Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nominanti SNS prihrali šesť miliónov z eurofondov na výskum Havalcovi z kauzy emisie

Nový a starý predseda SNS Andrej Danko a Ján Slota. Foto – TASR a N Tomáš Benedikovič
Nový a starý predseda SNS Andrej Danko a Ján Slota. Foto – TASR a N Tomáš Benedikovič

Známa postava z pozadia Slotovej SNS má z fondov, ktoré rozdeľujú nominanti „novej SNS“, vyvíjať autonómne vozidlá. Vývoj za 6,89 milióna má robiť firma Norberta Havalca s obratom 86-tisíc ročne a neziskovka, ktorá oficiálne sídli v dome, kde nájdete web Modrý koník.

Nová SNS so starým „slotovským“ biznisom v pozadí – to pripomína prípad veľkej dotácie z eurofondov pre firmu DSSI.

Ide o firmu, ktorej v júni Výskumná agentúra ministerstva školstva riadená nominantmi SNS pridelila nenávratnú dotáciu z eurofondov vo výške 6,07 milióna eur na vývoj „autonómnych, inteligentných, robotických vozidiel s elektrickým pohonom novej generácie“. Spoluúčasť eurofondov na projekte je viac ako 88 percent a DSSI dá do projektu len zhruba 800-tisíc.

Ide o jednu zo škandalóznych eurofondových výziev pod ministerstvom školstva. Túto výzvu ministerstvo nezrušilo a väčšina úspešných uchádzačov už so štátom podpísala zmluvy. Jediným ústupkom ministerstva je, že úspešné firmy majú na jeseň urobiť verejné prezentácie.

Emisný manažér a jeho Magic Trading

Hoci to na prvý pohľad do obchodného registra nevidno, podľa registra partnerov verejného sektora ide o firmu, ktorú vlastní z 99 percent Norbert Havalec a zvyšné percento má jeho manželka Katarína Havalec Kubáňová.

Havalec je známa postava z pozadia Slotovej SNS a jeho meno sprevádza viacero škandálov. V prvom rade ide o jednu z najväčších káuz vlády Smeru, SNS a HZDS – mimoriadne nevýhodný predaj emisných povoleniek garážovej firme Interblue Group nominantmi SNS na ministerstve životného prostredia. V spleti schránkových firiem sa vtedy stratil zisk asi 66 miliónov eur.

Havalec v kauze emisie vystupoval na obidvoch stranách – pracoval pre štát a ministerstvo životného prostredia, ktoré predaj emisných povoleniek pripravovalo, a bol aj za firmou, ktorá zarobila. Havalec bol oficiálne „projektovým manažérom“ Interblue Group a predtým poradcom ministra Jána Chrbeta (SNS).

Kauzou emisie sa výpočet Havalcových pokusov zarobiť na peniazoch od štátu nekončí. Od roku 2004 jeho firma Magic Trading Corporation za 3,2 milióna eur „vyvíjala“ výstroj pre vojaka 21. storočia, čo v praxi skončilo tak, že firma väčšinou nakúpila už vyvinuté komponenty za niekoľko stotisíc eur a navliekla ich na vojenské uniformy. Zmluvy Havalcovej firmy so štátom kritizoval aj Najvyšší kontrolný úrad napríklad za to, že ministerstvo obrany od nej nakúpilo 12-krát viac prístrojov na nočné videnie, než si pôvodne zazmluvnilo, a namiesto 1,56 milióna eur firme zaplatilo až 18,38 milióna eur.

Ani to ešte nie je všetko z prehľadu Havalcových aktivít za štátne peniaze. Slotov nominant ako šéf štátneho Geodetického a kartografického ústavu si od roku 2009 prenajímal skladové priestory v Liptovskom Mikuláši za 89-tisíc eur mesačne od súkromnej firmy Armagedon, ktorá má nepriame väzby na Havalca. Nájomná zmluva je do roku 2057 s opciou až do roku 2106. Sklady pritom boli z veľkej časti prázdne a štát tak platil za niečo, čo ani poriadne nevyužíval.

Schránka sídla DSSI. Foto N – Tomáš Benedikovič
DSSI sídli v tejto budove. Foto N – Tomáš Benedikovič

Firma s obratom 86-tisíc má dostať šesť miliónov

Späť k projektu z eurofondov pre DSSI. Čudné na ňom nie je zďaleka len meno Havalec.

Tejto firme sa v posledných rokoch nedarí. V roku 2009, keď bol Ján Slota v koalícii so Smerom, mala tržby 741-tisíc eur. V roku 2013 to bolo len 28-tisíc (SNS bola mimo parlamentu) a v roku 2016 86-tisíc eur. Minulý rok mala zisk len 8650 eur a podľa portálu Finstat mala za posledné dva roky často dlhy na sociálnom poistení, čo značí, že sa firme veľmi nedarilo.

DSSI sídli v obstarožnej administratívnej budove v bratislavskej Petržalke. V malej kancelárii, v ktorej je viac firiem blízkych Havalcovi, v pondelok dopoludnia sedela staršia žena. Vravela, že o projekte autonómnych vozidiel nič nevie. Neskôr povedala, že nie je zamestnankyňou DSSI, ale inej Havalcovej firmy. Nevedela ani, koľko má DSSI, ktorá sídli v jej kancelárii veľkej asi tri krát tri metre, zamestnancov.

Namiesto Centra pokročilých technológií Modrý koník

Partnerom projektu, teda inštitúciou, ktorá na ňom bude s DSSI spolupracovať, je neznáma nezisková organizácia Centrum pokročilých technológií.

To oficiálne sídli v bratislavskej štvrti Prievoz, v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je Katarína Havalec Kubáňová.

V dome má sídlo známy web Modrý koník, ktorý si priestory iba prenajíma. O Centre pokročilých technológií jeho zamestnanci nič nevedeli.

Komu centrum, ktoré má byť partnerom projektu, v skutočnosti patrí? Zakladateľom centra je DSSI, ktorá patrí na 99 percent opäť Havalcovi.

Oficiálne sídlo Centra pokročilých technológií, v skutočnosti tam sídli web Modrý koník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Havalec nechápe

Autonómne vozidlá sú momentálne vo svete hit, do ich vývoja investujú všetky svetové automobilky miliardy eur a viaceré inteligentné vozidlá na elektrický pohon už aj predávajú.

Čo bude predmetom výskumu, na ktorý majú ísť milióny eur z eurofondov cez slovenské ministerstvo školstva? Na to Havalec neodpovedal.

„Nechápem a neviem, prečo sa ma pýtate na nejaký projekt. Asi by ste mali svoje otázky klásť predstaviteľom spomínanej spoločnosti. Nechápem, v akej súvislosti ich kladiete mne,“ reagoval. Hoci Havalec nie je v orgánoch spoločnosti, ministerstvo spravodlivosti jeho meno eviduje v novo zriadenom registri partnerov verejného sektora. Pri firme DSSI je v ňom takzvaný verifikačný dokument, ktorý potvrdzuje, že je majiteľom 99 percent akcií tejto firmy.

Havalec a firma DSSI.

Na otázky, či sa pozná s niekým z „novej SNS“, teda s Andrejom Dankom či jeho podpredsedami, odpísal: „Nepoznám sa ani s jedným z nižšie uvedených pánov, ktorých menujete na konci emailu. Nechápem, prečo by som mal byť s niekým v kontakte. Mňa slovenská politická scéna absolútne nezaujíma.“

A sám sa vrátil aj k predaju emisií, ktorého sa za prvej Ficovej vlády zúčastnil. „Teraz ste už asi spokojný, že vašimi neodbornými článkami ste zničili jeden z najlepších obchodov, aké Slovensko urobilo v posledných desiatich rokoch.“

Havalec nie je veľkopodnikateľ, ktorý by mal toľko firiem, že nevie, čo sa v nich deje, a najmä keď ide o projekt za milióny eur. Oficiálne figuruje len v jedinej eseročke, Comdir. Minulý rok mala tržby nula eur.

Spolu s Havalcom bol projektovým manažérom Interblue aj Rastislav Bilas, ktorý sa v roku 2010 postavil pred novinárov a pokúsil sa kauzu vysvetliť. Foto – TASR

Vozidlo chcú predať štátu

Garantom riešenia výskumno-vývojovej časti projektu autonómneho vozidla je Viktor Ferencey, ktorý je profesorom a učí na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (STU). „Budú to funkčné systémy autonómneho multifunkčného vozidla na elektrický pohon novej generácie, ktoré bude riešené s cieľom vysokej spoločenskej prospešnosti a využiteľnosti. Je to projekt s vysokou pridanou hodnotou,“ opisoval cieľ výskumu.

Autonómne vozidlo, ktoré by malo byť výstupom projektu, má byť použiteľné tam, kam ľudia nemôžu ísť – napríklad pri požiaroch v tuneloch. Na rozdiel od svetových výrobcov vozidiel, ako napríklad Tesla, by malo samostatne jazdiť aj v členitom teréne. Predpokladá, že v záverečnej etape projektu DSSI skonštruuje aj funkčný prototyp vozidla, a pokiaľ by o stroje mal záujem štát alebo niekto iný, bude im ich predávať.

Ferencey vraví, že nepozná veľa podrobností o druhom partnerovi projektu – Centre pokročilých technológií, „okrem toho, že pozná riešiteľov projektu za tohto spoluriešiteľa“. DSSI podľa neho na seba v projekte berie celé technické a organizačné zázemie projektu.

Profesor z STU tiež hovorí, že nepozná podrobnosti kauzy emisií, takže sa k Havalcovi ako jej aktérovi nevie vyjadriť. Podľa registra partnerov verejného sektora je však Viktor Ferencey členom správnej rady Centra pokročilých technológií.

Škole pôjde len zlomok peňazí

STU ani Havalec neodpovedali na otázku, koľko zo šiestich miliónov z eurofondov by malo ísť univerzite a jej zamestnancom, ktorí by mali byť výskumnými silami. Podľa informácií Denníka N by malo ísť o zhruba desatinu celkového rozpočtu na projekt – a len štvrtina z týchto zhruba 600- či 700-tisíc eur by mala skončiť v rozpočte STU. Na platy zamestnancom by malo ísť zhruba 75 percent tejto sumy a zvyšok má zostať škole.

STU odpísala, že účasť na projektoch tejto výzvy ponechala v kompetencii fakúlt, keďže išlo o úzko zamerané vedeckoodborné‎ projekty a v tomto prípade sa na ňom má podieľať Ústav automobilovej mechatroniky fakulty elektroniky a informatiky. „Bohužiaľ, v tejto výzve sa o podporu nemohli vôbec uchádzať samotné univerzity so svojimi projektmi, bola otvorená len pre firmy,“ píše univerzita.

„S firmou DSSI má pritom ústav dlhodobú úspešnú spoluprácu od roku 2004, a to okrem iného predovšetkým na vývoji 1. vozidla – obrneného transportéra – na hybridný pohon v strednej Európe,“ reagovala STU. Havalcova firma vtedy za peniaze ministerstva obrany vyvinula funkčný prototyp vozidla obrneného transportéra s dieselovým a elektrickým pohonom. Išlo o jeden z mnohých výskumných projektov slovenského obranného priemyslu, ktorý sa skončil vo fáze prototypu a armáda ho do praxe nezaviedla.

Z piatich podaných projektov STU vyšiel len jediný – s Havalcovou firmou. Aj preto, že univerzite nevyšli ich veľké projekty, systém prerozdeľovania eurofondov kritizovala a rektor STU je podpísaný pod kritický list ministrovi školstva.

Sami sebe?

Kto Havalcov projekt spomedzi ostatných uchádzačov o eurofondy na výskum vybral? Dvaja hodnotitelia – Pavol Božek a Peter Filip. Božek je profesorom na Slovenskej technickej univerzite, ktorá je zároveň partnerom projektu. Hoci Božek pracuje na inej fakulte, na materiálovotechnologickej fakulte, môže byť jeho účasť na hodnotení vnímaná ako konflikt záujmov. Božek v pondelok ani v utorok nedvíhal mobil.

Dostane Havalcova firma nakoniec aj napriek škandálu okolo eurofondov peniaze? „Podľa predložených dokladov daný subjekt splnil podmienky poskytnutia príspevku a nebol dlžníkom na poistnom,“ odpísalo ministerstvo školstva.

Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku už s DSSI podpísalo, ale zatiaľ ju nezverejnilo v centrálnom registri zmlúv „z dôvodu pozastavenia procesov ministrom školstva“. Viacero zmlúv z tejto výzvy už zverejnených je. Kým zmluva nie je zverejnená, nie je podľa zákona platná.

Či išlo v prípade hodnotiteľa Božeka o konflikt záujmov, teraz podľa odpovede ministerstvo preveruje.

Dnes na DennikE.sk

  • Parlament: Schôdzu o sociálnych novelách z dielne Smeru a SNS opäť prerušili do štvrtka 9.00 h
  • Vláda: VW dostane na závod v Martine daňovú úľavu vyše 5 miliónov eur
  • Podcast z diskusie: Ako pomôcť slovenskej ekonomike
  • Firmy: Boeing má nový problém, v palivových nádržiach niekoľkých nových lietadiel 737 MAX našiel zbytky cudzích predmetov
  • Firmy: Airbus prepustí takmer 2400 ľudí v európskej zbrojárskej a kozmickej divízii
Zdieľať

Štadióny v okolí Slovenska sa stavajú takmer o polovicu lacnejšie ako Kmotríkov

Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico s majiteľom Slovana Ivanom Kmotríkom v októbri 2017. Foto N – Vladimír Šimíček

Kmotríkov štadión je výrazne predražený aj podľa štúdie, ktorú si od KPMG objednal štát. Analytici odporučili štátu, aby za štadión s kapacitou 22-tisíc divákov zaplatil najviac 70 miliónov eur. Aktuálne štát sľubuje Kmotríkovi zaplatiť takmer sto miliónov.

Minúta po minúte

Zdieľať

Airbus plánuje vo svojej zbrojárskej a kozmickej divízii zrušiť 2400 pracovných miest. Európsky výrobca leteckej techniky tak reaguje okrem iného na odklady zbrojných kontraktov. Divízia v súčasnosti zamestnáva 34-tisíc ľudí.

Firma dodala, že divízia už o plánovanom znížení počtu zamestnancov začala rokovať s európskou podnikovou radou.

Divízia vznikla pri reštrukturalizácii podniku v roku 2014 a na celkových tržbách firmy sa podieľa zhruba pätinou.

Plán predpokladá, že do konca budúceho roka bude zrušených 829 pracovných miest v Nemecku, 630 miest v Španielsku, 404 miest vo Francúzsku, 357 miest v Británii a 142 miest v ďalších krajinách.

Airbus zápasí s problémami okolo vojenského dopravného lietadla A400M. Nemecká armáda na jeseň odmietla prevziať dva tieto stroje pre opakujúce sa technické nedostatky. (čtk)

Airbus A400M. Foto - TASR/AP
Airbus A400M. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Európe uteká vlak dátovej ekonomiky

Týždeň v európskej ekonomike:

  • Európska únia je dátový trpaslík, Komisia to chce zmeniť vytvorením jednotného dátového priestoru a investíciami.
  • Vo štvrtok budú lídri EÚ hovoriť o spoločnom rozpočte, dohodu asi ešte nenájdu.
  • Rast cien nehnuteľností neohrozuje finančnú stabilitu eurozóny, Slovensko si však má dať pozor.
Zdieľať

Približne dve tretiny centrálnych bánk a regulačných úradov z 33 oslovených vo svete považujú klimatickú zmenu za „významnú hrozbu“ pre finančnú stabilitu. Vyplýva to zo zverejnenej správy poradenskej spoločnosti Mazars a think tanku OMFIF.

Len niečo vyše polovice centrálnych bánk uvádza, že monitoruje klimatické riziká.

Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.

Do prieskumu sa zapojilo 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového HDP. Prieskum uskutočnil OMFIF od augusta do decembra 2019.

Centrálne banky a regulačné orgány čoraz viac zahŕňajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami budú:

1. Vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch.

2. Podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou.

3. Nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie/pôžičky zo strany regulovaných bánk.

Hoci iniciatívy na „korekciu trhových odchýlok“, ktoré zahŕňajú nápravu trhových chýb na finančných trhoch, naberajú na sile, centrálne banky sú opatrné pri používaní intervenčných prudenciálnych a menových nástrojov na „formovanie trhu“ na klimatické účely.

Takmer všetci respondenti ako hlavné problémy zdôraznili nedostatok vhodných analytických nástrojov, metodík a údajov. Dostupnosť a kvalita údajov sú významnými obavami až pre 84 % respondentov.

Za kľúčovú výzvu považujú aj fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.

Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich aktuálne začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. No toto číslo bude zrejme narastať, pretože takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.

Zdieľať

Volkswagen dostane na rozšírenie prevádzky v Martine 5 miliónov eur ako úľavu na dani. Plán schválila vláda. Firma chce rozšíriť kapacitu existujúcej prevádzkarne na výrobu diferenciálov na podporu výroby nových modelov elektromobilov.

Volkswagen tento mesiac oznámil, že na rozšírenie produkcie v závode v Martine, kde zamestnáva vo výrobe komponentov na prevodovky a podvozky vyše 800 ľudí, vynaloží zhruba 35 miliónov eur.

Vládou schválené stimuly pre Volkswagen Slovakia, ktorá sa zaraďuje k najziskovejším firmám na Slovensku, sa týkajú úľav na dani z príjmu.

Automobilka podľa ministerstva hospodárstva presunie do továrne v Martine do novej výroby 162 súčasných pracovníkov a vytvorí ďalších 18 nových pracovných miest. Miera nezamestnanosti v regióne sa pohybuje pod celoštátnym priemerom.

Vo svojej ďalšej továrni v Bratislave Volkswagen vyrába športovo-úžitkové vozidlá (SUV) a taktiež malé mestské autá vrátane elektrického vozidla Škoda Citigo iV. Ešte tento rok začne montovať SUV model Karoq.

Automobilový priemysel je jedným z hlavných ťahúňov ekonomiky Slovenska, ktoré je v prepočte na obyvateľa najväčším výrobcom áut na svete. (tasr, čtk)

Zdieľať

Únia autodopravcov Slovenska hrozí blokádami ciest, ak parlament schváli zrušenie diaľničných známok. Zároveň naďalej trvá na svojich požiadavkách a na zverejnení všetkých dodatkov zmluvy s firmou SkyToll.

Uviedol to v stredu Stanislav Skala z únie.

„V prípade zrušenia diaľničných známok parlamentom UNAS ihneď vyzve svojich členov na blokovanie ciest a diaľnic na miestach, v ktorých sa aktuálne nachádzajú,“ zdôraznil Skala. (tasr)

Zdieľať

Banskobystrický kraj pripravuje trestné oznámenie na SAD Zvolen pre januárové pozastavenie dopravy a podozrenie z vyhrážania sa a zneužívania monopolného postavenia. Župan Ján Lunter vyzýva spoločnosť, aby začala rokovať.

SAD Zvolen sa podľa neho vyhýba stretnutiu s vedením kraja a pokračuje v neštandardných praktikách a poslal list s ultimátom.

„Dopravca v ňom žiada uvoľnenie finančných prostriedkov z notárskej úschovy vo výške takmer 1,6 milióna eur, napriek tomu, že na ich vyplatenie v tejto chvíli neexistuje žiadny právny dôvod. V liste z 13. februára nás žiada, aby sme peniaze uvoľnili do siedmich dní, čo citujem, ‚vytvorí vhodnejší predpoklad pre nekonfliktnú spoluprácu‘. Také formulácie opäť silno evokujú situáciu z konca januára a obávam sa, že ide znovu o akýsi druh nátlaku, ak nie vydierania,“ vysvetlil šéf kraja. Ultimátum vyprší vo štvrtok.

Ide o peniaze, ktoré SAD Zvolen žiada doplatiť za rok 2018. Tie však podľa kraja majú byť dopravcovi uvoľnené z notárskej úschovy až po predložení právoplatného rozsudku, ktorý potvrdzuje jeho nárok na uvedenú sumu. Zatiaľ však právoplatný rozsudok nie je.

Ako poznamenal podpredseda župy Ondrej Lunter, na to, aby predišli ďalšiemu svojvoľnému pozastaveniu prímestskej dopravy, aktivovali všetky existujúce zákonné nástroje.

„Do právoplatnosti rozsudku o platnosti dodatku je účinné neodkladné opatrenie súdu, ktoré dopravcovi prikazuje jazdiť. Rovnako je tu nariadenie kraja ako dopravného správneho orgánu, ktoré dopravcovi prikazuje vykonávať dopravu vo verejnom záujme v súlade s platnými licenciami a schválenými cestovnými poriadkami,“ zdôraznil.

Neskrýva však obavy z toho, ako situácia dopadne, keďže reakcia SAD Zvolen je nevyspytateľná.

Zároveň dodal, že sankcie, ktoré hrozia druhej strane za porušenie neodkladného opatrenia súdu, sa pohybujú vo výške okolo 30.000 eur, čo je pre spoločnosť, ktorá má zhruba 20-miliónový ročný obrat nič.

Ondrej Lunter tiež informoval, že kraj pripravuje trestné oznámenie v súvislosti s januárovým pozastavením dopravy a podozrením z vyhrážania a zneužívania monopolného postavenia SAD-kou Zvolen. Podľa neho by súd mal vyslať jasný signál do budúcnosti aj pre iných prepravcov, čo možné je a čo nie. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať