Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Na obrane pod SNS sa schyľuje k miliardovému nákupu obrnených vozidiel bez súťaže

Favoritom jedného z nákupov je fínske vozidlo AMV, ktoré využívajú napríklad Poliaci. Niekoľko rokov ich nasadzovali aj v Afganistane. Foto - BAE Systems
Favoritom jedného z nákupov je fínske vozidlo AMV, ktoré využívajú napríklad Poliaci. Niekoľko rokov ich nasadzovali aj v Afganistane. Foto – BAE Systems

Česká armáda pred pár týždňami zorganizovala menšiu vojenskú parádu. Novinárom ukázala moderné transportéry od štyroch rôznych firiem, medzi ktorými sa chce v budúcnosti rozhodovať.

Médiá aj analytici mohli s predstihom vidieť, aké vozidlá sú v hre a posúdiť ich výhody i nevýhody. „Chceli sme ich ukázať verejnosti, aby ľudia vedeli, čo sa za pridelený rozpočet chystáme nakúpiť,“ vysvetlil hovorca českého ministerstva Jan Pejšek.

Je to presný opak toho, akým spôsobom sa obrnené vozidlá majú obstarávať na Slovensku. Na ministerstve obrany, ktoré riadia nominanti SNS, v súčasnosti finišujú prípravy dvoch nákupov za celkovo 1,2 miliardy eur.

S otvorenou súťažou sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nepočíta. Ministerstvo zrejme onedlho iba predloží do vlády materiál, v ktorom oznámi, aké vozidlá vybralo. A dodá niekoľko fráz, prečo je to najlepšie riešenie.

„Bližšie informácie k týmto nákupom zverejníme po schválení dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl vládou a Národnou radou SR,“ odpovedá bez ďalších podrobností hovorkyňa Danka Capáková.

Historický obchod pre SNS

O čo sa reálne hrá? V máji tohto roku schválila vláda Roberta Fica materiál, ktorý hovorí o dvoch veľkých vojenských obchodoch. Prvým má byť nákup 81 veľkých osemkolesových transportérov za 417 miliónov, druhým nákup 404 menších štvorkolesových vozidiel za ďalších 780 miliónov.

Budú to najväčšie vojenské obchody od vzniku samostatného Slovenska a tiež najväčšie zákazky, ktoré dostali na starosť nominanti Andreja Danka.

O kľúčové rozhodnutie pôjde aj z pohľadu armády. „Slovenské ozbrojené sily v súčasnosti nedisponujú takýmito typmi vozidiel, ktoré sú považované v každej armáde NATO za dôležitú súčasť výzbroje,“ píše sa vo vládnom materiále.

O moderné kolesové vozidlá žiadajú vojaci už roky. Doteraz sú totiž odkázaní na techniku z čias studenej vojny, ktorá je pre moderné konflikty takmer nepoužiteľná. Vozidlá, ktoré im teraz vyberú nominanti SNS, budú používať niekoľko desaťročí.

Podľa internej analýzy ozbrojených síl je až 70 percent pozemnej techniky za hranicou životnosti. Foto – TASR

Pri jednom aj pri druhom nákupe sa vo vládnom materiále píše, že prvé kusy chce armáda obstarať už budúci rok. Na skutočnú súťaž už teda ani nezostáva čas.

Keď nedávno kupovala obrnené vozidlá Litva, proces výberu jej trval dva roky. V lete 2014 oslovila desať potenciálnych výrobcov, vybrala si konkrétneho víťaza a v lete 2016 s ním podpísala zmluvu. A prvé kusy prevzala až tento rok.

Fígeľ so štátnym podnikom

Na Slovensku môže byť hotovo za pár mesiacov. Z pohľadu zákona problém nie je. Všetky peniaze pôjdu zo slovenského rozpočtu, keďže na vojenské projekty sa nedajú používať eurofondy. To znamená, že ministerstvo môže víťaza vybrať aj v tichosti a bez toho, aby dalo šancu skutočnej konkurencii.

Nemôže sa stať, že nákup budú preverovať bruselskí auditori, ani neprídu žiadne výstražné listy od Európskej komisie, ako sa to nedávno stalo odstupujúcemu ministrovi školstva za SNS Petrovi Plavčanovi pri projektoch na podporu vedy a výskumu.

Medzi pár moderných vozidiel v slovenskej armáde patria americké vozidlá kategórie MRAP. Slovákom ich pred pár rokmi darovali Američania, ktorí ich mali v Afganistane nazvyš. Foto – MOSR

Podľa informácií Denníka N sa v súčasnosti rysuje nasledujúci scenár: ministerstvo zverí zákazky na obrnené vozidlá vlastnému štátnemu podniku Konštrukta Defence z Dubnice nad Váhom.

Ide o primárne vývojovú kanceláriu, ktorá sa snaží napríklad zlepšovať vlastnosti slovenských húfnic alebo robí špeciálne doplnky pre vozidlá. Na prvý pohľad teda bude všetko „čisté“ – ministerstvo si najme iba svoj vlastný podnik.

Konštrukta Defence však v skutočnosti žiadne transportéry nevyrába, takže si ich bude musieť objednať od niektorého zo zahraničných výrobcov. Peniaze teda cez štátny podnik iba pretečú.

Okrem toho môže byť celý nákup zastrešený aj oficiálnou zmluvou medzi slovenskou vládou a vládou krajiny, odkiaľ bude výrobca pochádzať. Aj tento variant by ministerstvu umožnil vyhnúť sa otvorenej súťaži.

Ako jednu z možností ju pripúšťa aj spomínaný materiál, ktorý v máji schválila vláda. „Medzivládna spolupráca tzv. projekt government-to-government  predstavuje  výnimku z uplatňovania zákona o verejnom obstarávaní,“ uvádza materiál.

Fíni verzus Česi

Zatiaľ čo pri nákupe menších vozidlách 4 x 4 je všetko otvorené, pri vozidlách 8 x 8 sú už jasní favoriti. Prvým je fínska zbrojovka Patria, ktorá vyrába transportéry AMV. S touto zbrojovkou podľa zákulisných informácií už opakovane rokovali vysokí úradníci z ministerstva obrany.

Patria môže mať zástancov aj v okolí Ficovho Smeru. Už druhá vláda Roberta Fica si v roku 2015 plánovala objednať práve jej obrnené vozidlá. Malo ísť o licenčnú poľskú verziu s názvom Rosomak, nákup však nakoniec nedokončili – údajne preto, že Poliaci nechceli urobiť recipročný obchod so Slovenskom, pri ktorom by si u nás objednali modernizáciu svojich húfnic Dana.

Vzhľadom na túto skúsenosť sa momentálne zvažuje variant, že by sa obchod dohodol priamo s materskou fabrikou vo Fínsku.

Poľské vozidlo Rosomak je vyzbrojené 30-milimetrovým kanónom a dvoma guľometmi. Uvezie trojčlennú posádku a ďalších osem vojakov s plnou výzbrojou. Foto – Wikipedia

Druhým favoritom je český zbrojár Jaroslav Strnad, ktorý na Slovensku spoluvlastní skupinu MSM Group, ktorá ovláda niekoľko bývalých štátnych zbrojoviek na Považí. Strnad pred časom kúpil licenciu na výrobu rakúskeho transportéru Pandur. Dali mu názov Corsac a ponúkli ho slovenskej vláde.

Strnadove firmy sľubujú, že by výroba ich transportérov prebiehala na Slovensku, v čom majú konkurenčnú výhodu oproti ostatným. Jeho vozidlá však majú reputačný problém: v susednom Česku sa stal Pandur symbolom korupcie pri armádnych zákazkách.

Oproti fínskym strojom majú navyše niektoré limity. „Fínske vozidlá uvezú viac vojakov, majú vyššiu odolnosť proti pozemným mínam i lepšiu prejazdnosť v teréne. Pandur je však zase ľahší,“ vysvetľuje vojenský analytik Vladimír Bednár.

Licenčnú verziu vozidla Pandur predviedli už v roku 2016 na bratislavskom veľtrhu IDEB. Foto N – Tomáš Benedikovič

Tretím záujemcom je turecká zbrojovka FNSS, ktorá svoje transportéry ukázala pred dvoma rokmi na bratislavskom veľtrhu IDEB. Na prvý pohľad ide o exotického hráča, ktorého by za normálnych okolností nebrali príliš vážne.

Majetkový podiel v tejto firme však drží americko-britský zbrojný gigant BAE Systems, ktorý má na Slovensku dlhoročné väzby – armáde dodával napríklad predražený komunikačný systém Mokys.

Fico a jeho európske riešenie

O tom, kto medzi týmito firmami momentálne rozhoduje, sa dá len špekulovať. Isté je iba to, že nepôjde o ministra obrany za SNS Petra Gajdoša.

Hoci je oficiálne šéfom rezortu, ako minister je slabý. V dôležitých veciach na ministerstve rozhodoval skôr generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko, ktorý je priamym poverencom predsedu SNS Andreja Danka. Pod sebou má sekciu, ktorá má na starosti hospodárenie s peniazmi, dokonca rozhoduje aj o personálnom obsadení Gajdošovej kancelárie.

Do nákupov vozidiel však zjavne chce prehovárať aj premiér Robert Fico. Pred dvoma týždňami nečakane navštívil ministerstvo obrany a vysvetlil ministrovi Gajdošovi, že pri zákazke na vozidlá i nadzvukové stíhačky očakáva „európske riešenie“.

„Pán minister jasne pochopil, čo bolo predmetom nášho rozhovoru. Preto ho prosím, aby pripravil všetky podklady na rokovanie vlády tak, aby som mal pocit, že sa správame európsky,“ povedal Fico.

Čo tým presne myslel, vedia len Fico a minister Gajdoš. „Európske riešenie“ automaticky vylučuje napríklad Turkov, ale aj ďalšieho hráča, o ktorom sa potichu hovorilo – zbrojovku Nimr zo Spojených arabských emirátov.

Jej zástupcovia tento rok v máji ukázali svoje štvorkolesové vozidlá na vojenskom veľtrhu v Brne a zrejme poškuľovali aj po slovenských zákazkách.

Naopak, do niektorého z chystaných nákupov by v duchu „európskeho riešenia“ mohli nečakane prehovoriť zbrojovky z Francúzska alebo z Nemecka, o ktorých sa doteraz príliš neuvažovalo.

Domáci medzičlánok

Skutočné rokovania však nemusia prebiehať iba po línii ministerstvo – výrobca, zrejme sa v nich angažuje aj tajomný medzičlánok.

Pri zbrojných nákupoch to obvykle funguje tak, že si zahraničná zbrojovka najme domáceho „konzultanta“, ktorý má kontakty na kľúčových politikov či úradníkov.

Na Slovensku môže byť hlavným zákulisným hráčom skupina Slavia Capital, ktorá má podľa neoficiálnych informácií blízko k predsedovi SNS Andrejovi Dankovi. Okrem toho sa pohybuje aj v zbrojnom odvetví. Vlastní strojárne Way Industries v Krupine, kde sa okrem iného vyrába odmínovací komplet Božena.

Týždenník Plus 7 dní v uplynulých dňoch napísal, že Slavia Capital uzatvorila partnerstvo s českým zbrojárom Strnadom. Jej majitelia Martin Kvietik a Peter Gabalec však môžu byť v kontakte aj s ktorýmkoľvek iným výrobcom.

Ficov muž mnohých kontaktov

Vôbec najväčšie know-how v tejto oblasti však má Ficov kamarát Miroslav Výboh, ktorý sa v zbrojárstve pohybuje už od 90. rokov. Väzby má na zbrojárov z najrôznejších regiónov. Výbohova bývalá firma Willing napríklad zastupovala ruských dodávateľov náhradných dielcov pre slovenské stíhačky Mig 29. Výboh sám zastupoval aj izraelskú zbrojovku Raffael, ktorá vyrábala zbraňové veže pre transportéry Pandur, ktoré si kúpila česká armáda.

Zbrojár a Ficov kamarát Miroslav Výboh sa dnes oficiálne venuje developerským aktivitám, to nemusí nič znamenať. Foto N – Vladimír Šimíček

Tento projekt je zároveň spojený s doteraz najväčším šrámom na Výbohovej povesti. Odsúdený český lobista Marek Dalík i niektorí rakúski manažéri vypovedali, že Výboh požadoval províziu od výrobcov pandurov, keď sa riešil ich nákup pre českú armádu. Výboh odmietol, že by bol v prípade zapletený do korupcie a dnes tento prípad už komentovať nechce s vysvetlením, že bol právoplatne ukončený na súde.

Výboh sa v posledných rokoch oficiálne venuje hlavne developerským aktivitám a tvrdí, že z obranného priemyslu sa stiahol. Bolo by však prekvapením, keby si muž s jeho kontaktmi nechal ujsť historické zákazky na obrnené vozidlá za viac než miliardu eur.

Veľké „malé domov“

Nech si však vláda či ministerstvo vyberú akékoľvek vozidlá, veľká časť zo zaplatených peňazí aj tak zostane na Slovensku. Zahraničná zbrojovka totiž vojakom dodá len „holé vozidlá“.

Na ne však bude treba zakomponovať napríklad zbraňovú vežu, vysielačky, zameriavacie prístroje, dokúpiť muníciu a tiež objednať rôzne špeciálne nadstavby pre veliteľské či zdravotnícke verzie. Tieto komponenty by už mali dodávať slovenské, prípadne české firmy – napríklad zbraňové veže by mala vyrobiť firma EVPÚ z Novej Dubnice.

„Odhadujem, že cena samotného vozidla bude len štyridsať percent z celej zákazky, zvyšok bude tvoriť výbava a rôzne doplnky,“ hovorí Bednár.

Firma EVPÚ dodá na nové osemkolesové transportéry vežu Turra 30, ktorá môže byť vyzbrojená guľometom, tridsaťmilimetrovým kanónom a protitankovými strelami. Okrem toho má kameru na denné a nočné videnie či laserový zameriavač. Foto N – Vladimír Šimíček

Ďalšou veľkou položkou bude údržba. Vozidlá by mali mať životnosť aspoň tridsať rokov, pričom vyčlenená suma 1,2 miliardy zahŕňa iba základný „štartovací“ balík pre servis na prvé roky.

V nasledujúcich rokoch si vojaci budú musieť dokupovať náhradné dielce, pri poruchách volať technikov z dodávateľských firiem, či posielať vozidlá na generálne opravy. „Údržba počas celého životného cyklu bude pravdepodobne drahšia, než koľko je obstarávacia cena samotných vozidiel,“ dodáva Bednár.

Komu tieto peniaze pôjdu? Primárne znovu domácim firmám, ktoré sa budú na údržbe podieľať. Ich zoznam však pravdepodobne zostane tajný. Ministerstvo obrany informácie o svojich subdodávateľoch v súčasnosti neposkytuje, maximálne bude hovoriť, že za celý nákup je zodpovedný štátny podnik Konštrukta Defence.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Hlavným problémom elektronickej komunikácie v mestách a obciach je nezáujem či nedôvera ľudí, tvrdí Najvyšší kontrolný úrad. Rezervy vidí v nedostatku peňazí a malej prívetivosti systémov.

Kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mestá na základe záverov kontrolnej akcie, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Zameraná bola na e-Government a informačné systémy obcí a miest.

Takmer 80 % opatrení bolo účinných, ale naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno podľa NKÚ hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou.

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky.

„Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcii,“ skonštatoval predseda NKÚ Karol Mitrík.

Poznamenal, že opatrenia, ktoré realizovali v posledných dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ z roku 2017, prispeli k ich vyššej pripravenosti.

Pretrvávajúcim nedostatkom je však podľa kontrolórov nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, respektíve nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce či mesta.

Tento nedostatok sa tak podľa úradu premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti.

Zlepšenie úrad zaznamenal v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate. Pozitívne boli kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGovernmentu. Tie však podľa NKÚ svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni.

NKÚ poukázal na to, že obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií či so zvyšujúcimi sa nárokmi na ich zamestnancov.

Negatívne hodnotenie rozvoja eGovernmentu však bolo zaznamenané len v 4 % prípadov. Pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje 47 % samospráv úroveň celého systému za zlepšenú, 45 % za nezmenenú a 4 % za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Za významnú bariéru rozvoja elektronického výkonu verejnej moci považuje úrad finančné zdroje obcí. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv malý počet občanov s aktivovanou e-schránkou. Podľa analýzy NKÚ malo z celkového počtu 148.493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov.

Úrad zároveň priblížil, že sa nepotvrdila odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy, veľkosti obce či mesta alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta.

„Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém,“ podotkol Mitrík s tým, že odporúčania preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu aj Združeniu miest a obcí Slovenska a Únii miest Slovenska. (tasr)

Zdieľať

Robert Fico na tlačovke ďakuje Andrejovi Dankovi a Bélovi Bugárovi, že sa koalícii darí presadzovať sociálne zákony. „Sme svedkami sociálnej žne,“ vyhlásil Fico a chváli zníženie dane z príjmu pre malé firmy, zrušenie koncesií pre seniorov či návrhy Smeru na zvýšenie rodičovského príspevku či o vymáhaní výživného.

Zdieľať

Energetický analytik Karel Hirman o tom, prečo brať vážne problémy s klímou: „Zmeny musíme bezpodmiečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosilných palív.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mala podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie? Alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Karel Hirman, energetický analytik 

Vždy platí, že praktické a konkrétne kroky sú najúčinnejšie. Zmeny musíme bezpodmienečne robiť nielen kvôli klíme, ale aj kvôli bezpečnostným a geopolitickým dôvodom, keďže naša krajina, ale aj celá Európa, je odkázaná na dovoz fosílnych palív. Slovensko a náš okolitý región objektívne disponuje pri súčasnej vyspelosti technologických riešení obmedzenými kapacitami na ekonomicky a energeticky efektívnu výrobu energií z obnoviteľných zdrojov. Ale máme možnosti, ktoré už teraz sú zaujímavé a zmysluplné bez ďalšieho tlaku na zvyšovanie cien energií.

Medzi ne patrí nesporne využitie geotermálnej energie napr. na vykurovanie Košíc a ďalších miest. Efektívne je ešte využitie slnečnej energie priamo na miestach spotreby zvlášť v kombinácii s komplexnými opatreniami na zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle alebo v budovách. A v súvislosti s elektromobilitou musíme naplánovať zapojenie fotovoltaiky v rámci cestnej siete a výstavby nabíjacích staníc.

To všetko si súčasne vyžaduje rozumnú podporu súbežnej výstavby akumulačných kapacít na „skladovanie“ elektriny a rozvoj tzv. inteligentných sietí, čo bez modernej a premyslenej energetickej a regulačnej politiky nebude možné. A v celom tomto postupnom eliminovani fosílnych zdrojov si práve aj kvôli prírodným podmienkam nášho regiónu a našim klimatickým pomerom zachová svoju dôležitosť jadrová energetika s perspektívou využitia tiež nových inovačných riešení.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzske aerolinky XL Airways zastavili predaj leteniek pre vážne finančné ťažkosti. Deje sa to len dva týždne po tom, ako existenčné problémy skolili druhú najväčšiu francúzsku leteckú spoločnosť Aigle Azur.

XL Airways sa zameriavajú na diaľkové lety, najmä do Karibiku či do Severnej Ameriky, píše portál Zdopravy.cz. Vo flotile majú štyri airbusy A330.

„Niektoré naše lety môžu byť zrušené. Za komplikácie sa veľmi ospravedlňujeme,“ uviedla firma na svojich webových stránkach.

XL Airways sú v problémoch už dlhší čas, viac ako rok hľadajú investora. Ak sa im to nepodarí do konca budúceho týždňa, pravdepodobne skončia.

Aerolinky zamestnávajú zhruba 600 ľudí.

Foto - Facebook/XL Airways France
Foto – Facebook/XL Airways France
Zdieľať

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor nesúhlasí s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, je úplne jedno, čo urobíme. „Naopak, Európska únia nie je zanedbateľným hráčom, a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení na národnej úrovni.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ľudovít Ódor, viceguvernér NBS: 

„Netváriť sa, že téma klímy sa nás netýka, nespochybňovať ju a nebagatelizovať.

Tiež nesúhlasím s názorom, že ak USA a Čína emisie neznižujú, tak vzhľadom na našu veľkosť, je úplne jedno, čo urobíme. Naopak, každý príspevok v tomto smere sa počíta. Európska únia ako celok, nie je zanedbateľným hráčom,a preto treba tlačiť na rýchlejšiu realizáciu opatrení aj na národnej aj na európskej úrovni.

Je celkom prirodzené, že krajiny, ktoré dobiehajú, zväčša nemajú ekologické následky na prvom mieste. Už sme však dosiahli úroveň ekonomickej vyspelosti, kde treba intenzívnejšie diskutovať aj o ekologickej vyspelosti.

Je ťažké meniť spotrebiteľské návyky, a preto treba podchytiť problematiku v pomerne mladom veku. Informačná kampaň alebo špeciálne školenia môžu byť užitočné už na nižších stupňoch vzdelávania. Našťastie, mladá generácia sa mi javí ako citlivá na túto tému.

V oblasti hospodárskej politiky som zástancom trhovo orientovaných riešení. Čím viac negatívnych vedľajších účinkov zahrnúť do cien (internalizovať externality) formou daní alebo prostredníctvom kvót obmedzovať produkciu škodlivých látok.  Filozofiou by malo byť to, aby bolo zanechávanie uhlíkovej stopy čoraz drahšie.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Ivan Mikloš o riešeniach pre klimatickú zmenu: „Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 

„Myslím, že práve na oblasť politiky klimatických zmien sa veľmi hodí princíp „mysli globálne, konaj lokálne“. Bez globálnej koordinácie a globálneho úsilia je problém neriešiteľný, rovnako však aj bez lokálnych politík a aktivít.

Problém človekom spôsobených klimatických zmien a globálneho otepľovania je reálny a vážny, avšak škodlivé je nielen popieranie existencie tohto problému, ale aj dnes veľmi populárny alarmizmus a hystéria.

Vedú totiž často k nepremysleným a niekedy aj škodlivým a kontraproduktívnym návrhom. Aj v ochrane životného prostredia totiž často platí, že veci sa majú inak, ako na prvý pohľad vyzerajú. Platí to o solárnej a veternej energii, elektrických autách, ale aj plastoch. Len na ilustráciu pár faktov – uhlíková stopa nerecyklovanej papierovej tašky je štvornásobne vyššia ako pri igelitke, tašku z bavlny je treba použiť 131 krát, aby bolo množstvo emisií pri jej výrobe a doprave nižšie ako pri igelitke a používanie vákuových obalov z plastov znížilo odpad mäsa v britskom reťazci Salisbury v roku 2015 o 50% (zdroj The Economicst).

Ako píše môj obľúbený autor pre túto problematiku Bjorn Lomborg, “ak chceme s otepľovaním niečo urobiť, schlaďme najskôr hlavy”.

Čo sa týka nášho, slovenského prístupu, mali by sme mať na jednej strane ambíciu ovplyvňovať európsku politiku v tejto oblasti tak, aby bola zodpovedná, ale aj realistická a zároveň by sme mali prijaté záväzky plniť. Dnes nerobíme ani jedno ani druhé.

Za najsľubnejšiu cestu k zníženiu ohrozenia globálneho otepľovania považujem z globálneho hľadiska podporu vedy a výskumu s cieľom vývoja ekonomicky konkurencieschopnejších ekologických zdrojov energie a z hľadiska lokálneho to, na čo by sme sa mali najviac zamerať aj u nás doma – zníženie, triedenie a recykláciu odpadov, podpora ekologicky úsporných zdrojov vykurovania, podpora elektromobility, ochrana existujúcich a výsadba nových lesov.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Potravinárska komora Slovenska je sklamaná z výberu potravín do zníženej sadzby DPH. Parlamentom schválený výber podľa nej podporí spracovateľský potravinársky priemysel len minimálne, ale výpadok financií v štátnom rozpočte môže mať dopad na ďalší rozvoj odvetvia.

Potravinárske samosprávy dlhodobo upozorňujú na nepriaznivú situáciu v potravinárskom odvetví: pokles potravinárskej produkcie, zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s potravinami, znižovanie potravinovej sebestačnosti či podfinancovanie celého sektora.

„Potravinári združení v Potravinárskej komore Slovenska podporujú zníženie sadzby DPH na potraviny, nakoľko je jedna z najvyšších v rámci EÚ. Je však potrebné pamätať, že pri selektívnom výbere potravín spotrebiteľ zníženie sadzby výrazne nepocíti a rovnako sme nespokojní s výberom potravín pre zníženú DPH, pretože tento výber podporí potravinársku výrobu len v minimálnom rozsahu,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident PKS.

PKS upozorňuje, že súčasný stav v potravinárskom priemysle je dôsledkom dlhodobého zanedbávania odvetvia. Opatrenia na nápravu treba podľa komory robiť systematickými opatreniami a nielen jednorazovými investíciami.

Aj zníženie DPH na potraviny musí mať podľa PKS systémový charakter a musí pomôcť celému spracovateľskému potravinárskemu odvetviu. Pokiaľ bude výpadok vo verejných financiách v dôsledku zníženej DPH znamenať nižšiu podporu pre potravinárov v budúcich rokoch, PKS takýto krok neschvaľuje.

Viac k téme nájdete tu.

Zdieľať

Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje, odpovedá na otázku o klimatickej kríze v Paneli expertov Denníka E šéfka Profesie.sk Ivana Molnárová. „Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti,  ako mali ľudia úctu k pôde a uchovávali jej prirodzenú vlahu.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo konkrétne by mali podľa vás slovenská vláda a iné inštitúcie urobiť v reakcii na klimatickú zmenu? Do akej miery sa podľa vás môže Slovensko v tejto téme spoľahnúť na politiku Európskej komisie, alebo by sme mali mať vlastnú stratégiu premeny priemyselnej výroby, dopravy a spotreby?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk 
Spomínanú problematiku je v prvom rade treba vnímať komplexnejšie. Dá sa na ňu pozrieť z veľkého množstva rovín. Osobne vidím veľké nedostatky v ochrane poľnohospodárstva. Chýba tu systém skladby, ale aj kontrola kvality, čo sa na našich poliach vypestuje. Vnímam veľký problém v našom správaní sa k ornej pôde.

Dnes tu staviame veľké betónové plochy. Neskôr tu potom vzniká problém zlého spracovania zrážkovej vody. Vzory, ako by to malo vyzerať, pritom nemusíme hľadať ďaleko. Niekedy sa stačí pozrieť do minulosti, ako pracovali ľudia, ktorí mali úctu k pôde, ktorí sa k nej správali tak, ako sa patrí, a uchovávali jej prirodzenú vlahu. Znepokojuje ma aj nejasná situácia v našich lesoch. Stačí ísť kamkoľvek na Slovensko.

Veľké vyrúbané plochy možno nájsť už všade. Ďalšou témou je tvorba a spracovanie odpadu. Dnes sa tešíme, že sme prijali opatrenie na zber a zálohovanie plastových fliaš, ktorý je tou najkvalitnejšou časťou plastového odpadu. Čo ale s tým ostatným plastom? Fascinuje ma, keď sa každý deň stretávam s drobnosťami, pričom všetky majú svoj vlastný obal. Popracovala by som na osvete, výchove a podpore firiem a obcí v alternatívnych spracovaniach odpadu. Dôležité však je, aby ľudia, ktorí rozhodujú o týchto veciach, im tiež aj verili.

Prijala by som, aby verejní činitelia a ďalšie osobnosti išli príkladom. Zmena myslenia ľudí a starostlivosť o verejný priestor sa odráža aj od toho, ako sa politici a iní verejne známi ľudia správajú k nášmu priestoru.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.