozornenie na to, aby bol braný ohľad na práva spotrebiteľov,“ skonštatovala.

Zároveň poukázala na situáciu okolo pandémie nového koronavírusu. Tá podľa nej spôsobila, že bolo potrebné v krátkom čase prijímať množstvo odvážnych zmien zákonov, „ktoré niekedy možno išli až na hranu ústavnosti“. „Ale sme naozaj v mimoriadnej situácii, kompenzujeme straty jedného celého segmentu ekonomiky a toto som považovala za dôležité,“ vyhlásila prezidentka. (tasr)

Viac k téme: Seniori nad 65 rokov sa dostanú k peniazom namiesto zrušených dovoleniek skôr

Zdieľať

Chorvátsko úplne otvorí hranice pre občanov desiatich krajín vrátane Slovenska, konkrétny dátum však ešte nie je známy. Pre urýchlenie vstupnej procedúry odporúča vláda návštevníkom dopredu vyplniť elektronickú registráciu.

Vstup do krajiny turistom umožnilo Chorvátsko neoficiálne už začiatkom mája na základe preukázania „hospodárskych záujmov“ alebo rezervácie pobytov.

Pre občanov Slovinska, Maďarska, Rakúska, Česka, Slovenska, Poľska, Nemecka a troch pobaltských štátov teraz Chorvátsko udelí výnimku z opatrení, ktoré inak vstup do krajiny zakazovali. (čtk)

Zdieľať

Košice odpustia poplatky za letné terasy, zmenu schválilo mestské zastupiteľstvo, bude platiť od 1. júna do 31. decembra.

Jej cieľom je pomoc právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom zmierniť negatívne sociálno-ekonomické dôsledky pandémie. Niektorí poslanci v diskusii vyjadrili názor, že táto zmena VZN rieši len malú skupinu podnikateľov. Návrh, aby sa odpustenie uvedenej dane týkalo aj trvalého parkovania taxislužieb, MsZ v tesnom hlasovaním neschválilo.

Ročný príjem z poplatkov za vonkajšie sedenie predstavuje pre mesto zhruba 250 000 eur. Ich odpustenie bude možné len pri splnení všetkých podmienok, žiadateľ bude musieť mať takisto vyrovnané všetky finančné podlžnosti voči mestu. Za rok 2019 eviduje mesto nedoplatok za letné terasy v sume okolo 25 000 eur. (tasr)

Zdieľať

O podporu v nezamestnanosti v USA minulý týždeň požiadalo vyše 2,1 milióna ľudí. Počet nových žiadostí opäť klesol, no dva a pol mesiaca zostáva nad 2 miliónmi. Od vypuknutia koronakrízy v polovici marca prišlo o prácu zhruba 41 miliónov ľudí.

Počet nových žiadostí o dávky v predchádzajúcom týždni do 16. mája dosiahol 2,45 milióna. Najnovšie tak klesol ôsmy týždeň po sebe, no zostáva zhruba 10-krát vyšší než pred marcovým vypuknutím pandémie.

Miera nezamestnanosti za máj, ktorú štatistici zverejnia začiatkom júna, by podľa analytikov mohla prekročiť 20 percent. Už v súčasnosti je najvyššie od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia.

„Obávam sa, že sme svedkami druhého kola prepúšťania v súkromnom sektore, ktoré v spojení s rastúcim počtom prepustených vo verejnom sektore zvyšuje počet nezamestnaných,“ hovorí Joel Naroff zo spoločnosti Naroff Economics.

„Ak je to tak, vzhľadom k tempu opätovného otvárania by sme sa mohli nachádzať v dlhšom období mimoriadne vysokej nezamestnanosti. Znamená to, že zotavenie bude pomalšie a bude trvať oveľa dlhšie.“

Ministerstvo obchodu informovalo, že HDP Spojených štátov v 1. štvrťroku klesol v prepočte na celý rok o 5 %, čo je najhlbší prepad od finančnej krízy pred 10 rokmi. (reuters, cnbc, čtk)

Zdieľať

Záujemcovia o prvú pomoc za apríl môžu zasielať výkazy alebo žiadosti aj s výkazmi len do 31. mája do polnoci, upozorňuje ministerstvo práce. Od 1. júna začnú úrady práce prijímať výkazy aj žiadosti za máj.

Žiadatelia, ktorí za apríl žiadajú o pomoc v rámci rovnakého opatrenia ako za mesiac marec

  • Pošlú úradom práce iba vyplnený výkaz, do ktorého uvedú číslo uzatvorenej dohody s úradom práce.
  • Ak ešte dohodu nemajú, ale žiadosť za marec poslali, môžu požiadať o príspevok za apríl a vo výkaze neuvedú číslo dohody.

Žiadatelia, ktorí za apríl žiadajú o pomoc v rámci odlišného opatrenia ako za mesiac marec

  • Proces žiadania o príspevok je rovnaký ako v marci.
  • Žiadateľ elektronicky vyplní žiadosť a výkaz pre dané opatrenie a nepodpísané dva dokumenty pošle elektronicky na e-mail prislúchajúceho úradu práce.
  • Žiadatelia sa môžu ďalší mesiac rozhodnúť aj pre príspevok z iného opatrenia podľa toho, ktorá pomoc je pre nich výhodnejšia. Prechádzať však nemôžu v rámci opatrenia 3. Ak raz požiadali o príspevok 3A, nemôžu ďalší mesiac žiadať o príspevok 3B či naopak.

Žiadatelia, ktorí za apríl žiadajú o pomoc prvýkrát

  • Elektronicky vyplnia žiadosť a výkaz pre dané opatrenie.
  • Nepodpísané dva dokumenty pošlú elektronicky na emailovú adresu prislúchajúceho úradu práce.
Zdieľať

Ekonomika USA v 1. štvrťroku klesla v prepočte na celý rok o 5 %, čo je najviac od finančnej krízy v roku 2009. V porovnaní s prvým odhadom z apríla je prepad hlbší, ešte výraznejší pokles sa očakáva v 2. kvartáli.

V apríli americké ministerstvo obchodu uviedlo, že ekonomika v 1. štvrťroku v prepočte na celý rok klesla o 4,8 %. V poslednom kvartáli vlaňajška HDP stúpol o 2,1 %.

Pandémia koronavírusu začala naplno ovplyvňovať ekonomiku USA v marci, teda v poslednom mesiaci úvodného štvrťroka. Veľa podnikov muselo výrazne utlmiť činnosť alebo úplne prerušiť aktivity, za 11 týždňov požiadalo o podporu v nezamestnanosti zhruba 41 miliónov ľudí.

Prvým štvrťrokom sa v USA zrejme končí rekordne dlhé obdobie hospodárskej expanzie, ktoré trvalo od roku 2009. Podľa analytikov má americká ekonomika to najhoršie iba pred sebou, keď sa začne prejavovať pokles výdavkov spotrebiteľov i firiem. (čtk)

Zdieľať

Boeing obnovil výrobu problematických lietadiel 737 Max, ktorú zastavil v januári. Správa o reštarte produkcie prišla krátko potom, ako firma oznámila v Spojených štátoch prepúšťanie takmer 7000 ľudí.

O obnovení výroby lietadiel 737 Max v americkom Rentone informuje portál Zdopravy.cz. Produkcia zatiaľ pobeží pomalým tempom vzhľadom k zavádzaniu opatrení zameraných na bezpečnosť práce a kvalitu.

Lietadlá 737 Max sú celosvetovo uzemnené od vlaňajšieho marca, keď ich prevádzku zakázali úrady po dvoch tragických nehodách v Ázii a Afrike. Boeing stále nezískal povolenie na opätovné nasadenie strojov.

Boeing oznámil, že v prvej vlne prepustí 6770 ľudí v USA z celkového počtu 160-tisíc zamestnancov. V nasledujúcich mesiacoch majú prísť o prácu ďalšie tisícky ľudí.

Zdieľať

Medziročná inflácia v Nemecku podľa metodiky EÚ sa v máji ďalej spomalila na 0,5 percenta z aprílových 0,8 percenta. Rast spotrebiteľských cien v najväčšej európskej ekonomike sa tak ešte viac vzdialil od cieľa ECB tesne pod 2 percentami.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zostali harmonizované ceny podľa predbežných výsledkov bez zmeny. Analytici prognózovali pokles o 0,1 %, v medziročnom porovnaní odhadovali májovú infláciu na 0,5 %.

Podľa domácej metodiky dosiahol rast cien v máji 0,6 %, k zvoľneniu inflácie najviac prispelo zlacnenie energií o 8,5 %. Naopak, ceny potravín vzrástli o 4,5 % a služby zdraželi o 1,3 %.

Rýchly odhad inflácie vychádza z údajov od šiestich zo 16 spolkových krajín, v ktorých žije vyše polovica nemeckej populácie. Konečné údaje za máj zverejnia štatistici v polovici júna. (čtk)

Zdieľať

Ruskí boháči zarobili v období pandémie desiatky miliárd dolárov

Najmajetnejší Rusi počas pandémie koronavírusu zbohatli o 62 miliárd dolárov. V Rusku za uplynulé dva mesiace pribudli dvaja noví dolároví miliardári, celkovo ich je 104 s úhrnným majetkom 454 miliárd dolárov.

„Marcové pády cien akcií na burzách po celom svete silne postihli biznis najväčších boháčov sveta, ale za vyše dva mesiace, ktoré odvtedy uplynuli, dolároví miliardári len bohatli. Bokom nezostali ani boháči z ruského rebríčka,“ píše magazín Forbes.

Od polovice marca americký burzový index Dow Jones vzrástol o 23 percent podobne ako širší index S&P. Index moskovskej burzy stúpol o 30 percent.

Majetok piatich najbohatších Rusov sa počas tohto obdobia zväčšil o 22,6 miliardy dolárov na 109,5 miliardy dolárov.

Kto sú najbohatší Rusi (majetok v mld. USD):

1. Vladimir Potanin (26,1) – patrí mu ťažiarsky gigant Norilsk Nickel. Počas pandémie zarobil najviac, jeho majetok sa zväčšil o 6,4 miliardy dolárov,

2. Leonid Michelson (22,5) – zo spoločnosti Novatek,

3. a 4. oceliari Vladimir Lisin (21 mld.) a Alexej Mordašov (19,1),

5. Vagit Alekperov (20,8) – vlastník ropného koncernu Lukoil

Podľa Forbesu v globálnom meradle v období koronavírusu najviac zarobili miliardári, ktorých podnikanie je späté s internetom.

Uhľobarón Dmitrij Bosov, ktorý v rebríčku ruského Forbesu figuroval s majetkom odhadovaným na 1,1 miliardy dolárov na 86. priečke, začiatkom mesiaca podľa médií spáchal samovraždu. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať