Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Je to paradox: Nezamestnanosť znižujú aj chýbajúce investície

Nezamestnanosť na Slovensku je rekordne nízka. Je to výsledok ekonomického rastu? Alebo za to môžu štatistické metódy? O nezamestnanosti hovorí analytik Ľubomír Koršňák.

Premiér Robert Fico sa pred pár dňami pochválil, že nezamestnanosť na Slovensku je už pod siedmimi percentami. V júli klesla evidovaná nezamestnanosť na 6,7 percenta. Do akej miery toto číslo vypovedá skutočne o tom, koľko ľudí nemá prácu?

Ťažko povedať, keďže časť nezamestnaných mohla byť z evidencie úradov vytlačená a prešla do ekonomickej neaktivity. Z hrubých čísel nevieme presne povedať, o koľkých ide. Možno o tom viac povedia štvrťročné dáta nezamestnanosti, ktoré zverejní Štatistický úrad.

Nezamestnanosť, o ktorej Fico hovorí a ktorá sa meria podľa údajov z úradov práce, znižujú péenkári. Skresľujú jej výšku zásadnejšie alebo nie?

To sa zatiaľ zo zverejnených štatistík úplne potvrdiť nedá. Je pravda, že miera péeniek pozvoľna narastá. V júli bol na péenke každý desiaty nezamestnaný. Treba však povedať, že medzi nimi sú aj takí, ktorí sú dlhodobo na péenke a v evidencii zostávajú dlhší čas. Pri poklese nezamestnanosti tak automaticky zvyšujú mieru péeniek. Na druhej strane, ešte v roku 2013 sa miera práceneschopnosti pohybovala na polovičnej úrovni ako dnes, teda okolo piatich percent.

Ľubomír Koršňák

Vyštudoval ekonomickú a finančnú matematiku na FMFI UK. Po absolvovaní štúdia v roku 2003 nastúpil do UniBanky (predchodca UniCredit Bank) na pozíciu junior analytika. Od roku 2012 je hlavným ekonómom UniCredit Bank pre Slovensko.

Nezamestnanosť znižujú aj ľudia na aktivačných prácach. Stúpol ich počet?

Počet ľudí na menších obecných prácach a v dobrovoľníckej službe bol najvyšší niekedy v prvej polovici roku 2016 a odvtedy relatívne prudko klesá. Medziročne ich bolo o 43 percent menej. To znamená, že disponibilnú nezamestnanosť v porovnaní s rokom 2016 ako keby zvyšovali.

Platí teda, že nezamestnanosť klesá naozaj preto, lebo sa ekonomike darí, alebo sú za tým aj vyradenia ľudí z evidencie úradov práce?

Naďalej predpokladám, že za poklesom nezamestnanosti je najmä reálny ekonomický rast. To znamená cyklické oživenie, ktoré vidíme prakticky v celej Európe. A ten rast, ktorý tu pozorujeme, sa zdá byť aj relatívne náročný na pracovnú silu. Neťažíme z masívneho prílevu zahraničných investícií, ako to bolo napríklad pred krízou v roku 2008, ktoré ekonomiku modernizovali, prinášali nové technológie, ktoré boli menej náročné na pracovnú silu. A preto aj keď sme tu mali v jednom roku 10-percentný ekonomický rast, tak zamestnanosť predsa len rástla o niečo pomalšie, keďže veľká časť ekonomického rastu bola ťahaná investíciami a modernizáciou ekonomiky. V súčasnosti toto až do takej miery nemáme, a teda je rast oveľa náročnejší na pracovnú silu. Produktivita práce až tak rýchlo nerastie, ale o to viac je potrebné najímať nových zamestnancov. Chýbajúce investície tak paradoxne pomáhajú nezamestnanosť krátkodobo znižovať o niečo rýchlejšie.

Ústredie práce v minulosti zmenilo spôsob výpočtu nezamestnanosti, čo ju umelo rýchlejšie znížilo. Jednoducho, ľudia na aktivačných prácach sa odrazu prestali počítať medzi nezamestnaných. Aká by bola nezamestnanosť, keby platili staré pravidlá?

Aj podľa pôvodných pravidiel by sme sa v júli dostali na hranicu siedmich percent. Tým, že počet ľudí na aktivačných prácach v posledných mesiacoch ubudol, rozdiel nie je až taký markantný ako napríklad v roku 2016.

Vieme dnes povedať, koľko ľudí z tých, ktorí si našli prácu, sa zamestnalo na trvalý pracovný pomer a koľkí z nich sú dohodári alebo živnostníci?

Takto detailne dáta nevidím. Viem povedať, aké percento ľudí sa umiestnilo na trhu práce a aké percento vyradili z evidencie, či už pre nespoluprácu, alebo z iných dôvodov, napríklad odišli do dôchodku. Každý mesiac je to približne tak, že dve tretiny ľudí sú umiestnené na trhu práce a tretina je z evidencie úradov práce vyradená z iných dôvodov.

Aký je podiel tých, ktorí sú vyradení pre nespoluprácu?

Číslo sa pohybuje od dvoch do štyroch tisíc mesačne. Keď porovnáme počet vyradených z evidencie za prvých sedem mesiacov v tomto roku a vlani, rozdiel je asi dvesto ľudí. V tomto roku to bolo 23 157 ľudí.

Nie je správnejšie sledovať celkovú nezamestnanosť? V nej sú započítaní aj takí ľudia na úradoch práce, ktorí sú na péenke, aktivačných prácach, rekvalifikačných kurzoch či na absolventskej praxi. V júli dosiahla 7,91 percenta.

Podľa toho, načo to chceme používať. Disponibilná nezamestnanosť hovorí o ľuďoch, ktorí sú naozaj schopní okamžite nastúpiť do práce. To znamená, že 6,7 percenta ľudí nemá prácu a zajtra by mohli pracovať. Zvyšok z rôznych dôvodov – či už si zvyšujú kvalifikáciu, alebo sú na péenke – zajtra nemôže okamžite nastúpiť do práce. Aj keď časť péenkárov je pravdepodobne fiktívnych.

Sme v situácii, keď je veľa voľných pracovných miest, ktoré sa nedarí obsadiť. O akých číslach sa bavíme?

Voľné pracovné miesta relatívne prudko medziročne rastú. Ich počet sa v porovnaní s minulým rokom zvýšil takmer o polovicu. V súčasnosti sme na historických maximách: voľných pracovných miest nahlásených na úradoch práce je niečo viac ako 60-tisíc, a ak by ich obsadili nezamestnaní na slovenských úradoch práce, disponibilná nezamestnanosť by klesla zo 6,7 na 4,5 percenta. Je, samozrejme, nepravdepodobné, aby sa niečo také stalo.

Prečo sa nedarí lepšie obsadiť tieto miesta?

Čiastočne tam môže zohrávať úlohu to, že chýba kvalifikácia, ale momentálne sa to javí ako menej dôležitý dôvod, keďže väčšina voľných pracovných miest si nevyžaduje úplné stredné vzdelanie, teda maturitu. Skôr je problémom regionálne rozloženie nezamestnanosti. Na východe a juhu stredného Slovenska máme okresy s vysokou nezamestnanosťou, kde voľných pracovných miest nie je veľa. Naopak, v Trnavskom kraji a v Bratislave pracovné miesta sú, ale nezamestnaných je tam málo. Ak by sme zobrali všetkých ľudí, ktorí sú evidovaní v Trnave na úrade práce, obsadili by sme približne len tretinu voľných pracovných miest, ktoré sú nahlásené v trnavskom okrese. Regionálne rozloženie nezamestnaných a neochota ľudí vycestovať za prácou potom vytvára problém nedostatku pracovnej sily na západnom Slovensku.

Trpí tým najmä automobilový sektor? Bratislavský Volkswagen otvorene hovorí, že ak sa mu nepodarí nájsť ľudí na slovenskom trhu, zoberie ich zo zahraničia.

V regiónoch Trnavy, Žiliny, Nitry a Bratislavy, kde automobilky pôsobia alebo budú pôsobiť, je naozaj buď viac voľných pracovných miest, alebo je ich len mierne menej ako nezamestnaných.

Ukazuje sa teda, že momentálne je väčší problém mobilita pracovnej sily než zlá vzdelanostná štruktúra?

Áno. Aj keď sa pozrieme na štatistiky o cudzincoch, ktorých sme zamestnali na Slovensku, tak 45 percent z nich nemá ukončené úplné stredoškolské vzdelanie. Nie sú to teda ľudia, ktorí by mali v zásade vyššiu kvalifikáciu ako tí, ktorí sú na našich úradoch práce. No na rozdiel od nich sú za prácou ochotní vycestovať. Dôvodom môže byť aj mzdový diferenciál oproti príjmu v ich domovskej krajine, ktorý je neraz vyšší ako u Slovákov v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, teda aj ich motivácia vycestovať je vyššia.

Hľadajú sa aj IT-čkári a ďalšie pozície s vyššou kvalifikáciou?

Áno, voľné pozície sú aj v oblasti administratívnych pracovníkov s vyššou pridanou hodnotou. Ale keby sme sa na to pozreli bližšie, tak 79 percent voľných pracovných miest je v troch kategóriách, a to sú kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, operátori a montéri strojov a zariadení a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Najviac chýbajú operátori. Ide teda o pozície, ktoré sú typické pre priemysel.

Môže sa nezamestnanosť u nás ešte znížiť bez toho, aby vláda prijala opatrenia na zvýšenie pracovnej mobility?

Ťažko povedať, do akej miery by to dokázalo presvedčiť ľudí v regiónoch, aby za prácou dokázali vycestovať. Tam je často problém odlúčenie od rodiny a aj ten, že presťahovať celú rodinu je pre domácnosti v regiónoch veľmi nákladné až nemožné. Osobne si myslím, že tí, ktorí sú ochotní vycestovať, už to urobili.

Pomáha situácia, že je ťažké obsadiť pracovné miesta, rastu miezd?

Posledné dva roky platí, že dynamika rastu platov predbieha rast produktivity práce. Férový rast platov z pohľadu zamestnávateľa by mal odzrkadľovať rast pridanej hodnoty, ktorú zamestnanec pre danú firmu vytvorí. To je niečo, čo sme v minulej dekáde videli výnimočne, a vývoj bol opačný. Takže áno, zdá sa, že nedostatok pracovníkov v súčasnosti tlačí na rýchlejší rast miezd.

Platí to len v priemysle alebo aj v službách? Vo verejnej správe to zrejme platiť nebude.

Vidíme pomerne dynamický rast miezd aj v službách, aj v priemysle.

Je to už zdravé, alebo to môže škodiť ekonomike?

Nie je to v súčasnosti problém, veľmi podobná situácia je aj v okolitých krajinách, ktoré sú pre nás v tomto smere konkurenciou, keďže by sa tam kvôli nižším nákladom mohla presunúť výroba. Rast jednotkových nákladov práce vidíme vo všetkých krajinách regiónu a Slovensko zásadnejším spôsobom nevytŕča. Skôr by sa dalo povedať, že v porovnaní s ostatnými krajinami regiónu je u nás rast platov stále relatívne tlmený.

Dá sa hovoriť aj o zaujímavom raste reálnych miezd?

Z reálneho rastu miezd už začala trochu ukrajovať inflácia. Na druhej strane, odbory majú silnejšiu vyjednávaciu silu. Očakávame, že rast reálnych miezd bude v tomto roku okolo troch percent. V závere tohto roka a v budúcom roku vstúpi na trh zásadnejšie aj Jaguar Land Rover, nedostatok práce sa pravdepodobne len prehĺbi a to bude ďalej tlačiť na rýchlejší rast miezd. No mzdy rastú a budú rásť aj v okolitých krajinách, konkurencia z okolitých krajín by nás teda nemusela tlačiť do toho, že by tlmila rast miezd.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Európske akcie po víťazstve konzervatívcov v britských parlamentných voľbách rekordne stúpli. Investorov povzbudili aj správy o nádejnom vývoji ohľadne americko-čínskej obchodnej dohody.

Konzervatívci premiéra Borisa Johnsona získali absolútnu väčšinu v Dolnej snemovni. Ich víťazstvo otvorilo cestu k brexitu do konca januára 2020.

Ako reagovali akcie:

  • paneurópsky akciový index Stoxx Europe 600 si pripísal 1,6 percenta a prekonal tak rekordnú zatváraciu hodnotu z apríla 2015;
  • hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 stúpol o 1,7 percenta;
  • index menších britských firiem FTSE250 vzrástol o 5,4 percenta, najviac od mája 2010.

„Niektorí investori vnímajú dnešok ako predčasné Vianoce, pretože sa črtá skoré riešeneie dvoch zásadných politických rizík,“ cituje Bloomberg Deana Turnera zo spoločnosti UBS Wealth Management.

Na devízových trhoch sa výrazne posilňuje libra.

Dopoludnia sa voči doláru zhodnotila o približne 1,8 percenta na 1,34 USD. Euro voči libre strácalo zhruba 1,4 percenta na 0,8342 GBP.

Zdieľať

Qantas chcú na ultra dlhé lety Airbusy. Testovali ich s Boeingom

Airbus A350-1000 Foto - Airbus
Airbus A350-1000 Foto – Airbus

Aerolinky Qantas uprednostnili pre najdlhšie komerčné lety stroje Airbusu pred Boeingom. Spoločnosť plánuje prevádzkovať pravidelné spojenie medzi Austráliou a New Yorkom či Londýnom bez medzipristátia.

Európsky a americký výrobca lietadiel súperili o prestížnu zákazku od roku 2017, píše Bloomberg.

Qantas pripravuje pre ultradlhé lety objednávku 12 Airbusov A350-1000 (v hre bol konkurenčný Boeing 777X). Spoločnosť Citi odhaduje hodnotu zákazky na 3,5 miliardy austrálskych dolárov (2,2 miliardy eur).

Konečné rozhodnutie sa očakáva v marci budúceho roka. Prvý komerčný let by sa mal uskutočniť v prvej polovici roka 2023.

Ako testovali ultradlhé lety:

V októbri Qantas uskutočnil rekordné dlhý skúšobný let medzi New Yorkom a Sydney so svojím Boeingom 787 Dreamliner.

Stroj pristál po vyše 19 hodinách vo vzduchu. Letu sa zúčastnilo iba niekoľko desiatok ľudí, prevažne zamestnanci aeroliniek a členovia posádky.

Cieľom bolo preveriť dosah dlhých letov na ľudský organizmus. V lietadle sa monitorovali mozgové vlny, hladina melatonínu a bdelosti pilotov či vplyv osvetlenia, jedla a cvičenia na pasažierov.

Najdlhší komerčný let v súčasnosti prevádzkujú Singapore Airlines na linke medzi Singapurom a New Yorkom. Lietadlo Airbus A350-900 zvláda trastu za takmer 19 hodín.

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať