Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo by mal Plavčan vysvetliť (rukoväť kauzy eurofondov na vedu v desiatich bodoch)

Minister školstva Peter Plavčan. Foto - Tasr
Minister školstva Peter Plavčan. Foto – Tasr

V pondelok avizuje minister školstva Peter Plavčan tlačovú konferenciu po dvoch týždňoch mlčania o kauze eurofondov na vedu a výskum. Vráti sa z dovolenky a sľubuje odpovede. Ak sa vám zdá táto téma príliš komplikovaná, tento text vám pomôže zorientovať sa.

Minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) ohlásil na pondelok tlačovú konferenciu, na ktorej chce vysvetliť, ako to je s eurofondmi na výskum a inovácie. Kauza trvá už mesiac a minister zatiaľ zvolal len jednu tlačovú konferenciu, z ktorej po dvoch otázkach odišiel.

Na čo boli eurofondy určené a kde skončili?

Cez eurofondy sa mali podporiť projekty na dlhodobý a strategický výskum slovenských vedcov. Výskumné univerzity predpokladali, že peniaze pôjdu do ich vedeckých parkov, na Slovensku ich máme jedenásť. Univerzity ich stavali z eurofondov, ale z predchádzajúceho programového obdobia.

Teraz už nemajú dosť peňazí na platy vedcov a výskumníkov či na prevádzku. „Udržiavame ich, ale pri týchto priškrtených prostriedkoch si nevieme predstaviť rozvoj. O skutočnom rozvoji sa nedá hovoriť. Parky stagnujú na úrovni, na akej boli v roku 2015,“ vysvetľuje prorektor Slovenskej technickej univerzity Oliver Moravčík.

Nakoniec peniaze z tejto výzvy nedostala ani jedna výskumná agentúra, ani Slovenská akadémia vied. Z desiatich projektov, ktoré boli posunuté na schválenie, poznáme päť – Slovenská agentúra životného prostredia v Banskej Bystrici, kde spolupracovali s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského. Druhý projekt bol Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), ďalej projekt Soitronu, Centra vedecko-technických informácií a spoločnosti Beset.

Druhá problémová výzva bola určená pre podniky. V oboch išlo o zhruba 300 miliónov eur.

 

Prečo hodnotili neodborní hodnotitelia?

Hodnotitelia sú pri prerozdelení eurofondov kľúčoví. O projekte rozhodovali vždy dvaja ľudia, každý samostatne. Potom si hodnotenie spoločne prešli, či sa zhodujú, alebo nie. Ak sa nevedeli dohodnúť, prišiel tretí hodnotiteľ.

Vo viacerých prípadoch sa stalo, že projekty hodnotili ľudia, ktorí s odborom nemali skúsenosti. Projekt za 23 miliónov eur na zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku hodnotil kardiológ.

Internista zasa hodnotil materiálový výskum za 40 miliónov eur zameraný na priemyselné materiály. Projekt na onkológiu a preventívnu medicínu nehodnotil žiadny lekár. Výskum na mobilné siete piatej generácie hodnotila žena, ktorá na vysokej škole učí anglický jazyk a komunikatívne cvičenia.

Okrem toho boli medzi hodnotiteľmi nominanti SNS  aj ľudia, čo boli zjavne v konflikte záujmov. Napríklad manažér z Výskumného ústavu zváračského hodnotil výzvu, do ktorej sa prihlásil aj ústav, ktorý ho zamestnáva.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo dostali peniaze pochybné firmy?

Pri výzve na dlhodobý a strategický výskum ministerstvo ešte nezverejnilo, kto dostane peniaze. Pri výzve pre podniky to už známe je. Peniaze dostal napríklad liehovar na zriadenie novej linky, alebo pivovary, ktoré chcú rozbehnúť výrobu nového druhu piva alebo cideru.

Oveľa problematickejšie je, že milióny dostali aj firmy, ktoré majú nízke obraty, alebo zamestnávajú len dvoch ľudí. A často s vedou nemali nič spoločné.

Jednou z víťazných firiem je Beta Biotech, dostala dotáciu 4,1 milióna eur. Vlani mala tržby len 14 500 eur a má len dvoch zamestnancov.

Takmer sedem miliónov dostala firma Crystalex, ktorá mala vlani tržby menej ako dvetisíc eur. Firma mala vytvoriť pracovisko výskumu a vývoja v Rajci. Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) zverejnila fotografiu sídla tejto firmy – je to polorozpadnutá bývalá fabrika na výrobu kobercov.

A na zozname úspešných je aj IT firma Glass Way, ktorá sídli v komplexe River Park na nábreží Dunaja. Dostala 5,1 milióna eur. Firma hneď po podpise zmluvy na veľkú väčšinu z tohto projektu začala zháňať subdodávateľa. Jediným majiteľom firmy je právnik Pavol Rohutný, ktorý má od mája zmluvu aj s Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Agentúra, ktorá patrí pod ministerstvo školstva, mu mesačne platí 1700 eur.

Dostali peniaze špičkoví vedci?

Peňazí na výskum je na Slovensku vo všeobecnosti málo, oveľa menej ako vo vyspelých krajinách OECD. Na mnohé projekty našich špičkových vedcov v kritizovanej eurofondovej výzve peniaze neboli. Projekty veľkých výskumných agentúr kritériá splnili, ale mali málo bodov na to, aby dostali aj peniaze. To je napríklad prípad Slovenskej technickej univerzity a jej projektu na dlhodobý a strategický výskum.

Alebo vedec Pavol Čekan, ktorý sa pred mesiacom vrátil po 20 rokoch zo zahraničia. V USA má laboratóriá a chce pokračovať na Slovensku. Predložil projekt Multiplex DX Inštitút za 6,9 milióna eur vo výzve pre podniky. Jeho zámerom je vytvoriť personalizovanú diagnostiku onkologických pacientov. Požiadal o vysvetlenie, Výskumná agentúra odpoveď neposlala.

Odpovedá ministersvo školstva a Výskumná agentúra?

Vysvetľovať by okrem ministra školstva Plavčana mala aj Výskumná agentúra, ktorá patrí pod ministerstvo školstva. Manažovala eurofondovú výzvu – zabezpečila prípravu, a výzvu aj vypísala, zodpovedá za výber hodnotiteľov. Od začiatku kauzy neodpovedá na otázky a odkazuje na ministerstvo školstva.

Vedenie Výskumnej agentúry vyberal minister Plavčan, vlani v máji do vedenia uviedol Rastislava Belianskeho. Ten predtým pracoval na ministerstve zdravotníctva ako šéf sekcie informatiky. Na starosti mal elektronizáciu zdravotníctva, ktorá stála do 50 miliónov a takmer všetko sa platilo z eurofondov. Zavedenie elektronizácie sa viackrát posunulo a dodnes nefunguje.

Aká je reakcia slovenských vedcov?

Denník N oslovil v ankete desiatky vedcov pôsobiacich na Slovensku aj vo svete, ich reakcie na eurofondovú výzvu boli kritické. „Je to hanba, škandál a odporné divadlo,“ zhrnul ich hodnotenia titulok. Chemik zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Peter Szolcsányi bol vo svojom hodnotení veľmi príkry. „Aktuálne financovanie vedy na Slovensku – a pomaly už nielen z eurofondov – je odporné divadlo zlodejských „pusipajtášov“ a hanebné rozkrádanie obrovskej masy peňazí, ktoré nemá nič spoločné s transparentnou súťažou o dôležité zdroje a ich efektívnym využitím na zmysluplný výskum.”

Dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Milan Trizna v piatok pre TASR označil zastavenie alebo zrušenie eurofondových výziev na výskum za nemysliteľné. Prírodovedecká fakulta uspela s troma projektmi a Trizna odmieta, že boli podporené len „schránkové, garážové a panelákové firmy“ a všetko je potrebné zrušiť. Aj on však považuje za zarážajúce, že vo výzve neuspel žiadny vedecký park či ústav SAV.

Je pri eurofondoch korupcia?

Jedno z najvážnejších podozrení pri eurofondoch na vedu a výskum je, že si jeden z hodnotiteľov vypýtal 20 percent úplatok. Hodnotiteľ to poprel a neúspešná firma aj hodnotiteľ sa obrátili na políciu.

Pri eurofondoch sa hovorí o korupcii často. Bývalý minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru) potvrdil, že korupcia pri eurofondoch na Slovensku je. „Vždy sú nejaké signály, že nejakí ľudia chodia a ponúkajú vybavenie konkrétnych projektov,“ povedal Draxler.

„Je vysoko pravdepodobné, a vie o tom každý, kto sa v tom pohybuje, že sú firmy, ktoré sa tvária, že robia čistý biznis, ale je to o tom, že chcú schválenie politicky vybaviť a potom si za to vezmú percentá. Ale treba na to dôkazy.“

Na otázku, či je teraz čerpanie viac korupčné ako keď ministerstvo školstva ovládal Smer, zareagoval: „Nebudeme si klamať, eurofondy boli vždy extrémne problematické. Nikdy nebola situácia ružová, vždy dochádzalo k tomu, že sa tvorili projekty, ktoré boli všetko iné, len nie efektívne. Ale aj pri tejto histórii sa dá povedať, že teraz je to horšie ako kedykoľvek predtým.“

Kto rozhoduje o eurofondoch na vedu a výskum?

O eurofondoch na vedu, výskum a inovácie má rozhodovať priamo minister Peter Plavčan. Potvrdzuje to aj jeho štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová zo Smeru. „Čerpanie je v priamej kompetencii pána ministra školstva,“ povedala.

Často sa spomína meno riaditeľa kancelárie ministra Vladimíra Kováčika, ktorého druhý štátny tajomník na ministerstve školstva Peter Krajňák za Most-Híd označil za Plavčanovu pravú ruku. Konzervatívny denník Postoj.sk o Kováčikovi píše ako o človeku, ktorého Smer vyslal na ministerstvo školstva, aby tam „riadil záležitosti okolo eurofondov“.

Na ministerstve by mala prebiehať kontrola prerozdelenia eurofondov, minister je však na dovolenke a je otázne, kto má prešetrenie na starosti. Získať konkrétnu informáciu z ministerstva nie je možné.

Môže minister počas vážnej kauzy odísť na dovolenku?

Posledný týždeň ministerstvo školstva prestalo komunikovať. Hovorkyňa je práceneschopná,  riaditeľ komunikačného odboru Matúš Stračiak nedvíha telefón a neodpovedá na SMS správy. Na e-maily odoslané na tlačové oddelenie väčšinou neprichádzajú odpovede. Televízia Markíza zistila, že Plavčan je na dovolenke. „Ako ste ma tu našli? Ja som tu na dovolenke,“ povedal a neskôr dodal: „Teraz chcem pokračovať v dovolenke.“

Koaličný partner SNS vo vláde Most-Híd nad týmto postupom vyjadril počudovanie.  „V posledných dňoch sme boli svedkami viacerých neštandardných krokov a rozhodnutí. Tento je jeden z nich,“ odkázali ministrovi školstva.

Prídeme o eurofondy?

Európska komisia poslala na Slovensko varovný list. Slovensku vyčíta najmä pochybenia, ktoré sa objavili aj v médiách – neodborných hodnotiteľov a to, že uspeli firmy, ktoré nemali skúsenosti s vedou. Komisia v liste napísala, že kým sa prerozdeľovanie peňazí v štyroch výzvach, ktoré vypísalo ministerstvo školstva, nepreverí a neprijmú sa opatrenia, nepreplatí žiadnu faktúru, ktorá príde. Doteraz nik o preplatenie peňazí nepožiadal.

Pozornosť komisie je prirodzená, ide jej o to, aby sa peniaze využívali efektívne a nerozkrádali sa. Sú to peniaze európskych daňových poplatníkov, ktoré majú Slovensku pomôcť v rozvoji  dotiahnuť sa na bohatšie štáty Únie.

To, že sa mesiac nič pri eurofondoch nedeje, je problém aj preto, že je málo času na to, aby sa tie peniaze využili v čase, ktorý je určený Úniou a jej programovým obdobím. Musí sa to stať do roku 2020. Len hodnotenie poslednej výzvy trvalo rok. Ministerstvo školstva je pri chystaní eurofondových projektov spolu s ministerstvom životného prostredia najhoršie.

Pomalé využívanie eurofondov podľa ministerstva spôsobilo, že sa stretli dve výzvy. Prebiehala ešte prvá, a preto sa nezačalo s využívaním druhej. Ak ministerstvo peniaze nevyčerpá, zníži sa celkový objem eurofondov, ktorý máme na výskum a inovácie získať. Celkovo sme mali mať k dispozícii 2,2 miliardy eur. Úrad podpredsedu vlády Petra Pellegriniho preto s ministerstvom komunikuje, aby zabezpečili, že sa peniaze vyčerpajú do konca tohto roka.

Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer vo svojom blogu napísal, že nám hrozí prepadnutie miliardy eur. „Ak sa urýchlene neopraví hodnotenie projektov vypracovaných a predložených na výzvu Dlhodobý strategický výskum (v oblastiach špecializácie podľa vedeckovýskumných kapacít), Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou príde možno aj o miliardu eur.“

foto N – Tomáš Benedikovič

Pellegriniho úrad nevie, ako rektor túto sumu vypočítal. „Prepadnú iba tie finančné prostriedky, ktoré nebudú jednotlivé riadiace orgány schopné vyčerpať. Nevieme, z čoho rektori vychádzali, keď tvrdili, že sa alokácia môže skrátiť aj  o miliardu.“

Znamenalo by to, že ak by sme nevyčerpali 68,5 milióna eur, prepadli by tie. Pre predstavu, rozpočet Slovenskej technickej univerzity je 105 miliónov eur. Prepadnúť tak môže suma v hodnote vyše polovice ročného rozpočtu jednej z našich najlepších univerzít.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Firmy nevedia, čo je 2. kategória práce zamestnancov. Napriek tomu ju musia nahlasovať

Foto - TASR
Foto – TASR

Zamestnávatelia majú do 28. februára povinnosť nahlásiť štátu zamestnancov, ktorí patria do druhej kategórie práce. Mnohí o tom nevedia a ďalší zase netušia, čo druhá kategória je. Ide o práce, pri ktorých nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na pracovné prostredie a pôsobiace faktory.

Zdieľať

Chcem si sporiť 50 alebo 100 eur mesačne: Mám zobrať ponuku z banky alebo to nie je dobrý nápad?

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory

Ako si môžeme najlepšie pravidelne sporiť, hoci aj po 30 eur mesačne? Kam umiestniť peniaze? A je problém, ak raz za rok peniaze na sporenie nepošlem? Päť odborníkov na investovanie odpovedá na päť aktuálnych otázok.

Minúta po minúte

Zdieľať

Amazon v streamovanej hudbe odkrajuje z náskoku konkurencie, doťahuje sa na Apple Music

Počet predplatiteľov streamovanej hudby Amazonu prekročil 55 miliónov. Z gigantu v e-commerce sa tak stáva vážny konkurent na trhu audio streamingu, na ktorom historicky dominujú Apple Music a Spotify.

Predplatiteľská báza Amazonu zahŕňa šesť rozličných cenových kategórií vrátane služby zadarmo, takmer všetci používatelia sú však platiaci zákazníci, píšu Financial Times.

Ako sú na tom konkurenti:

Apple vlani v lete informoval, že má 60 miliónov predplatiteľov služby Apple Music.

Suverénny trhový líder Spotify registroval v septembri 113 miliónov platiacich užívateľov.

Amazon vstúpil na trh streamovanej hudby na jeseň 2016, o dva roky neskôr než Apple.

Čím triumfuje Amazon:

  • stiahol náskok konkurencie napriek hendikepu neskoršieho príchodu na trh – vďaka silnej pozícii v internetovom obchode a premyslenej cenovej stratégii,
  • ponúka širší výber balíkov predplatného, základný stojí 10 dolárov mesačne (podobne ako Apple Music i Spotify),
  • nižšou cenou odmeňuje členov svojho klubu predplatiteľov Amazon Prime, ďalšiu zľavu ponúka zákazníkom, ktorí pri využívaní jeho streamingu počúvajú hudbu len cez reproduktor Echo z jeho dielne.

Podľa odhadu konzultačnej firmy Midia Research držal vlani v júni líder Spotify 35 % trhu streamovanej hudby.

Apple mal 18-percentný podiel a Amazon 13 %.

Podľa analytikov Amazon naháňa body aj v odlišných segmentoch trhu než konkurencia. Získava zákazníkov napríklad medzi staršími domácnosťami.

K najväčším trhom audiostreamingovej služby Amazonu patria Spojené štáty, Japonsko, Británia a Nemecko.

Zdieľať

Slovenská autobusová doprava Zvolen nebude od soboty premávať na prímestských linkách, ktoré zabezpečuje pre Banskobystrický samosprávny kraj. Rozhodlo o tom mimoriadne predstavenstvo spoločnosti. Ide o reakciu na dlhodobý spor s vedením kraja o financovanie spojov.

Výnimku budú tvoriť len linky, ktoré premávajú na základe tzv. osobitných zmlúv, uzavretých s jednotlivými samosprávami či podnikmi. Znamená to, že od soboty do odvolania nebude jazdiť asi 120 spojov stoviek liniek na väčšine územia Banskobystrického kraja.

Rozhodnutie bolo prijaté po tom, ako BBSK dal na súd podanie na zrušenie tzv. Kotlebových dodatkov, ktoré umožňujú SAD účtovať BBSK určité mesačné zálohové platby, a s týmto podaním na súde samosprávny kraj aj uspel.

BBSK tvrdí, že do politiky cenotvorby SAD nevidel, a preto chcel tento proces urobiť transparentnejším. (tasr)

Zdieľať

Globálny predaj mobilných telefónov sa tento rok zvýši o 1,7 % na takmer 1,78 miliardy, prognózuje výskumná spoločnosť Gartner. K rastu by mal prispieť dopyt po telefónoch, ktoré podporujú 5G sieť.

V minulom roku sa odbyt mobilov prepadol o 2 %, pripomína Gartner v tlačovej správe.

„Zvýšená dostupnosť 5G prístrojov podporí nahrádzanie starších mobilných telefónov novými,“ hovorí Ranjit Atwal, šéf výskumu spoločnosti Garnter.

Podiel 5G prístrojov na celkovom predaji mobilov by mal tento rok dosiahnuť 12 %, v roku 2023 by mal stúpnuť na viac ako polovicu.

Predaj počítačov klesne:

Gartner predpovedá zníženie odbytu počítačov, ktorý negatívne ovplyvní koniec prechodu na operačný systém Windows 10.

Objem predaja odhaduje na 250,8 milióna kusov. Vlani stúpol o 0,6 % na 261,2 milióna zariadení, išlo o prvý prírastok za osem rokov.

Súhrnný globálny odbyt osobných počítačov, tabletov a mobilných telefónov by mal tento rok stúpnuť o 0,9 % na 2,16 miliardy prístrojov.

Zdieľať

Bratislavské letisko vlani vybavilo 2,29 milióna cestujúcich, za rekordným rokom 2018 zaostalo o 2470 ľudí. Dvojmiliónovú hranicu prekonalo po štvrtý raz vo svojej histórii. Najviac cestujúcich vlani smerovalo do Londýna.

Historický rekord padol v počte vybavených pasažierov na pravidelných linkách, ktoré vlani využilo viac ako 1,88 milióna ľudí, uvádza letisko v tlačovej správe.

Prečo rekord odolal:

V letnej sezóne obsluhovali dovolenkové charterové lety stroje s menšou kapacitou, nahrádzali uzemnené lietadlá Boeing 737 Max.

Letisko pocítilo následky ukončenia prevádzky liniek do Prahy a Košíc.

„Nebyť týchto dvoch faktorov, historický rekord by sme pravdepodobne prekonali o niekoľko desaťtisíc cestujúcich,“ hovorí šéf letiska Jozef Pojedinec.

Kto a kam lietal:

Pravidelné linky zabezpečovalo v Bratislave 7 leteckých spoločností – Air Cairo, Cyprus Airways, flydubai, Pobeda, Ryanair, Smartwings a Wizzair.

Prevádzkovali 47 pravidelných letov do 41 destinácií v 18 krajinách. Najviac cestujúcich prepravili z Bratislavy nízkonákladové aerolinky Ryanair.

Novinky v roku 2020:

  • rozšíri sa ponuka letov na Rodos a Korfu, pravidelné linky do týchto destinácií spustí Cyprus Airways;
  • Wizzair spojí od júna Bratislavu s Petrohradom (4 x týždenne);
  • Ryanair obnoví v lete pravidelnú linku do Barcelony-Girony, viac letov na Malorku, Korfu a do Burgasu pridal aj Smartwings.
Zdieľať

Švajčiarsko vyrazilo najmenšiu zlatú mincu na svete s priemerom 2,96 milimetra. Je na nej vyobrazený Albert Einstein, ako vyplazuje jazyk. Minca sa bude predávať vo zväčšovacom skle, aby bolo svetoznámeho fyzika dobre vidieť.

Minca váži 0,063 gramu a má nominálnu hodnotu štvrť švajčiarskeho franku (27 eurocentov), uvádza švajčiarska mincovňa Swissmint (pdf).

Vyrobených bolo 999 kusov, cena jedného exemplára je 199 frankov (185 eur), píše agentúra AP.

Foto - tasr/ap
Foto – tasr/ap
Zdieľať

Francúzsko sa dohodlo s USA na postupe, ako vyriešiť zdanenie digitálnej ekonomiky. V Davose to povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Dohoda predpokladá, že sa bude v rámci OECD rokovať o zavedení dane s celosvetovou pôsobnosťou.

Digitálna daň vo Francúzsku platí už od minulého roka, v stredu sa však Paríž a Washington dohodli na prímerí.

„Je to dobrá správa, pretože sa tým znižuje riziko amerických sankcií a otvára možnosť medzinárodného riešenia digitálnej dane,“ dodal. (čtk)

Zdieľať

Británia chce obchodnú dohodu s USA, ale aj digitálnu daň

Británia chce uzatvoriť obchodnú dohodu s USA, trvá však zároveň na zavedení digitálnej dane voči veľkým technologickým spoločnostiam, vyhlásila britská ministerka obchodu Andrea Leadsomová.

Medzi Britániou a Spojenými štátmi je dlhodobo veľmi úzky vzťah, a preto určité nezhody, ktoré sa môžu z času na čas vyskytnúť, ho nepoškodia, cituje Reuters vyjadrenie Leadsomovej pre rozhlasovú stanicu Talk Radio.

Aký je britský plán digitálnej dane:

  • mali by ju platiť technologické koncerny vo výške 2 % z tržieb vygenerovaných v Británii,
  • vzťahovala by sa na spoločnosti s globálnymi ročnými tržbami najmenej 500 miliónov libier,
  • mala by platiť od apríla, keď sa v Británii začína nový fiškálny rok.

Podľa amerického ministra financií Stevena Mnuchina je obchodná dohoda s Britániou po jej vystúpení z EÚ najvyššou prioritou Spojených štátov, píše Reuters.

„Očakávame, že ju dokončíme tento rok, čo bude skvelé pre nich aj pre nás,“ vyhlásil Mnuchin s tým, že dohoda s Britániou je „absolútnou prioritou“ prezidenta Donalda Trumpa.

Francúzsky prípad:

Digitálnu daň (3 % z obratu) pre firmy rangu Google, Amazon, Facebook či Apple zaviedlo s platnosťou od minulého roka Francúzsko.

Spojené štáty reagovali hrozbou uvalenia ciel na dovoz francúzskych výrobkov v ročnom objeme viac ako 2 miliardy dolárov.

Obe krajiny sa dohodli na dočasnom prímerí. Francúzi odložili splatnosť dane z apríla na koniec roka, Američania zasa upustili od nových ciel.

Zdieľať

Slovenská sporiteľňa zaplatila prvú časť zvýšeného bankového odvodu vo výške 16,9 milióna eur. Peniaze však chce od štátu späť. Najväčšia banka na Slovensku uviedla, že podnikne právne kroky s cieľom získať zaplatené milióny eur naspäť.

„Napriek tomu, že sme zaplatili, Slovenská sporiteľňa použije všetky dostupné možnosti, aby chránila svoje práva a súčasne tak prispela k stabilite bankového sektora a dostupnosti financovania pre ľudí a firmy na Slovensku,“ povedal šéf banky Peter Krutil.

Novoročné zvýšenie bankovej dane podľa sporiteľne ešte viac zväčšilo rozdiely medzi tým, koľko daní platia banky a iné firmy. Kým bežné firmy platia daň z príjmu na úrovni 21 % (a malé firmy 15 %), daňové zaťaženie bankového sektora tento rok stúpne takmer k 50 %.

Zvyšovanie daní prichádza v čase, keď sú sadzby ECB nízke, konkurencia v úveroch vysoká a zisky bánk tak klesajú, uviedla banka.

„Zisk bankového sektora pred daňami dosiahol vlani okolo 950 miliónov eur, z čoho banky zaplatili tretinu na bankovom odvode a dani z príjmu. Nižšie úrokové sadzby, vyššie mzdy a ďalšie náklady by tento rok mali znížiť zisk sektora pred daňami k odhadovaným 885 miliónom eur. Banky napriek nižšiemu zisku zaplatia na bankovej dani a dani z príjmu viac, až 415 miliónov eur, čo zodpovedá daňovému zaťaženiu na úrovni 47 %. Čistý zisk sektora by tak mal klesnúť o štvrtinu,“ povedal Krutil.

Slovenská sporiteľňa ďalej uviedla, že banky platia aj odvod do rezolučného fondu a Fondu ochrany vkladov, ktoré sú určené na podobné účely ako banková daň (spolu asi 25 miliónov eur). Banky a ich zamestnanci odvedú štátu ďalších vyše 300 miliónov eur na odvodoch a dani z príjmu fyzických osôb. V konečnom dôsledku tak štát v roku 2020 dostane od bánk a ich zamestnancov asi 750 miliónov eur, výrazne viac, ako bude zisk akcionárov bánk na Slovensku, uviedla Slovenská sporiteľňa.

Zdieľať

Louis Vuitton ide loviť amerických zákazníkov cez basketbalovú NBA

Luxusná značka Louis Vuitton uzavrela dohodu o partnerstve s americkou basketbalovou NBA. Svojím prvým spojením s niektorou zo severoamerických profesionálnych líg sa snaží viac osloviť amerických spotrebiteľov a mladších zákazníkov.

V rámci partnerstva Louis Vuitton vytvorí vitrínu pre trofej NBA a bude vyrábať oblečenie inšpirované basketbalovou profi ligou, píše Reuters.

Louis Vuitton je súčasťou skupiny LVMH a podľa tržieb najväčšou luxusnou značkou na svete.

Väčšinu kabeliek vyrába vo Francúzsku, vlani LVMH otvorila svoj tretí závod na výrobu koženého tovaru v Spojených štátoch.

Zdieľať

Slovenská ekonomika v roku 2019 podľa odhadu rozpočtovej rady rástla o 2,3 %. V poslednom kvartáli 2019 a v prvom kvartáli 2020 odhadla rast nášho HDP na úrovni 1,9 %. Odhad na posledný štvrťrok 2019 a prvý štvrťrok 2020 tak ukazuje približne polovičný rast oproti roku 2018.

Čo hovorí rozpočtová rada o našom exporte:

  • Objemy vývozu sú od druhého štvrťroka 2019 horšie ako v roku 2018. V ďalších štvrťrokoch by podľa aktuálnych dát mal vývoz opäť rásť, ale úroveň zo začiatku roka 2019 asi neprekoná.
  • K miernemu optimizmu nabáda postupné zlepšovanie očakávaní podnikateľov v Nemecku od septembra 2019 (IFO), zatiaľ čo sentiment v priemysle u nás je v posledných mesiacoch výrazne volatilný a bez zjavného trendu.
  • Dovoz je volatilný podobne ako vývoz. „Nemôžeme potvrdiť s istotou medziročný nárast dovozu ani vývozu koncom roka 2019 ani začiatkom roka 2020.“

Viac o krátkodobej prognóze RRZ čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať