Denník N

Jedny schránkové firmy sa vo Váhostave hrali na vlastníkov, druhé mu požičiavali

Ján Kato (vľavo) roky viedol Váhostav. Teraz ho zrejme budú mať na muške policajti. Foto - Tasr
Ján Kato (vľavo) roky viedol Váhostav. Teraz ho zrejme budú mať na muške policajti. Foto – Tasr

Vedenie Váhostavu, ktoré Širokého firmu krylo až do priznania bankrotu, už nahradili noví ľudia.

Keď sme koncom septembra minulého roku krátko hovorili s Jánom Katom ako generálnym riaditeľom Váhostavu – SK, bolo to približne v čase, kedy sa predkladala žiadosť podniku o reštrukturalizáciu.

Na druhý deň už riaditeľov telefón zdvihol niekto iný, Juraj Široký nechal Kata, s ktorým prakticky od začiatku viedli Váhostav – SK, odvolať.

Na Katovo miesto zasadol Marián Moravčík, ktorý prišiel do Širokého podniku z manažérskeho postu v štátnej Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu (Sario).

Ak teraz polícia začne šetriť, čo sa vo Váhostave – SK dialo posledný rok pred bankrotom, malo by byť nové vedenie z obliga. Tak ako sa podnik očistí od dlhov, zbaví sa Široký zároveň aj manažmentu, ktorý sa v mene firmy podpisoval pod podozrivé úvery od schránkových firiem a do poslednej chvíle dodávateľom tvrdil, že podnik raz dokáže splatiť svoje dlhy.

Fico musel zvolať tlačovku

Váhostav, ktorý teraz plánuje 85 percent dlhov odpísať, sa medzitým stal politickou témou. V piatok kvôli nemu zvolal premiér tlačovku, na ktorej povedal, že dianie pred podaním návrhu na reštrukturalizáciu preverí polícia.

Viackrát zopakoval, že za problémy si môže Váhostav aj sám, pretože za vlády Ivety Radičovej sľuboval výstavbu diaľnic za ceny hlboko pod úrovňou štátnych expertíz.

„Som presvedčený, že manažéri týchto firiem, ktoré podpisovali zmluvy takéhoto charakteru mohli mať motív ísť do podvodu,“ vyhlásil Fico v piatok.

Od Širokého sa premiér dištancoval. „Nepotrebujeme žiadnych mecenášov, ani podnikateľov. Čo ja mám s pánom Širokým?“ pýtal sa premiér pred novinármi.

Bývalého manažmentu sa nezastal ani nový šéf Váhostavu, Moravčík. „Otázne sú dve veci: ako kalkuloval a či naozaj v tých cenách, v ktorých sa to vtedy počítalo to vychádzalo na takú stratu, v akej sa dnes nachádzame,“ povedal Moravčík.

Vniesť viac svetla do veci by mohol spomínaný Kato. Zastihli sme ho v sobotu telefonicky u neho doma. „Nemám sa k čomu v tomto momente vyjadrovať,“ povedal.

Opozícia hovorí, že ak by manažéri vedome išli pod cenu s tým, že ich istí možnosť legálne nevyplatiť dlhy, môže ísť o podvod. Podľa Daniela Lipšica (Nova) za to hrozí aj 15-ročné väzenie.

Minulosť rieši, schránky na Cypre už nie

Podnetov, ktoré sa núkajú vyšetrovateľom cez trestné oznámenie opozície, je viac.

Môže ísť aj o to, či manažéri náhodou nevedeli o úpadku firmy oveľa skôr, ako ho začali riešiť. Ak by sa preukázalo, že dlhy umelo nabaľovali a vďaka tomu uvidia drobní stavbári na účtoch oveľa menej než keby sa situácia riešila včas, môže ísť zasa o poškodzovanie veriteľa. Možná trestná sadzba sadzba: aj 8 rokov väzenia.

Ďalšie možnosti súvisia s tým, ako sa výmaz dlhov v praxi deje. V nadväznosti na to, náš zákon ešte spomína trestný čin zvýhodňovania veriteľa či marenie konkurzu.

Nie je napríklad jedno, ak firma pri mazaní dlhov jednému veriteľovi sľúbi čosi navyše, len, aby získala súhlas veriteľov s takým mazaním dlhov, aké narátala. Napríklad Váhostav musí presvedčiť veľkú časť veriteľov, že vymazanie 85 percent dlhov je v poriadku. Ak nebude mať plán odobrený dostatočným počtom hlasov, nemôže sa ozdraviť.

Požičali Širokého známi?

Ďalší fakt, ktorý by mohol políciu zaujímať, sú úvery od schránkových firiem z Cypru, Belize či Veľkej Británie. „To sú ľudia, ktorých pozná akcionár Váhostavu (je ním Finasist, v jeho orgánoch sedí Juraj Široký, pozn. red.) a ktorých akcionár presvedčil, aby požičali Váhostavu,“ vysvetľoval pred časom nový šéf Váhostavu, Moravčík.

Nie sú to zďaleka jediné schránky, ktoré sa so stavebným gigantom spájajú. Transparency International zverejnila informácie o tom, že v jeho pozadí sú ako koneční vlastníci schránkové firmy na Cypre, Novom Zélande či pätica osôb z Kostariky. Premiér sa v piatok vyjadril, že tieto informácie si zatiaľ neprečítal.

V prípade, že by majitelia Váhostavu a jeho schránkoví veritelia mali medzi sebou nejaké vlastnícke puto, hrozí, že celý výmaz dlhov je zmanipulovaný. Myslia si to v hnutí Nova, OĽaNO a SaS.

Prečo si to myslia?

Schránky z Cypru či z Belize sú v škrtacom pláne označené ako bežní veritelia, ktorí za svoje úvery ani len nežiadali zábezpeky tak ako to vždy pýtajú banky. Tým pádom majú dostať zo svojich úverov naspäť rovnako ako drobní stavbári: po 15 percent.

Oveľa menej by získali, keby boli označení ako „spriaznení“ veritelia dlžníka. Ale najmä: Ak by medzi nich patrili, nemali by slovo pri rozhodovaní o tom, komu má Váhostav koľko percent z dlhov vyplatiť.

Keďže nezabezpečení veritelia by mali tiež pomerne veľkou váhou súhlasiť s 15-percentnou  návratnosťou odvedenej práce, schránkové firmy môžu teoreticky pomôcť k prehlasovaniu drobných stavbárov, ktorým by 15 percent nestačilo.

Súhlas potrebnej časti veriteľov je kľúčový. Pokiaľ ho Váhostav nedostane, musí zabudnúť na mazanie dlhov a jednoducho skončí v konkurze. Inak povedané: Už žiadne ďalšie štátne zákazky tak ako pri mazaní dlhov, aspoň na čas.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Kauza Váhostav

Problémy Doprastavu

Ekonomika

Teraz najčítanejšie