Denník N

V Pezinku opäť hrozí vznik skládky, za ktorou bol aj Kočner a ktorá vyvolala veľký odpor aktivistov

Protest proti skládke v Pezinku v roku 2010. Foto – TASR
Protest proti skládke v Pezinku v roku 2010. Foto – TASR

Preslávilo ich heslo „Skládka nepatrí do mesta“. Roky proti nej bojovali a Najvyšší súd im dal v roku 2013 za pravdu. No úrady a majitelia zasa spustili proces otvorenia skládky menej ako 300 metrov od domov.

„Čelíme novej hrozbe povoľovania skládky v Pezinku,“ vyhlásila dnes Zuzana Čaputová, na Slovensku známa ako právnička a aktivistka, ktorá pomohla zastaviť vybudovanie skládky odpadov v Pezinku neďaleko obytnej zóny.

Právnička mimovládnej organizácie VIA IURIS v kauze zastupovala Pezinčanov a za svoje dlhoročné odhodlanie a občianske nasadenie v ochrane životného prostredia získala prestížnu Goldmanovu cenu.

Teraz sa nečakane spor o skládku vracia. Povolenie na výstavbu skládky v Novej jame v Pezinku zakázal Najvyšší súd pre jej nezákonnosť v roku 2013. Proces sa však vrátil k Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Na podnet investora sa povoľovanie začalo znovu. Žiadateľ by musel návrh stiahnuť, aby sa konanie zastavilo.

Nominant Smeru, otec a syn a Kočner

„Je tu všeobecne záväzný predpis, územný plán, ktorý skládku zakazoval v minulosti a zakazuje ju aj teraz. Trváme na jeho rešpektovaní a aby sa ním riadila Slovenská inšpekcia životného prostredia pri vydávaní príslušných rozhodnutí,“ vyhlásil prednosta Pezinku Miroslav Šebesta.

Prvý návrh o povolenie skládky podala ešte v roku 2007 akciová spoločnosť Ekologická skládka. Nariadenie mesta, ktorým sa zakazuje umiestnenie skládky v tejto lokalite, vtedy akoby neexistovalo.

Potom sa začali ukazovať zaujímavé prepojenia.

Nová jama v Pezinku. Foto – FB Skládka nepatrí do mesta

Firme Ekologická skládka šéfoval podnikateľ Ján Man. V procese povoľovaní a odvolaní sa firma odvolala aj na krajský stavebný úrad, ktorému šéfoval Ján Man mladší. Zhoda mien nie je náhodná. Ide o syna Jána Mana, ktorého do funkcie nominoval Smer. Ján Man mladší bol zároveň členom dozornej rady vo firme svojho otca.

A ešte zaujímavejším sa prípad stal v momente, keď doň vstúpil podnikateľ Marián Kočner, známy z mafiánskych zoznamov, ktorý sa už stihol zapojiť do množstva káuz: Markíza vs Gamatex, SaSanka, Glance House, Čistý deň.

Po tom, ako to vyzeralo, že skládka bude definitívne minulosťou, na začiatku roku 2015 spoločnosť Ekologická skládka, ktorej šéfoval Ján Man, zanikla zlúčením s akciovou spoločnosťou Pezinské tehelne – Paneláreň. Predsedom jej predstavenstva je rovnako Ján Man a teraz sa znovu pokúša o výstavbu skládky odpadu. Momentálne na skládku neexistujú povolenia, je uzatvorená a nemôže sa na ňu ukladať odpad.

„Až v konaní sa dozvieme, či bude Slovenská inšpekcia životného prostredia akceptovať územný plán. Zatiaľ sa to moc nezdá, pretože navrhovateľ konštatoval súlad s územným plánom. Podľa toho je však skládka v Novej jame zakázaná,“ vysvetľuje Čaputová.

Zo starej skládky presakujú nebezpečné látky

„Rovnako ako v minulosti, povolenie tejto skládky odmietame. Odmietame byť vystavení ďalšej hrozbe zvyšovania najmä onkologických ochorení,“ vyhlásili aktivisti.

Zároveň sa snažia poukázať na veľkú záťaž pre životné prostredie, s ktorou sa Pezinok trápi už roky. Je ňou takzvaná stará skládka, ktorá funguje od 60. rokov minulého storočia. Odpad sa do jamy sypal bez akéhokoľvek plánu či platnej legislatívy.

„Stará jama fungovala ako skládka odpadov pre celý bratislavský región, momentálne sú v nej uložené obrovské množstvá odpadov, vrátane tých nebezpečných zo Slovnaftu a bratislavských nemocníc,“ hovorí jeden z hlavných aktivistov iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, Jaroslav Pavlovič.

Podľa prieskumov obsahu skládky sú v nej materiály, ktoré sú nebezpečné a dnes je ich skládkovanie zakázané. Posudky, ktoré si dalo mesto Pezinok vypracovať, naznačujú presakovanie škodlivín zo skládky.

„Stará skládka mala byť uzavrená od roku 2008, dodnes nie je. Hovoriť o vytváraní novej skládky, keď tento starý environmentálny problém nie je vyriešený, je podľa mňa úplne absurdné,“ vraví Pavlovič.

Podľa starého posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) mala byť skládka zavretá už pred sedemnástimi rokmi, od roku 2000.

Zahraničné prieskumy naznačujú, že práve v okolí skládok je zvýšený výskyt onkologických ochorení. Po porovnaní so štatistikami pre okres Pezinok sa ukázalo, že určité choroby sa vyskytujú oveľa častejšie, ako je slovenský priemer.

Stará skládka sa od prvých domov nachádza len 150 metrov. Štúdie odporúčajú bezpečnú odstupovú vzdialenosť tri kilometre. Obyvatelia sa často sťažujú na nevydržateľný zápach.

V protestoch vyzývali na konanie aj Roberta Fica. Foto – TASR

Príbeh jednej skládky

Kauza povolenia skládky v Novej jame má už osemnásť rokov. Za ten čas sa dostala na Najvyšší súd, Ústavný súd aj na Súdny dvor Európskej únie.

Takzvanú starú skládku, ktorá vznikla v Starej jame po bývalej povrchovej bani na ťažbu ílu, sprivatizovala akciová spoločnosť Ekologická skládka, ktorej šéfoval Ján Man starší.

Nasledovalo rozsiahle a komplikované povoľovanie, ktoré bolo miestami veľmi podozrivé.

V roku 1999 vykonali posudzovanie vplyvov na životné prostredie, podľa ktorého by sa povoľovanie skládky malo riadiť aj dnes.

O tri roky neskôr požiadala spoločnosť Ekologická skládka o umiestnenie novej skládky v Novej jame. Stavbu akejkoľvek novej skládky mesto Pezinok však zakázalo.

Stavebný úrad v Pezinku zamietol žiadosť o novú skládku, a preto sa Ekologická skládka obrátila na krajský stavebný úrad. Prednostom úradu v Bratislave bol vtedy Ján Man mladší, nominant Smeru. Rovnako bol aj členom dozornej rady vo firme svojho otca Ekologická skládka.

Krajský stavebný úrad pri konaní odmietol poskytnúť informácie všetkým ostatným účastníkom konania, takže Pezinčania ani nevedeli, či úrad vôbec rozhodol. Pol roka po podaní žiadosti úrad skládku povolil aj napriek rozporu s územným plánom mesta Pezinok a stavebným zákonom.

Záhadne postupoval aj Inšpektorát životného prostredia v Bratislave, ktorý až aktivisti museli upozorniť na chýbajúce dokumenty, potom úradné rozhodnutie vyhlásil za obchodné tajomstvo.

Ako premiér Fico znervóznel

Všetko to viedlo k veľkým protestom, vo februári 2008 sa koná prvá masová demonštrácia, na ktorú prišlo viac ako päťtisíc ľudí.

Pezinčania protestovali aj pred úradom vlády, kde vysypali tašku odpadkov. Pred ministerstvom životného prostredia zorganizovali protestnú občiansku štafetu, ktorá trvala tri týždne. Žiadajú ministerstvo, aby zastavilo výstavbu.

Vyzvali aj premiéra Roberta Fica, aby zakročil. So zástupcami obyvateľov sa dvakrát stretol. „Súviselo to s tým, že blízki príbuzní prevádzkovateľa boli vtedy vo vedúcich postaveniach štátnych orgánov, ktoré skládku povoľovali, a boli členmi strany Smer,“ povedala minulý rok Denníku N Čaputová.

Premiér znervóznel a vyhlasoval, že niekto chce prípad umelo spojiť so Smerom.

Súčasne výstavbu skládky po firme Ekologická prevzala americká spoločnosť Westminster Brothers a ako jej zástupca začal vystupovať Marián Kočner. Ten neskôr tvrdil, že so skládkou nemal nič spoločné a prevod vlastníckych práv sa nikdy neuskutočnil.

Na stavbe ďalej prebiehala nelegálna výstavba. Pezinčania ďalej protestovali a podali žalobu. Najvyšší súd ich podržal, Ústavný súd nie, definitívne tak dal Pezinčanom za pravdu až Súdny dvor Európskej únie.

Minulý rok sa Pezinčania museli postaviť na odpor ďalšiemu biznisu s odpadmi. Firma Brilant SK chcela v meste stavať splynovaciu elektráreň s technikou, ktorá na Slovensku vtedy neexistovala a pochybovalo sa o jej bezpečnosti. Výstavba nebola v zhodne s územným plánom mesta a firma sa stiahla.

Pezinskí aktivisti dnes navrhujú lepšie separovanie. Foto – TASR

Ide to aj bez skládky

Keď nie skládka, čo spraviť s komunálnym odpadom? Aktivisti hovoria o poctivom separovaní odpadu.

„Mesto Pezinok za minulý rok vytvorilo 6142 ton odpadu, z ktorého sme 4218 uložili na skládku. Ten zvyšok sme vyseparovali,“ vysvetľuje člen iniciatívy Tomáš Pitoňák.

Pezinčania s každým rokom separujú viac odpadu. Do budúcnosti je však popri separovaní dôležité aj znižovať jeho celkovú produkciu. Nová skládka by mala mať kapacitu 800-tisíc ton. Ak Pezinčania vyprodukujú ročne len štyritisíc ton, objem sa zdá premrštený.

„Dúfam, že možnosť povolenia skládky reálna nie je. Že tak, ako sa nám tomu podarilo zabrániť predtým, tak máme nádej, že sa to podarí aj teraz,“ nevzdáva sa Čaputová.

V prebiehajúcom konaní o povoľovaní skládky z roku 2007 zastupuje právnička približne 1200 Pezinčanov. Do konania sa môžu jednotlivci pridať buď samostatne, alebo sa môžu pripojiť k pripravovanému stanovisku iniciatívy Skládka nepatrí do mesta. Vyjadrovať sa ku konaniu môžu zúčastnení do 21. augusta.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie