Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nominanti SNS prihrali šesť miliónov z eurofondov na výskum Havalcovi z kauzy emisie

Nový a starý predseda SNS Andrej Danko a Ján Slota. Foto – TASR a N Tomáš Benedikovič
Nový a starý predseda SNS Andrej Danko a Ján Slota. Foto – TASR a N Tomáš Benedikovič

Známa postava z pozadia Slotovej SNS má z fondov, ktoré rozdeľujú nominanti „novej SNS“, vyvíjať autonómne vozidlá. Vývoj za 6,89 milióna má robiť firma Norberta Havalca s obratom 86-tisíc ročne a neziskovka, ktorá oficiálne sídli v dome, kde nájdete web Modrý koník.

Nová SNS so starým „slotovským“ biznisom v pozadí – to pripomína prípad veľkej dotácie z eurofondov pre firmu DSSI.

Ide o firmu, ktorej v júni Výskumná agentúra ministerstva školstva riadená nominantmi SNS pridelila nenávratnú dotáciu z eurofondov vo výške 6,07 milióna eur na vývoj „autonómnych, inteligentných, robotických vozidiel s elektrickým pohonom novej generácie“. Spoluúčasť eurofondov na projekte je viac ako 88 percent a DSSI dá do projektu len zhruba 800-tisíc.

Ide o jednu zo škandalóznych eurofondových výziev pod ministerstvom školstva. Túto výzvu ministerstvo nezrušilo a väčšina úspešných uchádzačov už so štátom podpísala zmluvy. Jediným ústupkom ministerstva je, že úspešné firmy majú na jeseň urobiť verejné prezentácie.

Emisný manažér a jeho Magic Trading

Hoci to na prvý pohľad do obchodného registra nevidno, podľa registra partnerov verejného sektora ide o firmu, ktorú vlastní z 99 percent Norbert Havalec a zvyšné percento má jeho manželka Katarína Havalec Kubáňová.

Havalec je známa postava z pozadia Slotovej SNS a jeho meno sprevádza viacero škandálov. V prvom rade ide o jednu z najväčších káuz vlády Smeru, SNS a HZDS – mimoriadne nevýhodný predaj emisných povoleniek garážovej firme Interblue Group nominantmi SNS na ministerstve životného prostredia. V spleti schránkových firiem sa vtedy stratil zisk asi 66 miliónov eur.

Havalec v kauze emisie vystupoval na obidvoch stranách – pracoval pre štát a ministerstvo životného prostredia, ktoré predaj emisných povoleniek pripravovalo, a bol aj za firmou, ktorá zarobila. Havalec bol oficiálne „projektovým manažérom“ Interblue Group a predtým poradcom ministra Jána Chrbeta (SNS).

Kauzou emisie sa výpočet Havalcových pokusov zarobiť na peniazoch od štátu nekončí. Od roku 2004 jeho firma Magic Trading Corporation za 3,2 milióna eur „vyvíjala“ výstroj pre vojaka 21. storočia, čo v praxi skončilo tak, že firma väčšinou nakúpila už vyvinuté komponenty za niekoľko stotisíc eur a navliekla ich na vojenské uniformy. Zmluvy Havalcovej firmy so štátom kritizoval aj Najvyšší kontrolný úrad napríklad za to, že ministerstvo obrany od nej nakúpilo 12-krát viac prístrojov na nočné videnie, než si pôvodne zazmluvnilo, a namiesto 1,56 milióna eur firme zaplatilo až 18,38 milióna eur.

Ani to ešte nie je všetko z prehľadu Havalcových aktivít za štátne peniaze. Slotov nominant ako šéf štátneho Geodetického a kartografického ústavu si od roku 2009 prenajímal skladové priestory v Liptovskom Mikuláši za 89-tisíc eur mesačne od súkromnej firmy Armagedon, ktorá má nepriame väzby na Havalca. Nájomná zmluva je do roku 2057 s opciou až do roku 2106. Sklady pritom boli z veľkej časti prázdne a štát tak platil za niečo, čo ani poriadne nevyužíval.

Schránka sídla DSSI. Foto N – Tomáš Benedikovič
DSSI sídli v tejto budove. Foto N – Tomáš Benedikovič

Firma s obratom 86-tisíc má dostať šesť miliónov

Späť k projektu z eurofondov pre DSSI. Čudné na ňom nie je zďaleka len meno Havalec.

Tejto firme sa v posledných rokoch nedarí. V roku 2009, keď bol Ján Slota v koalícii so Smerom, mala tržby 741-tisíc eur. V roku 2013 to bolo len 28-tisíc (SNS bola mimo parlamentu) a v roku 2016 86-tisíc eur. Minulý rok mala zisk len 8650 eur a podľa portálu Finstat mala za posledné dva roky často dlhy na sociálnom poistení, čo značí, že sa firme veľmi nedarilo.

DSSI sídli v obstarožnej administratívnej budove v bratislavskej Petržalke. V malej kancelárii, v ktorej je viac firiem blízkych Havalcovi, v pondelok dopoludnia sedela staršia žena. Vravela, že o projekte autonómnych vozidiel nič nevie. Neskôr povedala, že nie je zamestnankyňou DSSI, ale inej Havalcovej firmy. Nevedela ani, koľko má DSSI, ktorá sídli v jej kancelárii veľkej asi tri krát tri metre, zamestnancov.

Namiesto Centra pokročilých technológií Modrý koník

Partnerom projektu, teda inštitúciou, ktorá na ňom bude s DSSI spolupracovať, je neznáma nezisková organizácia Centrum pokročilých technológií.

To oficiálne sídli v bratislavskej štvrti Prievoz, v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je Katarína Havalec Kubáňová.

V dome má sídlo známy web Modrý koník, ktorý si priestory iba prenajíma. O Centre pokročilých technológií jeho zamestnanci nič nevedeli.

Komu centrum, ktoré má byť partnerom projektu, v skutočnosti patrí? Zakladateľom centra je DSSI, ktorá patrí na 99 percent opäť Havalcovi.

Oficiálne sídlo Centra pokročilých technológií, v skutočnosti tam sídli web Modrý koník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Havalec nechápe

Autonómne vozidlá sú momentálne vo svete hit, do ich vývoja investujú všetky svetové automobilky miliardy eur a viaceré inteligentné vozidlá na elektrický pohon už aj predávajú.

Čo bude predmetom výskumu, na ktorý majú ísť milióny eur z eurofondov cez slovenské ministerstvo školstva? Na to Havalec neodpovedal.

„Nechápem a neviem, prečo sa ma pýtate na nejaký projekt. Asi by ste mali svoje otázky klásť predstaviteľom spomínanej spoločnosti. Nechápem, v akej súvislosti ich kladiete mne,“ reagoval. Hoci Havalec nie je v orgánoch spoločnosti, ministerstvo spravodlivosti jeho meno eviduje v novo zriadenom registri partnerov verejného sektora. Pri firme DSSI je v ňom takzvaný verifikačný dokument, ktorý potvrdzuje, že je majiteľom 99 percent akcií tejto firmy.

Havalec a firma DSSI.

Na otázky, či sa pozná s niekým z „novej SNS“, teda s Andrejom Dankom či jeho podpredsedami, odpísal: „Nepoznám sa ani s jedným z nižšie uvedených pánov, ktorých menujete na konci emailu. Nechápem, prečo by som mal byť s niekým v kontakte. Mňa slovenská politická scéna absolútne nezaujíma.“

A sám sa vrátil aj k predaju emisií, ktorého sa za prvej Ficovej vlády zúčastnil. „Teraz ste už asi spokojný, že vašimi neodbornými článkami ste zničili jeden z najlepších obchodov, aké Slovensko urobilo v posledných desiatich rokoch.“

Havalec nie je veľkopodnikateľ, ktorý by mal toľko firiem, že nevie, čo sa v nich deje, a najmä keď ide o projekt za milióny eur. Oficiálne figuruje len v jedinej eseročke, Comdir. Minulý rok mala tržby nula eur.

Spolu s Havalcom bol projektovým manažérom Interblue aj Rastislav Bilas, ktorý sa v roku 2010 postavil pred novinárov a pokúsil sa kauzu vysvetliť. Foto – TASR

Vozidlo chcú predať štátu

Garantom riešenia výskumno-vývojovej časti projektu autonómneho vozidla je Viktor Ferencey, ktorý je profesorom a učí na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (STU). „Budú to funkčné systémy autonómneho multifunkčného vozidla na elektrický pohon novej generácie, ktoré bude riešené s cieľom vysokej spoločenskej prospešnosti a využiteľnosti. Je to projekt s vysokou pridanou hodnotou,“ opisoval cieľ výskumu.

Autonómne vozidlo, ktoré by malo byť výstupom projektu, má byť použiteľné tam, kam ľudia nemôžu ísť – napríklad pri požiaroch v tuneloch. Na rozdiel od svetových výrobcov vozidiel, ako napríklad Tesla, by malo samostatne jazdiť aj v členitom teréne. Predpokladá, že v záverečnej etape projektu DSSI skonštruuje aj funkčný prototyp vozidla, a pokiaľ by o stroje mal záujem štát alebo niekto iný, bude im ich predávať.

Ferencey vraví, že nepozná veľa podrobností o druhom partnerovi projektu – Centre pokročilých technológií, „okrem toho, že pozná riešiteľov projektu za tohto spoluriešiteľa“. DSSI podľa neho na seba v projekte berie celé technické a organizačné zázemie projektu.

Profesor z STU tiež hovorí, že nepozná podrobnosti kauzy emisií, takže sa k Havalcovi ako jej aktérovi nevie vyjadriť. Podľa registra partnerov verejného sektora je však Viktor Ferencey členom správnej rady Centra pokročilých technológií.

Škole pôjde len zlomok peňazí

STU ani Havalec neodpovedali na otázku, koľko zo šiestich miliónov z eurofondov by malo ísť univerzite a jej zamestnancom, ktorí by mali byť výskumnými silami. Podľa informácií Denníka N by malo ísť o zhruba desatinu celkového rozpočtu na projekt – a len štvrtina z týchto zhruba 600- či 700-tisíc eur by mala skončiť v rozpočte STU. Na platy zamestnancom by malo ísť zhruba 75 percent tejto sumy a zvyšok má zostať škole.

STU odpísala, že účasť na projektoch tejto výzvy ponechala v kompetencii fakúlt, keďže išlo o úzko zamerané vedeckoodborné‎ projekty a v tomto prípade sa na ňom má podieľať Ústav automobilovej mechatroniky fakulty elektroniky a informatiky. „Bohužiaľ, v tejto výzve sa o podporu nemohli vôbec uchádzať samotné univerzity so svojimi projektmi, bola otvorená len pre firmy,“ píše univerzita.

„S firmou DSSI má pritom ústav dlhodobú úspešnú spoluprácu od roku 2004, a to okrem iného predovšetkým na vývoji 1. vozidla – obrneného transportéra – na hybridný pohon v strednej Európe,“ reagovala STU. Havalcova firma vtedy za peniaze ministerstva obrany vyvinula funkčný prototyp vozidla obrneného transportéra s dieselovým a elektrickým pohonom. Išlo o jeden z mnohých výskumných projektov slovenského obranného priemyslu, ktorý sa skončil vo fáze prototypu a armáda ho do praxe nezaviedla.

Z piatich podaných projektov STU vyšiel len jediný – s Havalcovou firmou. Aj preto, že univerzite nevyšli ich veľké projekty, systém prerozdeľovania eurofondov kritizovala a rektor STU je podpísaný pod kritický list ministrovi školstva.

Sami sebe?

Kto Havalcov projekt spomedzi ostatných uchádzačov o eurofondy na výskum vybral? Dvaja hodnotitelia – Pavol Božek a Peter Filip. Božek je profesorom na Slovenskej technickej univerzite, ktorá je zároveň partnerom projektu. Hoci Božek pracuje na inej fakulte, na materiálovotechnologickej fakulte, môže byť jeho účasť na hodnotení vnímaná ako konflikt záujmov. Božek v pondelok ani v utorok nedvíhal mobil.

Dostane Havalcova firma nakoniec aj napriek škandálu okolo eurofondov peniaze? „Podľa predložených dokladov daný subjekt splnil podmienky poskytnutia príspevku a nebol dlžníkom na poistnom,“ odpísalo ministerstvo školstva.

Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku už s DSSI podpísalo, ale zatiaľ ju nezverejnilo v centrálnom registri zmlúv „z dôvodu pozastavenia procesov ministrom školstva“. Viacero zmlúv z tejto výzvy už zverejnených je. Kým zmluva nie je zverejnená, nie je podľa zákona platná.

Či išlo v prípade hodnotiteľa Božeka o konflikt záujmov, teraz podľa odpovede ministerstvo preveruje.

Dnes na DennikE.sk

Synovi v rodinnej firme sa nechcelo rezať betón. Našiel spôsob ako premeniť plastový odpad na terazzo

Terazzo s podrveným plastom namiesto kameňa. Foto N - Tomáš Grečko
Terazzo s podrveným plastom namiesto kameňa. Foto N – Tomáš Grečko

Malá rodinná firma vynašla spôsob, ako premeniť plastový odpad na materiál, ktorý pripomína terazzo. Vyrábajú z neho nielen podlahy, ale aj lavičky alebo kvetináče. Má však potenciál nahradiť betón. „Dokážeme spracovať aj desiatky rokov starý degradovaný plast. Čím horší, tým lepšie,” hovorí Ottó Nagy mladší.

Minúta po minúte

Kofola vo výročnej správe potvrdila vlaňajší prevádzkový zisk pred odpismi (EBITDA) presahujúci miliardu českých korún. Výsledok je pre skupinu mierne nad očakávaním, posledné mesiace vlaňajška ovplyvnili nové obmedzenia spôsobené pandémiou.

  • Výsledky potvrdzujú predbežné údaje zverejnené začiatkom februára.
  • EBIDTA vlani dosiahla 1,03 miliardy korún (zhruba 40 miliónov eur).
  • Tržby klesli v porovnaní s predvlaňajškom o 3,7 % na 6,17 miliardy korún.
  • Tento rok očakáva manažment Kofoly prevádzkový zisk od 1,03 do 1,15 miliardy korún.

Kofola hovorí, že jej pomohla pružnosť v riadení firiem, prispôsobenie marketingových a obchodných aktivít situácii a zodpovedajúce opatrenia na strane nákladov. „V Česku a na Slovensku nám tiež pomohla úspešná akvizícia minerálnych vôd Ondrášovka a Korunní,“ uviedol generálny riaditeľ skupiny Jannis Samaras.

Skupina má 11 výrobných závodov na piatich európskych trhoch. Okrem Kofoly k výrobkom patria nápoje značiek Rajec, Jupí, Vinea, Jupík, Semtex alebo Top Topic. Do skupiny patrí aj slovinská spoločnosť Radenska a chorvátsky výrobca minerálok Studenac.

Vlani sa Kofola stala majiteľom 100-percentného podielu v spoločnostiach Karlovarská Korunní a Ondrášovka a kúpila aj českého výrobcu ciderov firmu F. H. Prager.

Kofola má viac než 2000 zamestnancov. Väčšinovým majiteľom skupiny je spoločnosť Aetos patriaca rodine Samarasovcov a ostatným zakladateľom Kofoly, ktorými sú akcionári René Musila a Tomáš Jendřejek. (čtk)

Americká obchodná komora vyzvala vládu, aby sa snažila získať pre plán obnovy širokú spoločenskú podporu a urobila potrebné reformy. „Hospodársky model založený na lacnej pracovnej sile a zahraničných investíciách je prekonaný vo všetkých krajinách strednej Európy,“ uviedla AmCham.

Slovensko môže z plánu obnovy EÚ získať zhruba 6 miliárd eur. Jednou z podmienok je predloženie národného plánu Európskej komisii do 30. apríla.

Dva citáty z výzvy AmCham

  • „Apelujeme na to, aby sa čelní predstavitelia verejnej správy poučili z nedostatočného úsilia verejných inštitúcií za posledné takmer dve dekády a v úzkej súčinnosti s Európskou komisiou zamerali svoje kapacity na naplnenie zmyslu a cieľov predloženého dokumentu, ktorým má byť modernizácia slovenského hospodárstva a opätovné dobiehanie životnej úrovne krajín EÚ.“
  • „Slovensko má za posledných 25 rokov bohaté skúsenosti s prípravami stratégií, koncepcií a akčných plánov pre rôzne reformy, avšak pretrvávajúcou výzvou je ich implementácia a realizácia v praxi,” uviedol prezident AmCham Gabriel Galgóci.

V americkom väzení zomrel finančník Bernie Madoff, autor najväčšieho finančného podvodu v histórii Spojených štátov. Jeho firma obrala klientov o 65 miliárd dolárov, fungovala na základe Ponziho schémy podobnej pyramídovým hrám.

Madoff zomrel prirodzenou smrťou vo veku 82 rokov. Desaťročia bol jedným z najrešpektovanejších finančníkov a najbohatších ľudí na Wall Street. Pôsobil aj ako šéf správnej rady Nasdaq Stock Market, jedného z hlavných trhov cenných papierov v USA.

Ako okrádal Američanov

V roku 2008 vyšlo najavo, že investičná firma Bernard L. Madoff Investment Securities, ktorej služby využívali celebrity, charity, nadácie aj veľké banky, fungovala na základe takzvanej Ponziho schémy.

Na rovnakom princípe sú založené aj pyramídové hry, známe niekedy ako lietadlo. Investori pri nich zverujú fondu peniaze pod prísľubom vysokého zhodnotenia. Prevádzkovateľ fondu však peniaze ďalej neinvestuje a prvým klientom vypláca výnosy z prostriedkov tých, ktorí do systému vstúpili až neskôr.

Zoznam poškodených klientov bol dlhý a pestrý. Ťažko zasiahnuté boli napríklad židovské nadácie, ktoré Madoffovi verili, pretože pochádzal z prostredia prominentnej židovskej komunity v USA.

Ako dopadol

Madoff sa stal natoľko nenávidenou osobou, že do súdnej siene musel chodiť s nepriestrelnou vestou. Mnoho ľudí po odhalení podvodu spáchalo samovraždu, medzi nimi aj jeden z Madoffových synov, ktorí upozornili na otcove podvodné obchody.

Súd finančníka odsúdil v roku 2009 za spreneveru na 150 rokov väzenia. Madoff následne vyhlásil, že svoje činy hlboko ľutuje a hanbí sa za ne.

Právnici vlani žiadali o prepustenie Madoffa z väzenia vzhľadom na pandémiu, ktorá silno zasiahla niektoré zariadenia, a úrady preto prepúšťali časť odsúdených do domáceho väzenia. Súd im však nevyhovel.

Viac o Madoffovi:

  • Bernard Lawrence „Bernie“ Madoff sa narodil 29. apríla 1938 v New Yorku.
  • V roku 1960 vyštudoval politické vedy na Hofstrovej univerzite a potom začal podnikať s kapitálom 5-tisíc dolárov. Peniaze si zarobil ako plavčík alebo inštalatér rozstrekovačov vody.
  • Po smrti sú už obaja Madoffovi synovia, Mark si vzal život dobrovoľne, Andrew zomrel na rakovinu. Finančníkova žena Ruth stále žije.
  • Na tému kauzy Madoffa natočila stanica HBO v roku 2017 film Čarodejník z krajiny lží, v hlavnej úlohe s Robertom De Nirom a Michelle Pfeifferovou. (čtk, ap)
Bernie Madoff odchádza zo súdu v New Yorku v roku 2009. Foto - TASR/AP
Bernie Madoff odchádza zo súdu v New Yorku v roku 2009. Foto – TASR/AP

Odborári v žarnovických podnikoch Tubex a Slovakia Packaging hlasujú o vyhlásení štrajku. Dôvodom je neúspešné vyjednávanie s vedením rakúsko-nemeckej firmy o kolektívnej zmluve na roky 2021 a 2022. (tasr)

Richard Sulík hovorí, že by podporil dočasné zníženie DPH v gastrosektore z 20 na 5 %. Minister hospodárstva však dodal, že je to jeho osobný názor, ktorý je v tomto prípade v rozpore s politikou SaS.

„My sme strana, ktorá je za neutrálnosť zdanení, to znamená jedna sadzba či už pri dani z príjmov, ale aj pri DPH. Aj so sebou v mojom vnútri zápasím, ale musím povedať, že v terajšej situácii by som takýto návrh, pokiaľ príde, podporil,“ povedal Sulík.

Zníženie sadzby by však podľa neho malo byť iba dočasné, napríklad do konca tohto roka.

Zníženie DPH už dlhšie žiadajú zástupcovia gastroprevádzok. Zníženie sadzby by podľa nich prinieslo rýchlejšie naštartovanie sektora a vykrylo by straty vzniknuté protipandemickými opatreniami. Analytici zhodne označujú gastrosektor spolu s cestovným ruchom za odvetvia najviac postihnuté pandémiou nového koronavírusu. (tasr)

Firmy online uvidia, či dlhujú na daniach. Pri štarte saldokonta sa Matovič predstaví ako minister financií

Jiří Žežulka a Eduard Heger. Foto - TASR
Jiří Žežulka a Eduard Heger. Foto – TASR

Finančná správa spustí vo štvrtok pre podnikateľov takzvané saldokonto, čo je služba, ktorá im umožní prezerať si svoje údaje na osobnom účte. „Väčšina účtovníkov aj podnikateľov hovorí, že konečne,“ hovorí daňový poradca Roman Konrád.

Hospodárske inštitúty znížia výhľad rastu nemeckého HDP na tento rok na 3,7 % zo skôr uvádzaných 4,7 %. Dôvodom je dlhšia uzávera ekonomiky, než sa pôvodne očakávalo. Prognóza na budúci rok má byť, naopak, priaznivejšia.

Inštitúty majú zverejniť spoločný odhad vývoja nemeckej ekonomiky vo štvrtok. Podľa Reuters zvýšia prognózu rastu na budúci rok na 3,9 % z doterajších 2,7 % vplyvom očakávaného rastu spotreby.

Pri svojich odhadoch inštitúty vychádzajú z vládnych prognóz. Nemecký kabinet v januári odhadoval rast HDP v tomto roku na 3 %, ministerstvo hospodárstva zverejní novú predikciu v druhej polovici apríla.

Nemeckí exportéri ťažia z vyššieho dopytu z Číny a USA, služby zamerané na domáci trh sa však naďalej potýkajú s dôsledkami pandemických opatrení.

Údaje inštitútov sú znamením, že najväčšia európska ekonomika bude potrebovať viac času, aby sa vrátila na predkrízovú úroveň. (čtk, reuters)

OECD odporučila Slovensku podporu vzdelávania a inovácií, radí aj poskytovať finančné stimuly zamestnávateľom na školenie nízkokvalifikovaných zamestnancov. Organizácia analyzuje slabosti ekonomík členských štátov spred pandémie aj tie, ktoré priniesla koronakríza.

Čo hovorí OECD

  • Sektory najviac zasiahnuté pandémiou, to znamená cestovný ruch, maloobchod a stavebníctvo, tradične poskytujú dočasnú prácu sezónnym zamestnancom rovnako ako sociálne zraniteľným zamestnancom, to znamená nízkokvalifikovaným pracovníkom, ženám, mladým ľuďom či Rómom.
  • Pandémia ukázala, aké je potrebné zvýšiť kvalifikovanosť naprieč populáciou, čo podporí zamestnateľnosť ľudí z týchto sociálne slabších skupín rovnako ako produktivitu a odolnosť ekonomiky voči budúcim šokom a pripraví ju na digitalizáciu.
  • Preto OECD odporúča podporu vzdelávania, inovácií, obmedzenie bariér pri vstupe na pracovný trh pre ženy či marginalizované skupiny a zvýšenie efektivity verejného sektora.
  • OECD odporúča poskytnúť zamestnávateľom finančné stimuly, aby školili nízkokvalifikovaných zamestnancov, podporovať nové firmy vzdelávania prostredníctvom otvorených online kurzov, finančne podporiť školy pre sociálne znevýhodnené skupiny a zlepšenie flexility a citlivosti terciárneho vzdelávania na potreby trhu práce.
  • V oblasti digitalizácie odporúča uvoľnenie regulácie týkajúcej sa start-upov, zníženie reštrikcií pre zahraničné firmy v oblasti služieb, zefektívnenie insolvenčných procedúr, zvýšenie investícií do digitálnej infraštruktúry a spoluprácu s inovatívnymi firmami pri hodnotení univerzít a verejných výskumných inštitúcií.
  • OECD ďalej navrhuje opatrenia na zníženie bariér pre ženy pri vstupe na pracovný trh rovnako ako na podporu príležitostí a vzdelania rómskej populácie, taktiež opatrenia na podporu efektivity verejného sektora, ako je pokračovanie v justičnej reforme podľa plánu, či posilnenie iniciatívy Hodnoty za peniaze. (tasr, e)

Eduard Heger očakáva schválenie slovenského plánu obnovy vládou 28. apríla, do konca mesiaca ho treba poslať Európskej komisii. Pred zasadnutím bude ešte o pláne rokovať takzvaná tripartita, teda vláda, zamestnávateľské zväzy a odbory.

„Môžem povedať, že z diskusií, ktoré máme s Európskou komisiou, všetko ide podľa plánu a malo by to byť všetko v poriadku,“ povedal Heger, ktorý zároveň upozornil na to, že ťažšia ako vypracovanie tohto dokumentu bude jeho implementácia.

Slovensko môže z plánu obnovy získať zhruba šesť miliárd eur, fond je hlavnou súčasťou záchranného protikrízového balíka EÚ za 750 miliárd eur. Na Slovensku prípravu plánu pôvodne zastrešovalo ministerstvo financií, Eduard Heger si ho však po prechode na premiérsky post vzal na úrad vlády. (tasr, e)

Kvartálne výsledky bánk JPMorgan Chase a Goldman Sachs vysoko prekonali očakávania, keď zvýšili čistý zisk o stovky percent. Pomohlo im oživenie ekonomiky, vyššia aktivita firiem vstupujúcich na burzu a nižšie rezervy na stratové úvery.

JPMorgan, ktorá je považovaná za barometer zdravia americkej ekonomiky, zvýšila v 1. štvrťroku čistý zisk o 400 % na 14,3 miliardy dolárov. V prípade Goldman Sachs stúpol o 500 % na 6,7 miliardy dolárov.

Hospodárenie bánk podporil okrem iného rast tržieb z investičného bankovníctva, najmä vďaka vstupom na burzu prostredníctvom firiem označovaných ako SPAC. Ide o prázdne podniky založené len na účely akvizícií. (čtk)

Ľudia v eurozóne očakávajú, že digitálne euro bude súkromné, bezpečné a lacné. Vyplýva to z prieskumu ECB, ktorá pripravuje elektronickú formu hotovosti, aby doplnila bankovky a mince a obmedzila konkurenciu digitálnych mien, ako je bitcoin.

Prieskum ukázal, že hlavnou prioritou pre súkromné osoby aj profesionálov je súkromie pri platbách. To je aj kľúčový znak hotovosti a časť respondentov sa obáva, že pri prechode na digitálnu menu zmizne.

Respondenti chcú od digitálneho eura hlavne súkromie (43 %), bezpečnosť (18 %), použiteľnosť v celej eurozóne (11 %), žiadne ďalšie náklady (9 %) a použitie offline (8 %).

Ďalšie výsledky prieskumu:

  • Polovica respondentov podporuje pravidlo, podľa ktorého by každý občan mohol vlastniť len vopred určený maximálny počet digitálnych eur alebo mechanizmus, keď zostatok nad stanovenou výškou bude penalizovaný.
  • Dve tretiny opýtaných uviedli, že elektronické peniaze by mali ponúkať sprostredkovatelia zo súkromného sektora a tieto peniaze by mali byť integrované do súčasného platobného systému.
  • Štvrtina respondentov chcela, aby sa elektronické peniaze ponúkali formou inteligentnej karty alebo aplikácie v mobile a dali sa míňať offline.

Ako napreduje projekt

Návrh digitálneho eura je v počiatočnej fáze, jeho zavedenie v platobnom styku sa neočakáva skôr ako o štyri až päť rokov. Centrálne banky vo svete pracujú na podobných projektoch, Čína napríklad už spustila pilotné programy.

Aké sú obavy z digitálneho eura

Digitálne euro umožní držiteľom priamu väzbu na ECB, takže bude bezpečnejšie než účet v komerčnej banke alebo digitálna peňaženka.

To viedlo k obavám, že ľudia najmä v čase krízy začnú presúvať úspory do digitálnych mien. Mohli by tým zhoršiť situáciu bánk či obrátiť hore nohami podnikateľský model finančného sektora. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať