Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na obrane pod SNS sa schyľuje k miliardovému nákupu obrnených vozidiel bez súťaže

Favoritom jedného z nákupov je fínske vozidlo AMV, ktoré využívajú napríklad Poliaci. Niekoľko rokov ich nasadzovali aj v Afganistane. Foto - BAE Systems
Favoritom jedného z nákupov je fínske vozidlo AMV, ktoré využívajú napríklad Poliaci. Niekoľko rokov ich nasadzovali aj v Afganistane. Foto – BAE Systems

Česká armáda pred pár týždňami zorganizovala menšiu vojenskú parádu. Novinárom ukázala moderné transportéry od štyroch rôznych firiem, medzi ktorými sa chce v budúcnosti rozhodovať.

Médiá aj analytici mohli s predstihom vidieť, aké vozidlá sú v hre a posúdiť ich výhody i nevýhody. „Chceli sme ich ukázať verejnosti, aby ľudia vedeli, čo sa za pridelený rozpočet chystáme nakúpiť,“ vysvetlil hovorca českého ministerstva Jan Pejšek.

Je to presný opak toho, akým spôsobom sa obrnené vozidlá majú obstarávať na Slovensku. Na ministerstve obrany, ktoré riadia nominanti SNS, v súčasnosti finišujú prípravy dvoch nákupov za celkovo 1,2 miliardy eur.

S otvorenou súťažou sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nepočíta. Ministerstvo zrejme onedlho iba predloží do vlády materiál, v ktorom oznámi, aké vozidlá vybralo. A dodá niekoľko fráz, prečo je to najlepšie riešenie.

„Bližšie informácie k týmto nákupom zverejníme po schválení dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl vládou a Národnou radou SR,“ odpovedá bez ďalších podrobností hovorkyňa Danka Capáková.

Historický obchod pre SNS

O čo sa reálne hrá? V máji tohto roku schválila vláda Roberta Fica materiál, ktorý hovorí o dvoch veľkých vojenských obchodoch. Prvým má byť nákup 81 veľkých osemkolesových transportérov za 417 miliónov, druhým nákup 404 menších štvorkolesových vozidiel za ďalších 780 miliónov.

Budú to najväčšie vojenské obchody od vzniku samostatného Slovenska a tiež najväčšie zákazky, ktoré dostali na starosť nominanti Andreja Danka.

O kľúčové rozhodnutie pôjde aj z pohľadu armády. „Slovenské ozbrojené sily v súčasnosti nedisponujú takýmito typmi vozidiel, ktoré sú považované v každej armáde NATO za dôležitú súčasť výzbroje,“ píše sa vo vládnom materiále.

O moderné kolesové vozidlá žiadajú vojaci už roky. Doteraz sú totiž odkázaní na techniku z čias studenej vojny, ktorá je pre moderné konflikty takmer nepoužiteľná. Vozidlá, ktoré im teraz vyberú nominanti SNS, budú používať niekoľko desaťročí.

Podľa internej analýzy ozbrojených síl je až 70 percent pozemnej techniky za hranicou životnosti. Foto – TASR

Pri jednom aj pri druhom nákupe sa vo vládnom materiále píše, že prvé kusy chce armáda obstarať už budúci rok. Na skutočnú súťaž už teda ani nezostáva čas.

Keď nedávno kupovala obrnené vozidlá Litva, proces výberu jej trval dva roky. V lete 2014 oslovila desať potenciálnych výrobcov, vybrala si konkrétneho víťaza a v lete 2016 s ním podpísala zmluvu. A prvé kusy prevzala až tento rok.

Fígeľ so štátnym podnikom

Na Slovensku môže byť hotovo za pár mesiacov. Z pohľadu zákona problém nie je. Všetky peniaze pôjdu zo slovenského rozpočtu, keďže na vojenské projekty sa nedajú používať eurofondy. To znamená, že ministerstvo môže víťaza vybrať aj v tichosti a bez toho, aby dalo šancu skutočnej konkurencii.

Nemôže sa stať, že nákup budú preverovať bruselskí auditori, ani neprídu žiadne výstražné listy od Európskej komisie, ako sa to nedávno stalo odstupujúcemu ministrovi školstva za SNS Petrovi Plavčanovi pri projektoch na podporu vedy a výskumu.

Medzi pár moderných vozidiel v slovenskej armáde patria americké vozidlá kategórie MRAP. Slovákom ich pred pár rokmi darovali Američania, ktorí ich mali v Afganistane nazvyš. Foto – MOSR

Podľa informácií Denníka N sa v súčasnosti rysuje nasledujúci scenár: ministerstvo zverí zákazky na obrnené vozidlá vlastnému štátnemu podniku Konštrukta Defence z Dubnice nad Váhom.

Ide o primárne vývojovú kanceláriu, ktorá sa snaží napríklad zlepšovať vlastnosti slovenských húfnic alebo robí špeciálne doplnky pre vozidlá. Na prvý pohľad teda bude všetko „čisté“ – ministerstvo si najme iba svoj vlastný podnik.

Konštrukta Defence však v skutočnosti žiadne transportéry nevyrába, takže si ich bude musieť objednať od niektorého zo zahraničných výrobcov. Peniaze teda cez štátny podnik iba pretečú.

Okrem toho môže byť celý nákup zastrešený aj oficiálnou zmluvou medzi slovenskou vládou a vládou krajiny, odkiaľ bude výrobca pochádzať. Aj tento variant by ministerstvu umožnil vyhnúť sa otvorenej súťaži.

Ako jednu z možností ju pripúšťa aj spomínaný materiál, ktorý v máji schválila vláda. „Medzivládna spolupráca tzv. projekt government-to-government  predstavuje  výnimku z uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní,“ uvádza materiál.

Fíni verzus Česi

Zatiaľ čo pri nákupe menších vozidlách 4 x 4 je všetko otvorené, pri vozidlách 8 x 8 sú už jasní favoriti. Prvým je fínska zbrojovka Patria, ktorá vyrába transportéry AMV. S touto zbrojovkou podľa zákulisných informácií už opakovane rokovali vysokí úradníci z ministerstva obrany.

Patria môže mať zástancov aj v okolí Ficovho Smeru. Už druhá vláda Roberta Fica si v roku 2015 plánovala objednať práve jej obrnené vozidlá. Malo ísť o licenčnú poľskú verziu s názvom Rosomak, nákup však nakoniec nedokončili – údajne preto, že Poliaci nechceli urobiť recipročný obchod so Slovenskom, pri ktorom by si u nás objednali modernizáciu svojich húfnic Dana.

Vzhľadom na túto skúsenosť sa momentálne zvažuje variant, že by sa obchod dohodol priamo s materskou fabrikou vo Fínsku.

Poľské vozidlo Rosomak je vyzbrojené 30-milimetrovým kanónom a dvoma guľometmi. Uvezie trojčlennú posádku a ďalších osem vojakov s plnou výzbrojou. Foto – Wikipedia

Druhým favoritom je český zbrojár Jaroslav Strnad, ktorý na Slovensku spoluvlastní skupinu MSM Group, ktorá ovláda niekoľko bývalých štátnych zbrojoviek na Považí. Strnad pred časom kúpil licenciu na výrobu rakúskeho transportéru Pandur. Dali mu názov Corsac a ponúkli ho slovenskej vláde.

Strnadove firmy sľubujú, že by výroba ich transportérov prebiehala na Slovensku, v čom majú konkurenčnú výhodu oproti ostatným. Jeho vozidlá však majú reputačný problém: v susednom Česku sa stal Pandur symbolom korupcie pri armádnych zákazkách.

Oproti fínskym strojom majú navyše niektoré limity. „Fínske vozidlá uvezú viac vojakov, majú vyššiu odolnosť proti pozemným mínam i lepšiu prejazdnosť v teréne. Pandur je však zase ľahší,“ vysvetľuje vojenský analytik Vladimír Bednár.

Licenčnú verziu vozidla Pandur predviedli už v roku 2016 na bratislavskom veľtrhu IDEB. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tretím záujemcom je turecká zbrojovka FNSS, ktorá svoje transportéry ukázala pred dvoma rokmi na bratislavskom veľtrhu IDEB. Na prvý pohľad ide o exotického hráča, ktorého by za normálnych okolností nebrali príliš vážne.

Majetkový podiel v tejto firme však drží americko-britský zbrojný gigant BAE Systems, ktorý má na Slovensku dlhoročné väzby – armáde dodával napríklad predražený komunikačný systém Mokys.

Fico a jeho európske riešenie

O tom, kto medzi týmito firmami momentálne rozhoduje, sa dá len špekulovať. Isté je iba to, že nepôjde o ministra obrany za SNS Petra Gajdoša.

Hoci je oficiálne šéfom rezortu, ako minister je slabý. V dôležitých veciach na ministerstve rozhodoval skôr generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko, ktorý je priamym poverencom predsedu SNS Andreja Danka. Pod sebou má sekciu, ktorá má na starosti hospodárenie s peniazmi, dokonca rozhoduje aj o personálnom obsadení Gajdošovej kancelárie.

Do nákupov vozidiel však zjavne chce prehovárať aj premiér Robert Fico. Pred dvoma týždňami nečakane navštívil ministerstvo obrany a vysvetlil ministrovi Gajdošovi, že pri zákazke na vozidlá i nadzvukové stíhačky očakáva „európske riešenie“.

„Pán minister jasne pochopil, čo bolo predmetom nášho rozhovoru. Preto ho prosím, aby pripravil všetky podklady na rokovanie vlády tak, aby som mal pocit, že sa správame európsky,“ povedal Fico.

Čo tým presne myslel, vedia len Fico a minister Gajdoš. „Európske riešenie“ automaticky vylučuje napríklad Turkov, ale aj ďalšieho hráča, o ktorom sa potichu hovorilo – zbrojovku Nimr zo Spojených arabských emirátov.

Jej zástupcovia tento rok v máji ukázali svoje štvorkolesové vozidlá na vojenskom veľtrhu v Brne a zrejme poškuľovali aj po slovenských zákazkách.

Naopak, do niektorého z chystaných nákupov by v duchu „európskeho riešenia“ mohli nečakane prehovoriť zbrojovky z Francúzska alebo z Nemecka, o ktorých sa doteraz príliš neuvažovalo.

Domáci medzičlánok

Skutočné rokovania však nemusia prebiehať iba po línii ministerstvo – výrobca, zrejme sa v nich angažuje aj tajomný medzičlánok.

Pri zbrojných nákupoch to obvykle funguje tak, že si zahraničná zbrojovka najme domáceho „konzultanta“, ktorý má kontakty na kľúčových politikov či úradníkov.

Na Slovensku môže byť hlavným zákulisným hráčom skupina Slavia Capital, ktorá má podľa neoficiálnych informácií blízko k predsedovi SNS Andrejovi Dankovi. Okrem toho sa pohybuje aj v zbrojnom odvetví. Vlastní strojárne Way Industries v Krupine, kde sa okrem iného vyrába odmínovací komplet Božena.

Týždenník Plus 7 dní v uplynulých dňoch napísal, že Slavia Capital uzatvorila partnerstvo s českým zbrojárom Strnadom. Jej majitelia Martin Kvietik a Peter Gabalec však môžu byť v kontakte aj s ktorýmkoľvek iným výrobcom.

Ficov muž mnohých kontaktov

Vôbec najväčšie know-how v tejto oblasti však má Ficov kamarát Miroslav Výboh, ktorý sa v zbrojárstve pohybuje už od 90. rokov. Väzby má na zbrojárov z najrôznejších regiónov. Výbohova bývalá firma Willing napríklad zastupovala ruských dodávateľov náhradných dielcov pre slovenské stíhačky Mig 29. Výboh sám zastupoval aj izraelskú zbrojovku Raffael, ktorá vyrábala zbraňové veže pre transportéry Pandur, ktoré si kúpila česká armáda.

Zbrojár a Ficov kamarát Miroslav Výboh sa dnes oficiálne venuje developerským aktivitám, to nemusí nič znamenať. Foto N – Vladimír Šimíček

Tento projekt je zároveň spojený s doteraz najväčším šrámom na Výbohovej povesti. Odsúdený český lobista Marek Dalík i niektorí rakúski manažéri vypovedali, že Výboh požadoval províziu od výrobcov pandurov, keď sa riešil ich nákup pre českú armádu. Výboh odmietol, že by bol v prípade zapletený do korupcie a dnes tento prípad už komentovať nechce s vysvetlením, že bol právoplatne ukončený na súde.

Výboh sa v posledných rokoch oficiálne venuje hlavne developerským aktivitám a tvrdí, že z obranného priemyslu sa stiahol. Bolo by však prekvapením, keby si muž s jeho kontaktmi nechal ujsť historické zákazky na obrnené vozidlá za viac než miliardu eur.

Veľké „malé domov“

Nech si však vláda či ministerstvo vyberú akékoľvek vozidlá, veľká časť zo zaplatených peňazí aj tak zostane na Slovensku. Zahraničná zbrojovka totiž vojakom dodá len „holé vozidlá“.

Na ne však bude treba zakomponovať napríklad zbraňovú vežu, vysielačky, zameriavacie prístroje, dokúpiť muníciu a tiež objednať rôzne špeciálne nadstavby pre veliteľské či zdravotnícke verzie. Tieto komponenty by už mali dodávať slovenské, prípadne české firmy – napríklad zbraňové veže by mala vyrobiť firma EVPÚ z Novej Dubnice.

„Odhadujem, že cena samotného vozidla bude len štyridsať percent z celej zákazky, zvyšok bude tvoriť výbava a rôzne doplnky,“ hovorí Bednár.

Firma EVPÚ dodá na nové osemkolesové transportéry vežu Turra 30, ktorá môže byť vyzbrojená guľometom, tridsaťmilimetrovým kanónom a protitankovými strelami. Okrem toho má kameru na denné a nočné videnie či laserový zameriavač. Foto N – Vladimír Šimíček

Ďalšou veľkou položkou bude údržba. Vozidlá by mali mať životnosť aspoň tridsať rokov, pričom vyčlenená suma 1,2 miliardy zahŕňa iba základný „štartovací“ balík pre servis na prvé roky.

V nasledujúcich rokoch si vojaci budú musieť dokupovať náhradné dielce, pri poruchách volať technikov z dodávateľských firiem, či posielať vozidlá na generálne opravy. „Údržba počas celého životného cyklu bude pravdepodobne drahšia, než koľko je obstarávacia cena samotných vozidiel,“ dodáva Bednár.

Komu tieto peniaze pôjdu? Primárne znovu domácim firmám, ktoré sa budú na údržbe podieľať. Ich zoznam však pravdepodobne zostane tajný. Ministerstvo obrany informácie o svojich subdodávateľoch v súčasnosti neposkytuje, maximálne bude hovoriť, že za celý nákup je zodpovedný štátny podnik Konštrukta Defence.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR
Peter Kažimír a Ladislav Kamenický ešte v čase, keď bol Kamenický poslancom a Kažimír ministrom. Foto – TASR

Vláda zverejnila návrh rozpočtu na budúci rok:

  • Plán deficitu na budúci rok je hlboko pod odhadom ostatných analytikov.
  • Tento rok plánuje vláda deficit 0,7 % HDP, plán bol 0 %. Ani týmto číslam ministerstva financií iní analytici neveria.
  • Zlé sú aj spresnené čísla za rok 2018. Slovensko podľa nich zostalo v sankčných pásmach dlhovej brzdy.
Zdieľať

Telefóny vymeníte a internet sa zrýchli. Kedy a za koľko ovplyvní aj štátny úrad cez aukciu, hovorí jeho bývalý šéf

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

5G prinesie rýchlejší internet a nové telefóny. „Ak si dnes dokážete stiahnuť nejaký film v HD za niekoľko minút, tak pri 5G si ho stiahnete za niekoľko sekúnd,“ opisuje bývalý šéf telekomunikačného úradu Branislav Máčaj. Kedy to bude a koľko budú nové technológie stáť, ovplyvnia aj detaily štátnej aukcie.

Minúta po minúte

Zdieľať

Minister Kamenický priznal, že zostavovanie rozpočtu na roky 2020 až 2022 nebolo jednoduché. Na rozdiel od rozpočtu v roku 2016 bude na jeho schválenie potrebná dohoda troch koaličných strán, koalícia však v parlamente už nemá väčšinu.

„Víťazmi rozpočtu sú zdravotníctvo a sociálne veci,“ povedal Kamenický.

Video: Premiér Pellegrini a minister Kamenický o schválenom rozpočte a o komunikácii Kočnera a Trnku

Viac k téme: Vláda schválila návrh rozpočtu, deficit má byť pol percenta. Rozpočet už dostal prívlastok „kreatívny“

Zdieľať

Pellegrini o rozpočte na rok 2020: Ide o kompromisný rozpočet, stále však so silným sociálnym akcentom. „Kompromis vychádza z toho, že napriek spomaleniu ekonomiky nemienime šetriť na našich občanoch, rezervy hľadáme v úsporách v spravovaní štátu.“

„Čelíme spomaleniu ekonomiky, ale zatiaľ by som nehovoril o kríze.“

Zdieľať

UniCredit bude pýtať úroky za vklady nad 1 milión eur

Talianska banka UniCredit zavedie negatívne úrokové sadzby pre klientov s vkladmi vyššími ako 1 milión eur. Znamená to, že za úložky nad touto hranicou budú musieť klienti banke platiť namiesto toho, aby im nabiehali úroky v ich prospech.

Negatívne úroky zavedie UniCredit od budúceho roka, informuje Reuters. Stane sa tak zrejme prvou veľkou bankou v eurozóne, ktorá týmto spôsobom „spoplatní“ vklady.

Podľa skoršieho vyjadrenia šéfa UniCredit Jean-Pierra Mustiera sa mali negatívne úroky týkať vkladov už od 100-tisíc eur.

Záporné sadzby na vkladoch sa dotknú zhruba 0,1 percenta zákazníkov UniCredit. Banka im zároveň ponúkne alternatívne spôsoby investovania.

Prečo sa to deje:

  • ECB v septembri ponorila depozitnú sadzbu hlbšie do záporného pásma:  z −0,4 % na −0,5 %. To znamená, že komerčné banky jej budú platiť ešte viac za držanie svojich vkladov;
  • centrálna banka chce podporiť ekonomiku a primäť banky k tomu, aby nedržali peniaze na účtoch, ale ich dávali do obehu;
  • negatívne úrokové sadzby znižujú ziskovosť bánk. Napriek tomu sa zatiaľ len niekoľko menších bánk v eurozóne rozhodlo presunúť súvisiace náklady na klientov.

UniCredit je najväčšia talianska banka, zároveň je najväčšou bankou v Rakúsku a kontroluje aj výrazné podiely na trhu viacerých krajín východnej Európy.

Takmer 50 percent tržieb UniCredit pochádza z Talianska, zhruba 20 percent generuje v Nemecku, 9 percent v Rakúsku a približne 22 percent v ďalších európskych krajinách.

Kto zavádza záporné úroky:

Od novembra chce spoplatniť vklady bohatých klientov švajčiarska banka UBS. Tým, ktorí si u nej vo Švajčiarsku uložia viac ako 2 milióny frankov, plánuje zaviesť úrok 0,75 percenta.

Jednou z prvých krajín, ktoré zaviedli negatívne úroky, je Dánsko. Naposledy ich avizovala Spar Nord ako tretia miestna banka v poradí.

Podobné opatrenia prijali aj dánska Jyske Bank a nemecká Berliner Volksbank.

Zdieľať

Návrh rozpočtu opäť obsahuje daňové príjmy nesystémovo navýšené o vplyv zavedenia e-kasy a tzv. nanomarkerov, teda identifikačnej látky na označovanie minerálnych olejov. Upozornila na to rozpočtová rada, ktorá sa chce na to pýtať ministerstva financií.

Zdieľať

OĽaNO chce iniciovať mimoriadny finančný výbor k návrhu rozpočtu na budúci rok, podľa nich je návrh „klamstvom“. Opozičná strana pripomína, že Kažimír už ako guvernér NBS odhadol, že deficit rozpočtu v budúcom roku bude vo výške 1,5 %, no jeho nástupca – minister financií Kamenický predložil návrh rozpočtu s deficitom 0,5 %.

Zdieľať

Typická slovenská domácnosť disponovala v roku 2017 o 40 % vyšším čistým bohatstvom ako v roku 2014, no takmer celá táto zmena bola spôsobená rastom cien nehnuteľností. Vyplýva to v poradí z tretieho zisťovanie finančnej situácie domácností, ktoré urobila Národná banka Slovenska.

Zisťovanie finančnej situácie domácností sa uskutočnilo v roku 2017. Z neho vyplýva, že drvivá väčšina rastu aktív bola spôsobená zvýšením celkovej hodnoty hlavného bývania. Navyše, hodnota ďalších nehnuteľností (pozemkov, chát, druhých nehnuteľností a pod.) tiež stúpla.

Zvyšok nového čistého bohatstva pripadá najmä na iné reálne aktíva ako napríklad autá, podnikanie či cennosti a v menšej miere na finančné aktíva.

„Na druhej strane, optimizmus slovenských domácností sa prejavil výrazným zvýšením zadlženia. Zdrojom nových investícií do nehnuteľností boli najmä úvery na bývanie, ktoré u typickej domácnosti s dlhom vzrástli o vyše 10-tisíc eur,“ uviedla Národná banka.

Čo ešte vyplýva zo zisťovania NBS:

  • Čisté bohatstvo je mierne vyššie vo všetkých vrstvách domácností.
  • Dlhodobo ostávame spoločnosťou s veľmi rovnomerným rozdelením bohatstva aj
    príjmov. Rovnako ako v iných krajinách je čisté bohatstvo o niečo menej rovnomerne rozdelené ako príjmy alebo spotreba potravín.
  • Domácnosti preferovali investície do reálnych aktív pred rozširovaním svojho portfólia finančných aktív. Vo vlastnom bývalo 88,8 % domácností (jeden z najvyšších podielov v Európe), čo tvorilo 70 % ich celkových aktív.
  • Finančné aktíva sú koncentrované v bankových vkladoch (70%). Štruktúra finančných aktív zostáva silne konzervatívna, aj keď zvyšných 30% finančných aktív je rovnomernejšie rozdelených medzi ďalšie produkty ako napríklad dlhopisy a podielové fondy. Stále však ide o zanedbateľný podiel na celkovom bohatstve.
  • Najvyššie príjmy majú podľa predpokladu domácnosti reprezentované osobou
    v strednom veku (45-54 rokov). Ak je zdrojom príjmov podnikanie a/alebo finančné investície, je veľká pravdepodobnosť, že sa domácnosť nachádza v najvyššej príjmovej kategórii.
  • Podiel zadlžených domácností ostáva stabilný (37 %), no výška dlhu zadlžených domácnosti vzrástla dvojnásobne. Zadlžené domácnosti sú však spravidla tie, ktoré majú vyšší príjem a vyššie čisté bohatstvo.
Zdieľať

Tripartita sa na príplatkoch nedohodla

Zamestnávatelia a odbory sa na dnešnej tripartite nedohodli na zmene príplatkov za prácu v noci a cez víkend od januára.

Minister práce Ján Richter sľúbil po schválení minimálnej mzdy, že príplatky sa v budúcom roku nezvýšia alebo porastú len mierne napriek tomu, že minimálna mzda sa zdvihne o vyše 11 % na sumu 580 eur.

Zamestnávatelia presadzovali, aby sa príplatky už od budúceho roku neodvíjali od minimálnej mzdy, ale od priemernej. Ďalší návrh hovoril o tom, že sa budú vypočítavať z priemernej mzdy, ale až od roku 2021. Treťou možnosťou bolo, že na príplatkoch sa nebude nič meniť.

Keďže sa odborári a zamestnávatelia nedohodli, parlament bude schvaľovať na októbrovej schôdzi novelu zákona o minimálnej mzde. Podľa nej sa bude minimálna mzda v roku 2021 vypočítavať ako 60 % priemernej. Či takto budú rásť od roku 2021 aj príplatky, o tom budú tiež rozhodovať poslanci.

Zdieľať

Rozpočet eurozóny sa podobá na eurofondy. Ministri financií eurozóny dospeli k dohode o detailoch „rozpočtového nástroja“ pre 19 členských štátov. Jej súčasťou sú aj silnejšie opatrenia na podporu krajín zasiahnutých náhlym ekonomickým šokom. (euractiv)

Zdieľať

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov označili návrh rozpočtu na rok 2020 za predvolebný, pretože sa neprijímali konsolidačné opatrenia. Kritizujú výšku deficitu a to, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy.

K návrhu rozpočtu malo na pondelkovej tripartite výhrady aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Samosprávy sa napríklad obávajú zhoršenia stability hospodárenia.

Výška deficitu v tomto roku má byť 0,68 % HDP a v budúcom roku má byť na úrovni 0,49 %.

Odborári a Asociácia priemyselných zväzov návrh rozpočtu odsúhlasili. (tasr)

Viac o návrhu rozpočtu čítajte tu.

Zdieľať

Vyrovnanému rozpočtu nikto neverí, je len marketingom tejto vlády a zahmlievaním skutkovej podstaty, hovorí bývalý ekonóm Inštitútu finančnej politiky a expert PS/Spolu na financie Ján Remeta.

„V rokoch 2021 a 2022 si ministerstvo stanovilo cieľ vyrovnaného rozpočtu, ale samo priznáva, že nevie, ako ho dosiahnuť. Preto pre budúcu vládu necháva v rozpočte odkaz, že na to, aby bolo hospodárenie vlády vyrovnané, predsa len bude potrebné zrealizovať ďalšie dodatočné opatrenia vo výške 0,75 %, resp. 1,15 % HDP pre roky 2021 a 2022. A to nehovoriac o ďalších rizikách,“ povedal Remeta o návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022.

Viac o rozpočte čítajte tu.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať