Drogériu vám načapujú, múku nasypú do vrecka, obchodom bez obalov sa aj u nás začína dariť
Aviváž si načapujete vo väčšine veľkých miest. Zeleninu a ovocie môžete do vlastného látkového vrecka nakúpiť aj v niektorých veľkých supermarketoch.
Kedysi ľudia čapovali mlieko či pivo priamo v obchode do vlastných nádob. V knihách a zoznamoch len zapísali, koľko toho zobrali, a zaplatili raz mesačne.
Na Slovensku sa rozširuje podobný koncept, no s novým cieľom – šetriť životné prostredie. Majitelia bezobalových obchodov sa snažia produkovať nulový odpad, vyznávajú celosvetovo známy koncept zero waste.
V skutočnosti tieto obchody nie sú úplne bez obalu. Potrebujete vlastnú nádobu, väčšinou sklenenú, ktorú si prinesiete z domu a môžete ju použiť viackrát. Ďalšou výhodou je, že si zoberiete len toľko, koľko spotrebujete.
Na mape slovenských a českých bezobalových obchodov vidno, že ich sú u nás už desiatky, sú už vo väčšine väčších miest (interaktívna mapa s vyhľadávaním tu).
„V Česku vznikajú obchody ako huby po daždi, dokonca aj v takých malých mestách, ako je Zlín. Keď som v Brne, pozriem sa, čo majú nové v bezobalovom svete. Vždy som príjemne prekvapená,“ vraví Petra Slezáková, ktorá založila blog Zero Waste Slovakia.
Naši susedia ich majú rozhodne viac, no ľudia produkujúci čo najmenší odpad si môžu nakúpiť aj na Slovensku.
Treba si však dať pozor na to, že sortiment je obmedzený. Ak by ste si napríklad chceli načapovať mlieko, mali by ste navštíviť mliekareň alebo mliečny automat. Väčšina bezobalových obchodoch ponúka vegánske výrobky, preto v ich ponuke mlieko nenájdete.
Kamenné obchody aj e-shopy
V máji tohto roka na Radlinského v Bratislave manželia Zvalovci otvorili obchod U Dobrožrúta. Ponúkajú rôzne potraviny na váhu, ryžu, šošovicu, orechy alebo sušené ovocie či prírodnú kozmetiku. Zároveň sú aj pekárňou bezlepkových a vegánskych koláčikov.
„Je super vidieť, ako si ľudia, ktorí netušia, čo je zero waste, nosia svoje škatule, tašky alebo šálky,“ vraví zakladateľka obchodu Daniela Zvalová.
„Stane sa, že poobede je už pečivo vypredané,“ vraví. Ľudia však majú možnosť si pečivo rezervovať, ak vedia, že prísť skôr nestihnú. „Voľakedy bolo bežné, že pre chlieb sa chodilo ráno. Časom prišlo obrovské plytvanie jedlom spolu so supermarketmi a veľkými reťazcami.“
U Dobrožrúta pripravujú aj predaj prírodnej slovenskej kozmetiky.
Suroviny do kamenného obchodu dodávajú manželia Fekiačovci, zakladatelia e-shopu Bez odpadu. Založili ho, keď sa presťahovali z Česka, s tým, že „ak sa ujme, bude dobre, a ak nie, máme nadlho zásoby“, hovorí Martina Fekiačová. Ujal sa a dokonca si myslí, že ľudia bezodpadovosť považujú za in. Ozývajú sa im nadšenci z rôznych miest.
„V Dubnici nad Váhom už dlhšie funguje bezobalový obchod Živana, takisto Plody Zeme v Liptovskom Mikuláši.“
Potraviny posielajú aj kuriérom. Problém sú skôr malé vzdialenosti, pri veľkých tovaroch a väčších vzdialenostiach to podľa Fekiačovej nie je také strašné, aj keď ekologická stopa tam je.
„Viac nás trápi globálna doprava, keďže naše najpredávanejšie tovary sú produkované mimo Európy. Chceme sa viac sústrediť na podporu lokálnych potravín. Keďže poľnohospodárstvo je na Slovensku obmedzené, máme na mysli celú strednú Európu.“
Henkel sa obalov nevzdá, vraj pre bezpečnosť
Väčšina čapovaných drogérií ponúka bio produkty alebo výrobky šetrné k prírode.
Napríklad čapovaná drogéria Ecoterra sa chváli, že má úplne bio produkty a niektoré sú na 90 percent biodegradovateľné.
Obal u nich stojí 50 centov, zákazník si však môže priniesť aj vlastný. Napríklad šampón je o euro lacnejší ako ten istý balený. „Ľudia ušetria aj pri samotnom praní, keďže dávkovanie je 50 až 80 mililitrov. Zákazníci vravia, že im stačí aj 40,“ vraví Matej Moravanský, majiteľ firmy.
Takéto drogérie predávajú aj gély na pranie, aviváže, prostriedky na čistenie podlahy, okien, riadu, ale aj mydlá.
Matej Moravanský vraví, že zákazníci si tak zvykli nosiť vlastné obaly, že niekedy nepredajú ani päť obalov za týždeň.
Jedného z najväčších producentov drogérie na svete, spoločnosti Henkel, sme sa pýtali, či by boli otvorení myšlienke bezobalového predaja Persilu alebo Silanu.
Hovorkyňa Zuzana Kaňuchová odpovedala, že nie. „Dbáme nielen o vplyv na životné prostredie, ale primárne o bezpečnosť a zdravie koncových zákazníkov. Chceme zabezpečiť maximálnu kvalitu našich produktov smerom od výroby až po predaj. Preto máme produkty zabalené v špeciálne vyrobených obaloch zaručujúcich ich kvalitu, účinok a ochranu zdravia.“
Látkové vrecká rešpektujú aj v supermarketoch
Ak vám zero waste nič nehovorí, no napriek tomu by ste chceli nakupovať bez obalu, v obmedzenom množstve môžete aj v supermarketoch. V Lidli aj v Kauflande si ovocie či zeleninu pokojne vložte namiesto plastového do vlastného látkového vrecka, podľa hovorcov to nie je problém.
Hovorkyňa Kauflandu Lucia Langová odporúča vážiť potraviny bez vrecka, aby zákazníci zbytočne nepreplatili.
Bez obalov to skúšajú aj v bratislavskom supermarkete Yeme. „Plasty nahradí palmový list, cukrová trstina alebo papier. Snažíme sa zapájať produkty bez obalov, a to také, ktorým absencia obalu neškodí,“ vraví vedúci Peter Varmuža.
Ovocie, zeleninu, pečivo aj lahôdky si v Yeme môžete zabaliť do vlastných obalov, alebo si zakúpiť plátennú tašku či sieťovky na zeleninu.
Petra Slezáková, zakladateľka Zero Waste Slovakia, vynáša komunálny odpad raz za tri mesiace. V bezobalovom nakupovaní vidí rôzne výhody. „Prvou je samotný princíp, keďže priemerný Slovák vyprodukuje 348 kilogramov odpadu ročne.“
Vysvetľuje, že bez obalu nakúpi len základné potraviny, nič vysoko spracované. „Jednoznačne sa cítim zdravšia, mám viac energie a krajšiu pleť. Kúpa týchto potravín núti variť. Vraciame sa k rozmýšľaniu našich starých mám. Používali sedliacky rozum, žili v súlade s prírodou a konzumný život im bol cudzí.“
Najmä mladí ľudia teraz podľa Slezákovej prichádzajú s rôznymi ekologickými alternatívami, ako je prírodná kozmetika, kompostovateľné obaly, drevené zubné kefky či spodná bielizeň z biobavlny. Väčšina bezobalových alebo ekoobchodov ponúka pre ženy napríklad aj alternatívy vložiek a tampónov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
