Čo by mal Plavčan vysvetliť (rukoväť kauzy eurofondov na vedu v desiatich bodoch)
V pondelok avizuje minister školstva Peter Plavčan tlačovú konferenciu po dvoch týždňoch mlčania o kauze eurofondov na vedu a výskum. Vráti sa z dovolenky a sľubuje odpovede. Ak sa vám zdá táto téma príliš komplikovaná, tento text vám pomôže zorientovať sa.
Minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) ohlásil na pondelok tlačovú konferenciu, na ktorej chce vysvetliť, ako to je s eurofondmi na výskum a inovácie. Kauza trvá už mesiac a minister zatiaľ zvolal len jednu tlačovú konferenciu, z ktorej po dvoch otázkach odišiel.
Na čo boli eurofondy určené a kde skončili?
Cez eurofondy sa mali podporiť projekty na dlhodobý a strategický výskum slovenských vedcov. Výskumné univerzity predpokladali, že peniaze pôjdu do ich vedeckých parkov, na Slovensku ich máme jedenásť. Univerzity ich stavali z eurofondov, ale z predchádzajúceho programového obdobia.
Teraz už nemajú dosť peňazí na platy vedcov a výskumníkov či na prevádzku. „Udržiavame ich, ale pri týchto priškrtených prostriedkoch si nevieme predstaviť rozvoj. O skutočnom rozvoji sa nedá hovoriť. Parky stagnujú na úrovni, na akej boli v roku 2015,“ vysvetľuje prorektor Slovenskej technickej univerzity Oliver Moravčík.
Nakoniec peniaze z tejto výzvy nedostala ani jedna výskumná agentúra, ani Slovenská akadémia vied. Z desiatich projektov, ktoré boli posunuté na schválenie, poznáme päť – Slovenská agentúra životného prostredia v Banskej Bystrici, kde spolupracovali s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského. Druhý projekt bol Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), ďalej projekt Soitronu, Centra vedecko-technických informácií a spoločnosti Beset.
Druhá problémová výzva bola určená pre podniky. V oboch išlo o zhruba 300 miliónov eur.
Prečo hodnotili neodborní hodnotitelia?
Hodnotitelia sú pri prerozdelení eurofondov kľúčoví. O projekte rozhodovali vždy dvaja ľudia, každý samostatne. Potom si hodnotenie spoločne prešli, či sa zhodujú, alebo nie. Ak sa nevedeli dohodnúť, prišiel tretí hodnotiteľ.
Vo viacerých prípadoch sa stalo, že projekty hodnotili ľudia, ktorí s odborom nemali skúsenosti. Projekt za 23 miliónov eur na zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku hodnotil kardiológ.
Internista zasa hodnotil materiálový výskum za 40 miliónov eur zameraný na priemyselné materiály. Projekt na onkológiu a preventívnu medicínu nehodnotil žiadny lekár. Výskum na mobilné siete piatej generácie hodnotila žena, ktorá na vysokej škole učí anglický jazyk a komunikatívne cvičenia.
Okrem toho boli medzi hodnotiteľmi nominanti SNS aj ľudia, čo boli zjavne v konflikte záujmov. Napríklad manažér z Výskumného ústavu zváračského hodnotil výzvu, do ktorej sa prihlásil aj ústav, ktorý ho zamestnáva.
Prečo dostali peniaze pochybné firmy?
Pri výzve na dlhodobý a strategický výskum ministerstvo ešte nezverejnilo, kto dostane peniaze. Pri výzve pre podniky to už známe je. Peniaze dostal napríklad liehovar na zriadenie novej linky, alebo pivovary, ktoré chcú rozbehnúť výrobu nového druhu piva alebo cideru.
Oveľa problematickejšie je, že milióny dostali aj firmy, ktoré majú nízke obraty, alebo zamestnávajú len dvoch ľudí. A často s vedou nemali nič spoločné.
Jednou z víťazných firiem je Beta Biotech, dostala dotáciu 4,1 milióna eur. Vlani mala tržby len 14 500 eur a má len dvoch zamestnancov.
Takmer sedem miliónov dostala firma Crystalex, ktorá mala vlani tržby menej ako dvetisíc eur. Firma mala vytvoriť pracovisko výskumu a vývoja v Rajci. Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) zverejnila fotografiu sídla tejto firmy – je to polorozpadnutá bývalá fabrika na výrobu kobercov.
A na zozname úspešných je aj IT firma Glass Way, ktorá sídli v komplexe River Park na nábreží Dunaja. Dostala 5,1 milióna eur. Firma hneď po podpise zmluvy na veľkú väčšinu z tohto projektu začala zháňať subdodávateľa. Jediným majiteľom firmy je právnik Pavol Rohutný, ktorý má od mája zmluvu aj s Agentúrou na podporu výskumu a vývoja. Agentúra, ktorá patrí pod ministerstvo školstva, mu mesačne platí 1700 eur.
Dostali peniaze špičkoví vedci?
Peňazí na výskum je na Slovensku vo všeobecnosti málo, oveľa menej ako vo vyspelých krajinách OECD. Na mnohé projekty našich špičkových vedcov v kritizovanej eurofondovej výzve peniaze neboli. Projekty veľkých výskumných agentúr kritériá splnili, ale mali málo bodov na to, aby dostali aj peniaze. To je napríklad prípad Slovenskej technickej univerzity a jej projektu na dlhodobý a strategický výskum.
Alebo vedec Pavol Čekan, ktorý sa pred mesiacom vrátil po 20 rokoch zo zahraničia. V USA má laboratóriá a chce pokračovať na Slovensku. Predložil projekt Multiplex DX Inštitút za 6,9 milióna eur vo výzve pre podniky. Jeho zámerom je vytvoriť personalizovanú diagnostiku onkologických pacientov. Požiadal o vysvetlenie, Výskumná agentúra odpoveď neposlala.
Odpovedá ministersvo školstva a Výskumná agentúra?
Vysvetľovať by okrem ministra školstva Plavčana mala aj Výskumná agentúra, ktorá patrí pod ministerstvo školstva. Manažovala eurofondovú výzvu – zabezpečila prípravu, a výzvu aj vypísala, zodpovedá za výber hodnotiteľov. Od začiatku kauzy neodpovedá na otázky a odkazuje na ministerstvo školstva.
Vedenie Výskumnej agentúry vyberal minister Plavčan, vlani v máji do vedenia uviedol Rastislava Belianskeho. Ten predtým pracoval na ministerstve zdravotníctva ako šéf sekcie informatiky. Na starosti mal elektronizáciu zdravotníctva, ktorá stála do 50 miliónov a takmer všetko sa platilo z eurofondov. Zavedenie elektronizácie sa viackrát posunulo a dodnes nefunguje.
Aká je reakcia slovenských vedcov?
Denník N oslovil v ankete desiatky vedcov pôsobiacich na Slovensku aj vo svete, ich reakcie na eurofondovú výzvu boli kritické. „Je to hanba, škandál a odporné divadlo,“ zhrnul ich hodnotenia titulok. Chemik zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Peter Szolcsányi bol vo svojom hodnotení veľmi príkry. „Aktuálne financovanie vedy na Slovensku – a pomaly už nielen z eurofondov – je odporné divadlo zlodejských „pusipajtášov“ a hanebné rozkrádanie obrovskej masy peňazí, ktoré nemá nič spoločné s transparentnou súťažou o dôležité zdroje a ich efektívnym využitím na zmysluplný výskum.”
Dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Milan Trizna v piatok pre TASR označil zastavenie alebo zrušenie eurofondových výziev na výskum za nemysliteľné. Prírodovedecká fakulta uspela s troma projektmi a Trizna odmieta, že boli podporené len „schránkové, garážové a panelákové firmy“ a všetko je potrebné zrušiť. Aj on však považuje za zarážajúce, že vo výzve neuspel žiadny vedecký park či ústav SAV.
Je pri eurofondoch korupcia?
Jedno z najvážnejších podozrení pri eurofondoch na vedu a výskum je, že si jeden z hodnotiteľov vypýtal 20 percent úplatok. Hodnotiteľ to poprel a neúspešná firma aj hodnotiteľ sa obrátili na políciu.
Pri eurofondoch sa hovorí o korupcii často. Bývalý minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru) potvrdil, že korupcia pri eurofondoch na Slovensku je. „Vždy sú nejaké signály, že nejakí ľudia chodia a ponúkajú vybavenie konkrétnych projektov,“ povedal Draxler.
„Je vysoko pravdepodobné, a vie o tom každý, kto sa v tom pohybuje, že sú firmy, ktoré sa tvária, že robia čistý biznis, ale je to o tom, že chcú schválenie politicky vybaviť a potom si za to vezmú percentá. Ale treba na to dôkazy.“
Na otázku, či je teraz čerpanie viac korupčné ako keď ministerstvo školstva ovládal Smer, zareagoval: „Nebudeme si klamať, eurofondy boli vždy extrémne problematické. Nikdy nebola situácia ružová, vždy dochádzalo k tomu, že sa tvorili projekty, ktoré boli všetko iné, len nie efektívne. Ale aj pri tejto histórii sa dá povedať, že teraz je to horšie ako kedykoľvek predtým.“
Kto rozhoduje o eurofondoch na vedu a výskum?
O eurofondoch na vedu, výskum a inovácie má rozhodovať priamo minister Peter Plavčan. Potvrdzuje to aj jeho štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová zo Smeru. „Čerpanie je v priamej kompetencii pána ministra školstva,“ povedala.
Často sa spomína meno riaditeľa kancelárie ministra Vladimíra Kováčika, ktorého druhý štátny tajomník na ministerstve školstva Peter Krajňák za Most-Híd označil za Plavčanovu pravú ruku. Konzervatívny denník Postoj.sk o Kováčikovi píše ako o človeku, ktorého Smer vyslal na ministerstvo školstva, aby tam „riadil záležitosti okolo eurofondov“.
Na ministerstve by mala prebiehať kontrola prerozdelenia eurofondov, minister je však na dovolenke a je otázne, kto má prešetrenie na starosti. Získať konkrétnu informáciu z ministerstva nie je možné.
Môže minister počas vážnej kauzy odísť na dovolenku?
Posledný týždeň ministerstvo školstva prestalo komunikovať. Hovorkyňa je práceneschopná, riaditeľ komunikačného odboru Matúš Stračiak nedvíha telefón a neodpovedá na SMS správy. Na e-maily odoslané na tlačové oddelenie väčšinou neprichádzajú odpovede. Televízia Markíza zistila, že Plavčan je na dovolenke. „Ako ste ma tu našli? Ja som tu na dovolenke,“ povedal a neskôr dodal: „Teraz chcem pokračovať v dovolenke.“
Koaličný partner SNS vo vláde Most-Híd nad týmto postupom vyjadril počudovanie. „V posledných dňoch sme boli svedkami viacerých neštandardných krokov a rozhodnutí. Tento je jeden z nich,“ odkázali ministrovi školstva.
Prídeme o eurofondy?
Európska komisia poslala na Slovensko varovný list. Slovensku vyčíta najmä pochybenia, ktoré sa objavili aj v médiách – neodborných hodnotiteľov a to, že uspeli firmy, ktoré nemali skúsenosti s vedou. Komisia v liste napísala, že kým sa prerozdeľovanie peňazí v štyroch výzvach, ktoré vypísalo ministerstvo školstva, nepreverí a neprijmú sa opatrenia, nepreplatí žiadnu faktúru, ktorá príde. Doteraz nik o preplatenie peňazí nepožiadal.
Pozornosť komisie je prirodzená, ide jej o to, aby sa peniaze využívali efektívne a nerozkrádali sa. Sú to peniaze európskych daňových poplatníkov, ktoré majú Slovensku pomôcť v rozvoji dotiahnuť sa na bohatšie štáty Únie.
To, že sa mesiac nič pri eurofondoch nedeje, je problém aj preto, že je málo času na to, aby sa tie peniaze využili v čase, ktorý je určený Úniou a jej programovým obdobím. Musí sa to stať do roku 2020. Len hodnotenie poslednej výzvy trvalo rok. Ministerstvo školstva je pri chystaní eurofondových projektov spolu s ministerstvom životného prostredia najhoršie.
Pomalé využívanie eurofondov podľa ministerstva spôsobilo, že sa stretli dve výzvy. Prebiehala ešte prvá, a preto sa nezačalo s využívaním druhej. Ak ministerstvo peniaze nevyčerpá, zníži sa celkový objem eurofondov, ktorý máme na výskum a inovácie získať. Celkovo sme mali mať k dispozícii 2,2 miliardy eur. Úrad podpredsedu vlády Petra Pellegriniho preto s ministerstvom komunikuje, aby zabezpečili, že sa peniaze vyčerpajú do konca tohto roka.
Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer vo svojom blogu napísal, že nám hrozí prepadnutie miliardy eur. „Ak sa urýchlene neopraví hodnotenie projektov vypracovaných a predložených na výzvu Dlhodobý strategický výskum (v oblastiach špecializácie podľa vedeckovýskumných kapacít), Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou príde možno aj o miliardu eur.“
Pellegriniho úrad nevie, ako rektor túto sumu vypočítal. „Prepadnú iba tie finančné prostriedky, ktoré nebudú jednotlivé riadiace orgány schopné vyčerpať. Nevieme, z čoho rektori vychádzali, keď tvrdili, že sa alokácia môže skrátiť aj o miliardu.“
Znamenalo by to, že ak by sme nevyčerpali 68,5 milióna eur, prepadli by tie. Pre predstavu, rozpočet Slovenskej technickej univerzity je 105 miliónov eur. Prepadnúť tak môže suma v hodnote vyše polovice ročného rozpočtu jednej z našich najlepších univerzít.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
