Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Čo by mal Plavčan vysvetliť (rukoväť kauzy eurofondov na vedu v desiatich bodoch)

Minister školstva Peter Plavčan. Foto - Tasr
Minister školstva Peter Plavčan. Foto – Tasr

V pondelok avizuje minister školstva Peter Plavčan tlačovú konferenciu po dvoch týždňoch mlčania o kauze eurofondov na vedu a výskum. Vráti sa z dovolenky a sľubuje odpovede. Ak sa vám zdá táto téma príliš komplikovaná, tento text vám pomôže zorientovať sa.

Minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) ohlásil na pondelok tlačovú konferenciu, na ktorej chce vysvetliť, ako to je s eurofondmi na výskum a inovácie. Kauza trvá už mesiac a minister zatiaľ zvolal len jednu tlačovú konferenciu, z ktorej po dvoch otázkach odišiel.

Na čo boli eurofondy určené a kde skončili?

Cez eurofondy sa mali podporiť projekty na dlhodobý a strategický výskum slovenských vedcov. Výskumné univerzity predpokladali, že peniaze pôjdu do ich vedeckých parkov, na Slovensku ich máme jedenásť. Univerzity ich stavali z eurofondov, ale z predchádzajúceho programového obdobia.

Teraz už nemajú dosť peňazí na platy vedcov a výskumníkov či na prevádzku. „Udržiavame ich, ale pri týchto priškrtených prostriedkoch si nevieme predstaviť rozvoj. O skutočnom rozvoji sa nedá hovoriť. Parky stagnujú na úrovni, na akej boli v roku 2015,“ vysvetľuje prorektor Slovenskej technickej univerzity Oliver Moravčík.

Nakoniec peniaze z tejto výzvy nedostala ani jedna výskumná agentúra, ani Slovenská akadémia vied. Z desiatich projektov, ktoré boli posunuté na schválenie, poznáme päť – Slovenská agentúra životného prostredia v Banskej Bystrici, kde spolupracovali s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského. Druhý projekt bol Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), ďalej projekt Soitronu, Centra vedecko-technických informácií a spoločnosti Beset.

Druhá problémová výzva bola určená pre podniky. V oboch išlo o zhruba 300 miliónov eur.

 

Prečo hodnotili neodborní hodnotitelia?

Hodnotitelia sú pri prerozdelení eurofondov kľúčoví. O projekte rozhodovali vždy dvaja ľudia, každý samostatne. Potom si hodnotenie spoločne prešli, či sa zhodujú, alebo nie. Ak sa nevedeli dohodnúť, prišiel tretí hodnotiteľ.

Vo viacerých prípadoch sa stalo, že projekty hodnotili ľudia, ktorí s odborom nemali skúsenosti. Projekt za 23 miliónov eur na zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku hodnotil kardiológ.

Internista zasa hodnotil materiálový výskum za 40 miliónov eur zameraný na priemyselné materiály. Projekt na onkológiu a preventívnu medicínu nehodnotil žiadny lekár. Výskum na mobilné siete piatej generácie hodnotila žena, ktorá na vysokej škole učí anglický jazyk a komunikatívne cvičenia.

Okrem toho boli medzi hodnotiteľmi nominanti SNS  aj ľudia, čo boli zjavne v konflikte záujmov. Napríklad manažér z Výskumného ústavu zváračského hodnotil výzvu, do ktorej sa prihlásil aj ústav, ktorý ho zamestnáva.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Prečo dostali peniaze pochybné firmy?

Pri výzve na dlhodobý a strategický výskum ministerstvo ešte nezverejnilo, kto dostane peniaze. Pri výzve pre podniky to už známe je. Peniaze dostal napríklad liehovar na zriadenie novej linky, alebo pivovary, ktoré chcú rozbehnúť výrobu nového druhu piva alebo cideru.

Oveľa problematickejšie je, že milióny dostali aj firmy, ktoré majú nízke obraty, alebo zamestnávajú len dvoch ľudí. A často s vedou nemali nič spoločné.

Jednou z víťazných firiem je Beta Biotech, dostala dotáciu 4,1 milióna eur. Vlani mala tržby len 14 500 eur a má len dvoch zamestnancov.

Takmer sedem miliónov dostala firma Crystalex, ktorá mala vlani tržby menej ako dvetisíc eur. Firma mala vytvoriť pracovisko výskumu a vývoja v Rajci. Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) zverejnila fotografiu sídla tejto firmy – je to polorozpadnutá bývalá fabrika na výrobu kobercov.

A na zozname úspešných je aj IT firma Glass Way, ktorá sídli v komplexe River Park na nábreží Dunaja. Dostala 5,1 milióna eur. Firma hneď po podpise zmluvy na veľkú väčšinu z tohto projektu začala zháňať subdodávateľa. Jediným majiteľom firmy je právnik Pavol Rohutný, ktorý má od mája zmluvu aj s Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Agentúra, ktorá patrí pod ministerstvo školstva, mu mesačne platí 1700 eur.

Dostali peniaze špičkoví vedci?

Peňazí na výskum je na Slovensku vo všeobecnosti málo, oveľa menej ako vo vyspelých krajinách OECD. Na mnohé projekty našich špičkových vedcov v kritizovanej eurofondovej výzve peniaze neboli. Projekty veľkých výskumných agentúr kritériá splnili, ale mali málo bodov na to, aby dostali aj peniaze. To je napríklad prípad Slovenskej technickej univerzity a jej projektu na dlhodobý a strategický výskum.

Alebo vedec Pavol Čekan, ktorý sa pred mesiacom vrátil po 20 rokoch zo zahraničia. V USA má laboratóriá a chce pokračovať na Slovensku. Predložil projekt Multiplex DX Inštitút za 6,9 milióna eur vo výzve pre podniky. Jeho zámerom je vytvoriť personalizovanú diagnostiku onkologických pacientov. Požiadal o vysvetlenie, Výskumná agentúra odpoveď neposlala.

Odpovedá ministersvo školstva a Výskumná agentúra?

Vysvetľovať by okrem ministra školstva Plavčana mala aj Výskumná agentúra, ktorá patrí pod ministerstvo školstva. Manažovala eurofondovú výzvu – zabezpečila prípravu, a výzvu aj vypísala, zodpovedá za výber hodnotiteľov. Od začiatku kauzy neodpovedá na otázky a odkazuje na ministerstvo školstva.

Vedenie Výskumnej agentúry vyberal minister Plavčan, vlani v máji do vedenia uviedol Rastislava Belianskeho. Ten predtým pracoval na ministerstve zdravotníctva ako šéf sekcie informatiky. Na starosti mal elektronizáciu zdravotníctva, ktorá stála do 50 miliónov a takmer všetko sa platilo z eurofondov. Zavedenie elektronizácie sa viackrát posunulo a dodnes nefunguje.

Aká je reakcia slovenských vedcov?

Denník N oslovil v ankete desiatky vedcov pôsobiacich na Slovensku aj vo svete, ich reakcie na eurofondovú výzvu boli kritické. „Je to hanba, škandál a odporné divadlo,“ zhrnul ich hodnotenia titulok. Chemik zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Peter Szolcsányi bol vo svojom hodnotení veľmi príkry. „Aktuálne financovanie vedy na Slovensku – a pomaly už nielen z eurofondov – je odporné divadlo zlodejských „pusipajtášov“ a hanebné rozkrádanie obrovskej masy peňazí, ktoré nemá nič spoločné s transparentnou súťažou o dôležité zdroje a ich efektívnym využitím na zmysluplný výskum.”

Dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Milan Trizna v piatok pre TASR označil zastavenie alebo zrušenie eurofondových výziev na výskum za nemysliteľné. Prírodovedecká fakulta uspela s troma projektmi a Trizna odmieta, že boli podporené len „schránkové, garážové a panelákové firmy“ a všetko je potrebné zrušiť. Aj on však považuje za zarážajúce, že vo výzve neuspel žiadny vedecký park či ústav SAV.

Je pri eurofondoch korupcia?

Jedno z najvážnejších podozrení pri eurofondoch na vedu a výskum je, že si jeden z hodnotiteľov vypýtal 20 percent úplatok. Hodnotiteľ to poprel a neúspešná firma aj hodnotiteľ sa obrátili na políciu.

Pri eurofondoch sa hovorí o korupcii často. Bývalý minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru) potvrdil, že korupcia pri eurofondoch na Slovensku je. „Vždy sú nejaké signály, že nejakí ľudia chodia a ponúkajú vybavenie konkrétnych projektov,“ povedal Draxler.

„Je vysoko pravdepodobné, a vie o tom každý, kto sa v tom pohybuje, že sú firmy, ktoré sa tvária, že robia čistý biznis, ale je to o tom, že chcú schválenie politicky vybaviť a potom si za to vezmú percentá. Ale treba na to dôkazy.“

Na otázku, či je teraz čerpanie viac korupčné ako keď ministerstvo školstva ovládal Smer, zareagoval: „Nebudeme si klamať, eurofondy boli vždy extrémne problematické. Nikdy nebola situácia ružová, vždy dochádzalo k tomu, že sa tvorili projekty, ktoré boli všetko iné, len nie efektívne. Ale aj pri tejto histórii sa dá povedať, že teraz je to horšie ako kedykoľvek predtým.“

Kto rozhoduje o eurofondoch na vedu a výskum?

O eurofondoch na vedu, výskum a inovácie má rozhodovať priamo minister Peter Plavčan. Potvrdzuje to aj jeho štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová zo Smeru. „Čerpanie je v priamej kompetencii pána ministra školstva,“ povedala.

Často sa spomína meno riaditeľa kancelárie ministra Vladimíra Kováčika, ktorého druhý štátny tajomník na ministerstve školstva Peter Krajňák za Most-Híd označil za Plavčanovu pravú ruku. Konzervatívny denník Postoj.sk o Kováčikovi píše ako o človeku, ktorého Smer vyslal na ministerstvo školstva, aby tam „riadil záležitosti okolo eurofondov“.

Na ministerstve by mala prebiehať kontrola prerozdelenia eurofondov, minister je však na dovolenke a je otázne, kto má prešetrenie na starosti. Získať konkrétnu informáciu z ministerstva nie je možné.

Môže minister počas vážnej kauzy odísť na dovolenku?

Posledný týždeň ministerstvo školstva prestalo komunikovať. Hovorkyňa je práceneschopná,  riaditeľ komunikačného odboru Matúš Stračiak nedvíha telefón a neodpovedá na SMS správy. Na e-maily odoslané na tlačové oddelenie väčšinou neprichádzajú odpovede. Televízia Markíza zistila, že Plavčan je na dovolenke. „Ako ste ma tu našli? Ja som tu na dovolenke,“ povedal a neskôr dodal: „Teraz chcem pokračovať v dovolenke.“

Koaličný partner SNS vo vláde Most-Híd nad týmto postupom vyjadril počudovanie.  „V posledných dňoch sme boli svedkami viacerých neštandardných krokov a rozhodnutí. Tento je jeden z nich,“ odkázali ministrovi školstva.

Prídeme o eurofondy?

Európska komisia poslala na Slovensko varovný list. Slovensku vyčíta najmä pochybenia, ktoré sa objavili aj v médiách – neodborných hodnotiteľov a to, že uspeli firmy, ktoré nemali skúsenosti s vedou. Komisia v liste napísala, že kým sa prerozdeľovanie peňazí v štyroch výzvach, ktoré vypísalo ministerstvo školstva, nepreverí a neprijmú sa opatrenia, nepreplatí žiadnu faktúru, ktorá príde. Doteraz nik o preplatenie peňazí nepožiadal.

Pozornosť komisie je prirodzená, ide jej o to, aby sa peniaze využívali efektívne a nerozkrádali sa. Sú to peniaze európskych daňových poplatníkov, ktoré majú Slovensku pomôcť v rozvoji  dotiahnuť sa na bohatšie štáty Únie.

To, že sa mesiac nič pri eurofondoch nedeje, je problém aj preto, že je málo času na to, aby sa tie peniaze využili v čase, ktorý je určený Úniou a jej programovým obdobím. Musí sa to stať do roku 2020. Len hodnotenie poslednej výzvy trvalo rok. Ministerstvo školstva je pri chystaní eurofondových projektov spolu s ministerstvom životného prostredia najhoršie.

Pomalé využívanie eurofondov podľa ministerstva spôsobilo, že sa stretli dve výzvy. Prebiehala ešte prvá, a preto sa nezačalo s využívaním druhej. Ak ministerstvo peniaze nevyčerpá, zníži sa celkový objem eurofondov, ktorý máme na výskum a inovácie získať. Celkovo sme mali mať k dispozícii 2,2 miliardy eur. Úrad podpredsedu vlády Petra Pellegriniho preto s ministerstvom komunikuje, aby zabezpečili, že sa peniaze vyčerpajú do konca tohto roka.

Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer vo svojom blogu napísal, že nám hrozí prepadnutie miliardy eur. „Ak sa urýchlene neopraví hodnotenie projektov vypracovaných a predložených na výzvu Dlhodobý strategický výskum (v oblastiach špecializácie podľa vedeckovýskumných kapacít), Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou príde možno aj o miliardu eur.“

foto N – Tomáš Benedikovič

Pellegriniho úrad nevie, ako rektor túto sumu vypočítal. „Prepadnú iba tie finančné prostriedky, ktoré nebudú jednotlivé riadiace orgány schopné vyčerpať. Nevieme, z čoho rektori vychádzali, keď tvrdili, že sa alokácia môže skrátiť aj  o miliardu.“

Znamenalo by to, že ak by sme nevyčerpali 68,5 milióna eur, prepadli by tie. Pre predstavu, rozpočet Slovenskej technickej univerzity je 105 miliónov eur. Prepadnúť tak môže suma v hodnote vyše polovice ročného rozpočtu jednej z našich najlepších univerzít.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Povesť štátnych inžinierov je už taká zlá, že diaľnica načas je šokom
  • HDP: Ekonomika v druhom štvrťroku klesla o 12,1 %, je to historický prepad, ale čakalo sa horšie
  • Automobilky: Porsche postaví pri Hornej Strede závod na karosérie za 250 miliónov eur, zamestná 1200 ľudí
  • Kurzarbeit: Minister Krajniak chce trvalý systém od roku 2022, dovtedy má fungovať prvá pomoc
  • Vláda: Štát vyčlení 50 miliónov eur na odmeny sestrám, policajtom či vojakom za zvládanie pandémie
  • Samosprávy: Ministerstvo financií ukázalo, aký výpadok na daniach z príjmu mali mestá a obce
  • Aerolínie: Wizz Air plánuje novú linky z Košíc do Británie
  • Firmy: Testy nepreukázali koronavírus vo výrobkoch a na obaloch výrobcu bagiet Fekollini zo Sládkovičova
  • Železnice: ŽSR pustia vlaky na novú časť hlavnej trate medzi Púchovom a Považskou Bystricou
  • EÚ: Ekonomika padla v 2. štvrťroku medziročne o 14,1 %, je to viac než na Slovensku
  • Nemecko: VW klesol predaj v júli už len o 0,2 %, ťahal ho najmä čínsky trh
  • Poľsko: Ekonomika padla do recesie po prvý raz od pádu komunizmu

Najväčšie koronakrízové prekvapenie: Porsche na Považí postaví nový závod na karosérie pre 1200 zamestnancov

Ilustračné foto - Porsche
Ilustračné foto – Porsche

Automobilka Porsche chystá na Slovensku veľkú investíciu. Nemecký výrobca športových automobilov totiž pri Hornej Strede v okrese Nové Mesto nad Váhom postaví novú fabriku za štvrť miliardy eur, v ktorej nájde prácu až 1200 zamestnancov.

Minúta po minúte

Americké akcie sa na záver týždňa vydali oboma smermi. Dolár dnes oslabil a pokles zaznamenal ôsmy týždeň za sebou.

  • Index Dow Jones vzrástol o 34,30 bodu na 27 931,02 bodu
  • S&P 500 sa znížil o 0,58 bodu na 3372,85 bodu
  • Nasdaq klesol o 23,2 bodu na 11 019,30 bodu

V rámci celého týždňa však všetky tri indexy vzrástli. Dow Jones spevnil o 1,8 percenta, S&P 500 si pripísal 0,6 percenta a Nasdaq 0,1 percenta.

Všetky tri akciové indexy kvôli koronavírusu v marci prudko klesli. Masívne stimulačné opatrenia im však pomohli nabrať späť väčšinu týchto strát a index S&P 500 dokonca už tento týždeň na krátky čas pri obchodovaní prekročil svoju rekordnú záverečnú hodnotu z polovice februára.

Indexom sa však stále nedarí uzavrieť na nových rekordoch, čiastočne kvôli neschopnosti politikov dohodnúť sa na novom balíčku pomoci.

„Investori si dali pauzu. Dostali sme sa celkom ďaleko od minima z 23. marca a je tu stále veľa neistoty, čo sa týka celkovej ekonomiky, a tiež nárast počtu prípadov, ktorý sme videli zhruba za posledný mesiac,“ uviedol investor Commonwealth Financial Networks Brian Price.

Dnešné štatistiky ukázali, že maloobchodné tržby v USA vzrástli v júli menej, než sa čakalo, a kvôli zvyšujúcemu sa počtu nových prípadov COVID-19 a zníženiu dávok v nezamestnanosti by sa ďalej mohli zhoršovať.

Ďalšia správa ukázala, že produkcia amerických tovární v júli stúpla viac, než sa čakalo, zostáva však pod úrovňou z obdobia pred pandémiou. Nálada spotrebiteľov v prvej polovici augusta bola prevažne stabilná.

Naďalej tiež zostáva neistý výhľad ďalšej fiškálnej pomoci, pretože nie sú v pláne žiadne nové rokovania zástupcov Senátu a Snemovne reprezentantov. Obozretnosť investorov zvyšujú tiež blížiace sa prezidentské voľby v USA.

Dolár dnes oslabil a pokles zaznamenal ôsmy týždeň za sebou, pretože investori sa zamerali na meny ekonomík, ktoré lepšie zvládajú priebeh epidémie. Výkonu dolára neprispievajú ani zastavené vyjednávania o ďalšom balíku pomoci pre americkú ekonomiku.

Dolárový index klesol o 0,2 percenta na 93,11 bodu. Euro voči doláru posilnilo o 0,2 percenta na 1,1838 USD. Dolár k jenu klesol o 0,3 percenta na 106,59 JPY a euro voči jenu oslabilo o 0,1 percenta na 126,19 JPY. (čtk, reuters)

Zdravotné sestry, policajti, vojaci v nasadení aj pracovníci v domove sociálnych služieb dostanú od štátu špeciálnu odmenu. Vláda na to použije 50 miliónov eur.

Peniaze si budú deliť ministerstvá zdravotníctva, vnútra, obrany a rezort práce, sociálnych vecí a rodiny.

„Ide o ľudí v prvej línii, ktorí takto riskovali,“ povedal premiér Igor Matovič. Predpokladá, že priemerná odmena môže byť medzi 300 až 500 eurami.

Premiér sa tak rozhodol na základe priaznivých ekonomických aj zdravotných výsledkov.

Igor Matovič tvrdí, že Slovensko malo v 2. štvrťroku najnižší počet pozitívnych prípadov aj počet úmrtí na COVID-19 na 100-tisíc obyvateľov v EÚ. Hovorí tiež, že podľa dát o raste HDP dosiahla jeho vláda v európskom porovnaní lepší výsledok ako Pellegrini v prvom kvartáli.

„Peter Pellegrini nám odovzdal stav ekonomiky ako štvrtý najhorší v EÚ plus Veľká Británia. V druhom štvrťroku, čo je náš výsledok, sme plus-mínus v strede.“

Priemyselná produkcia v USA v júli stúpla tretí mesiac za sebou, medzimesačne pridala 3 %. V júni sa zvýšila o 5,7 %, čo bolo najrýchlejšie tempo od roku 1959. Výsledky naznačujú, že výroba sa postupne zotavuje z koronakrízového prepadu.

Júlový výsledok je v súlade s odhadmi ekonómov. Fed poznamenal, že napriek výraznému zvýšeniu v posledných mesiacoch je produkcia priemyslu o 8,4 % nižšia ako vo februári, čo bol posledný mesiac pred začiatkom pandémie.

V júli rástla väčšina hlavných priemyselných odvetví, výroba motorových vozidiel a autodielcov o 28,3 %. Kapacity amerického priemyslu boli využité na 70,6 %, pred koronakrízou dosahovala miera ich využitia v priemere 75 %. (tasr, reuters)

Majitelia domov v Bratislave a časti Záhoria môžu nahlásiť stav vodomerov do 9. septembra, netreba to robiť dnes. BVS sa ospravedlnila za formuláciu v predchádzajúcej tlačovej správe o zvýšení vodného a stočného, ktorá mohla mýliť. (tasr)

Investori sa zbavujú dlhopisov bieloruskej vlády, výpredaj nabral na intenzite posledné dni. Akcelerovať začal, keď šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačila, že EÚ chystá sankcie voči predstaviteľom bieloruského režimu.

Dolárové dlhopisy Bieloruska klesli vo štvrtok o 2 až 3 %. Cenné papiere vydané koncom júna so splatnosťou v roku 2026 sa dnes ráno predávali okolo 93 centov, ich emisná cena bola tesne pod 99 centmi.

V Bielorusku silnejú nepokoje po prezidentských voľbách, ktoré opozícia považuje za zmanipulované. Vzhľadom na rastúcu brutalitu bezpečnostných zožiek voči protestujúcim Nemecko vyzvalo Brusel, aby uvalil na Minsk sankcie. Pridal sa aj rakúsky minister zahraničia Alexander Schallenberg.

Niektorí investori sa domnievajú, že prípadná roztržka so Západom prinúti Alexandra Lukašenka primknúť sa ešte bližšie k Rusku a že Moskva Minsku finančne pomôže.

Viac o dlhu Bieloruska:

  • Štátny dlh dosahuje zhruba 43 % HDP, čo je pre krajinu s ratingovou známkou B (od agentúry Fitch) relatívne nízke zadlženie. Stupeň B je v strednej časti pásma, ktoré je považované za vysoko špekulatívne.
  • Má vyše 90 % dlhu v cudzej mene, takže štátne financie trpia, keď bieloruský rubeľ klesá. Tento rok voči doláru odpísal zhruba 15 %.
  • Bielorusko musí splatiť dlhopisy za 3,6 miliardy dolárov a ďalších 8 miliárd dolárov mu požičala Moskva. (čtk)

Mám sa s kúpou bytu poponáhľať, lebo ceny neklesli, alebo je lepšie počkať?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Šiesti odborníci hovoria, či sa teraz oplatí kúpiť byt a poponáhľať sa s hypotékou alebo počkať, či pre možnú druhú vlnu pandémie ceny neklesnú. „Určite by som sa neponáhľal. Cítime, že trh zaznamenáva isté vyvrcholenie,“ vraví realitný maklér Martin Čapo.

Firma Rosneft sa v 2. štvrťroku vďaka rastu cien ropy prehupla do zisku 493 miliónov eur, za prvé tri mesiace bola v strate 1,8 miliardy eur. Objem produkcie najväčšej ruskej ropnej spoločnosti klesol medziročne o 13 %.

V 2. štvrťroku vlaňajška vykázal Rosneft čistý zisk 2,2 miliardy eur. Začiatkom tohto roka ju stiahli do červených čísel padajúce ceny ropy v dôsledku nadprodukcie a šírenia koronavírusu.

Rosneft pokrýva vyše 40 % ťažby ropy v Rusku. Od apríla do júna dodal vyše 4 miliónov barelov ropy denne, produkciu znížil v súvislosti s dohodou skupiny OPEC+ s cieľom podporiť ceny ropy. (čtk, reuters)

Klub 500 víta zámer ministra práce Milana Krajniaka zaviesť v budúcnosti trvalý kurzarbeit. No pripomína, že treba hovoriť aj o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti.

„Je dobré, ak do budúcnosti bude pripravený systém kurzarbeit, ako navrhuje ministerstvo, bez zvýšenia odvodového zaťaženia. Ak však nehovoríme o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti, nie je to dobré,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Komentoval tak zámer ministra práce Krajniaka zaviesť od roku 2022 trvalý kurzarbeit.

Podnikateľský Klub 500, ktorý vedie majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, je známy kritikou aktuálneho podporného systému pre firmy. Vládu opakovane žiada, aby navýšila pomoc cez zvýšenie opatrenia kurzarbeit či podpory v prípade výpadku tržieb.

„Máme vyčlenených 1,38 miliardy eur a čerpáme len 490 miliónov eur. V súčasnosti, keď sú firmy s poklesom tržieb až do 50 %, vyplácame náhradu mzdy len od 10 – 35 % celkových osobných nákladov, pritom v budúcom kurzarbeite chceme vyplácať pri poklese od 10 % náhradu až 80 % čistej mzdy. Je nám úprimne ľúto každého nášho zamestnanca, ktorý má vyplácanú časť mzdy a štátnym a verejným zamestnanom je vyplácaných 100 % príjmu. Buď chceme ľuďom pomôcť a zachrániť zamestnanosť, alebo nie. Namiesto zachraňovania pracovných miest pri 12,1-percentnom medziročnom poklese HDP vyčleňujeme podporu zamestnávania absolventov bez pracovných návykov a praktických vedomostí,“ reagoval Gregor.

Predaj koncernu Volkswagen v júli klesol medziročne už len o 0,2 % na 885 700 áut Podporil ho najmä čínsky trh, ktorý stúpol o takmer päť percent. Za sedem mesiacov roka odbyt skupiny zaostal za vlaňajškom o necelú štvrtinu.

Odbyt VW v Európe bol v júli nižší o 1,9 %, dvojciferné prepady zaznamenal v Severnej a Južnej Amerike. V júni sa globálny predaj prepadol medziročne ešte o približne pätinu.

Automobilka v júli zaznamenala rast predaja značiek Audi, Škoda a Porsche, odbyt áut VW klesol o 1,1 %. Znížili sa aj dodávky značky Seat i úžitkových vozidiel. (tasr, marketwatch)

Laboratórne testy nepreukázali prítomnosť koronavírusu vo výrobkoch či obaloch výrobcu bagiet Fekollini. Vzorky na testovanie z firmy zo Sládkovičova zobrali hygienici po tom, čo sa medzi pracovníkmi firmy potvrdili prípady koronavírusu.

„Pri laboratórnej analýze bola vylúčená prítomnosť koronavírusu v našich výrobkoch a obaloch“ povedal Andrej Gerstner, Marketing & PR Manažér spoločnosti Fekollini.

Firma Fekollini vyrába v Sládkovičove bagety značky Pierre Baguette. Informovala, že si dala z vlastnej iniciatívy a na vlastné náklady otestovať všetkých pracovníkov po tom, ako bolo ochorenie preukázané u jej externého dodávateľa. Testy odhalili podľa informácií zo štvrtka dokopy 31 prípadov nákazy medzi pracovníkmi výrobcu bagiet. Televízia Markíza v piatok informovala, že počet potvrdených prípadov je 32.

Dokopy sa urobilo 566 testov, chýbajú ešte tri testy, ktoré sa majú urobiť na budúci týždeň. „Na prevádzke v súčasnosti pracujú len zamestnanci s negatívnym testom na COVID- 19,“ píše firma v tlačovej správe.

Kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) urobili kontrolu vo firme vo štvrtok. V ten istý deň informoval riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš, že regionálni kontrolóri overovali, či má spoločnosť vypracované a zavedené dostatočné bezpečnostné opatrenia proti zavlečeniu COVID-19. Firma požiadavkám vyhovela, čakalo sa ešte na výsledky testov z odobraných vzoriek. Tie sa odobrali napríklad z výrobkov pripravených na distribúciu.

Firma opakovane upozorňuje, že podľa oficiálneho vyhlásenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín neexistuje dôkaz, že by potraviny v súvislosti s COVID-19 predstavovali pre verejnosť nejaké riziko.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať