Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Je to paradox: Nezamestnanosť znižujú aj chýbajúce investície

Nezamestnanosť na Slovensku je rekordne nízka. Je to výsledok ekonomického rastu? Alebo za to môžu štatistické metódy? O nezamestnanosti hovorí analytik Ľubomír Koršňák.

Premiér Robert Fico sa pred pár dňami pochválil, že nezamestnanosť na Slovensku je už pod siedmimi percentami. V júli klesla evidovaná nezamestnanosť na 6,7 percenta. Do akej miery toto číslo vypovedá skutočne o tom, koľko ľudí nemá prácu?

Ťažko povedať, keďže časť nezamestnaných mohla byť z evidencie úradov vytlačená a prešla do ekonomickej neaktivity. Z hrubých čísel nevieme presne povedať, o koľkých ide. Možno o tom viac povedia štvrťročné dáta nezamestnanosti, ktoré zverejní Štatistický úrad.

Nezamestnanosť, o ktorej Fico hovorí a ktorá sa meria podľa údajov z úradov práce, znižujú péenkári. Skresľujú jej výšku zásadnejšie alebo nie?

To sa zatiaľ zo zverejnených štatistík úplne potvrdiť nedá. Je pravda, že miera péeniek pozvoľna narastá. V júli bol na péenke každý desiaty nezamestnaný. Treba však povedať, že medzi nimi sú aj takí, ktorí sú dlhodobo na péenke a v evidencii zostávajú dlhší čas. Pri poklese nezamestnanosti tak automaticky zvyšujú mieru péeniek. Na druhej strane, ešte v roku 2013 sa miera práceneschopnosti pohybovala na polovičnej úrovni ako dnes, teda okolo piatich percent.

Ľubomír Koršňák

Vyštudoval ekonomickú a finančnú matematiku na FMFI UK. Po absolvovaní štúdia v roku 2003 nastúpil do UniBanky (predchodca UniCredit Bank) na pozíciu junior analytika. Od roku 2012 je hlavným ekonómom UniCredit Bank pre Slovensko.

Nezamestnanosť znižujú aj ľudia na aktivačných prácach. Stúpol ich počet?

Počet ľudí na menších obecných prácach a v dobrovoľníckej službe bol najvyšší niekedy v prvej polovici roku 2016 a odvtedy relatívne prudko klesá. Medziročne ich bolo o 43 percent menej. To znamená, že disponibilnú nezamestnanosť v porovnaní s rokom 2016 ako keby zvyšovali.

Platí teda, že nezamestnanosť klesá naozaj preto, lebo sa ekonomike darí, alebo sú za tým aj vyradenia ľudí z evidencie úradov práce?

Naďalej predpokladám, že za poklesom nezamestnanosti je najmä reálny ekonomický rast. To znamená cyklické oživenie, ktoré vidíme prakticky v celej Európe. A ten rast, ktorý tu pozorujeme, sa zdá byť aj relatívne náročný na pracovnú silu. Neťažíme z masívneho prílevu zahraničných investícií, ako to bolo napríklad pred krízou v roku 2008, ktoré ekonomiku modernizovali, prinášali nové technológie, ktoré boli menej náročné na pracovnú silu. A preto aj keď sme tu mali v jednom roku 10-percentný ekonomický rast, tak zamestnanosť predsa len rástla o niečo pomalšie, keďže veľká časť ekonomického rastu bola ťahaná investíciami a modernizáciou ekonomiky. V súčasnosti toto až do takej miery nemáme, a teda je rast oveľa náročnejší na pracovnú silu. Produktivita práce až tak rýchlo nerastie, ale o to viac je potrebné najímať nových zamestnancov. Chýbajúce investície tak paradoxne pomáhajú nezamestnanosť krátkodobo znižovať o niečo rýchlejšie.

Ústredie práce v minulosti zmenilo spôsob výpočtu nezamestnanosti, čo ju umelo rýchlejšie znížilo. Jednoducho, ľudia na aktivačných prácach sa odrazu prestali počítať medzi nezamestnaných. Aká by bola nezamestnanosť, keby platili staré pravidlá?

Aj podľa pôvodných pravidiel by sme sa v júli dostali na hranicu siedmich percent. Tým, že počet ľudí na aktivačných prácach v posledných mesiacoch ubudol, rozdiel nie je až taký markantný ako napríklad v roku 2016.

Vieme dnes povedať, koľko ľudí z tých, ktorí si našli prácu, sa zamestnalo na trvalý pracovný pomer a koľkí z nich sú dohodári alebo živnostníci?

Takto detailne dáta nevidím. Viem povedať, aké percento ľudí sa umiestnilo na trhu práce a aké percento vyradili z evidencie, či už pre nespoluprácu, alebo z iných dôvodov, napríklad odišli do dôchodku. Každý mesiac je to približne tak, že dve tretiny ľudí sú umiestnené na trhu práce a tretina je z evidencie úradov práce vyradená z iných dôvodov.

Aký je podiel tých, ktorí sú vyradení pre nespoluprácu?

Číslo sa pohybuje od dvoch do štyroch tisíc mesačne. Keď porovnáme počet vyradených z evidencie za prvých sedem mesiacov v tomto roku a vlani, rozdiel je asi dvesto ľudí. V tomto roku to bolo 23 157 ľudí.

Nie je správnejšie sledovať celkovú nezamestnanosť? V nej sú započítaní aj takí ľudia na úradoch práce, ktorí sú na péenke, aktivačných prácach, rekvalifikačných kurzoch či na absolventskej praxi. V júli dosiahla 7,91 percenta.

Podľa toho, načo to chceme používať. Disponibilná nezamestnanosť hovorí o ľuďoch, ktorí sú naozaj schopní okamžite nastúpiť do práce. To znamená, že 6,7 percenta ľudí nemá prácu a zajtra by mohli pracovať. Zvyšok z rôznych dôvodov – či už si zvyšujú kvalifikáciu, alebo sú na péenke – zajtra nemôže okamžite nastúpiť do práce. Aj keď časť péenkárov je pravdepodobne fiktívnych.

Sme v situácii, keď je veľa voľných pracovných miest, ktoré sa nedarí obsadiť. O akých číslach sa bavíme?

Voľné pracovné miesta relatívne prudko medziročne rastú. Ich počet sa v porovnaní s minulým rokom zvýšil takmer o polovicu. V súčasnosti sme na historických maximách: voľných pracovných miest nahlásených na úradoch práce je niečo viac ako 60-tisíc, a ak by ich obsadili nezamestnaní na slovenských úradoch práce, disponibilná nezamestnanosť by klesla zo 6,7 na 4,5 percenta. Je, samozrejme, nepravdepodobné, aby sa niečo také stalo.

Prečo sa nedarí lepšie obsadiť tieto miesta?

Čiastočne tam môže zohrávať úlohu to, že chýba kvalifikácia, ale momentálne sa to javí ako menej dôležitý dôvod, keďže väčšina voľných pracovných miest si nevyžaduje úplné stredné vzdelanie, teda maturitu. Skôr je problémom regionálne rozloženie nezamestnanosti. Na východe a juhu stredného Slovenska máme okresy s vysokou nezamestnanosťou, kde voľných pracovných miest nie je veľa. Naopak, v Trnavskom kraji a v Bratislave pracovné miesta sú, ale nezamestnaných je tam málo. Ak by sme zobrali všetkých ľudí, ktorí sú evidovaní v Trnave na úrade práce, obsadili by sme približne len tretinu voľných pracovných miest, ktoré sú nahlásené v trnavskom okrese. Regionálne rozloženie nezamestnaných a neochota ľudí vycestovať za prácou potom vytvára problém nedostatku pracovnej sily na západnom Slovensku.

Trpí tým najmä automobilový sektor? Bratislavský Volkswagen otvorene hovorí, že ak sa mu nepodarí nájsť ľudí na slovenskom trhu, zoberie ich zo zahraničia.

V regiónoch Trnavy, Žiliny, Nitry a Bratislavy, kde automobilky pôsobia alebo budú pôsobiť, je naozaj buď viac voľných pracovných miest, alebo je ich len mierne menej ako nezamestnaných.

Ukazuje sa teda, že momentálne je väčší problém mobilita pracovnej sily než zlá vzdelanostná štruktúra?

Áno. Aj keď sa pozrieme na štatistiky o cudzincoch, ktorých sme zamestnali na Slovensku, tak 45 percent z nich nemá ukončené úplné stredoškolské vzdelanie. Nie sú to teda ľudia, ktorí by mali v zásade vyššiu kvalifikáciu ako tí, ktorí sú na našich úradoch práce. No na rozdiel od nich sú za prácou ochotní vycestovať. Dôvodom môže byť aj mzdový diferenciál oproti príjmu v ich domovskej krajine, ktorý je neraz vyšší ako u Slovákov v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, teda aj ich motivácia vycestovať je vyššia.

Hľadajú sa aj IT-čkári a ďalšie pozície s vyššou kvalifikáciou?

Áno, voľné pozície sú aj v oblasti administratívnych pracovníkov s vyššou pridanou hodnotou. Ale keby sme sa na to pozreli bližšie, tak 79 percent voľných pracovných miest je v troch kategóriách, a to sú kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, operátori a montéri strojov a zariadení a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Najviac chýbajú operátori. Ide teda o pozície, ktoré sú typické pre priemysel.

Môže sa nezamestnanosť u nás ešte znížiť bez toho, aby vláda prijala opatrenia na zvýšenie pracovnej mobility?

Ťažko povedať, do akej miery by to dokázalo presvedčiť ľudí v regiónoch, aby za prácou dokázali vycestovať. Tam je často problém odlúčenie od rodiny a aj ten, že presťahovať celú rodinu je pre domácnosti v regiónoch veľmi nákladné až nemožné. Osobne si myslím, že tí, ktorí sú ochotní vycestovať, už to urobili.

Pomáha situácia, že je ťažké obsadiť pracovné miesta, rastu miezd?

Posledné dva roky platí, že dynamika rastu platov predbieha rast produktivity práce. Férový rast platov z pohľadu zamestnávateľa by mal odzrkadľovať rast pridanej hodnoty, ktorú zamestnanec pre danú firmu vytvorí. To je niečo, čo sme v minulej dekáde videli výnimočne, a vývoj bol opačný. Takže áno, zdá sa, že nedostatok pracovníkov v súčasnosti tlačí na rýchlejší rast miezd.

Platí to len v priemysle alebo aj v službách? Vo verejnej správe to zrejme platiť nebude.

Vidíme pomerne dynamický rast miezd aj v službách, aj v priemysle.

Je to už zdravé, alebo to môže škodiť ekonomike?

Nie je to v súčasnosti problém, veľmi podobná situácia je aj v okolitých krajinách, ktoré sú pre nás v tomto smere konkurenciou, keďže by sa tam kvôli nižším nákladom mohla presunúť výroba. Rast jednotkových nákladov práce vidíme vo všetkých krajinách regiónu a Slovensko zásadnejším spôsobom nevytŕča. Skôr by sa dalo povedať, že v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu je u nás rast platov stále relatívne tlmený.

Dá sa hovoriť aj o zaujímavom raste reálnych miezd?

Z reálneho rastu miezd už začala trochu ukrajovať inflácia. Na druhej strane, odbory majú silnejšiu vyjednávaciu silu. Očakávame, že rast reálnych miezd bude v tomto roku okolo troch percent. V závere tohto roka a v budúcom roku vstúpi na trh zásadnejšie aj Jaguar Land Rover, nedostatok práce sa pravdepodobne len prehĺbi a to bude ďalej tlačiť na rýchlejší rast miezd. No mzdy rastú a budú rásť aj v okolitých krajinách, konkurencia z okolitých krajín by nás teda nemusela tlačiť do toho, že by tlmila rast miezd.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Päť ministerstiev rieši pomoc najmenšiemu biznisu a peniaze stále nechodia
  • Pandémia: Vláda bude rozhodovať o opätovnom vyhlásení núdzového stavu, odporučil prijať ústredný krízový štáb
  • Vláda: Má rokovať o zmenách v oblasti spotrebných daní a nových pravidlách dočasnej ochrany pred veriteľmi
  • Doprava: Globálna osobná letecká doprava sa tento rok prepadne v dôsledku pandémie o 66 %, predpovedá IATA
  • Firmy: Coca-Cola plánuje v USA vstúpiť na trh s alkoholickými nápojmi
  • Radíme: Likvidácia firmy bude od októbra komplikovanejšia a drahšia

Pre koronavírus po 60 rokoch zatvárame rodinnú reštauráciu. Trump mal pravdu

Mike Fratantuono z amerického Baltimoru dnes zavrie rodinnú reštauráci Foto – Washington Post/Matt Roth
Mike Fratantuono z amerického Baltimoru dnes zavrie rodinnú reštauráci Foto – Washington Post/Matt Roth

Dovolili sme vírusu, aby sa zmocnil našej ekonomiky, vraví americký podnikateľ Mike Fratantuono z Baltimoru. Pre Washington Post opísal svoj príbeh, ako ho pandémia prinútila zavrieť po 60 rokoch rodinnú reštauráciu.

Minúta po minúte

Britská ekonomika klesla v druhom štvrťroku medzikvartálne menej, než sa predpokladalo, je však po 11 rokoch v recesii. HDP klesol o 19,8 %, zverejnil britský štatistický úrad.

Britský štatitsický úrad mierne korigoval svoj prvý odhad v predbežnej správe, ktorý počítal s prepadom až o 20,4 %. Analytici počítali s potvrdením predbežného odhadu.

V medziročnom porovnaní HDP za tri mesiace od apríla do júna padol o 21,5 %. To je o dve desatiny bodu lepší výsledok než v predbežnej správe. (čtk, tasr)

Vláda dnes má rokovať o zmenách v oblasti spotrebných daní a o nových pravidlách dočasnej ochrany pred veriteľmi. Prerokuje aj zmeny v štátnej investičnej pomoci a úveroch zo Štátneho fondu rozvoja bývania.

Spotrebné dane:

  • Benzín a nafta: Ministerstvo financií navrhuje stanoviť jednu sadzbu dane na motorový benzín a jednu sadzbu dane na motorovú naftu na úrovni terajšej zvýhodnenej sadzby dane a notifikované daňové zvýhodnenie neuplatňovať. V prípade benzínu má byť 514 eur za 1000 litrov a pri motorovej nafte 368 eur za 1000 litrov.
  • Cigarety: Od budúceho roka by mali zdražieť aj cigarety. Novelou zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov sa majú zvýšiť sadzby v troch krokoch, a to k 1. februáru 2021, k 1. februáru 2022 a k 1. februáru 2023. V priemere má cena jednej škatuľky od budúceho roka vzrásť o 40 centov a o 20 centov v rokoch 2022 a 2023.
  • Alkohol: Novelou zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov sa má zrušiť súkromná výroba destilátov z vlastného ovocia zavedená ešte počas bývalej vlády. Ministerstvo financií to zdôvodňuje neefektívnym vynakladaním peňažných prostriedkov na výkon daňovej kontroly pri takejto výrobe.

Bankový odvod

  • Rezort financií predložil návrh, ktorým sa má od budúceho roka zrušiť na Slovensku bankový odvod.

Dávky

  • Z dôvodu fungovania škôl a predškolských zariadení sa má od 15. októbra tohto roka zrušiť poskytovanie tzv. pandemického rodičovského príspevku.
  • V prípade nároku na dávku v hmotnej núdzi sa upravuje podmienka odpracovania 32 hodín, ak má člen domácnosti nariadenú karanténu súvisiacu s novým koronavírusom. Po novom sa mu z týchto dôvodov nemá dávka krátiť.

Dočasná ochrana:

  • Malý konkurz či neformálna reštrukturalizácia, ktorej súčasťou je dočasná ochrana pred veriteľmi, sú súčasťou návrhu zákona o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach.
  • Zákon by mal byť účinný od začiatku budúceho roka a plynulo by tak nadviazal na dnes platnú dočasnú ochranu podnikateľov.

Investičná pomoc:

  • Rezort hospodárstva navrhuje, aby sa podmienky poskytovania štátnej investičnej pomoci pre krízu spôsobenú pandémiou zmiernili.
  • Podniky budú mať možnosť neskôr začať obstarávať investičný majetok, predĺži sa aj termín na ukončenie investičného projektu.
  • O tri roky sa má predĺžiť lehota na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.

ŠFRB:

  • Kabinet by mal rozhodnúť aj o novele zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania.
  • Jeho zámerom je zvýšiť výšku úverov poskytovaných zo ŠFRB, chce tým podporiť výstavbu nájomných bytov. (tasr, n)

Ekonomický newsfilter: Päť ministerstiev rieši pomoc najmenšiemu biznisu a peniaze stále nechodia +

  • SIS upozorňuje na čínskych tajných napojených na technologické firmy
  • Preteky o štátnu dotáciu na kongresové centrum sú v plnom prúde
  • Česi sú v priemere dvaapolkrát bohatší ako Slováci

Americké akcie dnes mierne oslabili po predchádzajúcich troch nárastoch za sebou. Investori vyberali svoje zisky pred blížiacim sa koncom štvrťroka a prvou prezidentskou debatou v USA.

  • Dow Jonesov index stratil 0,48 percenta a uzavrel na 27 452,66 bodu
  • S&P 500 klesol rovnako o 0,48 percenta na 3335,47 bodu
  • Nasdaq Composite sa znížil o 0,29 percenta na 11085,25 bodu

„Je to vyberanie ziskov po niekoľkých solídnych nárastoch,“ podotkol ekonóm Peter Cardillo z maklérskej spoločnosti Spartan Capital Securities.

Prezident Donald Trump a jeho demokratický rival Joe Biden budú v noci debatovať na univerzite v Clevelande. Investori teraz čakajú na vývoj rokovaní amerických politikov ohľadom ďalších opatrení na podporu ekonomiky USA.

„Vývoj na finančných trhoch sa teraz zjavne odvíja od udalostí vo Washingtone, či sú to rozpočtové stimuly, alebo prezidentské voľby,“ uviedol analytik David Carter zo spoločnosti Lenox Wealth Advisors.

Na devízovom trhu dnes americký dolár oslaboval po tom, čo sa nedávno vyšplhal až na dvojmesačné maximum voči košu mien. Euro si voči doláru okolo 22:00 SELČ pripisovalo zhruba 0,6 percenta na 1,1737 USD. Dolárový index v rovnakom čase strácal takmer pol percenta na zhruba 93,9 bodu. (čtk, reuters)

Denník The Financial Times píše o ďalších pochybných investíciách Vatikánu do luxusných nehnuteľností v Londýne za 100 miliónov libier. Pre škandál okolo kontroverzných akvizícií už odstúpil vplyvný taliansky kardinál Angelo Becciu. Cirkevný štát teraz plánuje reformovať svoje hospodárenie.

Z dokumentov, ktoré má britský denník, vyplýva, že Becciu sa podieľal na investovaní prostriedkov Vatikánu do nákupov luxusných bytov vo štvrti Knightsbridge, ktorá patrí k najdrahším v Londýne.

Pre vyšetrovanie, ktoré cirkvi údajne spôsobilo rozsiahle finančné straty, vlani prepustili niekoľko zamestnancov vatikánskeho aparátu a vo funkcii skončil aj šéf správnej rady vatikánskeho úradu pre kontrolu finančných tokov Tommaso di Ruzza.

Rezignoval aj Domenico Giani, dlhoročný veliteľ vatikánskej stráže a hlavný bodyguard pápeža Františka.

Finančné toky Vatikánu často podliehajú nedostatočnej kontrole. Talianske médiá začiatkom týždňa uviedli, že pápež chce vo financiách okamžite nastoliť poriadok. Posilniť by sa mala predovšetkým Správa majetku apoštolského sídla. (čtk, financial times)

Odkaz MMŠ: „Experti sú iste užitoční v mnohých oblastiach, ale pokiaľ ide o budúcnosť ekonomiky, nedá sa im veriť… Neschopnosť vidieť do budúcnosti platí aj pre politiku.“

Američanovi hrozí v Thajsku sedem rokov väzenia za kritickú recenziu hotela. Podľa obžaloby porušil zákon o trestnej činnosti na internete, keď na webe zverejnil údajne nepravdivé informácie.

Američan Wesley Barnes si spolu s ďalšou osobou priniesol do hotelovej reštaurácie vlastný alkoholický nápoj. Keď ich obsluha upozornila, že si reštaurácia za tzv. korkovné účtuje vyše 12 eur, sťažovali sa a po dohode s prevádzkovateľom si svoju fľašu mohli otvoriť bez toho, aby za to platili.

Barnes zároveň tvrdí, že videl prevádzkovateľa, ako sa neúctivo správa k thajským zamestnancom. „Tu nespite. Nepodporujte modernú formu otroctva Thajčanov!“ napísal v recenziách na aplikácii TripAdvisor.

Hotel Sea View Koch Chang, ktorý sa nachádza 300 kilometrov východne od Bangkoku, vo vyhlásení tvrdí, že Američan Wesley Barnes si za všetko môže sám, pretože odmietol stiahnuť svoju recenziu na cestovateľských weboch pred tým, ako na neho hotel podal trestné oznámenie.

Aktivisti či novinári bývajú v Thajsku v posledných rokoch terčom žalôb za ohováranie preto, že odhaľujú porušovanie zákonov zo strany úradov či podnikov. (čtk, guardian)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať