Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Nový Sulíkov poradca: Odvodový bonus má stále dosť rezerv, ktoré hrajú v náš prospech

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ekonóma Petra Cmoreja si šéf SaS Richard Sulík vybral za experta strany pre odvodový bonus a dôchodky. Jeho prvou úlohou bolo reagovať na výpočty ekonóma Mariana Jánoša, ktorý spochybnil, že Sulíkova reforma by bola rozpočtovo neutrálna, teda nezvýšila ani neznížila by deficit verejných financií.

Stali ste sa poradcom Richarda Sulíka pre odvodový bonus. Predpokladám, že vás oslovil potom, ako z SaS vystúpil Jozef Mihál.

Zavolal mi niekoľko dní po Jozefovom odchode. Nie je nás v strane veľa, ktorí sa zaoberáme sociálnymi vecami. S Jozefom som pravidelne spolupracoval najmä v otázkach dôchodkového systému. Odvodový bonus som celkom dobre poznal už aj predtým, takže som aj čakal, či mi Richard nezavolá. Dohodli sme sa, teraz som expertom SaS pre odvodový bonus a dôchodkový systém. Vedel som, že ako prvú vec bude treba riešiť výhrady Mariana Jánoša, takže sme sa do toho pustili.

Ekonóm Marian Jánoš vyrátal, že odvodový bonus má miliardovú chybu, lebo ráta s nereálnymi príjmami pracujúcich. Spochybnil predpoklad, že priemerný príjem 2,36 milióna pracujúcich v roku 2014 bol 964 eur, lebo príjmy živnostníkov a ich zamestnancov sú nižšie.

Mal pravdu v tom, že príjem 964 eur nemal byť použitý pre všetkých 2,36 milióna pracujúcich. To bolo prílišné zjednodušenie. Ale jeho výpočet bol tiež nesprávny. Zarátal všetkým pracujúcim priemernú mzdu, ktorá bola vtedy okolo 850 eur a nezohľadnil to, že v odvodovom bonuse dosť výrazne rozširujeme vymeriavacie základy. Rátame s tým, že dane a odvody sa budú platiť aj z podielov na zisku, z príjmu z prenájmov, autorských honorárov, odmien konateľov, dividend či úrokov. Nezohľadnil ani silové zložky. Bolo tam dosť vecí, ktoré robili na príjmoch asi štyri miliardy. Je pravda, že sme v poslednej knižke príjmy mierne nadhodnotili, ale určite to nebolo tak, ako tvrdil Marian Jánoš, že sme ich nadhodnotili o viac ako päť miliárd.

Peter Cmorej (34)

Vyštudoval Obchodnú fakultu na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Právnickú fakultu UK v Bratislave. Je expertom SaS pre Odvodový bonus a dôchodkový systém a komunálnym poslancom v Petržalke. Pracuje ako finančný sprostredkovateľ a ekonomický poradca.

Keď robili neskôr prepočty inštitúty INESS a INEKO, tiež im vyšlo, že systém odvodového bonusu je deficitný.

To je len spôsob interpretácie. INESS naše výpočty potvrdil. My sme vyrátali, že všetky mzdy v ekonomike vrátane odvodov sú 34,8 miliardy, podľa prepočtov INESS je to 34,6 miliardy. Keď povedali, že máme miliardu dieru, zároveň povedali, že 773 miliónov z toho je zdravotníctvo. Pripomeniem, že my sme vyrátali, že odvodový bonus je neutrálny, ale musíme nájsť 390 miliónov v zdravotníctve. Chceme to vyriešiť reformou zdravotníctva a vďaka nej tam nájsť úspory. Príjmy do zdravotníctva rástli v posledných rokoch rýchlejšie ako HDP, preto si myslíme, že v zdravotníctve je viac ako dosť peňazí a stačí len trochu menej kradnúť a 390 miliónov tam dokážeme nájsť. Rozdiel v prepočtoch vznikol aj preto, že kým my sme použili 9-percentnú sadzbu odvodov bez stropu pri zdravotnom poistení, oni použili 9 % so stropom.

Aj to vám vyčítal Jánoš, že zrušením odvodových stropov predbiehate vládu. Tá zrušila strop až od roku 2017, prepočty sú za rok 2016.

Mohli sme zvýšiť sadzbu na 10 %, ale povedali sme si, že radšej zrušíme strop, čo sa v realite už aj tak stalo. Ako výhradu to beriem, ale nie je to niečo zásadné. Zrušili sme ho o rok skôr. Ale vrátim sa k prepočtom INESS. Ak by sme odrátali zdravotníctvo, rozdiel v našich prepočtoch je zhruba 250 miliónov, čo je zanedbateľné. Je to iba o tom, aké predpoklady použijete. V niektorých veciach mali pravdu, ale to bolo o pár miliónoch. Viac napríklad urobilo, že použili dáta Štatistického úradu, podľa ktorých v zahraničí pracuje 160-tisíc ľudí. Podľa čísel ministerstva financií a Podnikateľskej aliancie Slovenska je v zahraničí viac ako 300-tisíc ľudí. Ministerstvo to má z databáz zdravotného poistenia. My sme do výpočtu použili, že v zahraničí pracuje 200-tisíc ľudí. Iba toto urobí viac ako 200 miliónov. Deficit 250 miliónov je pri takej veľkej reforme pomerne veľká presnosť.

Zdravotníctvo nie je zanedbateľná položka. Žiadna z vlád ho nedokázala vyriešiť, nemocnice sa majú znova oddlžiť.

Zdravotníctvo nie je moja téma. SaS má zdravotnícky tím, ktorý predstaví reformu do konca tohto roka.

Ani podľa prepočtov INEKO nie je odvodový bonus rozpočtovo neutrálny.

INEKO nespochybnilo výpočty, ale povedalo, že dáta, z ktorých sme vychádzali, boli nesprávne. Paradoxné je, že aj my, aj oni mali dáta z Inštitútu finančnej politiky (IFP). Jánoš sa dopytoval aj IFP, ktoré nám následne poslalo ospravedlňujúci e-mail, že dáta, ktoré nám poslali, neboli dobré. Je to dosť nešťastné. Došli sme k tomu, že je dosť veľký problém s validitou dát, s ktorými počítame. Úplne korektné asi nebudú ani dáta, ktoré má INEKO, lebo keď sme si robili skúšku správnosti cez reálne vybranú daň z príjmov a použili dáta z INEKO, vyšlo nám, že štát vybral od fyzických osôb o 300 miliónov na dani z príjmov viac, ako by mal. Teraz sa pýtame IFP, ako toto vysvetlia a čakáme na odpoveď, aby sme si vyjasnili, aké dáta sú správne.

Takže ešte stále ste neuzavreli, aký by bol dosah odvodového bonusu na verejné financie.

Rok 2016 je pre nás uzavretý. Vieme, že to nebude až také zlé, ako to vypočítalo INEKO. Tých 300 miliónov musel niekto zaplatiť. Ale môže byť, že nakoniec prídeme k tomu, že ten koláč, teda hrubé príjmy, boli napríklad o miliardu nižšie, že to bolo 33,5 miliardy. V takom prípade sa budeme musieť znova pozrieť na výpočty, ako ten koláč rozdeľujeme a budeme tam musieť urobiť nejaké zmeny. Ale počkáme si na dáta za rok 2017. Odvodový bonus má stále dosť rezerv, ktoré hrajú v náš prospech.

O akých rezervách hovoríte?

Napríklad sme si povedali, že budeme vyplácať materskú všetkým rodinám s deťmi do troch rokov a vôbec sme nepočítali s prípadom, že rodič sa rozhodne popri materskej pracovať. V takom prípade sa aj materská bude od určitého príjmu znižovať o 10 percent príjmov rodiča. Slobodným povolaniam iným ako SZČO sme zarátali odvodový bonus v celej výške, lebo sme nevedeli ich počet. Pritom vieme, že zarábajú veľmi slušne. Nerátali sme ani s klesaním mimoriadnych štátnych dávok pri príjmoch nad 2000 eur, čo je dnešných necelých 1500 v hrubom. Ďalej sme si povedali, že budeme vyplácať odvodový bonus všetkým študentom od 15 rokov, čo je 124 eur mesačne. Ak bude „najhoršie“, môžeme to posunúť napríklad na 18 rokov. Takých vecí tam máte možno desať, ktoré môžete meniť. Odvodový bonus nebude deficitný, je to len o tom, ako nastavíte parametre.

Rátate teda s tým, že parametre odvodového bonusu sa môžu ešte meniť.

Budem sa snažiť, aby sa dostalo do povedomia, že odvodový bonus nie je problém nastaviť tak, aby nebol deficitný. Pokiaľ sú splnené základné princípy odvodového bonusu, reforma plní svoj účel. Ostatné parametre sa tomu prispôsobia.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Pre SaS je odvodový bonus zásadná vec. Zaujímajú sa o túto tému aj potenciálni koaliční partneri z opozície?

Nie. A vôbec si nerobím ilúziu, že naši budúci koaliční partneri budú mať o odvodovom bonuse prehľad. Teda jedine, že by tam s nami sedel Jozef Mihál, k čomu mu pevne držím palce. Nemuseli by sme to ostatným toľko vysvetľovať. Odvodový bonus je komplikovaný a rozumie mu pár ľudí, preto chcem o ňom pravidelne publikovať články. Marian Jánoš tú tému pripomenul, čo je dobré aj preto, aby sa o tom hovorilo.

Skúste jednoducho povedať, čo je to odvodový bonus.

Je to systém, kde každý človek, ktorý platí a odvádza dane na Slovensku, bude mať od svojich 15 rokov nárok na základnú štátnu dávku a tá sa bude znižovať o 10 % jeho vlastných príjmov.

Základná dávka však bude len vo výške 124 eur v čistom.

To zodpovedá dnešnej dávke v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie.

Čím by ste politikov a verejnosť presvedčili o tom, že je to dobrý nápad?

Zásadný prínos je v tom, že odbúrame hranicu medzi pracovaním a nepracovaním. Tým zvýšime zamestnateľnosť aj menej kvalifikovaných ľudí, ktorí si dnes nevedia nájsť prácu, lebo hodnota, ktorú vyprodukujú, nie je taká, ako je dnes hodnota minimálnej mzdy. Znižujeme daňovo-odvodové zaťaženie tým, že zvyšujeme čisté príjmy zamestnancov a živnostníkov. Rodinám s deťmi dávame podstatne viac peňazí ako dáva dnešný systém. Pre mňa je zásadné aj to, že vďaka Odvodovému bonusu budú zdravšie verejné financie, lebo riešime prvý pilier, čo je obrovský problém do budúcna.

Vravíte, že by sa zvýšili čisté príjmy zamestnancom a živnostníkom. O všetkých živnostníkoch to zrejme neplatí.

Odvodový bonus zvyšuje čisté príjmy skoro každému zamestnancovi. Nízkopríjmovým celkom výrazne. Potom v strednej triede, u relatívne bohatých nastáva percentuálne vyšší nárast príjmu ako u menej bohatých, keďže dnes máme progresívne odvody a tie chceme zrušiť. Keď chceme jednoduchý systém, inak to nejde. U ultrabohatých potom príjem jemne klesá, ale to je tým, že sme zrušili strop pre zdravotný odvod. Pri živnostníkoch je to tak, že niektorej skupine výrazne zvyšuje, to sú tí, ktorí si dnes platia minimálne odvody, časti živnostníkov ich však zníži, lebo si budú musieť odvádzať 5 % z čistého príjmu do druhého piliera. Dnes je problém, že časť živnostníkov si optimalizuje príjem tak, aby neplatila žiadne odvody. To bol problém aj dôchodkovej reformy v Čile. Tam to nedopadlo slávne, lebo mali veľký podiel živnostníkov, ktorí sa do toho nezapojili. Títo živnostníci budú musieť po novom posielať do druhého piliera 5 percent. Keď to zhrniem, zamestnancom a väčšej časti živnostníkov sa čisté príjmy zvýšia dokopy o dve miliardy. Faktom je, že dve miliardy berieme tým, ktorí dnes majú nižšie daňovo-odvodové zaťaženie ako majú zamestnanci na základe rôznych výnimiek.

Keď to zhrniem, pohoršili by si tí, čo nepracujú a sú zdraví, no aj matky, ktoré majú ukončenú iba základnú školu.

Pri matkách sme urobili jednu zmenu. V pôvodnej verzii sme mali napísané, že ak má matka ukončené stredoškolské vzdelanie, môže si za každý neodpracovaný mesiac zarátať do vymeriavacieho základu pre materskú dvojnásobok životného minima. Nespomínali sme tam možnosť, že nemá ukončenú školu. Jánoš to kritizoval. Teraz sme to napísali tak, že matka s neukončenou strednou školou si môže zarátať jedno životné minimum. V systéme odvodového bonusu dostane približne rovnako ako je dnes rodičovský príspevok, čo je 213 eur. A áno, platí, že pohorší si zdravý nepracujúci jedinec. Odvodový bonus vypláca obec. Môže to podmieniť obecne prospešnými prácami. Pokiaľ nebude ochotný robiť ani len menšie obecné práce, bude mať nárok na jedno teplé jedlo denne. Ale to je už na obci, ktorá bude odvodový bonus vyplácať.

A čo invalidi? Navrhujete pre nich len jednu základnú dávku.

V terajších výpočtoch sme si povedali, že výdavky na invalidov budú také, ako sú v dnešnom systéme a podľa toho sa urobí výpočet invalidnej dávky. Je to o tom, či necháme úradníkov rozhodovať, kedy má invalid nárok na príspevok na auto, alebo radšej peniaze invalidom prerozdelíme a bude to na ich rozhodnutí, či si prerobia kúpeľňu, alebo kúpia nové auto a zaplatia to z vyššieho invalidného dôchodku. Jánoš napríklad kritizoval, že reforma ruší príspevok na učebnice. Ak by sme po dohode s koaličnými partnermi zistili, že je to taký problém, aj keby sme ho nechali, tých pár miliónov nehrá pre reformu rolu. Podobne je to aj s príspevkami pre invalidov. My si myslíme, že radšej tie peniaze dajme invalidom priamo a potom pre nich napríklad vytvorme možnosť bezúročných pôžičiek, ak to bude nutné. Budú na tom rovnako, ale sami sa rozhodnú, čo je pre nich dôležité.

Dôchodcovia majú zase dostávať vyrovnávaciu dávku.

Každý dôchodca, ale aj dnešný mladý pracujúci, bude dostávať vyrovnávaciu dávku za roky odpracované v starom systéme. Nikto nebude ukrátený ani o euro. Predchádzajúce vydanie odvodového bonusu v otázke dôchodkov ďalej nešlo, čo uznávam, že malo. V tejto verzii sme povedali, že každý nad 35 rokov si bude musieť povinne sporiť 5 % čistého príjmu do druhého piliera. To v budúcnosti poskytne rovnakú mieru dôchodkového zabezpečenia ako súčasný systém. Ale kto bude chcieť v dôchodku slušne žiť, bude si musieť sporiť podstatne viac. To platí aj pre dnešný systém.

Ani vy teda nerátate s výraznejším zvýšením príspevku do druhého piliera.

Tých 5 % z čistej mzdy vychádza na 4,25 % z hrubej mzdy, čo je dnes. Áno, je to menej ako 9 %. To bude povinný odvod, ľudia si môžu sporiť aj viac. Podľa dnešného zákona sa má príspevok zvýšiť na 6 % v roku 2024, ale to je ešte ďaleko.

S minimálnym dôchodkom reforma neráta.

Dnešné minimálne dôchodky sú zarátané vo vyrovnávacej dávke. O 30 rokov sa stane to, že väčšina príjmu dôchodcu bude pozostávať z druhého piliera. Vtedy bude relevantná otázka, čo budeme robiť s tými, ktorí si z nejakého dôvodu nenasporili. Môžeme mať aj v budúcnosti minimálny dôchodok, odvodový bonus to nevylučuje. Ale tým sa už odvodový bonus nezaoberal. Ale vieme povedať, že vďaka odvodovému bonusu budú zdravšie verejné financie, takže bude aj priestor na riešenie minimálneho dôchodku.

Keďže Sulíkovi radíte aj s dôchodkami, ako by ste riešili to, že výrazná väčšina sporiteľov v druhom pilieri je v dlhopisových fondoch a len nízke percento v indexových?

Áno, v druhom pilieri treba zmeniť investičnú stratégiu, aby sa peniaze investovali na základe životného cyklu sporiteľa. To je úplne zásadná vec, bez toho to nebude fungovať. Ja by som bol napríklad rád, ak by ste vy ako sporiteľ mohli dať niekomu splnomocnenie, aby investície manažoval za vás. Nie je tam riziko sprenevery, lebo peniaze sa odtiaľ nedajú vybrať. Je veľkou hanbou, že sa s tým nič nerobí, hoci každý relevantný ekonóm, aj IFP a Útvar hodnoty za peniaze hovoria, že je to problém, keď máme ľudí v produktívnom veku v garantovaných fondoch a tým sa stráca zmysel celého druhého piliera. Teraz je za to zodpovedný Švejna, jeho názory sú správne, ale keď je už štátnym tajomníkom, nemal by tam iba sedieť, ale aj niečo robiť.

Nezvýšilo by to poplatky v druhom pilieri?

Áno, asi by to spôsobovalo vyššie transakčné náklady v druhopilierových fondoch. Ale poplatky sú dnes pre správcov nastavené pomerne veľkoryso.

V minulosti ste upozornili na nevýhodnosť investičných životných poistiek. Ste spokojný s tým, ako štát na to reagoval?

A čo urobil? NBS vydala metodický pokyn už pred pár rokmi. Aktuálne ministerstvo financií niečo skúša, ale nejdú na to dobrým spôsobom. Celý návrh je o zavedení cenovej regulácie a regulácie nákladov. Znížilo by to provízie a spoločnosti, ktoré na tom žijú, by si museli asi nájsť nový obchodný model. To je pre trh a pre spotrebiteľov dobré, ale je to, žiaľ, jediná časť z navrhovanej regulácie, ktorá je dobrá. Sedel som s tvorcami návrhu, budú ho prepisovať do tretej verzie. Uznali v podstate všetky naše námietky. Dobrý nápad je, že chcú dať ku každej zmluve tabuľku, v ktorej klient uvidí, koľko za poistenie zaplatí, koľko z toho pôjde ako odmena pre sprostredkovateľa a aké sú náklady poisťovne. Investičné životné poistenie nie je prínosný produkt pre tento trh, je netransparentné a ľudia majú od tohto produktu nereálne očakávania. Ak by bola taká tabuľka, potom by sa už spotrebiteľ nemohol vyhovárať, že nevie, aké sú tam náklady. Toto by bolo dobré, ale zvyšok nemá hlavu ani pätu.

V jednom z blogov ste kritizovali NBS za to, ako zvládla situáciu s poisťovňou Rapid Life. V čom NBS zlyhala?

Kritizoval som NBS za to, že veľmi nerobí to, čo by mala robiť. Šokovalo ma, že hoci o poisťovni Rapid Life bolo roky známe, že nevypláca poistné plnenia a má pomerne divnú komunikáciu so zákazníkmi, NBS nič nerobila. Až teraz zaviedla nútenú správu a zistila, že tam nie je dosť peňazí ani na kúrenie a svietenie. Keby to urobili skôr, nemuselo prísť k tej škode, k akej došlo. Ale čudujem sa, koľko mal Rapid Life ešte klientov. Prekvapilo ma, že ich je až 15-tisíc.

Mal by im pomôcť štát? Opozičná strana Sme rodina navrhla, aby poisťovne vytvorili fond, z ktorých by sa klienti odškodnili. V úvode by si fond zobral na to pôžičku.

Je tam veľké morálne riziko. Ak budeme odškodňovať klientov Rapid Life, koho ešte ďalšieho? Aj klientov Drukosu, BMG Invest? Kde je koniec odškodňovaniu a kde sú tie hranice, koho budeme odškodňovať? Ak sa ukáže, že NBS nevykonala svoju prácu tak, ako mala a je tam zodpovednosť regulátora za škodu, ktorá vznikla, potom bude na mieste, aby k nejakému odškodneniu došlo. Ale to by bola situácia, ktorá by mala otriasť základmi NBS. Najprv si musíme počkať na závery vyšetrovania.

Zviditeľnili ste sa aj zverejnením blogu, v ktorom ste upozornili na komplikovaný systém elektronického cla, ktorý zaviedla finančná správa. Po zverejnení blogu jej šéf Imrecze povedal, že systém zjednodušia. Skúšali ste si odvtedy nejaký tovar elektronicky precliť?

Neskúšal. Počul som, že nejaké veci pomenili a elektronický formulár by mal byť inteligentnejší. Ale je smutné, že takéto vylepšenia sa robia len na základe toho, že sa niekto naštve a napíše čítaný blog. Som však rád, že pre SaS je témou aj informatizácia verejnej správy.

Teraz je veľkou témou, či má byť Slovensko v jadre EÚ. Sulík hovorí, že sa tam nemáme tlačiť. Radíte Sulíkovi aj v týchto veciach?

Nie, toto vôbec nie je moja téma, ani som s ním nikdy takú debatu neviedol. Som spokojný s líniou, ktorú ako strana máme, Richard to podľa mňa komunikuje dobre. A nepáčia sa mi zjednodušenia, že nebyť v jadre automaticky znamená, že pôjdeme na východ. Nevidím v tom žiadnu logiku a keď to povie novinár, príde mi to ako veľmi nepoctivá a nefér skratka. A na Robertovi Ficovi vidieť, že mu to asi vyšlo z prieskumu, že ľudia na to počúvajú.

Aké máte ambície? Uvažujete aj o pozícii ministra práce?

Osobne si myslím, že ak budeme ministerstvo práce obsadzovať my, budeme mať ministerku práce. Buď Luciu Nicholsonovú, Natáliu Blahovú alebo Janu Kiššovú. Myslím si, že štátny tajomník alebo poradca má viac času na robenie reálnej práce ako minister. Momentálne sa venujem odvodovému bonusu. Robím finančné sprostredkovanie, čo ma živí a toto mám ako bokovku (smiech).

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Nízke úroky zvýšia príjmovú nerovnosť a narušia sociálny zmier, myslí si analytik Finstat.sk Pavol Suďa. “V prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk
Príklad japonskej centrálnej banky ukazuje, že politika extrémne nízkych úrokov môže trvať desaťročia (viď. obrázok). Bank of Japan sa k nej uchýlila, keď začiatkom 90. rokov prepukla v krajine kríza sprevádzaná nevídaným prepadom cien nehnuteľností. V tamojšej ekonomike však jej „inovatívny“ prístup k menovej politike viedol k ére pomalšieho rastu alebo dokonca stagnácie. Ére, ktorá sa zvykne označovať ako stratené dekády.

Západné centrálne banky (hlavne americký Federálny rezervný systém a Európska centrálna banka) sa dlhoročnou politikou extrémne nízkych úrokových sadzieb dostali do podobnej pasce.

Odviazané rozpočtové politiky v časoch hojnosti nevytvárali rezervy, ktoré by národné vlády mohli využívať v recesii na kompenzáciu poklesu podnikových investícií a spotreby domácností. Naopak, viedli k prudkému nárastu verejných dlhov, ktorý by zvyšovanie základných úrokových sadzieb centrálnych bánk ešte viac zhoršilo.

Menové autority sa tak ocitli v akejsi úrokovej pasci, ktorá limituje ich úrokový arzenál v boji s ekonomickými cyklami a núti ich využívať iné nástroje, ako sú napríklad priamy nákup aktív (takzvané kvantitatívne uvoľňovanie) alebo administratívne regulácie (napríklad v oblasti poskytovania hypoték).

Keďže väčšina národných vlád svoje rozšafné rozpočtové správanie zásadne nemení, je vysoko pravdepodobné, že extrémne nízke úroky budú vo svetovej ekonomike pretrvávať. Zrejme aj celé desaťročia. To však prináša mnohé negatívne dopady. Nízke úroky síce stimulujú dnešnú spotrebu, no zároveň znižujú atraktivitu sporenia a v dôsledku slabých výnosov podkopávajú budúcu spotrebu (dôchodcov).

Ukazuje sa, že v prostredí nízkych úrokov sa k atraktívnejším investičným príležitostiam dostávajú hlavne bohatí ľudia. Zatiaľ čo bežní, malí investori sú odkázaní na čoraz horšie zarábajúce bankové vklady či dlhopisové fondy. To prehlbuje príjmovú nerovnosť a narúša sociálny zmier.

Politika dlhodobo nízkych úrokov však podkopáva aj rast produktivity a zvyšuje koncentráciu trhu. Upozorňuje na to napríklad aktuálna analýza amerických ekonómov pod názvom Nízke úroky, trhová sila a rast produktivity. Podľa nich „nízke úroky motivujú trhových lídrov k agresívnejšej investičnej aktivite, ktorá však odrádza od investovania menších konkurentov. To vedie k oslabovaniu trhovej súťaže a následne i k znižovaniu ekonomického rastu.“

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: 5-tisíc eur za štvorcový meter v mrakodrape? Záujemcov je dosť +

  • Pellegrini sa vyhráža poslancom vetom vlastného rozpočtu
  • VW pre vojnu s Kurdmi stopol investíciu v Turecku
  • Svetová ekonomika je najpomalšia od veľkej krízy
Zdieľať

Francúzska poisťovňa AXA uvažuje o odchode zo strednej Európy, a to vrátane Slovenska. Poisťovňa sa údajne chce stiahnuť z trhov, kde nemá dostatočne silnú pozíciu. 

„AXA plánuje predať svoje aktivity v Poľsku, Českej republike a na Slovensku,“ uviedol jeden zdroj pre Reuters.

Dodal, že poisťovňa už zaslala ponuky a informácie potenciálnym investorom.

Plánovaný predaj potvrdili aj dva ďalšie zdroje. Jeden dodal, že medzi spoločnosťami, ktorým AXA zaslala ponuky, sú aj najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska poisťovňa Generali a nemecký koncern Allianz.

Podľa jedného zo zdrojov celková hodnota transakcie môže dosiahnuť okolo 400 miliónov eur, podľa druhého až 800 miliónov eur. (tasr)

Zdieľať

Čo najviac sa venovať vlastnej finančnej gramotnosti, radí ľuďom v ére nízkych úrokov ekonóm Andrej Svorenčík. Aby napríklad vedeli, že historicky sa dlhodobé investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje, ktoré im pri nízkych nákladoch umožnia investovať na finančných trhoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry:
Zamýšľať sa nad životom v ére nízkych úrokových sadzieb nemá zmysel bez pochopenia toho, čo je ich príčinou. Tou sú slabé ekonomické fundamenty eurozóny. A výhľad do budúcna nie je optimistický.

Hospodársky rast eurozóny je pre rôzne štrukturálne dôvody dlhodobo nízky. Európa nie je centrom výrazných trhových inovácií. Zaostávame napríklad v počte tzv. jednorožcov – startupov, ktorých ohodnotenie presiahlo jednu miliardu dolárov. A v neposlednom rade európske obyvateľstvo počtom stagnuje a rýchlo starne.

Tento mix bude mať za nezmenených okolností ďalekosiahle dôsledky na budúcu štedrosť európskych dôchodkových systémov a ich udržateľnosť.

V tejto konštelácii moje najlepšie možné odporúčanie je, aby sa ľudia venovali čo najviac vlastnej finančnej gramotnosti a aktívne sa podieľali na vlastnom finančnom osude.

Aby vedeli lepšie rozumieť príležitostiam a nástrahám investovania na finančných trhoch, vplyvu inflácie a nízkych úrokových mier na vlastné dlhy (hypotéky), poznali vlastný investičný horizont, vzťah rizika a výnosu. Aby tiež vedeli, že historicky sa investície do akcií vyplatili a že existujú nástroje ako ETF, ktoré im pri nízkych nákladoch umožňujú investovať na finančných trhoch.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Éry nízkych úrokov by sme sa skôr mali báť, hovorí Ivan Mikloš v Paneli expertov. “Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.”

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií:
Skôr by sme sa mali báť. Expanzívna menová politika, ktorá bola správnym a potrebným nástrojom v druhej polovici roka 2008 a v roku 2009, funguje už viac ako desať rokov a zdá sa, že politici a centrálni bankári sa na ňu chcú spoliehať aj v budúcnosti.

Takáto politika je z dlhodobého hľadiska neudržateľná, pričom mnohé jej priame aj nepriame negatívne dôsledky a náklady vidíme už dnes. Za veľmi presnú považujem analógiu s chorobou a spôsobom liečenia.

Ak namiesto odstránenia príčiny choroby len utlmujeme bolesť analgetikami, tak síce zmierňujeme utrpenie pacienta, ale v konečnom dôsledku odkladaním potrebnej terapie zhoršujeme jeho skutočný zdravotný stav a najmä perspektívu úspešného vyliečenia. Analgetík pritom potrebujeme stále viac a viac a ich účinnosť postupne klesá.

Vidím tu analógiu s ekologickou a sociálnou (politickou) udržateľnosťou doterajšieho modelu ekonomického rastu. Bez rastu sa nezaobídeme, rast však nie je možný bez dôvery. Dôvera vo vyliečenie choroby analgetikami klesá, narastá pesimizmus a nedôvera, dostatočne nerastú investície do reálnej ekonomiky a do predmetov dlhodobej spotreby, nerastú tým dostatočne ani pracovné miesta a mzdy.

Jediné, čo vďaka pumpovaniu lacných peňazí do ekonomiky rýchlo rastie, sú ceny aktív, najmä akcií a nehnuteľností. Tie však vlastnia najmä bohatší a starší. V dôsledku toho narastá príjmová nerovnosť, medzigeneračné napätie, nespokojnosť ľudí a nedôvera v budúcnosť. To má potom súvislosť s nárastom politickej podpory protisystémových politikov a strán.

Zaujímavé je, že v pozadí ekonomickej (finančnej) a ekologickej neudržateľnosti nie je často a čoraz viac kritizovaný „neregulovaný trh“, ale štátom vytvorené alebo tolerované deformácie v cenách. Ceny fosílnych energií sú príliš nízke a nezohľadňujú všetky náklady spojené s udržateľnosťou životného prostredia (negatívne externality) a cena peňazí, ktoré sú v trhovej ekonomike najdôležitejším „tovarom“, nie sú určované trhom, ale manipulované štátom, ktorého sú centrálne banky agentom.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Indikátor ekonomického sentimentu ZEW pre Nemecko v októbri v porovnaní so septembrom nepatrne klesol o 0,3 bodu (na -22,8 bodu). Zostáva tak výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,4 bodu), informuje Národná banka Slovenska.

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa opäť zhoršilo (o 5,4 bodu na -25,3 bodu) a už piaty mesiac za sebou klesá (kumulovane za 5 mesiacov o 33,5 bodu).

Úroveň hodnotenia súčasnej ekonomickej situácie je najnižšia úroveň za posledných takmer 9 rokov.

Zdieľať

MMF očakáva najslabší rast ekonomiky od globálnej finančnej krízy

Rast svetovej ekonomiky sa v tomto roku zvoľní na 3 percentá, čo bude najslabšie tempo od globálnej finančnej krízy spred 10 rokov, uvádza v jesennom výhľade Medzinárodný menový fond. V júli ešte počítal s rastom o 3,2 %.

MMF skresal aj prognózu rastu globálneho hospodárstva na rok 2020 na 3,4 percenta z júlového odhadu 3,5 percenta, píše Bloomberg.

Budúcoročná akcelerácia ale nebude mať široké základy, fond ich hodnotí ako neisté.

Vlani svetové hospodárstvo vzrástlo o 3,6 percenta.

Čo vidí MMF za spomalením hospodárstva:

  • rastúce obchodné bariéry;
  • zvýšená geopolitická neistota;
  • štrukturálne faktory, napríklad nízky rast produktivity a starnutie populácie vo vyspelých krajinách.

MMF upozornil, že negatívne vplyvy obchodného napätia medzi USA a Čínou na svetové hospodárstvo pomohli zmierniť stimulačné opatrenia centrálnych bánk.

Spor dvoch mocností môže podľa odhadov odkrojiť z globálneho HDP 0,8 percenta.

MMF vydáva výhľad svetovej ekonomiky dvakrát ročne, na jar a na jeseň. V júli aktualizuje jarnú prognózu, v januári jesennú.

Zdieľať

Guvernér NBS Peter Kažimír radí nebáť sa éry nízkych úrokov: „Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.“ Nízke sadzby podľa neho ostanú, kým sa ceny nezačnú hýbať smerom k dvojpercentnej inflácii.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Peter Kažimír, guvernér NBS, bývalý minister financií:

Strach je zlý radca a ešte horší pán. Zabíja myseľ. Nebál by som sa.

To, ako dlho ostanú sadzby takto nízko alebo ešte nižšie, záleží od toho, ako sa budú hýbať ceny na úrovni celej eurozóny. Kým neuvidíme ich stabilizovaný rast smerom k nášmu cieľu (blízko, ale o niečo nižšie než 2 percentá), ostane nastavenie menovej politiky v tzv. podpornom móde.

Naše najaktuálnejšie analýzy nám vzhľadom na pretrvávajúce riziká a neistotu indikujú, že k zmene nastavenia tak skoro nedôjde a sadzby ostanú skutočne nízko dlhý čas.

Zároveň ale prostredie nízkych úrokových sadzieb otvára priestor investovať do budúceho rastu. Súčasné nastavenie menovej politiky ECB praje a nahráva modernizácii a inovácii európskej ekonomiky.

Je na vládach, aby sa toho zhostili, a na bankách, aby využili prístup k lacným peniazom a pomohli podnikateľom investovať do rozvoja, inovácií. Tie pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta a posilnia konkurencieschopnosť.

Áno, ľuďom sporiacim si peniaze v banke aktuálna situácia nepraje a nevyhovuje.

Otvára to ale možnosť pre banky a klientov zamyslieť sa nad novými modernými investičnými možnosťami. Dopracovať sa k novým produktom, ktoré umožnia bežným klientom zhodnocovať svoje úspory aj inak ako napríklad len cez termínované vklady.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Francúzska poisťovňa Axa zvažuje odchod zo Slovenska, Česka a Poľska. Úvahy o predaji stredoeurópskych aktív sú súčasťou reštrukturalizačného plánu, v rámci ktorého firma opúšťa trhy, kde nemá významnejší podiel.

Podľa zdrojov agentúry Reuters by hodnota prípadného obchodu mohla dosiahnuť 400 až 800 miliónov eur.

Axa prechádza reštrukturalizáciou, ktorá jej má pomôcť vyrovnať sa so zápornými úrokovými sadzbami a viac sa sústrediť na poistenie zdravia, majetku a škôd.

Z regionálneho hľadiska sa orientuje na expanziu v Ázii.

Podľa Reuters Axa už rozoslala ponuky prípadným záujemcom. Mali ju dostať najväčšia poľská poisťovňa PZU, talianska Generali a nemecká Allianz.

Axa ponúka klientom na Slovensku životné i neživotné poistenie. Od roku 2004 prevádzkuje tiež dôchodkovú správcovskú spoločnosť, ktorá je súčasťou takzvaného druhého penzijného piliera.

 

 

Zdieľať

Nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne, konštatuje Ján Tóth, bývalý viceguvernér NBS. No nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti. 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Máme sa tešiť, alebo báť, ak sa ukáže, že nás čaká dlhý život v ére nízkych úrokových sadzieb?

Ján Tóth, ekonóm, bývalý viceguvernér NBS:
Prostredie ultra nízkych úrokov nie je ideálnym dlhodobým prostredím pre ekonomiku. Neumožňujú centrálnej banke dostatočne silne reagovať na krízu a stabilizovať ekonomiku. Veľmi nízke úroky sú následkom veľmi nízkej inflácie. Takáto inflácia sťažuje ekonomike vyrovnať sa so zmenami, ktoré časom prirodzene prichádzajú, nakoľko v reálnom svete máme tzv. nominálne rigidity. Zoberme si príklad ekonomiky, ktorá utrpela negatívny šok a potrebuje zvýšiť cenovú konkurenciaschopnosť, aby sa vyhla poklesu zamestnanosti.

Nakoľko je pomerne komplikované siahnuť ľuďom na plat, rieši sa to tým, že rast platov zaostáva za rastom cien. Ak je však rast cien blízky nule, pre zabránenie prepúšťania by bolo potrebné znižovať mzdy, čo zamestnávatelia ani zamestnanci neradi robia. Zväčša sa rovnováha potom nastolí cez zbytočne vysokú nezamestnanosť.

Inou komplikáciou je tzv. finančný cyklus, keď nízke úroky môžu rozprúdiť vysoký nárast cien nehnuteľností. Alebo kvôli tlaku dosahovať výnosy financovanie príliš rizikových investícií. Takisto v ekonomike môžu dlhšie prežívať zombie firmy, ktoré znižujú celkovú produktivitu. A môže hroziť tzv. japonský scenár.

Treba však uviesť, že súčasne nízke úroky nie sú len zásluhou „zlej centrálnej banky“. Veľkým faktorom je dlhodobá nižšia ochota investovať a naopak vyššia motivácia si sporiť, napríklad kvôli horším vyhliadkam do budúcnosti.

Čo sa týka menšej chuti si požičať a investovať, pri znižujúcej sa produktivite sú budúce investície menej ziskové. Klesajúca  populácia znamená menší zástup budúcich klientov.

Čo sa týka šetrenia, dožívanie dlhšieho veku znamená, že si potrebujeme viac našetriť. Demograficky silné ročníky vstupujú do „stredného“ kariérneho veku, kedy je šetrenie prirodzene najvyššie.

Na trhoch sa zjavila Čína, ktorá zaplavila svet svojim šetrením cez nakupovanie amerických dlhopisov. To znamená, že tzv. rovnovážne úroky (teda úroky, keby neexistovala centrálna banka) v eurozóne poklesli z úrovne okolo 4,5 % pred krízou na zhruba 2 % (pre viac info pozri tu). A nakoľko inflácia je stále nízka, centrálna banka tieto rovnovážne úroky okolo 2 % ešte umelo stlačila na súčasných -0,5 %.

Suma sumárom, nie je prečo sa tešiť ére ultra nízkych sadzieb v eurozóne. Lepšie by bolo naštartovať cez štrukturálne reformy produktivitu, odstrániť politickú neistotu ohľadne brexitu a obchodnej vojny a takto zlepšiť očakávania do budúcnosti. To by mohlo vytiahnuť vyššie aj rovnovážne úrokové sadzby.

Prečítajte si všetky odpovede ekonómov v Paneli expertov Denníka E

Zdieľať

Podľa Machunku z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení premiér Pellegrini povedal, že ak poslanci začnú rozoberať rozpočet, vláda je pripravená stiahnuť rozpočet z rokovania. Ak by parlament rozpočet na rok 2020 neschválil, mali by sme rozpočtové provizórium.

Rozpočtové provizórium znamená, že výdavky štátu by zostali zmrazené na úrovni predchádzajúceho roka. Výnimkou sú dôchodky a sociálne dávky, nezmrazili by sa ani príjmy samospráv.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať