Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Minister školstva sa pri vysvetľovaní zapotil, priznal chyby, ale neodstúpi

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister školstva Peter Plavčan zvolal po dlhom čase tlačovku k škandálu s eurofondmi len do vestibulu ministerstva a obrátilo sa to proti nemu. Priestor, kde bolo horúco, tlačili sa tam desiatky novinárov a aj ministrovi hostia, nebol vhodný na vysvetľovanie detailov škandálu za stovky miliónov eur.

Minister tlačovku nezvládal. Potil sa, neustále si upravoval vlasy a viac nevysvetlil, ako vysvetlil.

Zavolal si aj rektorov: Univerzity Komenského Karola Mičietu a Slovenskej technickej univerzity Roberta Redhammera, k slovu sa však nedostali.

Pred pultík sa postavil aj šéf Železiarní Podbrezová a Klubu 500 Vladimír Soták. Ministrovi sa snažil pri vysvetľovaní pomôcť, často to však nebolo k téme. „Je to ako pri kartách, môžete počuť čokoľvek. Potrebujete dôkazy,“ povedal napríklad Soták, či vie o úplatkoch pri eurofondoch.

Výzvu zrušia, chyby boli, ale nie vraj až také vážne

Po mesiaci trvania kauzy minister prišiel so štyrmi zmenami. Priznal si tak pochybenia, ktoré pri prerozdelení výzvy urobili. Najväčšími zmenami sú, že kritizovanú výzvu na 300 miliónov na dlhodobý a strategický výskum zrušia.

Zrušia aj súčasnú databázu hodnotiteľov, ktorí o projektoch rozhodovali. O projektoch z rôznych oblastí totiž nerozhodovali experti, napríklad projekt za 23 miliónov eur na zabezpečenie trvalej udržateľnosti oceliarskeho priemyslu na Slovensku hodnotil kardiológ.

Na otázky, prečo ľudia bez potrebnej odbornosti hodnotili projekty za milióny eur, minister neodpovedal. Tvrdil, že ešte prebieha kontrola. Kto konkrétne kontrolu robí, nepovedal.

Ďalšou novinkou je, že pri druhej výzve, ktorá bola pre podniky, budú musieť víťazi verejne ukázať svoje projekty – bude ich verejné vypočutie. Mali by sa teda postaviť pred odbornú verejnosť, aby ukázali, s akým projektom vyhrali.

Začne tiež zasadať rada Výskumnej agentúry, sľubuje minister.

Plavčan: Neodstúpim

Minister kritizoval médiá za informovanie o škandále a pustil sa aj do Európskej komisie, ktorá poslala varovný list – Komisia podľa ministra poslala list len na základe medializovaných informácií.

Bolo to podľa neho prvýkrát, keď dostal list na základe informácií v médiách. Komisia pritom s ministerstvom komunikovala už predtým a pýtala sa na predmetné výzvy.

„Čudujem sa, že sa dokáže vyfabulovať toľko textov z neexistujúcich faktov,“ rozčuľoval sa Plavčan. „Ešte sa nevie, či niekto pochybil, alebo nie,“ hovoril. Je podľa ministra predčasné niekoho obviňovať, zdôrazňuje, že peniaze ešte neodišli. „Ak došlo k pochybeniam, tvrdo zakročím,“ povedal.

Bránil tiež víťazné firmy a nechápe, ako ich mohli médiá spochybňovať.

Na otázku, či po týchto pochybeniach z ministerstva odíde, minister povedal, že neodstúpi. „Je to zaujímavé. Neodstúpim. Neviem, ako mám odpovedať na takéto otázky, povedal Plavčan.

Tvrdil tiež, že pochybenia vznikli za predchádzajúcej vlády.

Na otázku, či má premiérovu podporu, povedal, že to nie je otázka preňho, ale pre premiéra a novinári sa ju majú pýtať v utorok po koaličnej rade.

Na otázku, čo hovorí na podozrenia z korupcie a podplácaní, minister povedal, že o tom nevie. „Bol som prvý, kto povedal, že ak sa niečo také udialo, bude prijímať tvrdé opatrenia. Dodnes za mnou konkrétne nik neprišiel, povedal.

Video: Plavčan hovorí, že neodstúpi, na pomoc mu prišiel aj Soták
autorka: Martina Koník

Malé firmy problém nie sú

Na výskum dostali peniaze aj malé firmy, ktoré majú dvoch zamestnancov alebo veľmi malý obrat. Niektoré sídlia v budovách, kde o nich ani nevedia. Ministerstvo tvrdí, že výzva bola nastavená tak, aby peniaze mohli dostať aj malé firmy, ktoré výskum predtým nerobili, ale spoja sa s univerzitou. V kritériách podľa ministerstva nebolo, koľko má mať firma zamestnancov ani aký má mať obrat.

To, že firma sídli v polorozpadnutej budove, podľa ministerstva nie je problém. Dostala peniaze na to, aby si v nej urobila laboratórium.

„Nechajme to na preverenie, nebudem tu fabulovať deje, ktoré nepoznáte vy ani ja, ani opoziční politici, povedal minister na to, či je v poriadku, že prerozdelenie eurofondov takto funguje.

Pellegrini: Zodpovedný je Plavčan

Plavčan povedal, že za pochybenia môžu jeho predchodcovia, podpredseda vlády Peter Pellegrini (Smer), ktorý bol v minulej vláde chvíľu ministrom tiež, to vylučuje. „Chlapské je priznať si chybu a nehľadať vinníkov v minulosti. Ak je niekto na rezorte rok a pol, je plne zodpovedný za to, čo sa tam deje,“ povedal. Na to, či by mal Plavčan odstúpiť, neodpovedal.

„Mne je ľúto, že nášmu úradu a mne osobne nebolo umožnené sa touto výzvou zaoberať,“ povedal podpredseda vlády Peter Pellegrini. Ministerstvo školstva ho totiž obišlo a výzvy na dlhodobý a strategický výskum a pre podniky vypísali deň predtým, ako vznikol Pellegriniho úrad.

„Ak by sme ju mohli hodnotiť, možno by sme boli v stave poradiť kolegom, ako to zmeniť,“ povedal podpredseda vlády. „Potrebovali to vypísať 31. mája, tak sme sa k tomu vyjadriť nemohli,“ povedal podpredseda vlády.

 

Rektor STU: Toto nie je zlyhanie Plavčana, ale viacerých

Rektori boli počas tlačovej konferencie ticho.

Rektor STU Robert Redhammer hovoril až po tlačovke, zmeny nevníma ako víťazstvo. Víťazstvo podľa neho bude, ak mladí ľudia nebudú odchádzať do zahraničia. „Krokov treba urobiť ešte veľa, ale tieto štyri kroky sú pozitívne, povedal.

Dúfa, že sa k peniazom z eurofondov na dlhodobý a strategicky výskum dostanú organizácie, ktoré výskum skutočne dlhodobo robia.

Rektori pôvodne nechceli, aby sa výzva zrušila, ale Redhammer „rešpektuje politické rozhodnutie ju zrušiť. Školy sa totiž obávajú, že po zrušení výzvy sa bude celý proces naťahovať a školy tak nebudú môcť robiť dlhodobý výskum, keď naň dostanú dva roky.

A nekoná minister príliš pomaly, keď od doručenia listu rektorov prešiel mesiac? Redhammer to hodnotiť nechce: „Treba sa z toho spamätať a ísť ďalej, povedal rektor. Nevníma to ako zlyhanie ministra, podľa Redhammera je to asi zlyhanie viacerých. Čie konkrétne, nehovorí.

A kto za zlé rozdelenie eurofondov môže? „To nie je otázka pre mňa, odpovedá rektor STU.

Remišová: Plavčan nič nevysvetlil

„Pán minister vôbec nevyvrátil pochybnosti o oboch eurofondových výzvach a, čo je ešte horšie, nepovedal, ako konkrétne bude SNS situáciu riešiť,“ povedala opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO).

Nepovedal podľa nej najdôležitejšiu vec – čo urobí pre to, aby sme 600 miliónov použili zmysluplne a pomohli slovenským výskumníkom a firmám a nemuseli ich vracať do rozpočtu Únie.

Nevyvrátil, že mnohé projekty hodnotili neodborní hodnotitelia, ani nevyvrátil, že medzi nezávislými hodnotiteľmi boli aj vysoko postavení úradníci na ministerstvách v správe SNS. „Rovnako ani nepovedal, čo mieni robiť s množstvom podivných firiem bez tržieb a zamestnancov, ktorým ide vyplatiť miliónové sumy,“ hovorí Remišová po ministrovej tlačovej konferencii.

Aj keď je pravda, že peniaze ešte neodišli, ako minister viackrát zopakoval, zmluvy sú už podpísané, a preto sa peniaze podľa Remišovej budú musieť zaplatiť. Mali by podľa nej rozdeliť firmy projekty, ktoré vyhrali a sú opodstatnene predražené alebo bez nádeje na úspech. Druhú skupinu by mali kontrolovať. „Prísne kontroly a hrozba sankcií zo strany ministerstva by mohli majiteľov firiem bez skúseností s výskumom presvedčiť, aby súhlasili so zrušením podpísaných zmlúv,“ navrhuje Remišová.

Zodpovednosť za tieto dve výzvy má podľa nej Plavčan, ktorý obe vyhlásil a menil aj pravidlá. „Na každej podpísanej zmluve je meno pána Plavčana, minister sa predsa nemôže tváriť, že konanie jeho podriadených sa ho netýka,“ povedala.

Ako škandál s eurofondmi po mesiaci vysvetľuje ministerstvo školstva 

(zoznam skrátených argumentov, ktoré ministerstvo poslalo krátko pred tlačovkou ministra Petra Plavčana):

  • Za medializáciou prípadu je podľa ministra Petra Plavčana a jeho ľudí to, že zostalo veľa nespokojných uchádzačov, ktorí neuspeli. „Práve na tejto nespokojnosti sa snažia zviezť a zneužiť ju počas tzv. letnej uhorkovej sezóny vo svoj prospech opoziční politici s cieľom získať politické body,“ píše ministerstvo.
  • Varovný list Európskej komisie vraj nie je nič vážne. „Takéto listy boli z Komisie zasielané opakovane aj v minulosti.“
  • Nie je pravda, že celých 300 miliónov eur ide súkromným firmám. „Nepodnikateľské výskumné inštitúcie majú alokovaných cca 120 mil. EUR, čo je 40 percent,“ tvrdí ministerstvo a dodáva, že firmy nedostali automaticky peniaze, ale majú ich čerpať postupne.
  • Prečo zrušili výzvu a znovu ju vyhlásili s upravenými podmienkami? „Z dôvodu podstatnej zmeny podmienok poskytnutia príspevku.“
  • Prečo dali milióny aj neznámym a novým firmám, ktoré predtým vedu nerobili? „Táto výzva bola zameraná aj na začínajúce malé firmy, ktoré mali dostatočne zaujímavú myšlienku na výskum,” tvrdí ministerstvo školstva. „V zmysle názorov Európskej komisie sa mal podporovať výskum a vývoj primárne v malých a stredných firmách a v menšej miere vo veľkých podnikoch, ktoré podľa Európskej komisie majú prístup aj k iným formám financovania.“
  • Neprekáža, že tieto firmy doteraz nerobili výskum? „Podmienkou výzvy nebolo, aby mali podnikateľské subjekty zapísaný výskum a vývoj ako predmet svojho podnikania.“
  • Prečo o eurofondoch rozhodovali aj hodnotitelia, ktorí predmet výskumu nepoznajú (napríklad o oceliarstve rozhodoval lekár)? Hodnotitelia majú s hodnotením bohaté skúsenosti a hodnotili projekty aj v minulosti, vysvetľuje bez jasnej odpovede ministerstvo.
  • Ako mohli hodnotitelia posudzovať aj projekty svojich zamestnávateľov? „Podľa platného zákona nemožno automaticky vylúčiť odborného hodnotiteľa z celého procesu posudzovania len preto, že má zamestnanecký vzťah s niektorým z uchádzačov.“
  • A čo hovoria na podozrenia z korupcie? Na konanie hodnotiteľov nemá ministerstvo priamy dosah, odpovedajú od Plavčana. „Akékoľvek prípadné nevhodné správanie konkrétneho odborného hodnotiteľa je osobným zlyhaním jednotlivca a nie chybou systému.“ Konkrétne obvinenia označujú za špekulatívne a vyvrátené.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Väčšina malých a stredných firiem vo Francúzsku, ktoré obchodujú s Britániou, je na brexit slabo pripravená. Vyše polovica z nich ešte neposúdila, do akej miery ich odchod Británie z EÚ ovplyvní. Ukázal to prieskum francúzskeho ministerstva hospodárstva. (tasr)

Francúzska vláda už skôr upozornila firmy, ktoré budú po brexite vyvážať do a dovážať tovar z Británie, aby si dovtedy dali do poriadku potrebné papiere. Uviedla to pre agentúru Reuters štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva a financií Agnés Pannierová-Runacherová.

Ako však ukázal októbrový prieskum ministerstva v Journal du Dimanche, ktorý sa uskutočnil na vzorke približne 3000 malých a stredných podnikov, zhruba 54 % z nich uviedlo, že nevedia, ako brexit ovplyvní ich biznis. Ďalších približne 40 % skúmalo možné dôsledky a iba 6 % z oslovených podnikov urobilo presné výpočty.

Navyše podľa prieskumu až 53 % podnikov uviedlo, že sú na odchod Británie z EÚ slabo pripravené.

„Určite nemôžem byť spokojná s tým, že 54 % firiem deklarovalo, že neskúmalo, ako brexit ovplyvní ich biznis, ich klientov a dodávateľov,“ povedala Pannierová-Runacherová pre Journal du Dimanche. Dodala však, že čo sa týka príprav, vláda urobila, čo mohla. Ďalšie kroky už budú závisieť od samotných firiem. (tasr)

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla cena z 1 671 až na 1 800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1 850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2 386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1 687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1 617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1 276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3 067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať