Denník N

Firma z uniknutého Plavčanovho zoznamu: Na výskume pracujeme niekoľko rokov, také zviditeľnenie nás neteší

Líder GA Drillingu Igor Kočiš. Foto N – Tomáš Benedikovič
Líder GA Drillingu Igor Kočiš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Šéf firmy GA Drilling hovorí, že najbližšie dva roky si dajú od eurofondov asi radšej pokoj a pôjdu ďalej cez privátne financovanie.

Igor Kočiš je spoluzakladateľom a šéfom technologickej firmy GA Drilling, ktorá už niekoľko rokov robí výskum a vývoj vŕtania pomocou elektrickej plazmy. Firma sa objavila na zozname úspešných žiadateľov o eurofondy na ministerstve školstva, ktoré zverejnil Trend.

Šlo o jednu zo štyroch kritizovaných výziev na podporu výskumu a vývoja, ktorú zviditeľnili nespokojní rektori univerzít, ktorých projekty boli z eurofondov vyradené. Minister Plavčan výzvu po verejnej kritike a varovnom liste z Bruselu zrušil.

Aj vaša firma je na zozname žiadateľov, ktorí neboli vyradení z eurofondovej výzvy na dlhodobý strategický výskum a vývoj, čo môže teraz v očiach verejnosti vyzerať podozrivo. Ako si vysvetľujete, že ste na zozname, ktorý zverejnil Trend?

Za posledné štyri roky sme na Slovensku podali 15 projektov aj vrátane tejto výzvy, ktorá sa zruší, ale nedostali sme nič. Na druhej strane, vždy keď treba za Slovenskú republiku ukázať nejakú zaujímavú technológiu, tak nás pravidelne volajú, či to už bolo počas nášho predsedníctva do Bruselu, alebo na Expo. Pred niekoľkými rokmi sme uspeli v Bruseli v ťažkej konkurencii s európskymi firmami a získali sme granty. Keď sme začínali a žiadali sme o eurofondy na Slovensku, hovorím o rokoch 2009, 2010, naša úspešnosť bola vtedy, paradoxne, vysoká. Postupne sme pozorovali, že stále viac a viac rôznych ľudí, dnes ich nazývam záujmové skupiny, prišlo na to, ako eurofondy fungujú a naša úspešnosť výrazne klesla, až sa zastavila na bode nula. Na výskume pritom pracujeme niekoľko rokov, zamestnávame už viac ako 100 ľudí, z nich je 80 inžinierov a 15 má titul PhD. Naša kredibilita stúpla, ale naša úspešnosť v eurofondoch sa úplne otočila.

Čoho sa týkal projekt, ktorý ste predložili?

Súvisel s naším hlavným projektom, čo je výskum a vývoj nového spôsobu vŕtania pomocou elektrickej plazmy.

Časť infraštruktúry s vrtnou vežou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Projekt ste predkladali v rámci konzorcia. Ako ste sa dostali k partnerom?

Na projekte sme spolupracovali so Žilinskou univerzitou, s Ústavom materiálov a mechaniky strojov SAV a niekoľkými ďalšími partnermi, ktorí nám pomáhali s úlohami, ktoré my prioritne nevieme riešiť. Boli to najmä firmy z oblasti elektrických zdrojov, napríklad zdroje na generovanie pulzov, ktoré potrebujeme na naše vŕtanie. Spolupracujeme s nimi dlhodobo, napríklad v Žiline majú veľmi dobrú elektrotechnickú a strojársku fakultu, z nášho pohľadu robíme s tými najšpičkovejšími univerzitami alebo výskumnými ústavmi.

Ako sa mala suma 24,5 milióna rozdeliť?

My ako hlavný riešiteľ sme mali získať najväčšiu časť, zhruba polovica mala ísť našim partnerom, ktorí robili jednotlivé časti projektu. My robíme hlavnú časť projektu a vo výsledku aj jeho integráciu a realizáciu.

Projekt ste robili iba sami, alebo vám pomáhala konzultačná firma?

Všetky projekty si manažujeme sami, nepoužívame žiadne konzultačné firmy. Ak sa pýtate na to, či niekto si pýtal niečo za to, že bude projekt riadiť a že to potom zvýši pravdepodobnosť, že projekt prejde, my takýmto spôsobom projekty nerobíme. Máme kvalifikovaný projektový tím, ktorý sa čoraz viac angažuje aj v zahraničných projektoch, momentálne najviac vo Veľkej Británii, kde sa nám podarilo získať už druhý projekt z grantov. Pre nás je to hlavný trh aj do budúcna smerom na Severné more. Treba otvorene povedať, že výberový proces je tam transparentný, konkurencia je tam obrovská a napriek tomu sa nám ako cudzincom podarilo uspieť. Aj vzhľadom na aktuálnu situáciu je pre nás otázka, akú mieru výskumu a vývoja ponecháme na Slovensku a čo postupne presunieme do zahraničia, kde sú podmienky lepšie.

Stretli ste sa u nás s nejakým neštandardným postupom?

Projekt sme podávali už takmer pred rokom a odvtedy sa termín vyhodnotenia niekoľkokrát posunul, čo sa nám zdalo veľmi zvláštne. Nevideli sme na to dôvody. To len nahrávalo tomu, že tam mohli vznikať rôzne tlaky na to, aby sa menili kritériá, poradie a podobné ťahy. Pre mňa je zaujímavé, že v médiách je oveľa viac informácií o projektoch, ako máme my. Ešte do nedele sme nevedeli o žiadnej firme, ktorá podávala projekt. Zoznamy neboli verejné, ale to neznamená, že ministerstvo chcelo niečo utajiť. Kým nie je rozhodnutie a my sme ho ani nedostali, my sme len neboli vyradení, ministerstvo to nemôže zverejniť. Asi nie sme v správnej skupine firiem, ktoré majú informácie, preto aj pre nás boli zverejnené informácie nové. Poviem otvorene, čakali sme skôr, že uspejeme v predošlej výzve na podporu priemyselných výskumnovývojových centier, v ktorej schválili viac ako 60 projektov. Výzva, ktorú nezrušili a kde bolo identifikovaných niekoľko zvláštnych projektov, bola šitá vyslovene aj na technologické firmy, medzi ktoré patríme aj my, a majú výsledky. Ale odtiaľ nás ako aj iných vyhodili.

Boli hodnotitelia z vašej brandže?

To vám neviem povedať, neriešili sme to.

To, že vás v prípade výzvy na dlhodobý strategický výskum nevyradili, beriete ako náhodu, alebo si myslíte, že ste predložili taký dobrý projekt, že vás inak ani hodnotiť nemohli?

Nemám na to úplne jednoznačnú odpoveď. Máme veľmi porovnateľnú kvalitu projektov aj s tými, ktoré podávame v zahraničí. A teraz hovorím o našom pocite – v minulosti, aj keď tam boli vždy divné projekty, vždy prešlo aj veľa takých, ktoré boli reálne vrátane univerzitných projektov. Teraz sme videli obrovský rozdiel a projektov, ktoré sú dobré a ktoré sa dajú ukazovať aj z hľadiska výsledkov, tam bolo veľmi málo. Väčšinu projektov, ktoré boli schválené v prvej výzve, nepoznám a nepoznám ani tie firmy. Platí to aj o výzve na dlhodobý strategický výskum. Vidím to ako určitú anomáliu – my sme v rámci tejto výzvy boli asi tí, ktorí mali byť schopní preukázať, že sa prostriedky použili na niečo, čo je dobré a čo sa dá ukázať ako dobrý výsledok.

Veríte svojim partnerom tak, že tam nemohli byť aj nejaké úplatky? Stretli ste sa s tým, že by niekto žiadal od vás úplatok?

Nestretol som sa s tým, že by za mnou niekto prišiel. K tomu, akým spôsobom prebiehajú diskusie niekde v pozadí, alebo akým spôsobom sa niekto snaží zvýšiť šancu, aby jeho projekt prešiel, sa neviem vyjadriť. Hovorí sa o tom, máme kopu indícií, fungujeme v komunite, kde sú verejné výskumné inštitúcie, univerzity aj akadémia a určite je to téma. Ale my sa k tomu staviame úplne striktne a nikdy sme nedávali, ani nedávame nikomu províziu, nespolupracujeme s konzultačnými firmami. Aj podľa toho, čo čítame v médiách, si viem predstaviť, že určite tam nie je všetko s kostolným poriadkom, už len keď sa pozrieme na hodnotiteľov. Sme zástancami transparentného procesu a sme na to zvyknutí aj z Bruselu, kde sme na verejnom híringu pred komisiou poskočili zo 16. na 2. miesto a dostali sme financie.

Technologické centrum firmy je za bratislavskou Dúbravkou smerom na Devínsku Novú Ves. Foto N – Tomáš Benedikovič

Viete, kto hodnotil váš projekt v rámci výzvy, v ktorej váš projekt prešiel?

My to v systéme nevidíme, nevieme, kto boli naši hodnotitelia. Dá sa to zistiť až ex post. Kým výzva nebola ukončená, jediné informácie sme mali zo systému ITMS a aj tie boli obmedzené. To, čo vyšlo v Trende, neviem si to úplne vysvetliť. My ako žiadatelia máme prístup do systému, ale nie je možné zistiť, kto sú napríklad iní žiadatelia, pokiaľ to nevyjde verejne von. To sú pre nás otázniky, že pravdepodobne sú tu aj iné kanály, ktoré štandardne fungujú, ale my nie sme v tých „správnych“ skupinách.

Mal minister Plavčan podľa vás zverejniť zoznam tých, ktorých z výzvy nevyradili?

Myslím si, že nie. Ministrovi to asi ani nedovoľujú procesy. Máme len indície, ktoré boli aj v médiách, že asi všetko nefungovalo tak, ako by malo.

Mal by podľa vás odstúpiť?

Aj keby sa to udialo, čo by sa zmenilo? Nevidím reálne, že to v dnešnej konštelácii niečo zásadne zmení, ale som rád, že sa médiá do toho obuli. Nie sme samozrejme radi, že to v takom kontexte zviditeľnilo našu firmu. Sme rozčarovaní z toho, že všetky firmy sú hádzané do jedného koša. Pokiaľ do toho zapoja zahraničných hodnotiteľov, budú sa robiť verejné vypočutia, sme iba za to.

Projekt, ktorý vám neprešiel v predchádzajúcej výzve, bol odlišný od toho, ktorý uspel v ďalšej výzve?

Nebol diametrálne odlišný. Je to ťažká úloha, nikdy neviete, čo vám prejde.  Potom rok čakáte na vyhodnotenie a obstarávanie. Keď robíte výskum, ktorý je intenzívny a dynamický a vy máte presne povedať, čo budete robiť o dva roky, už z toho vidíte, že nastavenie eurofondov musí byť oveľa kratšie. Ale my sme za posledné štyri roky neuspeli so žiadnym. Sám som zvedavý aj po tých prísľuboch na novú výzvu, ale ešte zvážime, či sa do nej zapojíme a či vôbec také firmy, ako je naša, pripustia k tomu, aby mohli žiadať o projekty. Ale skôr ako o rok to asi nebude. Budeme sa teraz viac orientovať iba na súkromnú sféru, investorov a industriálnych partnerov.

Vo výzve, cez ktorú ste prešli, bolo odporúčanie, že peniaze majú ísť na projekty, kde je vedecký park. Mal ho niekto z vášho konzorcia?

Áno, dvaja. Môj pohľad je mierne skeptický na tieto megaprojekty, ktoré majú zakryť inovatívny ekosystém. Za posledných 7 – 8 rokov sa veľa peňazí preinvestovalo na vedecké parky, do budov a zariadení a naša osobná skúsenosť je, že niekedy bolo ťažké primať univerzity k tomu, aby sa zamerali na výsledok, aby z toho aj niečo bolo. Málokde je možné po rokoch ukázať kredibilné výsledky, ktoré by potvrdili, že tento spôsob financovania je dobrý.

Počas minulého programového obdobia ste nejaké eurofondy získali. Keď Brusel spochybnil audit na ministerstve financií, v správe sa spomínala aj vaša firma, že ste nakúpili špeciálne kamery za 250-tisíc eur, hoci na trhu sa dali kúpiť porovnateľné do 50-tisíc.

To boli projekty okolo rokov 2013, 2014. Išlo o vysokorýchlostné špeciálne kamery, ktoré mali byť schopné snímať procesy, ktoré realizujeme vo vysokých teplotách. Nebol to len hardvér, ale aj firmvér a softvér, čiže kompletné riadenie kamier a spracovanie obrazu. Bola to celá časť, ktorá bola ku kamere dodaná ako balík. Ďalšia vec je, že pre výskum a vývoj vieme obstarávať iba spôsobom, že rozhoduje cena. Nemôžeme brať do úvahy kvalitu dodávateľa a jeho referencie naňho, ani iné parametre kľúčové pre výskum. Paradoxne, pri bruselských projektoch FP7 a Horizon 2020, tam to takto robiť ide. Tá suma 50-tisíc bol iba hardvér, ale dodávka bola oveľa väčšia.

Uznal vám to Brusel a peniaze ste dostali, alebo ako to dopadlo?

Áno, prebehlo niekoľko kontrol, všetko sme doložili, ukázali, posúdili to a síce s veľkým oneskorením, ale peniaze sme dostali. My tam financujeme okolo 30 % a 70 % je hradených z eurofondov.

Igor Kočiš so svojím otcom Ivanom Kočišom, ktorý je prezidentom spoločnosti a autorom myšlienky novej technológie vŕtania.
Igor Kočiš so svojím otcom Ivanom Kočišom, ktorý je prezidentom spoločnosti a autorom myšlienky novej technológie vŕtania. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako ste ďaleko s výskumom?

Firmu sme založili v roku 2008. Začali sme o dva roky skôr, rozhodovali sme sa, či ísť do toho, na základe spolupráce s Viedenskou technologickou univerzitou. Po štyroch rokoch sme zvládli základný výskum, kde sme overili, že elektrická plazma, ako ju my robíme, je oveľa lepšie použiteľná na vŕtanie ako dnešné technológie. Od roku 2012 spolupracujeme aj s priemyselnými partnermi. Posledné dva-tri roky sa na 95 percent zameriavame už na prvé aplikácie, ktoré sme schopní priniesť na trh v energetike v relatívne krátkom období, teda do dvoch rokov. Musíme ešte doladiť technológie, s dodávateľmi pracujeme na infraštruktúre, aby sme vedeli ísť na platformu a využiť vrtnú súpravu a rozbehli sme certifikáciu zariadení. Na vrtné zariadenia vás bez certifikácie nepustia. Prvý certifikát od renomovanej akreditačnej firmy pre ťažobný priemysel z Nórska – DNV GL sme získali už teraz v júli. Už dnes máme dvanásť patentov.

Ktorá autorita v biznise je tá, ktorá by potvrdila, že váš biznis je na špičkovej úrovni?

V roku 2013 sme vytvorili projekt spoločného priemyselného výskumu a v tomto projekte sa nám podarilo združiť 6 operátorov a vrtných spoločností, ktoré sú pomerne známe a ktoré nám niekoľko rokov pomáhajú vyvíjať náš systém. Oni sú tí finálni zákazníci. O rok a pol, keď budeme mať vyladený systém, budeme odkázaní na partnerov, aby nás pustili na platformy. V spolupráci s nimi chceme robiť pilotné testy.

Vaším investorom je aj Ivan Štefunko z Progresívneho Slovenska. Aký je jeho podiel vo firme?

S Ivom Štefunkom sme spolupracovali úplne na začiatku pri založení firmy. Absolvovali sme spolu niekoľko ciest do Sillicon Valey, snažili sme sa získať skúsenosti aj zdroje, nanešťastie bolo to v čase, keď prepukla kríza. Zistili sme, že keby sme išli v tom čase cez venture kapitál, prišli by sme veľmi rýchlo aj o celú firmu. Keď sme v roku 2010, 2011 robili malé investičné vstupy cez investorov typu Friends, Fools and Family, vtedy nám pomohol aj finančne a vstúpil do firmy. Patrí k minoritným akcionárom, má do jedného percenta akcií.

Kto sú ešte vaši akcionári?

Sú to väčšie fondy, hlavný investor je rakúsko-americká spoločnosť Schoeller-Bleckmann Oilfield Equipment (SBO). Potom máme niekoľko zahraničných aj slovenských finančných investorov. Do budúcna budeme otvárať opäť investičné kolo. Sme odkázaní na privátne financovanie, chceme globálnych investorov, známe mená, ktoré podporujú projekty z hľadiska klimatických zmien.

Koľko ročne investujete?

Keď sa pozrieme na infraštruktúru, sú to miliónové sumy. Ročne je to viac ako 7 miliónov. Ale keď sa pozriem, čo nás čaká najbližšie dva roky, čísla musíme posúvať vyššie.

Skúste jednoducho povedať, čo reálne vyvíjate.

Chceme vytvoriť úplne nový spôsob vŕtania, ktorý vie rádovo zrýchliť a zlacniť spôsob vŕtania. Chceme byť aspoň 10-násobne rýchlejší ako dnešné vrtné technológie. Verím, že dnes sme už v 80 % času, aby sme dokázali urobiť takýto prvý pilotný projekt.

Chcete tiež otvárať a zatvárať ropné vrty.

To je druhá aplikácia. Vŕtanie do hĺbky 10 kilometrov je asi jedna z najťažších aplikácií vo vrtnom priemysle. Dnes to nikto nerobí, je to veľmi drahé. V Rusku to vŕtali niekoľko rokov, za komunizmu sa cena nerátala. Dnes je len zopár vrtov, ktoré idú do šiestich, siedmich kilometrov a stoja niekoľko desiatok miliónov eur. Spolupracujeme s  partnermi z ropného priemyslu, ktorí majú obrovský problém s cenou uzatvárania vrtov. Sme schopní im priniesť do dvoch rokov riešenie, ktoré výrazne skráti čas uzatvárania vrtov. Našimi trhmi sú Severné more, Mexický záliv a podobne. A neskôr je cieľom vŕtanie do veľkých hĺbok.

Prečo uvažujete o odchode zo Slovenska?

Nie je to tu jednoduché, aj kvalita vzdelávania na Slovensku klesá. Potrebujeme už unikátne špecializácie a na Slovensku nie je vrtný priemysel rozvinutý. Snažíme sa sťahovať Slovákov zo zahraničia, odborne, technicky aj finančne sme ich schopní pritiahnuť, narážame však na neochotu ľudí vracať sa do prostredia, ktoré na Slovensku je. Je to pre nás otázka, ktoré aktivity chceme zachovať na Slovensku a ktoré budeme budovať v zahraničí. Pravdepodobne naše sídlo bude v Holandsku a Veľká Británia bude jedným z našich hlavných trhov aj do budúcna.

Keby ste boli úspešní v eurofondoch, bol by to pre vás väčší záväzok voči Slovensku?

Kým v USA alebo v Británii sú granty pozitívny validátor pre investorov, tu je okolo toho celého divná kultúra a atmosféra. Už je medzitým skoro znamienko rovnosti, že ten, kto získa projekt z grantu, je automaticky podozrivý a o to nemáme záujem. Minimálne najbližšie dva roky to vyzerá, že nebudeme čerpať eurofondy, ideme cez privátne financovanie. Keby to fungovalo transparentne, firiem ako je Aeromobil alebo naša tu môže vzniknúť 20, 30. Nefunguje to. Som veľmi zvedavý na výsledky firiem, ktoré granty získali, či po nich bude o päť rokov nejaká stopa.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Eurofondy v školstve

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie