Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Je to paradox: Nezamestnanosť znižujú aj chýbajúce investície

Premiér Robert Fico sa pred pár dňami pochválil, že nezamestnanosť na Slovensku je už pod siedmimi percentami. V júli klesla evidovaná nezamestnanosť na 6,7 percenta. Do akej miery toto číslo vypovedá skutočne o tom, koľko ľudí nemá prácu?

Ťažko povedať, keďže časť nezamestnaných mohla byť z evidencie úradov vytlačená a prešla do ekonomickej neaktivity. Z hrubých čísel nevieme presne povedať, o koľkých ide. Možno o tom viac povedia štvrťročné dáta nezamestnanosti, ktoré zverejní Štatistický úrad.

Nezamestnanosť, o ktorej Fico hovorí a ktorá sa meria podľa údajov z úradov práce, znižujú péenkári. Skresľujú jej výšku zásadnejšie alebo nie?

To sa zatiaľ zo zverejnených štatistík úplne potvrdiť nedá. Je pravda, že miera péeniek pozvoľna narastá. V júli bol na péenke každý desiaty nezamestnaný. Treba však povedať, že medzi nimi sú aj takí, ktorí sú dlhodobo na péenke a v evidencii zostávajú dlhší čas. Pri poklese nezamestnanosti tak automaticky zvyšujú mieru péeniek. Na druhej strane, ešte v roku 2013 sa miera práceneschopnosti pohybovala na polovičnej úrovni ako dnes, teda okolo piatich percent.

Ľubomír Koršňák

Vyštudoval ekonomickú a finančnú matematiku na FMFI UK. Po absolvovaní štúdia v roku 2003 nastúpil do UniBanky (predchodca UniCredit Bank) na pozíciu junior analytika. Od roku 2012 je hlavným ekonómom UniCredit Bank pre Slovensko.

Nezamestnanosť znižujú aj ľudia na aktivačných prácach. Stúpol ich počet?

Počet ľudí na menších obecných prácach a v dobrovoľníckej službe bol najvyšší niekedy v prvej polovici roku 2016 a odvtedy relatívne prudko klesá. Medziročne ich bolo o 43 percent menej. To znamená, že disponibilnú nezamestnanosť v porovnaní s rokom 2016 ako keby zvyšovali.

Platí teda, že nezamestnanosť klesá naozaj preto, lebo sa ekonomike darí, alebo sú za tým aj vyradenia ľudí z evidencie úradov práce?

Naďalej predpokladám, že za poklesom nezamestnanosti je najmä reálny ekonomický rast. To znamená cyklické oživenie, ktoré vidíme prakticky v celej Európe. A ten rast, ktorý tu pozorujeme, sa zdá byť aj relatívne náročný na pracovnú silu. Neťažíme z masívneho prílevu zahraničných investícií, ako to bolo napríklad pred krízou v roku 2008, ktoré ekonomiku modernizovali, prinášali nové technológie, ktoré boli menej náročné na pracovnú silu. A preto aj keď sme tu mali v jednom roku 10-percentný ekonomický rast, tak zamestnanosť predsa len rástla o niečo pomalšie, keďže veľká časť ekonomického rastu bola ťahaná investíciami a modernizáciou ekonomiky. V súčasnosti toto až do takej miery nemáme, a teda je rast oveľa náročnejší na pracovnú silu. Produktivita práce až tak rýchlo nerastie, ale o to viac je potrebné najímať nových zamestnancov. Chýbajúce investície tak paradoxne pomáhajú nezamestnanosť krátkodobo znižovať o niečo rýchlejšie.

Ústredie práce v minulosti zmenilo spôsob výpočtu nezamestnanosti, čo ju umelo rýchlejšie znížilo. Jednoducho, ľudia na aktivačných prácach sa odrazu prestali počítať medzi nezamestnaných. Aká by bola nezamestnanosť, keby platili staré pravidlá?

Aj podľa pôvodných pravidiel by sme sa v júli dostali na hranicu siedmich percent. Tým, že počet ľudí na aktivačných prácach v posledných mesiacoch ubudol, rozdiel nie je až taký markantný ako napríklad v roku 2016.

Vieme dnes povedať, koľko ľudí z tých, ktorí si našli prácu, sa zamestnalo na trvalý pracovný pomer a koľkí z nich sú dohodári alebo živnostníci?

Takto detailne dáta nevidím. Viem povedať, aké percento ľudí sa umiestnilo na trhu práce a aké percento vyradili z evidencie, či už pre nespoluprácu, alebo z iných dôvodov, napríklad odišli do dôchodku. Každý mesiac je to približne tak, že dve tretiny ľudí sú umiestnené na trhu práce a tretina je z evidencie úradov práce vyradená z iných dôvodov.

Aký je podiel tých, ktorí sú vyradení pre nespoluprácu?

Číslo sa pohybuje od dvoch do štyroch tisíc mesačne. Keď porovnáme počet vyradených z evidencie za prvých sedem mesiacov v tomto roku a vlani, rozdiel je asi dvesto ľudí. V tomto roku to bolo 23 157 ľudí.

Nie je správnejšie sledovať celkovú nezamestnanosť? V nej sú započítaní aj takí ľudia na úradoch práce, ktorí sú na péenke, aktivačných prácach, rekvalifikačných kurzoch či na absolventskej praxi. V júli dosiahla 7,91 percenta.

Podľa toho, načo to chceme používať. Disponibilná nezamestnanosť hovorí o ľuďoch, ktorí sú naozaj schopní okamžite nastúpiť do práce. To znamená, že 6,7 percenta ľudí nemá prácu a zajtra by mohli pracovať. Zvyšok z rôznych dôvodov – či už si zvyšujú kvalifikáciu, alebo sú na péenke – zajtra nemôže okamžite nastúpiť do práce. Aj keď časť péenkárov je pravdepodobne fiktívnych.

Sme v situácii, keď je veľa voľných pracovných miest, ktoré sa nedarí obsadiť. O akých číslach sa bavíme?

Voľné pracovné miesta relatívne prudko medziročne rastú. Ich počet sa v porovnaní s minulým rokom zvýšil takmer o polovicu. V súčasnosti sme na historických maximách: voľných pracovných miest nahlásených na úradoch práce je niečo viac ako 60-tisíc, a ak by ich obsadili nezamestnaní na slovenských úradoch práce, disponibilná nezamestnanosť by klesla zo 6,7 na 4,5 percenta. Je, samozrejme, nepravdepodobné, aby sa niečo také stalo.

Prečo sa nedarí lepšie obsadiť tieto miesta?

Čiastočne tam môže zohrávať úlohu to, že chýba kvalifikácia, ale momentálne sa to javí ako menej dôležitý dôvod, keďže väčšina voľných pracovných miest si nevyžaduje úplné stredné vzdelanie, teda maturitu. Skôr je problémom regionálne rozloženie nezamestnanosti. Na východe a juhu stredného Slovenska máme okresy s vysokou nezamestnanosťou, kde voľných pracovných miest nie je veľa. Naopak, v Trnavskom kraji a v Bratislave pracovné miesta sú, ale nezamestnaných je tam málo. Ak by sme zobrali všetkých ľudí, ktorí sú evidovaní v Trnave na úrade práce, obsadili by sme približne len tretinu voľných pracovných miest, ktoré sú nahlásené v trnavskom okrese. Regionálne rozloženie nezamestnaných a neochota ľudí vycestovať za prácou potom vytvára problém nedostatku pracovnej sily na západnom Slovensku.

Trpí tým najmä automobilový sektor? Bratislavský Volkswagen otvorene hovorí, že ak sa mu nepodarí nájsť ľudí na slovenskom trhu, zoberie ich zo zahraničia.

V regiónoch Trnavy, Žiliny, Nitry a Bratislavy, kde automobilky pôsobia alebo budú pôsobiť, je naozaj buď viac voľných pracovných miest, alebo je ich len mierne menej ako nezamestnaných.

Ukazuje sa teda, že momentálne je väčší problém mobilita pracovnej sily než zlá vzdelanostná štruktúra?

Áno. Aj keď sa pozrieme na štatistiky o cudzincoch, ktorých sme zamestnali na Slovensku, tak 45 percent z nich nemá ukončené úplné stredoškolské vzdelanie. Nie sú to teda ľudia, ktorí by mali v zásade vyššiu kvalifikáciu ako tí, ktorí sú na našich úradoch práce. No na rozdiel od nich sú za prácou ochotní vycestovať. Dôvodom môže byť aj mzdový diferenciál oproti príjmu v ich domovskej krajine, ktorý je neraz vyšší ako u Slovákov v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, teda aj ich motivácia vycestovať je vyššia.

Hľadajú sa aj IT-čkári a ďalšie pozície s vyššou kvalifikáciou?

Áno, voľné pozície sú aj v oblasti administratívnych pracovníkov s vyššou pridanou hodnotou. Ale keby sme sa na to pozreli bližšie, tak 79 percent voľných pracovných miest je v troch kategóriách, a to sú kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, operátori a montéri strojov a zariadení a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Najviac chýbajú operátori. Ide teda o pozície, ktoré sú typické pre priemysel.

Môže sa nezamestnanosť u nás ešte znížiť bez toho, aby vláda prijala opatrenia na zvýšenie pracovnej mobility?

Ťažko povedať, do akej miery by to dokázalo presvedčiť ľudí v regiónoch, aby za prácou dokázali vycestovať. Tam je často problém odlúčenie od rodiny a aj ten, že presťahovať celú rodinu je pre domácnosti v regiónoch veľmi nákladné až nemožné. Osobne si myslím, že tí, ktorí sú ochotní vycestovať, už to urobili.

Pomáha situácia, že je ťažké obsadiť pracovné miesta, rastu miezd?

Posledné dva roky platí, že dynamika rastu platov predbieha rast produktivity práce. Férový rast platov z pohľadu zamestnávateľa by mal odzrkadľovať rast pridanej hodnoty, ktorú zamestnanec pre danú firmu vytvorí. To je niečo, čo sme v minulej dekáde videli výnimočne, a vývoj bol opačný. Takže áno, zdá sa, že nedostatok pracovníkov v súčasnosti tlačí na rýchlejší rast miezd.

Platí to len v priemysle alebo aj v službách? Vo verejnej správe to zrejme platiť nebude.

Vidíme pomerne dynamický rast miezd aj v službách, aj v priemysle.

Je to už zdravé, alebo to môže škodiť ekonomike?

Nie je to v súčasnosti problém, veľmi podobná situácia je aj v okolitých krajinách, ktoré sú pre nás v tomto smere konkurenciou, keďže by sa tam kvôli nižším nákladom mohla presunúť výroba. Rast jednotkových nákladov práce vidíme vo všetkých krajinách regiónu a Slovensko zásadnejším spôsobom nevytŕča. Skôr by sa dalo povedať, že v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu je u nás rast platov stále relatívne tlmený.

Dá sa hovoriť aj o zaujímavom raste reálnych miezd?

Z reálneho rastu miezd už začala trochu ukrajovať inflácia. Na druhej strane, odbory majú silnejšiu vyjednávaciu silu. Očakávame, že rast reálnych miezd bude v tomto roku okolo troch percent. V závere tohto roka a v budúcom roku vstúpi na trh zásadnejšie aj Jaguar Land Rover, nedostatok práce sa pravdepodobne len prehĺbi a to bude ďalej tlačiť na rýchlejší rast miezd. No mzdy rastú a budú rásť aj v okolitých krajinách, konkurencia z okolitých krajín by nás teda nemusela tlačiť do toho, že by tlmila rast miezd.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Odvolaný šéf ŽSR: Odnášam si dobrý pocit, žiadne zbohatnutie ani kšefty

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Juraja Tkáča v októbri odvolal minister dopravy Árpád Érsek z pozície šéfa ŽSR bez riadneho vysvetlenia. Dôvody si nevie vysvetliť ani sám Tkáč. „To, čo sa udialo, je pre mňa celkom málo pochopiteľné,“ vysvetľuje Tkáč v rozhovore.

Zdieľať

Malí podnikatelia sú menší pesimisti

Nálada slovenských podnikateľov už najmenej rok a pol klesá, ukazuje prieskum na reprezentatívnej vzorke 617 podnikateľov pre ČSOB. Padá aj predpoklad objemu nových investícií, aj rozširovania podnikania, aj nových zákaziek.

Ďalšie zistenia:

  • Čím menší majú firmy či živnostníci obrat, tým sú optimistickejší.
  • Nedostatok pracovnej sily sa medzi rizikami podnikania v malých a stredných firmách dostal až na tretie miesto po vývoji ekonomického prostredia a legislatívnom vývoji.
  • Naopak, najmenší strach majú slovenské podniky z potreby technologických inovácií a obchodných vojen.

Výsledky priskumu medzi vyše 600 podnikateľmi  podľa analytika banky Mareka Gábriša kopíruje vývoj iných predstihových ukazovateľov, ktoré hovoria o postupnom spomaľovaní ekonomickej aktivity na Slovensku aj v eurozóne. Aj keď Slovensko má v európskom kontexte stále solídny rast. I keď dynamika sa viditeľne zvoľnila.

V rámci indexu klesli všetky jeho čiastkové subindexy, najvýraznejšie v oblasti očakávaného dopytu, až o 19,2 bodu. Zvýšenie dopytu očakáva 32 % zástupcov živnostníkov a malých alebo stredne veľkých firiem. Ide o zatiaľ najnižšiu zistenú hodnotu. Naopak, menší dopyt predpokladá 27% firiem.

„Najpesimistickejšie sa javia firmy s obratom nad dvestotisíc eur, kde očakáva nižší dopyt až polovica opýtaných. Z osobného kontaktu s klientmi evidujeme obavy z poklesu objednávok napríklad v sektore automotive alebo logistika, našťastie sa klientom zatiaľ darí nahrádzať výpadky v objednávkach “ hovorí Koloman Buzgó z banky.

Zdieľať

Zakladateľ Exisportu Bél sa vracia do veľkého biznisu. Bude rozdeľovať eurofondy pre startupy

Jeden zo zakladateľov Exisportu Tomáš Bél sa po čase vracia do veľkého biznisu. Firma Vision Ventures, v ktorej je spolumajiteľom, získala zákazku na správu eurofondov na financovanie startupov.

Vision Ventures má v nasledujúcich 5 rokoch investovať do perspektívnych začínajúcich firiem a projektov 22,7 milióna eur z verejných zdrojov, píše portál Index.

Rovnakú sumu majú k dispozícii aj ďalší dvaja správcovia, Limerock Advisory a Crowdberry, ktorí uspeli v tendri Slovak Investments Holdingu (SIH) zo štruktúr štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

Do súťaže o rozdeľovanie celkovo 68 miliónov eur pre startupy sa zapojilo 9 záujemcov. Neuspeli v nej zabehnuté investičné firmy, ako sú Neulogy Ventures, IPM či Wood & Company.

Námietky voči víťazovi:

Neulogy Ventures upozorňovala na potenciálny konflikt záujmov Gabriela Horvátha, jedného zo zakladateľov Vision Ventures, keďže v minulosti pracoval pre SIH, a tak mohol mať prístup k informáciám z predchádzajúcich startupových eurofondov.

Úrad pre verejné obstarávanie námietku neuznal a výsledky tendra potvrdil.

Niektorí neúspešní uchádzači spochybňovali kredibilitu Béla. Pod jeho vedením Exisport spadol v roku 2013 do reštrukturalizácie po problémovej expanzii v Poľsku.

Vision Ventures plánujú oznámiť prvé investície nového investičného fondu do konca tohto roka.

Zdieľať

Babišovi schválila Únia výnimku, Česko bude pri veľkých platbách vyberať DPH až na konci

Českému premiérovi Andrejovi Babišovi sa po päťročnom vyjednávaní podarilo v EÚ presadiť výnimku, ktorá mu má pomôcť ďalej eliminovať úniky na DPH. Česko ako jediná krajina EÚ zavedie tzv. plošnú reverse charge. Všetci platcovia DPH budú vystavovať faktúry nad 17 500 eur bez tejto dane, vyberie ju nakoniec až posledná firma v reťazci.

Zmena začne platiť po schválení príslušnej legislatívy v ČR, čo by podľa ihned.cz mohlo byť v polovici budúceho roka. Česko dostalo výnimku do roku 2022, pretože v tom čase sa v EÚ má zaviesť nový režim DPH.

Ako to má fungovať:

Systém má zabrániť karuselovým podvodom s DPH vo vysokých čiastkach. Bude sa preto týkať všetkých firiem, ak ich faktúra presiahne 17 500 eur.
V súčasnosti je platenie DPH v dodávateľskom reťazci nastavené tak, že odberateľ platí svojmu dodávateľovi cenu vrátane DPH. Dodávateľ túto daň odvádza finančnému úradu. DPH si firmy zúčtovávajú, a ak za príslušné obdobie zaplatia viac, ako prijali od svojich dodávateľov, požiadajú o tzv. vratku.

Ako sa robia podvody:

Karuselové podvody spočívajú v tom, že firma si uplatní vratku, ale sama daň neodvedie a majitelia, často nastrčené biele kone, z trhu zmiznú.
V režime reverse charge si firmy vystavujú faktúry bez DPH, takže túto daň neposielajú štátu a nemôžu si od neho pýtať vratky. DPH zaplatí vždy až posledná firma v reťazci.

V čom je český experiment nový:

  • V Česku, a podobne aj vo viacerých štátoch vrátane Slovenska, takýto systém funguje pre firmy z rezortu stavebníctva a takisto pri obchodoch s určitými komoditami, napríklad so zlatom.
  • Žiadna krajina ho však neuplatňuje vo veľkom, pretože je to v rozpore s harmonizovanými pravidlami pre DPH.
  • Babiš je presvedčený, že práve tento systém môže výrazne eliminovať karuselové podvody, a o výnimku bojoval 5 rokov.
  • Musel pritom presvedčiť každý štát Únie, pretože v oblasti daní sa Únia rozhoduje jednomyseľne.

Babiš tvrdí, že reverse charge Česku ušetrí ročne 5 mld. Kč (zhruba 200 mil. eur). Dotknúť sa má dovedna pol milióna firiem.

Oponenti tohto návrhu na druhej strane tvrdia, že pôjde o zbytočný experiment a ďalšie administratívne komplikácie pre firmy. Nižšie platby pôjdu naďalej po starom a onedlho sa systém aj tak znova zmení.

Zdieľať

Disney spustila očakávanú streamovaciu službu, do Európy príde vo veľkom až na jar

Disney spustila streamovaciu službu Disney+ s bohatým obsahom, na začiatok ju ponúka v Spojených štátoch, Kanade a Holandsku. Mesačné predplatné na americkom trhu stojí 6,99 dolára, lacnejší je len streaming videa Apple TV+.

Cieľom Disney je presvedčiť ľudí, že jej streaming nie je iba pre detského diváka, ale aj pre dospelých, píše Reuters.

Disney+ bude do konca roka dostupná len v niekoľkých krajinách, na viaceré západoeurópske trhy by mala doraziť na jar 2020.

Do piatich rokov Disney plánuje nazbierať 90 miliónov predplatiteľov, najväčšia streamovacia služba Netflix ich má v súčanosti zhruba 160 miliónov.

Čo ponúka Disney+:

  • nielen klasické rozprávky typu Popoluška či Mary Poppinsová, ale aj tituly Star Wars, Iron Man, Hulk, Toy Story, filmy s marvelovskými hrdinami či prírodopisný program National Geographic;
  • staršie filmy a seriály, ako sú napríklad Simpsonovci;
  • chýbať bude obsah, ktorý je „príliš“ pre dospelých, v ponuke napríklad nebude snímka Deadpool. Tento typ programov Disney zaraďuje pod platformu Hulu, ktorú vlastní tiež;
  • spája do jedného balíka služby Disney+, Hulu a ESPN+ (športový obsah) za zvýhodnených 12,99 dolára, samostatne by stáli o 5 dolárov viac.

Zákazníci si budú môcť uložiť heslo k Disney+ na 10 zariadeniach a súčasne sledovať program na štyroch zariadeniach, uvádza Bloomberg.

Výskumná spoločnosť MoffettNathanson odhaduje, že streaming Disney bude stratový najbližších päť rokov. V roku 2024 by mohol priniesť tržby 23 miliárd dolárov, čo bude približne polovica celkového obratu Disney.

Cenové vojny:

Disney nastupuje streamovacou službou do vlaku, v ktorom sa tiesni čoraz viac poskytovateľov video obsahu. Konkurencia sa zostruje, firmy platia za výrobu originálnych programov stále vyššie sumy.

Éru cenových vojen odštartoval v roku 2013 Netflix, ktorý preplatil HBO, aby mohol ponúknuť divákom politickú drámu House of Cards.

Konkurenti naskočili na rovnakú stratégiu, čo vyústilo do ostrých cenových súbojov. Súperi už bežne porážajú Netflix, napríklad WarnerMedia (vlastní AT&T) mu uchmatla streamovacie práva na seriál Priatelia, píšu FT.

Vedenie Netflixu tvrdí, že ceny najatraktívnejšieho obsahu stúpli za uplynulý rok o tretinu.

Koľko dávajú na streaming:

  • Netflix plánuje v tomto roku minúť na obsah 15 miliárd dolárov;
  • Disney a HBO Max (plánovaný štart na jar 2020) počítajú každá s rozpočtom na tento rok vo výške 11 miliárd dolárov;
  • Apple by mal do nedávno spustenej služby Apple TV+ investovať viac ako 6 miliárd dolárov.

Investori vítajú preteky v utrácaní peňazí. Akcie Disney sa napríklad v tomto roku vyšvihli na historické maximá, hoci jej zisky budú v najbližších rokoch pod tlakom vysokých výdavkov na streaming.

Morgan Stanley odhaduje, že počet Američanov, ktorí platia za video streamingové služby, o päť rokov stúpne na 305 miliónov zo súčasných zhruba 180 miliónov.

Koho to nakoniec vyjde draho:

Disney aj Apple tlačia ceny streamingu nadol, obe služby výrazne podliezajú Netflix. Apple TV+ je za necelých 5 dolárov mesačne. AT&T  zasa zdvojnásobuje množstvo obsahu, ktorý pripravuje pre službu HBO Max, za nezmenenú cenu 15 dolárov za mesiac.

Sú to skvelé správy pre konzumentov obsahu, no zároveň diskutabilné finančné stratégie pre jeho poskytovateľov.

„Môžeme byť svedkami multimiliardovej autonehody, financovanej americkými kapitálovými trhmi,“ varuje Claire Enders zo spoločnosti Enders Analysis.

V hollywoodskej manažérskej komunite sa už skloňuje vlna konsolidácie. Na strane kupujúcich by mali byť úspešní poskytovatelia streamingu či veľkí technologickí hráči, ako je Apple, ktorí pohltia menšie mediálne skupiny a filmové štúdiá.

„Keď sa prach usadí, na trhu môžu zostať štyria, piati veľkí hráči,“ cituje FT nemenovaného manažéra z Hollywoodu.

Zdieľať

Nemecká prokuratúra obvinila štyroch súčasných a bývalých vysokých predstaviteľov Volkswagenu z porušenia dôvery v súvislosti s neprimerane vysokými odmenami pre členov odborov.

Manažéri zodpovední za personálne záležitosti podľa obvinení neprimerane zvýšili členom vplyvnej závodnej rady mzdy a odmeny v rokoch 2011 až 2016 a spôsobili firme škodu 5,05 milióna eur.

Vyplýva to z vyhlásenia štátneho zastupiteľstva v Braunschweigu. (čtk)

Zdieľať

Chorvátsko chce zaviesť euro do začiatku roka 2024. Povedal to premiér Andrej Plenković. Za prínosy členstva v eurozóne považuje odstránenie kurzového rizika, nižšie náklady na pôžičky a silnejšiu konkurencieschopnosť ekonomiky. (čtk)

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v novembri v porovnaní s októbrom výrazne vzrástol (o 20,7 bodu na -2,1 bodu). Naďalej však zostáva značne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,3 bodu), uviedla Národná banka Slovenska.

„Výrazné zlepšenie v očakávaniach finančných expertov na nasledujúcich 6 mesiacov vyplýva z ich rastúcej nádeje, že v blízkej budúcnosti sa zlepší medzinárodné ekonomické prostredie,“ uviedla NBS.

Tu sú dôvody:

  • Rastie predpoklad, že dôjde k dohode medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a tým k riadenému brexitu.
  • Je menej pravdepodobné ako pred niekoľkými týždňami, že USA zavedú sankčné clá na autá dovážané z EÚ.
  • Zároveň je aj väčšia nádej na obchodnú dohodu medzi USA a Čínou.

Zlepšilo sa aj hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie (o 0,6 bodu na -24,7 bodu), keď po piatich mesiacoch vzrástlo. Napriek tomu zotrváva na jednej z najnižších úrovní za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

Tesla vyrobila prvé elektromobily Model 3 vo svojom novom závode v Číne. Ide o prvú automobilovú fabriku, ktorú v krajine celú vlastní zahraničná firma. Do konca roka v nej Tesla plánuje vyrábať 1000 áut týždenne.

Spustenie výroby elektromobilov v Číne je míľnikom pre spoločnosť vedenú Elonom Muskom, píše Bloomberg.

Ide o prvú fabriku Tesly mimo Spojených štátov, zatiaľ vyrába len v malom množstve a čaká na potrebné výrobné certifikáty.

Elektrické sedany Model 3 zo závodu v Šanghaji sa majú predávať len na čínskom trhu. Cenovka sa začína pod hranicou 50-tisíc dolárov.

Musk sa spolieha na čínsky trh napriek obchodnej vojne, ktorú s krajinou vedú USA. Čína je najväčším automobilovým trhom na svete, pre odbyt Tesly je číslom dva.

Zdieľať

Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka aj celej eurozóny v novembri výrazne vzrástla, ukázal prieskum inštitútu ZEW. Priaznivejší výhľad pre najväčšiu európsku ekonomiku vysvetľuje vývojom v spore medzi Čínou a USA.

Podľa ZEW sa kľúčový index dôvery nemeckých investorov, ktorý vyjadruje ich očakávania na najbližších šesť mesiacov, v novembri strmo zvýšil o 20,7 bodu na -2,1 bodu.

Ekonómovia, ktorých oslovila spoločnosť FactSet, očakávali, že hodnota indexu stúpne len na -14,8 z -22,8 bodu v októbri.

„Zvyšuje sa tak nádej, že sa prostredie medzinárodnej hospodárskej politiky v blízkej budúcnosti zlepší, čo vysvetľuje prudký nárast ukazovateľa ekonomického sentimentu ZEW v novembri,“ povedal Achim Wambach, prezident ZEW. „Šance na riadený odchod Británie z EÚ sa medzičasom značne zvýšili. Clá na dovoz automobilov z EÚ do Spojených štátov sú menej pravdepodobné ako prognózy pred niekoľkými týždňami. A dohoda v obchodnom spore medzi USA a Čínou sa zdá pravdepodobnejšia,“ dodal.

Aj čiastkový index, ktorý odráža hodnotenie súčasnej hospodárskej situácie v Nemecku, sa mierne zlepšil a stúpol o 0,6 bodu na -24,7 bodu z -25,3 bodu v októbri.

V prípade eurozóny sa novembrový index dôvery ZEW takisto prudko zvýšil, a to medzimesačne o 22,5 bodu na -1 bod. Ukazovateľ súčasnej ekonomickej situácie stúpol o 6,8 bodu na -19,6 bodu.

Výkon nemeckej ekonomiky sa v 2. štvrťroku znížil o 0,1 % oproti predchádzajúcemu kvartálu, pretože výdavky domácností a spotreba štátu nedokázali vykompenzovať slabý export.

Analytici očakávajú aj v 3. štvrťroku ďalší medzikvartálny pokles nemeckej ekonomiky, čo by znamenalo technickú recesiu. (reuters, tasr)

Zdieľať

Whirlpool mlčí o investícii, ktorú oznámil Richter. So štátom sa sporí o dane

Whirlpool má v Poprade údajne investovať 3,5 milióna eur do nového technologického centra. Investíciu oznámil ešte v októbri minister práce Ján Richter, firma ju doteraz nepotvrdila. S daňovým úradom sa sporí o 7 miliónov eur.

Neštandardný spôsob ohlásenia investície veľkej americkej korporácie ministrom slovenskej vlády si všímajú Hospodárske noviny.

Richter o nej hovoril 23. októbra po výjazdovom zasadnutí kabinetu v Kežmarku.

Čo je na tom podozrivé:

  • o investičnom zámere Whirlpoolu v Poprade v oficiálnych správach korporácie ani v oznámeniach pre investorov nie je žiadna zmienka;
  • firma zatiaľ nepotvrdila zriadenie centra;
  • správa o investícii prichádza v čase, keď má popradský Whirlpool nedoplatky na daniach vo výške 7 miliónov eur. Firma ani daňový úrad sa k záležitosti nevyjadrujú.

Whirlpool podniká v priemyselnom parku pod Tatrami vyše 25 rokov.

Zamestnáva zhruba 1300 ľudí a ročne vyrobí viac ako 2 milióny kusov bielej techniky rôznych značiek – Whirlpool, Indesit či Bauknecht.

Nakopené straty:

Za uplynulých 10 rokov bol slovenský Whirlpool v zisku iba dvakrát. Kumulovaná strata firmy za toto obdobie sa blíži k sume 100 miliónov eur.

Vlani skončila v čiernych číslach prvý raz od roku 2010, keď dosiahla čistý zisk 7,8 milióna eur. Za rok 2017 vykázala stratu 27 miliónov eur.

S tržbami Whirlpoolu to v posledných rokoch ide dole vodou. V roku 2015 boli na vrchole 361 miliónov eur, v ďalších rokoch postupne klesali a vlani dosiahli 241 miliónov eur.

Popradský Whirlpool predáva svoje produkty len firmám v rámci skupiny a cez transferové oceňovanie tak dokáže optimalizovať daňové náklady. Účtovné straty potom kryje rozpúšťaním vlastného kapitálu.

Aj daňový dlh vo výške 7 miliónov vznikol práve sporom o zaúčtovanie niektorých nákladov firmy z roku 2014, ako o tom informuje jeho účtovná závierka za rok 2018. Daňový úrad mal v tomto prípade problém uznať napríklad aj náklady na licencie za ochranné známky a technológie.

Whirlpool však daňový dlh zjavne neuznáva, voči dorubu dane sa odvolal.

Zahraničné súvislosti:

V talianskych médiách sa slovenský Whirlpool spomínal v súvislosti s ukončením výroby koncernu v Neapole, v ktorej zamestnáva 400 ľudí.

Nerentabilnú taliansku fabriku na výrobu práčok plánovala firma zatvoriť a predať. Koncom októbra rozhodnutie zmenila po protestoch zamestnancov a hrozbách štrajkov v ďalších závodoch, ktoré má v krajine, píše Reuters.

Whirlpool zamestnáva v Taliansku okolo 5500 ľudí.

Pred dvoma rokmi Whirlpool investoval do výskumu a vývoja v poľskom Vroclave. Umiestnil tam globálne technologické centrum špecializované na chladničky a umývačky riadu.

Aká je pozícia Popradu:

Popradský závod patrí z pohľadu inovácií k najlepším v Európe. Funguje v ňom aj vývojový tím inžinierov a technikov.

Slováci sa zameriavajú nielen na zvrchu plnené práčky, ktoré Whirlpool produkuje a zlepšuje iba v Poprade.

Zdieľať

Takmer 7 miliónov eur investovala v tomto roku spoločnosť Mondeléz International do novej linky na výrobu čokoládových praliniek Milka Moments vo fabrike v Bratislave. V továrni vzniklo vďaka investícii 42 nových pracovných miest, celkovo firma na Slovensku zamestnáva 850 ľudí.

V bratislavskom výrobnom závode zamestnáva spoločnosť v štvorsmennej prevádzke približne 450 pracovníkov. Ďalších 350 ľudí pracuje v hlavnom meste Slovenska v centre zdieľaných služieb, ktoré zabezpečuje činnosť pre širší región Európy.  50 zamestnancov pracuje na obchodnom zastúpení na Slovensku.

Továreň v Bratislave sa špecializuje na drobné samostatne balené čokoládové špeciality. Väčšinu z tunajšej výroby vyváža do ďalších európskych krajín, podľa riaditeľa Martina Hrica momentálne len asi štyri percentá vyrobených cukroviniek ostávajú na slovenskom trhu.

Spoločnosť Mondeléz Slovakia patrí do skupiny Mondeléz International, ktorá zamestnáva vyše 80-tisíc ľudí a predáva produkty v 150 krajinách sveta. Pod produkciu spoločnosti patrí 9 globálnych značiek, vrátane značiek Milka, LU, Oreo, Tang, či Trident a 65 lokálnych značiek.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať