Africký prasací mor u nás zatiaľ nemáme, kontrola je podľa Matečnej dostatočná

Africký mor ošípaných, ktorý je známy stopercentnou úmrtnosťou prasiat, trápi podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej hlavne našich susedov na Ukrajine, v Poľsku a najnovšie a najbližšie aj v Česku. Na Slovensku zatiaľ veterinári toto ochorenie nepotvrdili.

Africký mor nie je pre ľudí nebezpečný, človek však môže byť prenášačom ochorenia.

Pre prasatá je však nevyliečiteľný a smrteľný.

„Ak by ste ako chovateľ našli nakazené zviera, treba to ihneď oznámiť. V momente, ako v dedine nájdeme chorého jedinca, je možné, že bude treba vybiť všetky prasatá v dedine,“ povedala Matečná.

To je podľa nej dôkaz toho, akou nebezpečnou a vysoko nákazlivou chorobou africký mor je.

Najväčšie nebezpečenstvo z Česka

Podľa Matečnej sa môže nákaza na Slovensko dostať hlavne z českej, prípadne aj z maďarskej strany. „S Poliakmi aj s Ukrajinou máme prirodzené aj umelé bariéry, s Českou republikou je hranica najvoľnejšia,“ vysvetlila Matečná.

V Česku je na tom najhoršie Zlínsky kraj, ktorý priamo susedí so západnou hranicou Slovenska. Ľudia tam od 9. júna nesmú chodiť do lesov a na polia v ohnisku nákazy. Budujú tam tiež elektrické a pachové ohrady.

Z obáv, aby sa nákaza zo zlínskeho regiónu nerozšírila ďalej, sa rozhodli české úrady povoliť neobmedzený lov diviakov.

V Olomouckom kraji poľovníci zastrelili už štyridsať diviakov, pri ktorých sa však nákaza nepotvrdila. Celkovo odstrelili už takmer deväťsto diviakov a ďalších sto našli uhynutých.

Na Ukrajine sú infikované zvieratá 20 kilometrov od maďarskej a 65 kilometrov od slovenskej hranice. Choroba sa podľa šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozefa Bíreša k nám preto môže dostať skôr z českej ako ukrajinskej strany.

Prevencia proti prasaciemu moru

Africký mor sa šíri hlavne migrujúcimi diviakmi v lese. Aby sa zabránilo jeho šíreniu, treba podľa Bíreša znížiť diviačiu populáciu na jedného diviaka na štvorcový kilometer. „V Zlínskom kraji teraz žije sedem diviakov na štvorcový kilometer, čiže regulácia je nutná,“ povedal.

Pri veľkochove ošípaných je podľa Matečnej dôležité, čím chovatelia kŕmia zvieratá. „Treba dávať pozor, aby krmivo nebolo lákadlom pre diviaky. Chovatelia sa musia vyvarovať skladovania krmiva na voľných plochách,“ povedala ministerka.

Drobnochovatelia majú rovnaké povinnosti ako veľkochovatelia. To znamená, že musia dávať pozor na krmivo, ihneď nahlásiť podozrivé jedince a snažiť sa zabrániť šíreniu choroby.

Zakázaný je aj dovoz  zvierat a jedla na Slovensko z postihnutých krajín.

„Ak je nejaká akcia v pohraničných oblastiach Česka a Slovenska, bolo by lepšie, aby si ľudia nenosili vlastné jedlo, hlavne z Česka, pretože aj tak sa môže choroba dostať na Slovensko,“ dodala Matečná.

Štátna veterinárna a potravinová správa s pomocou poľovníkov v roku 2016 urobila 11 000 kontrolných vzoriek diviakov. „V Česku to bolo pre porovnanie len deväťdesiatdva,“ povedal riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba.

Poľovníci sa podľa Šubu v oblastiach, ktoré nie sú v blízkosti hraníc, snažia regulovať počty diviakov ako normálne. V najohrozenejších oblastiach dávajú pozor hlavne na hygienu po ulovení diviaka a pri podozrení sa snažia s ním nemanipulovať a odložiť ho do mraziaku.

Podľa Matečnej je kontrola, ktorú robí ŠVPS, dostačujúca. „Všetky opatrenia smerujú k tomu, že sa choroby vyvarujeme,“ povedala ministerka.

Africký prasací mor

Choroba má pôvod v Afrike. Vo vonkajšom prostredí dokáže africký mor vydržať veľmi dlho. „Na Sardínii sa s vírusom nevedia vysporiadať už dvadsať rokov,“ povedal Bíreš.

Podľa šéfa ŠVPS v uhynutom diviakovi vírus prežije aj jeden rok. V čerstvom mäse pätnásť týždňov, v neuvarenom mäse pol roka.

Čas medzi nákazou a úmrtím zvieraťa je až šesťdesiat dní. Prejavuje sa horúčkami, apatiou, krvácaním z otvorov a vnútorných orgánov a zväčšenou slezinou. Pri gravidných prasniciach sa prejavuje potratom.