Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na obrane pod SNS sa schyľuje k miliardovému nákupu obrnených vozidiel bez súťaže

Favoritom jedného z nákupov je fínske vozidlo AMV, ktoré využívajú napríklad Poliaci. Niekoľko rokov ich nasadzovali aj v Afganistane. Foto - BAE Systems
Favoritom jedného z nákupov je fínske vozidlo AMV, ktoré využívajú napríklad Poliaci. Niekoľko rokov ich nasadzovali aj v Afganistane. Foto – BAE Systems

Nominanti SNS na ministerstve obrany vymysleli fígeľ, ako môžu obísť otvorený tender pri nákupe transportérov pre armádu.

Česká armáda pred pár týždňami zorganizovala menšiu vojenskú parádu. Novinárom ukázala moderné transportéry od štyroch rôznych firiem, medzi ktorými sa chce v budúcnosti rozhodovať.

Médiá aj analytici mohli s predstihom vidieť, aké vozidlá sú v hre a posúdiť ich výhody i nevýhody. „Chceli sme ich ukázať verejnosti, aby ľudia vedeli, čo sa za pridelený rozpočet chystáme nakúpiť,“ vysvetlil hovorca českého ministerstva Jan Pejšek.

Je to presný opak toho, akým spôsobom sa obrnené vozidlá majú obstarávať na Slovensku. Na ministerstve obrany, ktoré riadia nominanti SNS, v súčasnosti finišujú prípravy dvoch nákupov za celkovo 1,2 miliardy eur.

S otvorenou súťažou sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nepočíta. Ministerstvo zrejme onedlho iba predloží do vlády materiál, v ktorom oznámi, aké vozidlá vybralo. A dodá niekoľko fráz, prečo je to najlepšie riešenie.

„Bližšie informácie k týmto nákupom zverejníme po schválení dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl vládou a Národnou radou SR,“ odpovedá bez ďalších podrobností hovorkyňa Danka Capáková.

Historický obchod pre SNS

O čo sa reálne hrá? V máji tohto roku schválila vláda Roberta Fica materiál, ktorý hovorí o dvoch veľkých vojenských obchodoch. Prvým má byť nákup 81 veľkých osemkolesových transportérov za 417 miliónov, druhým nákup 404 menších štvorkolesových vozidiel za ďalších 780 miliónov.

Budú to najväčšie vojenské obchody od vzniku samostatného Slovenska a tiež najväčšie zákazky, ktoré dostali na starosť nominanti Andreja Danka.

O kľúčové rozhodnutie pôjde aj z pohľadu armády. „Slovenské ozbrojené sily v súčasnosti nedisponujú takýmito typmi vozidiel, ktoré sú považované v každej armáde NATO za dôležitú súčasť výzbroje,“ píše sa vo vládnom materiále.

O moderné kolesové vozidlá žiadajú vojaci už roky. Doteraz sú totiž odkázaní na techniku z čias studenej vojny, ktorá je pre moderné konflikty takmer nepoužiteľná. Vozidlá, ktoré im teraz vyberú nominanti SNS, budú používať niekoľko desaťročí.

Podľa internej analýzy ozbrojených síl je až 70 percent pozemnej techniky za hranicou životnosti. Foto – TASR

Pri jednom aj pri druhom nákupe sa vo vládnom materiále píše, že prvé kusy chce armáda obstarať už budúci rok. Na skutočnú súťaž už teda ani nezostáva čas.

Keď nedávno kupovala obrnené vozidlá Litva, proces výberu jej trval dva roky. V lete 2014 oslovila desať potenciálnych výrobcov, vybrala si konkrétneho víťaza a v lete 2016 s ním podpísala zmluvu. A prvé kusy prevzala až tento rok.

Fígeľ so štátnym podnikom

Na Slovensku môže byť hotovo za pár mesiacov. Z pohľadu zákona problém nie je. Všetky peniaze pôjdu zo slovenského rozpočtu, keďže na vojenské projekty sa nedajú používať eurofondy. To znamená, že ministerstvo môže víťaza vybrať aj v tichosti a bez toho, aby dalo šancu skutočnej konkurencii.

Nemôže sa stať, že nákup budú preverovať bruselskí auditori, ani neprídu žiadne výstražné listy od Európskej komisie, ako sa to nedávno stalo odstupujúcemu ministrovi školstva za SNS Petrovi Plavčanovi pri projektoch na podporu vedy a výskumu.

Medzi pár moderných vozidiel v slovenskej armáde patria americké vozidlá kategórie MRAP. Slovákom ich pred pár rokmi darovali Američania, ktorí ich mali v Afganistane nazvyš. Foto – MOSR

Podľa informácií Denníka N sa v súčasnosti rysuje nasledujúci scenár: ministerstvo zverí zákazky na obrnené vozidlá vlastnému štátnemu podniku Konštrukta Defence z Dubnice nad Váhom.

Ide o primárne vývojovú kanceláriu, ktorá sa snaží napríklad zlepšovať vlastnosti slovenských húfnic alebo robí špeciálne doplnky pre vozidlá. Na prvý pohľad teda bude všetko „čisté“ – ministerstvo si najme iba svoj vlastný podnik.

Konštrukta Defence však v skutočnosti žiadne transportéry nevyrába, takže si ich bude musieť objednať od niektorého zo zahraničných výrobcov. Peniaze teda cez štátny podnik iba pretečú.

Okrem toho môže byť celý nákup zastrešený aj oficiálnou zmluvou medzi slovenskou vládou a vládou krajiny, odkiaľ bude výrobca pochádzať. Aj tento variant by ministerstvu umožnil vyhnúť sa otvorenej súťaži.

Ako jednu z možností ju pripúšťa aj spomínaný materiál, ktorý v máji schválila vláda. „Medzivládna spolupráca tzv. projekt government-to-government  predstavuje  výnimku z uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní,“ uvádza materiál.

Fíni verzus Česi

Zatiaľ čo pri nákupe menších vozidlách 4 x 4 je všetko otvorené, pri vozidlách 8 x 8 sú už jasní favoriti. Prvým je fínska zbrojovka Patria, ktorá vyrába transportéry AMV. S touto zbrojovkou podľa zákulisných informácií už opakovane rokovali vysokí úradníci z ministerstva obrany.

Patria môže mať zástancov aj v okolí Ficovho Smeru. Už druhá vláda Roberta Fica si v roku 2015 plánovala objednať práve jej obrnené vozidlá. Malo ísť o licenčnú poľskú verziu s názvom Rosomak, nákup však nakoniec nedokončili – údajne preto, že Poliaci nechceli urobiť recipročný obchod so Slovenskom, pri ktorom by si u nás objednali modernizáciu svojich húfnic Dana.

Vzhľadom na túto skúsenosť sa momentálne zvažuje variant, že by sa obchod dohodol priamo s materskou fabrikou vo Fínsku.

Poľské vozidlo Rosomak je vyzbrojené 30-milimetrovým kanónom a dvoma guľometmi. Uvezie trojčlennú posádku a ďalších osem vojakov s plnou výzbrojou. Foto – Wikipedia

Druhým favoritom je český zbrojár Jaroslav Strnad, ktorý na Slovensku spoluvlastní skupinu MSM Group, ktorá ovláda niekoľko bývalých štátnych zbrojoviek na Považí. Strnad pred časom kúpil licenciu na výrobu rakúskeho transportéru Pandur. Dali mu názov Corsac a ponúkli ho slovenskej vláde.

Strnadove firmy sľubujú, že by výroba ich transportérov prebiehala na Slovensku, v čom majú konkurenčnú výhodu oproti ostatným. Jeho vozidlá však majú reputačný problém: v susednom Česku sa stal Pandur symbolom korupcie pri armádnych zákazkách.

Oproti fínskym strojom majú navyše niektoré limity. „Fínske vozidlá uvezú viac vojakov, majú vyššiu odolnosť proti pozemným mínam i lepšiu prejazdnosť v teréne. Pandur je však zase ľahší,“ vysvetľuje vojenský analytik Vladimír Bednár.

Licenčnú verziu vozidla Pandur predviedli už v roku 2016 na bratislavskom veľtrhu IDEB. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tretím záujemcom je turecká zbrojovka FNSS, ktorá svoje transportéry ukázala pred dvoma rokmi na bratislavskom veľtrhu IDEB. Na prvý pohľad ide o exotického hráča, ktorého by za normálnych okolností nebrali príliš vážne.

Majetkový podiel v tejto firme však drží americko-britský zbrojný gigant BAE Systems, ktorý má na Slovensku dlhoročné väzby – armáde dodával napríklad predražený komunikačný systém Mokys.

Fico a jeho európske riešenie

O tom, kto medzi týmito firmami momentálne rozhoduje, sa dá len špekulovať. Isté je iba to, že nepôjde o ministra obrany za SNS Petra Gajdoša.

Hoci je oficiálne šéfom rezortu, ako minister je slabý. V dôležitých veciach na ministerstve rozhodoval skôr generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko, ktorý je priamym poverencom predsedu SNS Andreja Danka. Pod sebou má sekciu, ktorá má na starosti hospodárenie s peniazmi, dokonca rozhoduje aj o personálnom obsadení Gajdošovej kancelárie.

Do nákupov vozidiel však zjavne chce prehovárať aj premiér Robert Fico. Pred dvoma týždňami nečakane navštívil ministerstvo obrany a vysvetlil ministrovi Gajdošovi, že pri zákazke na vozidlá i nadzvukové stíhačky očakáva „európske riešenie“.

„Pán minister jasne pochopil, čo bolo predmetom nášho rozhovoru. Preto ho prosím, aby pripravil všetky podklady na rokovanie vlády tak, aby som mal pocit, že sa správame európsky,“ povedal Fico.

Čo tým presne myslel, vedia len Fico a minister Gajdoš. „Európske riešenie“ automaticky vylučuje napríklad Turkov, ale aj ďalšieho hráča, o ktorom sa potichu hovorilo – zbrojovku Nimr zo Spojených arabských emirátov.

Jej zástupcovia tento rok v máji ukázali svoje štvorkolesové vozidlá na vojenskom veľtrhu v Brne a zrejme poškuľovali aj po slovenských zákazkách.

Naopak, do niektorého z chystaných nákupov by v duchu „európskeho riešenia“ mohli nečakane prehovoriť zbrojovky z Francúzska alebo z Nemecka, o ktorých sa doteraz príliš neuvažovalo.

Domáci medzičlánok

Skutočné rokovania však nemusia prebiehať iba po línii ministerstvo – výrobca, zrejme sa v nich angažuje aj tajomný medzičlánok.

Pri zbrojných nákupoch to obvykle funguje tak, že si zahraničná zbrojovka najme domáceho „konzultanta“, ktorý má kontakty na kľúčových politikov či úradníkov.

Na Slovensku môže byť hlavným zákulisným hráčom skupina Slavia Capital, ktorá má podľa neoficiálnych informácií blízko k predsedovi SNS Andrejovi Dankovi. Okrem toho sa pohybuje aj v zbrojnom odvetví. Vlastní strojárne Way Industries v Krupine, kde sa okrem iného vyrába odmínovací komplet Božena.

Týždenník Plus 7 dní v uplynulých dňoch napísal, že Slavia Capital uzatvorila partnerstvo s českým zbrojárom Strnadom. Jej majitelia Martin Kvietik a Peter Gabalec však môžu byť v kontakte aj s ktorýmkoľvek iným výrobcom.

Ficov muž mnohých kontaktov

Vôbec najväčšie know-how v tejto oblasti však má Ficov kamarát Miroslav Výboh, ktorý sa v zbrojárstve pohybuje už od 90. rokov. Väzby má na zbrojárov z najrôznejších regiónov. Výbohova bývalá firma Willing napríklad zastupovala ruských dodávateľov náhradných dielcov pre slovenské stíhačky Mig 29. Výboh sám zastupoval aj izraelskú zbrojovku Raffael, ktorá vyrábala zbraňové veže pre transportéry Pandur, ktoré si kúpila česká armáda.

Zbrojár a Ficov kamarát Miroslav Výboh sa dnes oficiálne venuje developerským aktivitám, to nemusí nič znamenať. Foto N – Vladimír Šimíček

Tento projekt je zároveň spojený s doteraz najväčším šrámom na Výbohovej povesti. Odsúdený český lobista Marek Dalík i niektorí rakúski manažéri vypovedali, že Výboh požadoval províziu od výrobcov pandurov, keď sa riešil ich nákup pre českú armádu. Výboh odmietol, že by bol v prípade zapletený do korupcie a dnes tento prípad už komentovať nechce s vysvetlením, že bol právoplatne ukončený na súde.

Výboh sa v posledných rokoch oficiálne venuje hlavne developerským aktivitám a tvrdí, že z obranného priemyslu sa stiahol. Bolo by však prekvapením, keby si muž s jeho kontaktmi nechal ujsť historické zákazky na obrnené vozidlá za viac než miliardu eur.

Veľké „malé domov“

Nech si však vláda či ministerstvo vyberú akékoľvek vozidlá, veľká časť zo zaplatených peňazí aj tak zostane na Slovensku. Zahraničná zbrojovka totiž vojakom dodá len „holé vozidlá“.

Na ne však bude treba zakomponovať napríklad zbraňovú vežu, vysielačky, zameriavacie prístroje, dokúpiť muníciu a tiež objednať rôzne špeciálne nadstavby pre veliteľské či zdravotnícke verzie. Tieto komponenty by už mali dodávať slovenské, prípadne české firmy – napríklad zbraňové veže by mala vyrobiť firma EVPÚ z Novej Dubnice.

„Odhadujem, že cena samotného vozidla bude len štyridsať percent z celej zákazky, zvyšok bude tvoriť výbava a rôzne doplnky,“ hovorí Bednár.

Firma EVPÚ dodá na nové osemkolesové transportéry vežu Turra 30, ktorá môže byť vyzbrojená guľometom, tridsaťmilimetrovým kanónom a protitankovými strelami. Okrem toho má kameru na denné a nočné videnie či laserový zameriavač. Foto N – Vladimír Šimíček

Ďalšou veľkou položkou bude údržba. Vozidlá by mali mať životnosť aspoň tridsať rokov, pričom vyčlenená suma 1,2 miliardy zahŕňa iba základný „štartovací“ balík pre servis na prvé roky.

V nasledujúcich rokoch si vojaci budú musieť dokupovať náhradné dielce, pri poruchách volať technikov z dodávateľských firiem, či posielať vozidlá na generálne opravy. „Údržba počas celého životného cyklu bude pravdepodobne drahšia, než koľko je obstarávacia cena samotných vozidiel,“ dodáva Bednár.

Komu tieto peniaze pôjdu? Primárne znovu domácim firmám, ktoré sa budú na údržbe podieľať. Ich zoznam však pravdepodobne zostane tajný. Ministerstvo obrany informácie o svojich subdodávateľoch v súčasnosti neposkytuje, maximálne bude hovoriť, že za celý nákup je zodpovedný štátny podnik Konštrukta Defence.

Dnes na DennikE.sk

Prečo je rusko-nemecký plynovod Nord Stream 2 taký kontroverzný a čo s tým

Nemecko sa ocitlo v plynovej pasci. Teraz spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s projektom Nord Stream 2. Archívne foto z roku 2011 - TASR/AP
Nemecko sa ocitlo v plynovej pasci. Teraz spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s projektom Nord Stream 2. Archívne foto z roku 2011 – TASR/AP

Berlín spoločne s Washingtonom horúčkovito hľadajú riešenie, čo s nemecko-ruským plynovodom Nord Stream 2. Nemecko sa totiž ocitlo po predčasnom odstavení jadrových elektrární a výraznom obmedzení uhoľných zdrojov v plynovej pasci.

Minúta po minúte

Americké akcie dnes výrazne posilnili, podporil ich pokles výnosov pri dlhopisoch. Index S&P 500 v prudko stúpol a dosiahol najsilnejší jednodňový zisk od júna. Výrazne posilnili akcie výrobcu lietadiel Boeing, ktoré si pripísali takmer 6%.

Dow Jonesov index si pripísal 1,95 percenta a uzavrel na 31 535,51 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 2,38 percenta na 3901,82 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil dokonca o 3,01 % na 13 588,83 bodu.

Výnosy pri desaťročných dlhopisoch americkej vlády klesli po tom, čo sa minulý týždeň vyšplhali na ročné maximum. (reuters, čtk)

Klocok z OFZ sa bojí, že pri vyšších pandemických dávkach bude mať problém s výrobou

Ľudia začali karanténnu PN-ku využívať špekulatívne, lebo rozdiel medzi ňou a platom nie je veľký, hovorí šéf oravskej OFZ Branislav Klocok. Zvýšením dávky sa to iba zhorší, preto chce OFZ chodenie do práce nejako zatraktívniť.

Do redakcie prišla správa, podľa ktorej v oravskej hutníckej fabrike OFZ chodia do práce aj ľudia s covidom a vedia o tom aj ich nadriadení.

Nevieme naisto, či to je pravda, dôkazy nie sú. Výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok hovorí, že si také niečo nevie predstaviť a nemalo by to ani logiku. „Ak by ktorýkoľvek nadriadený pustil do práce preukázateľne chorého zamestnanca, o niekoľko dní si vyrobí ešte väčší problém,“ hovorí Klocok.

Ani šéf odborárov Michal Uhorskaj neverí, že by nadriadený nechal pracovať pozitívne testovaného a už vôbec si nemyslí, že by také niečo presadzovalo vedenie fabriky. „My by sme boli prví proti tomu,“ povedal Uhorskaj.

Čo sa deje určite

Fakt je, že OFZ má opäť problém s nedostatkom zamestnancov, keďže mnohí sú pre koronu práceneschopní. „Zhoršilo sa to minulý týždeň – vypadla nám podstatná časť zamestnancov oddelenia dopravy a počet ľudí v karanténe stále pribúda. Pokiaľ viem, boli aj firmy na dolnej Orave, ktoré pre absencie museli výrobu zastaviť,“ vraví Klocok.

Čo tiež môže byť za tým

Klocok vraví, že ľudia začali karanténne PN-ky využívať aj špekulatívne. „Rozdiel medzi príjmom v karanténnej PN a chodením do práce nie je až taký veľký,“ vysvetľuje. Navyše nikto nekontroluje, či zamestnanec, ktorý tvrdí, že prišiel do kontaktu s nakazeným, hovorí pravdu.

Špekulovanie s PN-kami sa podľa neho ešte znásobí, keďže vláda plánuje zvýšiť zamestnancom kompenzáciu príjmu, keď zostanú doma na pandemickej PN-ke. Možno bude firma nútená svojim ľuďom za prácu priplatiť.

„Ešte nevieme presne, ako bude ten príplatok vyzerať, ale, žiaľ, neostane nám asi nič iné, ako chodenie do práce pre tých, čo do práce chcú a môžu ísť, zatraktívniť.“

Obchod medzi Írskom a Británou sa výrazne prepadol, objem prepravených tovarov v januári a februári klesol medziročne o 40 %. Priama výmena Írska s európskym kontinentom stúpla o 80 %, uviedla írska vláda. Vývoj nejde iba na vrub brexitu.

Mnohé firmy koncom minulého roka v očakávaní odchodu Británie zo spoločného trhu výrazne zvýšili zásoby. Obchod naďalej obmedzuje aj pandémia.

Británia s platnosťou od 1. januára prestala byť členom colnej únie a spoločného trhu EÚ. V jej obchode s členskými krajinami vrátane Írska začali v niektorých oblastiach platiť clá. Ďalšou bariériou sú kontroly tovaru. (tasr)

Viaceré reštaurácie namietajú proti výške provízie za donášku jedál, ktoré zabezpečujú Bolt, Wolt alebo Bistro.sk. Donáškové služby si vraj ceny diktujú, provízie sa pohybujú od 25 do 40 % .

Poskytovatelia služieb však tvrdia, že aj oni majú s donáškou výdavky a na druhej strane reštauráciám časť ich nákladov šetria, píše portál finweb. hnonline.sk.

Mnohé reštaurácie pritom aktuálne nemajú na výber. Časť z nich nemá zabezpečený vlastný rozvoz, ďalšia si ho nemôže v tejto situácii dovoliť rozbiehať. Ak si však chcú udržať klientov, musia im zostať nablízku aj počas krízy. A preto sa prispôsobujú podmienkam, ktoré im Bolt, Wolt či Bistro.sk diktujú.

Pre ich neochotu rokovať o cenách sa medzi gastrohráčmi začalo šíriť, či medzi sebou firmy neuzavreli dohodu, ktorá im nedovoľuje percentá znížiť. „Nemám informácie o karteli, ale snažia sa dohadovať rovnakým spôsobom,“ uviedli pre finweb zástupcovia podniku zameraného na taliansku kuchyňu.

Protimonopolný úrad však zatiaľ žiadne podozrenia na kartel nemá. „V súčasnosti neeviduje podnet ani neuskutočňuje šetrenie súvisiace s možnou protisúťažnou dohodou spoločností poskytujúcich donáškové služby,“ povedala pre HN hovorkyňa Adriana Oľšavská. (hnonline)

Nemecké banky pomáhajú klientom ukladať si peniaze inde. Za vysoké vklady musia platiť, kým v iných krajinách EÚ môžu mať kladný úrok. Banky platia negatívny úrok za úložky v ECB, zatiaľ sa však zdráhali preniesť náklady na klientov.

Situácia sa vyostrila, keď si tradične sporiví Nemci v dôsledku pandémie, ktorá im znemožnila utrácať za návštevy reštaurácií a dovolenky, odložili do bánk ešte viac peňazí, píše The Wall Street Journal.

Najväčšie nemecké banky Deutsche Bank a Commerzbank vyberajú od vlani od nových klientov za vysoké vklady poplatok 0,5 %. Predtým boli zákaznícke úložky pre banky lacným prostriedkom financovania, teraz o ne nestoja a ponúkajú zákazníkom spôsoby, ako ich previesť inam.

Prečo sa to deje

ECB zaviedla bankám negatívny úrok na ich vklady v roku 2014. Peňažné ústavy ich však v dôsledku obáv z odlivu klientov nepremietali do zákazníckych vkladov. Niektoré začali účtovať tieto náklady firemným klientom.

Podľa porovnávacieho portálu Verivox vyberá záporný úrok od súkromných sporiteľov 237 bánk. To je o 57 viac od začiatku pandémie v marci minulého roka. Poplatky za vklady vyššie ako 25-tisíc až nad 100-tisíc eur sa pohybujú od 0,4 do 0,6 %. (čtk)

Slovenskí vinári a vinohradníci nemajú ani po roku od vypuknutia pandémie vyplatené sľúbené odškodné za povinné zatvorenie predajní, tvrdí ich zväz. Vinársky sektor je pritom jeden z najviac poškodených.

Výpadok príjmov v ňom bol v priemere až 40 %.

Situácia je podľa zväzu kritická aj preto, že sľúbené odškodné, na ktorom ministerstvo pôdohospodárstva a Pôdohospodárska platobná agentúra pracujú od júna, doteraz nebolo vyplatené.

Zväz tvrdí, že krajiny ako Francúzsko, Taliansko či Rakúsko mali odškodnenie z prvej vlny vyplatené v máji a júni.
O odškodnení počas druhého zatvorenia prevádzok sa podľa zväzu zatiaľ ani neuvažuje.

Vinári pritom nedostávajú dostatočné kompenzácie ani cez schému Prvá pomoc plus, pretože ich zamestnanci musia chodiť do práce, aby spracovali úrodu, venovali sa vinohradom, ošetrovali vyrábaný produkt, takže im zamestnávatelia musia vyplácať 100 % mzdy. Náhradu však dostávajú iba vo výške 80 % z 80 % mzdy, čiže približne 64 %. Zvyšné peniaze na výplaty si musia požičať.
Sektor má takmer 700 registrovaných vinárstiev a viac ako 26-tisíc registrovaných vinohradníkov.
Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska navrhuje, aby boli špeciálne odškodnení tí producenti, ktorí vyrábajú menej ako 400-tisíc litrov vína a dodávajú výhradne prostredníctvom HoReCa segmentu, vlastných predajní, eventov a agroturistiky za vínom. (tasr)

Výrobcovia zelenej elektriny zrejme dostanú možnosť predĺžiť si štátnu podporu o ďalších päť rokov. Podmienkou bude zníženie ceny a zachovanie výkonu zariadenia. Vyplýva to z návrhu novely zákona, ktorú ministerstvo hospodárstva dalo do pripomienkového konania.

Navrhovaná novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby rieši zníženie ročného objemu finančných nákladov predĺžením doby podpory a súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky, uviedol rezort v predkladacej správe. Predĺženie podpory za súčasného zníženia ceny energie bude dobrovoľné. Výrobcovia musia podľa predloženého návrhu požiadať o zníženie ceny energie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a ten zároveň prepočíta cenu elektriny na zostávajúce a predĺžené obdobie podpory.
Právo na podporu doplatkom je súčasťou tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá zohľadňuje pomernú časť nákladov na výrobu elektriny z OZE, vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, ale napríklad aj na výrobu elektriny z domáceho uhlia.

Hoci podľa rezortu patrí TPS na Slovensku k najvyšším v EÚ, čo zvyšuje koncovú cenu elektriny najmä pre podnikateľov, nestačila v minulosti jej výška na pokrytie zmluvných záväzkov voči výrobcom.

Ministerstvo tak evidovalo ročný dlh štátu voči distribučným spoločnostiam alebo organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE) vo výške od 80 až po viac ako 100 miliónov eur.
Úlohu predložiť vláde návrh právnej úpravy, ktorým by sa znížil ročný objem finančných nákladov vynaložených na zúčtovanie podpory výroby elektrickej energie z OZE a kombinovanej výroby doplatkom, dostal rezort v decembri minulého roka.

Pokiaľ novelu schváli vláda a parlament, ráta ministerstvo hospodárstva s jej účinnosťou od začiatku júla. (tasr)

Medziročná inflácia v Nemecku vo februári stagnovala na 1,6 %, vyplýva z predbežných údajov harmonizovaných s metodikou výpočtu EÚ. Výsledok je v súlade s odhadmi analytikov.

Predbežné údaje o februárovej inflácii zverejnil štatistický úrad Destatis.

„Miera inflácie nezostane dlhodobo taká nízka ako vlani,“ povedal novinám Augsburger Allgemeine Zeitung prezident nemeckej centrálnej banky Jens Weidmann.

Čo hýbe cenami

Od januára sa v Nemecku vrátila DPH na pôvodnú úroveň 19 a 7 %. Jej zníženie od júla do konca minulého roka, ktorým vláda chcela podporiť spotrebu počas pandémie, zatiaľ bránilo rastu cien rovnako ako silný prepad cien energií.

Vlani si väčšina Nemcov šetrila peniaze, pretože sa obávali krízy. Utrácaniu bránili aj zavreté obchody, reštaurácie a obmedzené možnosti cestovania, čo by sa po otvorení ekonomiky malo zmeniť.

Podľa analytika inštitútu IfW Nilsa Jannsena by vyšší dopyt mohol viesť k prechodnému zvýšeniu inflácie. (čtk, dpa)

Viaceré firmy už dnes používajú vo výrobe respirátory, komentuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták nové opatrenia vlády. Podľa nich by mali byť respirátory povinné v interiéroch od polovice marca.

Na trhu sú podľa Hoštáka respirátory relatívne dostupné, pri väčších objednávkach sa ceny môžu začínať pri 70 centoch a končiť niekde na úrovni 1,2 eura.

Pokiaľ to bude zabezpečovať zamestnávateľ, tak je možné, že niektorí sa obrátia na štát so žiadosťou o preplatenie,  povedal Hošták.

Väčší problém vidí v hrozbe, že ak nové opatrenia nezaberú, vláda uvažuje aj nad zatváraním výroby.

„Kľúčová otázka je, na základe čoho si my myslíme, že ak zavrieme firmy, tak sa epidemická situácia zlepší? Myslíme si, že ľudia budú sedieť doma?“ pýta sa Hošták s tým, že vo firmách sú aspoň zavedené bezpečnostné predpisy reagujúce na výskyt covidu.

Problém vidí aj v detailoch takéhoto prípadného opatrenia.

„Môžete mať aj kritickú infraštruktúru, napríklad elektráreň, ale aj ona potrebuje obsluhu, sú tam subdodávatelia, ktorí robia údržbu, servis. Keď tých odstavíme, tak odstavíme aj elektráreň,“ povedal Hošták s tým, že ďalší problém je napríklad v živočíšnej výrobe, pretože o zvieratá sa treba starať.

Eliminovať škody by podľa neho nemuselo ani skoré vysvetlenie detailov takéhoto plánu, napríklad ktoré firmy by sa mali vypínať.

Firmy podľa Hoštáka často pracujú v režime just-in-time, a to sa nedá rýchlo zmeniť. Sú často uprostred medzinárodného dodávateľského reťazca – napríklad keď firma zo Slovenska vyrába súčiastku, ktorá putuje na ďalšie spracovanie do Nemecka, a potom sa finálne zariadenie kompletizuje inde v Európe. Ani vysokú pec nemožno podľa Hoštáka rýchlo zapnúť a vypnúť.

EK chce predstaviť návrh vakcinačných pasov na uľahčenie cestovania už v letnej turistickej sezóne. Na ich základe budú môcť ľudia zaočkovaní proti covidu-19 bez testov, karantén či ďalších podmienok cestovať v rámci Únie.

Mnoho najmä juhoeurópskych štátov, ktoré sa spoliehajú na návrat turistov, volá po tom, aby EÚ čo najskôr pripravila kritériá na jednotné digitálne osvedčenie.

„Digitálny zelený pas by mal uľahčiť Európanom život. Cieľom je im postupne dať možnosť pohybovať sa po EÚ či za jej hranice – za prácou či turistikou,“ uviedla šéfka EK Ursula vod der Leyenová. Návrh podoby digitálneho dokumentu by mal byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Aké sú pozície štátov

Na stranu juhoeurópskych krajín sa v posledných týždňoch prikláňa čoraz viac štátov. Napríklad Rakúsko oznámilo, že očkovacie pasy začne využívať a uznávať bez ohľadu na výsledok spoločnej snahy.

Časť krajín vrátane Nemecka a Francúzska zatiaľ volí opatrnejší prístup. Zdôrazňujú, že vakcinačné certifikáty na cestovanie nesmú diskriminovať ľudí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú očkovať proti covidu-19. Pas by podľa nich mohol preukazovať napríklad aj to, kedy a s akým výsledkom bol človek naposledy testovaný.

Kontext

Turizmus tvorí desatinu ekonomickej produkcie EÚ, v prípade krajín na juhu regiónu je to niekedy až pätina. Portugalsko, ktoré v 1. polroku predsedá Únii, sa preto snaží presvedčiť o vakcinačných pasoch a ďalších stimuloch na záchranu odvetvia celú dvadsaťsedmičku. (čtk)

Obchodné reťazce sa snažia zabezpečiť dostatok respirátorov FFP2, Lidl má na najbližšie týždne objednaných niekoľko miliónov kusov, napriek tomu  podobne ako Kaufland obmedzuje maximálny počet pre jedného zákazníka.  FFP2 respirátory predáva aj Terno a Kraj. (tasr)

Prímestské autobusy SAD Lučenec budú v okresoch Revúca a Rimavská Sobota premávať v prázdninovom režime. Nepôjdu teda niektoré školské spoje. Banskobystrický kraj to zdôvodnil priveľkým počtom vodičov v karanténach.

Kraj si od dopravcu spoje objednáva a financuje. Opatrenie potrvá od 2. do 10. marca.

V súčasnosti jazdia autobusy v kraji v takzvanom posilnenom prázdninovom režime. To znamená, že nepremáva toľko spojov ako v bežný pracovný deň pred pandémiou, ale v porovnaní s prázdninami ide autobusov viac.

Okres Revúca patrí medzi najviac zasiahnuté „čierne“ okresy, Rimavská Sobota je na tom o stupeň lepšie.

Príjmy z hazardu v Macau stúpli prvý raz za 17 mesiacov, vo februári medziročne o 135 % na 915 miliónov dolárov, medzimesačne klesli. Širšiemu oživeniu bráni pretrvávajúca pandémia, ktorá obmedzuje cestovanie.

V porovnaní s januárom tržby kasín klesli o 8,9 %. Oproti vlaňajšiemu februáru, teda obdobiu pred pandémiou, boli o 71 % nižšie.

Viac o hazarde v Macau:

  • Bývalé závislé územie pod správou Portugalska je jediným miestom v Číne, kde sú legálne hazardné hry a je aj najväčším hráčskym centrom na svete.
  • Od roku 1999 je pod správou Číny a rovnako ako Hongkong má status zvláštnej správnej oblasti.
  • Vláda mala pôvodne monopol na prevádzku kasín, ten sa skončil v roku 2001. (čtk, bloomberg)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať