Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

K miliónom z eurofondov sa u Matečnej môže dostať aj firma, ktorú odporúčal Richter

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bola to prvá veľká škvrna na politickej kariére Jána Richtera, dnešného ministra práce, pre ktorého môže padnúť táto vládna koalícia.

V roku 2008 ešte ako generálny manažér Smeru Richter odporúčal starostom na východe Slovenska, aby na eurofondové projekty využili poradenskú firmu Star EU. Táto firma navyše za prvej vlády Smeru vyhrala všetkých 70 súťaží, na ktorých sa zúčastnila.

Dnes sa firma Star EU do boja o eurofondy vracia – cez ministerstvo pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (nominantka SNS), ktorá je od piatku dočasne poverená aj vedením ministerstva školstva. SNS môže mať ďalší eurofondový škandál po tom, ako Európska komisia spochybnila balík 600 miliónov eur na vedu a výskum.

Vyšetrovaných nezastavíte

Ministerstvo pôdohospodárstva na jar 2017 vypísalo výberové konanie na poradenstvo v jedenástich rôznych oblastiach. Chce za ne zaplatiť viac ako 48 miliónov z eurofondov.

Hľadajú poradenské firmy napríklad pre laboratóriá, stavby, ale aj pre softvér či poistenie, teda pre úplne rozdielne oblasti. Tie majú dodávať napríklad analýzy, hodnotenia či iné podklady.

Zatiaľ ukončili prvé kolo a v každej z jedenástich kategórií postúpilo do druhého kola vždy osem firiem. Firma Star EU postúpila v piatich prípadoch a ukážkovo sa darilo jej partnerskej spoločnosti Star Asia – postúpila v každej oblasti. To sa nepodarilo žiadnej inej firme.

„Dozvedeli sme sa, že agentúra Star EU je pripravená metodicky nám pomáhať v oblasti projektov, technickej dokumentácie a s prípravou ďalších podkladov,“ povedal v roku 2008 pre SME vtedajší starosta obce Vápeník Mikuláš Krajkovič, ktorý je dnes poslancom Smeru. Zrejme neuvážene tak odkryl, že generálny manažér Smeru Richter svojim straníkom z regiónov takto odporučil konkrétnu firmu, aby boli úspešní s eurofondmi.

Firmu Star EU v minulosti vyšetroval Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ten však neposúva prípady súdom, ale štátnym orgánom. Slovenská polícia napokon rozhodla, že firma trestný čin nespáchala.

Odborník na eurofondy Ján Rudolf hovorí, že prešetrovaným firmám nemôžu ministerstvá zabrániť prihlasovať sa do verejných obstarávaní. „Jediné riešenie je, že bude medializovaná a prešetrovaná,“ hovorí Rudolf.

Star EU a Star Asia

Riaditeľom spoločnosti Star Asia je Alexandr Bedrna, ktorý je od roku 2013 členom dozornej rady slovenskej poradenskej firmy Star EU. Ondřej Miffek zo Star Asia potvrdil, že firmy majú spoločné kontakty.

Miffka sme sa pýtali, či je možné, že obe firmy budú ministerstvu ponúkať rovnakých expertov. „Samozrejme, teoreticky je to možné,“ povedal Miffek.

Star Asia bola jasne najúspešnejšia aj napriek tomu, že podľa českej zbierky listín mala v roku 2014 štyroch zamestnancov, z toho traja boli členovia priamo v riadiacom orgáne.

Ondřej Miffek zo Star Asia nám potvrdil, že počet zamestnancov sa výrazne nezmenil. Aj napriek tomu vraj dokážu zaistiť špecializované poradenstvo vo všetkých jedenástich oblastiach. „Ak viete, ako funguje poradenský biznis, tak viete, že to nie je založené na tom, koľko má firma zamestnancov, ale s koľkými ľuďmi spolupracuje,“ povedal Miffek.

Na otázku, či majú skúsenosť so slovenským trhom, alebo im u nás niekto pomáha,  Miffek odpovedal, že ak pôsobia na Slovensku, spolupracujú aj s niektorými partnermi, ale „táto problematika poradenstva je taká všeobecná, že pre ňu žiadne know-how pre danú krajinu nepotrebujete“.

Veľké renomované firmy vypadli

V prvom kole bola jediným kritériom na výber poradenských firiem cena. Ministerstvo tvrdí, že sa tak chce vyhnúť predraženým ponukám.

V druhej časti obstarávania budú firmy súťažiť medzi sebou o jednotlivé zákazky a ministerstvo už bude skúmať aj to, či skutočne vedia ponúknuť aj expertov, a budú žiadať „preukázanie odbornej spôsobilosti uchádzača“, vraví hovorca ministerstva pôdohospodárstva Michal Feik.

Ministerstvo tvrdí, že na základe súťažných podkladov zákazku nemôže získať schránková firma alebo spoločnosť bez expertov. Kvalita poradcov však v druhom kole tvorí len 30 percent hodnotenia. Zvyšok je cena.

Pri vypisovaní verejného obstarávania na poradenské služby medzi sebou súťažili veľké medzinárodné firmy s malými súkromnými firmami. Ich ponuky a ceny sa však nedajú porovnávať.

„Ak vedľa seba dovolia súťažiť renomovanej veľkej medzinárodnej kancelárii a lokálnemu malému advokátovi, zrejme si verejný obstarávateľ dobre nenadefinoval, čo potrebuje. Každý z nich ponúka iný typ a kvalitu poradenstva. Nemôžeme ich predsa proti sebe nechať súťažiť cenou, keď sa ich produkt diametrálne odlišuje,“ vysvetľuje partner medzinárodnej advokátskej kancelárie Taylor Wessing Andrej Leontiev.

Známe veľké firmy ako EY alebo Deloitte, ktoré tiež predložili niekoľko ponúk, sa do užšieho výberu nedostali. Podľa Leontieva sa „hodinová odmena v medzinárodných kanceláriách na pozícii junior alebo senior experta zriedkakedy pohybuje pod sto až stopäťdesiat eur“.

Za hodinu práce senior experta ponúkala Star Asia 28 eur, ceny Star EU sa v tejto kategórii pohybovali okolo 50 eur.

„Ak je hlavným kritériom cena, tak hrozí, že kvalitná medzinárodná advokátska kancelária vypadne už v prvom kole, lebo je logicky drahšia než samostatne praktizujúci lokálny advokát,“ hovorí Leontiev. „Štát v prvom rade musí vedieť, čo chce. Či chce malú, strednú, alebo veľkú kanceláriu, domácu alebo zahraničnú, so špecialistami alebo s generalistami.“

Spoločnosti medzi sebou súťažili cenou za hodinovú mzdu. Leontiev upozorňuje aj na to, že pri podobných zákazkách je veľmi ťažké ustrážiť, aký počet hodín advokáti reálne odpracovali. „Preto sa dnes v biznise právnych služieb často obstarávajú tieto projekty ako paušál alebo takzvaný ,strop‘ na kauzu, teda za koľko vie advokát zrealizovať konkrétnu zákazku,“ objasnil Leontiev.

Priemerní experti

Podľa Leontieva pri takejto zákazke hrozí, že pre vyššiu cenu sa zo súťaže hneď na začiatku vyradia najlepší experti a ministerstvo tak v druhom kole medzi sebou nechá súťažiť tých priemerných.

Odborník na eurofondy Ján Rudolf sa dokonca domnieva, že ministerstvá nepotrebujú miliónové poradenstvá a konzultácie. „Majú už viac ako 10-ročné skúsenosti s eurofondmi, majú dosť kvalifikovaných odborníkov a milióny na právne poradenstvo a rôzne konzultácie sú len vyhodené eurá, respektíve pranie peňazí,“ hovorí Rudolf.

Hodinová mzda externých poradcov sa pri tom nedá porovnávať so zamestnancami ministerstva. Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová upozornila na začiatku roka na expertov z firmy Deloitte, ktorí brali na ministerstvách aj 130 eur na hodinu, kým zamestnanci ministerstva robia podobnú prácu asi za 6 eur na hodinu.

Ministerstvo sa obhajuje, že práve preto je v aktuálnej súťaži hlavným kritériom cena. „Chceme sa zbaviť doterajšej praxe predražených poradenských služieb,“ tvrdí hovorca ministerstva pôdohospodárstva Michal Feik.

Ministerstvo sa na nízke ceny pýta

„Ministerstvo v snahe predísť spochybňovaniu tendra z vlastnej iniciatívy pred vyhlásením súťaže konzultovalo súťažné podmienky s Úradom pre verejné obstarávanie. Ten súťažné podmienky odobril,“ hovorí Feik.

ÚVO dostal k súťaži námietku, no zamietol ju. Teraz prebieha odvolacie konanie.

Aj pre námietku súťaž zatiaľ nevyhodnotili. Zverejnili len predložené cenové ponuky, z ktorých sa na základe zverejnených kritérií dá odvodiť zoznam firiem, ktoré sa dostali do užšieho výberu pre jednotlivé poradenské oblasti.

Ministerstvo pôdohospodárstva si tiež v súťaži všimlo neobvykle nízke sumy niektorých uchádzačov a už ich požiadalo o vysvetlenie. Ministerstvo sa ešte chystá preverovať, či všetci uchádzači, ktorí predložili cenové ponuky, zároveň splnili podmienky súťaže.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Šéf Lidla: Zosadiť Tesco nie je náš primárny cieľ

Lidl sa intenzívne zaoberá prípravou e-shopu, hovorí jeho slovenský šéf Matúš Gála. Diskont plánuje ponúkať online zatiaľ iba spotrebný tovar, predaj potravín cez internet vníma dnes zo svojho pohľadu ako ekonomicky nefunkčný model.

Z veľkých obchodných reťazcov rozbehlo internetový predaj zatiaľ len Tesco. Neobmedzuje sa len na spotrebný tovar, ale rozváža tiež potraviny, vrátane čerstvých výrobkov.

V Česku prevádzkuje Lidl e-shop už dva roky.

Najdôležitejšie témy z rozhovoru s Matúšom Gálom, ktorý stojí na čele slovenského Lidla od leta 2016:

  • spotrebný tovar v obchodoch niekedy chýba preto, že reťazec neodhadne objednané množstvo,
  • v Poluse otvoril tretiu predajňu v obchodnom centre, no tento koncept pre reťazec nie je priorita,
  • rásť v existujúcej sieti predajní je čoraz náročnejšie, pretože niektoré obchody trpia vlastným úspechom a narážajú na kapacitné možnosti,
  • do konca roku by Lidl chcel na Slovensku otestovať samoobslužné pokladnice, ale z priestorových dôvodov si ich vie predstaviť len v malom počte predajní,
  • prebiehajúci finančný rok má byť najsilnejším z pohľadu expanzie za uplynulých 5 – 6 rokov,
  • či platí zamestnancov najlepšie na trhu, Gála tvrdí, že dostávajú o 20 % viac, než je priemer v brandži,
  • už niekoľko rokov poskytuje zamestnancom raz za päť rokov neplatený sabatikal na jeden až tri mesiace,
  • postupne zapája do spolupráce viac slovenských dodávateľov, naráža však na ich obmedzené spracovateľské kapacity, ktoré rastú len pomaly,
  • znižuje distribúciu tlačených letákov a posilňuje komunikáciu so zákazníkmi cez internet,
  • doteraz nedostal ani jednu miliónovú pokutu, najviac mu dali 25-tisícovú sankciu, ktorú aj zaplatil.
  • Prečítajte si celý rozhovor s Matúšom Gálom
Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
Zdieľať

Čo sa od piatka polnoci mení pri platení kartami a na webe (otázky a odpovede)

Od polnoci z piatka na sobotu platia na platenie kartami a cez web nové pravidlá. V otázkach a odpovediach vysvetľujeme, čo sa mení, čo sa nemení, prečo sa to deje a ako sa na to treba pripraviť:

  • Prečo môžem mať od soboty problém s platením kartou v obchode? Čo mám urobiť?
  • Ak budem vedieť PIN ku karte, budem ňou vedieť zaplatiť v každom prípade?
  • Páči sa mi platiť mobilom – budem musieť zadávať PIN aj tak?

Minúta po minúte

Zdieľať

Útok dronov na najväčšie ropné zariadenie na svete zrejme zdvihne ceny komodity

Dva útoky na veľké saudskoarabské ropné zariadenia spôsobia výpadok zhruba 5 % svetovej produkcie ropy. Po víkende tak zrejme stúpnu ceny ropy na svetových trhoch.

Prečo je to dôležité: Saudská Arábia dodáva v súčasnosti trhu asi 10 percent svetových dodávok ropy, aktuálny výpadok by mal byť vo výške 5 miliónov barelov denne.

Financial Times tvrdí, že výpadky by mohli byť relatívne rýchlo nahradené, no trhy budú minimálne v prvých dňoch tak či tak zasiahnuté.

Spoločnosť Saudi Aramco ani saudskoarabské oficiálne orgány ani 15 hodín  po útoku nepovedali, aký je odhadovaný rozsah škôd.

Problémom sú aj pochybnosti, či Saudská Arábia dokáže zabezpečiť ochranu svojich zariadení pred útokmi dronov v budúcnosti. To by mohlo ceny ropy ovplyvňovať dlhšie.

Útočili jemenskí povstalci: K sobotňajšiemu útoku na dve veľké ropné zariadenia v Saudskej Arábii sa prihlásili jemenskí šiitskí povstalci húsíovia.

Ich vojenský hovorca vyhlásil, že vyslali desať dronov, aby zaútočili na závod na spracovanie ropy v Búkjaku a ropné pole Churajs na východe krajiny. Informovala o tom agentúra AP.

Hovorca súčasne varoval, že útoky húsíov proti Saudskej Arábii sa len zintenzívnia, ak bude vojna v Jemene pokračovať. „Jedinou možnosťou pre saudskoarabskú vládu je prestať na nás útočiť,“ vyhlásil vo vystúpení, ktoré odvysielala satelitná televízia húsíov.

Saudskou Arábiou vedená vojenská koalícia bojuje proti povstalcom v susednom Jemene od marca 2015.

Útok na najväčšie ropné zariadenie na svete:       

Terčom jedného útoku bol spracovateľský závod štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Saudi Aramco v Búkjaku, ležiacom neďaleko pobrežného mesta Dammán vo Východnej provincii.

Firma označuje svoje zariadenie v Búkjaku za „najväčší závod na stabilizáciu ropy na svete“. Závod spracováva tzv. kyslú ropu na sladkú, ktorú potom prepravujú na prekládkové stanice na pobreží Perzského zálivu a Červeného mora. Podľa odhadov dokáže spracovať až sedem miliónov barelov ropy denne.

Závod bol v minulosti terčom militantov. Samovražední bomboví útočníci al-Káidy sa neúspešne pokúsili zaútočiť na tento ropný komplex vo februári 2006.

Druhým miestom útoku bolo podľa ministerstva ropné pole Churajs.

Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Požiare po útoku dronov na zariadenia firmy Aramco.
Zdieľať

V nedeľu 15. septembra ostanú obchody na Slovensku zatvorené, predávať počas sviatku im zakázal zákon. Otvorené smú mať len obchody na staniciach, letiskách, predajne suvenírov, lekárne, veľkoobchody či menšie predajne, kde neobsluhujú zamestnanci.

Zdieľať

Riziko rozhodnutia ECB o uvoľnení menovej politiky je v tom, že z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny, hovorí šéfka Implementačnej jednotky vlády Miriama Letovanec.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na podporu použité?

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky

Kvantitatívne uvoľňovanie je štandardným nástrojom monetárnej politiky. Rozhodnutie ECB v súčasnej dobe však vnímam ako potenciálne riziko, keďže z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny.

Rovnako je legitímnou otázkou, čo sa bude diať, ak vplyvom potenciálnych hrozieb obchodných vojen či tvrdého brexitu dôjde k ďalšiemu spomaleniu ekonomiky, prípadne dôjde ku kríze. Preto novej šéfke ECB držím palce a prajem jej pevné nervy!

Rovnako dôležité však bude, ako na tento krok zareagujú jednotlivé krajiny z pohľadu mixu opatrení vo fiškálnej politike. Vytvára to priestor pre implementáciu štrukturálnych reforiem, ktoré v konečnom dôsledku nemusia byť pre krajiny až také bolestivé. Samozrejme, závisí to aj od toho, v ktorej fáze volebného cyklu sa nachádzajú a ako dlho tieto vlády pri moci aj vydržia (napr. Taliansko).

Z pohľadu investičného apetítu jednotlivých krajín je žiaduce, aby boli nasmerované do projektov, ktoré prinesú pre občanov dlhodobý úžitok a nie krátkodobý efekt pred voľbami.

Dovolím si však upozorniť, že kvantitatívne uvoľňovanie nemá nič spoločné s rozpočtovou nezodpovednosťou a zbytočným zadlžovaním krajiny v rizikovom období ekonomického spomalenia.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.