Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nominanti SNS prihrali šesť miliónov z eurofondov na výskum Havalcovi z kauzy emisie

Nový a starý predseda SNS Andrej Danko a Ján Slota. Foto – TASR a N Tomáš Benedikovič
Nový a starý predseda SNS Andrej Danko a Ján Slota. Foto – TASR a N Tomáš Benedikovič

Nová SNS so starým „slotovským“ biznisom v pozadí – to pripomína prípad veľkej dotácie z eurofondov pre firmu DSSI.

Ide o firmu, ktorej v júni Výskumná agentúra ministerstva školstva riadená nominantmi SNS pridelila nenávratnú dotáciu z eurofondov vo výške 6,07 milióna eur na vývoj „autonómnych, inteligentných, robotických vozidiel s elektrickým pohonom novej generácie“. Spoluúčasť eurofondov na projekte je viac ako 88 percent a DSSI dá do projektu len zhruba 800-tisíc.

Ide o jednu zo škandalóznych eurofondových výziev pod ministerstvom školstva. Túto výzvu ministerstvo nezrušilo a väčšina úspešných uchádzačov už so štátom podpísala zmluvy. Jediným ústupkom ministerstva je, že úspešné firmy majú na jeseň urobiť verejné prezentácie.

Emisný manažér a jeho Magic Trading

Hoci to na prvý pohľad do obchodného registra nevidno, podľa registra partnerov verejného sektora ide o firmu, ktorú vlastní z 99 percent Norbert Havalec a zvyšné percento má jeho manželka Katarína Havalec Kubáňová.

Havalec je známa postava z pozadia Slotovej SNS a jeho meno sprevádza viacero škandálov. V prvom rade ide o jednu z najväčších káuz vlády Smeru, SNS a HZDS – mimoriadne nevýhodný predaj emisných povoleniek garážovej firme Interblue Group nominantmi SNS na ministerstve životného prostredia. V spleti schránkových firiem sa vtedy stratil zisk asi 66 miliónov eur.

Havalec v kauze emisie vystupoval na obidvoch stranách – pracoval pre štát a ministerstvo životného prostredia, ktoré predaj emisných povoleniek pripravovalo, a bol aj za firmou, ktorá zarobila. Havalec bol oficiálne „projektovým manažérom“ Interblue Group a predtým poradcom ministra Jána Chrbeta (SNS).

Kauzou emisie sa výpočet Havalcových pokusov zarobiť na peniazoch od štátu nekončí. Od roku 2004 jeho firma Magic Trading Corporation za 3,2 milióna eur „vyvíjala“ výstroj pre vojaka 21. storočia, čo v praxi skončilo tak, že firma väčšinou nakúpila už vyvinuté komponenty za niekoľko stotisíc eur a navliekla ich na vojenské uniformy. Zmluvy Havalcovej firmy so štátom kritizoval aj Najvyšší kontrolný úrad napríklad za to, že ministerstvo obrany od nej nakúpilo 12-krát viac prístrojov na nočné videnie, než si pôvodne zazmluvnilo, a namiesto 1,56 milióna eur firme zaplatilo až 18,38 milióna eur.

Ani to ešte nie je všetko z prehľadu Havalcových aktivít za štátne peniaze. Slotov nominant ako šéf štátneho Geodetického a kartografického ústavu si od roku 2009 prenajímal skladové priestory v Liptovskom Mikuláši za 89-tisíc eur mesačne od súkromnej firmy Armagedon, ktorá má nepriame väzby na Havalca. Nájomná zmluva je do roku 2057 s opciou až do roku 2106. Sklady pritom boli z veľkej časti prázdne a štát tak platil za niečo, čo ani poriadne nevyužíval.

Schránka sídla DSSI. Foto N – Tomáš Benedikovič
DSSI sídli v tejto budove. Foto N – Tomáš Benedikovič

Firma s obratom 86-tisíc má dostať šesť miliónov

Späť k projektu z eurofondov pre DSSI. Čudné na ňom nie je zďaleka len meno Havalec.

Tejto firme sa v posledných rokoch nedarí. V roku 2009, keď bol Ján Slota v koalícii so Smerom, mala tržby 741-tisíc eur. V roku 2013 to bolo len 28-tisíc (SNS bola mimo parlamentu) a v roku 2016 86-tisíc eur. Minulý rok mala zisk len 8650 eur a podľa portálu Finstat mala za posledné dva roky často dlhy na sociálnom poistení, čo značí, že sa firme veľmi nedarilo.

DSSI sídli v obstarožnej administratívnej budove v bratislavskej Petržalke. V malej kancelárii, v ktorej je viac firiem blízkych Havalcovi, v pondelok dopoludnia sedela staršia žena. Vravela, že o projekte autonómnych vozidiel nič nevie. Neskôr povedala, že nie je zamestnankyňou DSSI, ale inej Havalcovej firmy. Nevedela ani, koľko má DSSI, ktorá sídli v jej kancelárii veľkej asi tri krát tri metre, zamestnancov.

Namiesto Centra pokročilých technológií Modrý koník

Partnerom projektu, teda inštitúciou, ktorá na ňom bude s DSSI spolupracovať, je neznáma nezisková organizácia Centrum pokročilých technológií.

To oficiálne sídli v bratislavskej štvrti Prievoz, v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je Katarína Havalec Kubáňová.

V dome má sídlo známy web Modrý koník, ktorý si priestory iba prenajíma. O Centre pokročilých technológií jeho zamestnanci nič nevedeli.

Komu centrum, ktoré má byť partnerom projektu, v skutočnosti patrí? Zakladateľom centra je DSSI, ktorá patrí na 99 percent opäť Havalcovi.

Oficiálne sídlo Centra pokročilých technológií, v skutočnosti tam sídli web Modrý koník. Foto N – Tomáš Benedikovič

Havalec nechápe

Autonómne vozidlá sú momentálne vo svete hit, do ich vývoja investujú všetky svetové automobilky miliardy eur a viaceré inteligentné vozidlá na elektrický pohon už aj predávajú.

Čo bude predmetom výskumu, na ktorý majú ísť milióny eur z eurofondov cez slovenské ministerstvo školstva? Na to Havalec neodpovedal.

„Nechápem a neviem, prečo sa ma pýtate na nejaký projekt. Asi by ste mali svoje otázky klásť predstaviteľom spomínanej spoločnosti. Nechápem, v akej súvislosti ich kladiete mne,“ reagoval. Hoci Havalec nie je v orgánoch spoločnosti, ministerstvo spravodlivosti jeho meno eviduje v novo zriadenom registri partnerov verejného sektora. Pri firme DSSI je v ňom takzvaný verifikačný dokument, ktorý potvrdzuje, že je majiteľom 99 percent akcií tejto firmy.

Havalec a firma DSSI.

Na otázky, či sa pozná s niekým z „novej SNS“, teda s Andrejom Dankom či jeho podpredsedami, odpísal: „Nepoznám sa ani s jedným z nižšie uvedených pánov, ktorých menujete na konci emailu. Nechápem, prečo by som mal byť s niekým v kontakte. Mňa slovenská politická scéna absolútne nezaujíma.“

A sám sa vrátil aj k predaju emisií, ktorého sa za prvej Ficovej vlády zúčastnil. „Teraz ste už asi spokojný, že vašimi neodbornými článkami ste zničili jeden z najlepších obchodov, aké Slovensko urobilo v posledných desiatich rokoch.“

Havalec nie je veľkopodnikateľ, ktorý by mal toľko firiem, že nevie, čo sa v nich deje, a najmä keď ide o projekt za milióny eur. Oficiálne figuruje len v jedinej eseročke, Comdir. Minulý rok mala tržby nula eur.

Spolu s Havalcom bol projektovým manažérom Interblue aj Rastislav Bilas, ktorý sa v roku 2010 postavil pred novinárov a pokúsil sa kauzu vysvetliť. Foto – TASR

Vozidlo chcú predať štátu

Garantom riešenia výskumno-vývojovej časti projektu autonómneho vozidla je Viktor Ferencey, ktorý je profesorom a učí na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (STU). „Budú to funkčné systémy autonómneho multifunkčného vozidla na elektrický pohon novej generácie, ktoré bude riešené s cieľom vysokej spoločenskej prospešnosti a využiteľnosti. Je to projekt s vysokou pridanou hodnotou,“ opisoval cieľ výskumu.

Autonómne vozidlo, ktoré by malo byť výstupom projektu, má byť použiteľné tam, kam ľudia nemôžu ísť – napríklad pri požiaroch v tuneloch. Na rozdiel od svetových výrobcov vozidiel, ako napríklad Tesla, by malo samostatne jazdiť aj v členitom teréne. Predpokladá, že v záverečnej etape projektu DSSI skonštruuje aj funkčný prototyp vozidla, a pokiaľ by o stroje mal záujem štát alebo niekto iný, bude im ich predávať.

Ferencey vraví, že nepozná veľa podrobností o druhom partnerovi projektu – Centre pokročilých technológií, „okrem toho, že pozná riešiteľov projektu za tohto spoluriešiteľa“. DSSI podľa neho na seba v projekte berie celé technické a organizačné zázemie projektu.

Profesor z STU tiež hovorí, že nepozná podrobnosti kauzy emisií, takže sa k Havalcovi ako jej aktérovi nevie vyjadriť. Podľa registra partnerov verejného sektora je však Viktor Ferencey členom správnej rady Centra pokročilých technológií.

Škole pôjde len zlomok peňazí

STU ani Havalec neodpovedali na otázku, koľko zo šiestich miliónov z eurofondov by malo ísť univerzite a jej zamestnancom, ktorí by mali byť výskumnými silami. Podľa informácií Denníka N by malo ísť o zhruba desatinu celkového rozpočtu na projekt – a len štvrtina z týchto zhruba 600- či 700-tisíc eur by mala skončiť v rozpočte STU. Na platy zamestnancom by malo ísť zhruba 75 percent tejto sumy a zvyšok má zostať škole.

STU odpísala, že účasť na projektoch tejto výzvy ponechala v kompetencii fakúlt, keďže išlo o úzko zamerané vedeckoodborné‎ projekty a v tomto prípade sa na ňom má podieľať Ústav automobilovej mechatroniky fakulty elektroniky a informatiky. „Bohužiaľ, v tejto výzve sa o podporu nemohli vôbec uchádzať samotné univerzity so svojimi projektmi, bola otvorená len pre firmy,“ píše univerzita.

„S firmou DSSI má pritom ústav dlhodobú úspešnú spoluprácu od roku 2004, a to okrem iného predovšetkým na vývoji 1. vozidla – obrneného transportéra – na hybridný pohon v strednej Európe,“ reagovala STU. Havalcova firma vtedy za peniaze ministerstva obrany vyvinula funkčný prototyp vozidla obrneného transportéra s dieselovým a elektrickým pohonom. Išlo o jeden z mnohých výskumných projektov slovenského obranného priemyslu, ktorý sa skončil vo fáze prototypu a armáda ho do praxe nezaviedla.

Z piatich podaných projektov STU vyšiel len jediný – s Havalcovou firmou. Aj preto, že univerzite nevyšli ich veľké projekty, systém prerozdeľovania eurofondov kritizovala a rektor STU je podpísaný pod kritický list ministrovi školstva.

Sami sebe?

Kto Havalcov projekt spomedzi ostatných uchádzačov o eurofondy na výskum vybral? Dvaja hodnotitelia – Pavol Božek a Peter Filip. Božek je profesorom na Slovenskej technickej univerzite, ktorá je zároveň partnerom projektu. Hoci Božek pracuje na inej fakulte, na materiálovotechnologickej fakulte, môže byť jeho účasť na hodnotení vnímaná ako konflikt záujmov. Božek v pondelok ani v utorok nedvíhal mobil.

Dostane Havalcova firma nakoniec aj napriek škandálu okolo eurofondov peniaze? „Podľa predložených dokladov daný subjekt splnil podmienky poskytnutia príspevku a nebol dlžníkom na poistnom,“ odpísalo ministerstvo školstva.

Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku už s DSSI podpísalo, ale zatiaľ ju nezverejnilo v centrálnom registri zmlúv „z dôvodu pozastavenia procesov ministrom školstva“. Viacero zmlúv z tejto výzvy už zverejnených je. Kým zmluva nie je zverejnená, nie je podľa zákona platná.

Či išlo v prípade hodnotiteľa Božeka o konflikt záujmov, teraz podľa odpovede ministerstvo preveruje.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pri prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku sa netreba báť straty pracovných miest, hovorí ekonóm Martin Kahanec. „Nemecké skúsenosti ukazujú, že pozitívne a negatívne dopady na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý až zanedbateľný.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

 
Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce 
Základným problémom je, že ľudia pri rozhodovaní o spotrebe, investíciách a ďalších ekonomických aktivitách primárne berú do úvahy svoje vlastné benefity a náklady, ale už nie takzvané externality, ako napríklad dopady na životné prostredie. Podobne, firmy sa rozhodujú s ohľadom na vlastný zisk a náklady, nie ďalšie dopady produkcie tovarov a služieb na spoločnosť, ako sú napríklad emisie látok spôsobujúcich klimatickú zmenu.

Kľúčová je otázka ako tieto negatívne efekty dostať pod kontrolu a zabezpečit udržatelný rozvoj ekonomiky pri zachovaní vysokej kvality životného prostredia.

V princípe má vláda niekoľko možností: regulácia, kvóty, dane, alebo úprava vlastníckych vzťahov a práv. Fabriky znečisťujúcu obzdušie môžeme donútiť inštalovať filtračné zariadenia, môžeme zdaniť ich výrobky alebo zaviesť kvóty na ich produkciu, alebo môžeme uzákoniť povinnosť fabrík pokryť náklady na liečbu pacientov s respiračnými chorobami v ich okolí.

Analýzy potvrdzujú, že prísnejšia regulácia znečisťovateľov ovzdušia zvyšuje jeho kvalitu, a tým zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva a potenciálne spomaľuje klimatickú zmenu. Môže tiež zvýšiť produktivitu v ekonomike tým, že motivuje firmy optimalizovať výrobné procesy.

Negatívom je, že regulácia zvyšuje náklady firiem a tým znižuje ich konkurencieschopnosť. Tie, ktoré nedokážu dostatočne zefektívniť výrobu, sú z trhu vytláčané a znižujú zamestnanosť. Investície a výroba sa tiež môžu presunúť do krajín s menej prísnou reguláciou.

Pri chýbajúcej medzinárodnej koordinácii výsledkom môže byť zníženie výroby a zamestnamosti v danej krajine bez zníženia celkových emisií, ktoré sa len presunú do krajiny s benevolentnejšou reguláciou.

Vlády preto musia na riešení tohto problému spolupracovať. Klimatická zmena je globálnym verejným statkom, ovplyvňujúcim kvalitu života na celom svete.

Pre slovenskú vládu je preto kľúčové riešiť tento problém na úrovni Európskej únie, ktorá zase naše záujmy reprezentuje na globálnej úrovni. Základným princípom musí byť medzinárodná spolupráca a dodržiavanie dohodnutých plánov znižovania emisií na národnej úrovni.

Samozrejme, musíme si urobiť aj svoju domácu úlohu. Jednou z priorít musí byť ochrana lesov, ktoré účinne absorbujú sklenníkove plyny. Ďalšou je prechod na nízko-uhlíkovú, tzv. “zelenú” energiu.

Takáto transformácia ekonomiky môže, aspoň dočasne, zvýšit náklady na energie a znížiť zamestnanosť najmä v energeticky náročných sektoroch. Vytvára však aj  nové pracovné miesta v odvetviach naviazaných na produkciu takejto zelenej energie. Dáva tiež predpoklad zaradiť sa v tejto oblasti medzi technologických lídrov a tieto technológie následne vyvážať.

Analýzy nemeckej skúsenosti s takouto transformáciou ukazujú, že pozitívne a negatívne dopady na zamestnanosť sú približne rovnako veľké a výsledný efekt je preto malý až zanedbateľný. Dopady na zamestnanosť by preto nemali byť v debate o transformácii na zelenú ekonomiku smerodajné.

Kľúčové sú jej pozitívne dopady na životné prostredie a nádej, že nám pomôže zachrániť našu planétu pre ďalšie generácie.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Londýnsky exodus sa nekoná, zatiaľ odišla len tisícka bankárov

Londýn zostal centrom finančného diania, odišla z neho doteraz len asi tisícka finančníkov.  Podľa štúdie EY sa tak nič dramatické nestalo napriek hrozivým predpovediam o tom, ako pre brexit ubudnú tisíce finančníkov.

Prešli už tri roky od hlasovania o brexite, dôsledkom ktorého mal nastať veľký presun bankárov na kontinent. Londýn mal stratiť postavenie finančného centra a jeho pozíciu mali prevziať Paríž alebo Frankfurt.

No Londýn si svoje meno zatiaľ ochránil. Podľa think-tanku Z/yen Grup zostal druhým finančným hubom hneď po New Yorku, za ním je Hongkong a Singapur.

Kam pôjdu: Tí investiční bankári a iní finančníci, čo doteraz z Londýna odišli, smerovali najmä do Dublinu, Luxemburgu a Frankfurtu. “Posledné tri mesiace zostali finančné domy pri svojich brexit plánoch relatívne pokojné,” zhrnul Omar Ali z EY.

EY sleduje možné pohyby ľudí pre brexit pravidelne, oslovuje pri tom 222 londýnskych finančných domov. Zistil, že tak, ako sa rokovania okolo brexitu zamotávajú, tak sa nič zásadné nedeje ani s presunmi ľudí a aktivít. Nespomalili sa ani nezrýchlili, hoci sa zvýšila pravdepodobnosť neriadeného brexitu.

Koľko ich môže byť: EY tvrdí, že doterajšie odchody stále môžu byť len špičkou ľadovca. Z krajiny môže odísť ďalších sedemtisíc bankárov v “blízkej budúcnosti”. Aj to je však výrazne menej ako desiatky tisícov odhadovaných v minulosti.

Až kým naozaj nepríde k brexitu, najväčšou úlohou finančníkov zostáva upokojovať svojich zákazníkov a akcionárov, že sú na túto udalosť pripravení. Či už to bude posledný októbrový deň alebo neskôr. Či po dohode alebo natvrdo.

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory
Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzske aerolinky XL Airways zastavili predaj leteniek pre vážne finančné ťažkosti. Deje sa to len dva týždne po tom, ako existenčné problémy skolili druhú najväčšiu francúzsku leteckú spoločnosť Aigle Azur.

XL Airways sa zameriavajú na diaľkové lety, najmä do Karibiku či do Severnej Ameriky, píše portál Zdopravy.cz. Vo flotile majú štyri airbusy A330.

„Niektoré naše lety môžu byť zrušené. Za komplikácie sa veľmi ospravedlňujeme,“ uviedla firma na svojich webových stránkach.

XL Airways sú v problémoch už dlhší čas, viac ako rok hľadajú investora. Ak sa im to nepodarí do konca budúceho týždňa, pravdepodobne skončia.

Aerolinky zamestnávajú zhruba 600 ľudí.

Foto - Facebook/XL Airways France
Foto – Facebook/XL Airways France
Zdieľať

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor nesúhlasí s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, je úplne jedno, čo urobíme. „Naopak, Európska únia nie je zanedbateľným hráčom, a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení na národnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS: 

„Netváriť sa, že téma klímy sa nás netýka, nespochybňovať ju a nebagatelizovať.

Tiež nesúhlasím s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, tak vzhľadom na našu veľkosť, je úplne jedno, čo urobíme. Naopak, každý príspevok v tomto smere sa počíta. Európska únia ako celok, nie je zanedbateľným hráčom,a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení aj na národnej aj na európskej úrovni.

Je celkom prirodzené, že krajiny, ktoré dobiehajú, zväčša nemajú ekologické následky na prvom mieste. Už sme však dosiahli úroveň ekonomickej vyspelosti, kde treba intenzívnejšie diskutovať aj o ekologickej vyspelosti.

Je ťažké meniť spotrebiteľské návyky, a preto treba podchytiť problematiku v pomerne mladom veku. Informačná kampaň alebo špeciálne školenia môžu byť užitočné už na nižších stupňoch vzdelávania. Našťastie, mladá generácia sa mi javí ako citlivá na túto tému.

V oblasti hospodárskej politiky som zástancom trhovo orientovaných riešení. Čím viac negatívnych vedľajších účinkov zahrnúť do cien (internalizovať externality) formou daní alebo prostredníctvom kvót obmedzovať produkciu škodlivých látok.  Filozofiou by malo byť to, aby bolo zanechávanie uhlíkovej stopy čoraz drahšie.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ivan Mikloš o riešeniach pre klimatickú zmenu: „Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 

„Myslím, že práve na oblasť politiky klimatických zmien sa veľmi hodí princíp „mysli globálne, konaj lokálne“. Bez globálnej koordinácie a globálneho úsilia je problém neriešiteľný, rovnako však aj bez lokálnych politík a aktivít.

Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.

Vedú totiž často k nepremysleným a niekedy aj škodlivým a kontraproduktívnym návrhom. Aj v ochrane životného prostredia totiž často platí, že veci sa majú inak, ako na prvý pohľad vyzerajú. Platí to o solárnej a veternej energii, elektrických autách, ale aj plastoch. Len na ilustráciu pár faktov – uhlíková stopa nerecyklovanej papierovej tašky je štvornásobne vyššia ako pri igelitke, tašku z bavlny je treba použiť 131 krát, aby bolo množstvo emisií pri jej výrobe a doprave nižšie ako pri igelitke a používanie vákuových obalov z plastov znížilo odpad mäsa v britskom reťazci Salisbury v roku 2015 o 50% (zdroj The Economicst).

Ako píše môj obľúbený autor pre túto problematiku Bjorn Lomborg, “ak chceme s otepľovaním niečo urobiť, schlaďme najskôr hlavy”.

Čo sa týka nášho, slovenského prístupu, mali by sme mať na jednej strane ambíciu ovplyvňovať európsku politiku v tejto oblasti tak, aby bola zodpovedná, ale aj realistická a zároveň by sme mali prijaté záväzky plniť. Dnes nerobíme ani jedno ani druhé.

Za najsľubnejšiu cestu k zníženiu ohrozenia globálneho otepľovania považujem z globálneho hľadiska podporu vedy a výskumu s cieľom vývoja ekonomicky konkurencieschopnejších ekologických zdrojov energie a z hľadiska lokálneho to, na čo by sme sa mali najviac zamerať aj u nás doma – zníženie, triedenie a recykláciu odpadov, podpora ekologicky úsporných zdrojov vykurovania, podpora elektromobility, ochrana existujúcich a výsadba nových lesov.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Potravinárska komora Slovenska je sklamaná z výberu potravín do zníženej sadzby DPH. Parlamentom schválený výber podľa nej podporí spracovateľský potravinársky priemysel len minimálne, ale výpadok financií v štátnom rozpočte môže mať dopad na ďalší rozvoj odvetvia.

Potravinárske samosprávy dlhodobo upozorňujú na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví: pokles potravinárskej produkcie, zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, znižovanie potravinovej sebestačnosti či podfinancovanie celého sektora.

„Potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska podporujú zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jedna z najvyšších v rámci EÚ. Je však potrebné pamätať, že pri selektívnom výbere potravín spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti a rovnako sme nespokojní s výberom potravín pre zníženú DPH, pretože tento výber podporí potravinársku výrobu len v minimálnom rozsahu,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS.

PKS upozorňuje, že súčasný stav v potravinárskom priemysle je dôsledkom dlhodobého zanedbávania odvetvia. Opatrenia na nápravu treba podľa komory robiť systematickými opatreniami a nielen jednorazovými investíciami.

Aj zníženie DPH na potraviny musí mať podľa PKS systémový charakter a musí pomôcť celému spracovateľskému potravinárskemu odvetviu. Pokiaľ bude výpadok vo verejných financiách v dôsledku zníženej DPH znamenať nižšiu podporu pre potravinárov v budúcich rokoch, PKS takýto krok neschvaľuje.

Viac k téme nájdete tu.

Zdieľať

Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje, odpovedá na otázku o klimatickej kríze v Paneli expertov Denníka E šéfka Profesie.sk Ivana Molnárová. „Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti,  ako mali ľudia úctu k pôde a uchovávali jej prirodzenú vlahu.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 
Spomínanú problematiku je v prvom rade treba vnímať komplexnejšie. Dá sa na ňu pozrieť z veľkého množstva rovín. Osobne vidím veľké nedostatky v ochrane poľnohospodárstva. Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje. Vnímam veľký problém v našom správaní sa k ornej pôde.

Dnes tu staviame veľké betónové plochy. Neskôr tu potom vzniká problém zlého spracovania zrážkovej vody. Vzory, ako by to malo vyzerať, pritom nemusíme hľadať ďaleko. Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti, ako pracovali ľudia, ktorí mali úctu k pôde, ktorí sa k nej správali tak, ako sa patrí, a uchovávali jej prirodzenú vlahu. Znepokojuje ma aj nejasná situácia v našich lesoch. Stačí ísť kamkoľvek na Slovensko.

Veľké vyrúbané plochy možno nájsť už všade. Ďalšou témou je tvorba a spracovanie odpadu. Dnes sa tešíme, že sme prijali opatrenie na zber a zálohovanie plastových fliaš, ktorý je tou najkvalitnejšou časťou plastového odpadu. Čo ale s tým ostatným plastom? Fascinuje ma, keď sa každý deň stretávam s drobnosťami, pričom všetky majú svoj vlastný obal. Popracovala by som na osvete, výchove a podpore firiem a obcí v alternatívnych spracovaniach odpadu. Dôležité však je, aby ľudia, ktorí rozhodujú o týchto veciach, im tiež aj verili.

Prijala by som, aby verejní činitelia a ďalšie osobnosti išli príkladom. Zmena myslenia ľudí a starostlivosť o verejný priestor sa odráža aj od toho, ako sa politici a iní verejne známi ľudia správajú k nášmu priestoru.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.