Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na obrane pod SNS sa schyľuje k miliardovému nákupu obrnených vozidiel bez súťaže

Favoritom jedného z nákupov je fínske vozidlo AMV, ktoré využívajú napríklad Poliaci. Niekoľko rokov ich nasadzovali aj v Afganistane. Foto - BAE Systems
Favoritom jedného z nákupov je fínske vozidlo AMV, ktoré využívajú napríklad Poliaci. Niekoľko rokov ich nasadzovali aj v Afganistane. Foto – BAE Systems

Česká armáda pred pár týždňami zorganizovala menšiu vojenskú parádu. Novinárom ukázala moderné transportéry od štyroch rôznych firiem, medzi ktorými sa chce v budúcnosti rozhodovať.

Médiá aj analytici mohli s predstihom vidieť, aké vozidlá sú v hre a posúdiť ich výhody i nevýhody. „Chceli sme ich ukázať verejnosti, aby ľudia vedeli, čo sa za pridelený rozpočet chystáme nakúpiť,“ vysvetlil hovorca českého ministerstva Jan Pejšek.

Je to presný opak toho, akým spôsobom sa obrnené vozidlá majú obstarávať na Slovensku. Na ministerstve obrany, ktoré riadia nominanti SNS, v súčasnosti finišujú prípravy dvoch nákupov za celkovo 1,2 miliardy eur.

S otvorenou súťažou sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nepočíta. Ministerstvo zrejme onedlho iba predloží do vlády materiál, v ktorom oznámi, aké vozidlá vybralo. A dodá niekoľko fráz, prečo je to najlepšie riešenie.

„Bližšie informácie k týmto nákupom zverejníme po schválení dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl vládou a Národnou radou SR,“ odpovedá bez ďalších podrobností hovorkyňa Danka Capáková.

Historický obchod pre SNS

O čo sa reálne hrá? V máji tohto roku schválila vláda Roberta Fica materiál, ktorý hovorí o dvoch veľkých vojenských obchodoch. Prvým má byť nákup 81 veľkých osemkolesových transportérov za 417 miliónov, druhým nákup 404 menších štvorkolesových vozidiel za ďalších 780 miliónov.

Budú to najväčšie vojenské obchody od vzniku samostatného Slovenska a tiež najväčšie zákazky, ktoré dostali na starosť nominanti Andreja Danka.

O kľúčové rozhodnutie pôjde aj z pohľadu armády. „Slovenské ozbrojené sily v súčasnosti nedisponujú takýmito typmi vozidiel, ktoré sú považované v každej armáde NATO za dôležitú súčasť výzbroje,“ píše sa vo vládnom materiále.

O moderné kolesové vozidlá žiadajú vojaci už roky. Doteraz sú totiž odkázaní na techniku z čias studenej vojny, ktorá je pre moderné konflikty takmer nepoužiteľná. Vozidlá, ktoré im teraz vyberú nominanti SNS, budú používať niekoľko desaťročí.

Podľa internej analýzy ozbrojených síl je až 70 percent pozemnej techniky za hranicou životnosti. Foto – TASR

Pri jednom aj pri druhom nákupe sa vo vládnom materiále píše, že prvé kusy chce armáda obstarať už budúci rok. Na skutočnú súťaž už teda ani nezostáva čas.

Keď nedávno kupovala obrnené vozidlá Litva, proces výberu jej trval dva roky. V lete 2014 oslovila desať potenciálnych výrobcov, vybrala si konkrétneho víťaza a v lete 2016 s ním podpísala zmluvu. A prvé kusy prevzala až tento rok.

Fígeľ so štátnym podnikom

Na Slovensku môže byť hotovo za pár mesiacov. Z pohľadu zákona problém nie je. Všetky peniaze pôjdu zo slovenského rozpočtu, keďže na vojenské projekty sa nedajú používať eurofondy. To znamená, že ministerstvo môže víťaza vybrať aj v tichosti a bez toho, aby dalo šancu skutočnej konkurencii.

Nemôže sa stať, že nákup budú preverovať bruselskí auditori, ani neprídu žiadne výstražné listy od Európskej komisie, ako sa to nedávno stalo odstupujúcemu ministrovi školstva za SNS Petrovi Plavčanovi pri projektoch na podporu vedy a výskumu.

Medzi pár moderných vozidiel v slovenskej armáde patria americké vozidlá kategórie MRAP. Slovákom ich pred pár rokmi darovali Američania, ktorí ich mali v Afganistane nazvyš. Foto – MOSR

Podľa informácií Denníka N sa v súčasnosti rysuje nasledujúci scenár: ministerstvo zverí zákazky na obrnené vozidlá vlastnému štátnemu podniku Konštrukta Defence z Dubnice nad Váhom.

Ide o primárne vývojovú kanceláriu, ktorá sa snaží napríklad zlepšovať vlastnosti slovenských húfnic alebo robí špeciálne doplnky pre vozidlá. Na prvý pohľad teda bude všetko „čisté“ – ministerstvo si najme iba svoj vlastný podnik.

Konštrukta Defence však v skutočnosti žiadne transportéry nevyrába, takže si ich bude musieť objednať od niektorého zo zahraničných výrobcov. Peniaze teda cez štátny podnik iba pretečú.

Okrem toho môže byť celý nákup zastrešený aj oficiálnou zmluvou medzi slovenskou vládou a vládou krajiny, odkiaľ bude výrobca pochádzať. Aj tento variant by ministerstvu umožnil vyhnúť sa otvorenej súťaži.

Ako jednu z možností ju pripúšťa aj spomínaný materiál, ktorý v máji schválila vláda. „Medzivládna spolupráca tzv. projekt government-to-government  predstavuje  výnimku z uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní,“ uvádza materiál.

Fíni verzus Česi

Zatiaľ čo pri nákupe menších vozidlách 4 x 4 je všetko otvorené, pri vozidlách 8 x 8 sú už jasní favoriti. Prvým je fínska zbrojovka Patria, ktorá vyrába transportéry AMV. S touto zbrojovkou podľa zákulisných informácií už opakovane rokovali vysokí úradníci z ministerstva obrany.

Patria môže mať zástancov aj v okolí Ficovho Smeru. Už druhá vláda Roberta Fica si v roku 2015 plánovala objednať práve jej obrnené vozidlá. Malo ísť o licenčnú poľskú verziu s názvom Rosomak, nákup však nakoniec nedokončili – údajne preto, že Poliaci nechceli urobiť recipročný obchod so Slovenskom, pri ktorom by si u nás objednali modernizáciu svojich húfnic Dana.

Vzhľadom na túto skúsenosť sa momentálne zvažuje variant, že by sa obchod dohodol priamo s materskou fabrikou vo Fínsku.

Poľské vozidlo Rosomak je vyzbrojené 30-milimetrovým kanónom a dvoma guľometmi. Uvezie trojčlennú posádku a ďalších osem vojakov s plnou výzbrojou. Foto – Wikipedia

Druhým favoritom je český zbrojár Jaroslav Strnad, ktorý na Slovensku spoluvlastní skupinu MSM Group, ktorá ovláda niekoľko bývalých štátnych zbrojoviek na Považí. Strnad pred časom kúpil licenciu na výrobu rakúskeho transportéru Pandur. Dali mu názov Corsac a ponúkli ho slovenskej vláde.

Strnadove firmy sľubujú, že by výroba ich transportérov prebiehala na Slovensku, v čom majú konkurenčnú výhodu oproti ostatným. Jeho vozidlá však majú reputačný problém: v susednom Česku sa stal Pandur symbolom korupcie pri armádnych zákazkách.

Oproti fínskym strojom majú navyše niektoré limity. „Fínske vozidlá uvezú viac vojakov, majú vyššiu odolnosť proti pozemným mínam i lepšiu prejazdnosť v teréne. Pandur je však zase ľahší,“ vysvetľuje vojenský analytik Vladimír Bednár.

Licenčnú verziu vozidla Pandur predviedli už v roku 2016 na bratislavskom veľtrhu IDEB. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tretím záujemcom je turecká zbrojovka FNSS, ktorá svoje transportéry ukázala pred dvoma rokmi na bratislavskom veľtrhu IDEB. Na prvý pohľad ide o exotického hráča, ktorého by za normálnych okolností nebrali príliš vážne.

Majetkový podiel v tejto firme však drží americko-britský zbrojný gigant BAE Systems, ktorý má na Slovensku dlhoročné väzby – armáde dodával napríklad predražený komunikačný systém Mokys.

Fico a jeho európske riešenie

O tom, kto medzi týmito firmami momentálne rozhoduje, sa dá len špekulovať. Isté je iba to, že nepôjde o ministra obrany za SNS Petra Gajdoša.

Hoci je oficiálne šéfom rezortu, ako minister je slabý. V dôležitých veciach na ministerstve rozhodoval skôr generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko, ktorý je priamym poverencom predsedu SNS Andreja Danka. Pod sebou má sekciu, ktorá má na starosti hospodárenie s peniazmi, dokonca rozhoduje aj o personálnom obsadení Gajdošovej kancelárie.

Do nákupov vozidiel však zjavne chce prehovárať aj premiér Robert Fico. Pred dvoma týždňami nečakane navštívil ministerstvo obrany a vysvetlil ministrovi Gajdošovi, že pri zákazke na vozidlá i nadzvukové stíhačky očakáva „európske riešenie“.

„Pán minister jasne pochopil, čo bolo predmetom nášho rozhovoru. Preto ho prosím, aby pripravil všetky podklady na rokovanie vlády tak, aby som mal pocit, že sa správame európsky,“ povedal Fico.

Čo tým presne myslel, vedia len Fico a minister Gajdoš. „Európske riešenie“ automaticky vylučuje napríklad Turkov, ale aj ďalšieho hráča, o ktorom sa potichu hovorilo – zbrojovku Nimr zo Spojených arabských emirátov.

Jej zástupcovia tento rok v máji ukázali svoje štvorkolesové vozidlá na vojenskom veľtrhu v Brne a zrejme poškuľovali aj po slovenských zákazkách.

Naopak, do niektorého z chystaných nákupov by v duchu „európskeho riešenia“ mohli nečakane prehovoriť zbrojovky z Francúzska alebo z Nemecka, o ktorých sa doteraz príliš neuvažovalo.

Domáci medzičlánok

Skutočné rokovania však nemusia prebiehať iba po línii ministerstvo – výrobca, zrejme sa v nich angažuje aj tajomný medzičlánok.

Pri zbrojných nákupoch to obvykle funguje tak, že si zahraničná zbrojovka najme domáceho „konzultanta“, ktorý má kontakty na kľúčových politikov či úradníkov.

Na Slovensku môže byť hlavným zákulisným hráčom skupina Slavia Capital, ktorá má podľa neoficiálnych informácií blízko k predsedovi SNS Andrejovi Dankovi. Okrem toho sa pohybuje aj v zbrojnom odvetví. Vlastní strojárne Way Industries v Krupine, kde sa okrem iného vyrába odmínovací komplet Božena.

Týždenník Plus 7 dní v uplynulých dňoch napísal, že Slavia Capital uzatvorila partnerstvo s českým zbrojárom Strnadom. Jej majitelia Martin Kvietik a Peter Gabalec však môžu byť v kontakte aj s ktorýmkoľvek iným výrobcom.

Ficov muž mnohých kontaktov

Vôbec najväčšie know-how v tejto oblasti však má Ficov kamarát Miroslav Výboh, ktorý sa v zbrojárstve pohybuje už od 90. rokov. Väzby má na zbrojárov z najrôznejších regiónov. Výbohova bývalá firma Willing napríklad zastupovala ruských dodávateľov náhradných dielcov pre slovenské stíhačky Mig 29. Výboh sám zastupoval aj izraelskú zbrojovku Raffael, ktorá vyrábala zbraňové veže pre transportéry Pandur, ktoré si kúpila česká armáda.

Zbrojár a Ficov kamarát Miroslav Výboh sa dnes oficiálne venuje developerským aktivitám, to nemusí nič znamenať. Foto N – Vladimír Šimíček

Tento projekt je zároveň spojený s doteraz najväčším šrámom na Výbohovej povesti. Odsúdený český lobista Marek Dalík i niektorí rakúski manažéri vypovedali, že Výboh požadoval províziu od výrobcov pandurov, keď sa riešil ich nákup pre českú armádu. Výboh odmietol, že by bol v prípade zapletený do korupcie a dnes tento prípad už komentovať nechce s vysvetlením, že bol právoplatne ukončený na súde.

Výboh sa v posledných rokoch oficiálne venuje hlavne developerským aktivitám a tvrdí, že z obranného priemyslu sa stiahol. Bolo by však prekvapením, keby si muž s jeho kontaktmi nechal ujsť historické zákazky na obrnené vozidlá za viac než miliardu eur.

Veľké „malé domov“

Nech si však vláda či ministerstvo vyberú akékoľvek vozidlá, veľká časť zo zaplatených peňazí aj tak zostane na Slovensku. Zahraničná zbrojovka totiž vojakom dodá len „holé vozidlá“.

Na ne však bude treba zakomponovať napríklad zbraňovú vežu, vysielačky, zameriavacie prístroje, dokúpiť muníciu a tiež objednať rôzne špeciálne nadstavby pre veliteľské či zdravotnícke verzie. Tieto komponenty by už mali dodávať slovenské, prípadne české firmy – napríklad zbraňové veže by mala vyrobiť firma EVPÚ z Novej Dubnice.

„Odhadujem, že cena samotného vozidla bude len štyridsať percent z celej zákazky, zvyšok bude tvoriť výbava a rôzne doplnky,“ hovorí Bednár.

Firma EVPÚ dodá na nové osemkolesové transportéry vežu Turra 30, ktorá môže byť vyzbrojená guľometom, tridsaťmilimetrovým kanónom a protitankovými strelami. Okrem toho má kameru na denné a nočné videnie či laserový zameriavač. Foto N – Vladimír Šimíček

Ďalšou veľkou položkou bude údržba. Vozidlá by mali mať životnosť aspoň tridsať rokov, pričom vyčlenená suma 1,2 miliardy zahŕňa iba základný „štartovací“ balík pre servis na prvé roky.

V nasledujúcich rokoch si vojaci budú musieť dokupovať náhradné dielce, pri poruchách volať technikov z dodávateľských firiem, či posielať vozidlá na generálne opravy. „Údržba počas celého životného cyklu bude pravdepodobne drahšia, než koľko je obstarávacia cena samotných vozidiel,“ dodáva Bednár.

Komu tieto peniaze pôjdu? Primárne znovu domácim firmám, ktoré sa budú na údržbe podieľať. Ich zoznam však pravdepodobne zostane tajný. Ministerstvo obrany informácie o svojich subdodávateľoch v súčasnosti neposkytuje, maximálne bude hovoriť, že za celý nákup je zodpovedný štátny podnik Konštrukta Defence.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Gazprom začal plniť plynom prvú vetvu nového podmorského plynovodu TurkStream, ktorý prepája Rusko a Turecko. Moskva ním chce obísť ukrajinskú tranzitnú trasu na prepravu ruského plynu do Európy a posilniť si pozíciu na európskom trhu.

Plnenie plynovodu je poslednou fázou pred uvedením do prevádzky, ktorá by mala byť spustená pred koncom tohto roka, píše Reuters.

Základné fakty o plynovode TurkStream:

  • spája Rusko s Tureckom po dne Čierneho mora;
  • má 2 vetvy, každú s prepravnou kapacitou 15,75 miliardy kubických metrov ročne;
  • prvá vetva má slúžiť na zásobovanie tureckých zákazníkov;
  • druhá má zabezpečovať dodávky ďalej do Bulharska, Srbska a Maďarska.

Plnenie druhej vetvy TurkStreamu je naplánované na neskôr.

Zdieľať

Vyzerá to ako súboj Slovenská sporiteľňa vs. Prima banka

Hypotéky sa ďalej zlacňujú, Slovenská sporiteľňa znova znižuje sadzby.  Po tom, čo sadzby Prima banky klesli na 0,8 percenta, ponúka sporiteľňa sadzby od 0,79 percenta.

Sporiteľňa podľa Finančnej hitparády od nedele opäť zníži úrokové sadzby pri úveroch na bývanie. Na úroveň od 0,79 percent sa (po odpočítaní zľavy za vernosť) dostanú pri ročnej a trojročnej fixácii. Pridala aj pätnásťročnú fixáciu (sadzba bude od 1,89 percenta).

Naposledy významný krok smerom nadol urobila sporiteľňa koncom júna. Šéf sporiteľne Peter Krutil v rozhovore tvrdil, že to bola reakcia na situáciu na finančnom trhu. Nebolo však tajomstvom, že veľké banky cítili agresívnu cenovú politiku menších hráčov, najmä Prima banky Slovensko.

Tá tento mesiac znížila úrokové sadzby nových  hypoték na 0,8 percenta pri trojročnom fixe s tým, že takúto sadzbu dá všetkým záujemcom, ktorí na hypotéku splnia podmienky.

Prima banka si pokles dovolila najmä vďaka tomu, že získala lacné zdroje. Na finančnom trhu umiestnila kryté dlhopisy so záporným výnosom do splatnosti. Možno predpokladať, že záporné výnosy budú mať aj neskoršie emisie veľkých bánk. Pretože aj v prípade Prima banky boli najmä dôsledkom toho, že sa do záporu dostali swapové sadzby, od ktorých sú odvodené.

Éra lacných hypoték sa tak najskôr nadlho zakonzervuje.

Zdieľať

Disponibilná miera nezamestnanosti si aj napriek prírastku absolventov udržala 5 % aj v septembri. Po sezónnom očistení miera nezamestnanosti zopakovala 4,9 %, informuje Inštitút finančnej politiky.

Miera nezamestnanosti ostáva nezmenená už päť mesiacov v rade. Spomalenie v Nemecku jej čísla zatiaľ výrazne neovplyvnilo.

Počet voľných pracovných miest dosiahol v auguste nový rekord: úrady práce evidovali takmer 98-tisíc voľných pracovných miest.

Vyše dvoch tretín voľných pozícií hlási západné Slovensko s mierou nezamestnanosti pod 4 %. Najviac žiadaní sú stále operátori a montéri strojov a zariadení a kvalifikovaní remeselníci a pracovníci.

Zdieľať

Pellegrini reaguje na množstvo prijímaných zákonov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte: „Takúto smršť poslaneckých návrhov zákonov na sklonku volebného obdobia som nevidel už dávnejšie.“ Pozmeňujúce návrhy podľa neho pribúdajú veľmi rýchlo.

„Strácam v tom prehľad,“ povedal premiér, ktorý je momentálne v Bruseli. Viaceré návrhy sú podľa neho ekonomicky náročné a neráta s nimi rozpočet.

Príkladom je minimálny dôchodok, ktorý má stáť navyše 150 miliónov eur.

Návrhy, ktoré predkladajú poslanci, nie sú podľa neho koordinované s vládou. „Niektoré by sme si mohli dovoliť o rok alebo o dva,“ povedal.

Obáva sa nielen ekonomických dosahov, ale aj toho, že zákony môžu mať chyby, pretože sa prijímajú rýchlo.

„Zaváňa mi to viac predvolebným súbojom ako snahou o zlepšenie situácie na Slovensku,“ povedal premiér. Privítal by, aby zákony išli štandardným procesom.

„Nerád by som bol, aby sa posledné mesiace v parlamente rozbehli preteky, kto príde so senzačnejším návrhom,“ povedal premiér.

Zdieľať

Najväčší boom nákupných centier v Európe zažíva Turecko

Najaktívnejšou krajinou v plánovanej výstavbe nákupných centier v Európe je Turecko, kde má do konca roka 2020 pribudnúť 1,5 milióna štvorcových metrov nákupnej plochy. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Cushman & Wakefield.

V prvom polroku 2019 bola výstavba nákupných centier vo väčšine európskych krajín stabilná.

Výrazné pribrzdenie aktivity v Turecku sa však zaslúžilo o celkový pokles dokončených nových priestorov o 18 percent na zhruba 860-tisíc štvorcových metrov

„Napriek poklesu v tomto roku má Turecko naplánované zvýšenie svojej aktivity a táto krajina má momentálne najväčší objem naplánovanej výstavby v Európe,“ tvrdí v analýze realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield (C&W).

Ako je na tom Slovensko

Aj napriek vysokej saturácii nákupných centier, najmä v regionálnych mestách, je nemalá časť ďalšej výstavby naplánovaná na najbližšie 2 až 3 roky.

„Je to výsledok zdravého fungovania maloobchodného sektora v našom regióne a stále relatívne malého vplyvu online predaja na trh,“ hovorí Katarína Paule, vedúca retailového tímu C&W na Slovensku.

Čo sa stavia v Bratislave:

  • druhá fáza nákupného centra Eurovea (pribudne 25-tisíc štvorcových metrov, plánované dokončenie 2021);
  • plánované rozšírenie Auparku (+ 10-tisíc štvorcových metrov);
  • v tomto roku otvára prístavbu Tesco Extra v Petržalke (+ 4000 štvorcových metrov);
  • vo výstavbe je projekt Stanica Nivy (70-tisíc štvorcových metrov maloobchodných priestorov).

Podľa prieskumu je v Európe vo výstavbe približne 5,4 milióna štvorcových metrov nových priestorov s ukončením do konca roka 2020.

Výstavba nákupných centier je výrazne polarizovaná na úrovni krajín a miest.

Mestá s veľkým počtom obyvateľov sú cieľovými pre výstavbu nákupných centier, zatiaľ čo pre menšie centrá sa vyhľadávajú lokality s vysokou návštevnosťou, konštatuje autorka správy Silvia Jodlowski, senior analytička C&W.

Zdieľať

Nezamestnanosť sa po polroku vrátila nad 5 percent

Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri po pol roku opäť stúpla nad 5 percent. Podiel ľudí bez práce od júna do augusta stagnoval na 4,97 percenta, v deviatom mesiaci vzrástol o 0,07 percentuálneho bodu.

Septembrové štatistiky nezamestnanosti zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa neho nezamestnanosť v prvom mesiaci po letných prázdninách ovplyvnili absolventi stredných škôl.

„Je tu isté ochladenie, strata dynamiky na trhu práce, ale nie je to stagnácia, nemôžeme hovoriť o kríze,“ vyhlásil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Čo hovoria štatistiky:

  • v porovnaní s augustom nezamestnanosť stúpla vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského;
  • ku koncu septembra mohlo okamžite nastúpiť do práce 138 893 osôb, úrady práce evidovali 97 589 voľných miest;
  • medziročne nezamestnanosť klesla o 0,34 percentuálneho bodu

Najviac voľných pracovných miest úrady registrovali na pozíciách operátor a montér strojov a zariadení, kvalifikovaný pracovník a remeselník a pomocný a nekvalifikovaný pracovník.

Spomedzi okresov bola v septembri najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (15,04 %), najnižšia v Nitre (2,08 %).

Zdieľať

Pozrite si, ktoré Érsekove sľuby sa naplnili, a ktoré diaľnice prenechá ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek stíha do volieb vyhlásiť zhruba polovicu diaľničných zákaziek, ktoré sľuboval predvlani voličom. Ide najmä o úseky na južnej rýchloceste R2.

Čo je reálne vyhlásiť ešte do volieb: Národná diaľničná spoločnosť sa chce do volieb pustiť už iba do jedného úplne nového stavebného projektu. Je ním úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška na južnej rýchloceste R2 s odhadovanou hodnotou 300 miliónov eur.

Tento zámer nie je úplne istý, lebo úsek podľa odhadov nebude mať vysoké dopravné intenzity. Preto sa zrejme nebude dať financovať z eurofondov a nemusí sa dostať do pripravovaného rebríčka prioritných ciest.

Okrem toho sa NDS chystá do volieb začať tri súťaže, v ktorých pôjde o pokračovanie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline.

V úvode tohto roka z tejto stavby odišlo združenie Salini – Dúha, ktoré neplnilo termíny a sporilo sa s NDS o peniaze. Diaľničiari chcú zákazku rozdeliť na tri časti, o ktoré sa má súťažiť samostatne: 1. hlavná trasa, 2. technológia tunela Višňové a 3. stredisko správy a údržby diaľnic a regionálne operátorské pracovisko.

Poslednou zákazkou v tomto volebnom období bude rozširovanie D1 v úseku Bratislava – Triblavina.

Čo presne Érsek sľúbil:

Minister Érsek predvlani prezentoval oveľa smelšie zámery. Plánoval vyhlásiť tendre na 9 úplne nových úsekov. Spolu šlo o 90,5 kilometra.

Vyhlásenie súťaže je pritom len prvým krokom k začatiu výstavby. Tendre NDS zvyknú trvať  1 – 2 roky, niektoré ešte dlhšie.

Denník E vtedy jeho víziu znázornil v tejto prehľadnej mapke, ktorá už dnes neplatí:

Čo sa z toho podarilo, čo sa nepodarilo a čo je ešte otvorené? Tu je stručný prehľad:

Tendre, ktoré NDS vyhlásila

  • Kriváň – Mýtna
  • Mýtna – Lovinobaňa
  • Prešov, severný obchvat, 1. etapa
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 2. etapa
  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – most ponad diaľničný obchvat D4

Tendre, ktoré plánuje vyhlásiť do volieb:

  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – obchádzkové trasy
  • Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška)

Tendre, ktoré nestihne:

  • Úsek R4 Prešov, severný obchvat, 2. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v lete 2020.
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 1. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v druhom polroku 2020.
  • Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote. NDS plánuje vyhlásiť tendre najskôr v roku 2021, ak sa nájdu peniaze.
Zdieľať

Francúzi štartujú privatizáciu lotérie FDJ. Môžu získať 1,5 mld. eur

Štátna lotériová spoločnosť Française des Jeux (FDJ) získala súhlas s uvedením akcií na parížsku burzu. Oficiálne tak odštartovala proces privatizácie, z ktorej by francúzska vláda mohla získať zhruba 1,5 miliardy eur.

Registračné dokumenty FDJ schválil regulátor trhu AMF, píše Bloomberg.

Francúzsko plánuje znížiť svoj 72-percentný podiel v FDJ na 20 %.

Obchodovať s akciami by sa mohlo začať o mesiac. Cena pre primárnu verejnú ponuku zatiaľ nebola stanovená.

Podľa šéfky FDJ Stéphanie Pallezovej bude určená v novembri, hovorí sa skôr o desiatkach než stovkách eur, uvádza Reuters.

Prečo predávajú lotériu:

  • privatizácia je súčasťou snahy prezidenta Emmanuela Macrona na skresanie štátneho dlhu, získanie peňazí na inovatívne projekty a celkové posilnenie ekonomiky;
  • spoločne s FDJ vláda začala minulý rok pripravovať aj na zníženie svojho podielu v letiskovej spoločnosti Aeroports de Paris (ADP);
  • zákon, ktorým si kabinet pripravil pôdu na predaj podielov v FDJ a ADP, umožňuje tiež privatizáciu energetiky Engie.

Privatizácia francúzskych podnikov prichádza v hektickej dobe pre vstup na európsky akciový trh.

Plánovanú premiéru na burze naposledy zrušil taliansky výrobca luxusných jácht Ferretti. Dôvodom bolo globálne obchodné napätie a obavy z dosahu brexitu.

FDJ v kocke:

  • vlani hospodárila so ziskom 170 miliónov eur pri tržbách 1,8 miliardy eur (v tomto roku očakáva 1,9 mld. eur);
  • jej korene siahajú do roku 1933, keď vznikla jej predchodkyňa Národná lotéria na pomoc vojnovým invalidom;
  • okrem lotérie prevádzkuje aj športové stávky a celkovo má 2 500 zamestnancov.
Zdieľať

Bubeníková teraz riadi developerské projekty v Corwine

Anna Bubeníková sa pohybuje v pozadí developerskej skupiny Corwin, píše ekonomický web Index. Bývalá šéfka Fondu národného majetku známa z kauzy Gorila je v akciovej spoločnosti Corwin od roku 2012 a podľa developera „je zodpovedná za riadenie niektorých projektov“.

Prečo je to dôležité: Spoločnosť Corwin (predtým Corwin Capital) sa v posledných rokoch veľmi viditeľne etablovala na bratislavskom realitnom trhu.

Postavila viacero prestížnych projektov, nedávno dokončila veľký projekt Blumental Rezidencia a Blumental Offices na mieste voľakedajšej tabakovej továrne medzi Mýtnou a Radlinského ulicou, teraz finišuje na petržalskom Einpark Rezidencia a Einpark Offices priamo oproti výstavisku Incheba. Má za sebou projekty Dúbravy v Dúbravke, Rinzle v Rači, Záhrady Devín a štartuje Guthaus oproti Mladej garde.

Aktuálne ohlásila aj svoj prvý zahraničný projekt v Slovinsku.

Kontext správy: Či je Bubeníková, ktorá mala podľa Gorily spolupracovať s Jaroslavom Haščákom a inkasovať za to vysoké čiastky, aj akcionárkou spoločnosti, nie je známe.

Majitelia Corwinu nie sú ľahko identifikovateľní, firmu podľa poslednej zverejnenej výročnej správy za rok 2017 z 90 percent vlastní cyperská schránka Corwin Group Limited.

Zdieľať

Slovensku hrozí odpadová kríza, varuje riaditeľka organizácie zodpovednosti výrobcov ENVI-PAK Hana Nováková. Keďže ázijské trhy postupne zatvárajú svoje trhy pred dovozom odpadu, prepadávajú sa výkupné ceny surovín. (euractiv)

Zdieľať

Pozor na doklady o práci pred brexitom

Slováci, ktorí pracujú vo Veľkej Británii a Severnom Írsku, by si mali odložiť pracovné zmluvy, výplatné pásky či číslo sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že ich budú po brexite potrebovať pri vybavovaní dávok na Slovensku.

V prípade Spojeného kráľovstva je ešte situácia špecifická v tom, že na inštitúcie, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje povinnosť spolupracovať v oblasti sociálneho zabezpečenia s inštitúciami členských štátov EÚ, sa po brexite táto povinnosť vzťahovať nemusí.

Nemajú napríklad povinnosť potvrdzovať existenciu poistenia. Týka sa to aj starobného dôchodku, pri ktorom sa Slovákovi v budúcnosti zohľadní aj obdobie, ktoré odpracoval v Spojenom kráľovstve.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať