Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Plavčan je na dovolenke, problémovú výzvu zrejme nezrušili. Hrozí, že prepadne miliarda?

Peter Plavčan. Foto – TASR
Peter Plavčan. Foto – TASR

Koaličná kríza sa stala hlavnom témou posledných dní. O tom, čo sa deje so 600 miliónmi eurofondov na výskum, je ticho.

Je výzva na dlhodobý a strategický výskum na 300 miliónov zrušená tak, ako žiadal premiér?

Naozaj môžeme prísť o miliardu z eurofondov, ako naznačujú rektori?

Prebieha na ministerstve školstva kontrola a kto vlastne efektívnosť eurofondov kontroluje?

To sú otázky, ktoré tento týždeň zatienila koaličná kríza. Kým politici hovoria o tom, či a ako sa zmení koaličná zmluva, v školstve sa v týchto dňoch rozhoduje o stovkách miliónov eur, ktoré v konečnom dôsledku spustili napätie medzi SNS a zvyškom koalície.

Ministerstvo školstva mlčí, rektori nič nevedia a manažéri eurofondových agentúr sa pred verejnosťou zatajujú od začiatku kauzy.

Televízia Markíza v stredu zistila, že minister Peter Plavčan je na dovolenke. Ten sa reportéra spýtal, ako ho vypátrali, a opakoval, že kauzu eurofondov na vedu vysvetlí v pondelok na tlačovej konferencii.

„Žiadne, ani jedno euro neodišlo žiadnym firmám, ani tým, ktoré majú podpísané zmluvy. Zastavil som to. Prebieha preverovanie a počkajme si, ako to dopadne,“  uviedol Plavčan.

Ministra niet

Už to je mesiac, čo rektori výskumných vysokých škôl a šéf Slovenskej akadémie vied poslali ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi (nominant SNS) ostrý list, kde sa sťažujú, že z 300-miliónového balíka nedostali žiadne peniaze.

Pred týždňom predseda SNS Andrej Danko vyzval ministra školstva, aby kritizovanú výzvu na dlhodobý a strategický výskum zrušil. Urobil to po rokovaní koaličnej rady. Vtedy sa ku kauze s eurofondmi vyjadril prvý a zatiaľ aj posledný raz.

Ubehol týždeň a nie je jasné ani to, či Plavčan naozaj výzvu zrušil. „Ja by som to tiež chcel vedieť,“ povedal na otázku, či je výzva zrušená, šéf Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. „S ministrom sa neviem spojiť,“ dodal.

Najnovšie informácie má z minulého týždňa. Ministerstvo školstva vtedy kontrolovalo eurofondovú výzvu, ktorú vyhlásila jeho podriadená organizácia Výskumná agentúra.

Nejaký typ kontroly v stredu doobeda potvrdilo vo veľmi strohom stanovisku aj ministerstvo: „Ministerstvo školstva momentálne preveruje technické a odborné otázky problematiky a pripravuje potrebné opatrenia,“ odpísalo s tým, že Plavčan zvolá k téme eurofondov tlačovú konferenciu. Kedy to bude, vtedy nikto ani nenaznačil.

Ani rektori nevedia nič nové

Nie je jasná ani odpoveď na otázku, či výzva na dlhodobý a strategický výskum je zrušená tak, ako mal ministra vyzvať minulý týždeň Danko. „Nemám tieto informácie. Po návrate z dovolenky sa však o tieto skutočnosti budem zaujímať,“ napísal rektor Technickej univerzity vo Zvolene Rudolf Kropil.

Nevie to ani vedenie Univerzity Komenského, Slovenskej poľnohospodárskej univerzity ani Technickej univerzity v Košiciach.

„Nemáme v tejto chvíli informáciu o tom, že by bola výzva zrušená. Ministerstvo školstva či výskumná agentúra nás zatiaľ nekontaktovali ani v súvislosti s kontrolou projektov či hodnoteniami výzvy,“ tvrdí Slovenská technická univerzita v Bratislave.

Zrušenie výzvy nie je zverejnené ani na portáloch, kde by takú informáciu ministerstvo alebo Výskumná agentúra podľa zákona zverejniť musela.

Ak sa výzva zruší, môže to byť problém pre univerzity aj akadémiu vied. Peniaze musia byť minuté do roku 2020. Ak by sa teraz výzva nanovo vypísala, budú môcť peniaze čerpať najskôr o rok, aj to je optimistický odhad, myslí si šéf akadémie vied Šajgalík.

Rektori zrušenie výzvy nechceli, práve preto, že im na samotný výskum ostane málo času. Žiadali prehodnotenie projektov a dúfali, že keď ich zhodnotia nanovo, budú úspešní. To však podľa vedenia agentúry nie je možné. „Šéf Výskumnej agentúry mi povedal, že sa to prehodnotiť nedá. Tvrdil, že jediné riešenie je ju zrušiť,“ povedal šéf akadémie Šajgalík.

Ministerstvo školstva do Plavčanovho vyhlásenia pre Markízu neodpovedalo ani na to, či podpísalo nejaké nové zmluvy s úspešnými uchádzačmi na eurofondy. Európska komisia vo varovnom liste, ktorý nám zaslala pre podozrenia z pochybení pri eurofondoch na výskum, to výslovne zakazuje.

Komisia nám pre podozrenia z pochybení zastavila vyplácanie štyroch výziev, kým sa neprešetria a neprijmú sa opatrenia, nebude nám komisia eurofondy preplácať. Ide o výzvu na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja, Priemyselných výskumno-vývojových centier, medzinárodných teamingových výskumných centier mimo Bratislavského kraja a centier v Bratislavskom kraji.

Posledné dve výzvy boli uzatvorené ku koncu júna a nezačal sa v nich ani proces hodnotenia.

„Potreba týchto teamingových výziev je súčasne zakomponovaná priamo v OP a systémové pochybenia sa ich principiálne netýkajú,“ napísal Komunikačný odbor Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho.

Prídeme o miliardu?

To, že sa mesiac nič pri eurofondoch nedeje, je problém najmä pre nedostatok času. Peniaze majú byť vyčerpané do roku 2020 a hodnotenie poslednej výzvy trvalo rok. Ministerstvo školstva je pri čerpaní eurofondov spolu s ministerstvom životného prostredia najhoršie.

K 1. augustu tohto roka vyčerpali 37,2 milióna a do konca tohto roka majú vyčerpať ešte 68,5 milióna eur. Pomalé čerpanie spôsobilo podľa ministerstva to, že sa stretli dve výzvy. Dočerpávala sa prvá, a preto sa nezačalo s čerpaním druhej. A tiež zložitý proces prípravy dokumentov.

Ak ministerstvo peniaze nevyčerpá, zníži sa celkový objem eurofondov, ktorý máme na výskum a inovácie získať. Celkovo sme mali mať k dispozícii 2,2 miliardy eur. Pellegriniho úrad preto s ministerstvom komunikuje, aby zabezpečili, že sa peniaze vyčerpajú do konca tohto roku.

Rektor Slovenske technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer vo svojom blogu napísal, že nám hrozí prepadnutie miliardy eur. „Ak sa urýchlene neopraví hodnotenie projektov vypracovaných a predložených na výzvu Dlhodobý strategický výskum (v oblastiach špecializácie podľa vedeckovýskumných kapacít), Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou príde  možno aj o miliardu eur. Momentálne najvyššou prioritou musí byť záchrana eurofondov. Teda korektná a vysoko odborná práca. Je to aj otázka reputácie Slovenska a zodpovednosti voči občanom.“

Pellegriniho úrad nevie, odkiaľ rektor na túto sumu prišiel. „Prepadnú iba tie finančné prostriedky, ktoré nebudú jednotlivé riadiace orgány schopné vyčerpať. Nevieme, z čoho rektori vychádzali, keď tvrdili, že môže prísť k skráteniu alokácie o miliardu.“

Znamenalo by to, že ak by sme nevyčerpali 68,5 milióna eur, prepadli by tie. Pre predstavu, rozpočet Slovenskej technickej univerzity je 105 miliónov eur. Prepadnúť tak môže suma v hodnote vyše polovice ročného rozpočtu jednej z našich najlepších univerzít.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Povesť štátnych inžinierov je už taká zlá, že diaľnica načas je šokom
  • HDP: Ekonomika v druhom štvrťroku klesla o 12,1 %, je to historický prepad, ale čakalo sa horšie
  • Automobilky: Porsche postaví pri Hornej Strede závod na karosérie za 250 miliónov eur, zamestná 1200 ľudí
  • Kurzarbeit: Minister Krajniak chce trvalý systém od roku 2022, dovtedy má fungovať prvá pomoc
  • Vláda: Štát vyčlení 50 miliónov eur na odmeny sestrám, policajtom či vojakom za zvládanie pandémie
  • Samosprávy: Ministerstvo financií ukázalo, aký výpadok na daniach z príjmu mali mestá a obce
  • Aerolínie: Wizz Air plánuje novú linky z Košíc do Británie
  • Firmy: Testy nepreukázali koronavírus vo výrobkoch a na obaloch výrobcu bagiet Fekollini zo Sládkovičova
  • Železnice: ŽSR pustia vlaky na novú časť hlavnej trate medzi Púchovom a Považskou Bystricou
  • EÚ: Ekonomika padla v 2. štvrťroku medziročne o 14,1 %, je to viac než na Slovensku
  • Nemecko: VW klesol predaj v júli už len o 0,2 %, ťahal ho najmä čínsky trh
  • Poľsko: Ekonomika padla do recesie po prvý raz od pádu komunizmu

Najväčšie koronakrízové prekvapenie: Porsche na Považí postaví nový závod na karosérie pre 1200 zamestnancov

Ilustračné foto - Porsche
Ilustračné foto – Porsche

Automobilka Porsche chystá na Slovensku veľkú investíciu. Nemecký výrobca športových automobilov totiž pri Hornej Strede v okrese Nové Mesto nad Váhom postaví novú fabriku za štvrť miliardy eur, v ktorej nájde prácu až 1200 zamestnancov.

Minúta po minúte

Budaj chce na vládu predložiť koncepciu rokovania s Maďarskom vo veci Gabčíkova a nedostavania Nagymarosu na maďarskej strane. Minister životného prostredia pripomenul, že na základe rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora majú oba štáty nájsť spôsob ukončenia sporu.

Jedným z krokov podľa neho bude starostlivosť o spoločné prírodné hodnoty, ktoré sú na oboch stranách Dunaja. Minister chce, aby pod ministerstvo prešiel splnomocnenec vlády pre výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Momentálne úrad spadá pod ministerstvo dopravy. (tasr)

U zamestnanca závodu ZKW Slovakia v Krušovciach pri Topoľčanoch potvrdili COVID-19. Pozitívne testovaný 28-ročný muž bol zrejme infikovaný počas súkromnej dovolenky v Chorvátsku.

„Všetky osoby, ktoré boli s infikovaným mužom v priamom kontakte, boli okamžite vyzvané na dodržiavanie domácej karantény. Okrem karantény priamych kontaktných osôb v spoločnosti sa určujú a kontrolujú aj jeho súkromné kontakty,“ potvrdil generálny riaditeľ závodu ZKW Slovakia Franz Nigitz.

Podľa riaditeľa závodu sa vo firme s okamžitou účinnosťou opäť uplatňujú prísnejšie hygienické a ochranné požiadavky.

„Súbežne s okamžitou hĺbkovou dezinfekciou kancelárií zamestnancov boli v spoločnosti okamžite sprísnené ďalšie ochranné opatrenia. Mítingy sa zvyčajne konajú online, služobné cesty sú povolené iba v absolútne nevyhnutných prípadoch. Ak je to možné, mali by zamestnanci využiť v prípade služobnej cesty dopravu autom,“ spresnil Nigitz.

V samotnom závode je nevyhnutné používať ochranu dýchacích ciest vo všetkých verejných priestoroch a v priestoroch, ako sú chodby, šatne, autobusy. Aby boli dodržané predpísané vzdialenosti, v jedálni bol znížený počet osôb za jedným stolom. (tasr)

Tu sme stále len za agrobarónov. So Sabolom si kupujeme farmu v Rusku, hovorí bývalý šéf pozemkového fondu Šebek

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Veľkopodnikateľ Ján Sabol si s bývalým šéfom Slovenského pozemkového fondu Miloslavom Šebekom kupujú svoju prvú ruskú farmu. Šesťtisíc hektárov pôdy a tisícka kráv sa nachádzajú v blízkosti miest Togliatti a Samara.

Americké akcie sa na záver týždňa vydali oboma smermi. Dolár dnes oslabil a pokles zaznamenal ôsmy týždeň za sebou.

  • Index Dow Jones vzrástol o 34,30 bodu na 27 931,02 bodu
  • S&P 500 sa znížil o 0,58 bodu na 3372,85 bodu
  • Nasdaq klesol o 23,2 bodu na 11 019,30 bodu

V rámci celého týždňa však všetky tri indexy vzrástli. Dow Jones spevnil o 1,8 percenta, S&P 500 si pripísal 0,6 percenta a Nasdaq 0,1 percenta.

Všetky tri akciové indexy kvôli koronavírusu v marci prudko klesli. Masívne stimulačné opatrenia im však pomohli nabrať späť väčšinu týchto strát a index S&P 500 dokonca už tento týždeň na krátky čas pri obchodovaní prekročil svoju rekordnú záverečnú hodnotu z polovice februára.

Indexom sa však stále nedarí uzavrieť na nových rekordoch, čiastočne kvôli neschopnosti politikov dohodnúť sa na novom balíčku pomoci.

„Investori si dali pauzu. Dostali sme sa celkom ďaleko od minima z 23. marca a je tu stále veľa neistoty, čo sa týka celkovej ekonomiky, a tiež nárast počtu prípadov, ktorý sme videli zhruba za posledný mesiac,“ uviedol investor Commonwealth Financial Networks Brian Price.

Dnešné štatistiky ukázali, že maloobchodné tržby v USA vzrástli v júli menej, než sa čakalo, a kvôli zvyšujúcemu sa počtu nových prípadov COVID-19 a zníženiu dávok v nezamestnanosti by sa ďalej mohli zhoršovať.

Ďalšia správa ukázala, že produkcia amerických tovární v júli stúpla viac, než sa čakalo, zostáva však pod úrovňou z obdobia pred pandémiou. Nálada spotrebiteľov v prvej polovici augusta bola prevažne stabilná.

Naďalej tiež zostáva neistý výhľad ďalšej fiškálnej pomoci, pretože nie sú v pláne žiadne nové rokovania zástupcov Senátu a Snemovne reprezentantov. Obozretnosť investorov zvyšujú tiež blížiace sa prezidentské voľby v USA.

Dolár dnes oslabil a pokles zaznamenal ôsmy týždeň za sebou, pretože investori sa zamerali na meny ekonomík, ktoré lepšie zvládajú priebeh epidémie. Výkonu dolára neprispievajú ani zastavené vyjednávania o ďalšom balíku pomoci pre americkú ekonomiku.

Dolárový index klesol o 0,2 percenta na 93,11 bodu. Euro voči doláru posilnilo o 0,2 percenta na 1,1838 USD. Dolár k jenu klesol o 0,3 percenta na 106,59 JPY a euro voči jenu oslabilo o 0,1 percenta na 126,19 JPY. (čtk, reuters)

Zdravotné sestry, policajti, vojaci v nasadení aj pracovníci v domove sociálnych služieb dostanú od štátu špeciálnu odmenu. Vláda na to použije 50 miliónov eur.

Peniaze si budú deliť ministerstvá zdravotníctva, vnútra, obrany a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Ide o ľudí v prvej línii, ktorí takto riskovali,“ povedal premiér Igor Matovič. Predpokladá, že priemerná odmena môže byť medzi 300 až 500 eurami.

Premiér sa tak rozhodol na základe priaznivých ekonomických aj zdravotných výsledkov.

Igor Matovič tvrdí, že Slovensko malo v 2. štvrťroku najnižší počet pozitívnych prípadov aj počet úmrtí na COVID-19 na 100-tisíc obyvateľov v EÚ. Hovorí tiež, že podľa dát o raste HDP dosiahla jeho vláda v európskom porovnaní lepší výsledok ako Pellegrini v prvom kvartáli.

„Peter Pellegrini nám odovzdal stav ekonomiky ako štvrtý najhorší v EÚ plus Veľká Británia. V druhom štvrťroku, čo je náš výsledok, sme plus-mínus v strede.“

Priemyselná produkcia v USA v júli stúpla tretí mesiac za sebou, medzimesačne pridala 3 %. V júni sa zvýšila o 5,7 %, čo bolo najrýchlejšie tempo od roku 1959. Výsledky naznačujú, že výroba sa postupne zotavuje z koronakrízového prepadu.

Júlový výsledok je v súlade s odhadmi ekonómov. Fed poznamenal, že napriek výraznému zvýšeniu v posledných mesiacoch je produkcia priemyslu o 8,4 % nižšia ako vo februári, čo bol posledný mesiac pred začiatkom pandémie.

V júli rástla väčšina hlavných priemyselných odvetví, výroba motorových vozidiel a autodielcov o 28,3 %. Kapacity amerického priemyslu boli využité na 70,6 %, pred koronakrízou dosahovala miera ich využitia v priemere 75 %. (tasr, reuters)

Majitelia domov v Bratislave a časti Záhoria môžu nahlásiť stav vodomerov do 9. septembra, netreba to robiť dnes. BVS sa ospravedlnila za formuláciu v predchádzajúcej tlačovej správe o zvýšení vodného a stočného, ktorá mohla mýliť. (tasr)

Investori sa zbavujú dlhopisov bieloruskej vlády, výpredaj nabral na intenzite posledné dni. Akcelerovať začal, keď šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačila, že EÚ chystá sankcie voči predstaviteľom bieloruského režimu.

Dolárové dlhopisy Bieloruska klesli vo štvrtok o 2 až 3 %. Cenné papiere vydané koncom júna so splatnosťou v roku 2026 sa dnes ráno predávali okolo 93 centov, ich emisná cena bola tesne pod 99 centmi.

V Bielorusku silnejú nepokoje po prezidentských voľbách, ktoré opozícia považuje za zmanipulované. Vzhľadom na rastúcu brutalitu bezpečnostných zožiek voči protestujúcim Nemecko vyzvalo Brusel, aby uvalil na Minsk sankcie. Pridal sa aj rakúsky minister zahraničia Alexander Schallenberg.

Niektorí investori sa domnievajú, že prípadná roztržka so Západom prinúti Alexandra Lukašenka primknúť sa ešte bližšie k Rusku a že Moskva Minsku finančne pomôže.

Viac o dlhu Bieloruska:

  • Štátny dlh dosahuje zhruba 43 % HDP, čo je pre krajinu s ratingovou známkou B (od agentúry Fitch) relatívne nízke zadlženie. Stupeň B je v strednej časti pásma, ktoré je považované za vysoko špekulatívne.
  • Má vyše 90 % dlhu v cudzej mene, takže štátne financie trpia, keď bieloruský rubeľ klesá. Tento rok voči doláru odpísal zhruba 15 %.
  • Bielorusko musí splatiť dlhopisy za 3,6 miliardy dolárov a ďalších 8 miliárd dolárov mu požičala Moskva. (čtk)

Mám sa s kúpou bytu poponáhľať, lebo ceny neklesli, alebo je lepšie počkať?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Šiesti odborníci hovoria, či sa teraz oplatí kúpiť byt a poponáhľať sa s hypotékou alebo počkať, či pre možnú druhú vlnu pandémie ceny neklesnú. „Určite by som sa neponáhľal. Cítime, že trh zaznamenáva isté vyvrcholenie,“ vraví realitný maklér Martin Čapo.

Firma Rosneft sa v 2. štvrťroku vďaka rastu cien ropy prehupla do zisku 493 miliónov eur, za prvé tri mesiace bola v strate 1,8 miliardy eur. Objem produkcie najväčšej ruskej ropnej spoločnosti klesol medziročne o 13 %.

V 2. štvrťroku vlaňajška vykázal Rosneft čistý zisk 2,2 miliardy eur. Začiatkom tohto roka ju stiahli do červených čísel padajúce ceny ropy v dôsledku nadprodukcie a šírenia koronavírusu.

Rosneft pokrýva vyše 40 % ťažby ropy v Rusku. Od apríla do júna dodal vyše 4 miliónov barelov ropy denne, produkciu znížil v súvislosti s dohodou skupiny OPEC+ s cieľom podporiť ceny ropy. (čtk, reuters)

Klub 500 víta zámer ministra práce Milana Krajniaka zaviesť v budúcnosti trvalý kurzarbeit. No pripomína, že treba hovoriť aj o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti.

„Je dobré, ak do budúcnosti bude pripravený systém kurzarbeit, ako navrhuje ministerstvo, bez zvýšenia odvodového zaťaženia. Ak však nehovoríme o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti, nie je to dobré,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Komentoval tak zámer ministra práce Krajniaka zaviesť od roku 2022 trvalý kurzarbeit.

Podnikateľský Klub 500, ktorý vedie majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, je známy kritikou aktuálneho podporného systému pre firmy. Vládu opakovane žiada, aby navýšila pomoc cez zvýšenie opatrenia kurzarbeit či podpory v prípade výpadku tržieb.

„Máme vyčlenených 1,38 miliardy eur a čerpáme len 490 miliónov eur. V súčasnosti, keď sú firmy s poklesom tržieb až do 50 %, vyplácame náhradu mzdy len od 10 – 35 % celkových osobných nákladov, pritom v budúcom kurzarbeite chceme vyplácať pri poklese od 10 % náhradu až 80 % čistej mzdy. Je nám úprimne ľúto každého nášho zamestnanca, ktorý má vyplácanú časť mzdy a štátnym a verejným zamestnanom je vyplácaných 100 % príjmu. Buď chceme ľuďom pomôcť a zachrániť zamestnanosť, alebo nie. Namiesto zachraňovania pracovných miest pri 12,1-percentnom medziročnom poklese HDP vyčleňujeme podporu zamestnávania absolventov bez pracovných návykov a praktických vedomostí,“ reagoval Gregor.

Predaj koncernu Volkswagen v júli klesol medziročne už len o 0,2 % na 885 700 áut Podporil ho najmä čínsky trh, ktorý stúpol o takmer päť percent. Za sedem mesiacov roka odbyt skupiny zaostal za vlaňajškom o necelú štvrtinu.

Odbyt VW v Európe bol v júli nižší o 1,9 %, dvojciferné prepady zaznamenal v Severnej a Južnej Amerike. V júni sa globálny predaj prepadol medziročne ešte o približne pätinu.

Automobilka v júli zaznamenala rast predaja značiek Audi, Škoda a Porsche, odbyt áut VW klesol o 1,1 %. Znížili sa aj dodávky značky Seat i úžitkových vozidiel. (tasr, marketwatch)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať