Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Americký Black Hawk má súpera, vrtuľníky ponúkli Glváčovi aj Taliani

Vrtuľník AW 139M vznikol prispôsobením civilnej verzie. V súčasnosti ho využíva napríklad Taliansko, Írsko, Katar, Spojené arabské emiráty či Thajsko. Foto - AW
Vrtuľník AW 139M vznikol prispôsobením civilnej verzie. V súčasnosti ho využíva napríklad Taliansko, Írsko, Katar, Spojené arabské emiráty či Thajsko. Foto – AW

Keby sa minister obrany Martin Glváč rozhodol, že na chystaný nákup vrtuľníkov predsa len vyhlási otvorenú súťaž, dostane minimálne dve rôzne seriózne ponuky.

Glváč začal v januári rokovať so zástupcami americkej vlády o nákupe deviatich transportných vrtuľníkov Black Hawk, ktoré môžu stáť až 400 miliónov eur. Na jeho aktivity zareagovalo talianske ministerstvo obrany a ponúklo vrtuľníky od svojho výrobcu, spoločnosti AgustaWestland.

„Sme pripravení na rokovanie so slovenskou vládou,“ potvrdil pre Denník N hovorca firmy Alessandro Capocaccia.

Taliani ponúkli transportné vrtuľníky AW 139M. „Tento stroj sa už osvedčil v službách viacerých štátov vrátane Talianska, Spojených arabských emirátov či Thajska,“ dodal Capocaccia.

Taliansky výrobca mal v minulosti na Slovensku silného spojenca. Jeho materskú firmu, skupinu Fineccanica, u nás zastupoval zbrojár Miroslav Výboh, priateľ premiéra Roberta Fica.

Výboh spoluprácu potvrdil len do nástupu prvej Ficovej vlády. „Firme sme na Slovensku zabezpečovali nejaké stretnutia a informovali ju o tom, aké sú u nás zvyklosti,“ povedal nedávno Výboh.

V súčasnosti to vyzerá, že talianska ponuka vyjde navnivoč. Glváčovo ministerstvo otvorene dáva prednosť Američanom.

„Ponuku talianskeho ministerstva obrany analyzujeme. Môžeme však povedať, že zatiaľ nám nebola doručená žiadna ponuka, ktorá by bola porovnateľná s ponukou americkej vlády,“ povedala Glváčova hovorkyňa Martina Balleková.

V čom je americká ponuka lepšia, ministerstvo nevysvetlilo.

Talianske sľuby

Ponuka od firmy AgustaWestland pritom má svoje prednosti. Vrtuľníky AW 139M majú nižšie letové náklady, dlhší dolet i vyššiu cestovnú rýchlosť.

Taliani navyše sľubujú lepšiu cenu než spomínaných 400 miliónov eur, čo je maximálny strop na nákup Black Hawkow. „Detaily hovoriť nemôžeme, môžeme však ubezpečiť, že naša ponuka by bola z hľadiska nákladov výhodnejšia,“ tvrdí Capocaccia.

vrtulniky_WEB

Taliani podobne ako Američania ponúkajú zároveň aj zabezpečenie výcviku posádok a servisnú podporu na niekoľko rokov.

Navyše zdôrazňujú, že ich ceny by sa počítali v eurách, čo by bolo pre Slovensko výhodnejšie. Američania totiž hodnotu vrtuľníkov odvodzujú od ceny v dolároch, pričom dolár oproti euru od leta posilnil približne o tretinu. „Naša cena by nebola ovplyvnená kolísaním kurzov,“ argumentuje Capocaccia.

A v neposlednom rade Taliani sľubujú aj rokovania o spolupráci so slovenským priemyslom, ktorý by na zákazke mohol profitovať – podobné sľuby však obvykle dávajú všetci uchádzači o podobné zákazky.

Vojenský civilista

Talianske vrtuľníky však majú aj jeden významný hendikep. Konštruktéri ich na prelome tisícročí vyvinuli ako civilný stroj, ktorý až neskôr upravili na potreby armády.

„Na jednu stranu je vrtuľník AW 139M lacnejší, má nižšie náklady na prevádzku a dosahuje mierne lepšie letové výkony než Black Hawk,“ rozpráva letecký publicista Vladimír Bednár. Na druhú stranu je však podstatne zraniteľnejší proti streľbe z ručných zbraní. „Na rozdiel od Black Hawku nie je konštruovaný, aby odolal zbraniam silnejšieho kalibru,“ dodáva Bednár.

Vojaci by s ním preto nemohli plniť toľko úloh ako s Black Hawkom. „Pokiaľ by slovenská armáda potrebovala vrtuľník na hliadkovanie alebo prepravu osôb, model AW 139M by stačil. Na lietanie v bojových zónach je však vhodnejší Black Hawk, ktorý bol od začiatku konštruovaný ako vojenský stroj,“ hovorí český novinár Radek Panchartek.

Podobným spôsobom k tomu pristupujú aj štáty, ktoré si talianske vrtuľníky už nakúpili. „Napríklad Spojené arabské emiráty používajú taliansky AW 139M len na pomocné úlohy, zatiaľ čo na hlavné operačné úlohy nasadzujú Black Hawky,“ hovorí Bednár.

Do veľkých dobrodružstiev sa však slovenská armáda nebude môcť púšťať ani v prípade, že si obstará Black Hawky. Glváčovo ministerstvo totiž plánuje kupovať vrtuľníky takmer neozbrojené.

Politicky citlivý nákup

Vrtuľníky od AgustaWestland pritom nie sú jedinou alternatívou k Black Hawkom. Len v Európe vyrába transportné vrtuľníky napríklad medzinárodné konzorcium NH Industries alebo skupina Airbus.

Napríklad susedné Česko aj z toho dôvodu zvažuje vypísať na vojenské vrtuľníky otvorenú súťaž. „K vyhláseniu súťaže by mohlo dôjsť koncom roka. Predpokladáme, že cena vzíde z porovnania ponuky viacerých uchádzačov,“ potvrdzuje hovorca českého ministerstva obrany Petr Sýkora.

Samotná AgustaWestland bola až donedávna považovaná za favorita slovenskej zákazky. Jej sesterská firma Alenia získala už na jeseň od Glváčovho ministerstva kontrakt na dve transportné lietadlá Spartan za 100 miliónov eur.

Podľa ľudí blízkych ministerstvu obrany, s ktorými hovoril Denník N, však Talianom mohlo uškodiť spojenie so zbrojárom Výbohom. Pražský súd v súčasnosti rozplieta korupčnú kauzu okolo nákupu transportérov Pandur pre českú armádu, ktorá zasahuje aj Výboha – sedel totiž na schôdzkach, kde mali zaznieť žiadosti o úplatky.

Ficova vláda by sa tak mohla stať ľahkým terčom pre opozíciu, pokiaľ by uzavrela ďalší kontrakt s konzorciom, ktorého záujmy minimálne v minulosti hájil premiérov kamarát.

Zástupcovia AgustaWestland však takéto spojenie odmietajú. „S pánom Výbohom nemáme žiadnu spoluprácu. Sme firmou, ktorá dodržuje najvyššie štandardy v oblasti etiky a spoločensky zodpovedného správania,“ zdôrazňuje Capocaccia.

K pôsobeniu Miroslava Výboha sa nechce vyjadrovať ani ministerstvo obrany. „Odmietame, aby ste rezort obrany účelovo zapájali do vami vykonštruovaných úvah,“ uvádza hovorkyňa Balleková.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kolíska Audi, domov Trabantu aj elektrická budúcnosť VW na jednom mieste. Vitajte v Zwickau

Volkswagen dá 1,2 miliardy eur na premenu fabriky v Zwickau na závod vyrábajúci výlučne elektrické autá. Produkciu modelu ID. 3 plánuje spustiť v novembri, k prvým zákazníkom sa auto dostane na budúci rok.

Foto - Volkswagen
Foto – Volkswagen

Minúta po minúte

Zdieľať

Matečná „ešte nemá vedomosť“, že by Európska komisia vyzvala Slovensko, aby zrušilo povinný 50-percentný podiel slovenských potravín v letákoch. Nemyslí si, že toto ustanovenie je diskriminačné.

Poukázala na príklad Francúzska, kde platí povinný 50-percentný podiel francúzskych potravín v jedálňach. „Ak Francúzi nemajú problém s týmto zákonom z pohľadu diskriminácie, prečo by sme mali mať my?“ pýta sa.

Zdieľať

Štát bude odškodňovať chovateľov, ktorých zvieratá musel po zistení nákazy africkým morom ošípaných utratiť, ale len tých, ktorí splnili všetky zákonné podmienky, povedala v TA 3 ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Potvrdila tak, že odškodnenie nemôžu očakávať chovatelia, ktorí svoje ošípané nezaregistrovali.

Zdieľať

Schválená podoba zvýšenia rodičovského príspevku nie je poctivým riešením, pretože dala menšiu skupinu matiek na vedľajšiu koľaj, povedal v relácii V politike Eduard Heger (OĽaNO). Kritizoval, že novela nemyslí na študujúce matky a mamy, ktoré ostávajú doma s niekoľkými deťmi po sebe.

Ku kritike toho, že poslanci koalície vynechali pri schválenom návrhu študujúce matky, sa pridal aj Milan Krajniak (Sme rodina). Pripomenul Smeru, že keď návrh na zvýšenie rodičovského príspevku opakovane predkladala Sme rodina, nepodporil ho.

Ján Podmanický zo Smeru priznal, že to tak bolo, no zdôvodnil to tým, že v čase, keď predkladala návrhy na zvýšenie rodičovského príspevku opozícia, bolo prioritou Smeru doriešiť zvýšenie materskej. Až potom podľa neho prišiel čas riešiť aj otázku zvýšenia rodičovského príspevku.

Zdieľať

Daňová správa vie odsledovať, ak sa firmy rozhodnú účelovo rozdeliť na viac subjektov, aby sa ich týkala 15-percentná daň z príjmov, povedal v TA 3 Radovan Baláž zo SNS. Podľa neho sú mechanizmy na to, aby to daniari zmonitorovali a v prípade zistení aj dodanili také subjekty.

Zdieľať

Milan Krajniak (Sme rodina) v TA3 kritizuje rozhodnutie vlády podporiť dotáciou kúpu elektromobilov. Pripomína, že keď sa blížila minulá kríza, zaviedol štát šrotovné, ktoré podporilo aj domácu výrobu, ale teraz, keď sa o kríze hovorí, dotuje kúpu elektromobilov, ktoré sa tu nevyrábajú, a pomôže „625 bohatým ľuďom“, ktorí si ich môžu dovoliť.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Oznámenie o vyhlásení súťaže zverejnila vo vestníku verejného obstarávania. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. (tasr)

Zdieľať

NDS hľadá firmu na poskytnutie služieb spojených s kontrolou elektronických diaľničných známok. Cenu odhaduje na 9,5 milióna eur bez DPH.

Vyplýva to z oznámenia o vyhlásení súťaže, ktoré bolo zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Firma, ktorá uspeje v súťaži, by mala pre NDS zabezpečiť zber dát a identifikáciu evidenčných čísel vozidiel v dopravnom prúde, predovšetkým na účely kontroly úhrady elektronických diaľničných známok.

Kritériom na vyhodnotenie ponúk je cena, zákazka pritom nebude spolufinancovaná z eurofondov. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť do 23. októbra tohto roka. (tasr)

Zdieľať

Takmer 90 veľkých svetových firiem sľúbilo obmedziť emisie skleníkových plynov v rámci novej kampane, ktorej cieľom je prinútiť nadnárodné podniky k ekologickejšiemu správaniu. 

Kampaň We Mean Business uviedla, že do iniciatívy sa pred pondelkovým klimatickým summitom OSN v New Yorku zapojilo 87 spoločností s celkovou trhovou hodnotou presahujúcou 2,3 ​​bilióna dolárov.

Niektoré z firiem sľúbili, že do roku 2050 znížia uhlíkové emisie na nulu. Je medzi nimi napríklad švajčiarsky potravinársky gigant Nestlé či francúzsky výrobca kozmetiky L’Oréal.

Iné sa síce nezaviazali k uhlíkovej neutralite, sľúbili však, že svoju prevádzku prispôsobia cieľu udržať do roku 2030 rast priemernej svetovej teploty do 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou, ako to stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015. K týmto firmám patria napríklad fínska telekomunikačná spoločnosť Nokia či francúzska potravinárska spoločnosť Danone. (čtk)

Zdieľať

Jeden z najväčších problémov v reakcii na klimatickú krízu bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch, myslí si ekonómka Miriam Letovanec z Implementačnej jednotky úradu vlády. „Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Miriama Letovanec, riaditeľka Implementačnej jednotky úradu vlády:
Prvý krát sa o skleníkovom efekte zmienil ešte v roku 1824 francúzsky matematik a fyzik Jean Baptiste Fourier, kedy vo svojej práci pomenoval, že plyny v atmosfére môžu zvyšovať povrchovú teplotu Zeme. Na najvyššej medzinárodnej úrovni na problém klimatických zmien poukázal IPCC (Intergovenmental Panel on Climate Change) v roku 2007. Áno, už pred 12 rokmi.

V tomto momente je potrebné začať konať, nielen na veci poukazovať. Samozrejme môžeme edukovať verejnosť o význame klimatických zmien aj na uliciach, za oveľa dôležitejšie považujem implementáciu jednotlivých opatrení do praxe.

Slovensko má od februára 2019 schválený strategický materiál do roku 2030 s názvom „Zelenšie Slovensko“ – obsahuje jasné opatrenia na boj s klímou, ako aj indikátory, prostredníctvom ktorých je možné sledovať progres.

Dôležité je nezaspať na vavrínoch a nestrácať čas tvorbou nejakých akčných plánov, či vytvorením ďalšieho ministerstva. Úplne postačí keď zainteresované strany budú poznať svoje priority, začnú spolu efektívnejšie komunikovať a každé opatrenie bude mať svojho „pána“, či termín, dokedy má svoje úlohy splniť – prierezový plán implementácie, a to najneskôr do konca tohto roka.

Oveľa náročnejšie však bude „manažovať“ záujmy priemyslu a ich reprezentantov v politických kruhoch. Priemysel nemusí na všetky opatrenia reagovať vždy s úsmevom, a to nielen na národnej, či európskej, ale aj globálnej úrovni.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Béla Bugár nechce rekreačné poukazy pre malé firmy. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za to, že by bol povinný rekreačný poukaz aj pre firmy s počtom zamestnancov menej ako 50,“ povedal v relácii RTVS Sobotné dialógy.

Diskutuje s Richardom Sulíkom, ktorý kritizuje ministra financií. Ladislav Kamenický je podľa neho slabý minister a ostatní ministri ho až tak neberú. „Fajn, že chce šetriť, ale to sú len reči. Pár mesiacov pred voľbami je to nemožné. Rozpočet vyrovnaný nebude,“ hovorí Sulík.

Zdieľať

Ekonóm Melioris z prezidentskej kancelárie o klimariešeniach: „Musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. „

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázky:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Libor Melioris, ekonóm, prezidentská kancelária 

Americká ekonomická elita má v tomto jasno. Dvadsaťsedem laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu, štyria bývalí prezidenti amerického FED-u, pätnásť bývalých predsedov zboru ekonomických poradcov a dvaja bývalí ministri financií hovoria: „Globálne otepľovanie predstavuje seriózny problém, ktorý si vyžaduje okamžitú akciu.

Uhlíková daň je efektívny nástroj, ktorý je schopný priniesť požadované zníženie emisií. Uhlíková daň vyšle jasný cenový signál, ktorý pritlačí na trhových aktérov a prinúti ich inovovať a realizovať nízkouhlíkové riešenia.“

Úloha Slovenska je až groteskne banálna. Musíme tlačiť na spoločné európske riešenie vo forme plného sfunkčnenia systému obchodovania s emisnými povolenkami. Iba tak vieme vytvoriť impulzy, ktoré budú penalizovať „špinavú“ výrobu a odmeňovať „zelené“ postupy.

Aby táto aktivita mala význam, musíme zaviesť daň z uhlíka aj na dovoze tovarov do EÚ. Inak sa „špinavá“ výroba presťahuje do Užhorodu. Bude nám dymiť hneď za hranicou a naše domáce úsilie bude mať nulový efekt.

Úlohou Európy je vyladiť systém stojaci na týchto dvoch pilieroch a potom ho vyvážať do sveta. Ďalej nám ostáva už len dúfať, že najväčšia svetová mocnosť prejde mentálnym zmŕtvychvstaním a pochopí naliehavosť situácie.

Končíme optimisticky s citátom Winstona Churchilla: Americans will always do the right thing, only after they have tried everything else.

Link na manifest amerických ekonómov: https://www.econstatement.org/

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.