Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nielen Figeľ, ale aj Počiatek dostával od stavbárov výrazné zľavy

Premiér Robert Fico hovorí, že exminister dopravy a dnešný šéf KDH tlačil Váhostav do nereálnych cien za diaľnice. Ten reaguje, že to ani nemohol robiť. Foto - Tasr
Premiér Robert Fico hovorí, že exminister dopravy a dnešný šéf KDH tlačil Váhostav do nereálnych cien za diaľnice. Ten reaguje, že to ani nemohol robiť. Foto – Tasr

Šéf KDH Ján Figeľ odmieta, že by na stavbárov tlačil, aby núkali stavať diaľnice za nereálne ceny. Premiér to vidí inak. Zľavy boli pritom bežné aj v jeho ére.

V roku 2011 sa stavebný trh dočkal prekvapenia. Keď začala vláda Ivety Radičovej otvárať obálky s ponukami, v ktorých stavbári písali, za koľko sú ochotní stavať diaľnice, našla v nich netradičné čísla.

Napríklad kus diaľnice pri Levoči sa núkal stavať Váhostav spoločne s partnerom Bögl a Krýsl za necelých 60 miliónov eur, zatiaľ čo štátna expertíza čakala o vyše  30 miliónov eur vyššiu cenu.

Za kus diaľnice neďaleko prvej spomínanej zasa núkal Doprastav so Strabagom zmluvu za necelých 115 miliónov eur, aj keď štátni experti narátali aj o 100 miliónov eur vyššiu cenu.

Tender o stavbu D1 pri Martine zasa prisúdil víťazstvo Váhostavu s ponukou vyše 137 miliónov eur. Odhad štátu bol 334 miliónov eur.

Figeľ: Na nikoho som netlačil

Premiér Robert Fico vtedy vyhlasoval, že diaľnice budú nekvalitné a stavbári budú napríklad ceny navyšovať cez dodatky.

Dnes vidí ako dôsledky týchto cien stovky menších stavebných firiem, ktoré nedostali od Váhostavu či Doprastavu zaplatené, a už ani nikdy nemajú všetky peniaze za pomoc s diaľnicami uvidieť.

Za tým všetkým má podľa premiéra stáť aj vláda Ivety Radičovej, najmä vtedajší minister dopravy Ján Figeľ, ktorý podľa Fica tlačil veľkých stavbárov do nízkych cien. Tento argument používa dlho. Od piatka už pripúšťa, že za to môžu aj firmy ktoré lacné diaľnice nasľubovali.

„Môžem premiéra ubezpečiť, že som o cenách nerokoval, a ani to nie je úloha politikov. Nikoho som nenútil. Politici nemajú čo určovať ceny. Majú vytvárať konkurenčné prostredie, ono vygeneruje reálne ceny,“ zareagoval Figeľ.

Dlho bez zákaziek

V ére jeho ministrovania sa stavebné firmy ocitli v situácii, keď štát už dlho nenaštartoval veľký diaľničný tender. Zrušila sa totiž veľká časť rozplánovaných takzvaných PPP diaľnic. Išlo o predstavy ešte prvej vlády Roberta Fica, ktoré však nedoviedla do samotnej plnej výstavby. Ceny za tieto desiatky kilometrov diaľnic siahali do závratných výšok a vláda Ivety Radičovej sa rozhodla projekty zrušiť.

Vtedy sa často hovorilo o tom, že je pre  stavbárov dôležité aspoň vyťažovať kapacity aj za nižšie ceny, len aby nestáli.

Pri debate o primeranosti cien treba prihliadať aj na to, že za vlády Ivety Radičovej sa začal používať nový systém obstarávania, v ktorom môže stavbár sám navrhovať technológie na stavbu a znižovať tak cenu diaľnic.

Napokon aj Váhostav a Doprastav v minulosti často vyvracali, že by podliezali ceny. Neboli pritom zďaleka jediní, kto sa hýbal výrazne pod štátnymi odhadmi.

Zľavy zostali dlhšie

Tiež neplatí, že by sa odhady výrazne podliezali iba počas vlády Ivety Radičovej.  Veľké rozptyly ukázal napríklad najväčší tender, ktorý vyhlasoval ešte Figeľ, no podpisoval už jeho nástupca Ján Počiatek. Išlo o stavbu úseku pri Žiline, ktorého súčasťou je aj vyše 7-kilometrový tunel Višňové.

Štát čakal, že ho tunel vyjde na takmer 900 miliónov eur, víťaz prišiel s ponukou za 410 miliónov eur. A to vôbec nebol najlacnejší. Z problematického tendra z rôznych dôvodov vypadla najlacnejšia Skanska, ktorá v konzorciu so Strabagom núkala cenu 338 miliónov eur. Druhý najlacnejší bol Doprastav, pýtal o 44 miliónov eur viac. Všetci si za týmito cenami stáli.

Podobných prípadov z úvodu druhej vlády Roberta Fica je viac. Pre ilustráciu, Váhostav figuruje vo víťaznom konzorciu na stavbu úseku D1 pri Ružomberku. Diaľnicu medzi Hubovou a Ivachnovou sľúbili firmy dodať za 227 miliónov eur. Štát čakal faktúru aj na 465 miliónov eur.

Pritom sa mu hlásili aj lacnejšie alternatívy než tie od dvorných staviteľov našich diaľnic. Dokopy boli lacnejší až traja uchádzači, tých však vylúčili, medziiným aj pre prinízke ceny. Víťaz bol oproti najlacnejšiemu z nich s cenou o 20 miliónov eur vyššie. Opäť ide o zmluvu z éry druhej vlády Roberta Fica.

Dnes na DennikE.sk

  • Z nedeľných diskusií: Sulík by privítal kurzarbeit pre veľké firmy, Šramko nevidí priestor na škrty výdavkov
  • ČR: Nezamestnanosť zatiaľ výrazne nerastie, zostala na 3 %
  • USA: Trump by zaviedol clá na ropu, ak by to bolo „nevyhnutné“
  • Ekonomický newsfilter: Korona-nekorona, Sme rodina si svoje stráži a s nikým sa deliť nemieni
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Šéf skupiny Arca Capital vysvetľuje zmenky za pol miliardy a hovorí, že nechce predávať, ale kupovať

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Spolupracujeme aj s bankami, no banky vám nedajú peniaze na rozbiehanie úplne nových biznisov, hovorí Rastislav Velič, väčšinový majiteľ skupiny Arca Capital. V rozhovore vysvetľuje, prečo chcú napriek dlhom vydať zmenky za pol miliardy eur.

Zdieľať

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Už je čas pripraviť bezpečný plán na postupné znovuspustenie ekonomiky a škôl, myslí si viceguvernír NBS Ľudovít Ódor. „Hneď na začiatku však potrebujeme silný tím ľudí s účasťou programátorov, testovačov, ako aj vyhľadávačov.“

Zdieľať

Ako to bude s odkladmi splátok bankových úverov (aktualizované otázky a odpovede po dohode vlády s bankami)

Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N - Tomáš Benedikovič
Dohoda medzi bankami a vládou bola uzavretá, ale detaily sa ešte budú dolaďovať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Môžu si banky dávať nejaké podmienky, aby mi umožnili odklad splátok? Týkajú sa odklady aj samospráv? Čo sa stane s poistením k úverom? Prinášame aktualizované odpovede na najčastejšie otázky po dohode vlády s bankami o odklade splátok.

Zdieľať

Toto celé je ako basa pre ľudí, ktorí chcú robiť (ľudia píšu o svojej práci)

Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák
Ilustračné foto -Tomáš Hrivňák

Ľudia píšu, ako sa im teraz darí v podnikaní (7): „Čo sa týka hrania v baroch a na svadbách, tak tam sa platby riešia na ruku. Takže z hľadiska pomoci od štátu sme na tom asi tak ako čašníci. Tým tiež nikto nezaplatí prepitné.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister práce Krajniak verí, že v priebehu pár dní bude môcť vláda predstaviť systém kurzarbeitu. O opatreniach pre väčšie firmy bude ešte diskutovať so zástupcami zamestnávateľov a odborármi.

  • V súčasnosti štát ohlásil pomoc s preplatením 80% miezd pre povinne zatvorené podniky a príspevok pre firmy s poklesom tržieb, ktorú môžu čerpať najviac na zhruba 250 zamestnancov. Veľké podniky ju teda môžu využiť, ale nie na všetkých pracovníkov. „V piatok príslušné organy Európskej únie rozhodli o tom, že nebudeme musieť ten horný strop uplatňovať. Ešte si to necháme potvrdiť,“ povedal minister. Pre veľké firmy by podľa neho fungovať rovnaká alebo podobná schéma.
  • Systém kurzarbeitu znamená, že štát preplatí podnikom, ktorým stojí výroba, časť miezd ich zamestnancov. Podnik zas zamestnancov neprepustí. Krajniak hovorí, že po rokovaniach so zamestnávateľmi a odborármi by systém mohli predstaviť na vláde v priebehu niekoľkých dní.
Zdieľať

Minister Krajniak očakáva, že o zaplatenie 80 % miezd požiada 50-tisíc žiadateľov, o príspevok v prípade výpadku tržieb 200-tisíc podnikateľov. Peniaze budú môcť dostať po 14. apríli do 24 hodín od chvíle, keď doručia úradom práce dohodu.

Podávanie žiadostí bude podľa ministra fungovať nasledovne:

  • Vyplnené žiadosti majú podnikatelia posielať na úrady práce nepodpísané (bez elektronického podpisu). Pošlú ho na úrad práce podľa miesta prevádzky, ak má podnik viac prevádzok, podľa sídla.
  • Do 24 hodín dostane žiadateľ potvrdenie, že bola žiadosť zaregistrovaná.
  • Od 14. apríla budú úrady práce posielať dohody, ktoré bude treba podpísať a obratom poslať alebo priniesť úradom práce.
  • Do 24 hodín od doručenia podpísanej žiadosti začnú úrady práce posielať peniaze.
Zdieľať

Podnikatelia z prevádzok uzavretých pre pandémiu koronavírusu budú môcť podávať žiadosti o pomoc od pondelka 12:00, zamestnávatelia a živnostníci s poklesom tržieb od stredy popoludnia. Oznámil to minister práce Milan Krajniak.

  • Informácie a formuláre budú k dispozícii na stránkach pomahameludom.sk a neprepustaj.sk.
  • Na stránkach bude rovnaký obsah.

Žiadosti sa týkajú balíka prvej pomoci pre ekonomiku, ktorý vláda ohlásila minulú nedeľu. Zatvorené podniky môžu požiadať o zaplatenie 80 percent miezd, podnikatelia, ktorí vplyvom pandémie prišli o tržby, zas o príspevok.

Zdieľať

Minister školstva Gröhling bude presadzovať zrušenie obedov zadarmo. Potvrdil, že je za riešenie, ktoré navrhoval Richard Sulík – zvýšiť daňový bonus na dieťa o cenu obedov. (markíza)

Zdieľať

Ku koncu marca je podľa Milana Krajniaka nahlásených 1685 ľudí, ktorí prišli o prácu v dôsledku pandémie. Minister práce v TV Markíza hovorí, že v pondelok a v utorok budú rokovať so zamestnávateľmi. Chcú rýchlo zaviesť i to, aby „kurzarbeit“ platil aj pre veľké firmy.

Zdieľať

Som prekvapený, že nový minister práce hovorí o tom, že máme peniaze na 13. dôchodky, vraví predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko v TV Markíza. Podľa neho na to financie v rozpočte nie sú.

Podľa Šramka by dnes nemal byť limit na to, koľko peňazí má štát minúť na to, aby pomohol zmierniť ekonomické dôsledky koronavírusu.

Štát by sa však mal pozrieť na to, aké má schválené sociálne zákony a financie hľadať tam, hovorí Šramko. V rokoch 2019 a 2020 podľa neho štát prijal zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré neboli odôvodnené.

Zdieľať

Ján Richter si myslí, že je dôležité, aby sa na Slovensku zachovali prísne opatrenia. Povedal to v relácii Na telo TV Markíza. Úvahy českého premiéra Babiša, ktorý zvažuje, že otvorí elektropredajne, papiernictva či predajne obuvi, ho prekvapili.

Milan Krajniak hovorí, že štátni analytici každé opatrenie vyhodnocujú. Sledujú aj to, ako prispelo k šíreniu nákazy otvorenie niekoľkých prevádzok, ako napríklad kľúčové služby či farby-laky.

Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka viacerí podnikatelia tvrdia, že zatvorenie na tri týždne by ich zruinovalo – mohli by ich napríklad nahradiť konkurenti z Číny. Podľa Šramka by sa ekonomika z toho opatrenia už nemusela spamätať. Podľa Šramka by mali pokračovať opatrenia, ktoré platia teraz.

Šramko nevidí priestor, kde by mal štát významne škrtať výdavky. Nemyslí si, že by sa mali znížiť platy zamestnancov vo verejnej správe. Naopak, ukazuje príklady štátov, ktoré dodávajú zamestnancom peniaze, aby sa zvýšila aj ich spotreba.

Milan Krajniak tvrdí, že štát neplánuje siahnuť na platy vo verejnej správe. Minister práce však pripustil, že na určité obdobie by mohlo nastať zastavenie vyplácania určitých zložiek platu tým štátnym zamestnancom, ktorí majú teraz vysoké platy.

Zdieľať

Richard Sulík je za to, aby sa pokračovalo v otváraní niektorých menších obchodov. Nevidí problém v tom, aby boli napríklad otvorené aj kvetinárstva. „V tom musíme pokračovať, inak si kompletne zruinujeme maloobchod,“ hovorí Sulík v relácii O 5 minút 12.

Sulík je za to, aby obchody neobmedzovali otváracie hodiny a mohli mať otvorené podľa svojho uváženia. Minister hospodárstva bol takisto aj proti tomu, aby boli obchody zatvorené v nedeľu.

Keď sa podľa Sulíka skrátia otváracie hodiny v obchodoch, zvýši sa v nich koncentrácia zákazníkov.

Podľa Sulíka by malo Slovensko otvoriť ďalšie typy predajní. Podľa neho má Slovensko málo nakazených koronavírusom preto, lebo ľudia zodpovedne pristúpili k noseniu rúšok, dezinfekcii a sociálnej izolácii. A nie preto, že sú zatvorené všetky obchody.

„Som za to, aby sme v rozumnom rozsahu dali možnosť otvoriť ďalším a ďalším predajniam,“ hovorí Sulík v RTVS.

Zdieľať

Sulík v RTVS zopakoval, že zásadne nesúhlasí s blackoutom. Je to podľa neho ideálna cesta k zničeniu ekonomiky. Opatrenia by sa podľa neho mali prijímať „chytrejšie“ a štát by sa nemal za cenu zničenej ekonomiky snažiť byť prvý v rebríčku krajín, ktoré sa najlepšie popasovali s koronavírusom.

„Jeden hovorí jedno, druhý druhé. Trošku si usporiadajte komunikáciu,“ hovorí Peter Žiga Sulíkovi v relácii O 5 minút 12. Podľa Žigu ľudia nerozumejú, prečo Sulík hovorí o otváraní obchodov, kým Matovič hovorí o blackoute.

„Premiér sa neradí so všetkými koaličnými partnermi o tom, čo povie na tlačovej besede,“ reaguje Sulík na kritiku Žigu.

Zdieľať

Viac ako sto výrobcov zelenej energie prišlo o doplatok od štátu na podporu výroby, a to aj spätne. Zoznam firiem zverejnil regulačný úrad ÚRSO, ktorý pri kontrolách zistil, že od roku 2014 neskoro platili sociálne odvody.

Čo tvrdí organizácia výrobcov

  • „Doplatok tvorí pre výrobcov väčšinu príjmov a zánik práva na doplatok preto pre nich znamená, že sa dostanú do neprekonateľných finančných problémov prakticky zo dňa na deň. Poškodení výrobcovia v dôsledku výpadku príjmov stratia schopnosť splácať úvery či vyplácať obslužný personál ich výrobnej prevádzky,“ uviedol riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Karaba. Podľa neho pravdepodobne prídu o prácu tisícky ľudí.
  • Problém podľa neho je, že na zozname sa ocitli aj výrobcovia, ktorým malo právo na doplatok zaniknúť ešte v roku 2014. „ÚRSO pritom dňa 30. júla 2014 oznámil, že neeviduje výrobcov, ktorým by podľa predmetného paragrafu nárok na podporu zanikol,“ zdôraznil Karaba.
  • ÚRSO vydával výrobcom aj počas rokov 2014 – 2020 cenové rozhodnutia, ktoré by podľa Karabu nemohli byť vydané, ak by výrobcovia nepredložili potvrdenia o neexistencii nedoplatkov.
  • Väčšina poškodených výrobcov prišla podľa Karabu o podporu na deväť a viac rokov, celková suma podľa jeho odhadov môže presiahnuť 200 miliónov eur.
  • „Väčšina poškodených výrobcov prišla o podporu na deväť a viac rokov, čo znamená, že celková výška podpory, o ktorú výrobcovia prišli, môže podľa odhadov presiahnuť 200 miliónov eur,“ dodal Karaba.

Čo tvrdí regulačný úrad

  • Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa hovorcu úradu Radoslava Igaza zoznam aktualizoval každý rok na základe čestných vyhlásení firiem.
  • Povinnosť posielať čestné vyhlásenia však zanikla v roku 2018 a ÚRSO bol na základe tretieho antibyrokratického balíčka vlády povinný overovať plnenie finančných povinností firiem voči štátu.
  • Úrad podľa hovorcu skontroloval celé obdobie od roku 2014 a výrobcovia, ktorí boli počas poberania podpory v oneskorení úhrad záväzkov voči štátu, stratili nárok priamo zo zákona a nie rozhodnutím úradu. „Úrad si len splnil svoju zákonnú povinnosť – vypracoval a uverejnil zoznam a zaslal informácie zúčtovateľovi podpory,“ tvrdil Igaz.
  • Či a akým spôsobom by mali firmy podporu vrátiť, hovorca neuviedol. „Úrad situáciu analyzuje a jeho snahou je nájsť optimálny model riešenia neoprávnene vyplatených podpôr tak do budúcnosti, ako aj do minulosti,“ dodal.

Čo hovorí ministerstvo hospodárstva

  • SAPI sa ministerstvu sťažovala, ministerstvo podľa jeho tlačového odboru podnety od konkrétnych výrobcov eviduje a nepovažuje za správne, že poškodení nemajú možnosť ani len požiadať o preskúmanie takéhoto postupu ÚRSO.
  • „Hoci rezort nemôže zasahovať do rozhodnutí ÚRSO, môže upozorňovať na to, aby rozhodnutia úradu neboli likvidačné. MH SR sa preto bude snažiť v maximálnej možnej miere dohliadať na transparentnosť rozhodnutí ÚRSO, aby nevznikali pochybnosti o možnom rozpore so zákonom,“ uviedlo ministerstvo. (tasr, n)
Zdieľať

Bývalý minister financií Ladislav Kamenický tvrdí, že blackout si dnes Slovensko nemôže dovoliť. Vyjadrenia o blackoute podľa neho znepokojujú nielen ľudí a zamestnávateľov, ale aj finančné trhy.

Tie podľa neho potrebujú predvídateľnosť a stabilitu. „Premiér nemôže len tak vypustiť informáciu a potom sú všetci vyplašení a nevedia, čo sa bude diať,“ tvrdí Kamenický v TA3.

Podľa Kamenického blackout nezabezpečí, aby sa koronavírus o mesiac na Slovensko nevrátil. Takisto podľa neho netreba príliš riešiť veľkonočné sviatky, stačí len ľudí upozorňovať, aby sa nezdružovali.

Eduard Heger obraňuje scenár blackoutu. Podľa neho je potrebné, aby Slovensko rýchlo premohlo koronavírus, naštartovalo ekonomiku a mohlo sa pripojiť, keď Taliansko či Španielsko znova zapnú svoju ekonomiku.

„Celý scenár sa nafukuje a vlievajú sa do toho emócie. Vráťme do toho dáta,“ hovorí Heger. Vzápätí sa minister financií v TA3 pýta, koľko peňazí sme ochotní dať za jeden ľudský život. Obmedzením pohybu podľa neho môžeme zachrániť životy.

Zdieľať

Na Slovensko by od EÚ v najbližších mesiacoch mala prísť finančná injekcia až vo výške 900 miliónov eur, povedal v TA3 Maroš Šefčovič. Slovensko má podľa neho k dispozícii na čerpanie aj 4 miliardy eur z eurofondov.

Vláda podľa neho bude musieť dobre zvážiť, na aké účely peniaze použije, keďže s nimi určite rátajú aj obce a neziskové organizácie.

Šefčovič potvrdil, že v utorok budú ministri financií krajín EÚ rozhodovať o skrátenom pracovnom čase – plošnej kurzarbeit. Celkovo by EÚ na tento účel mala vyčleniť 100 miliárd eur.

Podľa Šefčoviča by z toho malo ísť na Slovensko 500 miliónov až miliarda eur.

Zdieľať

Ak štát podľa Pellegriniho nepomôže veľkým firmám, všetko sa „rozpadne ako domček z karát“. Podľa bývalého premiéra by preto pomoc mala byť plošná. Kollár v TA3 reaguje, že najprv museli vytvoriť sieť pre menšie firmy.

Väčšie firmy si podľa neho vedeli vybaviť aj desaťročný odklad daní a nevie, prečo by im mal štát „rozprestierať koberec“. Kollár spomenul príklad automobilky Jaguar, ktorá dostala veľkú štátnu pomoc.

Zdieľať

Boris Kollár hovorí, že otváracie hodiny pre seniorov by sa mali prehodnotiť, pretože v danom čase do obchodov nechodia. Podľa predsedu parlamentu by sa mohli posunúť napríklad na čas od 6:00 do 10:00.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať