Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ficova vláda schválila daňovú úľavu pre kúpeľných hostí, prvú z požiadaviek Danka

Foto – TASR
Foto – TASR

Vláda v stredu schválila prvú z ekonomických požiadaviek SNS, ktoré strana žiadala doplniť do koaličnej zmluvy. Ide o daňovú úľavu pre kúpeľných hostí, ktorá má podľa vlády pomôcť k rozvoju kúpeľníctva.

Návrh predkladal minister financií Peter Kažimír (Smer).

Investičné stimuly do kúpeľníctva pýta šéf SNS Andrej Danko. Strana svoju predstavu nikdy bližšie nevysvetlila, no základný sľub je v programovom vyhlásení. Má to byť jeden zo spôsobov podpory cestovného ruchu.

Úľava má byť podľa vládneho návrhu v tom, že ak kúpeľný hosť preukázateľne zaplatí za kúpeľné služby aspoň 50 eur, môže si znížiť daňový základ o najviac 50 eur ročne. Z neho sa potom ráta daň z príjmov.

Na podobnom princípe fungovala niekedy aj daňová úľava pri sporení na dôchodok.

Čo chcel Danko doplniť do koaličnej zmluvy:

Návrhy týkajúce sa ekonomiky:

  • zvýšenie minimálnej mzdy v štátnej správe,
  • 13. a 14. plat bez odvodov,
  • zriadenie slovenských aeroliniek,
  • investičné stimuly do kúpeľníctva,
  • aby minister financií neblokoval výstavbu infraštruktúry.

Požiadavky na zmeny v koalícii:

  • aby ministri nekomentovali verejne prácu svojich kolegov,
  • aby koaličná rada zasadala v pravidelných intervaloch,
  • aby sa na rokovanie vlády nedostávali návrhy, ktoré neprerokovala koaličná rada.

Komu má úľava pomôcť

Ministerstvo financií predpokladá, že si daňovú úľavu uplatní zhruba 200-tisíc pracujúcich. Kažimírov rezort pri odhadoch vychádza z údajov Ubytovacej štatistiky cestovného ruchu na Slovensku.

Podľa nej v roku 2015 bolo v kúpeľoch viac ako 241-tisíc návštevníkov. V ďalších rokoch sa predpokladá medziročný rast návštevnosti o 10 percent.

Spomínaných najviac 50 eur, o ktoré sa má znížiť daňový základ, neznamená až takú zásadnú úľavu. Pre ľudí to bude znamenať aj ďalšiu administratívu, lebo si budú musieť odkladať bločky alebo potvrdenie o výdavkoch, aby si daňové zvýhodnenie mohli uplatniť v daňovom priznaní.

Opatrenie však môže slúžiť do istej miery ako marketingový nástroj.

Na rozpočet pritom nebude mať zásadný vplyv. Ministerstvo odhadlo, že v budúcom roku by to malo stáť 1,9 milióna eur.

Podnikateľské združenia žiadali aj nižšiu DPH na kúpeľné pobyty, poukážky na kúpeľné pobyty a aj to, aby zdravotné poisťovne zvýšili platby za kúpeľnú starostlivosť.

Vláda schválila aj to, že majetok, ktorý bude slúžiť na modernizáciu kúpeľného zariadenia, sa bude odpisovať šesť rokov a nie 40 rokov (6. odpisová skupina).

K podpore kúpeľov sa hlási aj ministerstvo dopravy, no zatiaľ bez konkrétnych opatrení. V júli vydalo tlačovú správu, v ktorej hovorí o rekreačných poukážkach do 500 eur na dovolenku na Slovensku.

Zamestnávatelia, ktorí by ich vyplácali, by z nich neplatili dane ani odvody. Ministerstvo však chce pre tento návrh ešte len hľadať podporu.

Ako sa darí kúpeľom

K Dankovi, ktorý tlačil na pomoc kúpeľom, má blízko podnikateľ Anton Siekel, ovláda Kúpele Dudince. V minulosti pôsobil v Istrokapitále, vlani sa stal šéfom Slovenského olympijského výboru.

O kúpeľoch sa podľa Sme s Dankom rozprával Karol Konárik starší, ktorý je menšinovým spoločníkom v Kúpeľoch Sliač, ktoré sú ako jediné doteraz v rukách štátu.

Na Slovensku je 28 kúpeľných miest (vrátane siedmich vo Vysokých Tatrách). Väčšina kúpeľov je podľa údajov FinStatu v zisku.

Napríklad zisk Kúpeľov Dudince vlani výrazne stúpol na 1,1 milióna eur. Kúpele v Piešťanoch mali vlani zisk 937-tisíc eur, no medziročne klesol o viac ako polovicu. Posledných sedem rokov boli však vždy v zisku. Podobne aj Bardejovské kúpele, no aj ich zisk vlani výraznejšie klesol.

V mínuse sú už dlhé roky Kúpele Sliač, vlani mali stratu 503-tisíc eur. „Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh na prevod akcií Kúpeľov Sliač na jediného akcionára, ktorým by bolo ministerstvo zdravotníctva. Máme záujem na celkovej revitalizácii Kúpeľov Sliač,“  uviedlo pred pár dňami ministerstvo zdravotníctva.

V strate boli vlani aj Kúpele Kováčová či Štrbské Pleso.

Ďalšie požiadavky SNS

Danko chce do koaličnej zmluvy pretlačiť aj sľub zriadiť národného leteckého dopravcu, ale nie je z toho jasné, čo presne by to malo byť. Slovensko už v minulosti jedného národného leteckého dopravcu malo, no ten skrachoval.

SNS chce vybaviť aj dva platy ročne navyše. Ani v tomto prípade nie je zrejmé, ako si to strana predstavuje. Hovorí sa len o tom, že by sa z nich neplatili odvody.

Danko žiada do koaličnej zmluvy doplniť aj zvýšenie minimálnej mzdy zamestnancom v štátnej správe. Vláda od júna spojila tri najnižšie platové triedy do jednej. Tá už je na úrovni minimálnej mzdy 435 eur. Či hovorí Danko o niečom inom, nie je jasné.

Danko tiež žiada, aby Kažimír neblokoval výstavbu infraštruktúry. Pravdepodobne hovorí o postojoch jeho analytikov z tímu Hodnoty za peniaze. Tím ekonómov môže analyzovať väčšie výdavky a zverejňovať k nim stanoviská, nemá však právo nič blokovať. Je to len na jednotlivých ministroch a vláde, ako sa potom zariadia.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať