Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nominanti SNS prihrali šesť miliónov z eurofondov na výskum Havalcovi z kauzy emisie

Nový a starý predseda SNS Andrej Danko a Ján Slota. Foto – TASR a N Tomáš Benedikovič
Nový a starý predseda SNS Andrej Danko a Ján Slota. Foto – TASR a N Tomáš Benedikovič

Nová SNS so starým „slotovským“ biznisom v pozadí – to pripomína prípad veľkej dotácie z eurofondov pre firmu DSSI.

Ide o firmu, ktorej v júni Výskumná agentúra ministerstva školstva riadená nominantmi SNS pridelila nenávratnú dotáciu z eurofondov vo výške 6,07 milióna eur na vývoj „autonómnych, inteligentných, robotických vozidiel s elektrickým pohonom novej generácie“. Spoluúčasť eurofondov na projekte je viac ako 88 percent a DSSI dá do projektu len zhruba 800-tisíc.

Ide o jednu zo škandalóznych eurofondových výziev pod ministerstvom školstva. Túto výzvu ministerstvo nezrušilo a väčšina úspešných uchádzačov už so štátom podpísala zmluvy. Jediným ústupkom ministerstva je, že úspešné firmy majú na jeseň urobiť verejné prezentácie.

Emisný manažér a jeho Magic Trading

Hoci to na prvý pohľad do obchodného registra nevidno, podľa registra partnerov verejného sektora ide o firmu, ktorú vlastní z 99 percent Norbert Havalec a zvyšné percento má jeho manželka Katarína Havalec Kubáňová.

Havalec je známa postava z pozadia Slotovej SNS a jeho meno sprevádza viacero škandálov. V prvom rade ide o jednu z najväčších káuz vlády Smeru, SNS a HZDS – mimoriadne nevýhodný predaj emisných povoleniek garážovej firme Interblue Group nominantmi SNS na ministerstve životného prostredia. V spleti schránkových firiem sa vtedy stratil zisk asi 66 miliónov eur.

Havalec v kauze emisie vystupoval na obidvoch stranách – pracoval pre štát a ministerstvo životného prostredia, ktoré predaj emisných povoleniek pripravovalo, a bol aj za firmou, ktorá zarobila. Havalec bol oficiálne „projektovým manažérom“ Interblue Group a predtým poradcom ministra Jána Chrbeta (SNS).

Kauzou emisie sa výpočet Havalcových pokusov zarobiť na peniazoch od štátu nekončí. Od roku 2004 jeho firma Magic Trading Corporation za 3,2 milióna eur „vyvíjala“ výstroj pre vojaka 21. storočia, čo v praxi skončilo tak, že firma väčšinou nakúpila už vyvinuté komponenty za niekoľko stotisíc eur a navliekla ich na vojenské uniformy. Zmluvy Havalcovej firmy so štátom kritizoval aj Najvyšší kontrolný úrad napríklad za to, že ministerstvo obrany od nej nakúpilo 12-krát viac prístrojov na nočné videnie, než si pôvodne zazmluvnilo, a namiesto 1,56 milióna eur firme zaplatilo až 18,38 milióna eur.

Ani to ešte nie je všetko z prehľadu Havalcových aktivít za štátne peniaze. Slotov nominant ako šéf štátneho Geodetického a kartografického ústavu si od roku 2009 prenajímal skladové priestory v Liptovskom Mikuláši za 89-tisíc eur mesačne od súkromnej firmy Armagedon, ktorá má nepriame väzby na Havalca. Nájomná zmluva je do roku 2057 s opciou až do roku 2106. Sklady pritom boli z veľkej časti prázdne a štát tak platil za niečo, čo ani poriadne nevyužíval.

Schránka sídla DSSI. Foto N – Tomáš Benedikovič
DSSI sídli v tejto budove. Foto N – Tomáš Benedikovič

Firma s obratom 86-tisíc má dostať šesť miliónov

Späť k projektu z eurofondov pre DSSI. Čudné na ňom nie je zďaleka len meno Havalec.

Tejto firme sa v posledných rokoch nedarí. V roku 2009, keď bol Ján Slota v koalícii so Smerom, mala tržby 741-tisíc eur. V roku 2013 to bolo len 28-tisíc (SNS bola mimo parlamentu) a v roku 2016 86-tisíc eur. Minulý rok mala zisk len 8650 eur a podľa portálu Finstat mala za posledné dva roky často dlhy na sociálnom poistení, čo značí, že sa firme veľmi nedarilo.

DSSI sídli v obstarožnej administratívnej budove v bratislavskej Petržalke. V malej kancelárii, v ktorej je viac firiem blízkych Havalcovi, v pondelok dopoludnia sedela staršia žena. Vravela, že o projekte autonómnych vozidiel nič nevie. Neskôr povedala, že nie je zamestnankyňou DSSI, ale inej Havalcovej firmy. Nevedela ani, koľko má DSSI, ktorá sídli v jej kancelárii veľkej asi tri krát tri metre, zamestnancov.

Namiesto Centra pokročilých technológií Modrý koník

Partnerom projektu, teda inštitúciou, ktorá na ňom bude s DSSI spolupracovať, je neznáma nezisková organizácia Centrum pokročilých technológií.

To oficiálne sídli v bratislavskej štvrti Prievoz, v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je Katarína Havalec Kubáňová.

V dome má sídlo známy web Modrý koník, ktorý si priestory iba prenajíma. O Centre pokročilých technológií jeho zamestnanci nič nevedeli.

Komu centrum, ktoré má byť partnerom projektu, v skutočnosti patrí? Zakladateľom centra je DSSI, ktorá patrí na 99 percent opäť Havalcovi.

Oficiálne sídlo Centra pokročilých technológií, v skutočnosti tam sídli web Modrý koník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Havalec nechápe

Autonómne vozidlá sú momentálne vo svete hit, do ich vývoja investujú všetky svetové automobilky miliardy eur a viaceré inteligentné vozidlá na elektrický pohon už aj predávajú.

Čo bude predmetom výskumu, na ktorý majú ísť milióny eur z eurofondov cez slovenské ministerstvo školstva? Na to Havalec neodpovedal.

„Nechápem a neviem, prečo sa ma pýtate na nejaký projekt. Asi by ste mali svoje otázky klásť predstaviteľom spomínanej spoločnosti. Nechápem, v akej súvislosti ich kladiete mne,“ reagoval. Hoci Havalec nie je v orgánoch spoločnosti, ministerstvo spravodlivosti jeho meno eviduje v novo zriadenom registri partnerov verejného sektora. Pri firme DSSI je v ňom takzvaný verifikačný dokument, ktorý potvrdzuje, že je majiteľom 99 percent akcií tejto firmy.

Havalec a firma DSSI.

Na otázky, či sa pozná s niekým z „novej SNS“, teda s Andrejom Dankom či jeho podpredsedami, odpísal: „Nepoznám sa ani s jedným z nižšie uvedených pánov, ktorých menujete na konci emailu. Nechápem, prečo by som mal byť s niekým v kontakte. Mňa slovenská politická scéna absolútne nezaujíma.“

A sám sa vrátil aj k predaju emisií, ktorého sa za prvej Ficovej vlády zúčastnil. „Teraz ste už asi spokojný, že vašimi neodbornými článkami ste zničili jeden z najlepších obchodov, aké Slovensko urobilo v posledných desiatich rokoch.“

Havalec nie je veľkopodnikateľ, ktorý by mal toľko firiem, že nevie, čo sa v nich deje, a najmä keď ide o projekt za milióny eur. Oficiálne figuruje len v jedinej eseročke, Comdir. Minulý rok mala tržby nula eur.

Spolu s Havalcom bol projektovým manažérom Interblue aj Rastislav Bilas, ktorý sa v roku 2010 postavil pred novinárov a pokúsil sa kauzu vysvetliť. Foto – TASR

Vozidlo chcú predať štátu

Garantom riešenia výskumno-vývojovej časti projektu autonómneho vozidla je Viktor Ferencey, ktorý je profesorom a učí na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (STU). „Budú to funkčné systémy autonómneho multifunkčného vozidla na elektrický pohon novej generácie, ktoré bude riešené s cieľom vysokej spoločenskej prospešnosti a využiteľnosti. Je to projekt s vysokou pridanou hodnotou,“ opisoval cieľ výskumu.

Autonómne vozidlo, ktoré by malo byť výstupom projektu, má byť použiteľné tam, kam ľudia nemôžu ísť – napríklad pri požiaroch v tuneloch. Na rozdiel od svetových výrobcov vozidiel, ako napríklad Tesla, by malo samostatne jazdiť aj v členitom teréne. Predpokladá, že v záverečnej etape projektu DSSI skonštruuje aj funkčný prototyp vozidla, a pokiaľ by o stroje mal záujem štát alebo niekto iný, bude im ich predávať.

Ferencey vraví, že nepozná veľa podrobností o druhom partnerovi projektu – Centre pokročilých technológií, „okrem toho, že pozná riešiteľov projektu za tohto spoluriešiteľa“. DSSI podľa neho na seba v projekte berie celé technické a organizačné zázemie projektu.

Profesor z STU tiež hovorí, že nepozná podrobnosti kauzy emisií, takže sa k Havalcovi ako jej aktérovi nevie vyjadriť. Podľa registra partnerov verejného sektora je však Viktor Ferencey členom správnej rady Centra pokročilých technológií.

Škole pôjde len zlomok peňazí

STU ani Havalec neodpovedali na otázku, koľko zo šiestich miliónov z eurofondov by malo ísť univerzite a jej zamestnancom, ktorí by mali byť výskumnými silami. Podľa informácií Denníka N by malo ísť o zhruba desatinu celkového rozpočtu na projekt – a len štvrtina z týchto zhruba 600- či 700-tisíc eur by mala skončiť v rozpočte STU. Na platy zamestnancom by malo ísť zhruba 75 percent tejto sumy a zvyšok má zostať škole.

STU odpísala, že účasť na projektoch tejto výzvy ponechala v kompetencii fakúlt, keďže išlo o úzko zamerané vedeckoodborné‎ projekty a v tomto prípade sa na ňom má podieľať Ústav automobilovej mechatroniky fakulty elektroniky a informatiky. „Bohužiaľ, v tejto výzve sa o podporu nemohli vôbec uchádzať samotné univerzity so svojimi projektmi, bola otvorená len pre firmy,“ píše univerzita.

„S firmou DSSI má pritom ústav dlhodobú úspešnú spoluprácu od roku 2004, a to okrem iného predovšetkým na vývoji 1. vozidla – obrneného transportéra – na hybridný pohon v strednej Európe,“ reagovala STU. Havalcova firma vtedy za peniaze ministerstva obrany vyvinula funkčný prototyp vozidla obrneného transportéra s dieselovým a elektrickým pohonom. Išlo o jeden z mnohých výskumných projektov slovenského obranného priemyslu, ktorý sa skončil vo fáze prototypu a armáda ho do praxe nezaviedla.

Z piatich podaných projektov STU vyšiel len jediný – s Havalcovou firmou. Aj preto, že univerzite nevyšli ich veľké projekty, systém prerozdeľovania eurofondov kritizovala a rektor STU je podpísaný pod kritický list ministrovi školstva.

Sami sebe?

Kto Havalcov projekt spomedzi ostatných uchádzačov o eurofondy na výskum vybral? Dvaja hodnotitelia – Pavol Božek a Peter Filip. Božek je profesorom na Slovenskej technickej univerzite, ktorá je zároveň partnerom projektu. Hoci Božek pracuje na inej fakulte, na materiálovotechnologickej fakulte, môže byť jeho účasť na hodnotení vnímaná ako konflikt záujmov. Božek v pondelok ani v utorok nedvíhal mobil.

Dostane Havalcova firma nakoniec aj napriek škandálu okolo eurofondov peniaze? „Podľa predložených dokladov daný subjekt splnil podmienky poskytnutia príspevku a nebol dlžníkom na poistnom,“ odpísalo ministerstvo školstva.

Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku už s DSSI podpísalo, ale zatiaľ ju nezverejnilo v centrálnom registri zmlúv „z dôvodu pozastavenia procesov ministrom školstva“. Viacero zmlúv z tejto výzvy už zverejnených je. Kým zmluva nie je zverejnená, nie je podľa zákona platná.

Či išlo v prípade hodnotiteľa Božeka o konflikt záujmov, teraz podľa odpovede ministerstvo preveruje.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať